{"guid": "77ddedea-14b4-4a77-9d40-5b69285f2bd7:e381c1b8-4565-4392-960c-cbe0edf8f35e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200046.2", "spisova_znacka": "PO-6S/6/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/6/2022 z 25. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 25. mája 2026, sp. zn. PO-6S/6/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200046.2", "identifikacne_cislo": "8022200046", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Bc. Marián Haladej", "sudca_id": 984, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-bc-marian-haladej-984", "datum_vydania": "2026-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-8.odsek-123456", "nazov": "§ 8 ods. 123456 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-8.odsek-123456", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-abc", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. abc) zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-abc", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-6", "nazov": "§ 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/431#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-32", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-38", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e381c1b8-4565-4392-960c-cbe0edf8f35e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200046.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200046.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200046.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6S/6/2022\n8022200046\n25. 05. 2026\nMgr. Bc. Marián Haladej\nECLI:SK:SpSKE:2026:8022200046.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu z predseda senátu Mgr. Bc. Mariána\nHaladeja (sudcu spravodajcu) a členov senátu JUDr. Anrey Darákovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej\nveci žalobcu: ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova 12605/19, 080 01 Prešov, Slovenská republika,\nIČO: 42 036 909, právne zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, advokát, so sídlom Ružová 10, 083 01\nSabinov, Slovenská republika, IČO: 42 029 759, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 499 500, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102266634/2021 zo dňa 15.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou, doručenou dňa 05.08.2021 pôvodne Krajskému súdu v Prešove ( ďalej aj „pôvodný\nsprávny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102266634/2021 zo dňa\n15.11.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) a rozhodnutia Daňového\núradu Prešov ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo aj „správca dane“) č. 101255790/2021 zo\ndňa 19.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie správcu dane“) a vrátenia\nveci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu vynaložených trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu\nsúdnictva v správnych veciach z Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach na Správny\nsúd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu,\nv zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v znení účinnom od 01.06.2023,\npridelené senátu správneho súdu „6S.“, ktorý vo veci rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle\nplatného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n3. Správca dane vykonal u žalobcu, ktorý mal v rámci administratívneho konania postavenie účastníka\nkonania (resp. daňového subjektu), pričom ďalej je texte označovaný jednotne ako „žalobca“, kontrolu\nzameranú na dodržiavanie predpisov ustanovených v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o účtovníctve“), ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia roku 2018\na to na základe oznámenia zo dňa 07.12.2020, ktorá sa začala dňa 11.01.2021. Z dôvodu neprevzatia\noznámenie o začatí daňovej kontroly bola uplatnená fikcia doručenia podľa § 31 zákona č. 563/2009\n\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „daňový poriadok“). Pri výkone kontroly nahliadli poverení zamestnanci správcu dane\ndo spisu, ktorý sa týkal žalobcu vo veci inej daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej\nosoby za obdobie roka 2018 a vyhotovili si z tohto spisu fotokópiu protokolu z daňovej kontroly zo dňa\n08.03.2021. V rámci kontroly zameranej na kontrolu dodržiavania predpisov na úseku účtovníctva bol\nvykonaný výsluch štatutárneho orgánu žalobcu (predsedu združenia) a boli mu oznámené nedostatky,\nktoré boli zistené pri výkone kontroly, predovšetkým účtovné doklady od dodávateľa spoločnosti JUST\nInvest s.r.o. v celkovej výške 36 550,- EUR, ktoré boli zahrnuté do daňových nákladov, boli v rozpore\ns § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve (teda účtovný záznam nepreukazoval obsah skutočnosti, ktorá sa mala\nvykonať). Výsledkom kontroly bol protokol zo dňa 02.06.2021, v ktorom bolo zistené, že faktúry nebolo\nmožné považovať za účtovné záznamy, ktorých obsah dokazoval priamo (resp. nepriamo) skutočnosti\nfaktúrami deklarované, teda bolo zistené porušenie § 8 ods. 1, 4 a § 32 ods. 1 zákona o účtovníctve.\nŽalobca sa k uvedenému protokolu nevyjadril, nepredniesol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.\n4. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 19.07.2021, v ktorom na podklade zistených\nskutočností z protokolu z výkonu kontroly zistil porušenie predpisov na úseku zákona o účtovníctve,\nbol uznaný zodpovedným za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve,\nza čo mu uložil pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve vo výške 300 ,-EUR.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci kontroly bolo zistené, že žalobca zaúčtoval faktúry\nčísla 2072018, 4072018, 3092018, 9092018, 912018, 413018, 24112018 od dodávateľa spoločnosti\nJUST Invest s.r.o., pričom ale tieto účtovné záznamy podľa správcu dane nedokazovali skutočnosť\na to priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných účtovných záznamov. Správca dane vychádzal\nz výsledkov inej daňovej kontroly zameranej na správnosť určenia dani z príjmov právnickej osoby, ktorú\nvykonal u žalobcu zo dňa 08.03.2021. Výšku pokuty určil s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 písm. b)\nzákona o účtovníctve, ktorej horná hranica je vo výške 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe\nzostavenej za kontrolované účtovné obdobie. Pokuta bola určená s poukazom na § 38 ods. 5, 7 zákona\no účtovníctve, pričom v dôsledku nesprávneho zúčtovania a vykazovania údajov účtovnej závierke\nneposkytovala verný a pravdivý obraz o účtovnej jednotke, správca dane prihliadol na závažnosť, mieru\nzavinenia, trvanie protiprávneho stavu. Žalobca mal za účtovné obdobie roka 2018 ocenený majetok\nvo výške 76 872,-EUR, teda maximálna horná hranica pokuty by predstavovala sumu 1537,44 EUR,\nsprávca dane ju určil vo výške 300,-EUR.\n5. Rozhodnutie bolo zaslané žalobcovi poštou, ktorý si ho neprevzal v odbernej lehote podľa poštových\npodmienok a vrátila sa správcovi dane s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca sa\ns rozhodnutím oboznámil nahliadnutím do administratívneho spisu správcu dane a vyhotovením si\nfotokópie rozhodnutia, o čom bol spísaný úradný záznam správcom dane.\n6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.08.2021, v ktorom namietal,\nže podľa neho neexistoval relevantný podklad na uloženie pokuty, keďže rozhodnutie v inej veci,\ntýkajúcej sa vyrubenia rozdielu dane z príjmu právnických osôb zo dňa 20.07.2021 nebolo právoplatné\na mal za to, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané predčasne. Žalobca poukázal na to, že správca\ndane nemal zákonný titul na uloženie pokuty s poukazom na právoplatné a vykonateľné daňové\nrozhodnutie, ktoré sa týka o dani z príjmov právnických osôb žalobca, ďalej uviedol, že správca dane\nnespochybnil dodanie fakturovaných služieb, ale iba to, že tieto služby nevykonali dodávateľa uvedený\nna faktúrach. Správca dane vychádzal okrem iného aj z podkladov a to výsledku daňovej kontroly, ktorá\nsa vykonáva u žalobcu a týkala sa preverenia správnosti priznania dane z príjmov právnických osôb\nza rok 2018, ktoré v danom čase sa nachádzalo v odvolacom konaní a mohlo mať vplyv na rozhodnutie\nvo veci, teda, či boli účtovné záznamy správne, respektíve nesprávne zaúčtované. Navrhol rozhodnutie\nzrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.\n7. Žalovaný žalovaným rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil. V žalovanom rozhodnutí sa\nstotožnil s argumentáciou správcu dane, či už vo vzťahu ku skutočnostiam určenia zodpovednosti za\nsprávy delikt, ako i k výške samotnej pokuty. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že v rámci\ndaňovej kontroly zameranej na preverenie správnosti výšky priznanej dane z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roka 2018 zistil skutočnosti, ktoré odôvodňovali podozrenie na porušenie\npredpisov podľa zákona o účtovníctve, teda na základe uvedeného bol povinný začať kontrolu\nna dodržiavanie povinností v zmysle zákona o účtovníctve. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie\no vyrubení rozdielu dane po vykonaní daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov je samostatným\n\nrozhodnutím a žalobca voči nemu podal odvolanie a následne správnu žalobu. Vo vzťahu k výške\npokuty uviedol, že tá má byť ako represívna, ale aj preventívna a výchovná, má zákonný rámec,\nktorého horná hranica je stanovená maximálne 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe\nzostavenej za kontrolované obdobie, čo predstavovalo výšku 1.537,44 EUR, pokuta bola uložená vo\nvýške 300,-EUR, teda podľa názoru žalovaného v zákonom rozpätí. Žalovaný mal zato, že odvolacie\nnámietky žalobcu nepreukazovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nezakladá dôvod pre jeho\nzmenu alebo zrušenie.\nKonanie pred správnym súdom\n8. Žalobca podal proti žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 01.02.2022, v ktorej namietal\nnezákonnosť ako žalovaného rozhodnutia, tak i rozhodnutia správcu dane. Nezákonnosť rozhodnutia\nzdôvodnil tým, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu za údajný správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f)\nzákona o účtovníctve na skutkovom základe, že žalobca zaúčtoval dodávateľské faktúry od dodávateľov\nXADRAK s.r.o. a JUST Invest s.r.o. v rozpore s § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve a tiež v rozpore s § 32\nods. 1 zákona o účtovníctve, tým že účtovné doklady neodrážali materiálne plnenie. Nezákonnosť videl\nv tom, že správca dane nespochybnil skutočné poskytnutie služieb, pričom faktúry obsahovali podľa\nžalobcu všetky zákonné náležitosti, a preto nebolo možné považovať záznamy za nepreukázateľné.\nRovnako uviedol, že dodávateľské faktúry dokazovali skutočné poskytnutie služieb, preto podľa žalobcu\nnemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. V rámci žaloby namietal, že výrok\no uložení pokuty, nie je dostatočne určitý, neobsahuje spôsob spáchania správneho deliktu a nie\nuvedené konkrétne porušenie zákona, ku ktorému malo dôjsť, rovnako namietal, že zvažoval napadnúť\nsprávnou žalobou aj rozhodnutie žalovaného vo veci vyrubenia rozdielu na dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roka 2018, pričom na uvedenú skutočnosť mal žalovaný pri ukladaní\npokuty a rozhodovaní o správnom delikte prihliadať. V žalobnom návrhu navrhol zrušiť ako rozhodnutie\nžalovaného, tak i rozhodnutie správcu dane a priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca žiadal\nnariadiť vo veci pojednávanie.\n9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.05.2022, v ktorom\nzotrval na správnosti žalovaného rozhodnutia. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu zameranú\nna dodržiavanie predpisov podľa zákona o účtovníctve, pričom zistil, že účtovné doklady\ndodávateľov žalobcu a to spoločnosti XDRAKE s.r.o. a JUST Invest s.r.o. nezodpovedali skutočnosti,\npretože fakturované plnenia neboli realizované dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Podklady,\nz ktorých vychádzal, boli výsledky kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej osoby u\nžalobcu. Správca dane preveroval uvedené skutočnosti formou dožiadania, miestneho zisťovania,\nvypočutie svedkov, pričom mal za to, že nedošlo k jednoznačnému preukázaniu, že došlo k plneniu\ntak, ako bolo uvedené na predmetných faktúrach. Žalobca v rámci daňovej kontroly vykonávanej\nna kontrolu účtovníctva tieto rozpory neodstránil dôkazmi. Zaúčtované doklady následne ovplyvnili\nvýsledok hospodárenia žalobcu ako účtovnej jednotky. Žalovaný sa teda stotožnil v celom rozsahu\ns konštatovaním správcu dane, že došlo k spáchaniu správneho deliktu, ako i stotožnil sa s uloženou\nvýškou pokuty. Žalovaný mal zato, že rozhodnutie je správne a zákonné, správca dane, ako i žalovaný\npostupoval v súlade so zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbali aj na zachovanie\npráv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, navrhol žalobu zamietnuť.\n10. Žalobca nepodal repliku k podanému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.\n11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.05.2026. Na tomto pojednávaní nebol\nprítomný žalobca, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci\nv jeho neprítomnosti. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil\ns prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobu zamietol.\nRelevantné právne predpisy\n12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n13. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.\n14. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023\n1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n15. Podľa § 195 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 Správny súd nie je vo veciach správneho\ntrestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\na)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n16. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona o účtovníctve\n(1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a\nspôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.\n(2)Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona\na ostatných osobitných predpisov.\n(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v\núčtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu\núčtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú\nsprávu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila\ndokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.\n(4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32)\na účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.\n(5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v\nsúvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité\núčtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité\nformy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).\n(6) Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak\núčtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.\n17. Podľa § 32 ods. 1 písm. a),b),c) zákona o účtovníctve na účely tohto zákona sa za preukázateľný\núčtovný záznam považuje iba účtovný záznam,\na) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť,\nb) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov,\nc) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b).\n18. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,\nak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v\núčtovnej závierke.\n19. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve daňový úrad uloží pokutu za správny delikt,\nak podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za\nkontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000\n000 eur.\n\n20. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n21. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nalebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n\nPrávny názor správneho súdu\n22. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených\nnámietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované\nrozhodnutie, i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná\nžaloba nie je dôvodná.\n23. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a\nnečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby\nposudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo\nveci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal\nna základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho\nvydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu\nbol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.\n1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len\ntaké dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je\nobmedzený účelom správneho súdnictva (§119ods.1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je\nnahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).\n24. V prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola žalobcovi\nuložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne trestanie\nza správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.\n8Sžo/147/2008) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je potrebné\npoukázať na zásadu zákonnosti v zmysle článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a na judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky\naj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „akékoľvek\ntrestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v\nsprávnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu\nzásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest\nextenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho\nprávneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu\na trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje\nza trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy.\nZ toho ďalej vyplýva, že zásady trestného práva možno vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského\nprávneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty.\n25. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3Szd/12/2009 zo dňa 18.02.2010 jednou zo základných zásad\ntrestného práva, ktorú vyjadruje čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zásada, v zmysle ktorej sa\ntrestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom\n\nneskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie, ale\naj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo\nposkytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia.\n26. Správny súd uvádza, že v prejednávanej veci išlo o prieskum rozhodnutia žalovaného, na\npodklade ktorého bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona\no účtovníctve. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol účtovnou jednotkou podľa\nzákona o účtovníctve, teda bol povinný viesť účtovníctvo, rovnako nebola sporná výška pokuty (výšku\npokuty žalobca explicitne nenamietal, namietal zodpovednosť za správny delikt ako celok, ako i samotnú\npodstatu, či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu), spornou bola otázka\nzaúčtovania účtovných dokladov, či tieto odrážali skutočnosť, rovnako bola spornou otázka, či zistenia\nsprávcu dane v rámci daňovej kontroly pri dani z príjmov právnických osôb a následné rozhodnutia vo\nveci, ktoré boli podrobené prieskumu mohli mať vplyv na posúdenie zodpovednosti za správny delikt\nv súdom posudzovanom prípade.\n27. Je potrebné, aby súd zdôraznil že, správne delikty osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie,\nnakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Podstatné je iba to, či k porušeniu\nzákona objektívne došlo alebo nie. Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti\nzaloženej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Hlavným poslaním verejnej správy nie je\ntrestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestania a správny trest má miesto len tam,\nkde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú\núvahu správneho orgánu o výške pokuty, ustanovením jej dolnej hranice. V súdom preskúmavanej veci\nskutková podstata správneho deliktu je vymedzená v § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve, podľa\nktorej sa správneho deliktu dopustí účtovná jednotka, ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie\nmalo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke. Teda na určenie zodpovednosti\nza tento správny delikt (je založený na objektívnom princípe) je potrebné kumulatívne splnenie „dvoch\npodmienok“ a to porušenie povinnosti viesť účtovníctvo, tak ako je vymedzené v § 8 zákona o účtovníctve\na (a zároveň) toto porušenie musí mať vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke.\n28. Správny súd uvádza, že osobitosť tohto súdneho prieskumu je skutočnosť, že u žalobcu\nboli vykonané, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu viaceré kontroly, konkrétne kontrola\nzameraná na dodržiavanie predpisov podľa zákona o účtovníctve, na podklade, ktorej bolo vydané\nrozhodnutie správcu dane a žalované rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, ale\naj u žalobcu prebiehala kontrola zameraná na preverenie správnosti priznania a vyrubenia dane\nz príjmov právnických osôb. Výsledkom oboch kontrol boli dva samostatné protokoly. Žalobca namietal,\nže zistenia, ktoré boli zistené v rámci kontroly zameranej na daň z príjmov právnických osôb, ktoré\nsa následne premietli do samostatného rozhodnutia, ktoré podliehalo jednak odvolaciemu konaniu\na ako bolo zistené z administratívneho spisu, ale aj podliehalo súdnemu prieskumu a tieto výsledky\nmali mať podľa tvrdenia žalobcu vplyv na konanie vo veci uloženia pokuty za zodpovednosť za správny\ndelikt. Je nepochybné, že vedenie účtovníctva v prípade účtovných jednotiek je samostatne spravované\nzákonom o účtovníctve, ktorého účelom je, aby toto účtovníctvo bolo vedené prehľadne, jednotným\nsystémom, preskúmateľné, vedené podľa určitých pravidiel, tak aby bol chránený i fiškálny záujem\nštátu, ktorého jedným z jeho účelov je aj dôsledný výber a správa daní. Žalobca nepochybne bol\núčtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, teda bol povinný viesť účtovníctvo, a teda bol povinný\nspravovať sa týmto zákonom. V rozdielnom období prebiehali u žalobcu viaceré kontroly, pričom jedna\nbola zameraná na správnosť priznania a určenia dane z príjmov právnických osôb a zistenia z tejto\nkontroly boli zaznamenané v protokole z daňovej kontroly. Ako bolo uvedené, samostatným oprávnením\nsprávcu dane bolo začať kontrolu podľa zákona o účtovníctve, a teda či účtovné podklady sú správne\nzaúčtované. Výsledky z tejto kontroly sú zaznamenané v samostatnom (rozumej rozdielnom) protokole.\nŽalobca mal právo sa v rámci tejto kontroly vyjadrovať, poskytovať súčinnosť, ako i preukazovať tvrdenia,\nktoré deklaroval v rámci zákona o účtovníctve. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol\nv rámci tejto kontroly nečinný minimálne do odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Na druhej\nstrane z administratívneho spisu vyplýva, že po začatí daňovej kontroly, štatutárny orgán žalobcu sa\nzúčastnil pojednávania, oboznámil sa s výsledkami a mohol sa vyjadrovať k podkladom, tak ako je\nuvedené v zápisnici cit.: „ vyjadrí sa až k protokolu“. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca\nsa oboznámil s protokolom preukázateľne, osobne ho prevzal štatutárny zástupca žalobcu, no žiadne\nvyjadrenie nedoručil, nenamietal zistené skutočnosti a nepredložil žiadne podklady, ktorými by vyvracal\nzistené skutočnosti správcu dane. Správca dane teda musel konať a rozhodnúť z podkladov, ktoré mal\n\nk dispozícii a vydal prvostupňové rozhodnutie. Žalobca sa oboznámil s rozhodnutím, až pri nahliadnutí\ndo spisu, pričom opäť ani v podanom odvolaní nežiadal doplniť dokazovanie napríklad o výsluchy\nosôb, nežiadal doplniť a vyvrátiť skutočností, ktoré mu boli zo strany správcu dane vytýkané, námietky\nžalobcu smerovali predovšetkým len vo vzťahu k existujúcim výsledkom z inej daňovej kontroly. Tu je\npotrebné poznamenať, že konanie vo veciach kontroly zameranej na dodržanie predpisov podľa zákona\no účtovníctve je samostatnou kontrolou a preto žalobca, pre prípad, že sa chcel brániť, mal nielen\nprávo, ale aj povinnosť vyvracať zistené skutočnosti, v opačnom prípade sa dostával do situácie, že mu\nhrozil postih zo strany správcu dane spočívajúci v tom, že správca dane ak nezistí iné skutočnosti,\nktoré mal k dispozícii, uzná ho zodpovedným za správny delikt. Správny súd v tomto ohľade uvádza,\nže protokol z kontroly zameranej na posúdenie správnosti priznania dane z príjmov právnických osôb\ntvorí len jeden z podkladov, z ktorého správca dane, tak i žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzali,\ntento protokol nepodliehal samotnému prieskumu, ale až následne súdnemu prieskumu podliehalo\nrozhodnutie, ktoré vychádzalo na jeho podklade (myslí sa tým rozhodnutie vo veci vyrubenia dane\nz príjmov právnických osôb). Správny súd nepopiera, že zo strany správcu dane, ako i žalovaného\ndošlo k zjednodušeniu postupov tým, že nevykonali opätovné výsluchy svedkov, konateľov dodávateľov\nspoločnosti, ale vychádzali z podkladov zistených v rámci inej daňovej kontroly, uvedený postup nie\nje zákonom zakázaný, je umožnený priamo daňovým poriadkom, konkrétne § 19 daňového poriadku\na následne tieto podklady slúžili k ďalšiemu rozhodovaniu.\n29. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného, že žalobca porušil povinnosti\nuvedené v § 8 ods. 1 a ods. 4 zákona o účtovníctve, pretože takýto záver sa logicky dal vyvodiť\nz výsledkov obsiahnutých v administratívnom spise a tento záver nebol z podkladov obsiahnutých\nv administratívnom spise zo strany žalobcu vyvrátený.\n30. K námietke žalobcu vo vzťahu k neúplnosti a neurčitosti výroku, správny súd uvádza, že vzhliadol\nnedostatok vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ktorým síce potvrdil rozhodnutie správcu dane, ale\nz výrokovej časti nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s odvolaním žalobcu. Na druhej\nstrane však zo žalovaného rozhodnutia a jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa\nzaoberal odvolacími námietkami a nevzhliadol dôvody na zmenu alebo zrušenia rozhodnutia správcu\ndane. Síce absentuje vo výrokovej časti žalovaného rozhodnutia samostatný výrok v danom prípade\nnapr. „... a odvolanie daňového subjektu zamieta“, uvedené však predstavuje síce nedostatok,\nale zo strany správneho súdu tento nedostatok nie je takej intenzity, aby spôsoboval nezákonnosť\nrozhodnutia, zároveň by zo strany správneho súdu prípadné zrušenie rozhodnutia pre tento nedostatok\npredstavovalo prílišný formalizmus, navyše ak tento nedostatok je čiastočne zhojený v samotnom\nodôvodnení rozhodnutia, z ktorého je zrejmý záver, ako sa žalovaný s odvolaním vysporiadal.\n31. Vo vzťahu k nedostatku prvostupňového rozhodnutia, že výroková časť rozhodnutia neobsahuje\npopis skutku, uvedené predstavuje opäť nedostatok, ktorý nie je spôsobilý podľa názoru správneho súdu,\nbez ďalšieho spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia. Popis skutku je detailne popísaný v odôvodnení\nrozhodnutia s odkazom na právne predpisy a predstavuje opäť formálny nedostatok, zároveň\nvšak na druhej strane je potrebné pripomenúť žalovanému, že rozhodnutia ako správcu dane, tak\naj žalovaného sú aktom verejnej moci a je preto dôsledne potrebné zachovávať nielen odbornú\nhmotnoprávnu a procesnú stránku veci, ale dodržiavať striktne aj formálne požiadavky na formálnu\nsprávnosť rozhodnutia. Uvedenú námietku posúdil správny súd ako neopodstatnenú.\n32. Správny súd sa zaoberal aj námietkou možného dopadu rozhodnutia, ktoré by sa týkalo prieskumu\nrozhodnutia žalovaného vo veci daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. V danom\nprípade bolo zistené, že konanie bolo vedené na pôvodnom Krajskom súde v Prešove pod spisovou\nznačkou 2S/6/2022, bolo skončené rozsudkom, ktorým správny žalobu zamietol. Ako bolo uvedené\nvyššie, správny súd nevzhliadol potrebu žalovaného „počkať“ na výsledok súdneho prieskumu vo veci\nrozhodnutia o dani z príjmov právnických osôb, pretože tu išlo o iné konanie, v ktorom sa samostatne\nvykonávalo dokazovanie a výsledky, ako i samostatné posúdenie mohlo koniec koncom iné, veď\nprotokol z kontroly je len podkladom na rozhodnutie. Je rozdiel posúdenia oprávnenosti nákladovej časti\nvýdavkov pre účely dane z príjmov a posúdenie správnosti zaúčtovania pre účel správnosti vedenia\núčtovníctva.\n33. Správny súd sa zaoberal aj okrajovo uloženou výškou pokuty, ako majetkovej sankcie, pričom\nvyplýva, že ak má byť individualizovaná a primeraná, musí reflektovať aj majetkové pomery\n\npotrestaného. Zároveň musí byť naplnený aj účel trestania, aby uložená sankcia efektívne pôsobila ako\ntrest, aj ako odstrašenie od ďalšieho porušovania povinností, jednak pre porušovateľa, ale aj ďalšie\nsubjekty, t. j. musí byť naplnený účel represívny, ako aj preventívny. Správna úvaha daňových orgánov\npri rozhodovaní o výške sankcie vychádzala z uvedených zásad.\n34. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona\nč. 431/2002 Z. z. a zákona č. 563/2009 Z. z., že ich úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že\nvýška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej\nukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.\n35. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch\nrozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný\npri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom\nposúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových\norgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec\nprávne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími\nnámietkami žalobcu.\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu\npredchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov v ustanovení\n§ 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, správca dane a žalovaný, sa vo\nsvojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne\nodôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový\nstav veci, argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú\nspôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.\n37. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci\npostupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však v danom\nprípade nebola priaznivejšia.\n38. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n39. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu\nnárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré\npredstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou\nčinnosťou a preto nevidel dôvod na ich priznanie.\n40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nPoučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}