{"guid": "736d4734-4301-4834-b443-e2255da7cd56:bc1163de-0c6b-4b5c-86cb-7b32ec99a603", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200519.4", "spisova_znacka": "PO-3S/50/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/50/2021 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. apríla 2026, sp. zn. PO-3S/50/2021, ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200519.4", "identifikacne_cislo": "8021200519", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Bc. Marián Haladej", "sudca_id": 984, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-bc-marian-haladej-984", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493", "nazov": "§ 493 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc1163de-0c6b-4b5c-86cb-7b32ec99a603", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200519.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200519.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200519.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3S/50/2021\n8021200519\n29. 04. 2026\nMgr. Bc. Marián Haladej\nECLI:SK:SpSKE:2026:8021200519.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu\nspravodajcu) a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Romana Die, v právnej veci žalobcu:\nPodtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, Slovenská republika, IČO:\n31 651 682, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo\nBusiness Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Slovenská republika,\nIČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101305180/2021 zo dňa 22.07.2021 takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 24.09.2021 doručenou dňa 27.09.2021 pôvodne Krajskému súdu\nv Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. 101305180/2021 zo dňa 22.07.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej aj „správca dane“) č. 100129890/2021 z 27.01.2021,\nktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume\n168 720,89 EUR. Žalobca žiadal, aby súd prípadne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil\nsprávcovi dane a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\n2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo\n„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v\nKošiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho\nznení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 09.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“\na rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.\nAdministratívne konanie\n3. Žalobca si v zdaňovacom období november 2015 uplatnil odpočet na DPH vo výške 168 720,89\nEUR z faktúr vyhotovených spoločnosťou SLOVFRANCE, s.r.o. so sídlom A. XX/XXXX, B. ( ďalej aj\n\nako „dodávateľ“ ) za dodávku hydinového mäsa a drobkov. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad\n(ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo aj „správca dane“) vykonal u žalobcu v pozícii\nplatiteľa dane daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie september až december 2015, ktorá sa\npodľa Oznámenia o zmene termínu daňovej kontroly č. 100387272/2019 zo dňa 06.02.2019 (ďalej ako\n„oznámenie o daňovej kontrole“ ) začala dňa 11.03.2019. Daňová kontrola bola dvakrát prerušená,\nprvýkrát od 22.11.2019 (rozhodnutím č. 102683529/2019 zo dňa 20.11.2019) pokračoval v nej od\n13.02.2020, z dôvodu získania informácií a podkladov z medzinárodnej výmeny informácií (ďalej ako\n„MVI“ ) a druhýkrát, podľa správcu dane, od 25.04.2020 do 01.10.2020 na základe žiadosti žalobcu v\nsúvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Správca dane svoje závery z\ndaňovej kontroly sumarizoval v protokole č. 101591181/2020 zo dňa 16.10.2020 (ďalej ako „protokol“ ),\nktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol doručený žalobcovi v pozícii\nkontrolovaného daňového subjektu dňa 20.10.2020, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k\nprotokolu vyjadril písomným podaním doručeným správcovi dane dňa 20.11.2020. Žalobcom vznesené\nnámietky prejednal správca dane so žalobcom na ústnom pojednávaní, výsledky ktorého sú zachytené\nv zápisnici číslo 102013141/2020 zo dňa 21.12.2020.\n4. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane rozhodnutie č. 100129890/2021 zo dňa 27.01.2021 (ďalej\naj ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane v sume 168 720,89 EUR, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015.\nSprávca dane špecifikoval, že uvedený rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený z dôvodu nepriznania práva\nna odpočítanie dane z faktúr vyhotovených dodávateľom z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k\nDPH. Podľa správcu dane z výsledku daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2015\nvyplynulo, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 168 720,89 eur z faktúr od dodávateľa\nSLOVFRANCE, s. r. o., s predmetom dodávok hydinové mäso a drobky. Správca dane zistil, že dodávka\ntovaru mala byť uskutočnená v nasledovnom reťazci:\nCEDROB S.A. (Poľská republika) -> Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. -> dodávateľ (SLOVFRANCE, s. r. o.)\n-> žalobca (Podtatranská hydina a.s.).\nSprávca dane vo svojom rozhodnutí vyjadril presvedčenie, že akceptovaním spoločností Mrazírny\nŠtepánek CZ s.r.o. a dodávateľa vo fakturačnom reťazci pristúpil žalobca na podmienku vstupu ďalších\ndodávateľských medzičlánkov, ktorí svojou ekonomickou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu\nk predmetu dohodnutých plnení nevložili. Žalobca podľa mienky správcu dane nevykonal preventívne\na kontrolné opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o zákonnosti vykonávaných transakcií, kedy v prípade ich\nprijatia mohol zabrániť svojej účasti na podvode vo vzťahu k DPH.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 01.03.2021, ktoré odôvodnil\ntým, že považoval daňovú kontrolu za nezákonnú, štatutárny orgán žalobcu sa mal stať obeťou trestného\nčinu a „šikany“ zo strany daňových orgánov. Mal za to, že trestné konanie voči osobám z prostredia\nfinančnej správy mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a preto tieto skutočnosti žiadal zohľadniť\nv samotnom rozhodnutí. Žalobca považoval závery z daňovej kontroly za jednostranné, tendenčné\na nepreukázané, nevzhliadol dôvod na nepriznanie práva na odpočet DPH. Závery správcu dane taktiež\nnarušovali zmluvnú slobodu subjektov zúčastňujúcich sa na trhu, pričom v rozhodnutí absentovalo\nlogické zdôvodnenie, prečo dodávateľ žalobcu nemohol konať tak, ako boli zistené v rámci kontroly.\nŽalobca mal za to, že správca dane nerešpektoval povinnosť aplikácie komunitárneho práva a dovolával\nsa priameho účinku týchto noriem EÚ, ktoré mali mať prednosť pred vnútroštátnym právom. Rovnako\nnamietal, že v oznámení o začatí kontroly neboli uvedené dôvody daňovej kontroly, namietal porušenie\nzákladných zásad správy daní. Takisto namietal nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie\nprocesných práv, ktoré malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\n6. Žalovaný žalovaným rozhodnutím č 101305180/2021 zo dňa 22.07.2021 rozhodol tak, že odvolanie\nžalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane. V obsahu svojho rozhodnutia žalovaný zopakoval\nskutkové zistenia, ku ktorým dospel správca dane a zhrnul odvolacie námietky žalobcu. Vo vzťahu\nk spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. žalovaný podotkol, že ako český daňový subjekt, ktorý\nnadobudol tovar na Slovensku, kde sa skončila jeho preprava, mala mať v tomto členskom štáte\nregistračnú povinnosť. Správca dane ale z informačných systémov finančnej správy SR preveril,\nže spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. nebola registrovaná pre DPH v tuzemsku. Žalovaný\npotvrdil rozhodnutie správcu dane, že v tejto časti fakturačného reťazca došlo neodvedením dane pri\nnadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu k nedovolenému daňovému úniku. Uvedené\nkonanie platiteľov vykazuje, podľa žalovaného, znaky podvodného konania spočívajúceho v nastrčení\n\nspoločnosti Mrazírny Štepánek CZ s.r.o., ako prvej pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a\nvo vytvorení následného fakturačného reťazca za účasti dodávateľa (SLOVFRANCE, s. r. o.), pričom\nfakturačný tok tovaru nezodpovedal reálnemu toku tovaru. Žalovaný v zhode so správcom dane ďalej\npokračoval, že žalobca tým, že ako posledný vo fakturačnom reťazci odpočítaval DPH z dodávateľských\nfaktúr od dodávateľa znižoval si vlastnú daňovú povinnosť v kontrolovanom zdaňovacom období\na profitoval na takto vytvorených fakturačných reťazcoch, pretože bol skutočným nadobúdateľom\ntovaru, ktorý keby vystupoval v uvedených intrakomunitárnych obchodoch s poľským dodávateľom ako\nnadobúdateľ tovaru, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu z titulu nadobudnutia tovaru z iných členských\nštátov by bol nulový (na vstupe), čo by sa prejavilo vo výške jeho vlastnej daňovej povinnosti za\nkontrolované zdaňovacie obdobie, pretože by nevykonal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa z takto\núčelovo vytvorených fakturačných reťazcov. Akceptovaním spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ s.r.o.\na dodávateľa vo fakturačnom reťazci pristúpil žalobca na podmienku vstupu ďalších dodávateľských\nmedzičlánkov, ktorí svojou ekonomickou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu k predmetu\ndohodnutých plnení nevložili. Žalobca teda vedel o tom, že je zapojený do takto účelovo vytvorených\nfakturačných reťazcov, z ktorých profitoval. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na preverovanie\nvykonané správcom dane, z ktorého vyplynulo, že žalobca určoval, cez ktoré spoločnosti bude tovar\ndodávaný a miesto, kam bude dodávaný, taktiež bol informovaný o realizácii objednávok v rámci tohto\nreťazca. Takto deklarovanými obchodmi došlo, aj podľa žalovaného, k podvodnému konaniu vo vzťahu\nk DPH, kedy žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo vyhnutie sa finančne nevýhodnej\nkompenzácii pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a tým zabezpečenia odpočítania dane\na následného zníženia daňovej povinnosti. Podľa žalovaného tak, správca dane dospel k správnemu\nzáveru, že uvedené obchodovanie nesie vo vzťahu k DPH znaky daňového podvodu definovaného\nv judikatúre Súdneho dvora EÚ a dôvodne odoprel žalobcovi právo na odpočítanie dane, pretože\npreukázal, že žalobca vedel, resp. musel vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré\nje spojené s daňovým únikom. K námietke žalobcu o absencii dôvodu, resp. účelu alebo akéhokoľvek\npodnetu pre začatie výkonu daňovej kontroly, žalovaný poukázal na možnosť vykonať daňovú kontrolu,\nktorá priamo vyplýva z daňového poriadku, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením\ndane a zabezpečením úhrady dane. Žalovaný doplnil, že daňovou kontrolou správca dane v podstate\npreveruje (a to aj bez toho, aby mal pri jej začatí podozrenie o nesprávne priznanej dani), či daňový\nsubjekt si sám svoju daňovú povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne vypočítal a uviedol\nv daňovom priznaní, teda, či si sám správne vyrubil daň. K nesúhlasu žalobcu s nevypočutím ním\nnavrhovaného svedka - C. D. A., žalovaný dôvodil, že správca dane v rámci daňovej kontroly predvolal\nna výsluch svedka C. D. A., ktorý sa však na základe žiadosti žalobcu dňa 17.03.2020 neuskutočnil\nvzhľadom na mimoriadnu situáciu a opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby COVID-19. Následne svedok na otázky správcu dane po dohode odpovedal písomne emailom\ndňa 26.03.2020. Na základe uvedených skutočností žalovaný odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil ako\nneopodstatnené.\nSprávna žaloba, vyjadrenia účastníkov súdneho konania, konanie pred správnym súdom\n7. Správnou žalobou zo dňa 24.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Prešove ( pozn. „pôvodný\nsprávny súd“ ) dňa 27.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, v spojení s\nrozhodnutím správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne tiež žiadal\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (žalobný\ndôvod podľa § 191 ods.1 písmeno c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a\núčinnom znení do 30.06.2023 (ďalej aj „SSP“), nepreskúmateľnosť rozhodnutia (žalobný dôvod podľa\n§ 191 ods.1 písmeno d) SSP), nedostačujúce zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci\n(žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno e) SSP), skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za\nzáklad napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívny spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný\ndôvod podľa § 191 ods.1 písmeno f) SSP) a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi\nverejnej správy (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno g) SSP).\n8. V podanej správnej žalobe žalobca vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade daňová kontrola\nnepredstavovala kontrolný mechanizmus, ale šikanózny nástroj správcu dane, ktorý žalobca dal do\nsúvisu s vydieraním, ktorému čelil MVDr. Pavol Konkoľ ( pozn. predseda predstavenstva žalobcu v čase\nod 05.06.2007 do 12.09.2019) aj zo strany orgánov Finančnej správy, čo podľa žalobcu v konečnom\ndôsledku malo vplyv na zákonnosť samotnej daňovej kontroly. Pri bližšom porovnaní je zrejmé, že\nžalobcova argumentácia sa v podstate prekrýva s jeho odvolacími námietkami proti rozhodnutiu správcu\n\ndane. Vo veci tiež podľa žalobcu absentoval dôvod, resp. účel začatia výkonu daňovej kontroly, ako\nnapr. dôvodné podozrenie o porušovaní či neplnení daňových povinností. V súvislosti s nedostatočne\nzisteným skutkovým stavom žalobca orgánom verejnej správy vyčítal, že automaticky prezumovali jeho\númysel alebo vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode, bez toho, aby tieto skutočnosti\npreukázali a dostatočne odôvodnili. Žalobca upozornil na povinnosť správcu dane zistiť konkrétne\nvykonané dôkazy a umožniť mu vyjadriť sa týmto konkrétnym vykonaným dôkazom, čo podľa názoru\nžalobcu v danom prípade splnené nebolo. Vo vzťahu k medzinárodnej výmene informácii, žalobca\npoukázal na nedodržanie lehôt uvedených v nariadení Rady EÚ č. 904/2010. Žalobcovi prekážalo,\nže správca dane na potvrdenie informácií získaných v rámci MVI nevykonal žiadne dokazovanie,\nteda, že tieto informácie nijakým spôsobom nepotvrdil, ako aj to, že žalobca sám nebol účastníkom\nprocesu ich získavania. Správca dane, slovami žalobcu, mu nevytvoril podmienky na realizáciu jeho\npráva, keď vypočúval fyzické osoby a zástupcov obchodných partnerov bez prítomnosti jeho zástupcu\na ani ho o takomto úkone neupovedomil. V rozhodnutiach správcu dane a tiež žalovaného chýba\nžalobcovi náležité zdôvodnenie použitia termínov „nárazník“ a „účelovo vložená spoločnosť\". Správca\ndane navyše, podľa žalobcu, nezohľadnil možnosť toho, že bol v danom obchodnom reťazci ako nevinne\nzúčastnený subjekt a nevzal do úvahy dôkazné prostriedky, ktoré svedčia v jeho (žalobcov) prospech.\nZa nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností považuje žalobca už správcom dane vytvorený záver\no obchodnom reťazci spoločností, na konci ktorého žalobca uplatnil odpočítanie DPH, kedy žalobca,\npodľa jeho slov, dostatočne vyvrátil presvedčenie správcu dane o umelom fakturačnom reťazci a to\númyslom získania množstevnej zľavy a teda v dôsledku obstarania tovaru v nižšej nákupnej cene. Vo\nvzťahu k správaniu sa dodávateľa (pozn. SLOVFRANCE s.r.o.), o ktorom vypovedal jeho bývalý konateľ\nC. D., tu, podľa žalobcu, správca dane nijakým spôsobom nezohľadnil možnosť prenosu právomoci na\nkonanie v mene a na účet spoločnosti na inú osobu. Žalobca poukázal na protokol, z ktorého, podľa\njeho názoru, nie je absolútne zrejmé, aké opatrenia a aké úkony správca dane realizoval za účelom,\naby zistil akým spôsobom prebiehalo obchodovanie v dotknutom fakturačnom reťazci. Za nedostatok\nprotokolu žalobca považuje tiež to, že sa v ňom správca dane nevysporiadal s vecnými podmienkami\npotrebnými na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Žalobca vyjadril presvedčenie, že správca dane\nod neho, ako zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH, nemôže žiadať, aby sa\nubezpečil, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému\npodvodu a zároveň, že správca dane ani neurčil, aké opatrenia mal za týmto účelom realizovať. Žalobca\nubezpečil, že svoj nárok na odpočet DPH riadne preukázal relevantnými dôkazmi (napr. svedecké\nvýpovede svedčiace v jeho prospech), ktoré podľa žalobcovej mienky žalovaný a správca dane svojvoľne\nspochybnili bez relevantného podkladu, ako aj to, že obchodná spolupráca v súčasnej dobe už s\nnekontaktnými obchodnými spoločnosťami bola uskutočňovaná v rámci riadnych obchodnoprávnych\nvzťahov dodávateľa a odberateľa, legálnymi postupmi. Po zhrnutí uvedených skutočností žalobca\nrozhodnutiu správcu dane vytkol nedostatočné zistenie a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu\nveci, ako aj svojvoľnosť, kedy po správcovi dane aj žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so\nvšetkými skutočnosťami uplatnenými žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, čo je podľa\nžalobcu podstatným dôvodom zrušenia takýchto rozhodnutí ako nepreskúmateľných.\n9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2021 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zotrval\nna záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia s tým, že žalobné námietky nepovažuje za\nopodstatnené. Mal za to, že správca dane správne posúdil skutkový stav a získal dostatok dôkazov\nna vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 168.720,89 eur z dôvodu nepriznania práva\nna odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SLOVFRANCE, s.r.o.. Vyhodnotením všetkých zistených\nskutočností dospel správca dane k záveru, že preverované obchodovanie nesie znaky daňového\npodvodu definovaného v judikatúre Súdneho dvora EÚ (spojené veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13\nSchoenimport „Italmoda“ Mariano Previti vod, Turbu.com BV a Turbu.com Mobile Phone s BV a v\nspojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL). K námietke žalobcu – nemožnosť zastúpenia\norgánov činných v trestnom konaní žalovaný uviedol, že pojem daňovým podvodom v oblasti DPH\nstabilne používa judikatúra Súdneho dvora na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného\nobchodu resp. ním vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a\nďalší si ju práve naopak odpočíta, a to za účelom zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového\npráva Európskej únie. V takomto prípade nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva,\navšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú judikatúru Súdneho dvora spolu s prevzatím ním\npoužívaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania\nvo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty. V závere vyjadrenia k ďalším žalobným námietkam\n\nuviedol, že tak rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného sú náležite odôvodnené a\nvychádzajú zo správne vyhodnoteného skutkového stavu veci.\n10. O návrhu žalobcu zo dňa 24.09.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol\nKrajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 3S/50/2021 zo dňa 13.01.2022 tak, že tento návrh zamietol.\nOpätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 14.03.2022 bol taktiež zamietnutý, a to\nuznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.05.2022 sp.zn. 3S/50/2021.\n11. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie výzvou zo dňa 03.03.2022, doručenou\ndňa 05.03.2022, ten však naň replikou nereagoval.\n12. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 29.04.2026. Vo veci bol vyhlásený\nrozsudok v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí obaja predvolanie na pojednávanie prevzali.\nSvoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili len žalovaný podaním zo dňa 28.04.2026, ktorým\nzároveň zobral na vedomie, že súd môže pojednávať v jeho neprítomnosti.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd je viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.\n16. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n17. Podľa § 3 ods.2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase správca dane postupuje\npri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich\nprocesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať\nsa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov\na použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n18. Podľa § 3 ods.3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n19. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n20. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase správca dane vedie\ndokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie\na nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n21. Podľa § 24 ods.3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase správca dane preukazuje\nskutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie\ndane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho\nčinnosti.\n\n22. Podľa § 24 ods.4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase ako dôkaz možno použiť\nvšetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a\nčo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania\ndaňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,\npovinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n23. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňovou kontrolou správca\ndane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný\nna dosiahnutie jej účelu.\n24. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňový\nsubjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane\nna výkon daňovej kontroly.\n25. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňový\nsubjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca\nsprávcu dane, ktorým je obec.\n26. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňový subjekt,\nu ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,\nk spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.\n27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom\nčase daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom\ndodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej\nobdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)\nje dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n28. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo v znení účinnom v\nrozhodnom čase odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare\nalebo službe vznikla daňová povinnosť.\n29. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom\nčase platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v\nrozhodnom čase právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane\npodľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n31. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase rozhodnutie musí\nvychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto\nzákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak.\n\n32. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase rozhodnutie obsahuje\nodôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy\novplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n33. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nalebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n34. Správny súd v Košiciach konajúc podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na jej podanie, preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n35. Správny súd poznamenáva, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/\nES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica\n2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne\na materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v\ntomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú\nposkytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nPodmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ\ndane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n36. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť\nsvoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za\nsplnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje\ndôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než\ntie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový\nsubjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda\nprerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.\n37. Správny súd poznamenáva, že jeho úlohou, je cez žalobné námietky posúdiť zákonnosť žalobu\nnapadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných\nnázorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už\npred ním žalobcom prednesenými odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou\n\nsprávneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov\nverejnej moci.\n38. Správny súd za potrebné považoval uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať\nmedzi požiadavkou na preukázanie a) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty (alternatívne oslobodenia od dane), b) formálnych podmienok priznania práva na\nodpočítanie, c) odopretím nároku na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového\npodvodu a d) odopretím nároku na odpočítanie dane alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia\npráva. Nepriznanie práva na odpočet DPH (resp. oslobodenie od DPH) z dôvodu nesplnenia, či už\nhmotnoprávnych podmienok alebo z dôvodu účasti na podvodnom reťazci alebo z dôvodu zneužitia\npráva sú v zásade tri odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.\nPrávo na odpočet DPH dane môže byť obmedzené iba, ak nastane niektorá z týchto alternatív a to, že\nzdaniteľná osoba buď nesplnila hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak bola zapojená\ndo daňového podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva.\n39. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom\núspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných\nbodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena\nje časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn.\n1Asan 2/2020 zo dňa 29.09.2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd\nza dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených\nv žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná\nzásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na\npodanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky\na výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani\nna pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby\nsprávny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať\ndôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25.11.2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu\nprieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom.\n40. Správny súd vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti a nezákonnosti rozhodnutia, zo zistení\nžalovaného (ako i správcu dane), kedy dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH mala byť\nžalobcom preukázaná účasť na daňovom podvode, úvodom považuje za potrebné objasniť, že daňový\npodvod ako dôvod nepriznania práva na odpočet DPH nemožno stotožňovať, ako žalobca uvádzal\ns daňovým podvodom sankcionovaným z hľadiska trestného práva. Konštrukcia daňového podvodu\nv rámci administratívneho konania vychádza z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, kedy subjekty\npodliehajúce súdnej právomoci nemôžu sa dovolávať právnych noriem únie podvodne, čo platí aj\npre oblasť spoločného systému DPH. Záväzná judikatúra Súdneho dvora teda vytvára spoľahlivý a\ndostatočný právny rámec pre nepriznanie práva na odpočítanie dane na vstupe u jednotlivých platiteľov\nv dodávateľskom reťazci, ak sa preukáže, že konkrétny platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočet dane, vedel\nalebo s ohľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa podieľa na plnení poznačenom podvodom vo\nvzťahu k DPH. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý\nje vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ\nvo veci Axel Kittel (C-439/04). Pri preukazovaní zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca\nsa vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky na priznanie práva odpočtu DPH boli splnené\na súčasne daňový podvod predpokladá naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle\njudikovaných záverov SD EÚ podlieha odlišným testom. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového\npodvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zisťujú prostredníctvom tzv. Axel-Kittel testu, ktorého\nfázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04 a C-440/04. V rámci tohto testu musí správca dane\nv rámci svojho dôkazného bremena kumulatívne preukázať:\n1/ objektívnu existenciu podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek článku obchodného\nreťazca;\n2/ chýbavajúca daň bola výsledkom podvodného konania;\n3/ objektívne skutkové okolnosti na podklade ktorých kontrolovaný daňový subjekt o podvode na\nktoromkoľvek článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a\nnemusí ísť o úmysel;\n\n4/ či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne\nTeda správca dane musí pri rozhodovaní či prizná alebo neprizná právo na odpočet DPH, vykonať vyššie\nuvedený test, takzvaný Axel Kittel test, a v každej časti testu musí uvedené závery podložiť na relevantne\nskutkové zistenia. Pri daňovom podvode je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v\nrámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na\nodpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,\nobchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi (napríklad Rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) sp. zn.: 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022).V rámci tzv.\nAxel-Kittel testu existencie daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno ani vytrhávať\nz kontextu celej veci a hodnotiť izolovane. Sila zistených skutkových okolností môže tkvieť práve\nv ich komplexnosti. Zistené skutkové okolnosti je preto potrebné posúdiť vždy komplexne a v ich\nvzájomných súvislostiach. Jednotlivé skutkové okolnosti tak môžu predstavovať čriepky do mozaiky\ncelkovo utvárajúcej obraz o daňovom podvode.\n41. Správny súd overil vykonaný Axel-Kittel test správcom dane v rámci celého obchodného reťazca, do\nktorého bol zapojený aj žalobca a poukazuje na zistenia žalovaného (strana 19 žalovaného rozhodnutia)\ncit.: „ .... dodávka tovaru mala byť uskutočnená v reťazci CEDROB S.A: - C. E. F. G. - G. G. Podtatranská Hydina, a.s....“. Vo vzťahu k zisteniam žalovaného k úniku na dani sa správny súd\nstotožnil s vyhodnotením sa žalovaného (strana 19 žalovaného rozhodnutia): „Správca dane na základe\nvšetkých zistených skutočností vyhodnotil, že spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. nebola reálnym\npríjemcom a skutočným nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu, nebola registrovaná pre DPH\nv Slovenskej republike, nemala vytvorené materiálno - technické a personálne podmienky pre výkon\nsvojej činnosti. V tejto časti fakturačného reťazca došlo neodvedením dane pri nadobudnutí tovaru\nv tuzemsku z iného členského štátu k nedovolenému daňovému úniku. Následne vytvorený článok\nreťazca spoločnosť SLOVFRANCE, s.r.o. obdobne bez materiálneho - technického a personálneho\nzabezpečenia fungovala ako nadobúdateľ tovaru v tuzemsku od spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ,\ns.r.o. a priamy tuzemský dodávateľ spoločnosti Podtatranská hydina a.s.. Uvedené konanie platiteľov\nvykazuje znaky podvodného konania spočívajúceho v nastrčení spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ,\ns.r.o. ako prvej pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a vo vytvorení následného fakturačného\nreťazca za účasti spoločnosti G., G., pričom fakturačný tok tovaru nezodpovedal reálnemu toku tovaru.“\nSprávny súd konštatuje, že správca dane teda zistil chýbajúcu daň na článku obchodného reťazca, a\nto pri spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o., a preto správny súd považoval prvý predpoklad pre\nposúdenie veci ako daňového podvodu za preukázaný, keď v konaní pred orgánmi verejnej správy\nnevyšli najavo také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že neuhradenie dane malo pôvod v akejkoľvek\nobjektívnej prekážke, ktorá by bránila v riadnom plnení daňových povinnosti subjektov zapojených do\npredmetného obchodného reťazca.\n42. Vo vzťahu k vedomostnej zložke, správny súd mal za preukázané objektívne skutkové okolnosti\nsvedčiace tomu, že žalobca o podvode vedel alebo mohol vedieť. Správca dane totiž dostatočným\nspôsobom preukázal, že plnenia, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, vykazujú\nviacero neštandardných znakov, z ktorých bolo možné zistiť, že deklarovaný dodávateľ (SLOVFRANCE\ns.r.o.) a jeho dodávateľ (spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o.) boli do obchodného reťazca vložení.\nMedzi tieto neštandardné znaky zistené správcom dane možno subsumovať: - spoločnosť Podtatranská\nhydina, a.s. zodpovedala za záväzky spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o. v súlade so zmluvou o\nvyrovnaní vzájomných záväzkov;\n- spoločnosť C. E. F., G. nebola registrovaná pre DPH na území SR, čo vyplýva z informačných systémov\nfinančnej správy a v rozpore s týmto predseda predstavenstva žalobcu C. D. A. - od 03.06.2015 do\n08.08.2019 tvrdil, že si overil, že spoločnosť C. E. F., G. bola platiteľom dane v Slovenskej republike;\n-konateľ spoločnosti SLOVFRANCE s.r.o. C. D. nerozhodoval o obchodoch so spoločnosťou\nPodtatranská Hydina, a.s., obchody za túto spoločnosť dohadoval, konateľ C. D. pre spoločnosť G., G.\nnevystavoval žiadne faktúry, neprevzal a nepotvrdil žiadne doklady ani nepodpisoval žiadne zmluvy;\n-D. E. konateľ spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o., ktorý robil objednávky, zodpovedal za\ndodávky, zabezpečoval účtovnú činnosť a podávanie kontrolných výkazov, prevody na účte na základe\nodovzdaných prístupov, tomu aj C. D. poskytol vzorový podpis na výrobu pečiatky s podpisovým vzorom\nna spoločnosť G., G.;\n-bývalý predseda predstavenstva žalobcu C. D. A. - od 03.06.2015 do 08.08.2019 potvrdil, že spoločnosť\nzodpovedala za záväzky Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o. a potvrdil, že pozná konateľa D. E., ktorý\ngarantoval výhodnejšie ceny pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. od spoločnosti CEDROB S.A.,\n\ntvrdil, že si overil, že spoločnosť C. E. F., G. bola platiteľom dane v Slovenskej republike, rovnako tvrdil,\nže spolupráca so spoločnosťou G., G. vznikla pravdepodobne v roku 2015 a jej dôveryhodnosť si overil\ncez obchodný register a referencie pána E..\n43. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pri takto vykonanom vedomostnom teste konkrétneho subjektu\nbolo možné súhlasiť s konštatovaním správcu dane, že konanie v popísanom obchodnom reťazci\nvykazuje znaky podvodného konania. Súd má za to, že je nelogické a ekonomicky neodpostatnené, aby\nžalobca obstarával tovar prostredníctvom spoločností Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o. a SLOVFRANCE\ns.r.o., ktoré boli bez akýchkoľvek materiálno-technických predpokladov a bez ľudských zdrojov, keď sám\nžalobca už v roku 2010 nadviazal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou\n44. Vo vzťahu k vedomostnej časti testu Axel –Kittel, spočívajúcej v posúdení, či táto osoba prijala\nopatrenia, ktoré je možné od nej rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k\núčasti na daňovom podvode, ten umožňuje i za predpokladu splnenia objektívneho a subjektívneho\naspektu Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie\ndane preukázať, že prijala dodatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k\núčasti na daňovom podvode. V prejednávanej veci žalobca nepreukazoval, že by relevantné opatrenia\nna zabránenie svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom prijal. Neuviedol\nskutočnosti, resp. prijaté opatrenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že prijal relevantné\nopatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode a že ho možno považovať za osobu nevinne\nzúčastnenú na takomto obchodnom reťazci. Práve naopak, všetky správcom dane zistené skutočnosti,\npreukazujú opak jeho tvrdení o tom, že si overil to, že spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o. je\nplatiteľom DPH a v priebehu konania ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by prisvedčili jeho\ntvrdeniu o tom, že si z obchodného registra a cez referencie pána E. overil jej dôveryhodnosť. Súd\npreto považoval aj tento predpoklad pre posúdenie veci ako daňového podvodu za preukázaný. Súd po\npreskúmaní predpokladov pre posúdenie veci ako daňového podvodu v kontexte práva na odpočítanie\ndane, presnejšie v kontexte obmedzenia, resp. odopretie práva na odpočítanie dane výlučne v medziach\nžalobných bodov teda preukázané uzatvára, že boli splnené podmienky pre odopretie práva žalobcu\nna odpočítanie dane.\n45. Nad rámec posúdenia správny súd opätovne uvádza (ako to už bolo vyššie uvedené k preukázaniu\nvšetkých podmienok daňového podvodu), že aj vedomostná zložka účasti na daňovom podvode\nje preukázateľná nepriamymi dôkazmi, okolnosťami a indíciami zistenými správcom dane, ktoré vo\nsvojom súhrne (súhrn neštandardných okolností) sú spôsobilé odôvodniť záver, že dotknutý daňový\nsubjekt vedel, alebo vedieť mal a mohol o účasti na daňovom podvode. Tiež pripomína, že jednotlivé\nneštandardné okolnosti môžu súčasne svedčiť tak o tom, že reťazec zdaniteľných plnení je postihnutý\npodvodným konaním, ako aj o tom, že daňový subjekt o podvode vedel alebo vedieť mal a mohol.\nAk zistené neštandardné okolnosti svedčia o vedomej účasti na daňovom podvode, potom tvrdenie o\nakýchkoľvek prijatých opatreniach nemôže byť spôsobilé uvedené zvrátiť. Len ak zistené neštandardné\nokolnosti svedčia o tom, že subjekt mal a mohol vedieť o tom, že sa svojim zdaniteľným obchodom\nzúčastňuje na reťazci obchodov postihnutých daňovým podvodom, v rámci hodnotenia vedomosti\ndaňového subjektu o účasti na daňovom podvode musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový\nsubjekt prijal pri výkone svojej činnosti také opatrenia, ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že jeho zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového podvodu. Posudzovanie prijatia rozumných\nopatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom\npodvode je podmienené primárne tvrdením a preukázaním takýchto opatrení daňovým subjektom.\nCharakter neštandardných okolností konkrétneho zdaniteľného obchodu pritom určuje aj charakter\nopatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového subjektu, na preukázanie jeho dobrej\nviery v poctivosť obchodu. Správne orgány pritom nie sú povinné dávať návod, ako mal daňový subjekt\nkonať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode. Samotné preverenie plnenia si povinnosti odberateľmi\nvo verejných registroch a ich registrácie na DPH predstavuje len čiastkový a vo svojej podstate\nelementárny postup pri akomkoľvek preverovaní obchodných partnerov, a už len preto, uvedeným\nnemôže byť vyčerpaná požiadavka náležitej obozretnosti podnikateľa a prijatia rozumných opatrení\nsmerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom podvode.\n46. Správny súd tak vyhodnotil, že ako správca dane, tak aj žalovaný, vyhodnotili všetky vykonané\ndôkazy tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, a to vo vzťahu ku všetkým spoločnostiam v\nrámci zisteného obchodného reťazca, v nadväznosti na zistený skutkový stav bolo aj správne právne\n\nposúdenie tak správcu dane, ako aj žalovaného o účasti žalobcu na daňovom podvode a z tohto dôvodu\no nepriznaní uplatneného odpočtu DPH a z tohto dôvodu nebola v konaní úspešná ani žalobná námietka\nnesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi.\n47. Vo vzťahu k námietke porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mali za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k daňovej kontrole, správny súd poukazuje na to, že dôvod\nzačatia kontroly nemôže byť uvedený len s odkazom na príslušné ustanovenie zákona a z tohto dôvodu\nje daňová kontrola nezákonná, nemožno s ním v tomto súhlasiť. Ako je zrejmé z oznámenia o začatí\ndaňovej kontroly daňový úrad oznámil začatie daňovej kontroly podľa ustanovenia § 46 ods.1 daňového\nporiadku, podľa ktorého: „Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie.“ Zo samotného oznámenia vyplýva, že oznámenie o daňovej kontrole\nobsahuje všetky tieto náležitosti a daňová kontrola bola vykonaná za účelom kontroly na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie september až december 2015. Správny súd zároveň v tejto súvislosti\npoukazuje tiež na to, že možnosť vykonať daňový kontrolu vyplýva priamo z daňového poriadku. Podľa\nustanovenia § 44 ods.1 daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov,\nteda preveruje, či daňový subjekt si sám svoju daňovú povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne\nvypočítal a uviedol v daňovom priznaní, podaním ktorého je daň vyrubená, teda, či si správne vyrubil\ndaň (§ 68 ods. 4 daňového poriadku). Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že vykonaná daňová\nkontrola nemá podklad v zákone, nakoľko tento podklad vyplýva z ustanovenia § 44 ods.1 daňového\nporiadku, ktoré musí byť žalobcovi ako daňovému subjektu známe a za súčasnej aplikácie zásady\n„neznalosť zákona neospravedlňuje“ nemohlo takéto jeho tvrdenie v konaní pred správnym súdom\nobstáť. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správca dane začal daňovú kontrolu\nzákonne a následne v nej aj pokračoval v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku.\nSprávny súd v tomto ohľade taktiež upriamuje pozornosť na to, že s poukazom na ustanovenia daňového\nporiadku nevidí dôvod na to, aby bol osobitne upovedomený žalobca o dôvode daňovej kontroly.\nDôvod daňovej kontroly je potrebné uviesť napr. v prípade, že sa jedná o opakovanú daňovú kontrolu,\nkedy zákonodarca stanovil, za akých podmienok je možné vykonať opakovanú daňovú kontrolu, teda\nopakovane zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V danom prípade nie\nje ani logické uvádzať dôvod daňovej kontroly, pretože tým základným dôvodom je overiť správnosť\npriznanej dane z daňového priznania. V tomto ohľade správca dane po prijatí daňového priznania, má\nzákonné právo preveriť správnosť priznanej a následne zaplatenej dane zo strany daňového subjektu,\npričom nie je podstatné, či daňovú kontrolu vykonáva z vlastného podnetu, na základe vlastných\nzistení alebo z iného podnetu, napríklad orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca ako daňový\nsubjekt má právo vedieť, čoho sa daňová kontrola týka (v danom prípade správnosti výberu DPH),\nakého zdaňovacieho obdobia (v danom prípade september až december 2015 ), zároveň zákonodarca\npriamo ustanovil, že začatie daňovej kontroly je potrebné oznámiť daňovému subjektu včas, tak aby mal\nprimeranú lehotu na prípravu podkladov na vykonanie daňovej kontroly (t.j. oznámenie o začatí kontroly\nje potrebné oznámiť všas pred začiatkom ) a uvedenie všeobecných náležitostí, ako miesto výkonu, čas\nzačatia daňovej kontroly. Z uvedených dôvodov námietku považoval správny súd za nedôvodnú.\n48. Vo vzťahu k námietke porušenie procesných práv žalobcu, najmä porušeniu prejednávacej zásady\nupravenej v § 24 ods. 2 daňového poriadku, ako aj porušenia práva žalobcu ako daňového subjektu\nvyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré porušenie spočívalo v tom, že informácie získané\nprostredníctvom MVI žalobcovi správca dane iba oznámil a neumožnil mu nijako zasiahnuť do procesu\nich získavania a preto sú tieto informácie nepoužiteľné. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, správca\ndane žiadosťou zo dňa 06.11.2019, požiadal Poľsku daňovú správu o MVI v súlade s Nariadením Rady\nEÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z\npridanej hodnoty s tým, že o tejto skutočnosti upovedomil žalobcu ako daňový subjekt, a to rozhodnutím\nzo dňa 20.11.2019 o prerušení konania z dôvodu žiadosti o MVI. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu\ninformácií sa (okrem iných) malo preveriť obchodovanie spoločnosti CEDROB SPÓLKA AKCYJNA\ns tým, že takáto MVI je prostriedkom získavania informácii pre správcu dane za účelom správneho\nzistenia skutkového stavu. Preto nie je vzhľadom na podstatu tejto MVI súdu zrejmé, akým spôsobom\nnebolo umožnené žalobcovi zasiahnuť do procesu získavania informácií, keď ide o prostriedok pre\nsprávcu dane prostredníctvom ktorého zisťuje skutkový stav. Z administratívneho spisu je zrejmé, že\nsprávca dane následne takto zistené informácie oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu a bolo mu aj\numožnené navrhnúť dôkazy, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.02.2020, pričom\n\nako je zrejmé z tejto zápisnice žalobcovi bola poskytnutá lehota na vyjadrenie k týmto skutočnostiam\ndo 09.03.2020, pričom tento svoje právo vyjadriť sa nevyužil. Z administratívneho spisu je zrejmé, že\nsprávca dane v rámci dokazovania sám zisťoval informácie s cieľom dostatočne zistiť skutkový stav\na zároveň v priebehu daňového konania aj poskytoval priestor žalobcovi ako daňovému subjektu na\npredkladanie vyjadrení a dôkazov o čom svedčí aj vyššie uvedená zápisnica o ústnom pojednávaní\nzo dňa 28.02.2020, kde bola poskytnutá žalobcovi lehota na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane.\nSprávny súd zároveň považoval za potrebné uviesť, že vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly\ndochádza síce k obmedzenia práv žalobcu, poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn\nIII. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016 cit.: „... počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať\no realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt\nzaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“, rovnako aj podľa rozhodnutia\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) sp. zn. 8 Sžfk/38/2019 zo\ndňa 28.06.2022 cit.“ „Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do\nsúkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho\nplnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona (pozri aj rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa\n27.07.2016, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a súdov SR č. 60/2016). (bod. 48).“. Obmedzenia,\nvšak boli v nevyhnutnej miere a za účelom práce riadneho zistenia skutkového stavu, najmä s poukazom\npreukázanie alebo vyvrátenie účasti žalobcu v podvodnom reťazci.\n49. Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu o tom, že bolo porušené právo žalobcu na vyjadrenie\nsa ku všetkým vykonaným dôkazom. Žalobcovi bol poskytnutý priestor na uplatnenie tohto práva,\nkonkrétne správca dane písomnosťou zo dňa 01.04.2020, ktorá bola preukázateľne, tak ako to vyplýva\nz administratívneho spisu, doručená žalobcovi dňa 07.04.2020, oznámil skutočnosti zistené pri daňovej\nkontrole a umožnil mu uplatnenie jeho práva podľa § 45 ods.1 písm. f) daňového poriadku, a to v lehote\ndo 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.\n50. K namietanej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia správny súd nad rámec ešte\nuvádza, že o nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny\norgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie\nneodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia\nmusí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne\núčastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu\nnesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi\nna strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle.\nO nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.\nPokiaľ ide o žalobcom uvádzanú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného s touto sa\nsúd nestotožnil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného (ako aj\nrozhodnutie správcu dane) je v súlade so skutočnosťami uvedenými v ustanovení § 63 daňového\nporiadku a v odôvodnení rozhodnutia tak žalovaného ako aj správcu dane sú uvedené všetky\nskutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vyplýva z nich správna úvaha tak žalovaného\nako aj správcu dane a taktiež aj ustanovenia právnych predpisov, ktoré správne orgány aplikovali\nna zistený skutkový stav. Taktiež je tak z rozhodnutia žalovaného zrejmé, že sa dôsledne zaoberal\nodvolacími námietkami žalobcu, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde sa vyjadruje k\nodvolacej námietke nezrozumiteľnosti protokolu z daňovej kontroly, k odvolacej námietke nesprávneho\nvyhodnotenia zistených skutočností, k odvolacej námietke neuvedenia začatia výkonu daňovej\nkontroly, k odvolacej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu s ohľadom na nevypočutie\nnavrhovaného svedka C. D. A., k odvolacej námietke výkladu Šiestej smernice Rady 77/388/EHS z\n17.05.1977 z Rozsudku Súdneho dvora C 425/06 Part Service. Taktiež uviedol aj svoju správnu úvahu k\ntýmto námietkam ako aj vyjadrenie k dodržaniu a aplikácii základných zásad daňového konania. Pokiaľ\nžalobca uvádza, že v rozhodnutí absentuje zodpovedanie toho, ktoré skutočnosti sa stali pre správcu\ndane a žalobcu podkladom pre rozhodnutie vo veci k tomuto súd uvádza, že správca dane vo svojom\nrozhodnutí uvádza, z akých skutočností vychádzal pri rozhodovaní vo veci a taktiež aj žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal správca dane, s ktorým hodnotením tak,\nako to vykonal správca dane, sa žalovaný stotožnil a zároveň sa týmto podľa názoru súdu stotožnil\naj so všetkými skutočnosťami, z ktorých vychádzal správca dane. Pokiaľ žalobca v tejto žalobnej\nnámietke nepreskúmateľnosti uvádza, že správca dane na viacerých miestach používa pojmy ako:\n\nnárazník, účelová spoločnosť alebo umelo včlenená spoločnosť, avšak používanie týchto pojmov nijako\nneodôvodnil, súd na tomto mieste podotýka, že táto námietka nie je dôvodná, pretože nevychádza zo\nžalovaného rozhodnutia. Ani námietka žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje prečo žalobcom\nnavrhované skutočnosti a dôkazy a námietky neboli zohľadnené v procese rozhodovania neobstojí,\npretože jednak je všeobecná a nekonkretizuje aké skutočnosti, dôkazy a námietky má žalobca na mysli a\npokiaľ ide o námietky žalobcu vznesené v rámci daňového konania - tieto boli vznesené len po doručení\nprotokolu - vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.11.2020 a boli prejednané so žalobcom, o čom svedčí zápisnica\nzo dňa 21.12.2020 a zároveň boli premietnuté aj do odôvodnenia správcu dane.\n51. Zároveň súd dáva do pozornosti to, že námietka nezohľadnenia žalobcom navrhovaných skutočností\na dôkazov je pomerne vágna, keďže chýba špecifikácia vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november\n2015, a to konkretizácia ktorých skutočností a dôkazov bola správcom dane opomenutá. Pokiaľ\nžalobca v konaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, súd sa s touto jeho námietkou\nnestotožnil a nepriznal jej v konaní úspech. Žalobcovo tvrdenie o tom, že závery správcu dane a\nžalovaného sú jednostranné a neverifikovateľné neobstojí, nakoľko skutočnosti plynúce z odôvodnenia\ntak správcu dane, ako aj žalovaného hovoria o opaku. Z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že\nzávery správcu dane vychádzajú z vykonaných dôkazov. Z administratívneho spisu je zrejmé, že\nsprávca dane v rámci dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu vykonal okrem oboznámenia\nsa s podkladmi ktoré žiadal od žalobcu: zistenia informácií na Regionálnej veterinárnej a potravinovej\nspráve so sídlom v Bratislave, vypočul svedka C. D. - konateľa spoločnosti G., G., o ktorého výsluchu\nupovedomil žalobcu, vykonal zisťovanie prostredníctvom MVI - žiadosť zo dňa 07.11.2019, v nadväznosti\nna zistené skutočnosti predvolal na výsluch C. D. A., ktorý sa neuskutočnil na základe žiadosti\nzástupcu žalobcu vzhľadom na mimoriadnu situáciu a opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 a\nsvedok po dohode odpovedal na otázky mailom dňa 26.03.2020. Ďalej je zrejmé z administratívneho\nspisu, že pri dokazovaní postupoval správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom. Ako vyplýva\nz administratívneho spisu správca dane vyzval výzvou zo dňa 12.04.2019 žalobcu na predloženie\ndokladov, v priebehu daňového konania oboznámil správca dane daňový subjekt s výsledkami\nzisťovania - zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.02.2020 je zrejmé, že na tomto pojednávaní\nbol žalobca v zastúpení oboznámený s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií, oznámenie zo\ndňa 01.04.2020 o skutočnostiach zistených pri kontrole. Správca dane následne vyzval žalobcu aj\nna vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom pripomienky správca dane prerokoval so\nžalobcom dňa 21.12.2020, čo je zachytené v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.12.2020.\nVychádzajúc zo skutočností zistených v rámci dokazovania správca dane uzavrel skutkový stav tak,\nkde popísal zistený obchodný reťazec, ako aj všetky zistenia, ku ktorým dospel v rámci vykonaného\ndokazovania s ktorými sa stotožnil aj žalovaný.\n52. Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu o tom, že z odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov je\nzrejmé, že na žalobcu konajúce správne orgány nazerali ako na právoplatne odsúdeného páchateľa.\nPokiaľ sa v oblasti daňového práva používa pojem daňový podvod, ide o pojem odlišný od pojmu\ndaňového podvodu z oblasti trestného práva, ktorý je spojený s trestným stíhaním, tak ako správny súd\nuž uviedol vyššie vo svojom rozhodnutí.(bod 40. rozhodnutia) . Pojem daňový podvod v oblasti daňového\npráva je pojem, ktorý judikatúra Súdneho dvora používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov\nzdaniteľného obchodu, resp. ním vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie\nvybranú daň a ďalší ju práve naopak odpočíta, a to za účelom zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom\ndaňového práva Európskej únie a daňové orgány tak na takéto situácie aplikujú tento pojem z judikatúry\nSúdneho dvora spolu s ďalšími na to sa viažucimi termínmi a nemôžu sa vyhnúť ich aplikácii.\n53. Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane vyplýva, že v predmetnej\nveci bolo finančnými orgánmi vykonané dokazovanie, na základe ktorého ustálili a popísali existenciu\nobchodných reťazcov obchodovania s medzinárodnými prvkami pri nákupe aj dodaniach zahraničným\nsubjektom aj medzi zahraničnými subjektami. Analyzovali obchodovanie žalobcu, jeho odberateľov a\nďalších spoločností vo fakturačných reťazcoch a ustálili, že účelom týchto obchodných reťazcov bolo\nzískanie daňovej výhody, keď medzi určenými obchodníkmi dochádzalo k opakovaným prefakturáciam\na tiež ustálil nepriznanie, či neodvedenie dane na niektorých stupňoch reťazca. Finančné orgány\nsvoje závery o splnení podmienok daňového podvodu odôvodňovali rozsiahlym okruhom zistených\nneštandardných okolností vzťahujúcimi sa tak na podvodné konanie, ako aj naplnenie vedomostnej\nzložky u žalobcu.\n\n54. K tvrdeniu žalobcu o tom, že tento nedostatočne objasnil v rámci výsluchov zmysel a význam\nspolupráce so spoločnosťou Mrazírny Štepánek CZ s.r.o., pričom podľa žalobcu základným účelom\ntejto spolupráce bolo zníženie ceny. K tomuto súd uvádza, že uvedená úvaha žalobcu o tom, že nebol\nobjasnený zmysel a význam spolupráce s touto spoločnosťou nie je správna, nakoľko tak správca dane\nako aj žalovaný uzavreli, že túto spoluprácu vyhodnotil správca dane v kontexte zistených skutočností konanie konateľa D. E. za spoločnosť G., G., zodpovedanie sa žalobcu za záväzky spoločnosti Mrazírny\nŠtepánek CZ, s.r.o. v súlade so zmluvou o vyrovnaní vzájomných záväzkov, ako nelogickú nemajúcu\nobchodný význam.\n55. Súd nad rámec poukazuje aj na skutočnosť, že v inom konaní na Správnom súde v Košiciach\npod sp. zn. PO-3S/51/2021 správny sud prejednal vec, v ktorej vystupoval ten istý žalobca,\nktorá sa týkala totožného predmetu konania, kedy predmetom správneho súdneho prieskumu bolo\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane\no vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015, rozdielnosť konaní spočívala\nlen v rozdielnych faktúrach, ktoré neboli správcom dane uznané na odpočítanie DPH, vystavených\nrovnakým dodávateľom, na rovnakom skutkovom základe s rozdielnom sumou DPH. Z dôvodu miernych\nodlišností spočívajúcich najmä v mierne odlišnom formálnom odôvodnení rozhodnutia správny súd\nnepristúpil k aplikácii § 140 SSP.\n56. Vo vzťahu k nezákonnosti daňovej kontroly a skutočností, že štatutár žalobcu sa mal stať obeťou\ntrestného činu a aktom šikany, pomsty zo strany daňových orgánov, správny súd nad rámec uvádza, že\ndaňový poriadok obsahuje inštitúty, pre prípad preukázania skutočností, ktoré tvrdil žalobca a jedným\nz nich je napríklad obnova konania podľa § 75 daňového poriadku. Žalobcovi nič nebránilo sa obrátiť\ns podozreniami na orgány činné v trestnom konaní a pre prípad právoplatného rozhodnutia o skutku\na vine v trestnom konaní, že rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, mohol uplatniť tento inštitút.\n57. Správny súd zdôrazňuje, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že\nsprávny súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na sporový proces.\n58. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako aj administratívnych\nspisov má za to, že správca dane, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného\nskutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí\nje možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené\nustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je\nzrejmé aj to, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.\n59. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím\nžalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.\nRozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s\npoukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n60. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n61. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci ani\nsčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli\ndôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny\n\nsúd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti,\nktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou,\nteda dôvodne sa očakávala obrana žalovaného vo vzťahu k ním vydanému rozhodnutia.\n63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e\nSSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}