{"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 1994, sp. zn. I. ÚS 26/94, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "1994-05-10", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 26/94\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Richarda Rapanta a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Jána Klučku\npo prerokovaní podnetu\n\n,\n\n, namietajúcom\n\nporušenie svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nna svojom neverejnom zasadnutí 10. mája 1994 takto\nrozhodol:\nNekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky n e d o š l o\nk porušeniu ústavného práva navrhovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\n1. Dňa 25. augusta 1993 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky\npodanie\n\n, v ktorom žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu\n\nv Bratislave zo dňa 4. mája 1992 sp. zn. 1T 62/91 a namieta tiež nekonanie\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci jeho podnetu v lehote\nôsmich mesiacov.\nDňa 23. septembra 1993 Ústavný súd Slovenskej republiky podnet\npredbežne prerokoval a odmietol ho v časti požadujúcej zrušenie rozsudku\nkrajského súdu z dôvodu svojej nepríslušnosti. V časti namietajúcej nekonanie\ngenerálnej prokuratúry a tým porušenie práva pisateľa podnetu na inú právnu\nochranu podnet prijal.\nDňa 24. septembra 1993 vyzval sudca spravodajca pisateľa podnetu, aby\nsi v určenej lehote ustanovil právneho zástupcu na konanie pred ústavným\n\nsúdom. Navrhovateľ listom z 13. októbra 1993 odpovedal, že vzhľadom na\nsvoju situáciu nie je schopný ustanoviť si právneho zástupcu pre ďalšie konanie\npred ústavným súdom. V dôsledku uvedeného Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky 14. januára 1994 rozhodol o zastavení ďalšieho konania o podnete,\npričom konštatoval, že určité právne alebo sociálne postavenie navrhovateľa\nsamotné nie je dôvodom na nepožadovanie jeho právneho zastúpenia v ďalšom\nkonaní o podnete podľa § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov.\nDňa 22. apríla 1994 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky\nsplnomocnenie pisateľa podnetu na zastupovanie v konaní pred ústavným\nsúdom. Podľa neho sa jeho právnou zástupkyňou stala JUDr. Adriena\nVysudilová, advokátka, Vajanského 24, Trnava. Týmto bola odstránená\nprekážka v konaní o podnete pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.\n2. V júli 1992 sa pisateľ podnetu obrátil na Generálnu prokuratúru\nČSFR so sťažnosťou pre porušenie zákona. Vzhľadom na to, že táto na jeho\npodanie do konca roku 1992 nereagovala, obrátil sa 8. februára 1993 na\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, od ktorého dostal odpoveď,\nže jeho podanie bolo odstúpené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.\nTáto písomne potvrdila prijatie podnetu 17. februára 1993, o čom pisateľa\npodnetu písomne informovala 19. februára 1993. Navrhovateľ namietal, že\nnekonaním generálnej prokuratúry do dňa podania jeho podnetu na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, t. j. do 23. augusta 1993, došlo k porušeniu jeho\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n3. V rámci konania o podnetoch je Ústavný súd Slovenskej republiky\noprávnený konať, ak fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie\nsvojich práv.\n\nZ postavenia ústavného súdu v systéme štátnych orgánov Slovenskej\nrepubliky, ako i z jeho právomocí vymedzených v čl. 124 až 129 ústavy\nvyplýva, že v konaní o podnetoch Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje\no porušovaní základných práv a slobôd uvedených v Druhej hlave Ústavy\nSlovenskej republiky. Medzi ústavou zaručené základné práva patrí i právo na\nsúdnu a inú právnu ochranu. Čl. 46 ods. 1 ústavy v tejto súvislosti uvádza, že:\n„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky“. Čl. 46 ods. 1 ústavy je potrebné vykladať\nv spojitosti s čl. 51 a čl. 2 ods. 2 ústavy. V spojení s čl. 51, pokiaľ ide o spôsob,\nktorým sa každý môže domáhať svojho práva, a to len v medziach zákonov,\nktorými sa čl. 46 vykonáva. Pisateľ podnetu preto musí pri domáhaní sa svojho\npráva rešpektovať ustanovenia zákona, ktorý upravuje postup pri realizácii\npráva na súdnu a inú právnu ochranu. Takýmito zákonmi sú v oblasti súdnej\nochrany Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, zákon o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov a v oblasti inej právnej ochrany je to napríklad zákon o správnom\nkonaní a zákon o prokuratúre.\nRámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na\nsúdnu a inú právnu ochranu upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého:\n„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Každé konanie štátneho orgánu, ktoré nie\nje v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy. Ak súd alebo iný orgán\nkoná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako\nv rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje tým ústavou zaručené\nprávo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu\nochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku\nSlovenskej republiky upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným\npostupom domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky.\n\nPoskytnutie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu nie je možné obmedziť\niba na základné práva a slobody tak, ako sú uvedené v Druhej hlave Ústavy\nSlovenskej republiky. Takýto záver nie je možné odvodiť ani z ústavy a ani zo\nzákonov upravujúcich výkon práva na súdnu a inú právnu ochranu. Obsah\npráva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno\nbrániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné chovanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Každé iné konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je\nv rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo\ninú právnu ochranu.\n4. Právo každého žiadať prokurátora o preskúmanie postupu alebo\nrozhodnutia orgánov a právnických osôb z hľadiska dodržania zákonnosti nie\nje výslovne ústavou upravené základné právo. Paragraf 12 ods. 1 zákona\nč. 60/1965 Zb. o prokuratúre, v znení neskorších predpisov však priznáva toto\nprávo každému a upravuje ako postup osoby pri jeho uplatňovaní, tak i k nemu\nsa viažuce povinnosti prokuratúry. K porušeniu ústavou zaručeného práva na\ninú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nedošlo, ak generálna\nprokuratúra rešpektovala tie ustanovenia zákona o prokuratúre, ktoré sa viažu\nku konaniu o podnete podľa § 12 ods. 1 až 5 zákona o prokuratúre, a to bez\nohľadu na to porušenie, ktorého práva sa žiadosťou o preskúmanie postupu\nalebo rozhodnutia orgánov alebo právnických osôb namieta.\n5. Podnetom na ústavný súd pisateľ namietal nekonanie Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky vo veci jeho podnetu, a to až do doby jeho\npodania na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ustanovenie § 12 ods. 5 zákona\no prokuratúre určuje na vybavenie podnetu dvojmesačnú lehotu, ktorá v danom\nprípade uplynula 19. apríla 1993. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon\no prokuratúre v odôvodnených prípadoch umožňuje, aby túto lehotu\nnadriadený prokurátor predĺžil, vyžiadal si sudca spravodajca 23. novembra\n1993 od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky písomné podklady\n\npotvrdzujúce predĺženie zákonnej dvojmesačnej lehoty na vybavenie podnetu a\ntým podľa § 12 ods. 4 zákona o prokuratúre i o informovaní podávateľa o\nvybavení podnetu. Z podkladov, ktoré predložila, ústavný súd zistil, že bol\ndodržaný postup upravený § 12 ods. 5 zákona o prokuratúre. Lehota na\nvybavenie podnetu bola postupne predlžovaná až do 10. novembra 1993.\nNavrhovateľ bol o vybavení svojho podnetu vyrozumený listom z 1. novembra\n1993.\nVzhľadom na využitie zákonom ustanoveného postupu, ktorý upravuje\n§ 12 ods. 5 zákona o prokuratúre, nevznikla Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky povinnosť informovať navrhovateľa o vybavení jeho podnetu\nv zákonnej dvojmesačnej lehote, ale až po ukončení dôvodov, ktoré viedli k jej\npredlžovaniu. Po zániku dôvodov, ktoré ju viedli k predĺženiu lehoty na\nvybavenie podnetu navrhovateľa, bol jeho podnet vybavený a navrhovateľ bol\no jeho vybavení informovaný. Nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky v období namietanom pisateľom podnetu na ústavný súd preto\nnedošlo k porušeniu jeho ústavou zaručeného práva na inú právnu ochranu.\nZ uvedených dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol\npodľa § 33 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.\nPoučenie:\nprostriedok.\nV Košiciach 10. mája 1994\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}