{"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. mája 2000, sp. zn. II. ÚS 3/00, ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2000-05-16", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 3/00-30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku\na sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla vo veci podnetu\nbytom\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou prom. práv. Janou\n\nKurucovou, o porušení jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 7 C 266/94 16. mája\n2000 takto\nrozhodol:\nZákladné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici vo\nveci sp. zn. 7 C 266/94 p o r u š e n é b o l o .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nDňa 17. novembra 1999 bol Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) doručený podnet\n\n(ďalej len „navrhovateľ“), bytom\n\nzastúpeného advokátkou prom. práv. Janou Kurucovou, na\nzačatie konania pre porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) namietajúci prieťahy v konaní pred Okresným súdom v Banskej\nBystrici (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 266/94 vo veci návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu na zaplatenie sumy 156 609,49 Sk\n\n.\n\nNavrhovateľ vo svojom podnete uviedol: «V zmysle judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) tento koná o podnete, ak je podnet\nopodstatnený. Podmienkou opodstatnenosti je závislosť medzi ústavným právom alebo\nslobodou, ktorého porušenie predkladateľ namietol v podnete a konaním alebo\nrozhodnutím štátneho orgánu. Tomuto ústavnému právu zodpovedá povinnosť sudcu\nbyť aktívny, vyvíjať činnosť na odstránenie stavu právnej neistoty. Podľa uznesenia\nÚstavného súdu sp. zn. II 122/95 z 10. októbra 1995 „Ústavný súd zabezpečuje\nochranu práv v konaní o podnete len vtedy, ak predkladateľ podnetu vyčerpal ostatné\nopravné prostriedky nápravy.“ „Sťažnosť podanú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992\nZb. možno podľa právneho názoru ústavného súdu pokladať za účinný prostriedok\ndosiahnutia nápravy.“\nI.\nDňa 10. marca 1998 Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „Okresný súd“)\nna svojom verejnom pojednávaní odročil pojednávanie (číslo konania 7 C 266/94),\nv ktorom žalobcom bol podnecovateľ.\n\n2\n\nII.\nPo viac než ročnom čakaní podnecovateľ odoslal sťažnosť predsedovi\nOkresného súdu, v ktorej ho upozornil na prieťahy v konaní. Svojou odpoveďou\nkonštatoval sťažnosť podnecovateľa za oprávnenú. Okresný súd i napriek tejto\nskutočnosti nekoná.\nIII.\nZ horeuvedených skutočností vyplýva, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, a to z nasledujúcich dôvodov:\n1. Okresný súd nekoná vo veci od 10. marca 1998\n2. Na prieťahy bol predsedom Okresného súdu upozornený\n3. Podnecovateľ nedostal na svoje sťažnosti ani po niekoľkých rokoch patričné\nvysvetlenia, ktoré by odôvodňovali takú časovú náročnosť konania.\nIV.\nÚstavný súd je povinný preskúmať, či Okresný súd bdel nad tým, aby\nzabezpečil prerokovanie veci podnecovateľa bez zbytočných prieťahov.\nV.\nPreto žiadam Ústavný súd, aby prijal tento podnet na ďalšie konanie a následne\nvyniesol rozhodnutie, v ktorom bude konštatovať, že „konaním Okresného súdu došlo\nk porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“»\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa podala 12. mája 1999 predsedovi Okresného\nsúdu v Banskej Bystrici sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadala ho, aby vec prešetril\na prieťahy odstránil.\n\n3\n\nPredsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici listom Spr. 3073/99 z 28. júla\n1999 právnej zástupkyni navrhovateľa oznámila: „Sťažnosť na prieťahy v súdnom\nkonaní veci Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7 C 266/94 je podaná dôvodne.\nSudca bol na túto skutočnosť upozornený, a preto by mal vo veci začať plynule\nkonať.“\nNapriek tejto skutočnosti k pokračovaniu súdneho konania nedošlo, preto sa\nnavrhovateľ obrátil s podnetom na ústavný súd.\nÚstavný súd podnet navrhovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\na po zistení, že spĺňa všetky predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a že neexistujú ani žiadne ďalšie\ndôvody na jeho odmietnutie, svojím uznesením II. ÚS 3/00 z 9. februára 2000\nrozhodol o jeho prijatí na konanie.\nListom z 9. februára 2000 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu navrhovateľa,\naby mu predložila písomné splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred\nústavným súdom a zároveň sa vyjadrila k vhodnosti ústneho pojednávania o podnete\npodľa § 30 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Listom z toho istého dňa vyzval ústavný\nsúd Okresný súd v Banskej Bystrici, aby predložil svoje písomné stanovisko\nk prijatému podnetu, zapožičal ústavnému súdu kompletný spisový materiál z konania\nvedeného pod sp. zn. 7 C 266/94 a taktiež sa vyjadril k vhodnosti ústneho konania\no prijatom podnete.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa prom. práv. Jana Kurucová listom doručeným\nsúdu 28. februára 2000 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní o podnete\na zároveň mu predložila jeho plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred\nústavným súdom.\n\n4\n\nDňa 29. februára 2000 pod č. Spr. 226/00 bolo ústavnému súdu doručené\nvyjadrenie predsedníčky Okresného súdu v Banskej Bystrici JUDr. Jany Dubovcovej\nk prijatému podnetu navrhovateľa, v ktorom sa uvádza:\n„Na základe výzvy Ústavného súdu Slovenskej republiky doručenej tunajšiemu\nsúdu 14. 2. 2000 sa vyjadrujem k podnetu\n\n, bytom\n\nktorým namietal prieťahy v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod č. k.\n7 C 266/94:\nV konaní tunajšieho súdu č. k. 7 C 266/94 bolo porušené právo navrhovateľa\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nchránené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nSúhlasím s tým, aby súd upustil od ústneho pojednávania, pretože na ňom\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\nII.\nNavrhovateľ vo svojom podnete ústavnému súdu namietol prieťahy v konaní na\nOkresnom súde v Banskej Bystrici vo veci 7 C 266/94 v období od 10. marca 1998\n(kedy sa uskutočnilo posledné pojednávanie vo veci) do termínu podania svojho\npodnetu na ústavný súd (t. j. do 17. novembra 1999), pretože súd v tomto období\nnevykonal vo veci žiadny úkon, a to i napriek sťažnosti, s ktorou sa jeho právna\nzástupkyňa obrátila na okresný súd 12. mája 1999 a jeho predsedníčka v odpovedi\nSpr. 3073/99 z 28. 7. 1999 uznala odôvodnenosť sťažnosti. Uviedla, že sudca bol na\ntúto skutočnosť upozornený, a preto by mal vo veci začať plynule konať.\nNakoľko navrhovateľom namietaný prieťah v konaní, charakterizovaný\nnečinnosťou okresného súdu v označenom období (od 10. marca 1998 do\n17. novembra 1999), však tvoril iba súčasť viac ako 5-ročného konania vo veci samej,\nústavný súd v konaní o podnete navrhovateľa preskúmal nielen prieťahy\n\n5\n\nv namietanom časovom období, ale v celom konaní vo veci sp. zn. 7 C 266/94, t. j. od\nsamotného podania žaloby na okresný súd až do podania podnetu na ústavný súd.\nZo spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici 7 C 266/94 boli pre potreby\nkonania o podnete navrhovateľa pred ústavným súdom zistené nasledovné skutočnosti.\nSudcom konajúcim vo veci bol za celé doterajšie obdobie konania pred\nOkresným súdom v Banskej Bystrici JUDr. Pavol Rohárik.\nDňa 16. 9. 1994 navrhovateľ podal na okresný súd návrh na vydanie platobného\nrozkazu voči\n\nv čiastke 156 609,49 Sk ako sumy vypočítanej po\n\nsplatení časti dlhu vo výške 180 000 Sk po tom, čo si z vkladnej knižky po nebohej\n(ktorej jediným dedičom bol žalobca) vybrala celú sumu vo výške\n263 362,20 Sk. Celková výška istiny s úrokmi predstavovala ku dňu výplaty\nz vkladnej knižky sumu 336 609,49 Sk.\nŽalobný návrh\n\nbol zaslaný na vyjadrenie žalovanej. Dňa 24. 11.\n\n1994 zaslala súdu vyjadrenie JUDr. Jaňovková, právna zástupkyňa žalovanej.\nNa 1. pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo 24. 11. 1994, uviedla právna\nzástupkyňa žalobcu, že výšku žalobného návrhu spresní potom, čo si podklady o výške\nvkladu na vkladnej knižke súd vyžiada od pobočky Slovenskej sporiteľne v Banskej\nBystrici – filiálky Brezno, v ktorej bola vkladná knižka na meno\nvedená. Pojednávanie vo veci bolo z tohto dôvodu odročené na neurčito za účelom\nuskutočnenia dopytu v sporiteľni, aký bol zostatok na vkladnej knižke 8. 12. 1992, t. j.\nv deň jej zrušenia\n\n.\n\nDňa 28. 11. 1994 dožiadal Okresný súd v Banskej Bystrici Slovenskú\nsporiteľňu – pobočku v Brezne, aby „súdu oznámili, aký bol zostatok na vkladnej\nknižke s názvom\n\ndňa 8. 12. 1992 pri jej zrušení“. Toho istého dňa si\n\nokresný súd vyžiadal spisové materiály od Okresného súdu v Senici nad Myjavou\n\n6\n\na Obvodného oddelenia Policajného zboru v Banskej Bystrici. Obidva spisy boli\npripojené v spise 7 C 266/94. Zo spisu Okresného súdu v Senici D 2303/91 bolo\nzistené, že rozhodnutím D-not. 121/93-K-76 súd určil všeobecnú cenu a čistú hodnotu\nmajetku po nebohej\n\nvo výške 840 842 Sk a celý majetok bol ako\n\nvýlučnému dedičovi priznaný jej vnukovi\n\n. Spis Obvodného\n\noddelenia Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS: Vp 613/02-94 obsahoval\nokolnosti prešetrovania straty vkladnej knižky, ktorá sa následne stala predmetom\nkonania pred okresným súdom.\nSlovenská sporiteľňa – pobočka v Brezne súdu dňa 13. 12. 1994 oznámila, že\nzostatok na knižke v deň jej zrušenia – 8. 12. 1992 predstavoval sumu 296 721,20 Sk.\nDňa 19. 12. 1994 vytýčil sudca pojednávanie na 11. 1. 1995 a dal kancelárii\npokyn na predvolanie účastníkov.\nPojednávanie 11. 1. 1995 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že žalovanej\nbola uložená povinnosť, aby súdu predložila doklady o výške uplatňovanej škody\na náhrady nákladov spojených s pohrebom nebohej\n\n.\n\nDňa 25. 1. 1995 si vyžiadala právna zástupkyňa žalobcu od súdu kópiu\noznámenia sporiteľne o výške vkladu na vkladnej knižke v deň jej zrušenia. Túto\nkópiu jej súd zaslal 21. 2. 1995.\nPrávna zástupkyňa žalobcu okresnému súdu oznámila, že aj napriek výzve\nz 5. 12. 1994 jej neboli zaslané doklady o pohrebných trovách, ktoré chcela žalovaná\nuplatniť pri stanovovaní výšky náhrady škody. Zároveň z kópie oznámenia Slovenskej\nsporiteľne zistila, že dožiadanie súdu nebolo správne formulované, v dôsledku čoho\nnebolo možné vyčísliť skutočnú výšku vkladu na vkladnej knižke. Sama preto\ndožiadala pobočku Slovenskej sporiteľne v Brezne, aby jej oznámila výšku istiny\na úroky vyplácané na danom type knižky v jednotlivých rokoch. Napriek správnosti jej\ndožiadania jej však sporiteľňa 13. 3. 1995 oznámila, že takéto informácie o vkladoch\n\n7\n\nmôže v občianskom súdnom konaní poskytnúť iba na dožiadanie súdu. Právna\nzástupkyňa žalobcu zaslala tento list sporiteľne na vedomie okresnému súdu dňa 23. 3.\n1995.\nDňa 27. 3. 1995 zaslal súd dožiadanie právnej zástupkyni žalovanej, či splnila\npovinnosť uloženú jej súdom na pojednávaní konanom 11. 1. 1995. Vybavenie tohto\ndožiadania urgoval súd 24. 4. 1995 (urgencia bola vypravená 8. 5. 1995). Po viac ako\nmesiaci od uvedeného úkonu vytýčil konajúci sudca ďalšie pojednávanie na 4. 7.\n1995. Dňa 28. 6. 1995 právna zástupkyňa navrhovateľa rozšírila žalobu o náhradu\nškody a doplnila jej petit.\nPojednávanie 4. 7. 1995 bolo pre neúčasť účastníkov konania odročené na\nneurčito s tým, že právnej zástupkyni žalovanej bude doručená rozšírená žaloba\na žalobcovi výzva na zaplatenie súdneho poplatku. Výzva okresného súdu na\nzaplatenie súdneho poplatku a uznesenie boli súdom vyhotovené 26. 7. 1995. Záznam\no zložení súdneho poplatku je datovaný 15. 8. 1995.\nĎalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 18. septembra 1995, avšak\nnezúčastnil sa ho ani žalobca a ani jeho právna zástupkyňa. Súd nemal u menovaných\nvykázané doručenie predvolania a v spise sa (z toho istého dňa) nachádzal list,\nv ktorom neprítomnosť svoju i žalobcu ospravedlňuje (bez uvedenia dôvodu) jeho\nprávna zástupkyňa a žiada, aby súd konal v ich neprítomnosti. V prípade, že by\nvyvstala potreba vypočuť\n\n, právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby tak\n\nsúd urobil dožiadaním na Okresný súd v Senici. Nakoľko ale okresný súd účasť\nprávnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní považoval za nevyhnutnú, pojednávanie\nodročil na 16. 10. 1995.\nV poradí 5. pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 16. 10. 1995 za účasti žalobcu\na jeho právnej zástupkyne a žalovanej. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi\nuviedla, že stále nie je schopná spresniť žalobný návrh, nakoľko výšku vzniknutej\nškody je možné vypočítať iba po oznámení výšky vkladu sporiteľňou. Hoci o jeho\n\n8\n\nzistenie sa právna zástupkyňa žalobcu usilovala svojím dožiadaním u sporiteľne, táto\njej oznámila, že požadované údaje môže oznámiť iba súdu. Uviedla tiež, že takisto\nnebolo možné spresniť výšku škody ani započítaním pohľadávok žalovanej, nakoľko\ntáto ich neoznámila. Súd preto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že si vyžiada\npodklady od sporiteľne. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že takmer\npo roku od prvého pojednávania vo veci ho súd opätovne odročil, aby vykonal\nrovnaký úkon, pre ktorý odročil vôbec svoje prvé pojednávanie vo veci vytýčené na\n24. 11. 1994.\nListom z 23. 10. 1995 súd požiadal Slovenskú sporiteľňu „aby ste súdu v lehote\n20 dní doručili výpis v vkladnej knižky č. 14-840764-7 spolu s oznámením úkonov (tu\ndošlo k pisárskej chybe – malo správne byť „úrokov“), ktorými by sa ukončil vklad na\ntejto VK do doby jej výberu (zrušenia) doposiaľ.“ Reakciou na toto nejasné dožiadanie\nbol telefonát pracovníčky Slovenskej sporiteľne v Brezne na súd 2. 11. 1995 so\nžiadosťou o spresnenie, čo súd konkrétne požaduje. Dňa 3. 11. 1995 dal sudca pokyn\nkancelárii na opravu chyby a sporiteľni bol zaslaný totožný text iba s opravou. Takéto\ndožiadanie súdu bolo nepresné, čo sa následne potvrdilo len jeho čiastočným\nvybavením pobočkou sporiteľne. Táto dňa 14. 11. 1995 síce súdu oznámila údaje\no stave na vkladnej knižke, nevyjadrila sa však k úrokom, ktoré podľa jej tvrdenia totiž\nani nemohli vzniknúť na už zrušenej vkladnej knižke. Dňa 20. 11. 1995 preto sudca\nsvoj dopyt opäť spresnil, avšak jeho naďalej pretrvávajúcu nejasnosť potvrdzuje ďalšia\nodpoveď sporiteľne, v ktorej sa uvádza: „Slovenská sporiteľňa podáva informácie\no vkladoch klientov, ktoré v skutočnosti existujú a nie fiktívne údaje o účtoch, ktoré sa\nuž zrušili.“\nDňa 28. 11. 1995 vytýčil sudca ďalšie pojednávanie na 13. 12. 1995. Právna\nzástupkyňa žalobcu požiadala 4. 12. 1995 súd, aby jej zaslal fotokópiu správy od\nsporiteľne. Následne 8. 12. 1995 požiadala o odročenie pojednávania na mesiac január\nz dôvodu svojej kúpeľnej liečby.\n\n9\n\nPojednávanie vytýčené na 13. 12. 1995 bolo pre neprítomnosť účastníkov\nodročené na 16. 1. 1996.\nPrávna zástupkyňa žalobcu 11. 1. 1996 urgovala na súde zaslanie kópie správy\nod Slovenskej sporiteľne, nakoľko v spise zistila, že sa táto v ňom stále nenachádza.\nĎalej súdu oznámila, že na predložení správy o stave na vkladnej knižke so žalobcom\ntrvajú a vytýčeného pojednávania sa nezúčastnia z dôvodu, že je zrejmé, že bude\nodročené. Právna zástupkyňa ďalej uviedla: “Žiadam, aby ďalšie pojednávanie bolo\nvytýčené až potom, keď súd predmetnú správu od Slovenskej sporiteľne Banská\nBystrica obdrží a jeho fotokópiu mi zašle, aby som sa na pojednávanie mohla náležite\npripraviť a súd vec mohol definitívne ukončiť.“\nV poradí 7. pojednávanie vo veci uskutočnené 16. 1. 1996 bolo odročené na\nneurčito s tým, že spis bude predložený predsedovi senátu.\nĎalší úkon súdu v uvedenej veci bol uskutočnený po takmer 2 mesiacoch.\nNiekto iný ako konajúci sudca (podľa rukopisu) dal pokyn súdnej kancelárii na\nzaslanie kópií odpovedí Slovenskej sporiteľne právnej zástupkyni žalobcu. List\ns kópiami bol expedovaný 28. 3. 1996 a právnej zástupkyni doručený 4. 4. 1996.\nPodľa zistení ústavného súdu sa však v spise nenachádzal žiadny nový – aktualizovaný\ndoklad od Slovenskej sporiteľne.\nĎalšie pojednávanie bolo vytýčené na 13. 5. 1996. Právna zástupkyňa žalobcu\noznámila súdu, čo presne je potrebné vyžiadať od sporiteľne súdom, a súd taktiež\npožiadala, aby jej informáciu sporiteľne postúpil, aby do termínu pojednávania mohla\nupraviť žalobu a vypočítať výšku škody. Obdobnú požiadavku vyslovovala právna\nzástupkyňa žalobcu opakovane. Podaním z 30. 4. 1996 právna zástupkyňa spresnila\npetit žaloby a požiadala súd, aby v prípade, že má pochybnosti o vyčíslení náhrady\nškody, prizval do konania znalca z odboru ekonómie, a za tým účelom požiadala\no odklad ďalšieho pojednávania.\n\n10\n\nPojednávanie vytýčené na 13. 5. 1996 bolo odročené na neurčito s tým, že súd\nsi vyžiada správu od sporiteľne. Listom zo 16. 5. 1996 žiadal súd od sporiteľne: „aby\nste oznámili, aké úroky ste poskytovali v období od 9. 12. 1992 do 1. 5. 1995 na\nvklady na vkladných knižkách založených pôvodne na 4 % úrok (s dvojročnou\nvýpovednou lehotou č. 14-840/64-7)“. Sporiteľňa uvedenú požiadavku opäť\nnevybavila pre nepochopenie dopytu a súd zároveň upozornila, že jeho dožiadanie\nnemalo predpísané náležitosti. Zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že\nišlo už o 5. opakovanie toho istého úkonu súdu.\nĎalšie pojednávanie vo veci sudca vytýčil na 2. 7. 1996. Dňa 26. 6. 1996\npožiadala o odročenie pojednávania právna zástupkyňa žalovanej. Zo súdneho spisu\nústavný súd ďalej zistil, že pojednávania vo veci sp. zn. 7 C 266/94 sudca vytyčoval\nopakovane bez toho, aby pre ne mal zabezpečené také podklady, ktoré by mu umožnili\nvo veci rozhodnúť. Hoci totiž pravidelne (s časovým predstihom jedného mesiaca)\nvytyčoval termíny nových pojednávaní, v uvedenom období už nevykonával žiadne\nďalšie úkony smerujúce k zabezpečeniu podkladov nevyhnutných pre rozhodnutie vo\nveci samej. Táto opakujúca sa prax sudcu viedla napokon účastníkov konania k tomu,\nže pravidelne ospravedlňovali svoju neúčasť na pojednávaní a sudca každej ich takejto\nžiadosti (a to aj bez uvedenia závažného dôvodu) vyhovoval.\nPojednávanie 2. 7. 1996 bolo odročené na 5. 8. 1996. Na tomto v poradí už\n10. pojednávaní stanovil súd žalobcovi lehotu 1 mesiac, aby predložil svoje stanovisko\nk veci. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Právna zástupkyňa žalobcu svoje\nstanovisko k náhrade škody oznámila 18. 9. 1996. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené\nna 31. 10. 1996.\nDňa 30. 10. 1996 zaslala svoje vyjadrenie právna zástupkyňa žalovanej (ktoré\nsúd v ďalšom konaní považoval za protinávrh) spolu s predložením dokladov\nk vysporiadaniu peňažnej hotovosti vybranej z vkladnej knižky.\n\n11\n\nPojednávanie 31. 10. 1996 bolo odročené na neurčito s tým, že právna\nzástupkyňa žalovanej spoplatní protinávrh a právna zástupkyňa žalobcu sa\nk protinávrhu vyjadrí. Dňa 4. 11. 1996 právna zástupkyňa žalovanej zložila za\nprotinávrh súdny poplatok vo výške 772 Sk. Vyjadrenie k protinávrhu predložila\nprávna zástupkyňa žalobcu súdu 8. 11. 1996 s tým, že navrhla, aby bol protinávrh\nvylúčený na osobitné konanie, resp. zamietnutý z dôvodu premlčania.\nĎalšie pojednávanie bolo vytýčené na 16. 1. 1997. Dňa 14. 1. 1997 právna\nzástupkyňa žalobcu opätovne vyčíslila výšku náhrady škody a trov konania\na ospravedlnila neúčasť svoju i žalobcovu na vytýčenom pojednávaní.\nDňa 16. 1. 1997 na v poradí 12. pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo iba za\núčasti právnej zástupkyne žalovanej, súd po 28 mesiacoch vyhlásil dokazovanie za\nskončené a vyhlásil rozsudok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu s úrokmi\nz omeškania a trovy konania. Rozsudok bol právnym zástupkyniam žalobcu\ni žalovanej doručený 7. 3. 1997.\nDňa 21. 3. 1997 podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovanej\nv časti týkajúcej sa sumy 39 003,20 Sk (z dôvodu, že v časti už svoju povinnosť\nsplnila) a úhrady trov konania. Súd vyzval žalovanú 10. 4. 1997 na zaplatenie poplatku\nza odvolanie a toho istého dňa zaslal odvolanie na vyjadrenie právnej zástupkyni\nžalobcu. Vyjadrenie k nemu podala právna zástupkyňa žalobcu súdu 22. 4. 1997\na žiadala, aby bol rozsudok potvrdený a boli priznané trovy odvolacieho konania.\nKompletný spisový materiál vo veci, pozostávajúci zo spisu 7 C 266/94, spisu\nOkresného súdu v Senici č. D 2303/91 a vyšetrovacieho spisu ČVS: VP-613/02-94,\nbol Okresným súdom v Banskej Bystrici postúpený na rozhodnutie Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici dňa 28. 4. 1997. Krajský súd vytýčil pojednávanie na 4. 6. 1997.\nDňa 22. 5. 1997 ospravedlnila neúčasť svoju i svojho klienta právna zástupkyňa\nnavrhovateľa a žiadala, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.\n\n12\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici na pojednávaní konanom dňa 4. 6. 1997\nrozhodol uznesením tak, že rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 16. 1.\n1997 vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu 39 003,20 Sk\na vo výroku o trovách zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutej časti zostal\nrozsudok nedotknutý. Uznesenie krajského súdu doručoval okresný súd účastníkom\nkonania 1. 10. 1997.\nPojednávanie vo veci na okresnom súde bolo vytýčené na 11. 11. 1997, dňa\n3. 11. 1997 požiadala o jeho odročenie právna zástupkyňa žalovanej. Súd žiadosti\nvyhovel a pojednávanie odročil na 11. 12. 1997. Následne toto pojednávanie odročil\nna 8. 1. 1998. O odročenie tohto pojednávania požiadala právna zástupkyňa žalobcu.\nV poradí 15. pojednávanie vo veci 8. 1. 1998 bolo odročené na 3. 2. 1998. Aj toto\npojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom oznámenia mien a adries svedkov\nnavrhnutých právnou zástupkyňou navrhovateľa. Dňa 11. 2. 1998 oznámila právna\nzástupkyňa navrhovateľa súdu mená a adresy svedkov. Pojednávanie bolo vytýčené na\n10. 3. 1998. Na ňom bol vypočutý prítomný svedok – nevlastný brat\n. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Následne listom 27. 3.\n1998\n\nsvoju svedeckú výpoveď doplnil o ďalšie podstatné skutočnosti. Od\n\ntohto okamihu až do termínu predloženia spisu ústavnému súdu, t. j. do 29. 2. 2000,\nt. j. skoro 2 roky, nevykonal okresný súd vo veci žiaden ďalší úkon napriek tomu, že\nžalobca podal predsedkyni okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.\nIII.\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie\nústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až\n\n13\n\nprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia\nprávnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95).\nPri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje 3 kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie sa\núčastníka konania (2) a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3) (I. ÚS 70/98).\n1. Predmetom konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici vo veci\n7 C 266/94 bol občiansko-právny spor o náhradu škody – pozostávajúcej z finančnej\nčiastky istiny a úrokov neoprávnene vybraných žalovanou\nz vkladnej knižky č. 14-840/64-7 vedenej v Slovenskej sporiteľni Banská Bystrica –\npobočke Brezno, tvoriacej predmet dedičstva po nebohej\n\n, výlučným\n\ndedičom ktorého sa stal navrhovateľ (spolu s úrokmi z omeškania a vzniknutými\ntrovami súdneho konania). Úlohou súdu bolo jednak zistenie presnej výšky istiny\na úrokov v čase zrušenia vkladnej knižky a jej výplaty žalovanej, ako aj úrokov, ktoré\nby na danom type vkladnej knižky boli vyplatené za predpokladu, že by nebolo došlo\nk jej zrušeniu, a následné rozhodnutie o povinnosti žalovanej takto určenú sumu\nuhradiť žalobcovi. Vec z tohto hľadiska preto nie je možné hodnotiť ako právne či\nfakticky zložitú.\n2. Správanie sa účastníka konania je druhým kritériom pri zisťovaní, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nSprávanie navrhovateľa vo veci 7 C 266/94 možno počas celého súdneho\nkonania hodnotiť ako aktívne a súčinnostné. Od začiatku konania na Okresnom súde\nv Banskej Bystrici bol zastúpený advokátkou, ktorá v jeho mene konala spôsobom\nvylučujúcim akékoľvek prieťahy v konaní súdu, ktoré by mu mohli byť pričítateľné.\nSúdu predkladala načas požadované doklady a dokonca vyvinula vlastnú iniciatívu na\nzistenie podkladov nevyhnutných pre rozhodnutie súdu, pričom presne sformulovala\n\n14\n\npožiadavky na dožiadanie od sporiteľne, navrhovala vykonanie dôkazov a napokon\npodala sťažnosť predsedníčke Okresného súdu v Banskej Bystrici na prieťahy\nv konaní. V dôsledku takéhoto postupu navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne preto\nnedošlo k prieťahom v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci 7 C 266/94.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či\ndošlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie svojej veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného súdu.\nNavrhovateľ vo svojom podnete tiež uviedol, že: „došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, a to z nasledujúcich dôvodov: 1. Okresný súd nekoná vo veci od\n10. marca 1998, 2. Na prieťahy bol predsedom Okresného súdu upozornený,\n3. Podnecovateľ nedostal na svoje sťažnosti ani po niekoľkých rokoch patričné\nvysvetlenia, ktoré by odôvodňovali takú časovú náročnosť konania.“ a ďalej tiež:\n„Ústavný súd je povinný preskúmať či Okresný súd bdel nad tým, aby zabezpečil\nprerokovanie veci podnecovateľa bez zbytočných prieťahov.“\nAko už bolo uvedené, ústavný súd sa v konaní o podnete pri hodnotení postupu\nokresného súdu nezaoberal iba navrhovateľom označeným obdobím, v ktorom súd\nnevykonal žiadny úkon (od 10. 3. 1998, kedy sa uskutočnilo v poradí 17. pojednávanie\nvo veci odročené na neurčito do termínu podania podnetu na ústavný súd 17. 11.\n1999), ale z dôvodov uvedených vyššie preskúmal celé doterajšie (viac ako 5-ročné)\nobdobie konania vo veci sp. zn. 7 C 266/94 na Okresnom súde v Banskej Bystrici.\nÚstavný súd pri celkovom hodnotení postupu súdu v uvedenom období dospel\nk záveru, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní došlo v jeho prvej etape (t. j. od\n16. 9. 1994 do 10. 3. 1998) takým jeho postupom, ktorý nesmeroval k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníka konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd (ústavný súd\ntakto judikoval už predtým vo svojich rozhodnutiach II. ÚS 33/99, II. ÚS 64/99\na I. ÚS 89/99). Vo veci I. ÚS 89/99 ústavný súd uviedol: „Účastník súdneho konania\nmá preto právo dôvodne očakávať, že súd jeho vec správne posúdi a nepôjde cestou\n\n15\n\nomylov. Po právnej kvalifikácii prípadu a stanovení potreby dôkazov vo veci musí\ntieto zabezpečovať v súčinnosti s inými orgánmi. Svoje požiadavky musí súd\nformulovať zrozumiteľne a jednoznačne, aby mu dožiadané orgány poskytli dôkazy\npotrebné pre rozhodnutie vo veci bez nutnosti dopytov na spresnenie jeho\npožiadaviek.“ Takýto postup však v uvedenom prípade nebol okresným súdom\nuplatňovaný pri dožiadavaní Slovenskej sporiteľne Banská Bystrica – pobočky\nBrezno, ktorá mu pre konanie mala zabezpečiť najdôležitejší doklad o výške istiny,\núrokov na vkladnej knižne v čase jej zrušenia a tiež úrokov na danom type vkladnej\nknižky za obdobie do rozhodnutia súdu vo veci. Pre získanie uvedeného dokladu\ndožiadaval okresný súd sporiteľňu celkovo 5-krát, pričom pri jeho opakovaných\ndožiadaniach však nešlo o zadováženie žiadnych nových informácií, ale iba\no opätovné spresňovanie jeho nejasnej, resp. nesprávne formulovanej požiadavky.\nZískanie potrebných informácií o stave na vkladnej knižke tak súdu trvalo od 28. 11.\n1994 do 3. 6. 1996, pričom ani v poradí 5. dožiadanie súdu sporiteľňa nebola schopná\nvybaviť pre jeho nepochopenie a nedostatok požadovaných náležitostí. Súd napokon\nvo veci meritórne rozhodol 16. 1. 1997, t. j. v situácii, keď od sporiteľne nemal žiaden\nrelevantný podklad pre svoje rozhodnutie, takže o výške náhrady škody napokon\nrozhodol podľa požiadavky žalobcu. Dobu potrebnú na opätovné vybavovanie nejasne,\nresp. nepresne formulovaných požiadaviek okresného súdu Slovenskej sporiteľni\nBanská Bystrica – pobočke Brezno ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy\nv konaní o občianskoprávnej žalobe navrhovateľa vo veci sp. zn. 7 C 266/94.\nAj v druhej etape konania (t. j. po rozhodnutí o odvolaní vo veci na Krajskom\nsúde v Banskej Bystrici a vrátení spisu na ďalšie konanie) ústavný súd zistil prieťahy\nv konaní, ktoré boli zapríčinené celkovou nečinnosťou okresného súdu. Zo súdneho\nspisu ústavný súd zistil, že po tom, čo sa tento vrátil okresnému súdu z krajského súdu,\nbolo vo veci uskutočnených 5 ďalších pojednávaní, avšak všetky boli odročené –\n3 z nich na žiadosť právnych zástupkýň, jedno za účelom oznámenia mien a adries\nsvedkov žalobcom. Posledné pojednávanie vo veci sa konalo 10. 3. 1998, kedy\nOkresný súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 7 C 266/94 uskutočnil posledný úkon\na vo veci ďalej nekonal, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka. Dobu\n\n16\n\nvzniknutú nečinnosťou okresného súdu vo veci navrhovateľa od 10. marca 1998 (za\nsituácie, kedy jeho ďalšiemu postupu nebránila žiadna zákonná prekážka) ústavný súd\nposúdil ako ďalšie zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\nNa základe zistených skutočností bolo preto potrebné konštatovať, že konanie\nvo veci 7 C 266/94 pred Okresným súdom v Banskej Bystrici (ako celok) bolo\npoznamenané zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré vznikali jednak neefektívnou\nčinnosťou súdu v prvej etape konania a jednak jeho celkovou nečinnosťou v etape\ndruhej. V dôsledku uvedeného v konaní sp. zn. 7 C 266/94 tak došlo k porušeniu\nzákladného práva navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako\naj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2000\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}