{"guid": "ussr:244cd4dd-84f7-42fa-899a-5dd059b21bf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 20/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/94 z 31. 5. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 1994, sp. zn. I. ÚS 20/94, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "1994-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o výklad ústavy alebo ústavného zákona"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "nazov": "čl. 128 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/244cd4dd-84f7-42fa-899a-5dd059b21bf8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 20/94\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda\nRapanta a členov senátu JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej na neverejnom\nzasadnutí 31. mája 1994 vo veci návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky o výklad § 1 ústavného zákona č. 496/1990 Zb. o navrátení majetku\nKomunistickej strany Česko -Slovenska ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky\nrozhodol, že p o d á v a tento výklad:\n1. Okruh hnuteľných vecí, ktoré politické strany, ich orgány a organizačné zložky\nvymenované v § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 496/1990 Zb. sú povinné vydať štátu Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republike podľa § 1 ods. 1 tohto ústavného zákona, možno určiť\nlen s uplatnením § 1 ods. 2 ústavného zákona č. 496/1990 Zb., lebo tento vymenúva tie\nhnuteľné veci, ktoré nie sú politické strany ich orgány a organizačné zložky vymenované\nv § 1 ods. 1 tohto ústavného zákona povinné vydať.\n2. Okruh hnuteľných vecí určený uplatnením ustanovení § 1 ods. 1 a ods. 2\nústavného zákona č. 496/1990 Zb. (bod 1.) a k nemu sa viažúce všetky povinnosti\nvyplývajúce z tohto ústavného zákona treba uplatňovať na účely ústavného zákona č.\n496/1990 Zb. v celom jeho rozsahu, lebo iný spôsob určenia, ani iný okruh hnuteľných vecí\ntento ústavný zákon neupravuje.\n\n3. Povinnosť politických strán, ich orgánov a organizačných zložiek vymenovaných\nv § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 496/1990 Zb., upravená v § 1 ods. 3 tohto ústavného\nzákona, t. j. vydať do tridsať dní odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona štátu Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republike, peňažnú sumu zodpovedajúcu cene vecí alebo\nmajetkových práv uvedených v § 1 ods. 1 k 31. decembru 1989, sa nevzťahuje na hnuteľné\nveci tvoriace súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých obstarávacia cena k 31.\ndecembru 1989 nebola vyššia ako 5 000 Kčs, pretože nepatria do okruhu druhovo určených\nhnuteľných vecí podľa § 1 ods.1 tohoto ústavného zákona, ku ktorým sa viaže povinnosť\nvydať peňažnú sumu podľa § 1 ods. 3 ústavného zákona č. 496/1990 Zb.\n4. Ustanovenie § 1 ods. 4 ústavného zákona č. 496/1990 Zb. na účely výkladu\nspornej veci nemá právny význam.\nOdôvodnenie\nÚstavný súd Slovenskej republiky 11. februára 1994 dostal návrh skupiny 30\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o výklad § 1 ústavného\nzákona č. 496/1990 Zb. o navrátení majetku Komunistickej strany Česko Slovenska ľudu\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len \"ústavný zákon\"). Skupina\nposlancov poverila poslanca\n\n, advokáta, Štefánikova ulica č. 2, Košice,\n\naby za ňu konal pred ústavným súdom. Ako iné štátne orgány, ktoré si ustanovenie\nústavného zákona nesprávne vykladajú sú označené okresné úrady v Trnave, Bardejove, v\nBratislave (tento bez bližšieho určenia), vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky. Z predloženého návrhu a priložených materiálov vyplynulo, že\nodporcom je aj Okresný úrad vo Zvolene.\nKeďže konanie o výklad ústavných zákonov je neverejné, nebolo potrebné vyzývať\ntieto štátne orgány, aby si na konanie pred ústavným súdom ustanovili zástupcu (§ 21 ods. 3\na § 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).\nÚstavný súd skúmal, či splnil ďalšiu procesnú podmienku potrebnú pre začatie\nkonania o výklad ústavných zákonov, a to, či je v e c s p o r n á . Z návrhu a k nemu\n\n2\n\npriložených uznesení vlády ČSFR č. 901 z 20. decembra 1990 a č. 611 z 30. septembra\n1991, z rozsudkov všeobecných súdov, v ktorých navrhovateľmi boli uvedené okresné\núrady, i z listov ministra financií Slovenskej republiky z 10. decembra 1992 a z 20.\nseptembra 1993 je zrejmé, že spornosť v danej veci spočíva v rozdielnom výklade § 1\nústavného zákona, a to konkrétne ustanovení odsekov 1, 2 a 3 vo väzbe na povinnosť\npolitických strán uvedených v odseku 1 vydať peňažnú sumu zodpovedajúcu cene\nhnuteľných vecí tvoriacich súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých\nobstarávacia cena nebola k 31. decembru 1989 vyššia ako 5000 Kčs, pokiaľ ku dňu\núčinnosti tohto ústavného zákona neboli v ich držaní.\nNavrhovateľ tvrdí, že povinnosť vydania peňažnej sumy sa síce v plnom rozsahu\nvzťahuje na všetky veci uvedené v § 1 ods. 1 ústavného zákona, avšak s výnimkou\nhnuteľných vecí uvedených v odseku 2 ústavného zákona č. 496/1990 Zb.\nPodľa tvrdenia navrhovateľa z rovnakého záveru vychádzalo aj uznesenie vlády\nČSFR č. 901 z 20. decembra 1990, neskôr vláda ČSFR dodatočne upravila toto uznesenie, a\nto uznesením č. 611 z 30. septembra 1991, čím sa v praxi zmenil postup okresných úradov\nštátnej správy pri preberaní majetku bývalej KSČ. Tým začali pri aplikácii ústavného\nzákona vznikať spory, ktorých podstata je vo výklade ustanovenia § 1 ústavného zákona č.\n496/1990 Zb.\nPodľa navrhovateľa je ustanovenie § 1 ústavného zákona sporné z hľadiska určenia\npredmetu navrátenia majetku. Pri jeho určení treba vychádzať z celého znenia tohoto\nustanovenia, t. j. vrátane odseku 2. V spojení s odsekom 3, to znamená, že peňažná suma,\nktorú majú právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1 ústavného zákona vydať, má zodpovedať\ncene vecí, na ktoré sa vzťahuje povinnosť faktického navrátenia s plným rešpektovaním\ndikcie § 1 ods. 2.\nVláda ČSFR podľa navrhovateľa rozšírila výkladom ustanovenie § 1 ústavného\nzákona o predmety podliehajúce navráteniu, a tým aj povinnosti vydať získané finančné\nprostriedky ich odpredajom, i na veci uvedené v § 1 ods. 2 ústavného zákona t.j., že i\nhnuteľné veci tvoriace súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých obstarávacia\ncena nebola vyššia ako 5 000 Kčs, ak došlo po 1. januári 1990 k ich predaju. Povinným\nosobám uložila vláda povinnosť takto získané finančné prostriedky odovzdať okresnému\núradu. V návrhu sa ďalej uvádza, že na základe uznesenia vlády ČSFR č. 611 z 30.\n\n3\n\nseptembra 1991 začali vykladať orgány štátnej správy poverené vykonávaním ústavného\nzákona so zreteľom na jeho § 4, a to na základe administratívneho vzťahu (§ 1 ods. 3 zák. č.\n472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov) a v konaní\npred súdom i Najvyšší súd Slovenskej republiky, tento ústavný zákon extenzívne.\nVzhľadom na vznikajúce rozpory pri aplikácii ústavného zákona, obrátila sa Strana\ndemokratickej ľavice Slovenska ako povinná osoba listom z 20. septembra 1993 na\npríslušného člena vlády Slovenskej republiky, p. Júliusa Tótha, ministra financií Slovenskej\nrepubliky v záujme urýchlenia vysporiadania majetku KSČ a dosiahnutia nápravy, avšak\nbez úspechu.\nVláda Slovenskej republiky formuluje svoje stanovisko vo vyjadrení k návrhu\nskupiny poslancov (list predsedu vlády Jozefa Moravčíka z 22. apríla 1994) spôsobom, z\nktorého je taktiež spornosť veci zrejmá. V liste sa uvádza rovnako, že \"z dikcie § 1 ods. 1\nústavného zákona č. 496/1990 Zb. o navrátení majetku Komunistickej strany ČeskoSlovenska ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je nesporné, že povinnosť\nvydať majetok štátu mohol povinný subjekt splniť len za predpokladu, že majetok\npodliehajúci režimu ústavného zákona, ktorý mal v držaní k 31. decembru 1989 mal v\nreálnej držbe aj ku dňu účinnosti ústavného zákona, t.j. k 1. januáru 1991. Spod tohoto\nrežimu (spod režimu vydania štátu) boli vyňaté len tie hnuteľné veci, ktoré povinný subjekt\nmal ku dňu účinnosti ústavného zákona vo svojej dispozičnej sfére. Na spôsob\nvysporiadania majetku, ktorého držbu v období od 1. januára 1990 do 1. januára 1991\npovinný subjekt stratil, a z tohto dôvodu ho nemohol vydať podľa § 1 ods. 1 štátu do 31.\njanuára 1991, sa vzťahuje odsek 3 cit. paragrafu.\nZ dikcie ustanovenia § 1 úst. zákona č. 496/1990 Zb. vyplýva záver, že povinný\nsubjekt bol povinný poskytnúť štátu peňažnú náhradu za majetok, ktorý mal v držaní k 31.\ndecembru 1989, a s ktorým naložil do účinnosti ústavného zákona iným spôsobom než\npredpokladá ústavný zákon (vydaním štátu alebo bezodplatným prevodom do vlastníctva\niných subjektov s povolením Federálneho ministerstva financií).\"\nVláda vo vyjadrení ďalej uvádza, že \"v intenciách splnomocňovacieho ustanovenia §\n4 ústavného zákona upravila vláda ČSFR po dohode s vládou Českej republiky a vládou\nSlovenskej republiky podrobnosti a postup pri vykonávaní ústavného zákona uznesením č.\n901 z 20. decembra 1990, (jeho prílohou je \"Postup na prevzatie majetku podľa ústavného\n\n4\n\nzákona o navrátení majetku KSČ ľudu ČSFR\"). Prílohu tohto uznesenia upresnila vláda\nČSFR prílohou č. 1, ktorú schválila uznesením č. 611 z 30. septembra 1991. Citovanými\nuzneseniami, resp. ich prílohami vláda ČSFR upravila predovšetkým aplikačnú stránku\npreberacieho konania a rozsah preberaného majetku. V súvislosti s touto skutočnosťou sa vo\nvyjadrení uvádza, čo vláda ČSFR vyňala spod režimu ústavného zákona a upresnila tým\nveci vymedzené v ustanovení § 1 ods. 2 ústavného zákona (hnuteľné veci tvoriace súčasť\nobdobného vybavenia, ktorých obstarávacia cena nebola vyššia ako 5 000 korún).\nAplikačná prax však ukázala, že i napriek tomuto upresneniu sa veľmi ťažko určoval rozsah\ntýchto vecí jednotne a ťažko zabezpečovala jednotná aplikácia cit. ustanovenia ústavného\nzákona č. 496/1990 Zb. Preto vláda ČSFR v prílohe č.1 k uzneseniu č. 611 z 30. septembra\n1991, s použitím všeobecne známych pojmov účtovnej evidencie, určila hnuteľné veci\nvymedzené v ust. § 1 ods. 2 ústavného zákona t.j. veci, ktoré povinný subjekt nevydáva\nštátu, ako predmety postupnej spotreby v používaní, materiál v používaní a materiál vedený\nna účtoch 100 a 101 ako kancelárske potreby.\nSúčasne vo väzbe na znenie odseku 3 cit. paragrafu ako podrobnosť uviedla, že v\nprípade odplatného predaja týchto vecí po 1. januári 1990 bol povinný subjekt povinný\nvydať štátu finančné prostriedky získané predajom.\nUvedený postup vlády ČSFR je v súlade s dikciou splnomocňovacieho ustanovenia\n§ 4 ústavného zákona a plne korešponduje s ustanovením § 1 ods. 3 ukladajúcim povinnému\nsubjektu povinnosť vydať štátu peňažnú náhradu za majetok, s ktorým naložil po 1.januári\n1990, a preto tento majetok nemôže vydať štátu v jeho naturálnej podobe.\nZ uvedeného vyplýva, že táto povinnosť nebola uložená povinnému subjektu\nuznesením vlády ČSFR č. 611 z 30. septembra 1990, ale priamo ustanovením § 1 ods. 3\nústavného zákona, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa v časti IV. návrhu\nna začatie konania.\"\nVo vyjadrení vlády Slovenskej republiky sa ďalej uvádza, že zhodné právne\nstanovisko zaujal i Najvyšší súd Slovenskej republiky (pokiaľ išlo o určenie povinnosti\nvydať štátu finančné prostriedky získané za hnuteľné veci vymedzené v ustanovení § 1 ods.\n2, ktoré povinný subjekt predal po 1. januári 1990) a tieto rozsudky (č. k. 2 Cdo 63/93 a Cdo\n107/93) k vyjadreniu pripojil.\n\n5\n\nVláda Slovenskej republiky na ďalšie konanie, v mene vlády, pred ústavným súdom\no predmetnom návrhu skupiny poslancov, poverila podpredsedu vlády Ivana Šimku\n(uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 364 z 19. apríla 1994).\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení k návrhu skupiny\nposlancov (list ministra financií Slovenskej republiky Rudolfa Filkusa z 23. marca 1994)\njednoznačne uvádza rozdielny názor na výklad § 1 ústavného zákona, než aký má\nnavrhovateľ. Tvrdí, že \"ustanovenie odseku 2 plne korešponduje s ustanovením odseku 1\ncitovaného paragrafu, z čoho logicky vyplýva, že spod režimu ústavného zákona (spod\nrežimu vydania štátu) boli vyňaté len tie hnuteľné veci, ktoré povinný subjekt mal ku dňu\núčinnosti ústavného zákona vo svojej dispozičnej sfére. Spôsob vysporiadania majetku,\nktorého držbu v období po 1. januári 1990 stratil, a ktorý preto nemohol vydať štátu do 31.\njanuára 1991, rieši podľa nášho názoru odsek 3 citovaného paragrafu. V intenciách tohto\nparagrafu bol povinný subjekt do 31. januára 1991 vydať štátu peňažnú sumu\nzodpovedajúcu cene tohto majetku k 31. decembru 1989, pokiaľ už pred účinnosťou\ncitovaného ústavného zákona neprešlo vlastnícke právo na štát alebo pokiaľ tento majetok\nnebol prevedený bezodplatne do vlastníctva iných subjektov s povolením Federálneho\nministerstva financií (ods. 4)\".\nNavrhovateľom označené okresné úrady sa súdnou cestou domáhali, konkrétne voči\nKSS-SDĽ, vydania aj peňažnej sumy, získanej odpredajom vecí tvoriacich súčasť\nkancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých obstarávacia cena k 31. decembru 1989\nnebola vyššia ako 5000 Kčs, ak k ich odpredaju došlo po 1. januári 1990. Z obsahu ich\nnávrhov v konaní pred súdmi je spornosť veci jednoznačná.\nTáto vyplýva tiež z vyjadrení Okresných úradov v Bardejove a v Trnave k návrhu\nskupiny poslancov.\nOkresný úrad v Bardejove správnosť svojho názoru odlišného od názoru\nnavrhovateľa opiera okrem iného, o skutočnosť, že \"ústavný zákon č. 496/1990 Zb.\nupravoval postup pri preberaní majetku KSČ-SDĽ len rámcovo, § 4 citovaného ústavného\nzákona splnomocnil vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky upraviť po dohode s\nvládou Slovenskej republiky podrobnosti a postup pri vykonávaní tohto ústavného zákona.\nPri preberaní majetku KSČ Okresný úrad v Bardejove postupoval podľa ústavného\nzákona č. 496/1990 Zb. a uznesení vlády ČSFR č. 901/1990 z 20.12.1990 a 611/1991 z\n\n6\n\n30.9.1991, ktoré sú podľa § 1 ods. 3 zák. č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej\nsprávy, pre okresné úrady záväzné.\nOkresný úrad v Trnave vo vyjadrení k návrhu opiera svoj názor v danej veci o záver,\nže \"ústavný zákon č. 496/1990 Zb.\no navrátení majetku KSČS ľudu ČSFR stanovuje v § 1 ods. 1 g e n e r á l n u\np o v i n n o s ť \" pre povinné subjekty uvedené v tomto ustanovení vydať štátu do 30 dní\nodo dňa účinnosti ústavného zákona nehnuteľné a hnuteľné veci, peňažné prostriedky a\nmajetkové práva, ktoré mala bývalá Komunistická strana Česko Slovenska v držaní k 31.\ndecembru 1989. Poukazuje na splnomocňovacie ustanovenie § 4 cit. ústavného zákona a\nosobitne na Prílohu II. časti postupu uvedeného v prílohe uznesenia vlády ČSFR č. 901/90,\npodľa ktorej \"majetok dotknutý úst. zákonom preberajú do vlastníctva štátu okresné úrady,\nv územnom obvode ktorých sa nachádzal orgán alebo organizačná zložka politických strán\nk 31. decembru 1989, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu 31. decembru 1989. Uznesením\nvlády ČSFR č. 611/91 zo dňa 30. septembra 1991 bol spresnený postup k prevzatiu majetku\npodľa úst. zákona o navrátení majetku KSČ ľudu ČSFR schváleného uznesením vlády\nČSFR č. 901/90. Podľa časti II. ods.1 spresneného postupu hnuteľné veci, ktoré tvoria\nsúčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých nadobúdacia hodnota nebola vyššia\nako 5 000 Kčs povinné strany nevydávajú. Ak však došlo po 1. januári 1990 k ich\nodpredaju, sú uvedené politické strany povinné finančné prostriedky odovzdať okresnému\núradu\". Ďalej Okresný úrad v Trnave poukazuje na to, že \"v zmysle § 1 zák. č. 472/1990 Zb.\no organizácii miestnej štátnej správy okresné úrady sa vo svojej činnosti spravujú všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi a v ich medziach uzneseniami vlády, smernicami a inými\nopatreniami ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy\", z čoho je zrejmé, že v\nplnom rozsahu uplatňovali uznesenia vlád, týkajúce sa preberania majetku politických strán\nuvedených v § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 496/1990 Zb.\nVo vyjadrení Okresného úradu vo Zvolene sa uvádza, že pohľadávka štátu voči OV\nSDĽ je predmetom súdneho sporu, ktorý dosiaľ nebol právoplatne ukončený, a preto\nnemôžu zaujať stanovisko k spornosti výkladu ustanovenia § 1 ústavného zákona č.\n496/1990 Zb.. Z tohoto dôvodu nemožno Okresný úrad vo Zvolene považovať ďalej za\núčastníka konania v nadväznosti na § 45 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z..\n\n7\n\nÚstavný súd z rozsudkov všeobecných súdov pripojených k návrhu skupiny\nposlancov, k vyjadreniu vlády Slovenskej republiky i k vyjadreniu Ministerstva financií\nSlovenskej republiky zistil, že postup všeobecných súdov pri rozhodovaní sporov vo veci\nnavrátenia majetku bývalej KSČ nie je jednotný, čo vyplýva z rozhodnutí súdov\nnachádzajúcich sa v spise.\nOkresný súd v Bardejove rozsudkom č. k. 7 C 694/92-22 v plnom rozsahu zamietol\nnávrh Okresného úradu v Bardejove proti Okresnému výkonnému výboru Strany\ndemokratickej ľavice, ktorým sa domáhal vydania finančných prostriedkov, získaných\nodpredajom prebytočných základných prostriedkov a predmetov postupnej spotreby po 31.\ndecembri 1989; navrhovateľ sa pritom odvolával na uznesenia vlády ČSFR č. 611 z 30.\nseptembra 1991 a 901 z 20. decembra 1990.\nPodľa názoru súdu, išlo len o interné pokyny pre okresné úrady, ako majú\npostupovať pri preberaní majetku podľa ústavného zákona č. 496/1990 Zb., ktoré nemajú\nvšeobecnú právnu silu a nemôžu byť v rozpore s ústavným zákonom, ktorého ustanovenia\nnemôžu ani meniť. Odporca odpredal také veci, na ktoré sa nevzťahovali ustanovenia\nústavného zákona č. 496/1990 Zb.\nOkresný súd vo Zvolene rozsudkom č. k. 15 C 13/92-55 zaviazal odporcu Okresný\nvýbor SDĽ Zvolen zaplatiť navrhovateľovi Okresnému úradu vo Zvolene sumu, ktorá\npredstavuje peňažnú náhradu za veci a majetkové práva podliehajúce vydaniu, vrátane\nfinančných prostriedkov za odpredaj predmetov postupnej spotreby a predmetov mimo\nkancelárskeho vybavenia; návrhu vyhovel čiastočne.\nVo svojom rozhodnutí vychádzal z názoru, že aplikáciou citovaného ústavného\nzákona a vládneho uznesenia, ako vykonávacieho predpisu zakotvujúceho podrobnosti a\npostup pri vykonávaní ústavného zákona, vydaného na základe § 4 ústavného zákona č.\n496/1990 Zb. je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi tam uvedenú peňažnú sumu, z\ntitulu peňažnej hodnoty. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že nárok navrhovateľa v\nzmysle ústavného zákona č. 496/1990 Zb., a to § 1 ods. 2 v spojitosti s uznesením bývalej\nvlády ČSFR č. 611/1990 je v priznanej výške dôvodný, a preto návrhu vyhovel.\nProti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd v tejto veci rozsudkom č.k. 11 Co\n883/93-82 rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie,\n\n8\n\na to ako z dôvodu procesného, tak aj vecného pochybenia. Vyslovil názor, že ustanovenia §\n1 ods. 3 ústavného zákona č. 496/1990 Zb. nemožno uplatňovať na veci vylúčené\nustanovením § 1 ods. 2 tohto ústavného zákona. Konštatuje ďalej, že potom je ale uznesenie\nbývalej federálnej vlády č.611 zo dňa 30. septembra 1991 v bode 1 písm. b) s prílohou č. 1 v\nčasti II. ods. 1, veta druhá v rozpore s § 1 ods. 2 citovaného ústavného zákona.\nKrajský súd v Bratislave, ako odvolací súd Okresného súdu v Trnave vo veci\nnavrhovateľa Slovenská republika Okresný úrad Trnava proti odporcovi Strana\ndemokratickej ľavice, Okresný výbor Trnava rozsudkom č.k. 12 C 219/92 zamietol\nrozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12 C 219/92-58, ktorým tento zaviazal odporcu zaplatiť\ntam uvedenú sumu titulom finančnej protihodnoty veci postupnej spotreby, v ktorých\nnadobúdacia hodnota nebola vyššia ako 5 000 Sk, ktoré odporca do 1. januára 1992,\nodpredal.\nKrajský súd dospel k záveru, že podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ústavného zákona č.\n496/1990 Zb. sa ustanovenie § 1 nevzťahuje na hnuteľné veci tvoriace súčasť kancelárskeho\na obdobného vybavenia, ktorých obstarávacia cena nebola vyššia ako 5 000 Kčs.\nĎalej konštatoval, že podľa § 1 ods. 2 ústavného zákona č. 496/1990 Zb. ostali veci\nv ňom uvedené vo vlastníctve odporcu a tento ako vlastník, s týmito vecami mohol\nnakladať, teda aj predať. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ustanovenie § 1 ods. 3\nústavného zákona č. 496/1990 Zb. na predmetné veci, resp. na ich finančnú protihodnotu,\nlebo povinnosť vydať peňažnú sumu zodpovedajúcu cene veci alebo majetkových práv, sa\nvzťahuje k § 1 ods. 1 citovaného ústavného zákona, ale nie na veci uvedené v § 1 ods. 2\nústavného zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o navrátení majetku KSS-SDĽ v\nkonaní č. k. 2 Cdo 63/93 a č. k. 3 Cdo 107/93.\nV prvom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že \"povinnosť\nupravená v § 1 ods. 1 sa vzťahuje na všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, peňažné\nprostriedky a majetkové práva s výnimkou tých, ktoré boli bezplatne prevedené do\nvlastníctva iných osôb s povolením bývalého Federálneho ministerstva financií v priebehu\nroka 1990 (§ 1 ods. 1 ústavného zákona in fine). V riešenej veci bolo nesporné, že žalovaný\nv priebehu roku 1990 previedol bez povolenia vtedajšieho Federálneho ministerstva financií\nvlastníctvo hnuteľných vecí, spĺňajúce podmienky uvedené v § 1 ods. 2 ústavného zákona, a\n\n9\n\npreto je povinný vydať peňažnú sumu v zmysle § 1 ods. 3 ústavného zákona č. 496/1990\nZb.\"\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Cdo 107/93 \"treba\nkomplexne posudzovať celý problém vydania majetku KSČ, a to aj s ohľadom na zákonné\nopatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 177/1990 Zb. v znení neskorších\npredpisov. Ukončenie jeho účinnosti neznamenalo jeho zrušenie alebo vyvodenie odlišnej\núpravy. Došlo tu k prijatiu zákona, čo vydanie zákonného opatrenia Predsedníctva FZ, ak\nmalo ísť o trvalú úpravu, vždy predpokladalo.\"\nĎalej sa v rozsudku uvádza, že k § 4 úst. zákona bola vydaná úprava vlády ČSFR, a\nto uznesením vlády č. 901/1990 a č. 611/1991. Podľa príloh k týmto vládnym uzneseniam\nmožno vyvodiť, že aj ústavný zákon vychádzal zo zákonného opatrenia.\nKomplexne treba celý problém odovzdania majetku KSČ štátu posudzovať, a niet\ndôvodu dávať jednotlivým právnym normám rôzne výklady na ten istý problém. Nie je na\nmieste ani polemika o sile právnej normy a v dôsledku toho aj realizácie a postupu pri\npreberaní majetku štátom, keďže vládne uznesenia neriešia čo sa má vydať, ale postup pri\npreberaní majetku, z ktorého možno vyvodiť ako vláda príslušný ústavný zákon a zákonné\nopatrenia Predsedníctva FZ vykladala.\"\nZ tohoto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 9 Co 20/93-70 a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom ho zaviazal svojim\nprávnym názorom vydať finančnú sumu aj za veci uvedené v § 1 ods. 2 ústavného zákona č.\n496/1990 Zb.\nÚstavný súd z príloh pripojených k návrhu skupiny poslancov, k vyjadreniu vlády\nSlovenskej republiky, ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj z materiálov\nvyžiadaných ústavným súdom od navrhovateľa a ďalších účastníkov konania ďalej zistil:\nVláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola, podľa § 4 ústavného\nzákona č. 496/1990 Zb. splnomocnená po dohode s vládou Českej republiky a\nSlovenskej republiky upraviť podrobnosti a postup pri vykonávaní citovaného\nústavného zákona.\nÚstavný zákon nadobudol platnosť dňom rozoslania Zbierky zákonov, t. j. 15.\ndecembra 1990 a účinnosť 1. januára 1991.\n\n10\n\nZákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 177/1990 Zb. o\nniektorých opatreniach týkajúcich sa majetku politických strán, politických hnutí\na spoločenských organizácií, v znení neskorších predpisov, ktorého účinnosť bola predĺžená\ndo 31. marca 1991, nemožno ani per analogiam legis aplikovať pri nakladaní s majetkom\nbývalej Komunistickej strany Česko-Slovenska. Odo dňa účinnosti ústavného zákona, podľa\n§ 5, sa na politické strany uvedené v § 1 ods. 1 ústavného zákona nevzťahuje zákonné\nopatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 177/1990 Zb..\nV splnomocňovacom ustanovení ústavného zákona (§ 4) sa neuvádza, akou formou\nmá vláda ČSFR upraviť podrobnosti a postup pri vykonávaní ústavného zákona.\nPodľa pôvodného znenia vládneho návrhu tohoto ústavného zákona (tlač FZ 204)\npodmienky a spôsob prevodu vecí a majetkových práv mali upraviť zákony národných rád.\nV spoločnej správe výborov ústavno-právnych, pre plán a rozpočet, hospodárskych\na výborov sociálnych a kultúrnych Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho\nzhromaždenia ČSFR (tlač FZ 301) sa k forme úpravy uvádza, že \"nie je jasné, čo a ako by\ntieto zákony riešili. Dáva sa preto na úvahu iné riešenie\" (§ 4). Terajšie ustanovenie § 4\nobsahovalo pôvodne iný text, ktorý sa v priebehu rozpravy zmenil tak, že k úprave má dôjsť\nnie po \"prerokovaní\", ale po \"dohode\" s republikovými vládami.\nVláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zvolila na realizáciu ustanovenia\n§ 4 ústavného zákona formu uznesenia, ktoré prijala po dohode s vládami Českej republiky\na Slovenskej republiky 20. decembra 1990 pod číslom 901 s názvom \"o schválení postupu\nna vykonanie ústavného zákona č. 496/1990 Zb. o navrátení majetku Komunistickej strany\nČeskoslovenska ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky\". V bode II. sa uvádza,\nže vláda schvaľuje postup pri prevzatí majetku podľa ústavného zákona, ktorý je uvedený v\nprílohe s úpravami a pripomienkami z rokovania. Príloha k uzneseniu vlády ČSFR č.\n901/1990 s názvom \"Postup a prevzatie majetku podľa ústavného zákona o navrátení\nmajetku KSČ ľudu ČSFR\", má dve časti.\nDruhá časť prílohy uznesenia v úvodnej vete obsahuje text, podľa ktorého majetok,\nktorý je podľa § 1 ústavného zákona č. 496/1990 Zb. povinná vydať Komunistická strana\nČiech a Moravy, Komunistická strana Slovenska Strana demokratickej ľavice a\nKomunistická strana Československa, prevezmú najneskoršie do 31.januára 1991 okresné\núrady, v územnom obvode ktorých sa nachádzal orgán alebo organizačná zložka uvedených\n\n11\n\npolitických strán k 31. decembru 1989. V odseku 1 sa uvádza, že okresné úrady prevezmú\nmajetok a majetkové práva podľa stavu účtovníctva ku dňu 31. decembru 1989 na podklade\nzoznamov, v ktorých je vydávaný majetok presne popísaný, aby nemohlo dôjsť k jeho\nzámene, s uvedením nákupnej ceny a dátumu nákupu veci s výnimkou:\nhnuteľných vecí, ktoré tvoria súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia (napr.\nstoly, stoličky, skrine, pohovky, písacie stroje).\nVýška obstarávacej ceny týchto vecí, ktorá je podľa ústavného zákona jedným z ich\nidentifikačných znakov nie je v texte uvedená.\nV druhej časti prílohy uznesenia v odseku 4 sa uvádza, že \"za chýbajúce veci,\nprípadne veci nadobudnuté za finančné prostriedky získané odpredajom vecí a majetkových\npráv, ktoré sú povinné orgány a organizačné zložky KSČM, KSS a KSČ vydať podľa stavu\nk 31. decembru 1989, sú uvedené politické strany povinné vydať peňažnú čiastku,\nzodpovedajúcu cene týchto vecí alebo majetkových práv ku dňu 31. decembru 1989\".\nUvedené ustanovenie špecifikuje, na ktoré veci sa vzťahuje povinnosť vydania\npeňažnej sumy, ak ich nemajú povinné politické strany, ich orgány a organizačné zložky v\ndržaní. Táto špecifikácia, vyplýva z formulácie \"ktoré sú povinné orgány a organizačné\nzložky KSČM, KSS a KSČ v y d a ť podľa stavu k 31.12.1989\".\nUznesenie vlády ČSFR č. 901 z 20. decembra 1990 ani jeho príloha neobsahujú\nustanovenie, ktoré by upravovalo povinnosť vydať peňažnú sumu za tie veci, ktoré podľa\nústavného zákona vydaniu nepodliehajú. V bode II. tohoto uznesenia vláda ČSFR poverila\npredsedu vlády zabezpečiť uverejnenie definitívneho znenia schváleného postupu v Zbierke\nzákonov. To sa však nestalo.\nVláda Českej a Slovenskej republiky po dohode s vládou Českej republiky a vládou\nSlovenskej republiky uznesením č. 611 z 30. septembra 1991 schválila \"spresnenie postupu\nschváleného uznesením vlády ČSFR č. 901/1990 na vykonanie ústavného zákona č.\n496/1990 Zb.\" (bod 1. písm. b uznesenia vlády ČSFR č. 611 z 30. septembra 1991).\nSpresnenie postupu na prevzatie majetku podľa ústavného zákona o navrátení majetku KSČ\nľudu ČSFR schváleného vládou ČSFR č. 901 z 20. decembra 1990 je prílohou č. 1 k\nuzneseniu vlády ČSFR č. 611 30. septembra 1991. Podľa neho sa v časti II. mení v odseku 1\nprvá odrážka takto:\n\n12\n\n\" hnuteľné veci, ktoré tvoria súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých\nobstarávacia hodnota nebola vyššia ako 5 000 Kčs (predmety postupnej spotreby v\npoužívaní, materiál vedený\nna účtoch 100 a 101 ako kancelárske potreby) povinné strany nevydávajú. Pokiaľ\nvšak došlo po 1. januári 1990 k ich predaju, sú uvedené politické strany povinné získané\nfinančné prostriedky odovzdať okresnému úradu\".\nText prvej vety opäť nie je zhodný so znením ústavného zákona, lebo namiesto slov\n\"obstarávacia cena\" používa spojenie \"obstarávacia hodnota\". Uznesenie vlády ČSFR č. 611\nz 30. septembra 1991 modifikovalo aj ods. 4 II. časti prílohy uznesenia vlády ČSFR č. 901 z\n20. decembra 1990, pretože aj za tie veci, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť ich vydať, je\npotrebné vydať peňažnú čiastku zodpovedajúcu cene týchto vecí ku dňu 31. decembru 1989.\nPritom ustanovenie nerozlišuje medzi vecami hnuteľnými a nehnuteľnými, ale používa pre\nne jeden výraz \"veci\".\nÚstavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že uznesenia vlády (v\ndanom prípade ide o interný normatívny akt, upravujúci vo všeobecnej podobe postup\nokresných úradov na preberanie majetku bývalej KSČ) neobsahujú všeobecne záväzné\nprávne normy (nemajú povahu právneho predpisu) a sú platné a záväzné podľa povahy veci,\nbuď už okamihom schválenia alebo vyhlásením v Úradnej zbierke, či inou formou\nzverejnenia. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov v znení\nzákona č. 426/1991 Zb., v Zbierke zákonov sa vyhlasovali aj opatrenia vlády ČSFR, ak o\ntom rozhodla (aj keď tak ukladal bod III. uznesenia vlády ČSFR č. 901 z 20. septembra\n1990, k publikovaniu nedošlo).\nStupňu záväznosti uznesenia vlády zodpovedá spôsob jeho oznámenia adresátom.\nUznesenie vlády môže upravovať správanie sa len tých subjektov, ktorým je\nadresované, a podľa ktorého sú tieto povinné sa správať. Nie je záväzné pre tie subjekty,\nvoči ktorým smeruje správanie sa adresáta uznesenia vlády. Uznesenia vlády ČSFR č. 901 z\n20. decembra 1990 a 611 z 30. septembra 1991 nezaväzujú preto povinné politické strany\nuvedené v § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 496/1990 Zb.\nVláda svojim uznesením nemôže prekročiť medze všeobecne záväzného predpisu,\nani nie je oprávnená (rovnako ani iné orgány štátnej správy) tieto predpisy vykladať. Takto\ntreba chápať aj ustanovenie § 4 ústavného zákona. V prílohe uznesenia vlády ČSFR č. 901 z\n\n13\n\n20. decembra 1990 neboli dodržané tieto zásady v prípade tých vecí, ktoré nepodliehajú\npovinnosti vydania, pretože z tejto povinnosti boli vylúčené v š e t k y hnuteľné veci\ntvoriace súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia bez ohľadu na výšku ich\nobstarávacej ceny (časť II. ods. 1 prvá zarážka). V prílohe č. 1 uznesenia vlády ČSFR č. 611\nz 30. septembra 1991 bola táto časť prílohy uznesenia vlády č. 901 z 20. decembra 1990\nnahradená novým textom, ktorého druhú vetu nemožno chápať inak ako rozšírenie textu\nústavného zákona č. 496/1990 Zb.\nHoci návrh skupiny poslancov smeroval k výkladu celého § 1 ústavného zákona,\nÚstavný súd Slovenskej republiky podal výklad len tých ustanovení § 1, v ktorých bolo\npreukázané, že je vec sporná (čl. 128 Ústavy a § 45 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z.z.).\nSpor medzi orgánmi zúčastnenými v konaní o výklad § 1 ústavného zákona nebol\npreukázaný, t.j. neexistuje, pri uplatňovaní § 1 odseku 2 ústavného zákona v súvislosti s\nvýškou obstarávacej ceny hnuteľných vecí tvoriacich súčasť kancelárskeho a obdobného\nvybavenia vo väzbe na ich množstvo (počet).\nZ ustanovenia § 1 odseku 2 ústavného zákona jednoznačne vyplýva, že obstarávacia\ncena hnuteľnej veci sa týka len jednotlivej presne určenej veci identifikovateľnej nielen jej\npopisom, ale napr. aj evidenčným číslom, ktoré táto vec má v súpise majetku oprávneného\nsubjektu.\nRovnaké kritériá pre určenie jednotlivých hnuteľných vecí tvoriacich súčasť\nkancelárskeho a obdobného vybavenia obsahuje aj úprava vlády ČSFR týkajúca sa postupu\npreberania majetku a majetkových práv bývalej Komunistickej strany Česko-Slovenska\n(Príloha k uzneseniu vlády ČSFR č. 901 z 21. decembra 1990 Časť I. bod 1.), z ktorej\nvyplýva, že ide o jednotlivé veci, ktoré musia byť \"v zoznamoch identifikovateľné ich\npresným popisom, aby nemohlo dôjsť k ich zámene, s uvedením obstarávacej ceny a\ndátumom obstarania veci\". Len preto, že hnuteľné veci tvoriace súčasť kancelárskeho a\nobdobného vybavenia boli z povinnosti vydania vyňaté, nebolo potrebné pri ich súpise túto\núpravu použiť. V neskoršom postupe okresných úradov sa táto úprava uplatňovala (nebola\nzmenená uznesením vlády ČSFR č. 611 z 30. septembra 1991) pri požadovaní peňažnej\nsumy zodpovedajúcej obstarávacej ceny jednotlivej presne indentifikovateľnej veci.\n\n14\n\nTakto postupovali v konaní a rozhodovaní v sporoch o vydanie hnuteľných vecí\ntvoriacich súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, prípadne peňažnej sumy\nzodpovedajúcej obstarávacej cene tejto veci.\nVýklad Ústavného súdu Slovenskej republiky § 1 ods. 1, 2 a 3 ústavného zákona\nč. 496/1990 Zb. o navrátení majetku Komunistickej strany Česko-Slovenska ľudu\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len \"ústavný zákon\") vychádza z\ntýchto záverov:\nUstanovenie § 1 ods. 1 ústavného zákona upravuje nasledovné skutočnosti\nvzťahuje sa na nehnuteľné a hnuteľné veci, peňažné prostriedky a majetkové práva, ktoré\nmala bývalá KSČ v držaní k 31. decembru 1989.Nevzťahuje sa teda na nehnuteľné veci a\nhnuteľné veci, peňažné prostriedky a majetkové práva, ktoré v držaní k tomuto termínu\nnemala, ani na tie nehnuteľné a hnuteľné veci, peňažné prostriedky a majetkové práva, ktoré\nnadobudli politické strany, ich orgány alebo organizačné zložky, uvedené v odseku 1\nústavného zákona po 30. decembri 1989. Na podporu tohto záveru uvádzame znenie\ndôvodovej správy k § 1 ústavného zákona (tlač FZ 301 a tlač FZ 204), v ktorom sa uvádza:\n\"Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, keby mal byť KSČ, resp. jej prípadným\nprávnym nástupcom, odňatý i majetok, ktorý nadobudla po 23. januári 1990 (účinnosť\nzákona č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorým bola KSČ \"legalizovaná\" a právne\npostavená na roveň ostatným politickým stranám a politickým hnutiam), nie však v rozpore\nso zákonom (členské príspevky, dary od volebného fondu, úhrada za odovzdané hlasy vo\nvoľbách do zákonodarných zborov a pod.). Stav majetku KSČ k 23. januáru 1990 však\nzrejme nie je prakticky zistiteľný, najbližším použiteľným dátumom je 31. 12.1989, ku\nktorému bola prevedená inventarizácia a súpis majetku. Pri navrhovanom znení § 1 by\nzostal nedotknutý aj majetok KSČ, ktorého zdrojom bol zisk z prevádzky podnikov a\nhospodárskych zariadení KSČ počínajúc 1.januárom 1990; vzhľadom k zmenám počas roku\n1990 by však išlo o položku ekonomicky nevýznamnú.\".\nKonkretizuje, o aký majetok ide,\n\nt. j. o nehnuteľné a hnuteľné veci, peňažné\n\nprostriedky a majetkové práva v držaní k 31. decembru 1989.\nOznačuje subjekty, ktoré sú povinné tento majetok bývalej KSČ vydať štátu Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republike (ďalej len \"štát\"). Sú to Komunistická strana Čiech a\n\n15\n\nMoravy, Komunistická strana Slovenska Strana demokratickej ľavice a Komunistická strana\nČesko Slovenska.\nUrčuje lehotu, v ktorej má byť tento majetok vydaný, a to do 30 dní odo dňa\núčinnosti tohto ústavného zákona, t. j. od 1. januára 1991 do 30 dní.\nUstanovenie § 1 ods. 2 ústavného zákona je spresnením odseku 1, a pretože sa\nneodvoláva len na určitú časť odseku 1, treba ho chápať ako odvolanie na celý odsek 1.\nUstanovenie odseku 2 teda upravuje, na ktoré veci sa celý odsek 1 nevzťahuje. Nevzťahuje\nsa na hnuteľné veci, tvoriace súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia, ktorých\nobstarávacia cena nebola vyššia ako 5000 Kčs (ďalej \"len kancelárske vybavenie do 5000\nKčs\").\nAj keď § 1 ods. 1 ústavného zákona sa vo všeobecnosti vzťahuje na všetky hnuteľné\nveci, ktoré bývalá KSČ mala v držaní, podľa odseku 1 v spojení s odsekom 2 sa z týchto\nhnuteľných vecí \"vynímajú\" tie, ktoré majú povahu kancelárskeho vybavenia do 5000 Kčs.\nZo spojenia odseku 1 s odsekom 2 vyplýva, že odsek 1 sa na tieto veci nevzťahuje. Ak sú v\ndôsledku uplatnenia odseku 2 tieto veci vyňaté z odseku 1, nevzťahuje sa na ne žiadna\npovinnosť vyplývajúca z ústavného zákona, viažuca sa k § 1 ods. 1 ústavného zákona.\nUstanovenie § 1 ods. 3 ústavného zákona upravuje ďalšiu povinnosť politických\nstrán, ich orgánov a organizačných zložiek vymenovaných v § 1 ods. 1. Ak tieto nemajú\nveci a majetkové práva uvedené v odseku 1 ku dňu účinnosti ústavného zákona v držaní, sú\npovinné vydať do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona štátu peňažnú sumu,\nzodpovedajúcu cene týchto vecí alebo majetkových práv, ktorú mali k 31. decembru 1989.\nPovinnosť vydať peňažnú sumu sa nevzťahuje na tie veci alebo majetkové práva,\nktoré už boli štátu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona.\nPokiaľ ide o určitý okruh hnuteľných vecí, existuje priama väzba medzi odsekom 1 a\nodsekom 3. Ide len o ten okruh hnuteľných vecí, ktoré sú uvedené v odseku 1 a na ktoré sa\ntento odsek v plnom rozsahu aj vzťahuje, a ktorých určenie nie je zmenené žiadnym ďalším\nodsekom ustanovenia § 1 ústavného zákona. Okruh týchto hnuteľných vecí zahrňuje z\nhľadiska ich druhového členenia\na) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena nebola vyššia ako 5000 Kčs, ale\nnetvorili súčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia,\n\n16\n\nb) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bola vyššia ako 5000 Kčs a tvorili\nsúčasť kancelárskeho a obdobného vybavenia,\nc) iné hnuteľné veci.\nNa tieto hnuteľné veci sa povinnosť uvedená v § 1 ods. 1 ústavného zákona, t. j.\npovinnosť vydať veci, vzťahuje v plnom rozsahu; rovnako sa na ne vzťahuje povinnosť\nuvedená v odseku 3, t. j. povinnosť vydať peňažnú sumu za veci, zodpovedajúcu cene\ntýchto vecí k 31. decembru 1989, ak nie sú v držaní označených subjektov ku dňu účinnosti\nústavného zákona.\nIný právny režim však platí pre hnuteľné veci, ktoré majú povahu kancelárskeho\nvybavenia do 5000 Kčs. Ako už bolo spomenuté, uplatnením § 1 ods. 2 ústavného zákona\nsú tieto veci z § 1ods. 1 vyčlenené, čo jednoznačne vyplýva z dikcie \"Ustanovenie odseku 1\nsa nevzťahuje...\". Ustanovenie § 1 ods. 1 ústavného zákona v spojení s odsekom 2 však\nsúčasne jednotne určuje okruh hnuteľných vecí, lebo iný spôsob určenia a ani iný okruh\nhnuteľných vecí tento ústavný zákon neupravuje; používa ho v rámci celého ústavného\nzákona.\nV ústavnom zákone nie je osobitne uvedený okruh tých hnuteľných vecí, ktoré\npodliehajú povinnosti vydať peňažnú sumu zodpovedajúcu cene týchto vecí podľa § 1 ods.\n3 ústavného zákona. Pokiaľ ide o vymedzenie predmetu plnenia, ku ktorému sa viaže táto\npovinnosť, odsek 3 sa odvoláva na odsek 1 bez toho, že by (pokiaľ ide o hnuteľné veci)\nvylučoval uplatnenie odseku 2. Tento záver potvrdzuje v plnom rozsahu aj znenie\ndôvodovej správy k § 1 ods. 2 návrhu ústavného zákona (tlač FZ 301 a tlač FZ 204;\nk zmene navrhovaného znenia nedošlo), v ktorom sa uvádza, že \"vylúčenie vecí uvedených\nv § 1 ods. 1 smeruje k tomu, aby povinnosť veci vydať, sa netýkala bežného vybavenia\n(písací stôl, písací stroj, bežné kancelárske potreby atď.)\". Dôvodová správa sa však v\nďalšom nezmieňuje o inom určení hnuteľných vecí pre splnenie povinností v odseku 3, než\nako je upravený v odseku 1 v spojení s odsekom 2, z čoho je zrejmé, že na účely ústavného\nzákona v celom jeho rozsahu treba aplikovať jednotne určený okruh hnuteľných vecí.\nUstanovenie § 1 ods. 2 ústavného zákona precizuje rozsah hnuteľných vecí, na ktoré\nmožno odsek 1 aplikovať, je jeho spresnením na účely uplatňovania odseku 3. Je tomu tak\naj preto, že z hľadiska systémového usporiadania § 1 je odsek 2 vložený pred odsek 3, ktorý\nteda treba vykladať s uplatnením odseku 1 a odseku 2.\n\n17\n\nVýslovná úprava v ústavnom zákone, o inom spôsobe než s uplatnením § 1 ods. 1 a\nods. 2 ústavného zákona určenom okruhu hnuteľných vecí, by bola dôvodom pre iný\nvýklad, než je uvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia.\nHoci návrh skupiny poslancov smeroval k výkladu celého § 1 ústavného zákona,\nústavný súd konštatuje, že ustanovenie odseku 4 na účely výkladu spornej veci nemá právny\nvýznam.\nÚstavný súd Slovenskej republiky podľa § 45 až § 48 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 1994\n\n18", "vazby": {"registre": ["výklad ústavy a ústavných zákonov"], "ustanovenia": ["čl. 128 ods. 1 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c776cf0-2aad-48bc-af51-5293747fa35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2"}, {"guid": "ussr:6ce663ae-d71d-4205-bc47-1b85ab919347", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.13.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.13.2025.1"}, {"guid": "ussr:c7491afa-c980-4832-b961-6e3753a486de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1"}, {"guid": "ussr:bf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2015.1"}, {"guid": "ussr:9ea5af38-523c-47cd-b9a8-d17a5f10a57f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2012 z 24. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ea5af38-523c-47cd-b9a8-d17a5f10a57f"}, {"guid": "ussr:3e0201b8-3896-4c0d-9fd5-94e58aaae99a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/09 z 8. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-08", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e0201b8-3896-4c0d-9fd5-94e58aaae99a"}, {"guid": "ussr:cc1e237b-4d9d-4769-9325-4ede8aa30c24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.804.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 804/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 804/00 z 7. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.804.2000.1"}, {"guid": "ussr:4dce834c-262c-4b58-a5b9-49ae39123393", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/00 z 15. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2000.1"}, {"guid": "ussr:9d894b39-d773-458d-b468-5d406564cdc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 22. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d894b39-d773-458d-b468-5d406564cdc3"}, {"guid": "ussr:0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1"}, {"guid": "ussr:d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 61/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/96 z 26. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-26", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80"}, {"guid": "ussr:ec026f4b-5bab-4d86-89aa-2b9e1f85ee31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/96 z 26. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1996.1"}, {"guid": "ussr:17f2e1ec-bd4b-4fc2-9475-f59b4ad10759", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 7/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/96 z 11. 7. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-07-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1"}]}