{"guid": "ussr:c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/00 z 26. 9. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. septembra 2000, sp. zn. II. ÚS 41/00, ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2000-09-26", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 41/00\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\ndňa\n\n26. septembra 2000 v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku a sudcov Ľudmily\nGajdošíkovej a Jána Mazáka prerokoval prijatý podnet\n\n,\n\n, zastúpenej JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, vo\nveci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C\n218b/98 a takto\nrozhodol:\nZákladné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 218b/98\n\nporušené\n\nb o l o.\nO d ô v o d n e n i e:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. apríla\n2000 doručené podanie\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „navrhovateľka“), označené ako „Podnet na začatie konania pred ÚS SR pre\nporušenie práva ustanoveného v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR postupom\n\nOkresného súdu v Banskej Bystrici v konaní č. k. 19 C 218 b/98 vo veci\nnavrhovateľky\n\n“. Navrhovateľka vo svojom podnete uviedla, že\n\npodala návrh proti odporcovi\n\n,\n\nna\n\nvydanie platobného rozkazu v skrátenom konaní, ktoré začalo 16. júla 1998 pod\nsp. zn. 19 C 218b/98. Súd platobný rozkaz nevydal, ale nariadil 30. októbra 1998\npojednávanie, na ktorom navrhovateľka svoju neúčasť ospravedlnila. Keďže Okresný\nsúd v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) vo veci nekonal, podala\nnavrhovateľka 5. júna 1999 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedníčkou\nokresného súdu uznaná ako dôvodná. Bezprostredne po tomto bolo určené ďalšie\npojednávanie na 21. jún 1999, na ktorom navrhovateľka svoju neúčasť taktiež\nospravedlnila a požiadala, aby bola vypočutá vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav,\nako aj prístupnosť verejnou hromadnou dopravou na okresný súd, ak to bude\npotrebné, dožiadaným súdom v Rimavskej Sobote. Okresný súd toto neakceptoval\na určil ďalšie pojednávanie na 6. október 1999. Na tomto pojednávaní sa\nnavrhovateľka opäť ospravedlnila a žiadala o výsluch dožiadaným súdom. Na výzvu\nokresného súdu 6. októbra 1999 zaslala požadované doklady a od tohto času\nokresný súd vo veci nekonal.\nZ vyššie uvedených dôvodov sa navrhovateľka obrátila na ústavný súd svojím\npodnetom a požaduje vydať také uznesenie:\n„Podnet\n\nna konanie pred ÚS SR sa prijíma“.\n\nPo prijatí podnetu navrhuje vydať takýto nález:\n„Postupom Okresného súdu v B. Bystrici, v konaní pod sp. zn. 19 C 218b/98\nbolo porušené základné právo\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvej vete Ústavy Slovenskej\nrepubliky“.\nII.\nÚstavný súd podnet navrhovateľky 21. júna 2000 predbežne prerokoval na\nsvojom neverejnom zasadnutí, posúdil, či spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1\nzákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\n\n2\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj požiadavku\nnamietania prieťahov v konaní u orgánu štátnej správy súdnictva; navrhovateľka\npodala sťažnosť na prieťahy v konaní v rámci napadnutého konania, aj keď nie\nbezprostredne pred podaním svojho podnetu na ústavný súd, a to predsedníčke\nokresného súdu. Nakoľko pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd nezistil\ndôvody na jeho odmietnutie ani podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol\nsvojím uznesením sp.zn. II. ÚS 41/00 o jeho prijatí na ďalšie konanie.\nPo prijatí podnetu vyzval ústavný súd navrhovateľku, aby splnila zákonnú\npodmienku povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,\na súčasne ju vyzval, aby oznámila, či trvá na tom, aby sa o prijatom podnete konalo\nústne pojednávanie. Navrhovateľka zákonnú podmienku povinného právneho\nzastúpenia splnila a listom\n\noznámila ústavnému súdu, že na konaní ústneho\n\npojednávania netrvá.\nPo prijatí podnetu vyzval ústavný súd aj ďalšieho účastníka konania – okresný\nsúd – aby sa písomne vyjadril k prijatému podnetu a aby oznámil, či trvá na konaní\nústneho pojednávania. Predsedníčka okresného súdu listom z 31. júla 2000\noznámila, že vec je zrejmá z pripojeného súdneho spisu a netrvá, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie.\nIII.\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota.\nPreto pre rešpektovanie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až\nprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha\nodstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\n\n3\n\nPo preštudovaní spisovej dokumentácie vedenej pod sp. zn. 19 C 218/98\nústavný súd zistil nasledovné:\nNavrhovateľka podala návrh na začatie konania o zaplatení nájomného\ns príslušenstvom, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Revúcej 28. januára 1999,\nkeď navrhovateľka žiadala vydať platobný rozkaz na peňažné plnenie vyplývajúce zo\nštyroch nájomných zmlúv. Súčasne k návrhu bolo pripojené splnomocnenie pre\n,\n\n, na zastupovanie navrhovateľky\n\nv tomto konaní a výzva pre\n\n, na splnenie záväzkov zo zmluvy\n\no prenájme nehnuteľností s príslušenstvom z 27. decembra 1997.\n\n,\n\nna výzvu navrhovateľky zareagoval až 7. marca 2000, keď oznámil navrhovateľke, že\npôda nebola odovzdaná do užívania podľa príslušného ustanovenia zmlúv, zmluvy\nostali nenaplnené, a preto sú neplatné. Toto oznámenie zaslala navrhovateľka\n13. marca 1998 súdu s tým, že v sprievodnom liste uviedla, že zmluvy boli uzavreté\nna určitý čas, odporca je v katastri nehnuteľností vedený ako nájomca a dotáciu na\nzáklade zmlúv obdržal.\nOkresný súd v Revúcej výzvou doručenou 6. mája 1998 navrhovateľku vyzval\nupresniť sumu sporu a uviesť výšku úrokov.\nOkresný súd v Revúcej po tomto úkone postúpil predmetný spis Okresnému\nsúdu v Banskej Bystrici ako súdu príslušnému podľa § 105 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vzhľadom na sídlo povinnej strany.\nNavrhovateľka v zastúpení\n\n3. júna 1998 namietala miestnu\n\npríslušnosť Okresného súdu v Banskej Bystrici (postúpenie jej nebolo oficiálne\noznámené) a žiadala predložiť vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej\nBystrici. Okresný súd v Banskej Bystrici svojím listom z 8. júna 1998 vyslovil\nnesúhlas s postúpením spisu z Okresného súdu v Revúcej a postúpil celý spis na\nrozhodnutie podľa § 103 ods. 3 OSP Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý\n29. júna 1998 rozhodol (rozhodnutie o tom doručené 16. júla 1998 Okresnému súdu\nv Banskej Bystrici), že miestne príslušným na prejednanie predmetnej veci je\nOkresný súd v Banskej Bystrici, nakoľko predmetom konania je nájomné, t. j. právo\nvyplývajúce z nájmu (existenciu práva nájmu bude súd v danom prípade riešiť len\n\n4\n\nako predbežnú otázku), nedotýka sa podstaty práva k nehnuteľnosti, a preto je\npríslušný všeobecný súd odporcu, v obvode ktorého má sídlo. Toto rozhodnutie bolo\ndoručené obidvom účastníkom konania, ktorí ho prevzali.\nOkresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) dvakrát vyzval\nobidvoch účastníkov konania, aby sa vyjadrili do 15 dní k pripojenému návrhu\nz 20. augusta 1998. Obidvaja výzvu prevzali. Ďalšiu výzvu z 20. októbra 1998\nprevzala len navrhovateľka, odporca\n\n, zásielku neprevzal.\n\nZástupca navrhovateľky žiadal svojím listom z 27. októbra 1998 výsluch\nnavrhovateľky dožiadaným súdom v Rimavskej Sobote z dôvodu jej zdravotného\nstavu, veku, ako aj prístupnosti verejnou hromadnou dopravou na okresný súd. Ak\nby výsluch navrhovateľky nebol nevyhnutný, nemá námietok, aby súd konal\na rozhodol v jej neprítomnosti. Súčasne ospravedlnil neúčasť navrhovateľky a svoju\nna pojednávaní.\nPrvé pojednávanie bolo nariadené na 30. október 1998, navrhovateľka ani jej\nprávny zástupca sa na tomto konaní nezúčastnili, ale svoju neúčasť ospravedlnili\nvopred, druhý účastník –\n\n, bol neprítomný, doručenie predvolania\n\nvykázané nemal. Okresný súd odložil konanie z dôvodu neprítomnosti účastníkov\nkonania na neurčito s tým, že po pripojení doručeniek k termínu pojednávania bude\nvo veci zvážený ďalší postup.\nĎalšie, v poradí druhé, pojednávanie bolo zvolané na 21. jún 1999.\nPredvolanie na pojednávanie\n\n, neprevzal,\n\nprevzal\n\npredvolanie na pojednávanie 9. júna 1999 a v ten istý deň navrhol listom okresnému\nsúdu, aby v prípade, že sa odporca na predchádzajúcom pojednávaní nezúčastnil,\nresp. nebol vyslúchnutý, bol vydaný platobný rozkaz (podľa neho boli splnené\nosobitné podmienky pre jeho vydanie podľa § 172 a nasl. OSP) a aby súd tento\nplatobný rozkaz doručil pred pojednávaním odporcovi a aj právnemu zástupcovi\nnavrhovateľky (konateľ odporcu ešte v r. 1998 prestal preberať zásielky od\nnavrhovateľky a pošta tieto vracala ako neprevzaté). Ak by však súd zistil, že nie je\nsplnená aspoň jedna z podmienok pre vydanie platobného rozkazu, navrhol, aby súd\nrozhodol vo veci rozsudkom, či už po výsluchu navrhovateľkinho odporcu alebo, ak\n\n5\n\nsa nedostaví na pojednávanie, bez jeho výsluchu. Uviedol, že navrhovateľka pritom\nsúhlasí, aby súd konal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej zástupcu, a navrhol\nvydať rozsudok v zmysle obsahu platobného rozkazu. V prípade, ak by mala byť\nnavrhovateľka vyslúchnutá, žiada o vyslúchnutie Okresným súdom v Rimavskej\nSobote ako dožiadaným súdom z dôvodov už uvedených v žiadosti z 27. októbra\n1999.\nPojednávanie 21. júna 1999 z dôvodu neprítomnosti navrhovateľky a jej\nprávneho zástupcu a neprítomnosti aj odporcu, ktorý nemal doručenie ani vykázané,\nokresný súd odročil na neurčito s tým, že po pripojení aktuálneho výpisu odporcu\nz Obchodného registra (ten bol získaný 23. júna 1999) bude vytýčený nový termín\npojednávania.\nĎalšie, v poradní tretie, pojednávanie bolo nariadené na 6. október 1999.\nŠtatutárni zástupcovia, resp. konatelia\na\n\n,\n\npredvolanie neprevzali. Ďalší zo zástupcov\n\n,\n\nsa k veci písomne vyjadril, že s ňou nemá nič spoločné, že z firmy odišiel\na v čase pojednávania bude mimo územia Slovenskej republiky, čo sudca považoval\nza ospravedlnenie odporcu. Navrhovateľka a jej právny zástupca svoju účasť na\npojednávaní ospravedlnili. Aj toto pojednávanie súd odročil na neurčito z dôvodu\nneprítomnosti účastníkov s tým, že právny zástupca navrhovateľky bol následne\nvyzvaný, aby preukázal aktívnu legitimáciu navrhovateľky v konaní doloženými\nlistami vlastníctva, resp. zápisnicami, z ktorých je zrejmé, že je vlastníčkou, resp.\noprávnenou držiteľkou nehnuteľností, a aby navrhovateľka predložila dedičské\nrozhodnutia, na ktoré sa v návrhu odvolávala, a to pod hrozbou zastavenia konania.\nZástupca navrhovateľky v deň doručenia tejto výzvy jej plne vyhovel\na upozornil okresný súd na to, že navrhovateľka zvažuje podať podnet na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, nakoľko súd vo veci nekoná v súlade s OSP.\nOd tohto času okresný súd vo veci nekonal, v spise vedenom pod sp. zn.\n19 C 218/98 sa ďalšie doklady o postupe súdu po tomto termíne nenachádzajú.\n\n6\n\nPri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá,\nktorými sú: právna a faktická (skutková) zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1.),\nsprávanie sa účastníka konania (2.) a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3.).\n1. Predmetom konania na okresnom súde vo veci 19 C 218b/98 bol občianskoprávny\nspor týkajúci sa zaplatenia nájomného s prísl. na základe štyroch zmlúv z prenájmu\nnehnuteľností uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorým bol\n,\n\n.\n\nNapriek tomu, že okresný súd neprijal návrh právneho zástupcu navrhovateľky\nvydať v predmetom spore platobný rozkaz a že navrhovateľka predložila súdu\nvyjadrenie odporcu - zástupcu\n\n, zo 7. marca 1998, podľa ktorého\n\nna základe predmetných zmlúv žiaden z vlastníkov neodovzdal pôdu do užívania,\nktoré (zmluvy) týmto ostali nenaplnené, a preto sú neplatné, a ktoré (vyjadrenie) však\nnavrhovateľka využila ako dôkaz uzavretia zmlúv (pripojených k návrhu na začatie\nkonania), pričom uviedla, že odporca je v katastri nehnuteľností vedený ako nájomca\na dotáciu na základe zmlúv obdržal, nemožno vec hodnotiť ani za právne, ani\nfakticky (skutkovo) zložitú na začiatku takéhoto konania. Právna a faktická (skutková)\nzložitosť sa mohla prejaviť až v určitom štádiu konania.\n2. Správanie sa účastníka konania je druhým kritériom pri zisťovaní, či v konaní pred\nsúdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nZ predloženého spisu 19 C 218/98 možno konštatovať, že navrhovateľka a jej\nprávny zástupca písomne reagovali na všetky výzvy adresované im zo strany\nokresného súdu, a z tohto pohľadu bolo ich konanie súčinnostné. Čo sa však týka\núčasti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ani raz sa na nariadených\npojednávaniach nezúčastnili. Svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlnili.\nNeúčasť navrhovateľky odôvodňovali pritom vekom,\n\nnepriaznivým zdravotným\n\nstavom a dostupnosťou verejnou hromadnou dopravou na okresný súd, čo viedlo\nk opakovanej\n\npožiadavke\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nnavrhovateľky\n\nvyslúchnuť\n\nnavrhovateľku dožiadaným súdom, za ktorý navrhol právny zástupca Okresný súd\n\n7\n\nv Rimavskej Sobote, neskôr Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný\nsúd Košice – okolie. Na pojednávaniach sa však nezúčastnil ani právny zástupca, a\nto ani raz, čo napriek jeho ospravedlneniu nekorešponduje s § 6 OSP. Tieto\nskutočnosti mohli do určitej miery ovplyvniť priebeh konania.\nNa zdĺhavosť konania reagovala navrhovateľka sťažnosťou na prieťahy\nv konaní adresovanou predsedníčke okresného súdu z 5. júna 1999 (pred\nnariadením druhého pojednávania), ktorá bola uznaná ako dôvodná.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva navrhovateľky na prerokovanie jej veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného súdu.\nHodnotenie postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 218b/98\nmožno rozdeliť na dve etapy:\n1. obdobie od podania návrhu na začatie konania (t. j. od 27. 1. 1998) do nariadenia\ntretieho pojednávania ( t. j. do 6. 10. 1999),\n2. obdobie od 6. októbra 1999.\n1. Dĺžka konania zahrnutého do prvej etapy bola determinovaná niekoľkými\nskutočnosťami: V prvom rade išlo o spor o miestnu príslušnosť, ktorý bol rozhodnutý\naž 29. júna 1998. Toto obdobie nemožno hodnotiť za obdobie, v ktorom došlo\nk zbytočným prieťahom v konaní. Po tomto však nič nebránilo okresnému súdu vo\nveci konať. Okresný súd vo veci konal: nariadil pojednávanie na 30. október 1998,\navšak ani jedna zúčastnená strana sa na pojednávaní nezúčastnila. Zo spisu však\nvyplýva, že k termínu, kedy okresný súd nariadil v poradí druhé pojednávanie, tento\nvo veci počas siedmich mesiacov neurobil žiaden úkon a sťažnosť na nečinnosť\nz 5. júna 1999 Okresného súdu v Banskej Bystrici, predsedníčka tohto súdu uznala\nako dôvodnú. Napriek dožadovaniu sa aktívneho konania navrhovateľky zo strany\nokresného súdu sa ani navrhovateľka, ani jej právny zástupca na nariadenom\npojednávaní 21. júna 1999 nezúčastnili; vo svojom liste z 9. júna 1999 súhlasili, aby\nsúd konal v ich neprítomnosti.\n\n8\n\nOkresný súd túto požiadavku neakceptoval a pojednávanie odročil na neurčito.\nPo odročení pojednávania si zadovážil aktuálny výpis odporcu z Obchodného\nregistra z 23. júna 1999. Po tomto zaslal predvolanie na ďalšie – v poradí tretie\npojednávanie s termínom\n\nkonania\n\n6. októbra 1999\n\nštatutárnym\n\nzástupcom\n\n, a to trom zo štyroch konateľov spoločnosti, ktorí podľa výpisu\nz Obchodného registra boli oprávnení spoločnosť zastupovať a konať za ňu každý\nsamostatne. S výnimkou jedného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní 6. októbra\n1999 ospravedlnil, sa nepodarilo predvolanie na pojednávanie ďalším dvom\nkonateľom spoločnosti doručiť. S výnimkou nariadenia tretieho pojednávania\nzaslaním predvolania na pojednávanie s výzvou na vyjadrenie sa k veci účastníkom\nkonania a zadováženia si výpisu z Obchodného registra okresný súd do vytýčenia\ntretieho pojednávania iný procesný úkon neurobil.\nTretie pojednávanie sa pre neprítomnosť účastníkov opätovne odložilo s tým,\nže navrhovateľka bude vyzvaná na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní\ndoloženým listom vlastníctva, resp. doloženými zápisnicami, z ktorých bude zrejmé,\nže je vlastníčkou, resp. oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, ktoré prenajala, ako aj\nna predloženie dedičského rozhodnutia.\nĎalší procesný úkon po predložení požadovaných dokladov Okresný súd\nv Banskej Bystrici neurobil.\nV prvej etape konania, ktoré bolo ovplyvnené sporom o príslušnosť, nízkou\nfrekvenciou procesných úkonov súdu, dochádzalo k takým obdobiam nečinnosti,\nktoré možno považovať za prieťahy v konaní, avšak vzhľadom na to, že boli\novplyvnené nečinnosťou odporcu a čiastočne aj absenciou účasti navrhovateľky a jej\nprávneho zástupcu na všetkých troch nariadených pojednávaniach, ústavný súd ich\nnezhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní. Predĺženie trvania konania, ktoré vzniklo\nv dôsledku úkonov účastníkov konania alebo v dôsledku ich nečinnosti, nemožno\npripísať na vrub nečinnosti súdu.\nV druhej etape konania, po tom, ako okresný súd uskutočnil posledný úkon vo\nveci, tento ďalej nekonal, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka. Takmer\n\n9\n\njednoročná lehota bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu je dostatočne dlhá\nna to, aby ju bolo možné považovať za čas, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní zo strany okresného súdu. Obdobie nečinnosti okresného súdu vo veci\nnavrhovateľky od 6. októbra 1999 ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní.\nNa základe zistených skutočností bolo preto potrebné konštatovať, že\nv konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 219/98 na Okresnom súde v Banskej\nBystrici tak došlo k porušeniu základného práva navrhovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v čase po 6. októbri 1999).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2000\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}