{"guid": "ussr:99ef2387-800d-4b4e-a1e7-f200ccb3abcd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.166.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/04 z 2. 12. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. decembra 2004, sp. zn. I. ÚS 166/04, ECLI:SK:USSR:2005:1.US.166.2004.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Štefan Ogurčák", "sudca_id": 1102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/stefan-ogurcak-1102", "datum_vydania": "2004-12-02", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/99ef2387-800d-4b4e-a1e7-f200ccb3abcd", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.166.2004.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.166.2004.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.166.2004.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 166/04-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2004\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana\nOgurčáka prerokoval prijatú sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n, bytom\n,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\n, vo veci porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 373/93 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 373/93\nzákladné právo\n\nporušil\n\n, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,\n\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 373/93 p r i k a z u j e\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva\n\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný\nvyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n16 620 Sk (slovom šestnásťtisícšesťstodvadsať slovenských korún), ktorú je Okresný súd\nŽilina povinný vyplatiť advokátovi\n\n, Advokátska kancelária,\n, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 23. septembra 2004 č. k. I. ÚS 166/04-9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) sťažnosť\n\n, bytom\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\n\n, Advokátska kancelária,\n\n, vo veci porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného\n\nsúdu\n\nŽilina\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsp. zn. 14 C 373/93.\n\n2\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 26. februára 1993 na okresnom súde\nnávrh na začatie konania proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„odporca“) o ďalšie odškodnenie podľa § 23 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej\nrehabilitácii v znení neskorších predpisov (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia\nv dôsledku porušenia zdravotného stavu spôsobeného trestným stíhaním v roku 1975), ktoré\ntrvá už vyše 11 rokov.\nPodľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd od 20. marca 1998 vo veci vôbec nekoná\n(„ Posledným procesným úkonom... bola výzva zo strany súdu zo dňa 20. 03. 1998...“). Aj\nnapriek sťažnosti na prieťahy v konaní k náprave nedošlo. Uvedený postup okresného súdu\npovažuje sťažovateľ za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n3. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práv podľa označených článkov ústavy\na dohovoru a prikázania okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov žiadal\npriznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 22 500 000 Sk, pretože „... porušenie\nmôjho základného práva nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a len\nžiadaný deklarujúci výrok Ústavného súdu nemožno považovať za dostatočnú a účinnú\nnápravu, a to jednak z dôvodu neprimeranej dĺžky zbytočných prieťahov v konaní, a jednak\nz dôvodu spočívajúcom v charaktere predmetu sporu, keď žiadam odškodniť bolestné\na sťaženie môjho spoločenského uplatnenia, ako aj nahradiť ušlý zárobok, vzniknutý\nv dôsledku duševnej poruchy ako dôsledku trestného stíhania a obmedzenia mojej osobnej\nslobody v čase od 24. 02. 1975 do 15. 05. 1975“. Zároveň žiadal, aby mu ústavný súd\npriznal náhradu trov konania.\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 22. októbra 2004 písomne vyjadril\nokresný súd (sp. zn. Spr. 3535/04) a k tomu vyjadreniu zaujal stanovisko 18. novembra\n2004 právny zástupca sťažovateľa.\n5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\n\n3\n\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených\nčlánkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu\npredmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje\nani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných\npre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).\nII.\nZ predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomností, zo spisu okresného súdu\nsp. zn. 14 C 373/93 a písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil\nnasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:\nSťažovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu v Považskej Bystrici\n26. februára 1993 domáhal proti odporcovi náhrady bolestného a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia spôsobeného jeho trestným stíhaním v roku 1975.\nNa námietku zaujatosti sudcov uvedeného súdu Krajský súd v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 14 Nc 164/93-7 z 31. marca 1993 prikázal vec na\nďalšie konanie okresnému súdu.\nK návrhu sa odporca predbežne vyjadril 30. augusta 1993. Namietal absenciu\nznaleckého posudku preukazujúceho príčinnú súvislosť medzi väzbou a zdravotnými\nproblémami sťažovateľa.\nOkresný súd 18. októbra 1993 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa (\nna predloženie znaleckého posudku s upozornením na možnosť zastavenia konania.\nDňa 26. októbra 1993 právny zástupca sťažovateľa predložil potvrdenie od\npsychiatra z Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica (ďalej len „NsPo“) o ochrannej\nambulantnej liečbe sťažovateľa.\nNa pojednávaní konanom 16. novembra 1993 (za neprítomnosti účastníkov) okresný\nsúd uznesením č. k. 14 C 373/93-22 konanie zastavil z dôvodu nepredloženia požadovaného\nznaleckého posudku.\nDňa 18. apríla 1994 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu\nč. k. 17 Co 446/94-30 z 28. februára 1994, ktorý na základe odvolania sťažovateľa zrušil\n\n4\n\nprvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu je možné nedostatky návrhu\nv ďalšom konaní odstrániť.\nOkresný súd 27. apríla 1994 požiadal okresný súd o informáciu, či pred ním\nneprebiehalo konanie o pozbavení spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony a o predloženie\nsúdneho spisu sp. zn. 1 Nt 382/75, ktoré sa údajne takéhoto konania malo týkať.\nDožiadaný súd 10. mája 1994 predložil okresnému súdu negatívnu informáciu.\nNa dopyt právny zástupca sťažovateľa 17. júna 1994 okresnému súdu oznámil, že na\nposúdenie právnej spôsobilosti sťažovateľa je potrebné vyžiadať si správu priamo od jeho\nošetrujúceho psychiatra.\nOšetrujúci psychiater (\n\nz NsPo) 25. júla 1994 okresnému\n\nsúdu oznámil, že dosiaľ nebolo nutné obmedziť spôsobilosť sťažovateľa k právnym\núkonom.\nOdporca podaním doručeným okresnému súdu 17. augusta 1994 trval na vykonaní\nznaleckého dokazovania.\nNa pojednávaní konanom 18. augusta 1994 (ospravedlnená neúčasť odporcu\na advokáta) bol vypočutý sťažovateľ. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na vykonanie\nznaleckého dokazovania. Dňa 12. septembra 1994 si okresný súd vyžiadal zdravotnú\ndokumentáciu sťažovateľa od jeho ošetrujúceho psychiatra.\nOkresný súd uznesením č. k. 14 C 373/93-55 zo 6. marca 1995 nariadil znalecké\ndokazovanie prostredníctvom znalca\n\nz Fakultnej nemocnice\n\nv Martine (ďalej len „znalec“). Znalec 27. marca 1995 odporučil okresnému súdu pribrať na\nznalecké dokazovanie ako konzultanta\n\nz Psychiatrickej kliniky\n\nFakultnej nemocnice v Martine ako znalca z odboru klinická psychológia.\nOkresný súd 11. apríla 1995 súhlasil s pribratím navrhnutého konzultanta.\nZnalec 31. mája 1995 okresnému súdu oznámil, že sťažovateľ sa (údajne pre nemoc)\nnedostavil na vyšetrenie.\nZnalec 26. októbra 1995 oznámil, že sťažovateľ sa k nemu na výzvu dostavil, no\nodmietol sa nechať vyšetriť (údajne až po dohode s advokátom).\nOkresný súd 15. decembra 1995 sťažovateľa a jeho advokáta upozornil na nutnosť\nabsolvovania vyšetrenia v rámci znaleckého dokazovania.\n\n5\n\nZnalec (na dopyt okresného súdu z 1. februára 1996) 8. februára 1996 oznámil, že\nsťažovateľ sa ešte na vyšetrenie nedostavil.\nDňa 27. marca 1996 znalec okresnému súdu oznámil, že sťažovateľ v uvedený deň\nnavštívil jeho pracovisko, ale odmietol sa nechať vyšetriť. Sťažovateľ žiadal, aby sa\nznalecké dokazovanie vykonalo len na základe podkladov z jeho zdravotnej dokumentácie.\nZnalec súčasne požiadal o zrušenie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, lebo za\nexistujúcich podmienok nemôže vykonať znalecké dokazovanie.\nPre neprítomnosť účastníkov (predvolanie zo 4. apríla 1997 im bolo doručené) bolo\npojednávanie stanovené na 15. apríl 1997 odročené na neurčito.\nOkresný súd 20. marca 1998 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na podanie\ninformácie, či sťažovateľ trvá na svojom návrhu. Upozornil, že ak sa sťažovateľ nepodrobí\nznaleckému dokazovaniu, bude mu uložená poriadková pokuta. Právny zástupca\nsťažovateľa 6. apríla 1998 oznámil, že sťažovateľ trvá na podanom návrhu.\nDňa 19. marca 2004 advokát oznámil okresnému súdu, že sťažovateľ žiada, aby boli\npred súd predvolaní a vypočutí\n\na\n\nz NsPo k jeho zdravotnému stavu.\nPodľa úradného záznamu z 30. júna 2004 sťažovateľ navštívil okresný súd, kde zistil,\nže sudkyňa Mgr. Hehejíková je už od 1. júna 2004 na dôchodku a jeho vec ešte nebola\npridelená inému sudcovi.\nPodľa úradného záznamu z 18. októbra 2004 bola predmetná vec sp. zn. 14 C 373/93\nopatrením predsedu okresného súdu s účinnosťou od 16. septembra 2004 pridelená sudcovi\nJUDr. Vladimírovi Kozáčikovi.\nIII.\n1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 373/93 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho\nvec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa\nktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná\n(...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.\n\n6\n\n2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 22. októbra 2004 uviedol:\n«... Celá vec, ktorá bola prejednávaná, sa „zasekla“, keď navrhovateľ po porade so svojím\nzástupcom odmietol rešpektovať rozhodnutie súdu a súdny proces. Preto sa súd na\nnavrhovateľa obrátil s dotazom, či trvá na návrhu, keď nerešpektuje proces, ktorý súd\ndovedie k rozhodnutiu (znalecké dokazovanie). Zástupca oznámil, že na návrhu\nnavrhovateľa trvá a že bol navrhovateľ upozornený na potrebu znaleckého dokazovania.\nOdpoveď nebola dostatočná, lebo navrhovateľ mal oznámiť, či bude alebo nebude\nrešpektovať pokyny súdu. V tomto smere boli podania zástupcu vlastne stanovisko tretej\nosoby, že navrhovať bol upozornený svojím advokátom na povinnosti. Poučený bol už aj\nsúdom a navrhovateľ to nerešpektoval.\nVec už mohla byť dávno skončená. Nie je namieste ani navrhovateľovi ukladať\nporiadkové opatrenie, lebo má právo konať tak, aby bol v spore neúspešný. Zhovievavosť\nsúdu je v prospech navrhovateľa, ak súd návrh nezamietol pre neunesenie dôkazného\nbremena.\nPripúšťam však, že aj negatívne rozhodnutie treba vydať načas. Ak navrhovateľ splní\npodmienky súdu, nový sudca je pripravený vec prejednať a rozhodnúť.“\nK vyjadreniu bolo pripojené stanovisko zákonného sudcu (JUDr. Vladimíra\nKozáčika) k prieťahom v konaní, ktorý konštatoval, že: „... V konaní 14 C 373/93 boli\nvykonané posledné úkony v roku 1998. Od uvedeného roku neboli vykonané žiadne úkony.\nNečinnosť súdu bola spôsobená značným nápadom vecí v senáte 14 C a zdravotnými\nproblémami zákonnej sudkyne ako aj celkovým preťažením Okresného súdu v Žiline...“\n3. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii (z 18. novembra\n2004) na toto vyjadrenie okresného súdu o. i. uviedol: „... S týmto vyjadrením ja sťažovateľ\nnemôžem súhlasiť, pretože Okresný súd Žilina od 06. 05. 1993 riadne nekoná. Vo veci bolo\njedno pojednávanie dňa 18. 08. 1994. Potom bolo nariadené ďalšie pojednávanie na deň\n15. 04. 1997, ktorého som sa ja a môj právny zástupca nemohli zúčastniť, čo sme sa aj\nospravedlnili. Od tohto času súd nekonal a vec spočívala na súde. To potvrdzuje aj\nvyjadrenie JUDr. Vladimíra Kozáčika, že posledné úkony boli vykonané v roku 1998 a teda\n\n7\n\nviac ako 6 rokov sa v spise neurobil žiaden úkon. Tvrdenie, že nečinnosť súdu bola\nspôsobená značným nápadom vecí v senáte 14 C a zdravotnými problémami sudkyne ako aj\ncelkovým preťažením Okresného súdu Žilina. V tomto smere mám za to, že Okresný súd\nŽilina v konaní 14 C 373/93 porušil základné právo mňa\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48, ods. 2 Ústavy SR ako aj moje právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a preto som bol nútený obrátiť sa na Ústavný súd...“\n4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98).\nJudikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval aj v danom prípade.\n4.1.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npredovšetkým\n\nkonštatuje,\n\nže\n\npredmetom\n\nposúdenia\n\nje občianskoprávne konanie (rozhodovanie o návrhu na odškodnenie ujmy na zdraví), ktoré\nsa začalo 26. februára 1993, teda pred viac ako jedenástimi rokmi, a nie je k dnešnému dňu\nprávoplatne skončené. Predmetom sporu (pozri bod 2 I. časti tohto odôvodnenia) je náhrada\n(ďalšie odškodnenie) podľa § 23 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii\nv znení neskorších predpisov (t. j. „náhrada škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislostí\ns väzbou, alebo výkonom trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov“.)\n\n8\n\nÚstavný súd je toho názoru, že uvedená dĺžka konania nebola závislá od právnej\nzložitosti právneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom.\nZisťovanie zdravotného stavu sťažovateľa a príčinnej súvislosti medzi výkonom\nväzby a jeho súčasným zdravotným stavom (ktoré môže byť len výsledkom znaleckého\ndokazovania) spôsobujú síce určitú faktickú zložitosť veci, táto však v okolnostiach prípadu\nnebola rozhodujúcou skutočnosťou vplývajúcou na doterajšiu dĺžku konania.\n4.2. Správanie sťažovateľa (nepredloženie znaleckého posudku k návrhu a neochota\nzúčastniť sa nariadeného znaleckého dokazovania, resp. jeho zmarenie, ktoré spôsobilo\npredĺženie sporu najmenej o 12 mesiacov, t. j. od 6. marca 1995, keď bolo nariadené\nznalecké dokazovanie, do 27. marca 1996, keď znalec pre neochotu sťažovateľa podrobiť sa\nvyšetreniu žiadal o „zrušenie uznesenia o nariadení tohto dokazovania“) síce spôsobilo\npredĺženie celkovej doby konania, no nebolo hlavnou príčinou jeho doterajšej dĺžky po\n6. apríli 1998, keď právny zástupca sťažovateľa okresnému súdu na jeho výzvu oznámil, že\ntrvajú na podanom návrhu.\n4.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej\nobčianskoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok\ns prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.\nVychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj\nzo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd\nkonštatoval zbytočné prieťahy v období od 6. apríla 1998 (oznámenie sťažovateľovi, že trvá\nna podanom návrhu) do 18. októbra 2004 (predloženie súdneho spisu ústavnému súdu),\nt. j. v trvaní vyše 6 a pol roka, keď okresný súd nevykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu\nv merite veci (resp. bol nečinný). Uvedená doba zistených prieťahov predstavuje podstatnú\nčasť doterajšej celkovej dĺžky konania, ktoré trvá doteraz vyše 11 rokov a 9 mesiacov.\nObranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch a v neúmernom\npracovnom zaťažení sudcov ako dôvodov, ktoré by mali byť príčinou spôsobujúcou\n\n9\n\nprieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\n(napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nkonanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní. Ostatne aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení pripustil, že „... aj\nnegatívne rozhodnutie treba vydať načas“.\nObranu okresného súdu odvolajúcu sa na správanie sťažovateľa ústavný súd\nakceptoval, čo sa týka posudzovania predmetného konania od jeho začiatku do 6. apríla\n1998.\n4.4. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod\nbodom 1.\n5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému\nsúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo\nveci bez zbytočných prieťahov.\n6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj\nprimerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde).\n6.1. Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n22 500 000 Sk z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia nálezu.\n\n10\n\n6.2. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd\npreto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti daného prípadu, najmä predmet konania ale aj správanie sťažovateľa\n(najmä neochota spolupracovať so znalcom) v posudzovanom konaní (pozri body 4.1 až 4.3\ntejto časti) považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.\n6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia pod bodom 3.\n7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi\nvznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Právny zástupca\nsťažovateľa vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastupovania,\nsťažnosť z 31. augusta 2004 a stanovisko z 18. novembra 2004 k vyjadreniu okresného\nsúdu. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo\nvýške 1/3 predstavuje 4 540 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za tri úkony spolu s režijným\npaušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky a uznesenia\nPredsedníctva Slovenskej advokátskej komory) predstavujú sumu 14 028 Sk. Po pripočítaní\n\n11\n\ndane z pridanej hodnoty (právny zástupca sťažovateľa je jej platcom) v sume 2 588 Sk\n(t. j. 19 % z odmeny) predstavuje náhrada spolu sumu 16 620 Sk. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto\nrozhodnutia.\n8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo\nvýroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2004\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": []}