{"guid": "ussr:fb0400be-038b-47c7-b63b-de6e6f5ec78d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2007:3.US.376.2006.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 376/06 z 5. 4. 2007", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. apríla 2007, sp. zn. III. ÚS 376/06, ECLI:SK:USSR:2007:3.US.376.2006.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2007-04-05", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fb0400be-038b-47c7-b63b-de6e6f5ec78d", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2007:3.US.376.2006.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2007:3.US.376.2006.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2007:3.US.376.2006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 376/06-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu\nLadislava Orosza v konaní o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpenej advokátom\n\n,\n\n,\n, ktorou namietala\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 C 889/01, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 889/01 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e ,\n5 C 889/01 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n3.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk\n\n(slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník povinný\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Svidník je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia 6 825,40 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať\nhalierov) na účet jej právneho zástupcu\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 376/06-10 z 30. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\n,\n,\n\n, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 C 889/01.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu\n23. októbra 2001 domáha zaplatenia sumy 800 000 Sk od pätnástich žalovaných z dôvodu\nvydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovaným investíciami\nsťažovateľky do domu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Sťažovateľka uviedla, že\nod podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu sa neuskutočnilo ani jedno\npojednávanie. Pojednávanie vo veci nariadené na 10. máj 2005 sa nekonalo z dôvodu\npráceneschopnosti právneho zástupcu sťažovateľky. Zároveň sťažovateľka uviedla, že\n\n2\n\nlistom okresného súdu z 5. januára 2006 bola vyzvaná oznámiť, či medzi účastníkmi došlo\nk dohode a či trvá na žalobe, resp. oznámiť, aké dôkazy navrhuje vykonať. Na základe\nvýzvy cestou svojho právneho zástupcu listom z 19. januára 2006 upovedomila okresný súd,\nže k dohode medzi účastníkmi nedošlo a trvá na podanej žalobe.\nSťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie\nvo veci právoplatne skončené.\nV sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nrozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadala, aby jej ústavný\nsúd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk.\nOkresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril podaním doručeným ústavnému\nsúdu 15. januára 2007, v ktorom potvrdil, že v predmetnej veci došlo k prieťahu v konaní,\nkeďže prvé pojednávanie bolo nariadené až na 10. máj 2005, pričom žaloba bola\nsťažovateľkou podaná okresnému súdu 23. októbra 2001. Okresný súd poukázal na doterajší\npriebeh konania vo veci, dôvody zmien zákonných sudcov, ktorým bola vec pridelená,\ndôvod odročenia prvého pojednávania vo veci konaného 10. mája 2005 bez prerokovania\nveci, úmrtie dvoch žalovaných a potrebu zistenia ich právnych nástupcov. Okresný súd\nuviedol, že ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo 28. augusta 2006, na ktorom bola\nprítomná len sťažovateľka a jej právny zástupca a nebol prítomný nikto zo žalovaných.\nÚstavný súd sa oboznámil s obsahom celého spisového materiálu okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 889/01.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n3\n\nSťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 30. novembra 2006 na ďalšie konanie III. senát\nústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi,\nktorému bola vec na ústavnom súde pridelená. Po schválení Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na rok 2007 a prerozdelení vecí novovymenovaným sudcom sa\nsudkyňou spravodajkyňou v tejto veci stala Marianna Mochnáčová, ktorá je členkou\nIV. senátu. Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol IV. senát\nústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 889/01 ústavný\nsúd zistil nasledovný priebeh a stav konania:\nSťažovateľka podala žalobu okresnému súdu 23. októbra 2001, ktorá smerovala proti\npätnástim žalovaným. Touto žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 800 000 Sk z dôvodu\nvydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným investíciami sťažovateľky do\nnehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.\nOd podania žaloby 23. októbra 2001 do 14. februára 2002 okresný súd priebežne\nvykonával procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania. V uvedenom období došlo\n15. januára 2002 k zmene zákonného sudcu. Okresný súd 15. januára 2002 vyzval\nsťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok a žalovaných výzvou zo 14. februára 2002\npožiadal, aby sa k žalobe vyjadrili v lehote 15 dní od jej doručenia. Vyjadrenia piatich\nžalovaných boli okresnému súdu doručené v priebehu mesiaca február 2002 a ostatné\nvyjadrenie bolo doručené až 29. mája 2002. Okresný súd zaslal právnemu zástupcovi\nsťažovateľky len jedno z doručených vyjadrení.\nV období od 14. februára 2002 do 29. októbra 2003 okresný súd nevykonal žiadny\nprocesný úkon, ktorý by smeroval k príprave pojednávania a meritórnemu prerokovaniu\nveci.\n\n4\n\nOkresný súd listom z 29. októbra 2003 požiadal Okresný súd v Ostrave o oznámenie\nokruhu dedičov, resp. právnych nástupcov zomrelého žalovaného v 8. rade. Po uplynutí\npiatich mesiacov okresný súd urgoval odpoveď na túto žiadosť, ktorá mu bola napokon\ndoručená 13. mája 2004.\nV období od 13. mája 2004, kedy okresnému súdu boli známi všetci účastníci\nkonania a ich právni nástupcovia, až do nariadenia pojednávania uznesením z 20. apríla\n2005, resp. do pojednávania 10. mája 2005 okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon,\nktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.\nPrvé pojednávanie vo veci konané 10. mája 2005 bolo odročené na neurčito pre\nneprítomnosť účastníkov konania. Neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil aj právny\nzástupca sťažovateľky z dôvodu svojej práceneschopnosti a požiadal o jeho odročenie.\nV období od prvého pojednávania 10. mája 2005 do nariadenia druhého\npojednávania 28. augusta 2006 okresný súd nevykonal žiadny úkon, ktorý by bolo možné\nhodnotiť ako úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu veci. Okresný súd dvakrát vyzval\nsťažovateľku, aby mu oznámila, či trvá na podanom návrhu, a to výzvou zo 14. júna 2005\na následne (po opätovnej zmene zákonného sudcu dňa 10. októbra 2005) výzvou\nz 5. januára 2006. Sťažovateľka vo svojich odpovediach na tieto výzvy (doručených\n22. júna 2005 a 19. januára 2006) okresnému súdu oznámila, že na podanej žalobe trvá\na neberie ju späť, zároveň uviedla, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. K ďalšej zmene\nzákonného sudcu došlo 20. júna 2006. Z úradného záznamu spísaného 2. augusta 2006\nvyplýva, že v tento deň okresný súd zistil, že proti sťažovateľke je vedené trestné konanie\npred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2 T 189/2002 pre trestný čin sprenevery.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že tento trestný spis nebol k spisu v tejto veci okresným súdom\npripojený.\nDruhé pojednávanie vo veci konané 28. augusta 2006 bolo odročené na neurčito pre\nneprítomnosť žalovaných, pričom prítomná sťažovateľka a jej právny zástupca navrhli\n\n5\n\nvypočutie žalovaných na súdoch príslušných podľa miesta bydliska a až následne nariadiť\npojednávanie.\nOstatným úkonom okresného súdu zo 4. septembra 2006 bola výzva Obvodnému\nsúdu Praha 4 v súvislosti so zisťovaním právnych nástupcov zomrelej žalovanej v 6. rade.\nOd 15. januára 2007 sa spis okresného súdu nachádzal na ústavnom súde.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n6\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\npričom za súčasť tohto kritéria sa považuje aj povaha veci a o čo ide sťažovateľovi pri\nuplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, (2) správanie účastníka súdneho konania a\n(3) postup samotného súdu.\n1. Predmetom sporu je nárok sťažovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nktoré malo vzniknúť žalovaným zhodnotením ich nehnuteľnosti investíciami na\nrekonštrukciu nehnuteľnosti vynaloženými sťažovateľkou. Ide o vec, ktorá po právnej\nstránke patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Väčší počet účastníkov konania na\nstrane žalovaných (15), ktorých súčinnosť musí okresný súd v predmetnom konaní\nzabezpečiť, ovplyvňuje skutkovú zložitosť tejto veci. Podľa zistenia ústavného súdu však\n\n7\n\nvzhľadom na súčasný stav konania možno konštatovať, že jeho predĺženie nebolo\nzapríčinené skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.\n2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky tohto konania, ústavný súd\nnezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jej mohli byť pričítané na ťarchu.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\nÚstavný súd v preskúmavanom konaní zistil viaceré obdobia nečinnosti okresného\nsúdu, ktoré mali výrazný vplyv na jeho predĺženie. Okresný súd v tomto konaní\nnevykonával bez existencie zákonnej prekážky žiadne procesné úkony smerujúce\nk prerokovaniu merita veci a odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v dvadsať\nmesačnom období trvajúcom od 14. februára 2002 do 29. októbra 2003. Nečinnosťou bolo\npoznačené aj obdobie trvajúce jedenásť mesiacov, a to od 13. mája 2004 do 20. apríla 2005\na aj obdobie od 10. mája 2005 do 2. augusta 2006 trvajúce pätnásť mesiacov. V tomto\nkonaní bol teda okresný súd nečinný 46 mesiacov, resp. 3 roky a 10 mesiacov.\nVzhľadom na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ v tomto konaní realizoval len\njednoduché procesné úkony, ktoré svojím charakterom patria do štádia prípravy prvého\npojednávania, celkovú dĺžku tohto konania nemožno považovať za ústavne akceptovateľnú\nz hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, v ktorej uviedol,\nže závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď všeobecný súd vykonáva iba jednoduché\núkony, ktoré si nevyžadujú dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (napr. m. m.\nIII. ÚS 101/01).\nOkresný súd skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní došlo „k prieťahu“, vo\nsvojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky potvrdil.\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 889/2001 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nIV.\nPretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka ústavný súd požiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n1 000 000 Sk z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.\n\n9\n\nÚstavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie v sume 70 000 Sk. Táto suma zohľadňuje stav konania, jeho doterajšiu\ndĺžku i predmet, ako aj dĺžku zbytočných prieťahov spôsobených nečinnosťou okresného\nsúdu (46 mesiacov, resp. 3 roky a 10 mesiacov) a s tým spojenú ujmu sťažovateľky.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli\n\nv dôsledku\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nadvokátom\n\n. Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 6 825,40 Sk\n(slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať halierov). Vzhľadom na\nto, že suma požadovaná sťažovateľkou neprekračovala sumu podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal úhradu\ntrov konania sťažovateľke v sume ňou požadovanej.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. apríla 2007\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}