{"guid": "ussr:0b52c4ef-975d-48f3-9863-6d4641a4eb66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/93", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/93 z 15. 6. 1994", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 1994, sp. zn. I. ÚS 76/93, ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Drgonec", "datum_vydania": "1994-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 11 ods. 2", "nazov": "zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 11 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 11 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b52c4ef-975d-48f3-9863-6d4641a4eb66", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 76/93\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.\nRicharda Rapanta, členov senátu JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej\nna verejnom zasadnutí dňa 15. júna 1994 vo veci ústavnej sťažnosti\na spol., zastúpených JUDr. Alexandrom Ferčákom, advokátom,\nŠtúrova 20, Košice proti mestu - Starý Smokovec, zastúpeného JUDr.\nAlexandrom Fuchsom, advokátom, Štúrova 20, Košice takto\nrozhodol:\n1. Ústavnej sťažnosti sa v y h o v u j e .\n2. Základné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na správe\nverejných vecí priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo p o\nr u š e n é tým, že mesto - Starý Smokovec uznesením jeho orgánu\nmestského zastupiteľstva č. 21/1993 z 26. februára 1993 nevyhlásilo\nhlasovanie podľa 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v\nznení neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od\nmesta Starý Smokovec, hoci všetky podmienky ustanovené v citovanom\nustanovení boli splnené.\n3. Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci č. 21/1993 z\n26. februára 1993 sa podľa 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov z r u š u j e .\nOdôvodnenie:\nDňa 21. apríla 1993 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená\nústavná sťažnosť\n,\n,\n,\n,\na dr.\n, všetci obyvatelia\n, zastúpení JUDr.\nAlexandrom Ferčákom, advokátom, Štúrova 20, Košice. V ústavnej sťažnosti\nsťažovatelia žiadali ústavný súd, aby tento \"nálezom vyslovil, že uznesením\nMestského zastupiteľstva v Starom Smokovci č. 21/1993 z 26. februára\n1993 bolo porušené ustanovenie čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky\". V\nnapadnutom uznesení\nMestské zastupiteľstvo Starý\n\n-#-\n\nSmokovec konštatovalo, že podmienky na vyhlásenie hlasovania o\nodčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica a ďalších troch častí od\nmesta Starý Smokovec podľa 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov neboli splnené, a preto sa hlasovanie\nnevyhlasuje.\nNa výzvu ústavného súdu doplnil právny zástupca sťažovateľov ústavnú\nsťažnosť 6. júla 1993 tak, že sťažnosťou sa napáda uznesenie Mestského\nzastupiteľstva v Starom Smokovci, ktoré je rozhodnutím organizačnej\npovahy a došlo ním k porušeniu práva sťažovateľov.\nDňa 29. júna 1993 I. senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí\nnávrh predbežne prerokoval a prijal uznesenie, ktorým \"podnet\na ďalších sťažovateľov prijal na ďalšie konanie\".\nVzhľadom na viacero nových skutočností, ktoré vylučovali ďalej\npokračovať v konaní o prijatom podnete, rozhodol I. senát ústavného súdu\n(od 1. marca 1993 v inom zložení) na svojom neverejnom zasadnutí 24.\nmája 1994 tak, že ďalšie konanie o podnete\na spol. sa\nzastavuje.\nSúčasne I. senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 24. mája 1994\nprijal uznesenie, ktorým rozhodol, že ústavná sťažnosť\na\nspol. sa prijíma na ďalšie konanie. V tomto uznesení I. senát konštatoval,\nvychádzajúc z obsahu doplneného podania, že nevyhlásením hlasovania o\nodčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta - Starý Smokovec\nprichádza do úvahy porušenie základného práva občanov priznaného v čl.\n30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd zaslal ústavnú sťažnosť\na spol. mestu Starý Smokovec, zastúpenému Jurajom Haščákom, primátorom mesta Starý\nSmokovec - Vysoké Tatry 30. júna 1993 s výzvou, aby sa k nemu ako\núčastník konania v lehote 7 dní písomne vyjadril. Na uvedenú výzvu\nreagoval dňa 22. júla 1993 JUDr. Alexander Fuchs, advokát, Košice, Štúrova\n20, ktorého si mesto Starý Smokovec ustanovilo ako právneho zástupcu v\nkonaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Písomné stanovisko k\nnávrhu na začatie konania bolo právnym zástupcom JUDr. Alexandrom\nFuchsom doručené ústavnému súdu dňa 28. júla 1993 s návrhom, aby\nústavná sťažnosť\na spol. proti uzneseniu Mestského\nzastupiteľstva zo dňa 26. februára 1993 bola pre zjavnú neopodstatnenosť\nodmietnutá. Ako dôvod odmietnutia uvádza, že nová zjednotená obec\nStarý Smokovec\nvznikla z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky na základe výsledkov referenda v dotknutých obciach v roku 1990.\nPreto aj Okresný súd v Poprade volebnú sťažnosť občanov Tatranskej Lomnice\nna anulovanie výsledkov volieb odmietol. Na základe petície podanej\nobčanmi Tatranskej Lomnice na odčlenenie časti Tatranská Lomnica od\nmesta Starý Smokovec prerokovalo návrh mestské zastupiteľstvo dňa 23.\njanuára 1992 a uznesením č. 13/1992 rozhodlo, že podľa výsledkov\ntajného\nhlasovania poslancov mestského zastupiteľstva sa hlasovanie\n\n2\n\n-#-\n\nobyvateľov mestskej časti Tatranská Lomnica o odčlenení tejto časti od mesta\nStarý Smokovec - Vysoké Tatry nevyhlasuje. Ako nesprávny hodnotí právny\nnázor navrhovateľa, petičného výboru\ni okresného prokurátora pri\nposudzovaní možností podania\nopravného prostriedku. Poukazuje na\nskutočnosť, že občania mestskej časti Tatranská Lomnica sa mali domáhať\nodstránenia porušenia svojho práva žalobou na Krajskom súde v Košiciach, a\nkeďže túto možnosť nevyužili, je rozhodnutie Mestského zastupiteľstva Starý\nSmokovec konečné. Mesto - Starý Smokovec nezohľadňovalo ani výzvu\nprijatú na verejnom zhromaždení obyvateľov Tatranskej Lomnice dňa 16.\nnovembra 1992, nakoľko táto bola adresovaná Národnej rade Slovenskej\nrepubliky, pričom spochybnilo aj jej verejnosť, keď uviedlo: \"V súvislosti s\ntým, že sa dňa 16. novembra 1992 uskutočnilo v Tatranskej Lomnici verejné\nzhromaždenie občanov, na ktorom sa prijala výzva žiadajúca Národnú\nradu Slovenskej republiky o prešetrenie postupu našich orgánov a požadovala\nvykonať hlasovanie obyvateľstva v štyroch mestských častiach, pričom sa\nmalo k tejto výzve pripojiť 631 obyvateľov, uvádzame, že podľa nás toto\nzhromaždenie nebolo možné považovať za verejné, lebo sa ho zúčastnili len\npozvaní občania\". Mimoriadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva bolo\nzvolané na základe poslaneckého návrhu na deň 26. februára 1993 a\nuznesením č. 21/1993 bolo na ňom rozhodnuté, že \"podmienky pre vyhlásenie\nhlasovania uvedené v\n11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov neboli splnené, a preto hlasovanie\nnevyhlasuje\". Celé dianie v súvislosti s podanými žiadosťami na odčlenenie\nmestských častí považuje mesto - Starý Smokovec z jeho strany\nuskutočnené v súlade so zákonom a odmietlo tvrdenie navrhovateľa, že boli\nporušené základné práva a slobody občanov upravené v čl. 27 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nK posúdeniu návrhu na začatie konania pred ústavným súdom mesto Starý Smokovec uviedlo: \"podľa názoru zaujatého väčšinou poslancov nebola\nsplnená tá zákonná podmienka pre odčlenenie mestskej časti, ktorá spočíva\nv požiadavke, aby odčleniť sa majúca časť obce bola samostatným\nkatastrálnym územím\" a nemožno mať za to, že došlo k porušeniu takých práv\nobčanov, ktoré majú charakter základných ústavných práv.\nSťažovatelia,\na spol., ako aj mesto - Starý Smokovec\npredložili ústavnému súdu doklady, ktoré podrobne zachytávajú priebeh\nkonania spojeného s úsilím obyvateľov obce Tatranská Lomnica o\nosamostatnenie. Ústavným súdom boli osobitne vyžiadané od mesta - Starý\nSmokovec všetky materiály spojené s uskutočnením 21.\nmimoriadneho\nzasadnutia\nMestského zastupiteľstva v Starom Smokovci - Vysokých\nTatrách dňa 26. februára 1993.\nĎalej bol 9. septembra 1993 vyzvaný odporca, aby predložil ústavnému\nsúdu tieto podklady:\n- rokovací poriadok Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec,\n\n3\n\n-#-\n\n- všetky doklady súvisiace s uskutočňovaním mimoriadneho zasadnutia\nMestského zastupiteľstva v Starom Smokovci dňa 26. februára 1993,\n- kópie všetkých petícií, s ktorými sa občania Tatranskej Lomnice obrátili na\nMestské zastupiteľstvo v Starom Smokovci v súvislosti s iniciatívou na\nodčlenenie Tatranskej Lomnice od mesta Starý Smokovec.\nPožadované podklady predložilo Mestské zastupiteľstvo Starý Smokovec\nústavnému súdu 15. septembra 1993. Okrem toho boli ústavnému súdu 9.\nseptembra 1993 právnym zástupcom sťažovateľov doručené kópie návrhov\na petícií predložených Mestskému zastupiteľstvu v Starom Smokovci. Z\npríloh predložených právnym zástupcom sťažovateľov, ako aj právnym\nzástupcom odporcu vyplýva, že Mestskému zastupiteľstvu v Starom\nSmokovci boli postupne odovzdané tieto návrhy, petície a výzvy:\n1. Návrh občanov na odčlenenie Tatranskej Lomnice od mesta Starý\nSmokovec z 11. novembra 1991 (poslanecký návrh),\n2. Návrh občanov mestskej časti\nSmokovec z 1. decembra 1991,\n\nTatranská Lomnica od mesta Starý\n\n3. Žiadosť o vyhlásenie hlasovania obyvateľov Tatranskej Lomnice\nz 10.\ndecembra 1991. K tejto žiadosti boli pripojené podpisové hárky v počte 18 ks\naj s podpismi občanov Tatranskej Lomnice,\n4. Petícia občanov Tatranskej Lomnice z 3. októbra 1990, doručená\nMestskému zastupiteľstvu v Starom Smokovci 10. decembra 1991,\n5. Výzva občanov zo 16. novembra 1992 o odčlenenie mestskej časti\nTatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec,\n6. Návrh na odčlenenie metských častí zo 6. februára 1993 podpísaný\nposlancami Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci za mestskú\nčasť Tatranská Lomnica,\n7. Poslanecký návrh z 15. februára 1993 na vyhlásenie hlasovania\nodčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica.\n\no\n\nDňa 20. septembra 1993 predložilo ústavnému súdu viaceré písomné\npodklady Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, pričom vo\nsvojom stanovisku okrem iného konštatovalo, že orgány životného prostredia\nsa nevyjadrujú k záležitostiam súvisiacim s prípadným odčlenením častí obcí,\npretože podľa 23 ods. 1 a 25 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení\nneskorších predpisov vyplýva pre ne povinnosť vydávať stanoviská k\nnávrhom územno-plánovacej dokumentácie sídiel.\nDňa 19. januára 1994 vyzval ústavný súd právnych zástupcov účastníkov\nkonania, aby sa vyjadrili k týmto otázkam:\na) ktoré investície a prečo možno považovať za také, na ktorých\ncelá obec,\n\nje závislá\n\nb) výšku finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu\nakcií v rokoch 1990-1993 (vrátane),\n\nuvedených\n\n4\n\n-#-\n\nc) podiel takto vynaložených prostriedkov z celkovej výšky\nurčeného pre mesto Starý Smokovec v uvedených rokoch.\n\nrozpočtu\n\nO zaujatie stanoviska vo veci určenia rozsahu investícií, na ktorých je\nzávislá celá obec bol 19. januára 1994 požiadaný minister financií\nSlovenskej republiky. Ten vo svojom stanovisku z 2. februára 1994 okrem\niného konštatoval, že v praxi možno iba ťažko určiť taxatívny výpočet\ntakýchto investícií, pričom každý prípad by mal byť posudzovaný\nindividuálne osobitne. Ďalej uviedol, že pri rozdeľovaní obce nejde len o\nrozdeľovanie majetku vrátane\nfinančných prostriedkov\nz obecného\nrozpočtu, ale dôležitou skutočnosťou, na ktorú musí byť braný zreteľ, sú i\nzáväzky ( 4 zákona o obecnom zriadení). V stanovisku ministra financií boli\nako príklady uvedené niektoré dôležité investície, ktoré možno pokladať za\n\"investície, na ktorých je závislá celá obec\".\nV prípravnom konaní bolo ústavnému súdu predložené stanovisko\nvypracované Strediskom geodézie v Poprade č. 661/91 z 19. novembra 1991.\nUvádza v ňom, že aj po zlúčení obcí Starý Smokovec, Štrbské Pleso a\nTatranská Lomnica do jednej obce, vedie naďalej tri katastrálne územia\nodvodené od uvedených častí mesta Starý Smokovec. Správnosť týchto údajov\npotvrdil Slovenský úrad geodézie a kartografie v Bratislave stanoviskom č.\n3-282/1992 z 2. marca 1992. Uvádza v ňom, že údaje Strediska geodézie v\nPoprade považuje po vecnej i formálnej stránke za správne a že z technickej\nstránky nepozná dôvod, ktorý by bránil existencii samostatnej obce Tatranská\nLomnica.\nSkutočnosť, že časť obce Starý Smokovec s ňou nesplynula, potvrdzuje\nďalej stanovisko Okresného úradu životného prostredia v Poprade - útvaru\núzemného rozvoja a architektúry zo 7. januára 1992. Podľa neho \"v zmysle\nschváleného územného plánu pre Vysoké Tatry a prejednaných územnohospodárskych zásad, sú uvažované osady Starý Smokovec a Tatranská\nLomnica ako dve samostatné strediská cestovného ruchu. Nepredpokladá,\nže perspektívne by malo dôjsť k urbanistickému splynutiu týchto stredísk\ncestovného ruchu\".\nV rámci prípravného konania bolo ústavnému súdu predložené neoficiálne\nstanovisko vypracované\n, vedúcou finančného\noddelenia Mestského úradu Starý Smokovec, v ktorom táto konštatuje, že\nnie je možné jednoznačne určiť závislosť miestnej časti Tatranská Lomnica\nod celého mesta.\n1. V prípravnom konaní bolo ústavnému súdu predložené vyjadrenie\nprednostu Okresného úradu v Poprade č. j. 133/92/sekr. z 25. marca\n1992, v ktorom konštatuje, že pri dodržaní zákonom stanovených podmienok\nnevidí dôvod, aby nemohla existovať samostatná obec Tatranská Lomnica.\n2. Ďalej bolo ústavnému súdu predložené vyjadrenie Okresnej prokuratúry\nv Poprade z 21. mája 1992, z ktorého vyplýva, že ak sú splnené zákonné\npodmienky obsiahnuté v 11a zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších\npredpisov, je orgán územnej samosprávy (mestské zastupiteľstvo) povinný\n5\n\n-#-\n\nvyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o návrhu na zlúčenie, rozdelenie alebo\nzrušenie obce.\n3. V prípravnom konaní boli vyzvaní účastníci konania, aby sa vyjadrili, či\nsúhlasia s upustením od ústneho pojednávania ( 30 ods. 2 zákona č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov). Tak sťažovatelia, ako aj odporca sa písomne\nvyjadrili, že nesúhlasia s upustením od ústneho pojednávania, resp. že na\nňom trvajú.\nÚstavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozhoduje\no sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam\nústredných alebo miestnych orgánov štátnej správy alebo orgánov územnej\nsamosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o\nich ochrane nerozhoduje iný súd.\nPrávnym základom konania pred ústavným súdom vo veci ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov bolo posúdenie, či boli splnené podmienky ustanovené\nv čl. 127 Ústavy a v 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. pre konanie o ústavnej\nsťažnosti.\nAko vyplýva z týchto ustanovení, prvým predpokladom prípustnosti\nkonania o ústavnej sťažnosti a rozhodovania o nej je existencia právoplatného\nrozhodnutia ústredného alebo miestneho orgánu štátnej správy alebo orgánu\núzemnej samosprávy. V prípade ústavnej sťažnosti podanej ústavnému súdu\na spol. bolo takým rozhodnutím uznesenie Mestského\nzastupiteľstva Starý Smokovec č. 21/1993 z 26. februára 1993. V\nprípravnom konaní, v rámci zabezpečovania a vyhodnocovania dôkazov\npotrebných na zistenie stavu v predmetnej veci, sa ústavný súd zaoberal\notázkou, či proti rozhodnutiam orgánov územnej samosprávy v zmysle\nplatnej právnej úpravy sú prípustné riadne opravné prostriedky a ak áno, či\nboli sťažovateľmi aj využité tak, ako to upravuje ustanovenie 53 ods. 1\nzákona č. 38/1993 Z. z.\nTúto podmienku posudzoval s ohľadom na to, že rozhodnutie územnej\nsamosprávy podľa\n11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. je rozhodnutím\norganizačnej povahy, proti ktorému nemožno podať riadny opravný\nprostriedok, čo bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z 27 zákona č.\n369/1990 Zb.\nRiadny opravný prostriedok - odvolanie - upravený 7 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy, možno uplatniť\niba proti rozhodnutiam starostu obce, ktorý v \"administratívnoprávnych\nvzťahoch je správnym orgánom\" ( 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.), ak\nstarosta vydá rozhodnutie v konaní o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach právnických alebo fyzických osôb ( 27 ods. 1 zákona\nč. 369/1990 Zb.). Od takýchto rozhodnutí starostu obce sa odlišujú\nrozhodnutia obecného zastupiteľstva. Sú nimi všeobecne záväzné nariadenia\nalebo uznesenia, ktoré podpisuje starosta obce ( 12 ods. 6 zákona č. 369/1990\nZb.). Proti rozhodnutiam obecného zastupiteľstva nemožno podať odvolanie\n6\n\n-#-\n\npodľa 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 472/1990 Zb. Všeobecne záväzné\nnariadenie obecného zastupiteľstva, za podmienok uvedených v 6 zákona č.\n369/1990 Zb., možno napadnúť spôsobom upraveným v tomto zákone. Proti\nvšeobecne záväznému nariadeniu obce alebo uzneseniu obecného\nzastupiteľstva môže prokurátor podať protest podľa 27 ods. 2 citovaného\nzákona, ktorý však nie je riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom\nproti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, ale prostriedkom realizácie\nprávomoci prokuratúry pri ochrane zákonnosti. Aj zrušenie všeobecne\nzáväzného nariadenia Národnou radou Slovenskej republiky podľa 6 ods. 2\nzákona č. 369/1990 Zb. je prostriedkom ochrany ústavnosti alebo zákonnosti,\navšak nie je riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti\nrozhodnutiu obecného zastupiteľstva.\nPodľa 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. rozhoduje obecné zastupiteľstvo\no tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. či\nide o časť obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky\nnesplynula s obcou a do rozvoja ktorej neboli vložené také investície, na\nktorých je závislá celá obec. O tejto otázke, rovnako ako o veciach\nustanovených v\n11a ods. 3 písm. a), f), h), l), rozhoduje obecné\nzastupiteľstvo podľa 12 ods. 2 uznesením, ktoré síce podpisuje starosta\nobce, ale ktoré je rozhodnutím obecného zastupiteľstva. Starosta môže\npodľa\n13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. len pozastaviť výkon\nrozhodnutia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu\nalebo je pre obec zjavne nevýhodné.\nZákon č. 369/1990 Zb. neustanovuje žiadny opravný prostriedok\nproti uzneseniam obecného zastupiteľstva, ktorými rozhoduje vo veciach\nmimo rámca správneho konania, t. j. na ktoré sa nevzťahuje 7 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 472/1990 Zb.\nZ uvedeného vyplýva, že uznesenie obecného zastupiteľstva, prijaté podľa\n11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. je formou právoplatného rozhodnutia\norgánu územnej samosprávy v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.\nV konkrétnom prípade takýmto rozhodnutím je uznesenie Mestského\nzastupiteľstva mesta Starý Smokovec č. 21/1993 z 26. februára 1993.\nKoncepcia politických práv občanov v Listine základných práv a slobôd,\nako i v Ústave Slovenskej republiky, vychádza z princípu, že človek v\nspoločnosti nie je len jej pasívnym článkom, ale práve naopak, môže\naktívne zasahovať do správy verejných vecí, a to spôsobom a v rozsahu,\nktorý je upravený v oboch ústavných zákonoch.\nTakáto aktívna účasť na správe verejných vecí sa prejavuje v možnostiach\nbezprostredne rozhodovať v ľudovom hlasovaní o určitej otázke, a tým sa\nzúčastňovať na verejných rozhodnutiach. Typickým príkladom toho je napr.\nhlasovanie o odčlenení časti obce podľa zákona č. 369/1990 Zb.\nČlánok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spresňuje formy účasti na\nspráve verejných vecí, a to buď priamo alebo prostredníctvom slobodnej\nvoľby zvolených zástupcov. Termín \"verejné veci\" obsiahnutý v čl. 30\n7\n\n-#-\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je treba chápať tak, že zahrňuje veci\nverejného záujmu, na správe ktorých sa môžu občania Ústavou určenými\nspôsobmi podieľať. Veci verejného záujmu sú i predmetom výkonu územnej\nsamosprávy podľa čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky a obyvatelia obcí sa na\nich správe podieľajú buď na zhromaždeniach obyvateľov obcí, miestnym\nreferendom alebo prostredníctvom orgánov obcí.\nVychádzajúc z čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú\nprávo zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných. Uplatňovanie, t. j.\nnapĺňanie tohto ústavného práva umožňuje taká organizácia a právne\nusporiadanie územnej samosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých\nobyvateľov obce zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o\nverejných záležitostiach obecného významu,\nna základe priameho a\nkonkrétneho prejavu vôle všetkých obyvateľov alebo určitej skupiny\nobyvateľov obce. Toto právo má obligatórny charakter, pretože podľa čl.\n12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa základné práva a slobody zaručujú\nna území Slovenskej republiky všetkým.\nFormu realizácie ústavného práva účasti obyvateľov obce na veciach\nverejných upravuje zákon č. 369/1990 Zb. Nesplnením povinnosti orgánom\núzemnej samosprávy umožniť účasť obyvateľov obce na hlasovaní, dochádza\nk znemožneniu uplatnenia ústavného práva zúčastniť sa na správe vecí\nverejných (čl. 12 ods. 1 v nadväznosti na čl. 30 ods. 1 ústavy).\nPodľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Z ustanovenia 11a\nods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. pre orgán územnej samosprávy vyplýva\npovinnosť rozhodnúť\no splnení podmienok podľa odseku 2 tohto\nustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania obyvateľov. Toto rozhodnutie je\njednoznačne organizačnej povahy pre\nuskutočnenie základného práva\nobyvateľov obsiahnutého v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(rozhodnutie orgánu územnej\nsamosprávy je vždy rozhodnutím\norganizačnej povahy). Článok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nnepredpokladá žiadne zákonné obmedzenia tohto ústavného práva.\nAk rozhodnutím, ktoré treba zaradiť medzi rozhodnutia organizačnej\npovahy, orgán územnej samosprávy v konkrétnom prípade porušil zákon č.\n369/1990 Zb. ( 11a ods. 2), znemožnilo sa tým obyvateľom mestskej časti\nTatranská Lomnica, aby realizovali svoje základné právo zúčastňovať sa\npriamo na správe verejných vecí, priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čím došlo k jeho porušeniu.\nV danom prípade uznesenie Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci\nč. 21/1993 z 26. februára 1993 je rozhodnutím organizačnej povahy,\nbez ohľadu na to, či bezprostredným podkladom pre jeho prijatie bol\nposlanecký návrh, ako uvádza mesto Starý Smokovec, alebo nevybavené\nvýzvy, žiadosti a petícia obyvateľov, pretože 11a ods. 2 zákona č. 369/1990\nZb. umožňuje obecnému zastupiteľstvu rozhodnúť len o vyhlásení\nhlasovania obyvateľov obce (nie o nevyhlásení, ako v danom prípade\n\n8\n\n-#-\n\nrozhodlo). V záujme úplnosti je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že\npovinnosť takto rozhodnúť, t. j. vyhlásiť hlasovanie o odčlenení mestskej časti\nTatranská Lomnica stále trvá, lebo základné práva a slobody občanov sú\npodľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné,\nnepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPri posudzovaní splnenia tejto zákonnej podmienky, t. j. či napadnuté\nuznesenie Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci možno považovať\nza právoplatné rozhodnutie orgánu územnej samosprávy, ústavný súd\npovažoval za potrebné vysporiadať sa s právnou povahou protestu\nprokurátora a to najmä z hľadiska toho, či ho možno považovať za riadny\nopravný prostriedok.\nV zmysle 14 ods. 1 zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov, prokuratúra vykonáva dozor nad dôsledným\nvykonávaním a zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov ministerstvami a inými ústrednými orgánmi, orgánmi\núzemnej samosprávy, právnickými osobami a jednotlivými občanmi a nad\ntým, aby nikto nebol nezákonne obmedzovaný vo svojich právach.\nPodľa\n15 ods. 1 citovaného zákona, proti všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, proti všeobecne záväzným nariadeniam a iným aktom\n(ďalej len \"rozhodnutia\"), ktoré odporujú zákonom a iným všeobecne\nzáväzným právnym predpisom, podá prokurátor protest na orgáne, ktorý ich\nvydal, alebo na orgáne tomuto orgánu nadriadenému alebo naň dozerajúcemu.\nAk bol protest podaný na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže podľa\n15 ods. 2 citovaného zákona tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti\nktorému\nprotest\nsmeruje,\nzrušiť,\nalebo nahradiť\nrozhodnutím\nzodpovedajúcim zákonu. Ak príslušný orgán takýmto spôsobom nevyhovie\nprotestu sám, je povinný predložiť ho v lehote podľa 15 ods. 7 citovaného\nzákona orgánu nadriadenému alebo naň dozerajúcemu.\nAk takýto orgán v ustanovenej lehote o proteste nerozhodne a ani sám\nvec nepredloží orgánu nadriadenému, alebo naň dozerajúcemu, podá\npodľa 15 ods. 3 zákona č. 60/1965 Zb. prokurátor protest priamo na tento\norgán. Podľa 15 ods. 4 citovaného zákona o proteste prokurátora, ktorému\nnevyhovel orgán obce, rozhodne orgán ustanovený osobitným zákonom ( 27\nods. 1 bod 3 zákona č. 369/1990 Zb. v spojitosti s 7 ods. 2 písm. a) zákona č.\n472/1990 Zb.).\nProti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, môže prokurátor\npodľa 15 ods. 5 zákona podať nový protest.\nPodľa 17 zákona č. 60/1965 Zb. podávajú prokurátori upozornenie\nministerstvám a iným orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy\na právnickým osobám za účelom odstránenia príčin porušovania zákonov a\niných právnych predpisov. Ak v upozornení nie je určená iná lehota, je\norgán, ktorému sa upozornenie podalo, povinný do 30 dní upozornenie\nprerokovať, urobiť opatrenie na odstránenie porušovania zákonov a iných\n\n9\n\n-#-\n\nprávnych predpisov, ako aj príčin, ktoré k nemu viedli a o výsledku\nprerokovania a o vykonaných opatreniach podať prokurátorovi správu.\nZ citovaných ustanovení, najmä však 15 ods. 9 a 22 zákona č.\n60/1965 Zb., nemožno vyvodiť záver, že protest prokurátora ani jeho\nupozornenie, a tým menej podnet právnických alebo fyzických osôb, by bolo\nmožné považovať za riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam iných\norgánov, vrátane rozhodnutí orgánov územnej samosprávy. Toto tvrdenie\nmožno naviac oprieť o skutočnosť, že ani Občiansky súdny poriadok\nnezaradil inštitút protestu prokurátora do svojej štvrtej časti, upravujúcej\nopravné prostriedky a v čase podania protestu okresného prokurátora v\nPoprade, ani do piatej časti, upravujúcej správne súdnictvo, ako je tomu po\núčinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.\nÚstavný súd pri hodnotení podmienky vyplývajúcej z čl. 127 Ústavy a 53\nods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z., teda či v danom prípade možno považovať\nuznesenie Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec č.\n21/1993 za\nrozhodnutie, proti ktorému je prípustná ústavná sťažnosť (právoplatné\nrozhodnutie s vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon\nposkytuje) dospel k záveru, že žiadna právna prekážka nebráni tomu, aby\nho bolo možné napadnúť ústavnou sťažnosťou. V prípade ústavnej sťažnosti\na spol., nemôže ísť o neprípustnosť ústavnej sťažnosti,\nak sťažovatelia nevyčerpali riadne opravné prostriedky, ktoré zákon na\nochranu ich práv poskytuje, pretože nijaký zákon vo vzťahu k rozhodnutiu\norgánu územnej samosprávy podľa 11a ods. 3 zákona 369/1990 Zb. podanie\nriadneho opravného prostriedku neumožňuje.\nV tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na právnu\nneopodstatnenosť námietky mesta - Starý Smokovec, že proti uzneseniu\nmestského zastupiteľstva č. 13/1992 z 22. januára 1992 sa mohol hociktorý\nsignatár výziev, žiadostí a petície domáhať súdnej ochrany postupom podľa\n244 Občianskeho súdneho\nporiadku.\nJej neopodstatnenosť\nhodnotí ústavný\nsúd na\nzáklade\norganizačného charakteru týchto rozhodnutí, ako je to vyššie uvedené.\nVyplýva to i zo znenia 248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa\nktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú\npovahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej\nalebo právnickej\nosoby, najmä\nvšeobecne\nzáväzné (normatívne) akty, rozhodnutia\norganizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý\nich vydal.\nV danom prípade teda nejde o prípad podľa ustanovení - 53 ods. 1 zákona\nč. 38/1993 Z. z. o neprípustnosti ústavnej sťažnosti, ak sťažovateľ\nnevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho\npráva poskytuje, pretože nijaký zákon ani riadny, ani iný opravný\nprostriedok neposkytuje. Ústavná sťažnosť je teda v súlade s ustanovením\n\n10\n\n-#-\n\n49, 50 a 53 ods. 2 citovaného zákona a svojím významom podstatne presahuje\nosobné záujmy sťažovateľov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti\na\nspol., posúdil existenciu ďalšej zákonnej podmienky jej prípustnosti, teda či\nrozhodnutím Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec č. 21/1993 boli\nporušené základné práva a slobody občanov (v danom prípade sťažovateľov).\nZ jej obsahu, ako aj z vyhodnotenia spisového materiálu, ústavnému\nsúdu v danej veci predloženému, ako aj z výsledkov ústneho pojednávania\nje nepochybné, že sťažovatelia sa viackrát obrátili so svojimi návrhmi a\nvýzvami na mesto - Starý Smokovec vo veci vyhlásenia hlasovania\nobyvateľov mestskej časti o jej odčlenení od mesta Starý Smokovec.\nOdporcovi, mestu - Starý Smokovec boli okrem toho predložené i výzvy a\nnávrhy občanov Tatranskej Lomnice označené ako:\na) návrh občanov Tatranskej Lomnice na odčlenenie Tatranskej\nod mesta Starý Smokovec z 1. decembra 1991,\n\nLomnice\n\nb) petícia občanov Tatranskej Lomnice na odčlenenie Tatranskej Lomnice\nz 3. októbra 1990, doručená Mestskému zastupiteľstvu Starý Smokovec 10.\ndecembra 1991,\nc) výzva občanov Tatranskej Lomnice zo 16. novembra 1992,\npodpísané obyvateľmi mestskej časti Tatranská Lomnica, ktorí požadovali,\naby bolo takéto hlasovanie obyvateľov vyhlásené. Ústavnou sťažnosťou\nsťažovatelia žiadali ústavný súd, aby rozhodol, že uznesenie mestského\nzastupiteľstva č. 21/1993 z 26. februára 1993, ktorým sa bez ďalšieho\nkonštatovalo, že podmienky pre vyhlásenie hlasovania uvedené v 11a ods.\n2 zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, neboli splnené, a\npreto sa hlasovanie nevyhlasuje, bolo zrušené. Z toho hľadiska ústavný súd\nhodnotí sťažnosť navrhovateľov ako takú, ktorá podľa 53 ods. 2 zákona č.\n38/1993 Z. z. svojím významom podstatne presahuje osobné záujmy\nsťažovateľov. Preto by ju neodmietol ani pri\nnesplnení\npodmienky\nvyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa ods. 1 citovaného\nustanovenia, ak by boli prípustné. Taktiež bola splnená ďalšia zákonná\npodmienka ustanovená v 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z., podľa ktorej\nústavnú sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia, prípadne od porušenia základného práva alebo\nslobody. Pretože uznesenie mestského zastupiteľstva č. 21/1993 bolo prijaté\ndňa 26.\nfebruára 1993, ústavnú sťažnosť predložili ústavnému súdu\nnavrhovatelia dňa 21. apríla 1993, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote.\nPodľa 11a ods. 2 citovaného zákona \"obecné zastupiteľstvo vyhlási\nhlasovanie obyvateľov časti obce (mestskej časti), ak ide o odčlenenie časti\nobce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula\ns obcou a do rozvoja ktorej neboli vložené také investície, na ktorých je\nzávislá celá obec\". V odseku 3 tohto ustanovenia sa ďalej uvádza, že\n\"predtým než obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce\n\n11\n\n-#-\n\no odčlenení časti obce, rozhodne o tom, či boli splnené podmienky podľa ods.\n2\".\nMedzi mestom - Starý Smokovec a sťažovateľmi došlo k sporu,či\npodmienky ustanovené v 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. boli splnené\nalebo nie. Ústavný súd v rámci konania o ústavnej sťažnosti preskúmal, či\nboli splnené všetky podmienky ustanovené v 11a ods. 2 zákona č. 369/1990\nZb., lebo mestské zastupiteľstvo nepreukázalo ústavnému súdu, že v období\npred odmietnutím vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odčlenení\nmestskej časti Tatranská Lomnica od mesta - Starý Smokovec, t. j. pred 26.\nfebruárom 1993 sa zaoberalo otázkou splnenia zákonných podmienok na tento\núčel ustanovených. Pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce je\npotrebné súčasne splnenie všetkých troch podmienok uvedených v\ncitovanom ustanovení zákona č. 369/1990 Zb., pričom pri prvej z nich sa\nstriktne nevyžaduje, aby išlo o časť obce s vlastným katastrálnym územím,\nale spravidla s vlastným katastrálnym územím. Ich splnenie sťažovatelia\npreukázali prostredníctvom predložených dokladov. Podľa vyjadrenia\nKrajskej správy geodézie a kartografie - Stredisko geodézie v Poprade č.\n661/1991 z 19. novembra 1991, i po zlúčení obcí Starý Smokovec, Štrbské\nPleso a Tatranská Lomnica do jednej obce Starý Smokovec sú vedené v jej\nevidencii tri samostatné katastrálne územia, pričom jedným z nich je\nkatastrálne územie Tatranská Lomnica. Tak vecnú i formálno-právnu\nsprávnosť týchto údajov potvrdil vo svojom stanovisku Slovenský úrad\ngeodézie a kartografie listom č. 3-282/1992 z 2. marca 1992. Naviac tento\nústredný orgán uviedol, že k hlasovaniu o odčlenení časti obce nie je\nvýlučne potrebné, aby taká časť obce mala vlastné katastrálne územie, a\npreto nevidí z technického hľadiska dôvod (pri dodržaní dvoch ďalších\npodmienok), aby nemohla existovať samostatná obec Tatranská Lomnica.\nDruhú zákonnú podmienku, t. j. že časť obce nesplynula s obcou (myslí\nsa tým so Starým Smokovcom), potvrdzuje stanovisko Okresného úradu\nživotného prostredia v Poprade, útvaru územného rozvoja a architektúry zo 7.\njanuára 1992. Podľa neho \"v zmysle schváleného územného plánu VÚC\nVysoké Tatry a prejednaných územno-hospodárskych zásad pre spracovanie\nnového územného plánu VÚC Vysoké Tatry, sú uvažované osady Starý\nSmokovec a Tatranská Lomnica,\nako\ndve\nsamostatné\nstrediská\ncestovného ruchu. Nepredpokladá sa, že perspektívne by malo dôjsť k\nurbanistickému splynutiu týchto stredísk\".\nPosledná zo zákonom ustanovených podmienok pre vyhlásenie hlasovania\nobyvateľov obce o odčlenení časti obce sa viaže na preukázanie toho, že do\nrozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, na ktorých je závislá\ncelá obec. Splnenie tejto zákonnej podmienky nebolo predmetom sporu v\nčase rozhodovania Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec o splnení\npodmienok pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce a nespochybnili\nju účastníci konania ani vo svojich vyjadreniach. Vzhľadom na túto\nskutočnosť, ústavný\nsúd splnenie tejto\npodmienky nepovažoval za\nproblematické, resp. sporné.\n12\n\n-#-\n\nMesto - Starý Smokovec vo svojom vyjadrení z 23. júla 1993 k sťažnosti\na spol. uvádza, že k vyhláseniu hlasovania obyvateľov\nobce nedošlo v dôsledku toho, že \"nebola splnená tá zákonná podmienka pre\nodčlenenie mestskej časti, ktorá spočíva v požiadavke, aby odčleniť sa\nmajúca časť obce bola samostatným katastrálnym územím\". Ako je už uvedené\nvyššie, je to jediná z podmienok, ktorú zákonodarca neupravuje ako povinnú,\nale formuluje ju ako možnú, pretože \"ide o odčlenenie časti obce spravidla\ns vlastným\nkatastrálnym územím\". Vychádzajúc z uvedeného stavu\nústavný súd konštatoval, že podmienky pre hlasovanie na odčlenenie časti\nobce splnené boli. Zákon č. 369/1990 Zb. Mestskému zastupiteľstvu Starý\nSmokovec po splnení prvých dvoch podmienok teda neumožňuje nevyhlásiť\nhlasovanie obyvateľov obce o odčlenení časti obce Tatranská Lomnica.\nPrávne hodnotenie predpokladov podľa 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.,\nustanovených ako zákonné podmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov\no odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec\npreukázalo, že zákonné podmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov\npodľa tohto ustanovenia boli a sú splnené. Mestské zastupiteľstvo Starý\nSmokovec podľa 11a ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. mohlo teda\nrozhodnúť len o vyhlásení hlasovania obyvateľov obce o odčlenení mestskej\nčasti Tatranská Lomnica a tým umožniť realizáciu základného práva\nsťažovateľov zúčastniť sa na správe verejných vecí priamo, ktoré je upravené\nv čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pretože mestské zastupiteľstvo\nnerozhodlo podľa ustanovení 11a ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. a\nnevyhlásilo hlasovanie obyvateľov obce o odčlenení mestskej časti Tatranská\nLomnica od mesta Starý Smokovec, hoci boli splnené zákonom ustanovené\npodmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce podľa ods. 2 tohto\nustanovenia, porušilo svojím uznesením č. 21/1993 z 26. februára 1993\nzákladné právo sťažovateľov a ďalších obyvateľov mestskej časti Tatranská\nLomnica, ktorí žiadali o vyhlásenie hlasovania, upravené čl. 30 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPoslednou z podmienok, ktorá vyplýva z čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky pre rozhodovanie o ústavnej sťažnosti ústavným súdom, je\nskutočnosť, že o ochrane základného práva alebo slobody, ktorá je\npredmetom ústavnej sťažnosti, nerozhoduje iný súd.\nAko už bolo uvedené, rozhodnutie orgánu územnej samosprávy je vždy\nrozhodnutím organizačnej povahy. Podľa 248 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku,\nsúdy\nnepreskúmavajú okrem iného všeobecne\nzáväzné\n(normatívne)\nakty,\nrozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia\nupravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal.\nV prípade ústavnej sťažnosti\na spol., ktorá bola\nnamierená proti rozhodnutiu organizačnej povahy, nejde teda o vec, ktorá by\npodliehala súdnej ochrane všeobecných súdov, čo znamená, že rozhodovacia\nprávomoc ústavného súdu je v tomto prípade nepochybná.\n\n13\n\n-#-\n\nV prípravnom konaní bol petit ústavnej sťažnosti\na\nspol. spresnený a doplnený (naposledy 10. apríla 1994) o skutočnosť, že došlo\nk porušeniu nielen petičného práva, ale i základného práva priznaného v čl.\n30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPrávnym dôvodom pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce podľa 11a\nzákona č. 369/1990 Zb. nie je výlučne petícia skupiny obyvateľov obce podľa\nodseku 1 písm. c) tohto ustanovenia, ale aj návrh iných subjektov, medzi ktoré\nnepochybne patria aj poslanci mestských zastupiteľstiev. Aj títo môžu podať\nnávrh na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce podľa 11a ods. 1 písm.\na) v nadväznosti na 25 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.\nPodmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce o odčlenení časti obce\nsú rovnaké bez ohľadu na to, ktorý subjekt návrh podal. Preto návrh\nposlancov na odčlenenie Tatranskej Lomnice od mesta Starý Smokovec\nústavný súd považuje za kvalifikovaný, ktorým mohli žiadať vyhlásenie\nhlasovania obyvateľov obce na rozdelenie obce, a tým aj odčlenenie mestskej\nčasti Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec.\nP o u č e n i e :\nprostriedok.\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný\n\nV Košiciach 15. júna 1994\nJUDr. Richard R a p a n t\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}