{"guid": "ussr:ed7285f6-6f0d-4922-862e-2a561fbb17e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.43.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/00 z 11. 10. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2000, sp. zn. III. ÚS 43/00, ECLI:SK:USSR:2000:3.US.43.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2000-10-11", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ed7285f6-6f0d-4922-862e-2a561fbb17e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.43.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.43.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.43.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 43/00-65\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2000\nv senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya\na Juraja Babjaka o podnete na začatie konania\n\n, bytom\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Macejkom,\nAgilita, Komerčnoprávna a advokátska kancelária, k. s., Bratislava, Panenská 7, pre\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní\nOkresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 17 C 59/99 takto\nrozhodol:\nOkresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 59/99 p o r u š i l\nzákladné právo\nrepubliky.\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNa Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil\ns podaním z 24. mája 2000 označeným ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky“, doplneným ďalšími podaniami z 12. júna a 5. septembra\n2000\n\n(ďalej len „podnecovateľ“) a požiadal ho, aby po začatí\n\nkonania o porušení jeho práva vyniesol uznesenie: „Ústavný súd vyslovuje, že\nnekonaním Okresného súdu Bratislava I v právnej veci podnecovateľa vedenej pod\nsp. zn. 17 C 59/99 došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie jeho veci\nbez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\nPodstatou podnetu, ku ktorému sú pripojené aj viaceré prílohy (žiadosť\no urýchlené prejednanie veci a sťažnosť na prieťahy v konaní, ako aj odpovede súdu\nna ne), sú prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nvedenom pod sp. zn. 17 C 59/99.\nPodnecovateľ uvádza, že podal návrh na začatie konania o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením na okresný súd dňa 29. apríla\n1999. Keďže tento nekonal, podal 3. decembra 1999 žiadosť o urýchlené prejednanie\nveci a 26. januára 2000 sťažnosť na zbytočné prieťahy okresného súdu v konaní\na požiadal o zjednanie nápravy. Oba postupy nepriniesli nápravu, keďže okresný súd\nargumentoval problémami v jeho personálnom obsadení, a vo veci sa ďalej nekoná. Je\nto v rozpore ako s povinnosťou súdu zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu práv\núčastníkov konania podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), tak aj\ns jeho povinnosťou konať bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Uvedomuje si situáciu súdov, čo sa týka ich\npreťaženosti i nedostatočnej personálnej obsadenosti a materiálnej vybavenosti, a preto\npodnet na ústavný súd podal až po roku od podania návrhu na okresný súd. Vzhľadom\n\n2\n\nna citlivú pracovnoprávnu vec, ako aj s ohľadom na účastníkov konania dospel\nk názoru, že konanie, resp. nekonanie súdu má i politické pozadie.\nPodanie podnecovateľa bolo kvalifikované ako podnet na začatie konania pre\nporušenie práv podľa čl. 130 ods. 3 ústavy a § 18 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a tento bol uznesením ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 43/00 z 21. júna 2000 prijatý na ďalšie konanie.\nOkresný súd vo vyjadrení z 28. júla 2000 k podnetu uviedol viaceré\nprotiargumenty. Dôvodom, pre ktorý nebolo možno vec podnecovateľa prerokovať,\nbolo preloženie zákonnej sudkyne na iný súd z disciplinárnych dôvodov. Do mesiaca\nmáj 2000 bolo oddelenie 17 C dočasne neobsadené a zastupujúci sudca v ňom\nvykonával len neodkladné úkony. K prerozdeleniu tohto oddelenia sa nepristúpilo\nvzhľadom na prísľub ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, že zo sudcov, ktorí\nmali byť zvolení Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“)\nzačiatkom roku 2000, bude jeden sudca pridelený na ich súd. Keďže k voľbe došlo až\nv neskoršom termíne, bolo oddelenie 17 C obsadené až v mesiaci máj 2000 a vo veci\nje určený termín pojednávania na koniec septembra 2000. K prerozdeleniu tohto\noddelenia sa však nepristúpilo aj preto, lebo už viac rokov evidujú v priemere 350\nnevybavených vecí v jednotlivých súdnych oddeleniach. Takýto vysoký stav\nobjektívne neumožňuje prejednávanie všetkých vecí bez zbytočných prieťahov\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. V rozvrhu práce je preto stanovený princíp, že veci sa\nprejednávajú v zásade podľa poradia, v akom na súd napadli. Presun vecí z jedného\noddelenia do druhého by tento problém nevyriešil, ale usudzujúc podľa doterajších\nskúseností by sa skôr predĺžil čas vybavenia vecí.\nV rámci prípravy konania vo veci samej si ústavný súd vyžiadal aj fotokópiu\nspisu okresného súdu sp. zn. 17 C 59/99, ktorá mu bola medzičasom zaslaná. Okresný\n\n3\n\nsúd predložil ústavnému súdu aj zápisnicu z pojednávania vo veci z 29. septembra\n2000.\nKeďže obaja účastníci konania pred ústavným súdom (podnecovateľ a okresný\nsúd) súhlasili s upustením od verejného ústneho pojednávania vo veci, pričom aj\nústavný súd dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, upustil od neho podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Na\nneverejnom zasadnutí potom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym\nzáverom.\nII.\nPodnecovateľ podal na okresný súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nnávrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru\nokamžitým zrušením dňa 29. apríla 1999. Odporcom je Kancelária NR SR, ktorá s ním\nokamžite zrušila pracovný pomer podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce listom\nsvojho vedúceho z 1. marca 1999. Podnecovateľ, bývalý vedúci Kancelárie NR SR,\nvykonával v nej v rozhodnom čase funkciu odborný poradca – Parlamentný inštitút.\nK návrhu sú pripojené viaceré prílohy (okamžité zrušenie pracovného pomeru\nz 1. marca 1999, pracovná zmluva z 22. novembra 1994, dohoda o zmene pracovnej\nzmluvy z 13. novembra 1998 atď.).\nOkresný súd zaslal podľa záznamu v spise návrh podnecovateľa 4. mája 1999\nKancelárii NR SR a požiadal ju, aby sa vyjadrila v lehote 15 dní. Táto podľa\ndoručenky súdnu zásielku prevzala až 17. mája 1999 a vyjadrenie okresnému súdu\nzaslala 1. júna 1999 (v tento deň ho súd aj obdržal).\nPredsedníčka senátu 3. júna 1999 určila termín pojednávania na 6. október 1999\n(list bol kanceláriou vypravený 8. júna 1999) s tým, aby boli predvolaní podnecovateľ\ns jeho právnym zástupcom a odporca.\n\n4\n\nDňa 3. septembra 1999 súd obdržal stanovisko k vyjadreniu odporcu od\nprávneho zástupcu podnecovateľa z 2. septembra 1999.\nDňa 22. septembra 1999 iná predsedníčka senátu zrušila termín pojednávania\nurčený na 6. október 1999 z dôvodu práceneschopnosti príslušnej predsedníčky senátu.\nDňa 29. novembra 1999 právny zástupca podnecovateľa nahliadol do spisu\na 3. decembra 1999, keďže sa z médií dozvedel, že zákonná sudkyňa bola preložená na\nOkresný súd do Malaciek, požiadal okresný súd vzhľadom na to, že ide o citlivú\npracovnoprávnu vec, aby mu bolo oznámené, ktorému sudcovi bola vec pridelená,\na zároveň požiadal o urýchlené prejednanie veci.\nPodpredseda okresného súdu mu listom z 25. januára 2000 oznamuje, že\nz dôvodu odchodu zákonnej sudkyne je oddelenie 17 C dočasne neobsadené.\nV krátkom čase však očakávajú voľbu nového sudcu, ktorý bude zákonným sudcom\nv tomto oddelení. Vzhľadom na personálne obsadenie súdu iný spôsob riešenia nie je\nmožný.\nPrávny zástupca podnecovateľa listom z 26. januára 2000, keďže dovtedy\nžiadnu odpoveď na svoj predošlý list nedostal, podal v zmysle § 17 zákona č. 80/1992\nZb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,\nvybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov\npredsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy okresného súdu vo veci\na požiadal o zjednanie nápravy, pretože ide o citlivú pracovnoprávnu vec.\nPodpredseda okresného súdu v liste z 1. februára 2000 považuje po prešetrení\nsťažnosť za nedôvodnú. Okrem argumentácie uvedenej už v liste z 25. januára 2000\npoznamenal, že aj keby nedošlo k problémom so zákonnou sudkyňou, podľa platného\nrozvrhu práce sa jednotlivé veci vybavujú podľa poradia, v akom boli súdu doručené.\nV blízkej budúcnosti sa očakáva voľba sudcu, ktorý nahradí preloženú sudkyňu, a teda\nveci oddelenia 17 C budú vybavované priebežne.\n\n5\n\nDňa 29. júna 2000 nová zákonná predsedníčka senátu určuje pojednávanie na\n29. september 2000 (kancelária list vypravila 3. júla 2000). Nariadila predvolať\npodnecovateľa s jeho právnym zástupcom a odporcu. Tomuto nariadila doručiť tiež\nstanovisko právneho zástupcu podnecovateľa z 2. septembra 1999 a požiadala ho, aby\nv lehote 10 dní založil do spisu vnútorný predpis Kancelárie NR SR, ktorým sa\nspravuje aj organizácia a pracovné vzťahy.\nDňa 29. septembra 2000 sa konalo prvé pojednávanie vo veci za účasti\npodnecovateľa, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu odporcu. Po prednesení\núvodných stanovísk oboma právnymi zástupcami bol vypočutý podnecovateľ a právny\nzástupca odporcu, ktorý navrhol vykonať viaceré dôkazy (právny zástupca\npodnecovateľa súhlasil len s vypočutím troch konkrétnych svedkov). Okresný súd\npotom pojednávanie odročil na 13. december 2000 s tým, že budú predvolaní traja\nsvedkovia, na ktorých sa zhodli obe strany, a odporca založí do termínu pojednávania\ndo spisu kópiu výpisu z Obchodného registra a záznamy z porady. Pojednávanie trvalo\nod 12.00 do 14.00 h a zápisnica o jeho priebehu má necelé štyri strany (vrátane\núvodnej strany).\nIII.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nV občianskom súdnom konaní je základné ústavné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov bližšie konkretizované vo viacerých ustanoveniach OSP.\nPodľa § 6: „V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi\núčastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.“\n\n6\n\nPodľa § 100 ods. 1: „Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez\nďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa\nusiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo\nvýchovne.“\nPodľa § 101 ods. 1: „Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel\nkonania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\ndôkazné prostriedky a že dbajú na pokynu súdu.“ Súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci nečinní (ods. 2).\nPodľa § 114 ods. 1: „Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo\nmožné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.“\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným\nrozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej\nneistoty ohľadne svojich práv (napr. I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96,\nI. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98).\nÚstava dáva prostredníctvom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osobe prísľub, že jej právna neistota sa odstráni rozhodnutím príslušného\nštátneho orgánu v primeranom čase. Uplatnenie tohto práva nemôže byť zmarené len\npreto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty (II. ÚS 52/99).\nÚstavou štát priznáva občanovi práva a slobody a zaväzuje sa ich sám chrániť\na dodržovať. Tieto úlohy plní prostredníctvom štátnych orgánov. Právo zaručené\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania\n\n7\n\nsúdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na\norgán súdnej moci. Ústavný súd už v súlade s medzinárodným štandardom\nuplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol, že\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje\nzodpovednosti za pomalé konanie. Počet nevybavených vecí, ktoré má súd rozhodnúť,\nmôže byť objektívnym stavom, ale tiež môže byť následkom pretrvávajúcich\nnedostatkov v organizácii práce súdu alebo pomalého postupu osôb konajúcich v mene\nsúdu. Preto námietka počtu nevybavených vecí bez predloženia dôkazov nemá povahu\nokolnosti vylučujúcej zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne konanie bez\nzbytočných prieťahov (II. ÚS 40/97).\nIV.\nPodnecovateľ sa obrátil so svojím návrhom na okresný súd dňa 29. apríla 1999,\npričom vec nebola doposiaľ skončená. Konanie teda trvá viac ako 17 mesiacov.\nOkresný súd nevyhlásil ešte ani prvostupňové rozhodnutie v merite veci, čo možno\nočakávať najskôr na odročenom pojednávaní dňa 13. decembra 2000. Právoplatné\nskončenie veci, a teda odstránenie právnej neistoty, kvôli ktorej sa podnecovateľ na\nokresný súd obrátil, sa teda posúva do bližšie neurčenej budúcnosti.\nPrimeranosť doterajšej dĺžky konania sa posudzuje podľa troch základných\nkritérií: zložitosť veci (vrátane povahy veci), správanie účastníka konania a postup\nsúdu, proti ktorému podnet smeruje.\nVec sa nejaví byť zložitou skutkovo a ani právne. Pri rozhodovaní o trvaní\npracovného pomeru zohráva časové hľadisko dôležitú úlohu (pozri napr. II. ÚS 52/99).\nPodnecovateľ\n\na\n\njeho\n\nprávny\n\nzástupca\n\nneprispeli\n\nsvojím\n\nsprávaním\n\nk predlžovaniu konania. Ako vyplýva už zo skutkových zistení, títo naopak opakovane\nupozorňovali súd na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na žiadali o urýchlenie konania.\n\n8\n\nOkresný súd argumentoval proti namietanej dĺžke konania najmä problémami\nv jeho personálnom obsadení, nadmernou zaťaženosťou sudcov a veľkým počtom\nneskončených vecí, teda stavom, ktorý objektívne bráni prerokovaniu vecí bez\nzbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\nS poukazom na už citovanú judikatúru ústavného súdu tento nemôže\nprednesenú argumentáciu súdu akceptovať. Právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov napokon priznáva oprávneným osobám širšiu právnu ochranu\nako len pred úmyselným alebo nedbanlivostným správaním sudcu konajúceho vo veci.\nAj v prípade neexistencie subjektívnych príčin na strane súdu a sudcu môže dôjsť\nk porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(II. ÚS 52/99).\nPríčiny doterajšej dĺžky konania, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu\npovažovať za neprimeranú, sú len na strane súdu. Tento prostredníctvom príslušnej\npredsedníčky senátu dňa 3. júna 1999 určil termín pojednávania až o štyri mesiace,\nteda na 6. október 1999, hoci 4. mája 1999 žiadal odporcu, aby sa vyjadril k návrhu\npodnecovateľa v lehote 15 dní. Aj v prípade, že by sa toto pojednávanie konalo,\nk rozhodnutiu v merite veci by nedošlo, lebo súd naň nepredvolal dôležitého svedka\nnavrhnutého odporcom v jeho vyjadrení z 1. júna 1999 k návrhu (vedúceho Kancelárie\nNR SR). Pojednávanie teda nebolo pripravené tak, aby bolo možné na ňom rozhodnúť\n(§ 114 ods. 1 OSP). Pojednávanie sa následne nekonalo, najskôr pre práceneschopnosť\npredsedníčky senátu, potom pre jej preloženie na iný súd z disciplinárnych dôvodov\na potom preto, lebo súd nezabezpečil obsadenie oddelenia 17 C alebo prerozdelenie\nvecí. Po obsadení tohto oddelenia v máji 2000 nová predsedníčka senátu určuje dňa\n29. júna 2000 nový termín pojednávanie až o tri mesiace, teda na 29. september 2000,\nhoci odporcu žiada o založenie dôkazu do spisu v lehote 10 dní. Aj keď tomuto\nnariadila doručiť stanovisko právneho zástupcu podnecovateľa z 2. septembra 1999,\nevidentne vôbec prvé pojednávanie vo veci (po sedemnástich mesiacoch od podania\nnávrhu) nemohlo skončiť rozhodnutím v merite, lebo podobne ako pri určení termínu\n\n9\n\npojednávania na 6. október 1999 ani teraz nebol predvolaný svedok navrhnutý\nodporcom už 1. júna 1999. Pojednávanie nebolo celkovo pripravené tak, aby mohlo\nskončiť vyhlásením meritórneho rozhodnutia, pričom jedným z dôvodov jeho\nodročenia bola aj potreba predvolať už navrhnutého svedka z júna 1999.\nPostup okresného súdu v tejto veci, či už prostredníctvom dvoch predsedníčok\nsenátu v konaní alebo vedenia okresného súdu pri organizačnom zabezpečení, sa teda\nvyznačoval zbytočnými prieťahmi súvisiacimi s prerokovaním veci, a to nielen\nz pohľadu podnecovateľa, ale aj z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako je\ninterpretovaný doterajšou judikatúrou ústavného súdu (a v neposlednom rade tiež\nz hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústavný súd potom\nuvedený skutkový a právny záver vyjadril vo výroku tohto nálezu.\nÚstavný súd nemá podklady pre názor, ktorý zdieľa ohľadne zbytočných\nprieťahov v konaní okresného súdu podnecovateľ (politické pozadie). Musí však\nzdôrazniť, že porušenie jeho základného ústavného práva v konaní všeobecného súdu\nje neprijateľné aj z hľadiska požiadavky náležitého výkonu spravodlivosti, lebo môže\nvzbudzovať u účastníka konania nedôveru k súdu vrátane podozrenia z politického\npozadia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2000\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}