{"guid": "ussr:10513c19-239a-4da3-b343-17600d90d997", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/97 z 9. 1. 1997", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. januára 1997, sp. zn. I. ÚS 1/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10513c19-239a-4da3-b343-17600d90d997", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 1/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 1997\npredbežne prerokoval podnet\n\n, t. č.\n\n,\n\nvo veci porušenia jeho práv postupom orgánov činných v trestnom konaní, postupom a rozhodnutím\nMestského súdu v Bratislave a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nPodnet\n\no d m i e t a pre nepríslušnosť na\n\nprerokovanie veci.\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky dostal 18. novembra 1996 podanie\n\n, t. č.\n\n, označené ako: \"Sťažnosť pre porušenie zákona\npar. 266 Tr. por. a sťažnosť podľa par. 258 Tr. por.\".\nZ jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľovi v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako\nsúdom odvolacím bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 22.\nmája 1996, ktorým bol odsúdený za trestný čin falšovania a pozmeňovanie peňazí a cenných papierov\npodľa § 140 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie\nzamietol 8. 10. 1996 (č. k. 5 To 43/96).\nSťažovateľ vo svojom podaní označil viaceré \"závažné chyby prípravného konania\", ako aj postupu\nprvostupňového súdu (§ 208, §89 ods. 4 Trestného poriadku, nevypočutie dôležitej svedkyne,\nnemožnosť bližšie sa vyjadriť k veci a i.).\nNa základe uvedeného požiadal, aby sa Ústavný súd Slovenskej republiky: \"bližšie oboznámil so\nspisom a posúdil rozsudok nakoľko je už právoplatný\", nakoľko: \"moja podaná sťažnosť je už\ndostatočne opodstatnená a dôvodná\".\nKeďže sťažnosť pre porušenie zákona patrí v zmysle §266 ods. 1 Trestného poriadku len\ngenerálnemu prokurátorovi alebo ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ústavný súd posúdil\npodanie\n\nako podnet podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, ktorým namietal porušenie svojich práv\n\npostupom orgánov činných v prípravnom trestnom konaní, ako aj postupom a rozhodnutím\nprvostupňového súdu (Mestského súdu v Bratislave) a ktorým tiež žiada o \"posúdenie\" právoplatného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený\nkonať aj o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z\nkonania o podnetoch nie je tiež možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky,\npokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej\nosoby ako účastníka súdneho konania a pokiaľ takémuto základnému právu alebo slobode neposkytuje\nprávny poriadok žiadnu ochranu využitím opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní\nkaždého podnetu skúma ústavný súd jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v §20 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ako aj\nexistenciu dôvodov na jeho odmietnutie podľa §25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z podmienok,\nktoré ústavný súd preskúmava pri predbežnom prerokovaní podnetu, je aj príslušnosť ústavného súdu\nna prejednanie veci.\nPri preskúmaní podmienok konania ústavného súdu o podnete\n\nÚstavný súd Slovenskej\n\nrepubliky rozhodol o jeho odmietnutí z dôvodu svojej nepríslušnosti na prejednanie veci z\nnasledovných dôvodov. Ako v konaní o podnete, tak i v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 130 ods. 3,\nresp. čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky) ústavný súd poskytuje ochranu základným právam alebo\nslobodám právnických alebo fyzických osôb za predpokladu, že týmto právam neposkytuje ochranu\nžiaden iný orgán Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky nie je preto príslušný\nzaoberať sa v konaní o podnete namietaným porušením základného práva alebo slobody pisateľa\npodnetu, ak tomuto poskytuje právny poriadok ochranu použitím opravného prostriedku pred iným\nštátnym orgánom Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o porušenie práv\n\nnamietaným postupom orgánov činných v prípravnom\n\ntrestnom konaní, Ústavný súd Slovenskej republiky nie je príslušný na preskúmavanie ich postupu a\nrozhodovania, pretože: \"Zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v prípravnom trestnom\nkonaní možno napadnúť opravnými prostriedkami podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.\nÚstavný súd nie je oprávnený rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutí týchto orgánov a ich\nrozhodnutia zrušovať\" (uznesenie ústavného súdu č. II. ÚS 36/94).\nV ďalšom pisateľ podnetu namietal porušenie svojich práv postupom a rozhodnutím prvostupňového\nMestského súdu v Bratislave. Ochranu jeho práv mu však poskytujú všeobecné súdy v odvolacom\nkonaní podľa §258 a nasl. Trestného poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky preto nie je\noprávnený konať o porušení základných práv pisateľa podnetu, ak mu ich ochranu zabezpečujú\nvšeobecné súdy v odvolacom konaní proti rozsudku prvostupňového súdu prijatého v trestnej veci.\nNapokon pisateľ podnetu požiadal o \"posúdenie\" právoplatného rozsudku najvyššieho súdu ako súdu\nodvolacieho. Ústavný súd Slovenskej republiky nie je ďalším odvolacím alebo dovolacím súdom v\nsystéme všeobecných súdov Slovenskej republiky, a preto nie je príslušný preskúmavať, či dokonca\nzrušovať ich právoplatné rozhodnutia. Takýto postup ústavného súdu by znamenal zasahovanie do\nnezávislosti súdnej moci.\n\nZ uvedených dôvodov a podľa §25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. bol podnet\nodmietnutý pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na prejednanie veci.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach 9. januára 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}