{"guid": "ussr:c2a4d538-bc0e-4934-add0-e95f8a549ba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/95 z 5. 10. 1995", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. októbra 1995, sp. zn. I. ÚS 117/95, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2a4d538-bc0e-4934-add0-e95f8a549ba1", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.1995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.1995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.1995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 117/95\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 5.\noktóbra 1995 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n, bytom\n\n, vo veci porušenia jeho základného práva\nrozhodnutím Ministerstva obrany Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú\n\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") dostal 25. augusta\n1995 podanie\n\noznačené ako \"sťažnosť proti rozhodnutiu\n\nMinisterstva obrany SR (MO-SR)\". Sťažovateľ svoje podanie doplnil ďalším\nlistom doručeným ústavnému súdu 4. septembra 1995. Z podania a jeho príloh\nvyplýva, že sťažovateľ bol 27. septembra 1955 prepustený z činnej vojenskej služby s\nokamžitým zrušením pracovného pomeru, a to zo zdravotných dôvodov.\nSťažovateľ túto skutočnosť viackrát namietal a po nadobudnutí účinnosti\nzákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách požiadal Federálne\nministerstvo obrany o vydanie osvedčenia, že jeho pracovný pomer bol ukončený\nz dôvodov uvedených v 21 citovaného zákona. Náčelník personálnej správy\nFederálneho ministerstva obrany 4. decembra 1991 (ev. č. 2890/A2) rozhodol, že\nsťažovateľ nesp ňa podmienky 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych\nrehabilitáciách, a preto mu osvedčenie podľa 22 nebolo vydané. Sťažovateľ bol\nsúčasne poučený, že podľa 22 ods. 3 citovaného zákona sa môže určenia dôvodu\nukončenia pracovného pomeru domáhať na všeobecnom súde, ale túto možnosť\nnevyužil.\n\nSťažovateľ doručil 28. februára 1994 sťažnosť na Vojenskú kanceláriu\nprezidenta republiky, ktorá ju odstúpila Ministerstvu obrany Slovenskej republiky\n(ďalej len \"ministerstvo obrany\"), sekcia sociálnych služieb so žiadosťou o\nprešetrenie uvedeného rozhodnutia Federálneho ministerstva obrany zo 4. decembra\n1991.\nMinisterstvo obrany, sekcia sociálnych služieb sťažovateľovi 12. mája 1994 (č. j.\n4016/49) odpovedala, že po preštudovaní dostupných materiálov \"vo Vašich\npersonálnych materiáloch nie je možné nájsť dôvody pre Vašu mimosúdnu\nrehabilitáciu\".\nSťažovateľ sa obrátil 21. septembra 1994 na ministra obrany Slovenskej\nrepubliky so žiadosťou o \"preskúmanie rozhodnutia Ministra obrany - sekcie\nsociálnych a humanitných vecí o mojom vylúčení z mimosúdnej rehabilitácie\nmimo odvolacieho konania podľa 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní\".\nKancelária\n\nministra\n\nobrany\n\nSlovenskej\n\nrepubliky sťažovateľovi 17.\n\noktóbra 1994 odpovedala (č. 7969-Pr), že \"na základe Vášho vyžiadania zo dňa\n21. septembra 1994, v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, bolo\npreskúmané rozhodnutie náčelníka personálnej správy Federálneho ministerstva\nobrany ev. č. 2890/A2 zo dňa 4. decembra 1991 nevydať Vám osvedčenie\npodľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách\" so záverom, že\n\"zhodnotením uvedených zistení prijímame záver: preskúmaním\n\ndostupných\n\nfaktografických materiálov neboli zistené dôvody pre zmenu rozhodnutia neuznať\nVás účastným mimosúdnej rehabilitácie podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o\nmimosúdnych rehabilitáciách. Na Vaše ďalšie podnety v tejto veci nebude\nMinisterstvo obrany SR podľa vládnej vyhlášky 150/1958 reagovať\".\nSťažovateľ\n\noznačil uvedené stanovisko ministerstva obrany\n\nza \"rozhodnutie\" a žiada ústavný súd rozhodnúť vo svojej veci v konaní o\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len \"ústava\").\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ústavy oprávnený konať o ústavných\nsťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy,\nmiestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli\nporušené základné práva alebo slobody občanov, ak o ochrane týchto práv\n\nnerozhoduje iný súd. Podrobnejšie podmienky konania o ústavnej sťažnosti upravuje\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv 49 až 58.\nKeďže jednou zo zákonom predpísaných náležitostí konania o ústavnej sťažnosti\nje okrem iného aj právoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy,\nústavný súd preskúmal, či stanovisko ústredného orgánu štátnej správy vydané na\nzáklade podnetu sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania ( 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) možno považovať\nza také právoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je\nústavný súd oprávnený sa zaoberať v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy.\nAko vyplýva z podania sťažovateľa doručeného ministrovi obrany Slovenskej\nrepubliky, podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní pred\nsprávnym orgánom nie je návrhom na začatie správneho konania podľa\n\n18\n\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nPodnety na preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov v mimoodvolacom\nkonaní preto ani nepodliehajú režimu zákona o správnom konaní, ale režimu\nustanovenému na vybavovanie sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich podľa\nvládnej vyhlášky č. 150/1958 Úradného vestníka. Ak správny orgán nehodlá podnetu\nvyhovieť, vybaví ho neformálnym oznámením, a nie formou rozhodnutia v\nsprávnom konaní. Neformálne vybavenie podnetu tiež nesp ňa ani vecné a ani\nformálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu o práve alebo povinnosti fyzickej\nosoby.\nStanovisko ministerstva obrany zo 17. októbra 1994, ktorým nevyhovelo\npodnetu sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia Federálneho ministerstva\nobrany zo 4. decembra 1991 v mimoodvolacom konaní, nemožno preto\npovažovať za právoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je\nústavný súd oprávnený sa zaoberať v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy.\nZ uvedeného dôvodu sťažovateľ nesplnil zákonom predpísanú náležitosť konania\no ústavnej sťažnosti, pretože neoznačil také právoplatné rozhodnutie ústredného\n\norgánu štátnej správy, o ktorom je ústavný súd oprávnený konať a tento nedostatok\nnie je možné odstrániť ani výzvou ústavného súdu.\nÚstavný súd preto sťažnosť\n\nodmietol ako zjavne\n\nneopodstatnenú pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\nV Košiciach 5. októbra 1995\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Viera M r á z o v á\npredsedníčka senátu", "vazby": {"registre": ["rehabilitácie odškodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}