{"guid": "96c29c2f-5b0d-44c6-8870-c6a5b40f3cc6:27e1df17-604f-47e6-bf0d-895a34f2d5b3", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200093.5", "spisova_znacka": "PO-6S/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/9/2023 z 9. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 9. júna 2026, sp. zn. PO-6S/9/2023, ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200093.5", "identifikacne_cislo": "8023200093", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2026-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27e1df17-604f-47e6-bf0d-895a34f2d5b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200093.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200093.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200093.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6S/9/2023\n8023200093\n09. 06. 2026\nJUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:8023200093.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z\nčlenov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: ICE DREAM\ns.r.o. \"v likvidácii\", (pôvodne obchodné meno FEGA FROST, s.r.o.), so sídlom: Teplická 2185/34, 058 01\nPoprad, IČO: 36 475 939, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom: Gelnická 33,\n040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102313568/2018\nzo dňa 22.11.2018 takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102313568/2018 zo dňa\n22.11.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101028710/2018 zo dňa 24.05.2018 a vec\nv r a c i a Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nprvostupňového správneho súdneho konania a kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou na Krajskom súde v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd\") dňa\n21.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102313568/2018\nzo dňa 22. novembra 2018. Vec bola zapísaná na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/10/2019.\nĎalšou správnou žalobou doručenou pôvodnému správnemu súdu dňa 21.01.2019 sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102329748/2018 zo dňa 23. novembra 2018 a vec\nbola na Krajskom súde v Prešove zapísaná pod sp. zn. 5S/11/2019. Vzhľadom k tomu, že uvedené veci\nsa týkali tých istých účastníkov konania, vo veci bolo rozhodované o vyrubení rozdielu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie 2014 (november, december) a skutkovo súvisia, pôvodný správny súd\nna nariadenom pojednávaní dňa 23.09.2020 v záujme hospodárnosti konania spojil veci na spoločné\nkonanie podľa § 65 ods. 1 SSP s tým, že budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 5S/10/2019.\n2. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 5S/10/2019,\na po vrátení veci Najvyšším správny súdom SR pod sp. zn. 6S/9/2023. S účinnosťou od 01.06.2023\nzačal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č.\n151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na\nSprávny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj\n„správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod sp. zn. PO-6S/9/2023.\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n3. Daňový úrad v Prešove (ďalej len „správca dane\") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 na základe Oznámenia o daňovej\nkontrole č. 21165350/2015 zo dňa 04.11.2015.\n4. Na základe oznámenia o daňovej kontrole (č. 21165350/2015) začal dňa 04.11.2015 správca dane\nu žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až\ndecember 2014.\n5. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 uplatnil oslobodenie od dane na\nzáklade deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO\nHANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX\" A. B., Obojna 74, 37-416 Zbydniów, na základe faktúry č.\n5514093293 zo dňa 26.11.2014 za kuracie prsia 6 x 2 kg, v množstve 21 996 kg, v celkovej hodnote\n72.580,80 eur.\n6. Ďalej si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 uplatnil odpočítanie dane z\nfaktúr č. 20140086 zo dňa 10.11.2014 za bravčové karé v celkovej hodnote 19.593,15 eur, z toho DPH\n3.265,53 eur, č. 20140088 zo dňa 13.11.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 79.380,00 eur, z\ntoho DPH 13.230,00 eur, č. 20140091 zo dňa 21.11.2014 za bravčové karé v celkovej hodnote 34.776,47\neur, z toho DPH 5.796,08 eur, č. 20140093 zo dňa 26.11.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote\n80.769,31 eur, z toho DPH 13.461,55 eur, č. 2014009 zo dňa 27.11.2014 za kuracie prsia Brazil v celkove\nhodnote 37.488,38 eur, z toho DPH 6.248,06 eur, č. 20140097 zo dňa 27.11.2014 za kuracie prsia Brazil\nv celkovej hodnote 3.616,70 eur, z toho DPH 602,78 eur, vyhotovených daňovým subjektom S Trade\nGroup, s.r.o., Rubínová 5, Košice.\n7. V kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 si žalobca uplatnil aj odpočítanie dane z faktúr\nč. 20140016 zo dňa 05.11.2014 v celkovej hodnote 75.754,22 eur, z toho DPH 12.625,70 eur za kuracie\nprsia Brazílske 6 x 2 kg, solené, v množstve 21 996 kg, č. 20140017 zo dňa 07.11.2014 v celkovej\nhodnote 74.390,40 eur, z toho DPH 12.398,40 eur za kuracie prsia Brazílske 8 x 2 kg, solené, v množstve\n21 600 kg, č. 20140020 zo dňa 11.11.2014 v celkovej hodnote 72.069,12 eur, z toho DPH 12.011,52 eur\nza kuracie prsia Brazílske 6 x 2 kg, solené, v množstve 22 080 kg, č. 20140021 zo dňa 12.11.2014 v\ncelkovej hodnote 69.795,84 eur, z toho DPH 11.632,64 eur za kuracie prsia Brazílske 8 x 2 kg, solené,\nv množstve 20 480 kg, č. 20140023 zo dňa 13.11.2014 v celkovej hodnote 75.096,00 eur, z toho DPH\n12.516,00 eur za kuracie prsia Brazílske 6 x 2 kg natural v množstve 21 000 kg, č. 20140027 zo dňa\n18.11.2014 v celkovej hodnote 68.173,63 eur, z toho DPH 11.362,27 eura za kuracie prsia Brazílske 6 x\n2 kg, solené, v množstve 20 004 kg, č. 20140028 zo dňa 18.11.2014 v celkovej hodnote 7.650,00 eur, z\ntoho DPH 1.275,00 eur za kuracie prsia chladené v množstve 2 550 kg, č. 20140029 zo dňa 19.11.2014\nv celkovej hodnote 68.544,00 eur, z toho DPH 11.424,00 eur za kuracie prsia Brazílske 8 x 2 kg, solené,\nv množstve 20 400 kg, č. 20140032 zo dňa 20.11.2014 v celkovej hodnote 40.320,00 eur, z toho DPH\n6.720,00 eur za kuracie prsia Brazílske 6 x 2 kg, solené, v množstve 12 000 kg, č. 20140035 zo dňa\n25.11.2014 v celkovej hodnote 69.300,00 eur, z toho DPH 11.550,00 eur za kuracie prsia Brazílske 6 x 2\nkg, solené, v množstve 21 000 kg, č. 20140037 zo dňa 26.11.2014 v celkovej hodnote 77.865,84 eur, z\ntoho DPH 12.977,64 eura za kuracie prsia Brazílske 6 x 2 kg natural, v množstve 21 996 kg, č. 20140041\nzo dňa 28.11.2014 v celkovej hodnote 70.533,12 eur, z toho DPH 11.755,52 eur za kuracie prsia\nBrazílske 8x2 kg, solené, v množstve 20 480,00 kg, vyhotovených spoločnosťou CROSS CONSULTING,\ns.r.o., so sídlom 1. mája 166/5, Trenčín, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 13.02.2015 je právnym\nnástupcom TREKON TRADE, s.r.o., Partizánska 432/19, Trenčianskej Teplice.\n8. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dňa 24.05.2018 vydal rozhodnutie č.\n101028710/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok\") vyrubil žalobcovi za zdaňovacie\nobdobie november 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 182.950,49 eur. Proti rozhodnutiu\nsprávcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.\n9. Žalovaný rozhodnutím č. 102313568/2018 zo dňa 22.11.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č.\n101028710/2018 zo dňa 24.05.2018 ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil\n\nžalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 182.950,49\neur.\nII.\nSúdne konanie\n10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a\ntvrdil, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v\nrozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a došlo v ňom k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej.\n11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva,\nže dôvodom nepriznania odpočítania dane z faktúr od uvedených dodávateľov bolo to, že zo strany\ndodávateľov žalobcu nebolo preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru a následný vznik\ndaňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Namietal, že vznik daňovej povinnosti podľa\n§ 19 ods. 1 zákona o DPH nie je založený na nadobudnutí vlastníckeho práva ale na nadobudnutí\npráva nakladať s právom ako vlastník. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej\nvyplýva, že dodanie tovaru, resp. právo nakladať s tovarom ako vlastník nie je možné podmieňovať\nvznikom vlastníckeho práva podľa formálnych náležitostí upravených vnútroštátnym právom, tzn. že\nnie je možné pre účely dane z pridanej hodnoty vychádzať z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Poukazoval aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-159/14, z ktorého jednoznačne\nvyplýva, že prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú\nbol tento hmotný majetok prevedený, tento majetok fyzicky vlastnila, ani aby bol tento hmotný majetok\nk nej fyzicky transportovaný, alebo aby ho fyzicky obdŕžala. Je toho názoru, že k prijatiu záveru, že\ndaňová povinnosť nevznikla, viedlo daňové orgány to, že tovar bol prepravovaný od zahraničných\ndodávateľov priamo do skladu žalobcu bez toho, aby dodávatelia v reťazci tento tovar fyzicky prevzali.\nNamietal, že vo fakturačnom toku išlo o viacerých dodávateľov a tovar bol prepravovaný priamo do\nskladu žalobcu, to neznamená, že títo dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nDaňové orgány vec po právnej stránke posúdili preto nesprávne, keď právo nakladať s tovarom ako\nvlastník podmieňovali fyzickým prevzatím tovaru. Na základe takto nesprávneho právneho posúdenia\nskutkového stavu prijali i nesprávny rozhodujúci záver, že spoločnosti v reťazci dodávateľov nenadobudli\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohli tovar dodať ďalším odberateľom a teda ani žalobcovi,\nresp. nebolo preukázanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný sa k týmto námietkam\nžalobcu, ktoré uviedol aj v podanom odvolaní, vôbec nevyjadril.\n12. K námietke, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\nžalobca argumentoval ustanovením § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku a uviedol, že miera\nkonkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia dôvodov odvolania nepochybne determinuje požadovanú mieru\nkonkrétnosti a detailnosti odpovede odvolacieho orgánu. Z rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že takto\nnepostupoval, pretože s jeho námietkami sa vyporiadal len veľmi vágne a nepresvedčivo. Obmedzil\nsa len na reprodukciu argumentov správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí v snahe prezentovať\nsprávnosť jeho záverov, avšak bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich záverov a záverov žalobcu\npredstavil zákonne konformným spôsobom. Žalobca ďalej namietal, že v podanom odvolaní proti\nrozhodnutiam správcu dane intenzívne poukazoval na pomerne širokú škálu judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky a Súdneho dvora EÚ, na ktorú však žalovaný v žiadnej časti rozhodnutia nereflektoval a nijako\nsa s ňou nevysporiadal. Išlo pritom o judikatúru, ktorá v značnej miere podporovala jeho argumentáciu\nsúvisiacu s dôkazným bremenom správcu dane, s jeho dôkaznou povinnosťou ako aj to, že dôkazy\nmajúce pôvod v inom konaní, nemôžu byť rozhodujúcimi dôkazmi, na ktorých správca dane prioritne\nzaloží svoje rozhodnutie.\n13. Uviedol, že jeho ťažiskové námietky sa týkali vedenia dokazovania a rozloženia dôkazného bremena,\nkde namietal, že dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie\nskutočností, na ktoré sa vzťahovala dôkazná povinnosť iných subjektov v iných konaniach. Správca dane\n\nv takmer celej šírke dokazovania použil ako dôkazný prostriedok protokoly o kontrolách u iných daňových\nsubjektov a kontrolné zistenia založil na zisteniach, ktoré sa žalobcu bezprostredne netýkajú. Prepis\nprotokolov z kontrol u dodávateľov, resp. ich subdodávateľov, sú zisteniami z iných daňových konaní,\nktoré nie je možné mechanicky považovať za preukázané kontrolné zistenia vo veci žalobcu. Poukázal\npritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03 Optigen Ltd (bod 47), z ktorého vyplýva,\nže každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci\nnemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. S týmito zásadnými\nnámietkami sa žalovaný vysporiadal tvrdením, že správca dane ako dôkaz môže použiť všetko, čo\nmôže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a pri\nzabezpečovaní dôkazných prostriedkov. Nezistil porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov\nzo strany správcu dane. Žalobca namietal, že z rozhodnutí žalovaného vyplýva, že skutok, ktorým sa\ndopustil porušenia právnej povinnosti, spočíval v tom, že sa priamo podieľal na plneniach spojených\ns daňovým únikom tým, že objednal tovar v mene spoločnosti Amato EÚ, s.r.o. a Amato Company,\ns.r.o., ktoré tento tovar ďalej fakturovali spoločnosti S Trade Group, s.r.o., tá ich následne fakturovala\nžalobcovi a sám vyberal dodávateľov pre spoločnosť S Trade Group, s.r.o. Namietal, že skutočnosť, či\nžalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s\ndaňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva aj skutočnosť, že právo zdaniteľných osôb\nodpočítať daň splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré\nprijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Zamietnutie práva\nna odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady a v danom prípade bolo povinnosťou\ndaňových orgánov predložiť dostatočné objektívne a jednoznačné dôkazy, že bol vedomým účastníkom\nna daňovom odvode. Nepostačuje, aby správca dane len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale\nmusí existenciu týchto skutočností jednoznačne preukázať. Povinnosť preukázať skutočnosť, že žalobca\nvedel, že sa prijatím plnenia podieľa na daňovom podvode, nie je naplnená tým, že žalovaný sa s\ntouto ťažiskovou námietkou vysporiada v závere rozhodnutia viac ako stručným poukazom na výpovede\nsvedkov a na odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. V odpovedi na žiadosť o\nmedzinárodnú výmenu informácií ide len o fázu, počas ktorej sa zhromažďujú informácie a správcovi\ndane neprináležalo poskytnutú informáciu považovať samu osebe za dôkaz. Žalobca poukazoval na\nzásadné rozpory medzi výsledkami zistení v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z ktorej vyplynulo,\nže v mene spoločnosti Amato EU a Amato Company, s.r.o., tovar objednal konateľ žalobcu a výpoveďou\nsvedkov, ktorí popreli uvedené výsledky. Žalovaný rovnako ako správca dane nevyhodnotil svedecké\nvýpovede C. D. a konateľa žalobcu a obmedzil sa len na reprodukciu záverov správcu dane bez toho,\naby uviedol, prečo tieto výpovede považoval z hľadiska výpovedných hodnôt za druhoradé a osvedčil\nzistenia v rámci medzinárodnej výmeny informácií, čo robí tieto rozhodnutia nepreskúmateľnými pre\nnezrozumiteľnosť. Daňové orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno a ich rozhodnutia sú založené na\nrozporných tvrdeniach a obsahujú množstvo závažných logických pochybení, ktoré nevytvárajú skutkový\nzáklad pre prijatie jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že žalobca sa úmyselne podieľal na\ndaňovom podvode.\n14. Žalobca namietal, že vo vzťahu k odberateľovi „ZUZANEX\" sa žalovaný obmedzil len na prepis\nzistení, citáciu právnych predpisov s konštatovaním, že ak žalobca ponechal prepravu tovaru do iného\nčlenského štátu na nadobúdateľa, je povinný urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky\ntovaru v rámci členských štátov a musí niesť dôsledky za nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom.\nPodľa názoru žalobcu z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos vyplýva, že správca\ndane by mohol žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť daň len v tom prípade, ak by dokázal, že nekonal\ndobromyseľne a neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na\npodvode. Namietal, že uvedené správca dane nezistil, preto uloženie povinnosti platiť daň je v rozpore\nso zákonom.\n15. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,\npretože dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva\nzmysel. Žalovaný uviedol, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo dodávateľom Slovakia Food Trading,\ns.r.o., a S Trade Group, s.r.o., ktorí vystavili faktúry bez reálneho podkladu a vecné plnenie nenastalo,\nno na strane druhej nesúhlasí s tým, že v uvedených obchodných vzťahoch tovar reálne neexistoval.\nŽalovaný na strane jednej tvrdí, že žalobca objednal tovar v mene spoločnosti Amato EU, s.r.o., a Amato\nCompany, s.r.o., ktoré tento tovar ďalej fakturovali spoločnosti S Trade Group, s.r.o., a tá ich následne\nfakturovala žalobcovi, no súčasne uvádza, že zdaniteľný obchod pre žalobcu nebol uskutočnený týmto\n\ndodávateľom, teda S Trade Group, s.r.o. Ak žalovaný uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru\na tvrdí, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľmi uvedenými na faktúrach, potom ten\nistý tovar musel dodať iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, čo\npopiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Žalovaný uvádza, že ide o umelé obchodné transakcie, no\nsúčasne uvádza, ne dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie, aby preukázali, že tieto dodávky nevykonali\nlen so zámerom získania daňovej výhody. Na jednej strane tvrdí, že vecné plnenie nenastalo, faktúry\nsú vystavené bez reálneho podkladu, no na druhej strane uvádza, že tovar bol reálne prepravený od\nčeských dodávateľov priamo k žalobcovi. Žalovaný ďalej uvádza, že niektoré spoločnosti nevykonávali\nekonomickú činnosť a súčasne uvádza, že boli zapojené v reťazci dodávateľov, resp. argumentoval\ntým, že sú na prepravných dokladoch (CMR) označené za príjemcu tovaru. Vôbec sa nevysporiadal\ns námietkami žalobcu ohľadom rozporu medzi výsledkami zistení v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií a vyjadreniami svedkov. V rozhodnutiach teda absentuje čo aj minimálna miera racionality a\nkonzistencie skutkovej a právnej argumentácie a žalovaný konanie zaťažil vadami, ktoré majú vplyv na\nzákonnosť rozhodnutí.\n16. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, žalobca argumentoval, že\nz ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že pre právne posúdenie veci je determinujúci v\nprvom rade skutkový stav veci, z ktorého musí vychádzať aj rozhodnutie. Podľa žalovaného dodávatelia\nSlovakia Food Trading, s.r.o. a S Trade Group, s.r.o., vystavili faktúry bez reálneho podkladu a vecné\nplnenie nenastalo, žalobca je toho názoru, že k tomuto záveru viedlo daňové orgány práve to, že vec\nbola po právnej stránke posúdená nesprávne, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník podmieňovali\nfyzickým prevzatím tovaru. Keďže k tomuto prevzatiu nedošlo, dospeli k záveru, že dodávatelia vystavili\nfaktúry bez reálneho podkladu a vecné plnenie nenastalo. Žalovaný však nespochybňuje existenciu\ntovaru, čo by viedlo k absurdnému záveru, že identický tovar dodali iní dodávatelia bez toho, aby\nvyhotovili faktúry a požadovali platbu. Je toho názoru, že bolo preukázané vecné plnenie od uvedených\ndodávateľov a dodávatelia vystavili faktúry na základe reálneho podkladu. O správnosti tohto záveru\nsvedčí aj to, že podľa žalovaného žalobca objednal tovar v mene spoločnosti Amato EU, s.r.o., a Amato\nCompany, s.r.o., ktoré tento tovar ďalej fakturovali spoločnosti S Trade Group, s.r.o., a tá ich následne\nfakturovala žalobcovi.\n17. Žalobca argumentoval, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že konatelia dodávateľov, resp. osoby,\nktoré ich zastupovali, potvrdili existenciu tovaru i jeho dodanie žalobcovi, daň priznali v daňových\npriznaniach, odviedli ju a popísali priebeh obchodov. Z fakturácie medzi dodávateľmi a žalobcom, z iných\ndôkazov (vypočutí svedkov) a listinných dôkazov vyplýva vecná, časová a cenová súvislosť. Pri existencii\nmateriálneho plnenia, a ak sú dodávateľské faktúry a iné listinné doklady a dôkazy súčasťou uceleného\nlogicky previazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti.\nDaňové orgány nepostupovali preto podľa ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď objektívne\nnehodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo\nnajavo.\n18. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesúhlasil s jeho názorom, že jediným dôvodom neuznania\nodpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od uvedených dodávateľov je, že táto daň nebola niektorým\ndaňovým subjektom v reťazci dodávateľov odvedená a od uvedených subjektov je nevymožiteľná.\nSúčasne však poukazuje na to, že spoločnosť S Trade Group, s.r.o., si neoprávnene odpočítala daň\nz faktúr od dodávateľa Amato Company, s.r.o., a to z dôvodu, že dodávateľ Amato Company, s.r.o.,\ndaňové priznanie nepodal, daň neodviedol, a preto nemohlo odberateľovi S Trade Group, s.r.o., vzniknúť\nani právo na odpočítanie dane dodania tovaru. Argumentoval, že v danom prípade teda na stav,\nktorý je uvedený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.: 5 Afs 60/2017, že\npostupom daňových orgánov sa zakladá objektívna zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného\nv obchodnom reťazci. Aj v danom prípade došlo k úplne absurdnej situácii, keď z dôvodu neodvedenia\ndane niektorým subjektom bol odmietnutý nárok na odpočet ktorémukoľvek ďalšiemu účastníkovi\nreťazca, teda aj spoločnosti S Trade Group, s.r.o., a aj žalobcovi, pretože u týchto spoločností je inkaso\ndane formou nepriznania práva na odpočítanie dane zabezpečené.\n19. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný k dodávateľovi CROSS CONSULTING, s.r.o., uvádza, že výsluchy\nsvedkov B. E. a F. G. nepotvrdili, že došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou CROSS CONSULTING, s.r.o.\nDaňové orgány všetky dôkazy predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, príjemky na sklad, uvedenie\n\nprepravcov, vrátane EČV a mien vodičov, platby na účet atď.) označili za nevierohodné a za vierohodné\npovažujú výpovede svedkov. Správca dane na základe návrhu žalobcu požiadal banky, aby poskytli\núdaje o osobe, ktorá mala oprávnenie disponovať s účtom spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o.\nBanky oznámili, že jediným disponentom účtu bola B. E.. Žalovaný napriek tomu, že B. E. ako jediný\ndisponent s účtom prijímala platby od odberateľa - žalobcu, dávala príkazy na úhradu a vyberala peniaze\nz účtu, osvedčil pravdivosť jej výpovede, v ktorej uviedla, že o úhradách a pohyboch na účtoch nič nevie a\npoprela obchody so žalobcom. Napriek závažným rozporom medzi výpoveďami B. E. a F. G., oznámeniu\nbanky a napriek žiadosti žalobcu B. E. opätovne nevypočul. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav\nnebol zistený čo najúplnejšie a žalovaný pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového\nporiadku, pretože na množstvo dôkazov, ktoré boli v jeho prospech, neprihliadol a za hodnoverné označil\nzjavne pochybné vyjadrenia B. E..\n20. K námietke vo vzťahu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci, žalobca uviedol, že\nz rozhodnutí žalovaného vyplýva, že ťažiskovým dôkazom k neuznaniu odpočítania dane z faktúr od\ndodávateľa S Trade Group, s.r.o., sú odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií boli adresované v súvislosti s kontrolou spoločnosti S Trade Group,\ns.r.o.. Na základe týchto žiadostí Finančný úrad pre Zlínský kraj, územné pracovisko Uherské Hradište,\nvykonal „místní šetrení\", teda miestne zisťovanie podľa § 80 a § 84 českého zákona č. 280/2009\nSb. (Daňový rád) a preveroval obchodné vzťahy medzi Amato EU, s.r.o. a Amato Company, s.r.o.,\na dodávateľom TWARDZIK CZ, s.r.o. Počas uvedeného miestneho zisťovania F. H. zo spoločnosti\nTWARDZIK CZ, s.r.o., uviedla, že tovar za uvedené spoločnosti objednávali C. D., C. I., D. B. a G. I..\nK odpovediam na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú pripojené dve zápisnice o miestnom\nzisťovaní z 25.11.2015, z ktorých vyplýva, že samotné miestne zisťovanie nemalo v danej veci žiadnu\nvýpovednú hodnotu. Jedinú a rozhodujúcu hodnotu závažnosti z miestneho zisťovania pre rozhodnutie\nvo veci kontroly spoločnosti S Trade Group, s.r.o., ale aj spoločnosti žalobcu správca dane prisúdil\nuvedenému vyjadreniu F. H.. Bez ohľadu na označenie procesného inštitútu „místní šetrení\", teda\nmiestne zisťovanie, F. H. oznamovala správcovi dane konkrétne poznatky vzťahujúce sa okrem iných\nsubjektov aj k žalobcovi ako k daňovému subjektu a jej výsluch bol vykonávaný za účelom získania\ntakýchto poznatkov, a teda v osobe F. H. išlo o svedka. Výsledky miestne zisťovania v inom konaní\npodľa názoru žalobcu nemôžu byť rozhodujúcim dôkazom k prijatiu záveru, že za Amato EU, s.r.o.\na Amato Company, s.r.o., tovar objednali C. D., C. I., D. B. a G. I., a teda k nepriznaniu odpočítania\ndane od dodávateľa S Trade Group, s.r.o. K prevzatiu dôkazov z iného konania žalobca namietal, že\nak tieto dôkazy mohli byť vykonané, resp. opätovne vykonané v samostatnom konaní voči žalobcovi\nako daňovému subjektu, no nevykonané neboli, potom ide o obmedzenie zásady bezprostrednosti\ndokazovania a o postupe v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku. Obsahom\nprejednávacej zásady vyplývajúcej z uvedených ustanovení je, že daňovému subjektu bude poskytnutá\npríležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje práva uvedené v § 3 ods. 1, 2 a 8 a § 25\nDaňového poriadku. Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k právu na spravodlivé konanie najvýznamnejšia\nskutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy daní a ani v nadväzujúcich\nkonaniach zbavený či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. Postupom daňových orgánov\nbol úmyselne vystavený do situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala oproti správcovi dane a\nobmedzila jeho možnosti účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva, čím\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca navrhol, aby správny súd\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.\n21. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 05.03.2019, v ktorom uviedol, že žalobca v\nkontrolovanom zdaňovacom období november 2014 deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu\ns oslobodením od dane pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX\"\nA. B., Obojna 74, 37-416 Zbydniów, I. XXXXXXXXXX. Správca dane na základe vyjadrenia Národnej\ndiaľničnej spoločnosti a.s. preukázal, že pri dodávke tovaru pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO\nHANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX\" obchodná transakcia neprebehla tak, ako je uvedené na\nprepravných dokladoch (CMR a potvrdeniach o prijatí tovaru v EÚ odberateľom alebo osobou ním\npoverenou, tým nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z\ntuzemska do iného členského vyplývajúca z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení\nneskorších predpisov, a to, že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského\n\nštátu. V danom prípade žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa S Trade Group s.r.o.\nRubínová 5, 040 11 Košice. Daňovou kontrolou u daňového subjektu S Trade Group, s.r.o. za zdaňovacie\nobdobie 4. štvrťrok 2014 bolo zistené, že tovar bol dodávaný v reťazci PPWIN, s.r.o. - Slovakia\nFood Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci CROSS CONSULTING,\ns.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci CROSS\nCONSULTING, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci Penia, s.r.o. - S Trade\nGroup, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o. a v reťazci Amato Eu, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST,\ns.r.o., pričom tovar bol od dodávateľov z iného členského štátu dodaný priamo do spoločnosti FEGA\nFROST, s.r.o. Spoločnosť J. J., K. vystupovala aj ako priamy dodávateľ žalobcu. Podľa evidencie DPH\nspoločnosti S Trade Group s.r.o. spoločnosti Amato EU s.r.o., Penia s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o.,\nSlovakia Food Trading, s.r.o. boli v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014 jedinými dodávateľmi tovaru,\nktorý bol následne spoločnosťou S Trade Group s.r.o. fakturovaný žalobcovi. Do reťazca obchodovania s\nkuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali\nekonomickú činnosť (Amato company s.r.o., Amato Eu, s.r.o., PPWIN, s.r.o., N&Y s.r.o.), z uvedeného\ndôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť\nna iné osoby. Z protokolu z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu S Trade Group, s.r.o.\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014 správca dane zistil, že spoločnosť\nAmato Company s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 23.08.2014 a právnym nástupcom sa stala\nspoločnosť Royal Gold, s.r.o., IČO 46802002. Spoločnosť Royal Gold, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia\ndňa 25.02.2016 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť MHM - SERVIS s.r.o., ktorá bola vymazaná\nex offo dňa 26.02.2016. Bývalý konateľ spoločnosti Amato Company s.r.o. L. M. sa vyjadril, že tovar išiel\npriamo od jeho dodávateľov do spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., tovar neskladoval, lebo nemal sklady. K\nnakládkam tovaru sa nevedel vyjadriť, preprava mala byť zabezpečovaná dodávateľmi, cena tovaru bola\nvrátane prepravy, spoločnosť nemala zamestnancov, ani majetok, doklady spoločnosti Amato Company\ns.r.o. odovzdal právnemu nástupcovi, ktorý ich stratil pri sťahovaní. Spoločnosť Amato Company s.r.o.\npodala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014.\nZ kontrolných zistení bolo podľa správcu dane preukázané, že pri objednávaní tovaru za uvedenú\nspoločnosť vystupovali C. D., resp. pán I. a pán I.. Daňový subjekt Amato Company s. r. o. nevykonával\nskutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, pri uvedených\nobchodných transakciách vystupoval ako nárazník. Po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich\nskutočností bolo preukázané, že platiteľ dane S Trade Group s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí 3. štvrťrok 2014 neoprávnene odpočítal daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr\nvystavených dodávateľom Amato Company s.r.o., a to z dôvodu, že daňové priznanie na dani z pridanej\nhodnoty za 3. štvrťrok 2014 nepodal, daň neodviedol, a preto následne nemohlo odberateľovi S Trade\nGroup s.r.o. vzniknúť ani právo na odpočítanie dane z dodania tovaru. Pri výsluchu A. N., bývalý konateľ\nspoločnosti N&Y, s.r.o., si nevedel spomenúť na odberateľa S Trade Group s.r.o a vzájomnú spoluprácu\nsi presne nepamätá. Kontakty získaval cez známych e-mailom. Nespomína si, s kým konkrétne v\nrámci tohto obchodného prípadu komunikoval. Uviedol, že prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť\nTradeco s.r.o. priamo na spoločnosť S Trade Group s.r.o. Košice, čo je v rozpore so zistením správcu\ndane, pretože správca dane zistil, že uvedený mrazený tovar bol vyložený v sklade žalobcu. Daňové\nsubjekty, ktoré nevykazovali ekonomickú činnosť, nemohli nadobudnúť ani žiadne právo disponovať s\ntovarom ako vlastník v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie\n§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby správca dane pri\nvykonávaní daňovej kontroly nemohol poukázať na skutočnosti zistené v daňových kontrolách u iných\ndaňových subjektov. Výsledky daňovej kontroly podľa správcu dane i podľa žalovaného jednoznačne\ndokazujú účasť žalobcu v reťazci daňových subjektov s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom\nza účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu, a tým, že dodávateľom nevznikla\ndaňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ani\nžalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti\nna § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Daňový subjekt S Trade Group s.r.o. nemohol nevedieť, že\nsa zúčastňuje na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď\nvšetky zúčastnené daňové subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období. Čo sa\ntýka vedomosti žalobcu o tom, že sa svojím konaním podieľa na obchodnom reťazci s cieľom získať\ndaňovú výhodu, žalovaný poukazuje na výpovede svedkov (konateľov spoločností FEGA FROST, s.r.o.,\nN&Y, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., Amato Company, s.r.o. a Amato EU) a odpovede na žiadosť o\nmedzinárodnú výmenu informácií č. 1500106/2015 a č. 1499761/2015 zo dňa 02.10.2015, z ktorých\nvyplýva, že daňový subjekt S Trade Group, s.r.o. v roku 2014 objednával tovar v mene spoločností\nAmato Eu, s.r.o. a Amato Company s.r.o, ktoré boli za týmto účelom umelo vytvorené a boli len fiktívnym\n\nčlánkom obchodného reťazca, pritom žalobca na svoju obhajobu poukazuje na výpovede svedkov,\nktorých tvrdenie nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. K námietke žalobcu, že správca\ndane i žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami v súvislosti s rozložením dôkazného\nbremena, žalovaný poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.\nrozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo\nveci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených\npod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná\npodrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať\nv odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Na základe procesných a skutkových\nokolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i v našom rozhodnutí považujeme všetky námietky\nza nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhujeme žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť.\n22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 26.03.2019, v ktorom\nuviedol, že z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že ide len o rekapituláciu skutkového stavu,\nznámych kontrolných zistené a záveru správcu dane a žalovaného. Žalovaný sa k jasne a jednoznačne\nformulovaným žalobným dôvodom uvedeným v žalobe nevyjadril vôbec alebo sa k ním vyjadril len\nformálne. Z uvedených dôvodov považuje za nadbytočné opakovať argumenty uvedené v žalobe. No\nvzhľadom na niektoré tvrdenia žalovaného reagoval svojim stanoviskom.\nIII.\nKonanie na Krajskom súde v Prešove vedené pod sp.zn. 5S/10/2019\n23. Pôvodný správny súd rozsudkom č.k. 5S/10/2019-69 zo dňa 23.septembra 2020 podľa ust. §\n190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ SSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102313568/2018 zo dňa 22. novembra 2018 a č. 102329748/2018 zo dňa 23. novembra 2018\n(ďalej ako „druhostupňové rozhodnutia\" alebo „rozhodnutia žalovaného\"), ktorými žalovaný ako odvolací\norgán potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej ako „správca dane\") č. 101028710/2018 zo\ndňa 24.05.2018 a č. 101028909/2018 zo dňa 24.05.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutia\" alebo\n„rozhodnutia správcu dane\"), a ktorými bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Daňový poriadok\") vyrubený žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2014 rozdiel dane z pridanej\nhodnoty vo výške 182.950,49 eura a za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 272.650,47 eura z\ndôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH\" alebo „zákon\nč. 222/2004 Z. z. \"), preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1\npísm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a taktiež z dôvodu, že nebola splnená základná\npodmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu vyplývajúca\nz ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH.\n24. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp.zn. 10Sžfk/54/2021 zo dňa 15.11.2022 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č.k. 5S/10/2019-69 zo dňa 23.09.2020, v spojení s opravným uznesenímm\nKrajského súdu v Prešove č.k. 5S/10/2019-119 zo dňa 05.05.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší správny súd SR okrem iného v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:\n„79. .... Ak totiž žalobca v konaní pred správnym súdom namietal nedostatočné zistenie skutkového\nstavu veci, pričom poukázal na rozpory v dôkazoch, ktoré žiadal odstrániť už v rámci konania pred\norgánmi verejnej správy (k tomu porovnaj napr. str. 42 rozhodnutia žalovaného), bolo potrebné, aby súd v\nrozsudku vyslovil jednoznačný právny názor, či by takéto doplnenie dokazovania (napr. opätovný výsluch\nsvedkyne - p. B. E.) bolo dôvodné a ak nie, príp. áno - prečo. Jednoznačná odpoveď na predmetný\nžalobný bod je kľúčová aj z dôvodu, že ak by tento žalobný bod bol relevantný, mohol by byť - aj\nza prihliadnutia na ďalšie okolnosti veci - postačujúci napr. na zrušenie rozhodnutia žalovaného (ak\nby krajský súd dospel k záveru, že navrhnutý dôkaz je natoľko významný, že to odôvodňuje zrušenie\nrozhodnutí žalovaného)....“\n„80. .... Správca dane v protokole o kontrole i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhodne\nskonštatoval, že zo strany dodávateľov daňového subjektu nebolo dostatočným spôsobom preukázané\nvlastnícke právo k dodávanému tovaru a následný vznik daňovej povinnosti podľa §19 ods. 1 zákona\n\nč. 222/2004 Z. z. [...]\". Z uvedeného je zrejmé, že riadne vyhodnotenie predmetnej žalobnej námietky\nnemá len procesnoprávnu povahu (v kontexte kvality odôvodnenia rozsudku krajského súdu), ale\nsvojou povahou môže predstavovať významnú otázku aj pre rozhodnutie súdu vo veci samej (k tomu\npozri napr. aj str. 41, príp. 42 rozhodnutia žalovaného, predposledný odsek). Práve z dôvodu, že\nz rozhodnutí žalovaného vyplýva, že tento nemožnosť odpočtu DPH výslovne viazal na existenciu\n„vlastníckeho práva\" k tovaru, resp. súvisiace právne skutočnosti, odôvodnenie rozsudku krajského súdu\nmusí byť presvedčivejšie, ak tento mienil takýto jednoznačný postoj žalovaného vyjadrení v rozhodnutí\nžalovaného negovať. ...“\n„83. Na strane jednej z rozhodnutí žalovaného má vyplývať, že tovar dodaný bol, avšak ho dodal iný\ndodávateľ ako ten uvedený na faktúre (bod 28 žaloby, príp. napr. str. 42 rozhodnutia žalovaného),\npričom z rozhodnutí žalovaného vyplýva aj to, že v obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku (str.\n44 rozhodnutia žalovaného), čo by mohlo implikovať, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH\nbol podvod. Hybridné vnímanie skutkových okolností veci a ich právne hodnotenie vyplýva aj zo žaloby,\nkde napr. v bode 2 sťažovateľ uviedol, že Správca dane nespochybňuje, že tovar dodaný bol žalobcovi,\nale nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. \" (k tomu porovnaj napr. aj str. 22, str.\n23, str. 28 rozhodnutia žalovaného a i.) a následne v texte žaloby poskytuje sťažovateľ argumentáciu\nsmerujúcu k vyvráteniu splnenia podmienok pre nepriznanie odpočtu DPH z dôvodu participácie na\ndaňovom podvode, keď poukázal na to, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet mohol byť aj\ndaňový podvod, na ktorom mal (mohol) sťažovateľ participovať. Paradoxne, obdobne je koncipovaný\naj rozsudok súdu, ktorý - ako je to uvedené v bode 83 tohto rozsudku - prezentuje niekoľko línií,\nktoré by mohli byť vo vzťahu k súdenej veci relevantné, ale neposkytuje jednoznačnú odpoveď na\nto, čo malo byť právnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DP. Toto následne opätovne\noslabuje celkové odôvodnenie rozsudku krajského súdu vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné\npoukázať na to, že sťažovateľ toto namietal už v odvolacom konaní (v rámci správneho konania), v\nktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného (k tomu pozri str. 42 rozhodnutia žalovaného). Z uvedeného\npotom vyplýva, že krajský súd rozsudkom vo veci nielenže nepridal na kredibilite zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného, ale nejednoznačnosť žalobou napadnutých rozhodnutí (čo do právneho dôvodu nepriznania\npráva na odpočet dane) svojím rozsudkom len podčiarkol, pričom tomuto prístupu kasačný súd nemohol\nprisvedčiť. Je totiž nesporné, že právny dôvod nepriznania odpočtu musí byť vymedzený jednoznačne,\nkeďže v nadväzujúcom súdnom prieskumu musí správny súd verifikovať napr. to, či pri tom-ktorom\ndôvode boli dodržané, napr. súvisiace zákonné štandardy ich preukázania, ktoré sú rôzne, resp. či\nskutkové zistenia orgánov verejnej správy dostatočne preukazujú ten-ktorý dôvod pre nepriznanie práva\nna odpočet (k tomu pozri text žaloby).\n84. Obiter dictum [85 - 89]: Vzhľadom na skutočnosť, že kasačný súd vracia vec krajskému súdu na\nďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, poukazuje v tejto súvislosti (a to aj odkazom na niektoré vady\nrozsudku krajského súdu - pozri vyššie) aj na rozsudok kasačného súdu- sp. zn. 10Sžfk/28/2020, z\nktorého vyplýva - „41. Z vyššie uvedeného je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalovaný v podstate\nskonštatoval viacero podozrivých okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodil z nich jednak záver,\nže dodávatelia sťažovateľovi nedodali tovar tak. ako bol deklarovaný (poukazujúc predovšetkým na\npochybnosti o pôvode tovaru), zároveň však v týchto dodávkach videl konštrukciu zneužívajúcu právo\n(pretože podľa neho neboli ekonomicky opodstatnené a v reťazci sa vyskytovali zmiznutí obchodníci),\nnaviac ešte aj poukazoval na povinnosť ubezpečiť sa, že transakcia nebude poznačená daňovým\npodvodom. Tieto závery podľa kasačného súdu nemôžu obstáť popri sebe, navyše bez jasného\noznačenia, kde v reťazci ušla daň a či v čom boli transakcie umelé (bez ekonomického dôvodu)\", príp.\n„42. Krajský1 súd v podstate len poukázal na povinnosť preukazovať splnenie podmienok na odpočítanie\ndane a odobril existenciu pochybností o deklarovaných obchodoch stojacich na ne dôveryhodnosti\nspoločností z reťazca. Taktiež pridal konštatovanie, že išlo o zneužitie objektívneho daňového práva.\nKrajský' súd tak vec neposúdil správne, keď rovnako ako žalovaný z pochybností týkajúcich sa\nreťazca dovodil nepreukázanie dodania tovaru a zároveň nedostatok obozretnosti sťažovateľci (navyše\ns poukazom na zásadu poctivého obchodného styku, ktorá s obozretnosťou priamo nesúvisí). 43.\nSťažovateľ, poukazujúc na doklady o dodaní tovaru (vrátane dokladov o skladových pohyboch od\ndodávateľov k sťažovateľ ovi), správne v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že keď žalovaný\nspochybňuje dodanie tovaru zo strany dodávateľa, nemôže pochybnosti stavať výlučne na zisteniach\nna iných stupňoch reťazca, konkrétne, že dodávateľ či subdodávateľ nevie preukázať, ako nadobudol\ntovar a ako sa dostal tovar na sklad. 44. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že nepriznať mu právo na odpočet\ndane je možné iba pri preukázaní, že on ako platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že plnenie je\nzapojené do daňového podvodu; tvrdil, že takúto vedomosť mu finančné orgány nepreukázali. Kasačný\nsúd poznamenáva, že tento krok v úvahách má zmysel až po riadnom vysporiadaní sa s otázkou, či sa\n\ndeklarovaný obchod uskutočnil. 45. Podľa kasačného súdu nie je jasne odôvodnený záver žalovaného\no neuskutočnení deklarovaných obchodov. Z preskúmavciného rozhodnutia v skutočnosti nie je jasné\nani to, či podľa žalovaného k dodaniu fyzicky došlo alebo nie, pretože jeho argumentácia stála na\ntom, že ide o transakcie bez ekonomického zmyslu a že dochádzalo k zneužívaniu daňového práva\"\na ,,49. Kasačný súd nespochybňuje, že finančné orgány vykonali rozsiahle dokazovanie a dospeli\naj k podozrivým zisteniam. Tieto zistené skutočnosti je však potrebné jasne a zrozumiteľne právne\nkvalifikovať tak, aby určitý konkrétny dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bolo možné\npovažovať za dostatočne podložený dôkazmi\". Krajský súd sa v novom konaní (aj v súlade s týmito\nprávnymi názormi kasačného súdu vyslovenými v tomto rozsudku), explicitne vysporiada so žalobnými\nbodmi, či nepriznanie práva na odpočet dane v súdenej veci bolo skutkovo dostatočne preukázané vo\nvzťahu k právnemu dôvodu, pre ktorý došlo k odmietnutiu príslušného práva zo strany orgánov verejnej\nsprávy, či v rámci tohto dôvodu bol riadne uplatnený dôkazný štandard, resp. vyhodnotí, či sú tieto dôvody\nv napadnutých rozhodnutiach žalovaného dostatočne jednoznačné a ak nie, či to nespôsobuje vadu\nrozhodnutí žalovaného (nepreskúmateľnosť a pod.) V novom konaní bude preto následne v odôvodnení\nrozsudku potrebné jednoznačne uviesť, čo bolo právnym základom pre nepriznanie práva na odpočet\nDPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva) a k týmto záverom\ntestovať rozhodnutie žalovaného v zmysle žalobných bodov.\n85. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v súvislosti s plnením hmotnoprávnych podmienok došlo\nv ostatnom období k judikatórnemu posunu. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a\nnadväzujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z\ndôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ. Kasačný súd\ntýmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že\nhmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne\nuskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho\ndvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vy hotovila faktúru,\nani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo,\nani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že\nhmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť\ndodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť.\nAktuálna rozhodovacia prax kasačného súdu pritom už štandardne reflektuje na citované rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo - napr. sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, sp. zn.\n5Sžfk/73/2020 zo dňa 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. júna 2022.\n86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v\ntom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe sa má\nnepriznať bez toho, aby daňový' úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu\nna DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo\nna odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný\ndodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží\ndôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom\nna skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné\nna overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).\n87. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk 15/2020 z\n30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného\ndodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,\nže daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje\nna obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom\". V tejto súvislosti kasačný súd\nuzatvára, že princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania je potrebné pomerovať a aplikovať v súlade\ns princípom zákonnosti rozhodovania, pričom je potrebné zohľadniť aj aktuálny vývoj judikatúry. Opačný\nprístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti“.\nIV.\nKonanie na Správnom súde v Košiciach vedené pod sp. zn. PO-6S/9/2023\n\n25. Následne po zrušení rozhodnutia, vec bola vrátená na Krajský súd v Prešove na opätovné\nprejednanie a rozhodnutie. Vec bola zapísaná pod novou spisovou značkou 6S/9/2023. S účinnosťou\nod 01.06.2023 začal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/\nzákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v\nPrešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach\n(ďalej aj „správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod sp. zn. PO-6S/9/2023.\n26. Správny súd v Košiciach uznesením, č. k. PO-6S/9/2023-65 zo dňa 23.10.2025, vylúčil správnu\nžalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102329748/2018 zo dňa\n23.11.2018 na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 2S/45/2025. A konanie o správnej žalobe\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102313568/2018 zo dňa 22.11.2018 je vedené\npod sp. zn. PO-6S/9/2023.\n27. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 09.06.2026, na ktorom rozhodol\nza účasti právneho zástupcu žalobcu a neúčasti žalovaného, ktorý dňa 08.06.2026 doručil súdu\nospravedlnenie neúčasti jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním\nveci bez jeho prítomnosti. Zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na podanej žalobe v celom rozsahu.\nPrávny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že: „...Najvyšší správny súd úplne dal zapravdu\nvšetkým dôvodom kasačnej sťažnosti a odkazuje priamo na jednotlivé body kasačnej sťažnosti ako\naj na samotné dôvody žaloby. Len tak na okraj dodávam, že Krajský súd v Prešove skutočne úplne\nformálne sa vysporiadal s tými dôvodmi žaloby, mýli si tam dodávateľov to výslovne tam uvádza aj\nNajvyšší správny súd, že tam uvádza dodávateľov, ktorí v tomto období vôbec neboli dodávateľmi, na\ndruhej strane práve ten dodávateľ, ktorý bol jedine ten Gross Consulting áno tomu nevenuje fakticky\nžiadnu pozornosť. S tým je spojené aj to, že nevypočul pani E. teda, ten skutkový stav nebol zistený\nspoľahlivo. Je tam zmätočné poukazuje na to, že tovar neexistuje, tovar existuje, dodal iný dodávateľ.\nTakisto tam uvádza aj, že došlo k zneužitiu práva, a to sa ešte potom umocňuje tým, že nerozlišuje ten\npojem výslovne pre účely DPH právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý spája s vlastníckym právom\npodľa Občianskeho zákonníka...“\nV.\nRelevantná právna úprava\n28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím\norgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo\niným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde.\n29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n30. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.\n31. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n„žalobné body“).\n32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby\n(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná\n\nv postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského\nštátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.\n33. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n34. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru\nzabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,\nv ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom\nštáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak\nplatiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný\npreukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,\nak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a\npriezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,\nbydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta\na dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu\nmiesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko\nvodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo\npozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä\nzmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za\nprepravu tovaru.\n35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n36. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n39. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n40. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n\n41. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nVI.\nPrávny názor správneho súdu\n42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nsprávneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd\nsa iba obmedzí na posúdenie zákonnosti rozhodnutí na podklade žalobných námietok z hľadiska\nzákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných názorov, t.j. skúma, ako a či sa\norgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s odvolacími námietkami v napadnutom\nrozhodnutí. Úlohou správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť orgánov verejnej moci.\n43. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102313568/2018\nzo dňa 22.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z\npridanej hodnoty v sume 182.950,49 eur za zdaňovacie obdobie november 2014 z dôvodu neuznania\npráva na odpočítanie DPH a to:\n- že pri dodaní tovaru do iného členského štátu neboli splnené podmienky pre oslobodenie\nod dane podľa § 43 zákona č,. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pre odberateľa\nPRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX\" A. B., Obojna 74, 37-416 Zbydniów,\n- neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov S Trade Group s.r.o. a CROSS\nCONSULTING s.r.o. z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ.z. v znení neskorších predpisov.\n44. K žalobnej námietke ohľadne dôvodu nepriznania odpočítania dane z faktúr z dôvodu, že zo strany\ndodávateľov žalobcu nebolo preukázané vlastnícke právo správny súd uvádza, že koncept prechodu\npráva nakladať s tovarom ako vlastník ako autonómny koncept spoločného systému DPH nezávislý od\nvnútroštátnych podmienok prechodu vlastníctva (či už právneho alebo ekonomického) podľa judikatúry\nSúdneho dvora zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorý umožní inej strane efektívne\nnakladať s týmto majetkom, akoby bola jeho vlastníkom (C-320/88, body 7 a 8). Dodanie tovaru, resp.\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník teda nie je možné podmieňovať vznikom vlastníckeho práva podľa\nformálnych náležitostí upravených vnútroštátnym právom. To znamená, že nie je možné pre účely dane\nz pridanej hodnoty vychádzať z § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo k\nhnuteľným veciam sa vo všeobecnosti nadobúda prevzatím veci. Žalovaný, ako aj správca dane vec po\nprávnej stránke posúdili nesprávne, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník podmieňovali fyzickým\nprevzatím tovaru. Takto prijali nesprávny záver, že nakoľko dodávatelia nenadobudli právo nakladať s\ntovarom ako vlastník, nemohli tovar dodať ďalším odberateľom.\n45. Správny súd pred posúdením ďalších žalobných námietok poukazuje na to, že hmotnoprávnymi\npodmienkami pre odpočet DPH a to aby (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet DPH bol\nzdaniteľnou osobou, (ii) tovar a služby musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a\npožiadavka (iii), aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich\nvlastných zdaniteľných plnení (§ čl. 168 písm. a) Smernice, § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty,\nale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C - 518/14 zo dňa\n\n15.09.2016 bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C - 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater\nProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Formálne podmienky priznania práva na\nodpočet DPH zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods.1 zákona\no dani z pridanej hodnoty, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C\n- 518/14 zo dňa 15.09.2016 bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C - 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo\nveci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Právo odmietnuť odpočet DPH\nmožno vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného\ndôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci SC PAper\nConsult, C-101/16 zo dňa 19.10.2017 bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021 bod\n36; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 bod 31; a splnenie materiálnych\npodmienok nevyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo\nveci Feimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 34,43. vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20\nzo dňa 09.12.2021, bod 38). Správca dane môže nepriznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty v\nzásade len v troch prípadoch: nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie\npráva.\n46. Žalobca ako daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a\npovinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH\nza splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje\ndôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než\ntie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový\nsubjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda\nprerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.\n47. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci, keďže správca dane\nneuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených žalobcovými dodávateľmi S Trade\nGroup, s.r.o. a CROSS CONSULTING, s. r.o. Správca dane svoje rozhodnutie právne odôvodnil a\nžalovaný sa s ním stotožnil, že v danom prípade kumulatívne došlo:\n(I) k zneužitiu práva, keď zdaniteľný obchod z ktorého si žalobca uplatnil odpočet, vyhodnotili ako súčasť\nreťazca so zabudovaným mechanizmom na neoprávnené uplatnenie odpočtu DPH, pričom jediným\núčelom zdaniteľných obchodov v tomto reťazci bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody (účasť na\ndaňovom podvode – č.l. 44 napadnutého rozhodnutia)\n(II) všetko zdôrazňuje preukázanú vedomosť žalobcu o tomto charaktere obchodného reťazca (poukaz\nna výpovede svedkov (konateľov spoločností FEGA FROST, s.r.o., N&Y, s.r.o., S Trade Group, s.r.o.,\nAmato Company, s.r.o. a Amato EU) a odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií\n(III) nakoniec neuznanie odpočtu DPH odôvodňovali aj nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre\nodpočítanie dane (keď podľa nich došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, teda ustanovení\npojednávajúcich o hmotnoprávnych podmienkach odpočtu a nebolo preukázané dodanie tovaru\nžalobcovi jeho dodávateľom, a následne ani dodanie tovaru odberateľom žalobcu.\n48. Správny súd k uvedenému uvádza, že odmietnutie práva na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia, či\nuž hmotnoprávnych podmienok alebo z dôvodu účasti na podvodnom reťazci alebo z dôvodu zneužitia\npráva sú v zásadne tri odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.\nPrávo na odpočet DPH dane môže byť obmedzené iba, ak nastane niektorá z týchto alternatív a to, že\nzdaniteľná osoba buď nesplnila hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak bola zapojená\ndo daňového podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. Preto, ak správca dane konštatoval, že u\ndaňového subjektu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu DPH, je neprípustné,\naby správca dane súčasne identickému daňovému subjektu za identické zdaňovacie obdobie nepriznal\nprávo na odpočet DPH aj z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode alebo z dôvodu zneužitia práva.\nPri preukazovaní zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca alebo pri zneužití práva sa\n\nvychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky na priznanie práva odpočtu DPH boli splnené a\nsúčasne aj zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých\nskúmanie v zmysle judikovaných záverov SD EÚ podlieha odlišným testom. Predpoklady pre posúdenie\nveci ako daňového podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zisťujú prostredníctvom tzv.\nAxel Kittel testu, ktorého fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04 a C-440/04. Vzhľadom\nna uvedené ak žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach súčasne odôvodňovali neuznanie\npráva na odpočítanie DPH, všetkými tromi dôvodmi, ich rozhodnutia vyznačujú sa zmätočnosťou a teda\nnepreskúmateľnosťou.\n49. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že rozhodnutie správcu dane je napriek svojmu veľkému\nrozsahu (109 strán) značne neprehľadným. Rozhodnutie správcu dane je v prevažnej miere zahltené\núdajmi o mechanizmoch procesných postupov správcu dane počas daňovej kontroly, t.j. správca dane\npodrobne opisuje, koho, kedy a za akým účelom vyzval k súčinnosti; čo bolo kedy a komu doručené;\nkto mu kedy a akým listom odpovedal; kedy, komu a prečo telefonoval a pod., t.j. správca dane svoje\nrozhodnutie s najväčšou pravdepodobnosťou tvoril priebežne a to mechanickým ukladaním doň opisov\nchronologicky ním vykonávaných všetkých svojich procesných postupov, avšak na úkor venovaniu\nsa vyhodnoteniu svojich zistení v ich logických súvislostiach. K chronologickému zaznamenávaniu\nprocesných postupov správcu dane slúži administratívny spis, z ktorého v prípade potreby je možné\nzistiť, kto, kedy a za akým účelom bol správcom dane kontaktovaný, či kto sa kedy sa ospravedlnil alebo\nso správcom dane telefonoval a podobne. Rozhodnutie správcu dane má obsahovať už iba na jednom\nmieste (nie opakovane na rôznych miestach aj tohto istého zistenia) sumarizáciu jeho zistení a hlavne\nich vyhodnotenie a v prípade potreby aj s odpoveďami na námietky daňového subjektu, bez potreby ich\nrozsiahleho kopírovania do rozhodnutia.\n50. Na základe vyššie uvedeného, ak by mal správca dane na základe iných zistených skutočností\n(napríklad týkajúcich sa ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení\nhmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že daňovníkom predložené doklady\nneodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné, k čomu v uvedenom\nprípade nedošlo. Dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie\nod dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona,\nbod 54). V rozsahu, v akom prípadné odmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o\nDPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom\npožívať práva upravené právnym systémom Únie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať\nvnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda\nvrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok SDEÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport\n„Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46).\n51. Predpoklady zneužitia práva sa v zmysle judikatúry SD EÚ zasa zisťujú prostredníctvom\ndvojzložkového tzv. Halifax (C - 255/02) testu, podľa ktorého:\n1/ z objektívnych skutočnosti musí vyplývať, že hlavným cieľom obchodných transakcií bolo získanie\ndaňovej výhody, ktorej získanie je v rozpore s normami spoločenstva a\n2/ obchodné transakcie majú čisto umelý charakter; existuje personálne a ekonomické prepojenie;\nnepreukázanie riadnej ekonomickej činnosti u niektorých zúčastnených spoločností; nepreukázanie\nsídla; nekontaktné subjekty; osoby - konatelia, ktorí nevedia poskytnúť základné informácie;\nnepodávanie daňových priznaní; nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti, nepredkladanie dôkazov,\nobštrukcie zo strany daňových subjektov; spoločnosti vykazujúce vysoký obrat bez zamestnancov,\nzákladných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia skladovej evidencie\na mnohé ďalšie objektívne skutočnosti.\n52. Zneužitie práva ako dôvod pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle\njudikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého\núčelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu\ndochádza vtedy, keď napríklad jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník\nsi ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia (ako už však bolo uvedené\nvyššie v texte, podvodný účel uskutočnených dodávok nič nemení na ich objektívnej kvalifikácii ako\ndodávok podliehajúcich DPH). Daňový podvod je formou úmyselného vyhýbania sa daňovej povinnosti,\nktoré je postihnuteľné podľa trestného práva (tento pojem sa však vyčlenil z intencii rýdzo trestného\npráva a má svoje miesto aj v oblasti daňového práva). Tento pojem zahŕňa rôzne situácie, v ktorých sa\n\númyselne predkladajú nepravdivé vyhlásenia alebo falošné dokumenty. Daňový únik tvoria najmä rôzne\nnezákonné opatrenia, pri ktorých sa daňová povinnosť utajuje alebo ignoruje, t. j. daňový subjekt platí\nmenšiu daň, než mu vyplýva platiť zo zákona (prípadne si žiada vrátiť väčšiu daň, než ktorá mu prináleží)\ntým, že utajuje svoje zdaniteľné obchody a transakcie (alebo ich existenciu umelo predstiera) alebo\ninformácie pred daňovými orgánmi. Preto možno daňový podvod vymedziť ako úmyselné protiprávne\nkonanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním\npodstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu\ndaňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby\npáchajúcej daňový podvod. Zneužitie právnej regulácie spoločného systému DPH v zmysle judikatúry\nSúdneho dvora sa od podvodného konania odlišuje tým, že pri zneužití práva zvyčajne nedochádza\nk priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, keď nenáležitým obídením vnútroštátnych\npravidiel s využitím slobôd podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma\ninému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania daňového subjektu je alebo a) aby sa\nvyhol daňovým povinnostiam, alebo b) získal daňové zvýhodnenie. Keďže prestáva byť takéto konanie\nsubjektu výkonom práva, stáva sa protiprávnym konaním. Pri správnej aplikácii podmienok zneužitia\npráva alebo podvodu nemôže byť zo strany správcu dane konanie daňového subjektu vyhodnotené ako\nzneužívajúce a zároveň ako daňový podvod.\n53. Správny súd ďalej uvádza, že v súvislosti s preukázaním účasti žalobcu na daňovom podvode\nsprávny súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel Kittel (C-439/04) zo\ndňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritériá pre posúdenie účasti\ndaňového subjektu na daňovom podvode. Pre odopretie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nz titulu účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce otázky: a) vznikol\nz posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?, b) ak áno, je tento daňový únik dôsledkom\npodvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené?, d) ak\náno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Dôkazné bremeno pritom zaťažuje správcu\ndane.“ Čo je v posudzovanej veci podstatné, danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre\nzneužitie práva, ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky\nodpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných\nskutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným\ntestom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú\npreukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné a vzájomne sa vylučujúce, a v\nzásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva\nna odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.\n54. Na podklade už ustálenej judikatúry treba mať na zreteli, že jedna a tá istá okolnosť (napr.\ndodanie tovaru iným, ako vo faktúre deklarovaným dodávateľom) síce nemusí mať sama o sebe\nvplyv pre nepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, avšak\nsúčasne identická okolnosť, už môže v spojení s inými skutočnosťami mať význam napr. pre posúdenie\nči objektívnej alebo aj subjektívnej vedomostnej zložky daňového subjektu o jeho participovaní na\ndodávateľsko-odberateľskom obchodnom reťazci poznačenom podvodom. Na potrebu rozlišovania\nuvedených dôvodov pre nepriznanie práva na odpočet DPH alebo oslobodenia od DPH nadväzuje\nodlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena, kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, tak v prípade daňového podvodu\nalebo zneužitia práva znáša dôkazné bremeno správca dane. Napokon v súvislosti s uvedeným, je\npre zjednodušenie ďalšej argumentácie nevyhnutné vo všeobecnej rovine opísať princípy prenosu\ndôkazného bremena pri daňovej kontrole. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte\n(žalobcovi), ktorý musí v prvom rade preukázať pravdivosť skutočností, na podklade ktorých si uplatňuje\nnárok na odpočet DPH alebo na oslobodenie od DPH; následne, dokazovanie zo strany správcu\ndane slúži na preverenie pravdivosti týchto daňovým subjektom (žalobcom) tvrdených a dokladmi\npreukazovaných skutočností, t.j. v tomto štádiu dochádza k prenosu dôkazného bremena na správcu\ndane, aby preukázal, že daňovým subjektom (žalobcom) tvrdené a preukazované je alebo nie je\npravdivé, a až v prípade, že správca dane nepravdivosť tvrdení daňového subjektu dôveryhodne\nvykonaným dokazovaním spochybní, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.\n55. Správca dane prezentoval pochybnosti o skutočnom dodávateľovi tovaru žalobcovi, t.j. či týmto\nfaktickým dodávateľom bol skutočne vo faktúre deklarovaný dodávateľ alebo iný subjekt (subdodávateľ),\n\nsprávny súd uvádza, že táto pochybnosť nemôže byť taktiež dôvodom pre záver o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok pre nepriznanie žalobcovi odpočtu DPH, a to s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 podľa ktorého cit.:„V zmysle\naktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že\nsťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ BRASTRECH, s.r.o. zabezpečil dodanie\nprostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú\nzávery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému kasačný súd poukazuje na\nuznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,\nefektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe\nktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nzaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto\nnákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený\ntovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,\nčiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po\ndruhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“\n56. Žalobca ďalej namietal, že vo vzťahu k odberateľovi „ZUZANEX\" sa žalovaný obmedzil len na prepis\nzistení, citáciu právnych predpisov s konštatovaním, že ak žalobca ponechal prepravu tovaru do iného\nčlenského štátu na nadobúdateľa, je povinný urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky\ntovaru v rámci členských štátov a musí niesť dôsledky za nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom.\nPodľa názoru žalobcu z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos vyplýva, že správca\ndane by mohol žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť daň len v tom prípade, ak by dokázal, že nekonal\ndobromyseľne a neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na\npodvode. Namietal, že uvedené správca dane nezistil, preto uloženie povinnosti platiť daň je v rozpore\nso zákonom.\n57. Ak má správca dane na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ekonomickej\nčinnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od\ndane, musí preukázať, že daňovníkom predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné,\nprípadne, že ide o doklady falošné, k čomu v uvedenom prípade nedošlo. Dôsledok zneužitia alebo\npodvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci\nSpoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54). V rozsahu, v akom prípadné\nodmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej\nnikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym systémom\nÚnie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez\nohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok\nSDEÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46).\n58. Podľa žalovaného v prípade odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE\n„ZUZANEX“ nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie uvedená v § 43 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z. z dôvodu, že nebola splnená podmienka odoslania tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu.\n\nŽalovaný ďalej uvádza, že na základe odpovede na žiadosť č. 1768848/2015 bolo podľa žalovaného\nzistené, že spoločnosť PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ predala kuracie\nprsia späť na Slovensko pre spoločnosť CROSS CONSULTING, s.r.o. Predaný tovar prepravil A. B.,\npreprava kuracích pŕs sa uskutočnila vozidlom I. XXX O. cez hraničný prechod Barwinek, na trase\nPoprad – Krecin, miesto vyloženia vo firme Liška Slovakia, s.r.o. Pokiaľ sa teda tovar naložený na\ndopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania a tým istým dopravným prostriedkom sa vráti\ndo členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského\nštátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V danom prípade\nmal byť tovar po jeho naložení na dopravný prostriedok s evidenčným číslom I. XXXXX prepravený\nzo Slovenska a tým istým dopravným prostriedkom prepravený späť na Slovensko. Túto skutočnosť'\npotvrdzuje aj zistenie správcu dane preverením detailného výpisu mýtnych transakcií vozidla I. XXXXX\nv dňoch 26.11.2014 až 28.11.2014, podľa ktorého uvedené vozidlo dňa 26.11.2014 ukončilo o 22:30:34\nhod. pohyb v miest Žilina — Strážov - západ, ďalší následný pohyb tohto vozidla bol zaznamenaný dňa\n27.11.2014 o 01:02:19 v mieste Nemšová. Z uvedeného vyplýva, že obchodná transakcia neprebehla\ntak, ako je uvedené na prepravných dokladoch (CMR a potvrdeniach o prijatí tovaru v EÚ odberateľom\nalebo osobou ním poverenou), ale tovar bol po jeho naložení v Ploskom na dopravný prostriedok s\nevidenčným číslom I. XXX O. prepravený priamo do Skalky nad Váhom, kde došlo k jeho vykládke.\nNásledne žalovaný uvádza, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií je zaznamenaný pohyb\nvozidla I. XXX O. dňa 26.11.2014 na území Slovenskej republiky, a to o 09:31:19 hod. vo vymedzenom\núseku cesty 068-009d Bretejovce-juh — (I/68, III/068009), dňa 27.11.2014 0 01:02:19 je zaznamenaný\npohyb vozidla vo vymedzenom úseku cesty 057-006 (Dl, I/57) Nemšová 2. Ďalší pohyb vozidla\nvo vymedzenom úseku cesty 057-006 (Dl, I/57) Nemšová 2 bol zaznamenaný až o 10:45:51. Dňa\n27.11.2014 0 21:05:01 hod. vo vymedzenom úseku cesty 068-010 Budimír-sever (I/68, II/068009) je\nukončený pohyb vozidla na území Slovenskej republiky. Uvedené vozidlo opustilo územie Slovenskej\nrepubliky vo vymedzenom úseku cesty 073-024g (MK-f2, I/73) — štátna hranica Slovenská republika —\nPoľská republika (Vyšný Komárnik).\n59. Správny súd uvádza, že zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky\noslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.\nPrvou je, že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo\nna účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej\nosoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a druhou je,\nže nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a\noznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.\n60. K uvedenému je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-409/04\n(Teleos), z ktorého vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch\npodmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa\na jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim,\nnadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný\nalebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.\nPokiaľ ide o pojem „dodanie tovaru“, tento je potrebné vykladať v súlade s článkom 14 ods. 1 Smernice\nRady 2006/112, ktorý stanovuje, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom\nako majiteľ. Vychádzajúc z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ, „prevod práva nakladať s tovarom\nako vlastník sa podľa judikatúry Súdneho dvora neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje\npríslušná vnútroštátna právna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou\nstranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto\nmajetku“ (rozsudok zo dňa 20. apríla 2020, Herst s. r. o. v Odvolací finanční ředitelství, C-401/18, ďalej\npodobne spojené rozsudky zo dňa 10. marca 2011, Finanzamt Burgdorf a i. v Manfred Bog a i., C-497/09,\nC-499/09, C-501/09 a C-502/09, rozsudok zo dňa 03. júna 2010, État belge v Nathalie De Fruytier,\nC-237/09, rozsudok zo dňa 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej v P. vo W., C-282/22,\n\natď.). „Navyše existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana,\nna ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie\ndotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho.“ (rozsudok zo dňa 23. apríla 2020,\nHerst s.r.o. v Odvolací finanční ředitelství, C-401/18).\n61. Vo vzťahu k faktúre vystavenej spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE\n„ZUZANEX“ správny súd uvádza, že o splnení podmienok na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak daňovník vyčerpal svoje\ndôkazné bremeno na preukázanie prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a\nprepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte, dôkazné bremeno sa presúva\nna správcu dane. Ak má správca dane na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich\nsa ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok\noslobodenia od dane, musí preukázať, že daňovníkom predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú\nnehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné. Dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka\naj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ\nvo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54). V rozsahu, v akom prípadné odmietnutie priznania práva\nvychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto nemôže podvodne\nalebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym systémom Únie, takéto odmietnutie\nvo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu na právo v oblasti\nDPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok SDEÚ vo veci C-131/13,\nC-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46).\n62. Po preskúmaní veci správny súd dospel k názoru, že v tomto prípade žalobca predložením\ndodacieho listu zo dňa 26.11.2014, potvrdenia o prijatí tovaru v EÚ odberateľom alebo osobou ním\npoverenou, CMR č. 362292, bankového výpisu č. 2014/2 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (úhrada\ndňa 28.11.2014 vo výške 72 586,80 eur, a následne na základe výzvy na predloženie dôkazov č.\n104406945/2016 zo dňa 05.12.2016 žalobca k faktúre č. 5514093293 zo dňa 26.11.2014 za dodané\nmrazené kuracie prsia oznámením, že tovar vyskladnil zo skladu v Ploskom dňa 26.11.2014 a že tovar\nbol naložený na chladiarenskú nákladnú súpravu odberateľa, evidenčné čísla vozidiel I. XXX O. a L.,\nvodič vozidla K. B. potvrdil prevzatie tovaru podpisom na dodacom liste žalobcu dňa 26.11.2014, a\nnásledne na žiadosť žalobcu odberateľ potvrdil aj potvrdenie o prijatí tovaru v EÚ odberateľom, čím podľa\nsprávneho súdu dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia\nod dane, t. j. doručenie tovaru odberateľovi PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE\n„ZUZANEX“ do iného členského štátu a prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre tohto\nnadobúdateľa. Žalobca tak predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na\npreukázanie skutočnosti o dodaní tovaru odberateľovi spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO\nUSLUGOWE „ZUZANEX“. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane\npredloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak je tomu\naj v tomto prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým\norgánom predložil aj CMR a jeho tvrdenia boli potvrdené aj výpoveďou svedkov.\n63. Z ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal,\ndôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných\nzistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej\nspoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať,\nže predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné\n(vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí napríklad len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky).\n64. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný nemôže spochybniť prepravu tovaru od žalobcu do iného\nčlenského štátu Európskej únie na základe takej skutočnosti, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný\nprostriedok prepraví z členského štátu dodania a tým istým dopravným prostriedkom sa vráti do\nčlenského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu\ndodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. Medzinárodný nákladný list\n(CMR) je prepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie prepravcu o prevzatí tovaru na prepravu, o\nmieste prevzatia na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste jeho dodania. V prípade,\nak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Pokiaľ žalovaný spochybňuje\npravdivosť obsahu zistených skutočností z dôvodu, že sa tovar naložený na dopravný prostriedok\nprepraví z členského štátu dodania a tým istým dopravným prostriedkom sa vráti do členského štátu\n\ndodania, takýto postup správcu dane a žalovaného bez ďalšieho, nie je v súlade so zákonom a s\nrozhodovacou praxou vyšších súdov, a to aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, kde na jednom mieste\nv napadnutom rozhodnutí uvádza, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií je zaznamenaný\npohyb vozidla I. XXX O. dňa 26.11.2014 na území Slovenskej republiky, a to o 09:31:19 hod. vo\nvymedzenom úseku cesty 068-009d Bretejovce-juh — (I/68, III/068009), dňa 27.11.2014 0 01:02:19 je\nzaznamenaný pohyb vozidla vo vymedzenom úseku cesty 057-006 (Dl, I/57) Nemšová 2. Ďalší pohyb\nvozidla vo vymedzenom úseku cesty 057-006 (Dl, I/57) Nemšová 2 bol zaznamenaný až o 10:45:51.\nDňa 27.11.2014 0 21:05:01 hod. vo vymedzenom úseku cesty 068-010 Budimír-sever (I/68, II/068009)\nje ukončený pohyb vozidla na území Slovenskej republiky. Uvedené vozidlo opustilo územie Slovenskej\nrepubliky vo vymedzenom úseku cesty 073-024g (MK-f2, I/73) — štátna hranica Slovenská republika —\nPoľská republika (Vyšný Komárnik). A na inom mieste v napadnutom rozhodnutí uvádza, že tovar nebol\nodoslaný z tuzemska do iného členského štátu (str. 11 a 12 rozhodnutia). Vzhľadom na vyššie uvedené,\ntak správca dane a aj žalovaný zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti.\n65. Správny súd tiež konštatuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak,\nako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu\nsplnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda\npotrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na\nodpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu\nna ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo\nveci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).\n66. K žalobnej námietke ohľadne porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, kedy\nžalobca namietal, že v procese daňovej kontroly boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly z iných\ndaňových kontrol správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť\nvšetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a\nčo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania\ndaňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,\npovinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový poriadok výslovne\nuvádza, že ako dôkaz môžu byť použité protokoly o daňových kontrolách, túto žalobnú námietku správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n67. K žalobnej námietke nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, správny súd uvádza,\nže dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany\nsprávcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom,\nvzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené\nčo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci\nuplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov,\nale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane je\npovinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie, ale nie je konaním vyhľadávacím. Z\nuvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom\na aké závery z nich vyvodí. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov\na zásada objektívnej pravdy a v zmysle týchto zásad sú daňové orgány povinné postupovať. V\nuvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014\nz 10.02.2015 podľa ktorého cit. „... aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi\ndane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly\nalebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný\nhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“\nZásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, však nepredstavuje absolútnu povinnosť\nsprávcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia\ndaňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných\nskutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,\nakým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery\nvyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti\n\na dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\nSprávca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym\norgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje\nzistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu\nspolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je zasa v pozícii účastníka daňového\nkonania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n68. Vo vzťahu k tejto námietke žalobcu správny súd podotýka, že je síce pravdou, že dokazovanie riadi\na vyhodnocuje správca dane podľa svojej úvahy, avšak ani táto jeho úvaha nemôže byť bezbrehou,\nidenticky, ako nemôže byť bezbrehým a svojvoľným aj jeho rozhodnutie, že určité daňovým subjektom\nnavrhované dôkazy nevykoná či nevyhodnotí, ale aj toto jeho rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené\nv logických súvislostiach nadväzne na ním prijatý záver rozhodnutia (t.j. či tento prijatý záver by\nobjektívne mohol alebo nemohol byť modifikovaný vykonaním určitého dôkazu). Keďže správca dane\na ani žalovaný v žalobou napadnutých rozhodnutiach neodôvodnili, z akého dôvodu nepripisovali\nžalobcom predloženým a navrhovaným (napr. opakovaný výsluch konateľky CROSS CONSULTING,\ns.r.o.) dôkazom žiadnu dôkaznú silu a teda prečo ich nevykonali, preto správny súd vzhliadol aj túto\nžalobnú námietku žalobcu dôvodnou.\n69. Záverom správny súd uzatvára, že rozhodnutie v predmetnej veci neznamená, že žalobcovi\nako daňovému subjektu bude priznané právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Hlavnou\núlohou správcu dane bude relevantne spochybniť splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok\npredmetného práva alebo (v prípade, kedy vzhliadne neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom\nobchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami, a zároveň nie je\nmožné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu\nDPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ\nnapr. v rozsudku Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca\ndane a žalovaný aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na\ndaňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).\n70. Na základe vyššie uvedeného ak žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach súčasne\nodôvodňujú neuznanie práva na odpočítanie DPH všetkými vyššie označenými tromi dôvodmi, ich\nrozhodnutia sa vyznačujú zmätočnosťou, čo viedlo správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie\nako aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a\ntiež vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP\nv spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP) keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni\nprvostupňového správneho orgánu (správcu dane), správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako\naj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191\nods. 4 veta prvá SSP).\n71. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní\nnepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd\ni bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n72. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nproti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci\ncelkový úspech.\n73. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n\n74. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP „(1) Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné\nkonanie.\n(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd\nrozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“\n75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a s\nohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje komplexne\n(spoločne) podľa konečného výsledku konania (s poukazom na zrušujúci rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/54/2021 zo dňa 15.11.2022), a keďže žalobca mal v konaní plný\núspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov celého (vrátane kasačného) súdneho konania.\n76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}