{"guid": "ussr:caaaf3c1-cf92-43e8-8f29-b592d03dd767", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.800.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 800/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 800/2014 z 17. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2014, sp. zn. I. ÚS 800/2014, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.800.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2014-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/caaaf3c1-cf92-43e8-8f29-b592d03dd767", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.800.2014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.800.2014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.800.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 800/2014­12\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n17. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav\nFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 9712/2014 a sp. zn. Rvp 9713/2014,\nsp. zn. Rvp 10457/2014 až sp. zn. Rvp 10460/2014, sp. zn. Rvp 10726/2014 až\nsp. zn. Rvp 10740/2014, sp. zn. Rvp 12028/2014 a sp. zn. Rvp 12549/2014 vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuzneseniami\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nsp. zn. 9 Co 314/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 9712/2014), sp. zn. 9 Co 309/2014\nz 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 9713/2014), sp. zn. 9 Co 305/2014 z 15. mája 2014\n(sp. zn. Rvp 10457/2014), sp. zn. 9 Co 313/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10458/2014),\nsp. zn. 9 Co 306/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10459/2014), sp. zn. 5 Co 408/2014\nz 30. júna 2014 (sp. zn. Rvp 10460/2014), sp. zn. 9 Co 307/2014 z 15. mája 2014\n(sp. zn. Rvp 10726/2014), sp. zn. 9 Co 311/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10727/2014),\nsp. zn. 9 Co 310/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10728/2014), sp. zn. 9 Co 312/2014\nz 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10729/2014), sp. zn. 5 Co 229/2014 z 30. apríla 2014\n(sp. zn. Rvp\n\n10730/2014),\n\n(sp. zn. Rvp 10731/2014),\n\nsp.\nsp.\n\nzn.\nzn.\n\n5\n5\n\nCo\n\n227/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\nCo\n\n222/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10732/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n224/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10733/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n226/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10734/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n228/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10735/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n179/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10736/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n230/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10737/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n221/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10738/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n225/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10739/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nCo\n\n180/2014\n\nz\n\n30.\n\napríla\n\n2014\n\n(sp. zn. Rvp 10740/2014), sp. zn. 6 Co 402/2014 z 30. júna 2014 (sp. zn. Rvp 12028/2014)\na sp. zn. 5 Co 232/2014 z 30. apríla 2014 (sp. zn. Rvp 12549/2014) a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod\nsp. zn. Rvp 9712/2014 a sp. zn. Rvp 9713/2014, sp. zn. Rvp 10457/2014 až\nsp. zn. Rvp 10460/2014, sp. zn. Rvp 10726/2014 až sp. zn. Rvp 10740/2014,\nsp. zn. Rvp 12028/2014 a sp. zn. Rvp 12549/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9712/2014.\n\n2. Sťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns. r. o.,\n\nvedené\n\npod sp. zn. Rvp 9712/2014 o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n11. augusta 2014, 25. augusta 2014, 16. septembra a 25. septembra 2014 doručené sťažnosti\nobchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\n2\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“)\n\nuzneseniami\n\nKrajského\n\nsúdu v Žiline\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 9 Co 314/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 9 Co 309/2014 z 15. mája 2014,\nsp. zn. 9 Co 305/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 9 Co 313/2014 z 15. mája 2014,\nsp. zn. 9 Co 306/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 5 Co 408/2014 z 30. júna 2014,\nsp. zn. 9 Co 307/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 9 Co 311/2014 z 15. mája 2014,\nsp. zn. 9 Co 310/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 9 Co 312/2014 z 15. mája 2014,\nsp. zn. 5 Co 229/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 Co 227/2014 z 30. apríla 2014,\nsp. zn. 5 Co 222/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 Co 224/2014 z 30. apríla 2014,\nsp. zn. 5 Co 226/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 Co 228/2014 z 30. apríla 2014,\nsp. zn. 5 Co 179/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 Co 230/2014 z 30. apríla 2014,\nsp. zn. 5 Co 221/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 Co 225/2014 z 30. apríla 2014,\nsp. zn. 5 Co 180/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 6 Co 402/2014 z 30. júna 2014\na sp. zn. 5 Co 232/2014 z 30. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).\n\n2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu\nv právnych veciach vedených Okresným súdom Martin a Okresným súdom Žilina (ďalej len\n„okresné súdy“), ktorých predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom okresných súdov v exekučných konaniach,\nv ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená a v ktorých sú okresné súdy zároveň\ntými orgánmi súdnej moci, ktoré sťažovateľke ňou požadovanú náhradu škody\na nemajetkovej ujmy spôsobili. Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jej jednotlivých\nžalobných návrhoch doručených okresným súdom a vychádzajúce z jej nesúhlasu\nspočívajúceho v tom, že „... súd, ktorý poškodil sťažovateľa, má byť súdom, ktorý rozhodne\no náhrade tejto škody...“, okresné súdy vyhodnotili ako námietky zaujatosti podané proti\njednotlivým sudcom zaradeným na tieto súdy a v ďalšom postupe rozhodli o uložení\n\n3\n\npovinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti v sume\n66 €, a to „podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona, tvoriaceho\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb.“.\n\nProti tomuto postupu okresných súdov sa sťažovateľka bránila v odvolacom konaní\npred krajským súdom dôvodiac inter alia aj to, že «... upovedomenie sťažovateľa obsiahnuté\nv žalobe nebolo... možné posúdiť ako vznesenie námietky zaujatosti v zmysle ust. § 15a OSP,\npretože dané upovedomenie neobsahuje také prvky, ktoré by mohli napĺňať zákonom\ndefinované náležitosti námietky zaujatosti sudcu (§ 15a ods. 3 OSP, „na podanie, ktoré\nnespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne“)». Tým, že krajský súd\nna základe sťažovateľkou podaných odvolaní rozhodnutia okresných súdov potvrdil, tak\npodľa\n\njej\n\nnázoru\n\n„...\n\nneposkytol\n\nsúdnu\n\nochranu\n\nv zákonom\n\npredpokladanej\n\nkvalite, ... dezinterpretoval skutkový stav, ignoroval tvrdenia sťažovateľa a nesprávne\naplikoval ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov, všetko z dôvodu, že sťažovateľ nepodal námietku zaujatosti a v podanom\nodvolaní... výslovne uviedol, že jeho podanie nepredstavuje námietku zaujatosti podľa ust. §\n15a OSP.“.\n3. Porušenie svojich označených práv sťažovateľka teda nachádza v postupe\nkrajského súdu, ktorý podľa jej názoru „(a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;\n(b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; (c) svoje\nrozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti; (d) svoje rozhodnutie formuloval\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie\na interpretácie práva, (e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.“. Podľa názoru sťažovateľky mal teda krajský súd\nnapadnuté uznesenia založiť na nesprávnom právnom posúdení jej návrhov predostretých\nv podaných žalobách ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité\na nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie ustanovenia § 15a\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n\n4\n\n„OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Zároveň krajský súd svojím postupom konal\nv rozpore so samotným prejavom vôle sťažovateľky a jej výslovnej požiadavky, aby\n„... vo veci náhrady škody nerozhodoval súd, ktorý škodu spôsobil“.\n\n4. Sťažovateľka v rámci svojej širšej argumentácie „... napáda aj legitímnosť cieľa\nvyrubovať súdny poplatok za podanie, ktoré nie je námietkou zaujatosti... Námietku\nzaujatosti totiž podľa § 15a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. uplatniť iba voči sudcovi, ktorý má\nvec prejednať a rozhodnúť. To je podstatná obsahová náležitosť, bez splnenia ktorej logicky\nnemôže ísť o námietku zaujatosti. Ak sa uplatňuje procesné podanie smerujúce\nk rozhodnutiu o prikázaní veci inému súdu podľa § 12 ods. 1 OSP z dôvodu, že jeho\nsudcovia sú vylúčení, nemožno takéto podanie považovať za námietku zaujatosti, pretože\nnesmeruje výlučne proti sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ale smeruje proti\nvšetkým sudcom príslušného súdu. V dôsledku toho nie je potrebné osobitne rozhodovať\no zaujatosti sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ale sa spolu rozhoduje o jednom\nprípadne viacerých dôvodoch pochybnosti o nezaujatosti u všetkých sudcov príslušného\nsúdu, z ktorých len jeden má prejednávať a rozhodovať vec. ... Je... úplne neprípustné, aby\nsa o vylúčení všetkých sudcov rozhodovalo na základe umelo vyrobenej námietky zaujatosti,\nkeďže tá môže ipso facto smerovať iba proti sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.“.\nSťažovateľka sa domnieva, že predostretou argumentáciou sa jej podarilo dostatočne\nspochybniť nielen legalitu, ale aj „... prípadnú legitimitu cieľa spoplatnenia podania\nsmerujúceho k delegácii z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov, vylúčenie nastáva vždy\nzo zákona, súdy ho iba deklarujú, tak v námietke zaujatosti (sudcu, ktorý má vec rozhodnúť\na prejednať), ako aj v prikázaní veci inému súdu (všetkých sudcov príslušného súdu)“.\nNa podporu svojej argumentácie sťažovateľka načrtla ústavnému súdu aj rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v jeho jednotlivých\nrozhodnutiach a taktiež rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov nižšieho stupňa ako\nnapr. Krajského súdu v Žiline, taktiež v jeho konkrétnych rozhodnutiach a dožadovala sa\nprávneho posúdenia jej argumentácie v súlade s predostretou judikatúrou všeobecných\nsúdov.\n\n5\n\n5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami\nkrajského súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke\nprizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nII.A K spoločnému prerokovaniu vecí\n8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha\nveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112 ods. 1 OSP\nv záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho\nzačali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom\nsúde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona\no ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné\nspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.\n9. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,\nz ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť\nv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol\nústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto\nuznesenia.\nII.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. IV. ÚS 78/03).\n\n7\n\n11. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto\nochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi\n(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených\nzákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými\norgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci\ntým sudcom, ktorého určuje zákon.\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00,\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n13. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 19/02).\n14. Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že\nokresné súdy nesprávne posúdili jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj upovedomenia\no skutočnostiach týkajúcich sa okresných súdov, ktoré majú v jej právnych veciach\nrozhodovať a súčasne sú orgánmi, ktoré svojimi nesprávnymi úradnými postupmi spôsobili\nsťažovateľke škodu, pričom jej upovedomenia nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre\nnesplnenie náležitostí vyplývajúcich z § 15a OSP. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd\nnapadnutými\n\nrozhodnutiami,\n\nktorými\n\nv odvolacom\n8\n\nkonaní\n\npotvrdil\n\nprvostupňové\n\nrozhodnutia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané\nnámietky zaujatosti, porušil ňou označené práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pretože (ako vyplýva z jej písomných podaní) v konaniach pred okresnými\nsúdmi, ako aj z odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietku\nzaujatosti nevzniesla. Práve naopak, sťažovateľka očakávala/predpokladala, že dôjde nielen\nk vylúčeniu jednotlivých sudcov okresných súdov, ale celkovo, že jednotlivé právne\nveci/spory budú prikázané iným vecne príslušným okresným súdom v obvode pôsobnosti\nkrajského súdu.\n15. Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,\nak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať\npochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach,\npre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu... Podľa § 15a ods. 1 OSP\núčastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti\nproti sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\n16. Odôvodnenia napadnutých uznesení krajského súdu sú podľa názoru ústavného\nsúdu zrozumiteľné a akceptovateľné, krajský súd v napadnutých rozhodnutiach primerane\nreagoval\n\nna námietky\n\nsťažovateľky\n\nuvedené\n\nv odvolaniach\n\nproti\n\nprvostupňovým\n\nrozhodnutiam okresných súdov. Okresné súdy určili výšku súdneho poplatku „podľa\npoložky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov“ a tiež vec správne právne posúdili podľa\npríslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).\nOkresné súdy a krajský súd tvrdenia uvádzané sťažovateľkou v odôvodneniach svojich\nrozhodnutí vyhodnotili tak, že v okolnostiach posudzovaných vecí išlo o námietku\nzaujatosti, pričom tento postup ústavný súd považuje za zákonný a ústavne akceptovateľný,\npretože miera interpretácie a aplikácie do úvahy prichádzajúcich ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku nevybočuje z limitov základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. dohovoru. Skutočnosť, že\nvšeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinu interpretáciu dotknutých ustanovení\n9\n\nObčianskeho súdneho poriadku, ešte sama osebe nezakladá porušenie sťažovateľkou\noznačených práv. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné to, či okresné súdy a krajský súd\nústavne súladným spôsobom interpretovali a aplikovali na vec vzťahujúce sa ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch.\n17. Takisto nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky, ktoré\nsúvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tomto konaní,\npretože vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4\nods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na jej zákonnú povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok za vznesenú námietku zaujatosti (m. m. II. ÚS 124/2011), na čo poukazoval aj\nkrajský súd v odôvodnení svojich napadnutých rozhodnutí.\n18. K námietke sťažovateľky spočívajúcej v rozdielnosti prístupu iných všeobecných\nsúdov v skutkovo totožných veciach (pozri bod 3) ústavný súd pripomína svoj ustálený\nprávny názor, z ktorého vyplýva, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23\nods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu\nokrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05).\nPráve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného\naj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to,\nže nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch,\nkeď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade\nnapadnutých rozhodnutí krajského súdu prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti\nnezistil, nepovažoval v daných prípadoch argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby\n\n10\n\nlen na jej základe bolo možné napadnuté rozhodnutia krajského súdu hodnotiť ako ústavne\nneakceptovateľné a neudržateľné.\n19. Ústavný súd zároveň v tejto súvislosti taktiež poukazuje na svoj právny názor,\npodľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej\nnemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných\nveciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty\nani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\n20. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Beian\nv. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých,\nprípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému\n(v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch\npráva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako\nregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne\nprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach. Z rozdelenia súdnej\nmoci v ústave medzi všeobecné súdy a ústavný súd, ktorý je definovaný ako\nnezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, však nie je možné odvodiť postavenie ústavného\nsúdu ako orgánu, ktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviská najvyššieho súdu\n(m. m. I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, III. ÚS 197/2011), ako aj rozhodovaciu\nprax všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011).\n21. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia krajského súdu ako\nodvolacieho súdu sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenie je dostatočné, nevybočujúce\nz limitov čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, že sa sťažovateľka s názorom\nkrajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniu jej označených práv podľa\nústavy a dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené (obdobne III. ÚS 498/2014,\n11\n\nI. ÚS 310/2014, I. ÚS 309/2014, II. ÚS 468/2014, I. ÚS 446/2013, III. ÚS 402/2013\nči III. ÚS 462/2013).\nII.C K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu\n22. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n23. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická\nosoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku\ns výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\n24. Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu dospel\nk záveru, že z ich odôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd\nv posudzovaných prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval\npríslušné právne normy.\n25. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými\nrozhodnutiami krajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala\nmožnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku\nčoho pri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky aj v tejto ich časti odmietol ako\nzjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\n26. Vzhľadom na odmietnutie sťažností sťažovateľky bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v podaných sťažnostiach (napr.\nnávrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2014\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}