{"guid": "ussr:68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/00 z 11. 10. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2000, sp. zn. III. ÚS 47/00, ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2000-10-11", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 47/00\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 11. októbra 2000 v\nsenáte zloženom z predsedu Lubomíra Dobríka, Eduarda Báránya a Juraja Babjaka (sudcu\nspravodajcu) vo veci podnetu\n\n, bytom\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Vladimírom Hrtkom, Advokátska kancelária, Bratislava, Jašíkova 19, na\nzačatie konania o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v konaní Okresného súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. D 675/96 takto\nrozhodol:\nOkresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. D 675/96 p o r u š i 1 základné\nprávo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nPodnetom na začatie konania pre porušenie ústavných práv zo 14. marca 2000\n\ndoplneným podaním z 25. apríla 2000 sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústavný súd\") obrátila prostredníctvom svojho právneho zástupcu\n\n(ďalej\n\nlen „podnecovateľ ka\") a požiadala ho, aby podnet po predbežnom prerokovaní prijal a po\njeho prijatí vydal nález: „Slovenská republika zastúpená Okresným súdom v Žiline porušila\nsvojím postupom v konaní D 675/96 pred Okresným súdom v Žiline základné právo pani\npriznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\".\nPodstatou podnetu sú namietané zbytočné prieťahy v dedičskom konaní vedenom na\nOkresnom súde v Žiline (ďalej len „okresný súd\") pod sp. zn. D 675/96, ktoré začalo po\númrtí poručiteľky\n\n(matky podnecovateľky) dňa 13. februára 1996, z\n\núradnej moci dňa 11. marca 1996.\nPočas doterajšieho konania nebolo vo veci ani raz vytýčené pojednávanie, hoci oň\npodnecovateľka , ako aj jej sestra\n\nviackrát žiadali aj listami poverenú súdnu\n\nkomisárku (notárku). Príčinou sú predovšetkým neefektívna činnosť notárky, ako aj činnost'\nsúdu.\nPodľa § 38 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") sa úkony\nnotára pri prejednávaní dedičstva považujú za úkony súdu, ktorý preberá za notára\nzodpovednosť voči účastníkom konania, ak k porušeniu práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov dôjde jeho nekonaním (II. ÚS 22/96).\nNotárka žiadala opakovane o predloženie znaleckého posudku nebohej matky jej deti\n(\n\n, podnecovateľku a\n\n), čo však doposiaľ nebolo realizované.\n\n, ktorý v byte býva, posudok odmietol predložiť a dcéry do bytu nemajú prístup. Z\nuznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd\") sp. zn. 9 Co 38/98 z 30. apríla\n1998, ktorým rozhodoval o sťažnosti\n\nproti uzneseniu o pokute uloženej mu\n\nokresným súdom, však vyplývalo, že v dedičskom konaní postupuje súd ex offo to\nznamená, pri pasivite účastníkov sám nariadi znalecké dokazovanie.\n\n2\n\nOhľadne rýchlosti konania súdu podnet poukazuje najmä na zákonné povinnosti súdu\npodľa § 6, § 100, § 101 a § 114 ods. 1 OSP. Tento však sám spôsobil prieťahy napr. pri\nrozhodovaní o žiadostiach notárky o vylúčenie z prejednávania veci z 31. júla 1996 a z\nnovembra 1999. Nevyužil ani oprávnenie vyplývajúce mu z § 175zb OSP, to znamená\nsledovať činnosť notára (či nespôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní) a prípadne mu\nvec odňať a poveriť úkonmi v konaní o dedičstve iného notára. Na sťažnosť\npodnecovateľky na prieťahy v konaní z 18. novembra 1999 (správne má byť z 15. novembra\n1999), ktorú adresovala okresnému súdu, jej tento neodpovedal.\nPodnetom sa dáva ústavnému súdu do pozornosti aj jeho predošlá judikatúra k čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") týkajúca sa práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov a tiež pretrvávajúca právna neistota podnecovateľky\nohľadom ochrany jej vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy z dôvodu neprimerane dlhého\nkonania na okresnom súde.\nÚstavný súd podnet prijal na ďalšie konanie uznesením sp. zn. III. ÚS 47/00 z 13.\njúla 2000 po jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nústavnom súde\"). V rámci prípravy konania vo veci samej zaslal podnet okresnému súdu a\npožiadal ho o jeho vyjadrenie (§ 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\nOkresný súd vo vyjadrení príslušnej podpredsedníčky zo 4, augusta 2000 považuje\npodnet v merite veci za opodstatnený. Súd mal podľa nej všetkých dedičov predovšetkým\nrovnocenne vyzývať na predkladanie podkladov a vyvíjanie súčinnosti, v prípade\nnesplnenia z ich strany sankcionovať ich, uložiť im povinnosť zložiť preddavky na znalecké\ndokazovanie (podľa majetkových pomerov)a nariadiť znalecké dokazovanie. Aj keď vzťahy\nmedzi dedičmi nie sú korektné, čo má tiež vplyv na konanie, súd ich mal prelomiť autoritou\na vynútením práva.\n\n3\n\nPodnet však považuje na druhej strane za neopodstatnený preto, lebo podnecovateľka\nsa v súvislosti so svojou sťažnosťou na prieťahy v konaní okresného súdu z 15. novembra\n1999 neobrátila na predsedu krajského súdu ešte pred podaním podnetu na ústavný súd.\nPre náležité posúdenie podnetu si ústavný súd vyžiadal aj spis okresného súdu sp. zn.\nD 675/96 (Dnot 124/96).\nPretože obaja účastníci konania (podnecovateľka a okresný súd) súhlasili s\nupustením od ústneho verejného pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a\nnakoľko od takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, ústavný súd v\nmerite veci konal a rozhodol na neverejnom zasadnutí.\nII.\nÚstavný súd už pri predbežnom prerokovaní podnetu zisťoval, či podnecovateľka\nvyužila pri ochrane svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného\nsúdu dostupné právne prostriedky nápravy.\nTáto prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresovala na okresný súd podanie z\n15. noembra 1999 označené ako: „Vec: Sťažnosť na prieťahy v konaní k spis. zn. D 675/96,\nDnot 124/96 súdny komisár\n\n\", na ktorom je prijímacia pečiatka súdu s\n\nvyznačeným dňom 22. novembra 1999.\nV sťažnosti sa vytýka, že nedošlo k zisteniu majetku poručiteľa, nebol vykonaný\nsúpis hnuteľných vecí, nedošlo k zisteniu aktív a pasív dedičstva a ani k zisteniu jeho ceny.\nHoci súdny komisár tvrdí, že jeden z dedičov nechce predložiť znalecký posudok na byt,\nsúd je povinný konať, aj keď jeden z účastníkov svojou pasivitou blokuje zákonné nároky\nďalších účastníkov (teda uznesením pribrať znalca). Súdna komisárka však súdu návrh a ani\npodklady na vydanie takéhoto uznesenia nepodala a ani ho nepožiadala, aby zaviazal\núčastníkov na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Podnecovateľka potom\nokresnému súdu na záver navrhuje, aby bez zbytočného odkladu vykonal všetky potrebné\n\n4\n\núkony, najmä ustanovil súdneho znalca na posúdenie ceny dedičstva, zabezpečil veci\npatriace do dedičstva (vykonal súpis hnuteľných vecí, zapečatil byt a zablokoval nakladanie\ns piatimi konkrétne označenými vkladnými knižkami, na ktorých treba zistiť aj pohyb) a\nnariadil na prejednanie dedičstva pojednávanie.\nÚčelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 a §\n20 až 23 zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej\nspráve súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov\n(zákon o štátnej správe súdov) je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil\nprotiprávny stav zapríčinený nerešpektovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov tak, aby sa nemarilo uplatnenie práva, ktoré priznáva čl. 48 ods. 2 ústavy.\nVyužitie možnosti podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona (vrátane práva žiadať predsedu\nkrajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu) sa na začatie\nkonania o podnete namietajúcom porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy nevyžaduje. Požiadavkou\nvyčerpania všetkých prostriedkov priznaných podľa zákona o štátnej správe súdov by\nústavný súd sám prispieval k porušovaniu ústavou priznaného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (II. ÚS 121/95, II. ÚS 122/95 a II. ÚS 123/95).\nNemožno preto považovať za dôvodnú námietku okresného súdu o neopodstatnenosti\npodnetu, keďže podnecovateľka sa neobrátila na predsedu krajského súdu pred podaním\npodnetu na ústavný súd (ktorý ho obdržal 23. marca 2000). Sťažnosť podnecovateľky na\nprieťahy v konaní z 15. novembra 1999 napokon nebola vybavená predsedom okresného\nsúdu v lehote 2 mesiacov (ale až 4. augusta 2000), pričom táto ani nebola upovedomená o\npredĺžení označenej lehoty (§ 25 ods. 1 a 2 zákona o štátnej správe súdov).\nIII.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n\n5\n\nV občianskom súdnom konaní je povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov\nkonkretizovaná vo viacerých ustanoveniach OSP. Podľa § 6 v konaní postupuje súd v\nsúčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby\nskutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili. Podľa § 100 ods. 1 len\nčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V dedičskom konanú sú notári so sídlom v obvode\nokresného súdu rovnomerne poverovaní úkonmi podľa rozvrhu (§ 175za). Súd môže odňať\nvec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára\npodľa rozvrhu práce (§ 175zb ods. 1).\nSkutočnosť, že v konaní, ktoré na okresnom súde trvá v podstate štyri roky (a to bez\nvydania meritórneho súdneho rozhodnutia), dochádza k zbytočným prieťahom, potvrdzujú\nuž ako stanovisko podnecovateľky, tak aj vyjadrenie okresného súdu. Obsah spisového\nmateriálu vo veci D 675/96 (Dnot 124/96) tento záver taktiež podporuje.\nOsobitne treba upozorniť, že príslušná predsedníčka senátu okresného súdu dňa 11.\nmarca 1996 spolu s uznesením o začatí dedičského konania poverila podľa § 38 OSP\nnotárku, aby vo veci vykonala ako súdny komisár v konaní o dedičstve podľa § 175a a nasl.\nOSP jednotlivé úkony s prihliadnutím na čl. II ods. 2 zákona č. 263/92 Zb. v lehote 60 dní.\nKeď notárka dňa 31. júla 1996 požiadala okresný súd z dôvodu nesúčinnosti jedného\nz dedičov, aby vo veci konal súd, a nie ona, súd len dňa 1. apríla 1997 (bez činnosti v\nmedziobdobí) vrátil spis notárke s tým, aby vo veci ďalej konala. Obdobne o žiadosti\nnotárky o vylúčenie z úkonov povereného súdneho komisára z 26. novembra 1999, ktorá\nmu bola predložená 3. decembra 1999, rozhodol až po sťažnosti právneho zástupcu\npodnecovateľky z 19. júna 2000.\nHoci jeden z dedičov po uložení mu poriadkovej pokuty uznesením okresného súdu\nz 29. októbra 1997 podal proti nemu sťažnosť 25. novembra 1997 (na súd došla 27.\nnovembra 1997), spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti až 27.\n\n6\n\njanuára 1998. Napriek tomu, že krajský súd v uznesení z 30. apríla 1998 uviedol, že\núčastníkov dedičského konania nemožno nútiť k procesno-dôkaznej aktivite (ani ukladaním\nporiadkových pokút) a pri ich pasivite súd vykoná dokazovanie sám (v tomto prípade\nnariadi znalecké dokazovanie a účastníkom uloží povinnosť poskytnúť patričnú\nspolusúčinnosť), ani okresný súd a ani notárka v týchto intenciách nepostupovali.\nNaznačené skutočnosti názorne svedčia o nesústredenosti okresného súdu (príslušnej\npredsedníčky senátu) na túto vec a formálnosti 60-dňovej lehoty, ktorú stanovil notárke na\nvykonanie úkonov pri jej poverení funkciou súdneho komisára (notárke trvalo napr. od 14.\njúla 1998 do 16. apríla 1999 úradné overenie skutočnosti, že dom, ohľadne ktorého pôvodne\nžiadala o predloženie znaleckého posudku, už bol asanovaný). Nesústredená činnosť\nokresného súdu a tiež notárky boli hlavnou príčinou doterajšej neprimeranej dĺžky konania.\nAni zložitosť veci a ani prístup podnecovateľky k nej neboli príčinami, ktoré by sa\nvýraznejšie na dĺžke konania podieľali. Podnecovateľka naopak viackrát žiadala o\nurýchlenie konania ako notárku, tak aj súd (26. januára 1998, 2. novembra 1998, 15.\nnovembra 1999 a 19. júna 2000), čo bolo nepochybne ovplyvnené najmä charakterom veci\nzdôrazneným aj v podnete ústavnému súdu (nadobudnutie majetkových hodnôt ako\npredmetu dedičstva po vlastnej matke).\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až\nprávoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na\nktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (pozri napr. II.\nÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97 a I.\nÚS 10/98).\nZodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou,\npričom štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie\n\n7\n\nosoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa\npripisujú sudcovi, ktorý je zodpovedný za prípravu veci a rýchle vedenie konania (II. ÚS\n22/96).\nPodľa § 38 ods. 1 OSP súd môže poveriť notára, aby ako súdny komisár prejednal\ndedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie\no dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči\nsúdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Úkony notára podľa ods. 1 sa\npovažujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 OSP).\nDedičská vec, v ktorej je podnecovateľka účastníčkou, trvá neprimerane dlho, lebo v\nnej došlo k zbytočným prieťahom, či už zo strany notárky alebo súdu. Za tieto prieťahy\nzodpovedá súd, keďže z jeho povinností vyplýva nielen nerobiť sám zbytočné prieťahy v\nkonaní, ale aj zabezpečiť, aby k nim nedochádzalo zo strany osôb, ktorých úkony sa\npovažujú za úkony súdu (vrátane notárky ako poverenej súdnej komisárky na prejednanie\ndedičstva).\nS poukazom na uvedené skutočnosti, najmä povahu a charakter súdnej veci, postup\nsúdu a notárky ako poverenej súdnej komisárky a tiež správanie podnecovateľky v tomto\nkonaní; ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd porušil v konaní vedenom pod sp. zn.\nD 675/96 základné právo podnecovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 11. októbra 2000\nĽubomír DOBRÍK\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}