{"guid": "689939a6-0a01-4bf8-86ca-081b703d8639:649c4a94-3166-4c6a-97fe-b00e26b46b7f", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200455.3", "spisova_znacka": "PO-3S/51/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/51/2022 z 17. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 17. júna 2026, sp. zn. PO-3S/51/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200455.3", "identifikacne_cislo": "8022200455", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Bc. Marián Haladej", "sudca_id": 984, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-bc-marian-haladej-984", "datum_vydania": "2026-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-12", "nazov": "§ 19 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1234", "nazov": "§ 24 ods. 1234 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1234", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-12.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-12.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/649c4a94-3166-4c6a-97fe-b00e26b46b7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200455.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200455.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200455.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3S/51/2022\n8022200455\n17. 06. 2026\nMgr. Bc. Marián Haladej\nECLI:SK:SpSKE:2026:8022200455.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Haladeja (sudcu\nspravodajcu) a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Romana Die, v právnej veci žalobcu: JANTER,\ns.r.o., so sídlom č. 169, 082 38 Ovčie, Slovenská republika, IČO: 46 603 441, právne zastúpený: JUDr.\nIvo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 08 901 Svidník, IČO: 42 227 534, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101919972/2022 zo dňa 07.07.2022, vo\nveci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2020 a jemu predchádzajúceho\nadministratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 29.08.2022 doručenou dňa 30.08.2022 pôvodne Krajskému súdu\nv Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. 101919972/2022 zo dňa 07.07.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100423619/2022 z 04.03.2022, ktorým bol podľa §\n68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020 v sume 7 872,76 EUR. Žalobca žiadal, aby\nsúd prípadne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo\n„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v\nKošiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho\nznení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 08.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“\na rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.\nAdministratívne konanie\n3. Správca dane vykonal u žalobcu, ktorý mal v rámci administratívneho konania postavenie účastníka\nkonania (daňového subjektu), pričom ďalej je texte označovaný jednotne ako „žalobca“, daňovú kontrolu,\n\nktorá sa začala dňa 09.12.2020 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.11.2020, zameranú\nna zistenie správnosti výberu a odvedenia DPH za viaceré zdaňovacie obdobia. V rámci daňovej\nkontroly bol vykonaný výsluch konateľa žalobcu, výsluch svedkov, zadovážené listinné doklady. Zo\nstrany žalobcu boli okrem iného predložené doklady, na podklade ktorých si uplatňoval právo na\nodpočet DPH a to faktúry číslo 20070201, 20070704, 20070903, 2007104, 20071403, 20071503,\n20071703, 20072203, 20072404, 20072803, 20072902, ktoré boli vystavené dodávateľom žalobcu a to\nspoločnosťou IPEĽ-TRADE, s.r.o., s predmetom fakturácie rôznych náhradných dielov na motorové\nvozidlá. Žalobca v rámci daňovej kontroly vypočul bývalého konateľa dodávateľa žalobcu obchodnej\nspoločnosti IPEĽ-TRADE, s.r.o., p. A., ktorý uviedol, že predmetné náhradné diely z vystavených faktúr\nmal dodať žalobcovi, nedisponoval žiadnymi inými dokladmi, diely mal nakúpiť od spoločností RISE s.r.o.\na CARGO UNIT s.r.o. a následne mali byť odpredané žalobcovi pričom úhrada za predmetné faktúry\nmala prebiehať hotovostným spôsobom. Správca dane v rámci daňovej kontroly overoval informácie\nprostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, z uvedeného dôvodu bola daňová kontrola\naj prerušená, pred ukončením daňovej kontroly správca dane oboznámil žalobcu podaním zo dňa\n07.09.2021 o pochybnostiach, ktoré zistil pri daňovej kontrole a to konkrétne pochybnosti vo vzťahu\nk dodaniu tovaru od spoločnosti IPEĽ-TRADE, s.r.o. pri ktorých malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1 a § 51\nods. 1 zákona o DPH, teda že doklady predložené žalobcom nepreukazujú skutočnosť, že fakturované\ntovary boli aj dodávateľom žalobcu spoločnosťou IPEĽ-TRADE, s.r.o. aj dodané. Žalobca k uvedených\npochybnostiam predložil vyjadrenie zo dňa 16.09.2021, v ktorom poukázal, že nemôže byť pripísané\nna ťarchu žalobcu, že jeho dodávateľ nevedel predložiť žiadne podklady k vystaveným faktúram,\nžalobca uviedol, že predložil faktúry a dodacie listy, na ktorých síce absentoval podpis odberateľa,\nale odberateľom bol žalobca, teda uvedené nebolo v tomto prípade opodstatnené a poukázal na to,\nže uhradil faktúry a predložil fotokópie dokladov o úhrade tovaru z elektronickej registračnej pokladne,\nako i vyhlásenie žalobcu s uvedením rozpisu náhradných dielov, ktoré boli použité na údržbu motorových\nvozidiel, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu.\n4. Správca dane na podklade zistených skutočností z daňovej kontroly vyhotovil protokol z daňovej\nkontroly zo dňa 25.10.2021, v ktorom mal za preukázané, že zo strany dodávateľa žalobcu nemohlo\ndôjsť k uskutočneniu plnenia podľa faktúr (dodanie náhradných dielov na motorové vozidlá) a malo sa\njednať len formálny a nelegálny obchod bez reálneho plnenia, z uvedeného, vyčíslil rozdiel na DPH vo\nvýške 7872,26 EUR. Žalobca sa k podanému protokolu vyjadril podaním zo dňa 09.12.2021.\n5. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.03.2022, v ktorom žalobcovi určil rozdiel na\nDPH v sume 8001,58 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2020, čím nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet\nv sume 128,82 EUR a vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH v sume 7872,76 EUR. Svoje zistenia založil na\nvýsledkoch obsiahnutých v protokole z daňovej kontroly a to, že nebola preukázaná osoba dodávateľa\nvo vzťahu k faktúram, ktoré boli vystavené spoločnosťou IPEĽ-TRADE, s.r.o. (ako deklarovaným\ndodávateľom žalobcu), pričom malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.\n6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 09.04.2022,\nv ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie, ako aj porušenie\nzákona, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že nedošlo\nk vyhodnoteniu všetkých dôkazov, ktoré predložil, najmä dokladov preukazujúcich úhradu faktúr\na vyhlásenie o použití náhradných dielov pre motorové vozidlá. Rovnako namietal, že časti protokolu boli\nskopírované do rozhodnutia, čo považoval za neprípustné. Žalobca namietal a odkázal na existujúcu\njudikatúru, že správca dane nemohol presúvať dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nadobudnutia\ntovaru subdodávateľmi na dodávateľa žalobcu, v takom prípade mal správca dane preukazovať\nexistenciu daňového podvodu. Žalobca ďalej namietal, že splnil všetky podmienky zákona o DPH a mal\nza to, že mu vzniklo právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Právo odoprieť odpočítanie\nDPH možno odoprieť len výnimočne, ak je objektívne zo strany daňových orgánov preukázaná\núčasť na daňovom podvode, pričom tieto zistenia mali vychádzať z objektívnych zistení a nie iba\nz domnienok správcu dane. Žalobca uviedol, že tvrdené porušenia zákona mali byť zo strany správcu\ndane jednoznačne preukázané a práve nesplnenie podmienok mal jednoznačne preukázať práve\nsprávca dane. Žalobca poukázala aj na skopírovanie časti protokolu z inej daňovej kontroly, uvedené\nmalo byť dôvodom nezákonnosti. Žalobca mal za to, že správca dane nemohol neuznať nárok\nna odpočítanie dane s poukazom na nedostatočné zistenia opaku o nepredložení dôkazov o nedodaní\ntovaru. V podanom odvolaní uviedol, že s poukazom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci\nC - 610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020 nebola v konaní preukázaná účasť žalobcu na daňovom podvode,\n\npreto odopretie práva na odpočet DPH bolo nezákonné. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie a vrátiť vec\nna ďalšie konanie.\n\n7. Žalovaný žalovaným rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nŽalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o spochybnení samotného dodania tovaru deklarovaným\ndodávateľom žalobcu (spoločnosťou IPEĽ -TRADE s.r.o). Žalovaný z administratívneho spisu zistil, že\nsprávca dane v rámci daňovej kontroly zisťoval skutkový stav veci, pričom nevychádzal len z faktúr\npredložených žalobcom, ale preveroval aj to, či tieto faktúry odrážajú skutočný obsah deklarovaných\nobchodov a či majú materiálny podklad. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen\nz formálnej stránky, ale aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Vo vzťahu k odvolacím\nnámietkam žalobcu týkajúcich sa nevyhodnotenia predložených faktúr, dokladov o úhrade a použitia\nnáhradných dielov pri podnikateľskej činnosti, žalovaný uviedol, že predloženie faktúr, ich zaúčtovanie\nv účtovníctve, platby za tovar mali byť preukazované fotokópiami dokladov z registračnej pokladnice a\npopis spôsobu naloženia s nakúpenými náhradnými dielmi vyhotovený žalobcom, ešte nie sú dôkazom,\nže k zdaniteľnému obchodu došlo. Žalobca iné dôkazy o uskutočnení prijatých zdaniteľných plnení\nnepredložil, pričom v rozpise o použití náhradných dielov na jednotlivé motorové vozidlá uviedol, že\nich použil na svoje podnikateľské účely. Žalovaný konštatoval, že správca dane spochybnil samotnú\nexistenciu tovaru. K odvolacím námietkam týkajúcich sa rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej\núnie, na ktorú žalobca v odvolaní poukazoval (Bonik, Vikingo), žalovaný uviedol, že správca dane\nneposudzoval daňový podvod, ale konštatoval, že deklarované obchody sa neuskutočnili tak, ako je\nuvedené na predmetných faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, t. j. že\ndeklarované tovary nedodal dodávateľ uvedený na jednotlivých faktúrach. Žalovaný považoval tento\nzáver za oprávnený a vychádzajúci z úplne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že správca dane\nneuznal právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených v § 49 ods. 1 a\n2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom nekonštatoval podvodné ani zneužívajúce konanie\nžalobcu. Žalovaný uzavrel, že správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu\nnepreukázania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uviedol, že odvolacia\nargumentácia žalobcu založená na výklade smernice o DPH a judikatúre Súdneho dvora Európskej\núnie, najmä vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. (C 610/19), by bola relevantná len v prípade, ak by bola\nbez pochybností preukázaná materiálna existencia fakturovaných tovarov a osoba ich dodávateľa. Z\nuvedeného dôvodu vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, posúdenie skutkového stavu\na závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 a §51\nzákona o DPH správcom dane za správne, teda správca dane postupoval zákonne, odvolaniu nevyhovel\na rozhodnutie potvrdil.\nKonanie pred správnym súdom\n8. Žalobca podal proti žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 29.08.2022, ktorú adresoval\npôvodne Krajskému súdu v Prešove, a ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného. V správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne\nposúdenie a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok\nnezákonnosť rozhodnutia. V podanej správnej žalobe sa pridržiaval už skôr produkovaných námietok,\nktoré uviedol v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane, namietal predovšetkým, že žalovaný\nnevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, najmä doklady o úhradách za faktúry, doklady o použití\nnáhradných dielov na opravu motorových vozidiel pri podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca namietal\ntaktiež neúplnosť protokolu a jeho nezákonnosť. Žalovaným v žalovanom rozhodnutí sa podľa žalobcu\nnezaoberal dôsledne aj odvolacími námietkami tvrdenými žalovaným vo vzťahu k eventuálnemu\nporušeniu § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH, kedy uviedol, že fakturované náhradné diely\nnakúpil od platiteľa dane, použil ich na podnikateľské účely a disponoval faktúrami s náležitosťami podľa\n§ 71 zákona o DPH. Rovnako ako v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť\nprotokolu o daňovej kontroly z dôvodu že obsahoval „skopírované“ časti protokolu z inej daňovej kontroly\niného subjektu. Žalobca poukazoval na vnútornú rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a\nnamietal, že žalovaný na jednej strane uviedol, že správca dane spochybnil samotnú existenciu tovaru,\nno zároveň konštatoval, že deklarované tovary nedodal dodávateľ uvedený na predmetných faktúrach.\nPodľa žalobcu nie je zrejmé, či správca dane spochybňuje samotnú existenciu tovaru alebo len osobu\n\njeho dodávateľa. Namietal, že správca dane skutočnú existenciu predmetného tovaru fyzicky nepreveril\na nepredložil dôkaz o jeho neexistencii. Žalobca vo svojej správnej žalobe poukázal aj na rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít predovšetkým rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 10Sžfk/44/2019 zo dňa 24.11.2020 a sp. zn. 3Sžfk/49/2017\nzo dňa 27.09.2018 a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na rozsudky vo veciach\nVikingo Fővállalkozó Kft. (C-610/19) a PPUH Stehcemp (C-277/14). V tejto súvislosti poukazoval na\njudikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej ako nemožno nadviazať kontakt s dodávateľom,\nautomaticky neznamená neexistenciu jeho hospodárskej činnosti. Zdôraznil, že fakturovaný tovar bol\nžalobcovi ako odberateľovi skutočne dodaný a žalobca ho preukázateľne použil pre potreby svojich\nzdaniteľných plnení. Žalobca uzavrel, že v daných obchodných prípadoch splnil všetky náležitosti,\nktoré od neho príslušné právne predpisy vyžadovali a tieto skutočnosti podporil aj výpoveďou bývalého\nkonateľa dodávateľa žalobcu. Žalobca sa domáhal zrušenia ako žalovaného, tak i rozhodnutia\nsprávcu dane, priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobca v podanej žalobe žiadal nariadenie\npojednávania vo veci.\n9. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.01.2023, zotrval na správnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žalobné námietky považoval za nedôvodné. Žalovaný\nzdôraznil, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po\nsplnení zákonných podmienok, ktorých splnenie je daňový subjekt povinný preukázať a za ich správnosť\nktorých zodpovedá. Zdôraznil, že obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke,\nale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. Vo vzťahu k námietkam žalobcu k nevyhodnoteniu dokladov o úhradách\npredmetných faktúr, žalovaný uviedol, že správca dane sa s týmito dôkazmi vysporiadal v protokole\nz daňovej kontroly, aj v rozhodnutí správcu dane. Zdôraznil, že tieto podklady nepotvrdzovali, že\ndeklarované zdaniteľné obchody sa uskutočnili a zaplatenie faktúr neznamenalo, že tovar uvedený\nna faktúrach bol aj reálne dodaný, rovnako ako dôkaz o použitý náhradných dielov na motorové\nvozidlá žalobcu, naopak žalovaný z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca nepredložil\ninformácie o tom, kto bol výrobcom náhradných dielov, ich sériové čísla, prípadne iné označenie na\nto, aby ich správca dane mohol overiť so skutočnosťou pri výkone miestneho zisťovania, preto ho\nani nevykonal. Žalovaný zdôraznil, že správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol\npredmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí preukázať\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach. Ak daňový subjekt v\ntomto smere dôkazné bremeno neunesie, nárok na odpočítanie dane nemôže byť uznaný. K tvrdeniu\nžalobcu, že správca dane ani žalovaný nemôžu požadovať predloženie ďalších dôkazov nad rámec §\n49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru\nsúdov, podľa ktorej zákonné podmienky vzniku práva na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej\ndeklarácii a predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia nesporne preukazovať skutočnosť\nvo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, objekte a subjekte. Žalovaný uviedol, že ak správca\ndane nadobudne odôvodnené pochybnosti o priebehu zdaniteľných obchodov, je na daňovom subjekte,\naby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie svojich pôvodných dôkazov,\npričom správca dane uzavrel, že žalobca pochybnosti o skutočnej realizácii zdaniteľného obchodu\nneodstránil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nKemwater ProChemie (C-154/20), podľa ktorého sa uplatnenie práva na odpočítanie DPH má nepriznať\naj bez preukázania daňového podvodu, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol identifikovaný\na chýbajú údaje potrebné na overenie, či mal postavenie zdaniteľnej osoby. V reakcii na žalobnú\nargumentáciu založenú na rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Vikingo Fővállalkozó\nKft. (C-610/19) a PPUH Stehcemp (C-277/14) žalovaný zdôraznil potrebu rozlišovať medzi nepriznaním\npráva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok ustanovených zákonom\no DPH a nepriznaním práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom\npodvode. Uviedol, že v žalobe uvedené rozhodnutia Súdneho dvora sa týkajú prípadov poznačených\ndaňovým podvodom, zatiaľ čo správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu\nnesplnenia hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH, a nie z dôvodu jeho zapojenia do\ntransakcií poznačených daňovým podvodom. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n10. Žalobca podal repliku zo dňa 15.06.2023 k podanému vyjadreniu žalovaného, v ktorej zotrval na\npodanej správnej žalobe. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom\nnespochybnil dôvodnosť správnej žaloby. Vo vzťahu k dokladom o úhradách predmetných faktúr\nnamietal, že správca dane tieto dôkazy nevyhodnotil, ale len konštatoval, že nepreukazujú uskutočnenie\n\nzdaniteľných obchodov. Podľa žalobcu absentovali úvahy správcu dane o zákonnosti a vierohodnosti\npredložených dôkazov. Súčasne namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho argumentáciou\ntýkajúcou sa porušenia § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca zároveň zotrval na\nnámietke nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tvrdil, že v žiadnom prípade nemohol porušiť\npodmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Opätovne namietal aj\nnepreskúmateľnosť protokolu z daňovej kontroly a rozhodnutia žalovaného, keďže z ich odôvodnenia\npodľa jeho názoru nebolo zrejmé, či daňové orgány spochybňovali samotnú existenciu tovaru alebo\nlen osobu deklarovaného dodávateľa. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/44/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorý považoval za skutkovo obdobný v\nprejednávanej veci. Namietal, že pochybnosti týkajúce sa ďalších článkov obchodného reťazca nemožno\nbez ďalšieho prenášať na vzťah medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. Súčasne poukázal na\nrozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020, z ktorého podľa\njeho názoru vyplýva, že samotné porušenie povinností dodávateľa nemožno bez ďalšieho považovať\nza dôkaz protiprávnosti konania odberateľa.\n11. Žalovaný podal vo veci dupliku zo dňa 23.04.2025, v ktorej zotrval na dôvodoch uvedených vo\nsvojom vyjadrení k žalobe a navrhol žalobu zamietnuť.\n12. Duplika žalovaného bola zaslaná žalobcovi na vedomie dňa 22.05.2025.\n13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.05.2026. Na tomto pojednávaní nebol prítomný\nžalobca, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho\nneprítomnosti. Žalovaný sa zúčastnil pojednávania, na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených\nv správnej žalobe, ako i odkázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov.\n14. Správny súd na vytýčenom pojednávaní nerozhodol, ale postupom podľa 116 162/2015 Z.z.\nSprávneho súdneho poriadku v znení v rozhodnom čase (ďalej aj „SSP“) určil termín verejného\nvyhlásenia rozsudku a vo veci dňa 17.06.2026 vyhlásil rozsudok a správnu žalobu zamietol.\nRelevantné právne predpisy\n15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd je viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.\n18. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase podľa § 19 ods. 1 a 2\ndaňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti\nje dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o\ndielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8\nods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n19. Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase\n(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa\nosobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n20. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová kontrola začína\ndňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí\nobsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a\nkontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí\naj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o\nnásledkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu\nzačať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane\ndo ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však\nnesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase dodaním služby je každé\nplnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane\nposkytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia\npráva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)\nslužby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania služby.\n23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“\n25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n26. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nalebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n28. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si\nmohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý\njej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\n\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nPodmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ\ndane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n29. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva\niné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,\nže daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno\nsa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.\n30.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\n101919972/2022 zo dňa 07.07.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov\nč. 100423619/2022 z 04.03.2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 7872,76 EUR na DPH za zdaňovacie\nobdobie júl 2020, ktorým bolo zo strany správcu dane a žalovaného spochybnená osoba dodávateľa k\ndodanie tovaru (rôznych náhradných dielov na motorové vozidlá) od deklarovaného dodávateľa žalobcu\na to spoločnosti IPEĽ-TRADE s r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu.\n31. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom\núspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných\nbodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je\nčasovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan 2/2020 zo dňa 29.09.2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na\ntomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie\norgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach\nžaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v\nsprávnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať\nich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu\nkonania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike\nna vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po\nuplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak\nnapadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako\nboli uplatnené žalobcom.\n32. Medzi stranami bolo spornou skutočnosťou otázka preukázania dodania tovaru deklarovaným\ndodávateľom, ktorý bol uvedený na faktúrach. Správca dane z podkladov z daňovej kontroly neuznal\nžalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou\nIPEĽ - TRADE s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pričom žalovaný\ntieto závery ako vecne správne potvrdil.\n\n33. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov\ndaňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie zdaniteľného plnenia je nutné v každom\njednotlivom prípade posudzovať individuálne. Preto pokiaľ žalobca vo svojich žalobných námietkach\nmienil zdôrazniť, že uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti odpočtu predloženými\ndokladmi, správny súd konštatuje, že okolnosti a zistenia, ktorými finančné orgány dôvodili svoje\npochybnosti majú minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy\npredložené daňovým subjektom a preto sa tieto pochybnosti javia ako logické, dôvodné a dostatočne\nodôvodňujúce záver správcu dane\no neunesení dôkazného bremena žalobcom a ním predloženými dokladmi. Správny súd pripomína, že\nprávo na priznanie práva odpočítať si DPH možno odoprieť, je možné\na./ z dôvodu nesplnenia, či už hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok\nb./ dôvodu účasti na podvodnom reťazci\nc./ dôvodu zneužitia práva\nUvedené dôvody nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. V danom prípade právo\nbolo odopreté z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, teda spochybnené reálne dodanie\nslužieb zo strany deklarovaného dodávateľa a teda podvod sa nemohol už v danom prípade dokazovať.\nSprávca dane oznámil pochybnosti, žalobca na tieto pochybnosti síce reagoval, ale v rámci ďalšieho\nvyhodnotenia správcom dane ich neodstránil. In eventum by bolo možné uvažovať, že správca dane mal\nv ďalšom opätovne oznámiť, že pochybnosti pretrvávajú, na druhej strane, bolo úlohou žalobcu predložiť\nvšetko, čím by pochybnosti vyvrátil. Preto uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n34. Vo vzťahu k namietanej námietke nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia správny súd uvádza,\nže podstatou tejto žalobnej argumentácie bolo tvrdenie žalobcu, že z rozhodnutí daňových orgánov nie\nje zrejmé, ktorá skutočnosť bola rozhodujúca pre neuznanie jeho práva na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty, keďže podľa žalobcu daňové orgány na jednej strane spochybňovali samotnú existenciu\npredmetného tovaru a na druhej strane uvádzali, že deklarovaný tovar nedodal dodávateľ uvedený na\npreverovaných faktúrach. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného\nvyplýva, že daňové orgány posudzovali splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane\npodľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V odôvodnení svojich rozhodnutí\nopakovane uvádzali, že žalobca nepreukázal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov\nspôsobom uvedeným na preverovaných faktúrach, konkrétne nepreukázal, že predmetný tovar mu\ndodal jeho dodávateľ (obchodná spoločnosť IPEĽ - TRADE s.r.o.). Tomuto záveru zodpovedá aj rozsah\nvykonaného dokazovania, najmä výpoveď bývalého konateľa spoločnosti IPEĽ - TRADE s.r.o. p. A.,\nktorý uviedol, že predmetný tovar bol kúpený od spoločností RISE s.r.o., CARGO UNIT s.r.o. a následne\npredaný žalobcovi. Zároveň uviedol, že prepravu od dodávateľov k odberateľovi zabezpečil on. Pôvod\npredmetného tovaru však nevedel preukázať, nakoľko už nedisponoval dokladmi spoločnosti IPEĽ TRADE s.r.o., pričom si nespomínal ani na miesto nakládky predmetného tovaru. Správca dane následne\npreveroval tvrdenia p. A. týkajúce sa pôvodu predmetného tovaru (subdodávatelia), pričom dospel k\nzáveru, že spoločnosti RISE s.r.o., CARGO UNIT s.r.o. predmetný tovar spoločnosti IPEĽ - TRADE\ns.r.o. dodať nemohli. Avšak rozhodujúcou bola skutočnosť, že samotná výpoveď konateľa priameho\ndodávateľa nebola dostatočne určitá a špecifická, aby mohla predstavovať dôkaz potvrdzujúci existenciu\nsporného tovaru. Takéto hodnotenie príslušnej výpovede žalovaným je podľa správneho súdu v súlade\ns požiadavkami na hodnotenie dôkazov v daňovej veci. Pokiaľ správca dane preveroval aj vzdialenejšie\nčlánky reťazca dodaní, urobil tak na preverenie skutočností uvedených v príslušnej výpovedi. Jednalo\nsa teda o podporné dokazovanie k tejto výpovedi, pričom pochybnosti správcu dane neboli založené\nprimárne na týchto zisteniach. V tomto smere teda takýto postup pri dokazovaní nemožno hodnotiť\nako porušenie doktríny deklarovaného dodávateľa v neprospech žalobcu. Za uvedeného stavu správny\nsúd dospel k záveru, že z rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného možno\njednoznačne identifikovať skutkový aj právny dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane.\nSprávny súd preto nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku, podľa ktorej z rozhodnutia správcu\ndane a napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť, či daňové orgány spochybňovali samotnú\nexistenciu predmetného tovaru alebo osobu jeho deklarovaného dodávateľa. Navyše správny súd\npoukazuje na špecifický hmotný tovar, ktorý mal byť predmetom fakturácie, predovšetkým viaceré\nnáhradné diely mohli byť vyrábané pre konkrétne vozidlá, mohli byť jednotlivo identifikované (napríklad\ncez sériové čísla), ich bližšou identifikáciou zo strany žalobcu, by bolo možné preveriť pohyb tovaru,\nale i samotnú existenciu.\n\n35. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil ním predložené dôkazy, najmä doklady o úhradách\npredmetných faktúr prostredníctvom ERP a dôkaz o použití nakúpených náhradných dielov na opravu\nmotorových vozidiel používaných pri podnikateľskej činnosti. Z obsahu žalovaného, tak i rozhodnutia\nsprávcu dane však vyplýva, že daňové orgány sa uvedenými dôkazmi zaoberali. Vo vzťahu k dokladom\no úhradách predmetných faktúr uviedli, že predloženie off-line dokladov z elektronickej registračnej\npokladnice samo osebe nepreukazuje uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, keďže\nzaplatenie faktúr automaticky neznamená, že tovar uvedený na faktúrach bol aj reálne dodaný. Pokiaľ\nide o žalobcom predložený rozpis použitia náhradných dielov, daňové orgány uviedli, že tento dôkaz\nnepreukazuje uskutočnenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom poukázali na\nabsenciu údajov umožňujúcich overenie predmetných náhradných dielov pri miestnom zisťovaní. Za\nuvedeného stavu správny súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane\npredmetné dôkazy nevyhodnotil, resp. že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou nevysporiadal. Zo\nspisu vyplýva, že daňové orgány predmetné dôkazy zohľadnili a vyhodnotili, avšak dospeli k záveru, že\nsamy osebe nepreukazujú uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predloženie uvedeného\ndôkazu by za určitých okolností, najmä ak by zo strany žalobcu boli predložené ďalšie dôkazy, mohli\nbyť spôsobilé vytvoriť ucelenú reťaz preukazujúcu žalobcom tvrdené skutočnosti i z pohľadu nezaujatej\nosoby.\n36. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, podľa ktorej je protokol z daňovej\nkontroly nezákonný z dôvodu, že obsahuje časti „kopírované“ z protokolu vyhotoveného v daňovej\nkontrole iného daňového subjektu. Samotná existencia žalobcom namietanej formulácie v protokole\npritom bez ďalšieho nepreukazuje jeho nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť. Žalobca zároveň\nnepreukázal, akým konkrétnym spôsobom mala mať uvedená skutočnosť vplyv na správnosť skutkových\nzistení daňových orgánov alebo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tomto ohľade\npripomína, že samotné prevzatie zistených skutočností, pokiaľ ide o skutkovo a obsahovo obdobné veci\n(rovnaký spôsob obchodovania, rovnaký predmet obchodovania), za predpokladu zachovania odlišností\ntoho-ktorého obdobia, dodávateľa (rozdielne dátumy úhrady, predmet fakturácie) nemá podľa názoru\nsprávneho súdu vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu, je riadne odôvodnené, odkazuje na zistenia z konkrétneho – posudzovaného prípadu\nmá predpoklady, aby takéhoto rozhodnutie spĺňalo atribút zákonnosti.\n37. Správny súd sa následne zaoberal žalobnou námietkou smerujúcou proti záveru daňových orgánov\no nesplnení podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH. Žalobca v tejto súvislosti namietal najmä to, že predložením faktúr, dokladov\no ich úhrade a ďalších listinných dôkazov splnil svoju dôkaznú povinnosť a že správca dane svoje\npochybnosti nepodložil dôkazmi rovnakej dôkaznej sily. V daňovom konaní, tak ako je uvedené v bode\n28. a 29. tohto rozsudku pritom primárne zaťažuje dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý si nárok na\nodpočítanie dane uplatňuje, pričom úlohou správcu dane je následne preveriť a verifikovať ním tvrdené\nskutočnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení\ns rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 uviedol, že:\n„Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení\ns § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na\nstrane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených\na splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z\npridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si\nuplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.\n38. V preskúmavanej veci žalobca na preukázanie svojho nároku predložil najmä preverované faktúry,\ndoklady o ich úhrade prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice a rozpis použitia náhradných\ndielov pri oprave motorových vozidiel. Použitie príslušných náhradných dielov pri opravách by indikovalo\nich existenciu. Avšak takéto použitie žalobca nepreukázal. Iba predložením príslušného rozpisu (bez\nsúvisiacich dôkazov, ako sú napríklad výpovede zamestnancov realizujúcich takéto opravy, alebo\nšpecifických dôkazných informácií získaných od žalobcu) nepredstavuje takýto rozpis dostatočný\ndôkaz preukazujúci použitie práve sporných tovarov pri prípadných opravách. Bolo na žalobcovi,\naby konkrétnymi dôkazmi produkovanými v čase realizovaných opráv (napríklad dodacími listami\n\nalebo presne špecifikovanými odbernými faktúrami pre zákazníkov, pre ktorých sa opravy realizovali),\npreukázal takéto použitie sporných tovarov. Pokiaľ teda žalovaný vyhodnotil príslušný dôkaz ako\nnedostatočný, neprekročil tým primeraný rozsah právnej úvahy v daňovej veci. Zo spisu však vyplýva,\nže správca dane uvedené dôkazy preveroval a dospel k pochybnostiam o tom, či predmetný tovar\nžalobcovi skutočne dodala spoločnosť IPEĽ - TRADE s.r.o. uvedená na preverovaných faktúrach. Práve\nna základe výsledkov tohto preverovania správca dane nadobudol pochybnosti o pravdivosti údajov\nuvedených na preverovaných faktúrach. Z uvedeného námietku žalobcu posúdil správny súd ako\nneopodstatnenú.\n39. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého na preukázanie splnenia\npodmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH postačovalo predloženie\npreverovaných faktúr a dokladov o ich úhrade. Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil\nvierohodnosť a úplnosť žalobcom predložených dôkazov, bolo na žalobcovi, aby vzniknuté pochybnosti\nodstránil ďalšími relevantnými dôkazmi. V tomto štádiu konania tak došlo k prenosu dôkazného bremena\nna žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať oprávnenosť ním uplatneného\nnároku. Takýto postup však neznamená, že by žalobcu zaťažovalo akési absolútne dôkazné bremeno,\nale predstavuje zákonný dôsledok situácie, keď správca dane konkrétnymi zisteniami spochybnil\nvierohodnosť a úplnosť ním predložených dôkazov. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že\ndaňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží\nsprávcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).\nTakto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však\nsprávca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.\n40. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch\nrozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný\npri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom\nposúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových\norgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec\nprávne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími\nnámietkami žalobcu.\n41. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím\nžalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.\nRozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s\npoukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n42. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n43. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci\nani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli\ndôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny\nsúd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti,\nktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou,\nteda dôvodne sa očakávala obrana žalovaného vo vzťahu k ním vydanému rozhodnutia.\n\n45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1. (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e\nSSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}