{"guid": "ussr:960a15d5-47bd-4fed-9179-b00fcb527df6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 20/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/97 z 22. 5. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. mája 1997, sp. zn. I. ÚS 20/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-05-22", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/960a15d5-47bd-4fed-9179-b00fcb527df6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1/text", "citacie_n": 125, "text": "I. ÚS 20/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n18. marca 1997 predbežne prerokoval podnet na začatie konania\n, bytom\n\n, zastúpeného advokátom JUDr.\n\nVladimírom Mitrom, Bratislava, Rajská 10/a, vo veci porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie základného\n\npráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnený.\n2. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie základného\n\npráva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky p r i j í m a na konanie.\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") dostal 16.\ndecembra 1996 podanie\n\n, bytom\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Mitrom, Bratislava, Rajská 10/a,\noznačené ako: \"Podnet na začatie konania podaný fyzickou osobou namietajúcou\nporušenie svojich práv podľa § 18 ods.2 zák. č. 38/1993 Z. z.\".\nZ jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ, ako bývalý príslušník Slovenskej\ninformačnej služby (ďalej len \"SIS\") bol rozkazom riaditeľa útvaru SIS vo veciach\n\npersonálnych 14. novembra 1995 okamžite prepustený zo služobného pomeru k SIS\npodľa § 110 ods. 1 písm. e) zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s § 22\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej\nslužbe.\nRozhodnutie\n\no\n\nokamžitom\n\nprepustení\n\nzo\n\nslužobného\n\npomeru\n\nbolo\n\nnavrhovateľovi doručené 15. novembra 1995 a obsahovalo aj poučenie o tom,\nktorému služobnému orgánu SIS a v akej lehote je proti nemu možno podať\nodvolanie.\nNavrhovateľ podal 27. novembra 1995 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie,\nnie však označenému služobnému orgánu SIS, ale priamo riaditeľovi SIS. Keďže v\ndôsledku uvedeného postupu navrhovateľa prvostupňový služobný orgán SIS\n(riaditeľ útvaru SIS) dostal odvolanie navrhovateľa údajne až 7. decembra 1995,\nnerozhodol o jeho odvolaní proti svojmu rozhodnutiu (ktoré v dôsledku toho malo\nnadobudnúť právoplatnosť) a za rozhodnutie vydané v odvolacom konaní orgány SIS\npreto už nepovažovali ani rozhodnutie jej riaditeľa z 23. januára 1996, ktorým bol\nrozkaz riaditeľa útvaru SIS vo veciach personálnych zo 14. novembra 1995\npotvrdený.\nNavrhovateľ sa 26. februára 1996 obrátil so žalobou na určenie neplatnosti\nskončenia služobného pomeru na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky svojím uznesením z 27. septembra 1996 (6 Sž 47/96) konanie\nzastavil, pretože \"podľa ustanovenia § 247 ods. 2 OSP možno však preskúmať iba\nrozhodnutia správnych orgánov, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,\nktoré sa pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť\". Navrhovateľ v tejto súvislosti\nuviedol, že \"Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím o zastavení\nkonania porušil moje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, tak ako je to\nuvedené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a tým, že vec verejne nerozhodol a\nneumožnil mi vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom porušil aj moje ústavné\nprávo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\". Z uvedených dôvodov navrhovateľ požiadal, aby\nústavný súd začal konanie o jeho podnete a vo svojom rozhodnutí vyslovil, že:\n2\n\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastavením konania sp. zn. 6 Sž-47/96\nporušil moje ústavné právo uvedené v čl. 48 ods. 2 tým, že vec verejne neprerokoval\na neumožnil mi vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastavením konania sp. zn. 6 Sž-47/96\nporušil moje ústavné právo uvedené v čl. 46 ods. 2 tým, že nepreskúmal zákonnosť\nrozhodnutia, ktorým som bol ukrátený na svojich právach.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený\nkonať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie\nsvojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania\n(čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo\nslobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím\nopravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd\nskúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995\nZ. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného\nzákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní\npodnetu je, či tento nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát\nrozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od\nústavných činiteľov): \"Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná\nneopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu\nštátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ\npodnetu\" (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96).\n1. Ústavný súd preto v prvej časti preskúmal opodstatnenosť predloženého\npodnetu v naznačenom smere, t. j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a základným právom navrhovateľa\n3\n\nna verejné prerokovanie veci a vyjadrenie sa k všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nK porušeniu tohoto základného práva malo podľa navrhovateľa dôjsť tým, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastavil konanie o jeho žalobe podľa § 247 ods. 2\na § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Po preskúmaní vzájomného vzťahu\nmedzi označeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a základným\nprávom, porušenie ktorého navrhovateľ namietal, ústavný súd nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a základným\nprávom navrhovateľa na verejné prejednanie veci, ako aj na vyjadrenie sa k všetkým\nvykonávaným dôkazom. Uvedeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky preto nevznikla vôbec možnosť porušiť základné práva navrhovateľa, a to\nz niekoľkých dôvodov. Výkon základných práv uvedených v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky predovšetkým predpokladá predošlé uplatnenie práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 alebo 2 Ústavy Slovenskej republiky tým, že sa\noprávnený subjekt zákonom stanoveným postupom domáha svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde, resp. žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy a súd na základe jeho návrhu na začatie konania (žaloby) aj\nzačne konať. Článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vychádza z predpokladu\nsúdneho konania a určuje základné práva účastníkov takéhoto konania, t. j. právo,\naby sa vec prerokovala verejne, bez zbytočných prieťahov a aby sa jeho účastníci\nmohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. K porušeniu týchto základných\npráv môže preto dôjsť jedine v prípadoch, keď všeobecný súd vo veci koná po tom,\nčo zistil, že sú splnené všetky zákonom požadované procesné podmienky jeho\nkonania. Navrhovateľ však nenamietal, že k porušeniu jeho základných práv došlo\npostupom súdu v začatom konaní, ale naopak, spočívajúcom v tom, že Najvyšší súd\nSlovenskej republiky konanie o jeho žalobe zastavil. Keďže základné práva uvedené\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky patria účastníkom súdneho konania, ktoré\nzastavené nebolo, ale nie aj tým účastníkom súdneho konania, ktoré zastavené bolo,\nústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi označeným postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a základnými právami navrhovateľa upravenými v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bol podnet\nv tejto časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.\n4\n\n2. V ďalšej časti podnetu navrhovateľ uviedol, že zastavením konania\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 6 Sž-47/96 došlo k\nporušeniu jeho základného práva uvedeného v čl. 46 ods. 2 tým, že nepreskúmal\nzákonnosť rozhodnutia, ktorým bol ukrátený na svojich právach. Ústavný súd\nSlovenskej republiky aj v tejto časti podnet predbežne prerokoval a po zistení, že\nspĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 20 ods. 1 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995\nZ. z. a že neexistujú jednoznačné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2\ncitovaného zákona, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 1997\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Richard R a p a n t\npredseda senátu\n\n5\n\nI. ÚS 20/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nsenátu\n\na sudcov\n\na\n\no podnete\n\n, bytom Bratislava, Pribinova 21, zastúpeného\n\nadvokátom\n\n, Bratislava, Rajská 10/a, vo veci porušenia\n\njeho základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy súdom podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 6 Sž 47/96 na svojom\nneverejnom zasadnutí 22. mája 1997 takto\nrozhodol:\nPodnetu\n\no porušenie základného práva podľa čl. 46 ods.\n\n2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nveci vedenej pod sp. zn. 6 Sž 47/96 n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal\n16. decembra 1996 podanie\n\n, bytom Bratislava, Pribinova 21,\n\nzastúpeného advokátom\n\n, Bratislava, Rajská 10/a,\n\n6\n\noznačené ako: „Podnet na začatie konania podaný fyzickou osobou namietajúcou\nporušenie svojich práv podľa § 18 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z.“.\nZ jeho obsahu vyplynulo, že pisateľ podnetu na ústavný súd (ďalej len\n„navrhovateľ“), bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“),\nbol rozkazom riaditeľa útvaru SIS vo veciach personálnych 14. novembra 1995\nprepustený zo služobného pomeru k SIS podľa § 110 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov v spojení s § 22 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.\nRozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo navrhovateľovi\ndoručené 15. novembra 1995 a obsahovalo aj poučenie o tom, ktorému služobnému\norgánu SIS a v akej lehote je proti nemu možno podať odvolanie.\nNavrhovateľ podal 27. novembra 1995 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie,\nnie však označenému služobnému orgánu SIS, ale priamo riaditeľovi SIS. Keďže\nv dôsledku uvedeného postupu navrhovateľa prvostupňový služobný orgán SIS\n(riaditeľ útvaru SIS) dostal odvolanie navrhovateľa údajne až 7. decembra 1995,\nnerozhodol už ani o jeho odvolaní proti svojmu rozhodnutiu (ktoré v dôsledku toho\nmalo nadobudnúť právoplatnosť) a za rozhodnutie vydané v odvolacom konaní\norgány SIS preto nepovažovali ani rozhodnutie jej riaditeľa z 23. januára 1996,\nktorým bol rozkaz riaditeľa útvaru SIS vo veciach personálnych zo 14. novembra\n1995 potvrdený.\nNavrhovateľ sa 26. februára 1996 obrátil so žalobou na určenie neplatnosti\nskončenia služobného pomeru na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) svojím uznesením z 27. septembra\n1996 (6 Sž 47/96) však konanie o nej zastavil, keďže „podľa ustanovenia § 247 ods. 2\nOSP možno však preskúmať iba rozhodnutia správnych orgánov, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť“.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim\nrozhodnutím o zastavení konania porušil moje ústavné právo na súdnu a inú právnu\n7\n\nochranu, tak ako je to uvedené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a tým, že vec\nverejne nerozhodol a neumožnil mi vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom\nporušil aj moje ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“. Z uvedených dôvodov\nnavrhovateľ požiadal, aby ústavný súd začal konanie o jeho podnete a vo svojom\nrozhodnutí vyslovil, že:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastavením konania sp. zn. 6 Sž-47/96\nporušil moje ústavné právo uvedené v čl. 48 ods. 2 tým, že vec verejne neprerokoval\na neumožnil mi vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastavením konania sp. zn. 6 Sž-47/96\nporušil moje ústavné právo uvedené v čl. 46 ods. 2 tým, že nepreskúmal zákonnosť\nrozhodnutia, ktorým som bol ukrátený na svojich právach.“\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte podnet navrhovateľa na svojom\nneverejnom zasadnutí predbežne prerokoval a 18. marca 1997 rozhodol o jeho\nodmietnutí v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj o prijatí na\nkonanie v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, keďže spĺňal: „všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené\nv § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. a... neexistujú jednoznačné dôvody na\njeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona“.\nNa základe § 29 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. ústavný súd vyzval 1. apríla 1997 Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby sa\nvyjadril k prijatej časti podnetu. Ústavný súd dostal 11. apríla 1997 stanovisko\npredsedu Najvyššieho súdu, ktoré však vecne nereagovalo na podnet navrhovateľa\nv časti prijatej na konanie a nevyjadrovalo sa ani k vhodnosti ústneho pojednávania\no ňom podľa § 30 ods. 1, resp. ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. Keďže právny zástupca\nnavrhovateľa\n\nna výzvu ústavného súdu 25. marca 1997\n\n8\n\noznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona č.\n38/1993 Z. z. rozhodol od ústneho pojednávania upustiť.\n\nI.\nRozhodnutia služobných orgánov SIS o prepustení\n\njej príslušníkov zo\n\nslužobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. e) zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom\npomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov podliehajú súdnemu preskúmaniu, pričom súd pri ich preskúmaní postupuje\npodľa osobitných predpisov, t. j. podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\n(§ 141 ods. 1 a 4 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Právoplatné\nrozhodnutia služobných orgánov SIS (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npodliehajú preskúmaniu súdom v rámci správneho súdnictva,\n\ncieľom ktorého je\n\nposúdiť zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku), pričom predmetom súdneho konania môžu byť nielen rozhodnutia\nvydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\nrušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmaní\nzákonnosti správnych rozhodnutí môže súd v správnom súdnictve postupovať tromi\nspôsobmi, a to jednak tak, že konanie o žalobe proti zákonnosti správneho\nrozhodnutia zastaví, ak sú splnené podmienky § 250d Občianskeho súdneho\nporiadku. Ak tomu tak nie je a ide o jednoduchý prípad, súd rozhodne o žalobe bez\npojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku) a napokon, ak nejde o\njednoduchý prípad, súd vytýči pojednávanie a na ňom rozhodne o žalobe (§ 250g\nObčianskeho súdneho poriadku).\nV konaní o žalobe navrhovateľa Najvyšší súd postupoval prvým z uvedených\nspôsobov, pretože svojím uznesením 6 Sž 47/96 z 27. septembra 1996 konanie o nej\nzastavil. V odôvodnení uznesenia o zastavení konania Najvyšší súd uviedol, že k\nnemu došlo preto, že: „Žalobca nesplnil zákonné podmienky a tým, že odvolanie\nnepodal u príslušného služobného orgánu, nepodal odvolanie včas a napadnutý\nrozkaz nadobudol právoplatnosť. Skutočnosť, že odvolací orgán preskúmal\nprávoplatné rozhodnutie, ktoré nerušil, nerozhodol vo veci samej a jeho rozhodnutie\n9\n\nnemôže súd preskúmavať rovnako ako ani právoplatné rozhodnutie služobného\norgánu I. stupňa. Podľa ustanovenia § 247 ods. 2 OSP možno však preskúmavať iba\nrozhodnutia správnych orgánov, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,\nktoré sa pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. V zmysle ust. § 250d ods. 3 OSP\npredseda senátu uznesením konanie zastaví, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré\nnemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Preto Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konanie zastavil“.\nNavrhovateľ na margo takéhoto odôvodnenia zastavenia konania Najvyšším\nsúdom o. i. uviedol, že: „NS SR svojim rozhodnutím o zastavení konania porušil\nmoje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu tak, ako je to uvedené v čl. 46\nÚstavy SR, tým že vec verejne nerozhodoval a neumožnil mi vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom, porušil aj moje ústavné právo uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR.\nZ predložených listinných dôkazov je zrejmé, že odvolanie som podal včas, t.\nj. v zákonnej 15-dňovej lehote.\nPodľa môjho názoru moje odvolanie podané 27. 11. 1995 sa týmto dňom\ndostalo do dispozície riaditeľa útvaru SIS, voči ktorému rozhodnutiu bolo podané.\nPodotýkam, že dňom 15. 11. 1995 som, v zmysle § 111 ods. 3 zák. č. 410/1991 Zb.,\nbol aj prepustený zo služobného pomeru. Podľa internej úpravy jedinou adresou,\nktorú je možno použiť pri doručovaní písomnosti je „Slovenská informačná služba\nP. O. Box 69, Bratislava“ a jedinou osobou, ktorá oficiálne vystupuje pri verejnom\nstyku je riaditeľ SIS. Bolo by porušením zásad platných v SIS, ak by som svoje\npodanie priamo adresoval riaditeľovi útvaru SIS. Tým, že riaditeľ SIS preskúmal\ncelý spisový materiál, došlo z mojej strany k vyčerpaniu riadnych opravných\nprostriedkov a k splneniu podmienky uvedenej v § 247 ods. 2 O. s. p.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa riaditeľ SIS dovoláva § 123 výnosu\nMinisterstva vnútra SR zo 16. 12. 1991, č. p. RL - 714/2-91, ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru (reg. pod č. 567 v čiastke 107/1991 Zb.).\n10\n\nPre úplnosť si dovolím citovať predmetné ustanovenie § 123\n„Ak policajt podal odvolanie u odvolacieho orgánu alebo u nepríslušného\nslužobného orgánu, aj keď bol o odvolaní riadne poučený (§ 127 ods. 1 zák.) je tento\norgán povinný bez odkladu postúpiť odvolanie príslušnému služobnému orgánu\na oboznámi o tom odvolateľa. V tomto prípade je odvolanie podané včas, len keď\npríde v zákonnej lehote príslušnému služobnému orgánu“.\nTouto okolnosťou sa NS SR tým, že zastavil konanie vôbec nezaoberal. V\nmnou predložených dokladoch v obžalobe nie je objektívny dôkaz, že príslušný\nriaditeľ útvaru SIS obdržal moje odvolanie až 7. 12. 1995, teda po 15-dňovej lehote.\nPráve naopak, pri splnení podmienky „bezodkladnosti“ mal riaditeľ útvaru SIS\ndostať predmetné odvolanie v zákonnej lehote.“\n\nII.\nS navrhovateľom bol ukončený služobný pomer k SIS rozkazom riaditeľa jej\n46. odboru zo 14. novembra 1995, pričom samotnému navrhovateľovi bol rozkaz\ndoručený 15. novembra 1995. V poučení o odvolaní sa uvádza, že odvolanie proti\nnemu je možné podať u riaditeľa 46. odboru do 15 dní odo dňa vyhlásenia\nrozhodnutia. Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentoval tým, že svoje odvolanie\nz 27. novembra 1995 nemohol adresovať priamo služobnému orgánu, uvedenému\nv poučení o odvolaní, pretože: „Podľa internej úpravy jedinou adresou, ktorú je\nmožno použiť pri doručovaní písomnosti je: „Slovenská informačná služba\nP. O. Box 69, Bratislava“ a jedinou osobou, ktorá oficiálne vystupuje pri verejnom\nstyku je riaditeľ SIS. Bolo by porušením zásad platných v SIS, ak by som svoje\npodanie priamo adresoval riaditeľovi útvaru SIS“.\nUkončenie služobného pomeru a s ním súvisiace náležitosti sú upravené\nv ustanoveniach § 107 až 124 (Ôsma hlava) zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom\npomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov a samotné konanie vo veciach služobného pomeru je predmetom úpravy\n11\n\nprvého až tretieho oddielu deviatej hlavy citovaného zákona (§ 125 až 142). Samotný\nzákon upravuje jednak dôvody ukončenia služobného pomeru, tak aj konanie vo\nveciach služobného pomeru, vrátane odvolacieho konania a preskúmavania\nrozhodnutí služobných orgánov súdom. Možnosť inej ako zákonnej úpravy týchto\notázok pripúšťa len § 140 citovaného zákona, podľa ktorého: „Ministerstvo\nvšeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie upraví konanie vo veciach\nslužobného pomeru“. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších\npredpisov môže policajt podať odvolanie proti rozhodnutiu služobného orgánu do 15\ndní, pričom v súlade s odsekom 3 toho istého ustanovenia sa takéto odvolanie podáva\nu toho služobného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Uvedené ustanovenia zákona č.\n410/1991 Zb. je potrebné posudzovať vo väzbe na jeho § 141 (Preskúmanie\nrozhodnutia súdom), pričom odsek 1 tohoto ustanovenia uvádza, že policajt môže\npodať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o svojom\nprepustení zo služobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. d) alebo e), avšak takýto\nnávrh je možné: „podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 135, a to v\nlehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“. Ak bol preto príslušník\nPolicajného zboru prepustený zo služobného pomeru na základe § 110 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 410/1991 Zb. a hodlá toto rozhodnutie nechať preskúmať súdom v\nsprávnom súdnictve, musí najprv vyčerpať zákonom určený opravný prostriedok, t. j.\nodvolanie, ktoré sa v súlade s § 135 zákona podáva u toho služobného orgánu, ktorý\ntoto rozhodnutie vydal. Z uvedeného vyplýva, že tento zákonný postup platí v plnom\nrozsahu aj na rozhodnutia (rozkazy) o prepustení zo služobného pomeru podľa § 110\nods. 1 písm. e), keďže pre ne zákon č. 410/1991 Zb. neupravuje žiadny osobitný (a\niný) odvolací režim. Uvedené ustanovenia zákona o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru možno súčasne chápať ako „spresnenie“ zákonnej požiadavky\nuvedenej v § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Opravnému prostriedku\npodanému spôsobom požadovaným § 141 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., ako aj § 247\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku preto zodpovedá odvolanie podané v zákonom\nstanovenej lehote u toho služobného orgánu SIS, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nAk však napriek výslovnému poučeniu oprávnená osoba podá odvolanie na\ninom orgáne než na tom, ktorý je v ňom označený (a to aj na odvolacom orgáne),\nvystavuje sa riziku, že dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej lehoty na podanie\n12\n\nodvolania. Zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru preto ani\nosobitne nerieši situáciu, keď k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania došlo preto,\nže účastník konania napriek tomu, že bol výslovne poučený o tom, ktorému orgánu\na v akej lehote má svoje odvolanie podať, toto podal inému orgánu. Ustanovenie §\n135 zákona sa vo svojom odseku 4 zaoberá len prípadmi, keď policajt podal\nodvolanie po uplynutí zákonnej lehoty v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto,\nže nebol o ňom poučený vôbec a odsek 5 rieši náležitosti odpustenia zmeškania\nlehoty, ak k nej došlo z iných „závažných dôvodov“. Takúto situáciu rieši len\n„podzákonný“ predpis citovaný aj navrhovateľom vo svojom podnete. Ide o výnos\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. decembra 1991. č. p. RL - 714/2-91,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.\n410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky. Ustanovenie jeho § 123 uvádza, že ak policajt podal odvolanie u...\nnepríslušného služobného orgánu, aj keď bol o odvolaní riadne poučený (§ 127 ods. 1\nzákona), je tento orgán povinný bez odkladu postúpiť odvolanie príslušnému\nslužobnému orgánu a oboznámiť o tom odvolateľa. V tomto prípade je odvolanie\npodané včas, len keď príde v zákonnej lehote príslušnému služobnému orgánu“.\nNavrhovateľ podal odvolanie 27. novembra 1995, ale adresoval ho riaditeľovi\nSIS, a nie riaditeľovi 46. odboru SIS, t. j. tomu služobnému orgánu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal. Napriek tomu (a z dôvodov uvedených vyššie) však navrhovateľ\ntvrdil, že: „Podľa môjho názoru moje odvolanie podané 27. 11. 1995 sa týmto dňom\ndostalo do dispozície riaditeľa útvaru SIS, voči ktorému rozhodnutiu bolo podané“.\nĎalej navrhovateľ uviedol, že: „V mnou predložených dokladoch v obžalobe nie je\nobjektívny dôkaz, že príslušný riaditeľ útvaru SIS obdržal moje odvolanie až\n7. 12. 1995, teda po 15-dňovej lehote“. V tejto časti svojho zdôvodnenia navrhovateľ\nargumentoval tým, že napriek tomu, že odvolanie podal u nepríslušného služobného\norgánu SIS, dostalo sa v zákonom stanovenej lehote k riaditeľovi príslušného odboru\nSIS,\n\nktorý o ňom aj rozhodol ako o odvolaní. Pre overenie dôvodnosti tohoto\n\ntvrdenia navrhovateľa sa ústavný súd 24. februára 1997 obrátil na SIS so žiadosťou\no poskytnutie pomoci pri obstaraní podkladov na rozhodnutie ústavného súdu\npodľa § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\nv znení zákona č. 293/1995 Z. z. Z vyžiadaného stanoviska SIS z 5. marca 1997\n13\n\n(č. p. 80-23/200-2/97), ako aj z priložených príloh vyplynulo, že k zaprotokolovaniu\npríjmu odvolania\n\nna 46. odbore SIS došlo 7. decembra 1995\n\na k postúpeniu jeho veci odvolaciemu orgánu došlo 12. decembra 1995. Túto\nskutočnosť potvrdzuje priložená kópia príslušnej strany „Protokolu písomností\n46. odboru“, ročník 1995, evidenčné číslo 041/95, číslo 266. Z uvedeného ústavný\nsúd prijal za preukázané, že navrhovateľovo odvolanie bolo riaditeľovi 46. odboru\nSIS doručené 7. decembra 1995, t. j. po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na\npodanie odvolania. Keďže však v zákonom stanovenej lehote prvostupňový orgán\nnedostal odvolanie proti svojmu rozhodnutiu, toto jej uplynutím nadobudlo\nprávoplatnosť. V dôsledku uvedeného navrhovateľ nevyužil opravný prostriedok\npožadovaný § 141 ods. 2 zákona o služobnom pomere príslušníkov Policajného\nzboru, pretože prvostupňový orgán sa nezaoberal jeho odvolaním proti svojmu\nneprávoplatnému rozhodnutiu, ale toto nadobudlo právoplatnosť uplynutím 15dňovej lehoty. K nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia preto došlo pre\nnevyčerpanie opravných prostriedkov, a nie v dôsledku „vyčerpania riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú“ tak, ako to požaduje § 247 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku.\nNapriek tomu však navrhovateľ tvrdil, že k splneniu podmienky uvedenej\nv § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku došlo, keďže riaditeľ SIS preskúmal\ncelý spisový materiál, čím: „došlo z mojej strany k vyčerpaniu riadnych opravných\nprostriedkov a k splneniu podmienky uvedenej v § 247 ods. 2 O. s. p.“. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že Tretí oddiel zákona č. 410/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov (Mimoriadne prostriedky a preskúmanie rozhodnutí súdom)\numožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí služobných orgánov SIS, ak sa\n„dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti...“ (§ 138 ods. 1). Potom, čo\nuplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na odvolanie nadobudol rozkaz riaditeľa\n46. odboru SIS zo 14. novembra 1995 právoplatnosť, akékoľvek ďalšie rozhodnutia\nslužobných orgánov SIS (vrátane rozhodnutia jej riaditeľa z 23. januára 1996) sa už\ntýkali len právoplatných rozhodnutí služobných orgánov SIS. Takéto rozhodnutia\nvšak nemožno pokladať za tie, uvedené v § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, keďže nadobudnutiu ich právoplatnosti nepredchádzalo „vyčerpanie\nriadnych\n\nopravných\n\nprostriedkov,\n\nktoré\n14\n\nsa\n\npreň pripúšťajú“. Preskúmanie\n\nprávoplatného rozhodnutia riaditeľa odboru SIS riaditeľom SIS nie je možné\npovažovať za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov podľa § 247 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku tak, ako to tvrdil navrhovateľ.\nV ďalšom navrhovateľ tvrdil, že bolo povinnosťou riaditeľa SIS, aby jeho\nodvolanie bez odkladu postúpil príslušnému služobnému orgánu v súlade s § 123\ncitovaného výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. decembra 1991,\nale: „Touto okolnosťou sa NS SR tým, že zastavil konanie vôbec nezaoberal“ a „pri\nsplnení podmienky „bezodkladnosti“ mal riaditeľ útvaru SIS dostať predmetné\nodvolanie v zákonnej lehote“.\nV tejto časti svojho podnetu navrhovateľ pripustil, že riaditeľ príslušného\nútvaru SIS mohol dostať jeho odvolanie až po zákonnej lehote, ale ak by bol riaditeľ\nSIS (ako nepríslušný služobný orgán) jeho odvolanie postúpil „bez odkladu“\nriaditeľovi útvaru SIS, tento mohol dostať jeho odvolanie v zákonnej lehote. Touto\nokolnosťou sa však Najvyšší súd „tým, že zastavil konanie, vôbec nezaoberal“.\nNavrhovateľ v tejto časti namietol, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl.\n46 ods. 2 ústavy došlo tým, že Najvyšší súd nepreskúmal postup služobných orgánov\nSIS stanovený § 123 výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16.\ndecembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru.\nZ ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súdy\nv správnom súdnictve sú povinné skúmať, či žalobca „vyčerpal riadne opravné\nprostriedky“, ktoré sa pre rozhodnutie správneho orgánu pripúšťajú. Ako už bolo\nuvedené vyššie, podľa § 141 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 1 a 3 zákona o služobnom\npomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov je proti rozhodnutiu služobného orgánu podľa § 110 ods. 1 písm. e) zákona\n„riadnym“ opravným prostriedkom odvolanie, pokiaľ bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote a na tom služobnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nK preskúmaniu tejto skutočnosti Najvyšším súdom aj došlo, ako to vyplýva\nz odôvodnenia jeho uznesenia z 27. septembra 1996 a nesplnenie tejto povinnosti\nžalobcom viedlo aj k zastaveniu konania Najvyšším súdom.\n15\n\nKeďže rozhodnutie služobného orgánu (riaditeľa 46. odboru SIS) o prepustení\nnavrhovateľa zo služobného pomeru zo 14. novembra 1995 nadobudlo právoplatnosť\nbez toho, že by bol vyčerpal opravný prostriedok podľa § 135 ods. 3 zákona\nč. 410/1991 Zb. a keďže § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dovoľuje\nvšeobecným súdom, aby v správnom súdnictve podľa Druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli\nprávoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov zastavením konania\npodľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd neporušil základné\nprávo navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa\ntotiž v správnom súdnictve domáhal preskúmania rozhodnutia, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť inak ako v dôsledku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd podnetu navrhovateľa na vyslovenie porušenia\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky označeným\npostupom Najvyššieho súdu nevyhovel.\n\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n\nV Košiciach 22. mája 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Richard R a p a n\n\nt\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ussr:5f849823-9dc7-4696-a813-f4656e8ca09b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/96 z 11. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-11", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3042b9d7-575b-4216-a55e-f3e26a0b3846", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.108.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.108.2019.1"}, {"guid": "ussr:13038eb9-8eed-4e17-82bc-e9c43d970568", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 16/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:b0147277-d08e-42e1-b2e9-2fdae9197b9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.414.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.414.2017.1"}, {"guid": "ussr:5bf13107-6a25-4975-ab79-b39ac568de37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.927.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 927/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 927/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.927.2016.1"}, {"guid": "ussr:5c817bea-8c76-419d-b2a8-6862929c4aa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2016 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:cfb5ee9f-bf2e-4dc8-93ef-02e71badfd5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.748.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 748/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 748/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.748.2015.1"}, {"guid": "ussr:2bddf6a7-8f60-4244-a45a-4fc6de4a889e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bddf6a7-8f60-4244-a45a-4fc6de4a889e"}, {"guid": "ussr:921efeff-004e-40c7-a2e9-5fc9c94f9f53", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:921efeff-004e-40c7-a2e9-5fc9c94f9f53"}, {"guid": "ussr:ae8e7af5-082d-4b3f-ba4d-2e73408f7c3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8e7af5-082d-4b3f-ba4d-2e73408f7c3f"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:c07a8a45-5f2a-4a78-b263-44c9a816e7ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 163/2011 z 27. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c07a8a45-5f2a-4a78-b263-44c9a816e7ca"}, {"guid": "ussr:8e22a789-9eca-4a46-b94d-2eb6a703afce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2011 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e22a789-9eca-4a46-b94d-2eb6a703afce"}, {"guid": "ussr:0c4e50ca-4cc5-4117-a148-c1053dfeac8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 458/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 458/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c4e50ca-4cc5-4117-a148-c1053dfeac8f"}, {"guid": "ussr:71e7d500-1771-444c-96d1-6e9a21e94f59", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 386/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 386/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71e7d500-1771-444c-96d1-6e9a21e94f59"}, {"guid": "ussr:75f928c7-a291-4045-bde0-4ef1e59e7ad5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f928c7-a291-4045-bde0-4ef1e59e7ad5"}, {"guid": "ussr:73c58495-6f67-4934-b5da-826008935ca4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73c58495-6f67-4934-b5da-826008935ca4"}, {"guid": "ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 333/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 333/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea"}, {"guid": "ussr:252da229-dd06-409a-871b-926be878f228", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 194/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:252da229-dd06-409a-871b-926be878f228"}, {"guid": "ussr:70997fa6-6aff-462e-9822-0ac1ed906034", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/07 z 29. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70997fa6-6aff-462e-9822-0ac1ed906034"}, {"guid": "ussr:44c91e1e-ae3a-49a9-9d95-855813b4d3ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/07 z 3. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44c91e1e-ae3a-49a9-9d95-855813b4d3ba"}, {"guid": "ussr:532f23e5-d287-40d3-b8e5-63cd009e9081", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:532f23e5-d287-40d3-b8e5-63cd009e9081"}, {"guid": "ussr:84bccb6e-1fba-47f2-9ed5-ba8276c97ad3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/07 z 13. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84bccb6e-1fba-47f2-9ed5-ba8276c97ad3"}, {"guid": "ussr:851fb96d-2b3c-4c12-9496-06f59dcd5a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 28/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 28/07 z 13. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:851fb96d-2b3c-4c12-9496-06f59dcd5a6e"}, {"guid": "ussr:9ea7b9f0-80de-4d42-9311-e0bda369ed55", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/07 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ea7b9f0-80de-4d42-9311-e0bda369ed55"}, {"guid": "ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/07 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480"}, {"guid": "ussr:6ca91d61-28f0-4cfa-8386-d05d2f3f7e81", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 330/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ca91d61-28f0-4cfa-8386-d05d2f3f7e81"}, {"guid": "ussr:17710e4d-fd84-438f-a3c6-95216343239b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17710e4d-fd84-438f-a3c6-95216343239b"}, {"guid": "ussr:f2c3fbe7-1fdf-4bef-97f7-46f67a1bedf5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2c3fbe7-1fdf-4bef-97f7-46f67a1bedf5"}, {"guid": "ussr:281b1ce5-1136-497b-94e2-5acbb3ad5bb3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/06 z 11. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:281b1ce5-1136-497b-94e2-5acbb3ad5bb3"}, {"guid": "ussr:40b0dffc-8012-464f-90fa-569d441dd54d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b0dffc-8012-464f-90fa-569d441dd54d"}]}