{"guid": "ussr:c12f8bb8-93fa-458b-885d-d9463dfddd73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.307.2010.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 307/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 307/2010 z 7. 9. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. septembra 2010, sp. zn. I. ÚS 307/2010, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.307.2010.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2010-09-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c12f8bb8-93fa-458b-885d-d9463dfddd73", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.307.2010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.307.2010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.307.2010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 307/2010-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného\nzákonným zástupcom\n\n, a\n\nzastúpených advokátkou\n\n,\n, Advokátska kancelária,\n\n, ktorou namietajú porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na rozhodnutím Okresného súdu Michalovce č. k. 4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008\na rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 346/2008-293 a č. k.\n8 CoP 346/2008-297 z 22. decembra 2008, porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 91/2009\na sp. zn. 5 Cdo 92/2009 z 19. mája 2009 a sp. zn. 5 Cdo 93/2009 z 18. mája 2009 a čl. 37\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd a postupom a rozhodnutím Okresného súdu\nMichalovce č. k. 4 P 113/2008-200 z 10. októbra 2008 a Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 8 CoP 371/2008-300 z 22. decembra 2008, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť mal.\n\na\n\nst. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta\n2009 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ\n\nv 1. rade), zastúpeného zákonným zástupcom\na\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených\n\nadvokátkou\n\n, ktorou namietajú porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nMichalovce (ďalej len „okresný súd“)\na rozhodnutiami\n\nKrajského\n\nsúdu\n\npostupom a rozhodnutím Okresného súdu\n\nč. k. 4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008\n\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\n\nč. k.\n\n8 CoP 346/2008-293 a č. k. 8 CoP 346/2008-297 z 22. decembra 2008, porušenie čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 91/2009 a sp. zn. 5 Cdo\n92/2009 z 19. mája 2009, ako aj sp. zn. 5 Cdo 93/2009 z 18. mája 2009 a sťažovateľ\nv 1. rade aj porušenie čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\npostupom a rozhodnutím okresného súdu č. k. 4 P 113/2008-200 z 10. októbra 2008\na krajského súdu č. k. 8 CoP 371/2008-300 z 22. decembra 2008 (rozhodnutia krajského\nsúdu neboli označené poradovým číslom, ústavný súd v konaní vychádzal z obsahu\nodôvodnenia sťažností, ktoré spresňuje, ktoré rozhodnutia sú napádané, pozn.).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v súčasnom období je na okresnom súde pod\nsp. zn. 4 P 133/08 vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému –\nsťažovateľovi v 1. rade (pôvodne začaté na Okresnom súde Zvolen na návrh matky\nmaloletého z 2. augusta 2006), v ktorom otec - sťažovateľ v 2. rade, i matka sťažovateľa\nv 1. rade opakovane podávali návrhy na vydanie predbežných opatrení, resp. vzájomné\nnávrhy, na základe ktorých žiadali, aby okresný súd rozhodol o zverení maloletého do ich\nosobnej starostlivosti, nariadil znalecké dokazovanie vo veci, povolil styk sťažovateľa v 1.\n\n2\n\nrade so sťažovateľom v 2. rade aj mimo územia Slovenskej republiky, upravil styk rodičov\nk maloletému na čas do právoplatného skončenia konania vo veci počas veľkonočných\na vianočných sviatkov, jarných i hlavných školských prázdnin, povolil účasť právneho\nzástupcu maloletého v konaní, ustanovil nového\n\nkolízneho opatrovníka a\n\nrozhodol\n\no povinnosti vrátenia a odovzdania maloletého z Talianska do starostlivosti matky na území\nSlovenskej republiky.\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu 12. augusta 2009 sťažovatelia namietajú\nporušenie práva na spravodlivý proces a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npostupom a rozhodnutím okresného súdu č. k. 4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008, ktorým\nokresný súd zamietol návrh sťažovateľa v 2. rade na prerušenie konania a na prevzatie\nprávomoci v tejto veci Súdom pre maloletých mesta Benátky (ďalej len „benátsky súd“)\na postupom a rozhodnutím krajského súdu č. k. 8 CoP 346/2008-293 z 22. decembra 2008,\nktorým po odvolaní podanom sťažovateľom v 2. rade potvrdil uznesenie okresného súdu\na rozhodnutím krajského súdu č. k. 8 CoP 346/2008-297 z 22. decembra 2008, ktorým\nodmietol odvolanie sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu okresného súdu. Sťažovatelia\nďalej namietali porušenie práva na spravodlivý proces a účinný prostriedok nápravy, a to\npostupom a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 91/2009 z 19. mája 2009, ktorým\nrozhodol o dovolaní sťažovateľa v 2. rade proti rozhodnutiu krajského súdu, a rozhodnutím\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 92/09 z 19. mája 2009, ktorým rozhodol o dovolaní\nsťažovateľa v 1. rade proti rozhodnutiu krajského súdu.\nK porušeniu práva sťažovateľa v 1. rade na právnu pomoc v konaní pred súdom\ndošlo podľa tvrdení sťažovateľov postupom a rozhodnutím okresného súdu č. k.\n4 P 113/2008-200 z 10. októbra 2008, ktorým nepripustil zastupovanie maloletého\nsťažovateľa v 1. rade advokátkou\n\n, a postupom a rozhodnutím\n\nkrajského súdu č. k. 8 CoP 371/2008-300 z 22. decembra 2008. Sťažovatelia namietali aj\nporušenie práva na účinný prostriedok nápravy a práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 93/2009 z 18. mája 2009.\n\n3\n\nSťažovatelia sa v sťažnosti domáhali zrušenia uznesení okresného súdu č. k.\n4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008, č. k. 4 P 113/2008-200 z 10. októbra 2008, ako aj\nzrušenia uznesení krajského súdu č. k. 8 CoP 346/2008-293, č. k. 8 CoP 346/2008-297\na č. k. 8 CoP 371/2008-300 z 22. decembra 2008, udelenia príkazu okresnému súdu\nneodkladne konať vo veci vedenej pod sp. zn. 4 P 113/2008 a priznania náhrady trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\n\n4. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\nI. K namietanému porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa v 2. rade na\nprerokovanie veci v primeranej lehote podľa\n\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\n\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 113/2008\na postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 346/2008\n5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nSťažovateľ namietal, že k porušeniu uvedených práv došlo postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 113/2008 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 CoP 346/2008 tým, že konanie (pôvodne začaté na Okresnom súde Zvolen) je\npoznamenané prieťahmi v dôsledku toho, že začalo 2. augusta 2006 a napriek uplynutiu\ndoby viac ako 3 rokov (do dňa podania sťažnosti)\n\nnie je ukončené, hoci sa týka\n\nstarostlivosti súdu o maloletých a súd vo veci nekonštatoval existenciu vážnych dôvodov\na objektívnych príčin, pre ktoré by nebolo možné vykonať dôkazy. Podľa tvrdení\nsťažovateľa je dĺžka konania zapríčinená postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu.\nMaloletý - sťažovateľ v 1. rade sa v súčasnom období (od júla 2008), na základe\npredbežného ochranného opatrenia benátskeho súdu z 29. júla 2008, ktoré tento súd\npotvrdil rozhodnutím z 28. januára 2009, nachádza v Taliansku u svojho otca - sťažovateľa\nv 2. rade, a napriek skutočnosti, že sťažovateľ v 2. rade podal okresnému súdu návrh na\nprerušenie konania a prevzatie právomoci v tejto veci benátskym súdom, okresný súd\nuznesením č. k. 4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008 návrh zamietol a toto uznesenie krajský\nsúd po odvolaniach podaných sťažovateľmi potvrdil uznesením č. k. 8 CoP 346/2008-293\n\n5\n\nz 22. decembra 2008 u sťažovateľa v 2. rade a uznesením č. k. 8 CoP 346/2008-297\nz 22. decembra 2008 odvolanie sťažovateľa v 1. rade odmietol.\nVo vzťahu k sťažovateľom uplatnenej námietke týkajúcej sa neprimeranej doby\nkonania ústavný súd po podrobnom preskúmaní spisového materiálu v uvedenej veci\na vecami s ňou súvisiacimi poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v súlade s ktorou\nrozhodol aj v tomto prípade.\n6. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vždy\nskúma s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou podľa troch základných kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu\n(napr. III. ÚS 29/03, I. ÚS 240/08). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\nÚstavný súd po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej veci konštatuje, že ide\no konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Uvedený typ konania\npodľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ústavný súd\nnepovažuje za právne zložitý, pretože k nemu existuje metodika postupu súdov, ktorá je\njasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Riešenie určitých otázok možno dosiahnuť aj\ndohodou rodičov, súdne konanie prichádza do úvahy vtedy, ak k dohode nedôjde. V danom\nprípade konanie o\n\núpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému\n\nnevykazovalo v začiatkoch konania právnu a skutkovú zložitosť, avšak s ohľadom na vývoj\nudalostí, ku ktorým vo veci došlo v ďalšom období, je potrebné ju v súčasnosti označiť za\nvec so skutkovou i právnou zložitosťou. Postup okresného súdu v konaní zásadným\nspôsobom ovplyvnila skutočnosť, že v júli 2008 sťažovateľ v 2. rade nevrátil sťažovateľa\nv 1. rade po prázdninách, ktoré u neho strávil, z územia Talianska matke na územie\n\n6\n\nSlovenskej republiky. V konaní je vzhľadom na súčasný pobyt sťažovateľov v Taliansku\npotrebné uplatňovať predpisy Európskej únie, konanie si vyžaduje spracovanie odborných\nposudkov určenými súdnymi znalcami, ako aj zabezpečenie tlmočenia ústnych konaní\na prekladov písomných listín. Napriek uvedeným skutočnostiam je v záujme maloletého\ndieťaťa, aby súd rozhodol čo najskôr a trvalo vyriešil zabezpečenie jeho výchovy a výživy.\nZa neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv\núčastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom\nprípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99,\nI. ÚS 240/08).\nPreskúmavané konanie začalo 2. augusta 2006 na Okresnom súde Zvolen, ktorému\nbol doručený návrh matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému –\nsťažovateľovi v 1. rade. Následne bola príslušnosť prenesená na okresný súd, ktorý vo veci\nkoná od 2. mája 2008 dosiaľ.\nZo skutkových zistení ústavného súdu získaných zo spisu okresného súdu vyplýva,\nže správanie účastníkov konania sa počas celého doterajšieho konania vyznačuje\nmimoriadnou procesnou aktivitou. Sťažovateľ v 2. rade využíval svoje procesné práva.\nOkresnému súdu predložil návrhy na doplnenie dokazovania v konaní, vstup prokuratúry do\nkonania, podal opravné prostriedky proti rozhodnutiam okresného súdu i krajského súdu.\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nbol\n\nspis\n\nv predmetnej\n\nveci\n\nopakovane\n\npredkladaný\n\ndruhostupňovému súdu na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch. Doba, počas\nktorej sa spis nachádzal na príslušnom krajskom súde a najvyššom súde, nemôže ísť na\nťarchu okresného súdu príslušného na rozhodovanie vo veci.\nÚstavný súd už na základe sťažností podaných sťažovateľmi 14. mája 2008\na 28. augusta 2008 skúmal prieťahy v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Zvolen\na následne na okresnom súde, pričom uznesením č. k. I. ÚS 240/08-29 zo 7. augusta 2008\na uznesením č. k. I. ÚS 440/08-15 zo 17. decembra 2008 obe sťažnosti odmietol, keďže\nkonštatoval, že k prieťahom v konaní nedošlo. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd\n\n7\n\na krajský súd aj v sťažnosťou namietanom období venovali konaniu vo veci primeranú\npozornosť, ich\n\npostup\n\nmožno označiť za plynulý a jednotlivé úkony vykonávané\n\nv primeraných lehotách.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa v 2. rade v tejto časti, vzhľadom na uvedené\nskutočnosti, pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nII. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa v 2. rade na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím okresného\nsúdu č. k. 4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008, rozhodnutím krajského súdu č. k.\n8 CoP 346/2008-293 z 22. decembra 2008 a podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6\nods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 91/2009 z 19. mája 2009 a sp. zn. 5 Cdo 93/2009 z 18. mája 2008\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom.\nOkresný súd uznesením č. k. 4 P 113/2008-194 z 3. októbra 2008 návrh sťažovateľa\nv 2. rade na prerušenie konania a na prevzatie právomoci v tejto veci benátskym súdom\nzamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že maloletý – sťažovateľ v 1. rade, bol\npredbežným opatrením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8 P 96/2007 z 10. augusta 2007\nzverený do výchovy matke s trvalým bydliskom v Slovenskej republike. V čase\nrozhodovania o návrhu bolo v platnosti ochranné opatrenie benátskeho súdu z 29. júla\n\n8\n\n2008, ktorým došlo k dočasnému umiestneniu maloletého u otca v Taliansku, avšak vo veci\nnebol vypracovaný znalecký posudok, ktorý mal preukazovať dôvodnosť predbežného\nopatrenia a mal byť súdu predložený do 10. novembra 2008. Okresný súd na základe\nuvedeného a ďalších skutočností o pomeroch u maloletého konštatoval, že neboli splnené\npodmienky podľa čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej\nprávomoci a uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv\na povinností, na postúpenie veci súdu, ktorý je vhodnejšie umiestnený na prerokovanie veci.\nProti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie obaja sťažovatelia, pričom\nsťažovateľ v 2. rade namietal predovšetkým nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie\na potrebu vykonania znaleckého dokazovania, ktoré je už v Taliansku zabezpečené\na v Slovenskej republike neboli na jeho vykonanie urobené potrebné úkony, ďalej aj\nskutočnosťou, že na území Talianska sa nachádzajú dvaja účastníci konania, pričom\nv Taliansku je maloletému poskytnutá širšia ochrana jeho základných práv.\nKrajský súd vo veci rozhodoval po odvolaniach podaných oboma sťažovateľmi.\nO odvolaní sťažovateľa v 1. rade rozhodol uznesením o odmietnutí č. k. 8 CoP 346/2008297 z 22. decembra 2008 z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou – maloletým.\nKrajský súd uviedol, v akom rozsahu je maloletý vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú\nvyspelosť spôsobilý na právne úkony, a konštatoval, že maloletí nie sú spôsobilí robiť\nprávne úkony, ktoré majú súvis s úpravou rodičovských práv a povinností, ktoré sa týkajú\nich vlastnej výchovy, povahy a vhodnosti výchovného pôsobenia každého z rodičov, a tiež\ntaké procesnoprávne úkony, ktoré v predmetnom konaní majú súvis s riešením otázky, ktorá\nmá výlučne právny charakter a súvisí s aplikáciou právnych predpisov práva Európskej\núnie a Európskych spoločenstiev.\nKrajský súd o odvolaní otca - sťažovateľa v 2. rade rozhodol uznesením č. k.\n8 CoP 346/2008-293 z 22. decembra 2008 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne\nsprávne potvrdil s odôvodnením, že vo veci bol náležite zistený skutkový stav a správne\nvyhodnotené všetky dôkazy, na základe ktorých by bol odôvodnený postup podľa čl. 15\nods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003.\n\n9\n\nNajvyšší súd rozhodoval o dovolaniach podaných sťažovateľom v 1. a 2. rade.\nSťažovateľ v 1. rade žiadal napadnuté uznesenie okresného a krajského súdu zrušiť a vec\nvrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože sa mu postupom súdu odňala ako účastníkovi\npredmetného konania možnosť konať pred súdom. Najvyššiemu súdu vytýkal, že mu svojím\npostupom znemožnil konať pred súdom prostredníctvom zvolenej advokátky. Najvyšší súd\nrozhodol uznesením sp. zn. 5 Cdo 92/2009 z 19. mája 2009, ktorým dovolanie odmietol\ns odôvodnením, že zhodne s právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že\nmaloletý vo veku 13 rokov nie je rozumovo tak vyspelý, aby chápal obsah a význam\nprávnych úkonov, ktoré v danej veci s mimoriadnou právnou náročnosťou za neho\nvykonáva právna zástupkyňa, pričom poukázal na výraznú podobnosť dovolania podaného\nsťažovateľom v 2. rade, ktorý je zastúpený inou právnou zástupkyňou ako sťažovateľ\nv 1. rade. Sťažovateľ je v konaní riadne zastúpený kolíznym opatrovníkom. Najvyšší súd na\nzáklade uvedeného dospel k záveru, že dovolanie vo veci bolo podané nespôsobilou\na neoprávnenou osobou.\nSťažovateľ v 2. rade podal proti uzneseniu krajského súdu (ktorým potvrdil\nrozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a na prevzatie\nprávomoci v tejto veci benátskym súdom) na najvyššom súde dovolanie podľa § 237\npísm. f) OSP, v ktorom namietal, že postupom súdu bola maloletému - sťažovateľovi\nv 1. rade ako jednému z účastníkov predmetného konania odňatá možnosť konať pred\nsúdom prostredníctvom zvolenej advokátky. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 91/2009\ndovolanie sťažovateľa v 2. rade odmietol a rozhodol, že postupom krajského súdu nebola\núčastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd pri prerokúvaní\na rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a dovolateľovi neznemožnil\nuplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv\na oprávnených záujmov. V predmetnom konaní sú účastníkmi konania maloleté dieťa,\nriadne zastúpené kolíznym opatrovníkom, otec maloletého dieťaťa a matka maloletého\ndieťaťa. Sťažovateľ v 2. rade v dovolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom\nmaloletému, nie však jemu ako sťažovateľovi v 2. rade. Jemu samému právo byť\núčastníkom konania nebolo upreté, v konaní bol zastúpený právnou zástupkyňou.\n\n10\n\n8. K časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ v 2. rade navrhol vyslovenie porušenia\noznačených základných práv rozsudkom okresného súdu č. k. 4 P 113/2008-194, ústavný\nsúd uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy preň vyplýva povinnosť dôsledného uplatňovania\nprincípu subsidiarity. Tento princíp vylučuje právomoc ústavného súdu na poskytovanie\nochrany tam uvedeným základným a iným právam sťažovateľa v prípade, ak ochranu\nposkytuje iný súd. Proti rozsudku okresného súdu mal sťažovateľ v 2. rade právo podať\nodvolanie ako riadny opravný prostriedok, a teda ochranu ním označeným základným\nprávam poskytoval krajský súd pri preskúmavaní prvostupňového rozsudku na základe\npodaného odvolania. Ústavný súd preto v tejto časti musel sťažnosť sťažovateľa v 2. rade\nodmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nK rovnakému záveru ústavný súd dospel, aj pokiaľ ide o tú časť predloženej\nsťažnosti, v ktorej sťažovateľ v 2. rade namietal ústavnú súladnosť rozsudkov krajského\nsúdu č. k. 8 CoP 346/2008-293 z 22. decembra 2008. Sťažovateľ v 2. rade prípustnosť\ndovolania podaného proti uvedenému rozsudku odôvodnil odňatím možnosti konať pred\nsúdom podľa § 237 písm. f) OSP. Ustanovenie § 237 OSP systematicky zaradené vo štvrtej\nčasti tretej hlave Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok uvádza dovolacie dôvody, ktorých existenciu ak dovolací súd\nz okolností posudzovaného prípadu zistí, musí dovolanie považovať za prípustné\na meritórne o ňom rozhodnúť. Podľa uvádzacej vety § 237 OSP je dovolanie prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa v postupe alebo rozhodnutí odvolacieho súdu\nvyskytla niektorá z tam uvedených vád.\nÚstavný súd je preto toho názoru, že v okolnostiach prípadu sťažovateľa v 2. rade\nposkytol ním označeným základným právam ochranu iný súd, a to najvyšší súd ako súd\ndovolací. Dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) OSP totiž ústavný súd považuje\nza účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\naj podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom) (II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04). Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv. Z tohto\n11\n\ndôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti namietajúcej rozsudok najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.\n9. Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým\npráva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces, ktorému ochranu poskytuje aj čl. 36\nods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo\nvtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať\na rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 8/01)\nvrátane návrhu o námietke zaujatosti alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd\nodmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne\npreskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím\n(IV. ÚS 279/05, IV. ÚS 337/04, II. ÚS 98/06).\nV prípade sťažovateľov však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za následok\nporušenie základných práv, ale o prípad, keď právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie bolo v celom rozsahu realizované, aj keď nie podľa\nsubjektívnych názorov sťažovateľa. Nespokojnosť sťažovateľov s obsahom rozhodnutí\nnajvyššieho súdu nie je dôkazom o ich neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.\nÚstavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). K tomu treba dodať, že aj taký zásah (ako to už\nbolo uvedené vyššie) podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a je preto\npodmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je\nnapraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo\ninštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.\n\n12\n\nPodľa názoru ústavného súdu rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 91/2009\na sp. zn. 5 Cdo 92/2009 z 19. mája 2009 obsahujú dostatok skutkových a právnych záverov\nna jeho výroky a ústavný súd nezistil porušenie ústavnoprocesných princípov konania pred\ntýmto súdom podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy, tiež nezistil, že by závery najvyššieho súdu\nv konaní o návrhu na prerušenie konania a prevzatie právomoci vo veci benátskym súdom\nboli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou. Tvrdenia sťažovateľa preto podľa názoru\nústavného súdu sledujú dosiahnutie zmeny súdneho rozhodnutia, ktoré nebolo v súlade so\nželaním sťažovateľa, čo však nemožno spájať s pojmom spravodlivý proces a porušovaním\njeho princípov.\nÚstavný súd aplikujúc východiská svojej stabilizovanej judikatúry na napadnuté\nrozhodnutia najvyššieho súdu konštatoval, že sú dostatočne odôvodnené, pričom právne\nzávery, o ktoré najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, sú z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd zobral do úvahy aj štádium, v ktorom sa\nnachádza konanie vo veci samej, a sťažnosť v označených častiach namietajúcich porušenie\nzákladných práv a slobôd sťažovateľov uzneseniami najvyššieho súdu odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n10. Ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že po podaní ústavnej sťažnosti okresný\nsúd berúc do úvahy všetky zásadné skutočnosti a okolnosti, ku ktorým došlo v danej veci\nv priebehu rokov 2008 až 2010 tak na strane matky, ako aj otca a maloletého (pričom\nza najpodstatnejšie možno označiť nevrátenie maloletého na územie Slovenskej republiky\npo letných prázdninách a pobyte u otca v Taliansku v roku 2008, ktoré v súčasnom období\ntrvá už viac ako dva roky; rozhodnutie benátskeho súdu z 29. júla 2008, ktorým navrhol\nprerušenie konania o zverení dieťaťa do výchovy a prenesenie právomoci na benátsky súd\na vydanie ochranného opatrenia o dočasnom umiestnení maloletého u svojho otca; ako aj\nrozhodnutia benátskeho súdu č. 1443/08 RR z 28. januára 2009, ktorým zamietol návrh\nna návrat maloletého na Slovensko; rozhodnutie z 9. júla 2009, ktorým určil, že maloletý\nostane dočasne umiestnený u otca; rozhodnutie z 5. marca 2010, ktorým potvrdil\n\n13\n\numiestnenie maloletého do dočasnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletým),\nkonanie vo veci prerušil a vyzval účastníkov konania, aby podali benátskemu súdu návrh na\núpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Podľa informácie okresného\nsúdu zo 7. septembra 2010 účastníci konania už požiadali benátsky súd o prevzatie\nprávomoci na konanie vo veci.\n\nIII. K namietanému porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa v 1. rade\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 P 113/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 8 CoP 346/2008, k namietanému porušeniu čl. 37 ods. 2 listiny postupom\na rozhodnutím okresného súdu č. k. 4 P 113/2008-200 z 10. októbra 2008 a postupom\na rozhodnutím krajského súdu č. k. 8 CoP 371/2008-300 z 22. decembra 2008, ako aj\nk namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 91/2009 z 19. mája 2009 a sp. zn. 5 Cdo 93/2009 z 18. mája 2009\n11. Sťažovateľ v 1. rade namietal, že rozhodnutím okresného súdu č. k.\n4 P 113/2008-200 z 10. októbra 2008, ktorým nepripustil zastupovanie maloletého –\nsťažovateľa v 1. rade, zvolenou advokátkou\n\n, došlo k porušeniu\n\njeho práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Splnomocnená právna zástupkyňa\npredložila okresnému súdu všeobecné plné moci z 27. júla 2007, 20. augusta 2007,\n6. októbra 2007 a 11. septembra 2008, ktorými ju mal maloletý splnomocniť na\nzastupovanie v konaní na okresnom súde vo veci úpravy rodičovských práv a povinností.\nOkresný súd uvedeným uznesením zastupovanie sťažovateľa v 1. rade advokátkou\nnepripustil. Právna zástupkyňa podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom\nzároveň žiadala zrušiť rozhodnutie, ktorým bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník,\na za kolízneho opatrovníka navrhla seba. Krajský súd uznesením č. k. 8 CoP 371/2008-300\nz 22. decembra 2008 uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Proti\nuvedenému rozhodnutiu podala dovolanie právna zástupkyňa sťažovateľa v 1. rade, ako aj\nsťažovateľ v 2. rade. Obaja zhodne (ich dovolania majú v niektorých častiach identický\ntext, pozn.) namietajú, že sú dané dôvody na podanie dovolania podľa § 237 písm. f) OSP,\n14\n\nkeďže rozhodnutím krajského súdu bola maloletému - sťažovateľovi v 1. rade, odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 93/2009 z 18. mája 2009\ndovolanie sťažovateľa v 2. rade odmietol s odôvodnením, že mu ako dovolateľovi nebolo\nupreté právo byť účastníkom konania, bol procesne zastúpený ním zvolenou právnou\nzástupkyňou so všetkými právami z toho vyplývajúcimi, takže mu súd ako účastníkovi\nkonania toto právo neodňal, čo sám ani nenamietal, keďže dovolanie podal z dôvodu\nodňatia možnosti konať pred súdom maloletým - sťažovateľom v 1. rade.\n12. K časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ v 2. rade ako zákonný zástupca maloletého\n– sťažovateľa v 1. rade namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 37 ods. 2 listiny označenými\nrozhodnutiami všeobecných súdov, ústavný súd uvádza, že v namietanom konaní vystupuje\nako zástupca sťažovateľa v 1. rade súdom ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Michalovce.\nJe nepochybné, že sťažovateľ v 2. rade a matka sťažovateľa v 1. rade sú zákonnými\nzástupcami svojho dieťaťa podľa § 31 a § 32 ods. 1 zákona o rodine. V prípade stretu\nzáujmov o deti je však zastupovanie detí rodičmi podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine\nvylúčené. V takomto prípade ustanoví podľa § 31 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 1 zákona\no rodine príslušný súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní zastupovať (kolízny\nopatrovník). V konaní, v ktorom sa namieta porušenie základných práv, bol sťažovateľ\nv 1. rade zastúpený takto ustanoveným kolíznym opatrovníkom. Z tohto jeho postavenia\npotom vyplýva, že len on je oprávnený namietať porušenie základných práv a slobôd\nsťažovateľa v 1. rade (práve z dôvodu stretu záujmu sťažovateľa v 1. rade a jeho rodičov,\nteda aj sťažovateľa v 2. rade) na ústavnom súde ako jeho zástupca. Vzhľadom na tento\nzáver ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v 1. rade, ktorou namieta porušenie\nsvojich označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami všeobecných\nsúdov už po jej predbežnom prerokovaní ako podanú neoprávnenou osobou podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri aj I. ÚS 240/08, I. ÚS 440/08).\n\n15\n\n13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov ako celok\nna predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\n14. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. septembra 2010\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}