{"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. októbra 1996, sp. zn. I. ÚS 34/96, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 34/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa\n31. októbra 1996 predbežne prerokoval podnet spoločnosti BAZUR, spol. s\nr.o., Miletičova 1, Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Sirankom,\nkomerčným právnikom v Bratislave na začatie konania vo veci porušenia jej\nzákladných práv, uvedených v čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 a 4, čl. 20\nods. 1 a 4, čl. 35 a čl. 119 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky uznesením vlády\nSlovenskej republiky z 28. februára 1995 č. 132 a takto\nrozhodol:\nPodnet BAZUR-u spoločnosti s r.o. o d m i e t a\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nSpoločnosť BAZUR, spol. s r.o. (ďalej len \"navrhovateľ\") predložila Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu podnet na začatie konania, v ktorom uviedla, že vláda\nSlovenskej republiky (ďalej len \"vláda\") uznesením z 28. februára 1995 č. 132\nzrušila svoje uznesenie z 25. októbra 1994 č. 1097. Uznesením č. 1097 pod\npísm. c) bolo vydané rozhodnutie o privatizácii podniku SATUR, slovenská\nagentúra pre turistický ruch š.p. Bratislava navrhovateľkou formou priameho\npredaja. Následkom toho Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku\nSlovenskej republiky pôvodné uznesenie nerešpektuje a Fond národného majetku\nSlovenskej republiky nereaguje na výzvu navrhovateľky na uzavretie\nkúpnopredajnej zmluvy podľa príslušných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o\npodmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.\nPodľa názoru navrhovateľky vláda postupovala v rozpore so záverom\nvysloveným v náleze ústavného súdu z 24. mája 1995 uverejnenom pod č.\n\n125/1995 Z. z.. Navrhovateľka je na základe uvedeného toho názoru, že takýmto\nspôsobom je porušované jej \"... právo na uzavretie kúpnej zmluvy na podnik\nSatur.\". Podľa ďalšieho názoru navrhovateľky je uznesenie vlády č. 132 v rozpore s\nčl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 119 písm. l)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len \"ústava\").\nVzhľadom na niektoré nedostatky podania vyzval ústavný súd navrhovateľku na\nich odstránenie. Ďalšími podaniami, na základe ktorých bolo možné návrh považovať\nza podnet podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, navrhovateľka rozšírila svoju argumentáciu\ntvrdiac predovšetkým, že z čl. 20 ods. 1 veta 1. ústavy, kde sa uvádza, že \"každý má\nprávo vlastniť majetok\" je potrebné vyvodiť rovnakú možnosť pre každého\nnadobudnúť veci do vlastníctva. Ďalej uviedla, že s inštitútom právnej istoty v\nprávnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv.\nPodľa jej názoru to vo všeobecnom vyjadrení znamená, že nikomu nemožno odňať\njeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva a to ani na základe aktu štátneho\norgánu. Napokon podrobne rozviedla postup, ktorý mal byť dodržaný na základe\npôvodného uznesenia vlády pri rešpektovaní na vec sa vzťahujúcich ustanovení\nzákona č. 92/1991 Zb..\nNavrhovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:\n1. Právo spoločnosti BAZUR spol. s r.o., Miletičova 1, Bratislava založené čl.\n12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 a 4, čl. 20 a čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky bolo\nkonaním Fondu Národného majetku Slovenskej republiky spočívajúcom v opomenutí\npovinností stanovených zákonom, tak ako sú uvedené v tomto podaní v časti I, bod\n1 a 3, porušené.\n2. Právo spoločnosti BAZUR spol. s r.o., Miletičova 1, Bratislava založené čl.\n12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 a čl. 20 a čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky bolo\nkonaním vlády Slovenskej republiky, spočívajúcom v prijatí svojho uznesenia č.\n132 dňa 28. februára 1995, pričom navyše tento postup nemá oporu v platnom\nprávnom poriadku, porušené.\nPodľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže Ústavný súd Slovenskej republiky začať\nkonanie na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich\npráv.\n\nÚstavným rámcom, v ktorom ústavný súd môže konať je čl. 124 ústavy, podľa\nktorého je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa\n\n25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.\n\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n293/1995 Z. z. ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti\nnavrhovateľa. V tomto štádiu konania skúma, či sú splnené podmienky pre ďalšie\nkonanie ústavného súdu.\nPodľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže ústavný súd začať konanie na podnet\nprávnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Ústavný\nsúd preto na predbežnom prerokovaní skúmal, ktoré zo základných práv\nnavrhovateľkou namietaných mohli byť konaním vlády spočívajúcej v jej\nrozhodnutí a omisívnym postupom Ministerstva pre správu a privatizáciu\nnárodného majetku Slovenskej republiky, prípadne Fondu národného majetku\nSlovenskej republiky porušené. V tejto súvislosti bolo možné na prejednávaný\nprípad aplikovať nález ústavného súdu č. 11/95, podľa ktorého \"Ustanovenie čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je právnym základom oprávňujúcim\nosobu na pridelenie majetku od štátu. Čl. 20 ods. 1 ústavy sa vlastníkovi priznáva\nlen ochrana majetku, ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom.\".\nNavrhovateľka sama ako následok údajného protiústavného konania vlády,\nministerstva a fondu označila \"znemožnenie\" nadobudnúť vlastnícke právo. V\nnašom právnom poriadku sú spôsoby nadobudnutia vlastníctva bezozvyšku\nupravené. Ide o právne vzťahy prevažne synalagmatické a konsenzuálne. Zásadne\n(vyjmúc prípady, ktoré uvádza čl. 20 ods. 4 ústavy) je však určujúca vôľa\nvlastníka veci. Preto až do nadobudnutia vlastníctva nemôže ísť o potrebu jeho\nochrany na žiadosť subjektu, ktorý sa o vlastníctvo iba usiluje. Námietky takého\nobsahu, ako ich uvádza navrhovateľka, nespadajú do sféry ochrany ústavnosti v\nzmysle čl. 124 ústavy. Ak teda s ohľadom na citovaný nález ústavného súdu\nabsentuje hmotnoprávna podmienka v zmysle porušeného vlastníckeho práva ako\nnásledok v zodpovednostnej konštrukcii, chýba, neexistuje príčinná súvislosť\nmedzi takýmto následkom a konaním označených subjektov, ktoré jediné je\nnepochybné. Z toho dôvodu je celkom neopodstatnené, aby ústavný súd na základe\npodnetu skúmal, či a do akej miery je v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy postup vlády\n\nspočívajúci v zrušení jedného uznesenia ďalším. Ten istý záver sa vzťahuje na\nMinisterstvo pre privatizáciu a správu národného majetku i Fond národného majetku\nSlovenskej republiky.\nPokiaľ ide o ostatné ustanovenia ústavy, ktorých porušenie navrhovateľka\nnamietala, konkrétne čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 a 4 a čl. 35, ide napospol o\nustanovenia všeobecne vylučujúce diskrimináciu. Ich aplikácia však nie je možná\nbez konkrétneho vyjadrenia dopadu diskriminujúceho postupu na základné právo\nalebo slobodu navrhovateľky. Keďže, ako už bolo uvedené, tento dopad by bolo\nmožné nájsť iba v prípade existencie vlastníckeho vzťahu, sú tieto ustanovenia v\npomere k prejednávanej veci bez priamej súvislosti s ňou a teda pre rozhodovanie\nústavného súdu bez praktického významu.\nPodľa 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. návrhy zjavne neopodstatnené môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania.\nNa základe takto zisteného skutkového a právneho stavu rozhodol ústavný súd\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno\npodať opravný prostriedok.\n\nKošice 31. októbra 1996\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Tibor Š a f á r i k\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}