Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/46/2021 z 19. 2. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 19. februára 2026, sp. zn. PO-3S/46/2021, ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200499.2 Správny súd v Košiciach | PO-3S/46/2021 | ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200499.2 | 2026-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 177 ods. 1 SSP, § 190 SSP, § 10 zákona č. 152/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c1c8150-3ded-47e7-ab1e-c85cc52aff05 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200499.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach PO-3S/46/2021 8021200499 19. 02. 2026 Mgr. Slavomír Podhorský ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200499.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného soukeník - štrpka, s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné, so sídlom Gaštanová 3, 066 01 Humenné, IČO: 36 165 808, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 483/2021-410-02 zo dňa 15.07.2021, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo správnym súdom zistené, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné, ako orgán úradnej kontroly potravín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“ ) podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“), vykonala dňa 01.07.2021, v čase od 8.10 hod. do 14.30 hod., u účastníka konania BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, v prevádzkami BILLA s.r.o., filiálka č. 505, A. XX, XXX XX B., úradnú kontrolu potravín zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov. 2. Na základe tejto kontroly zistila, že žalobca v dotknutej prevádzkami nezabezpečil hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov, nakoľko nebalené pekárske výrobky (pečivo, jemné pečivo, pečivo vyrobené dopečením z mrazených polotovarov a rozmrazené (donuty)), neboli ponúkané na predaj hygienickým spôsobom prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak a byť z takých materiálov, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia (prípadné opadávanie častíc zo stropu, opadávanie vlasov zákazníkov, kontaminácia z odevov, kontaminácia vzduchom, prachom, manipulácia so spotrebným tovarom). 3. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/ChSuMiŠt/33 zo dňa 01.07.2021 (ďalej len „opatrenie správneho orgánu prvého stupňa“) vyplývajú nasledovné skutočnosti zistené správnym orgánom prvého stupňa: „Nebalené pekárske výrobky (pečivo, jemné pečivo, pečivo vyrobené do pečením z mrazených polotovarov a rozmrazené - donuty) nie sú ponúkané na predaj hygienickým spôsobom prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované, tak a byť z takých materiálov, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia. Nebalené rožky sú ponúkané na predaj v strede uličky na drevenom podstavci, po obvode, ktorého je 15 cm vysoká plastová zábrana. Nad týmto podstavcom je umiestnená kovová konštrukcia/nadstavba krytá plastovou strieškou, vo výške cca 35 cm nad plastovú zábranou. Nebalené pečivo - rožky sú len čiastočne kryté, nie sú dostatočne chránené pred akoukoľvek kontamináciou. Nebalené jemné pečivo, pečivo vyrobené do pečením z mrazených polotovarov a rozmrazené (donuty) je umiestnené v blízkosti výroby vlastných pekárskych výrobkov šiestich technických zariadeniach (drevené podstavce). V nich sú umiestnené prútené koše v dvoch častiach (dolná časť a horná časť, pričom dolná časť je umiestnená vo výške cca 90 centimetrov nad podlahou. V piatich zariadeniach sú uložené 4 koše v dvoch radoch – v prvom rade 2 koše a v 2. rade 2 koše, a v jednom zariadení sú uložené 2 koše za sebou – v prvom rade 1 kôš a v druhom rade 1 kôš. Prvý rad košov je krytý z bokov a zhora a z prednej časti sú výrobky nekryté. Druhý rad je zhora kryty dreveným regálom, na ktorom sú uložené prútené koše. Hornej časti sú pekárske výrobky uložené v piatich zariadeniach po 2 koše a v jednom zariadení s jedným košom. Koše s uloženým nebaleným pečivom sú kryté zhora, z bokov - úplne, z prednej časti čiastočne (zábranou z plastu v hornej časti). Zadná časť zariadenia je krytá čiastočne tak, aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu. Pekárske výrobky sú umiestnené v prútených košoch podľa druhov. Pekárske výrobky sú ponúkané na samoobslužný predaj. Na manipuláciu s nebalenými pekárskymi výrobkami sú k dispozícii kliešte, rukavice a vrecká a upozornenie pre zákazníkov o hygienickej manipulácii.“ 4. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že uvedené nie je v súlade s § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách, § 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách (ďalej ako „MPRV“ alebo tiež „vyhláška“), Prílohou II. Kapitola V. ods. 1 písm. b) a Prílohou II Kapitola IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej ako „Nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 852/2004“). 5. V nadväznosti na uvedené uložil správny orgán prvého stupňa žalobcovi opatrenie na mieste spočívajúce v: 1.) zákaze umiestňovania na trh potravín Sušený ananás 40g, Sušené jahody 40g, Sušené mango 40g, nesprávne označených, do doby odstránenia nedostatku (ďalej len „opatrenie č. 1“), 2.) z zabezpečení hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov (pečivo, jemné pečivo) prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek kontaminácii z vonkajšieho prostredia (ďalej len „opatrenie č. 2“). 6. Dňa 12.07.2021 bola správnemu orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote piatich pracovných dní doručená písomná námietka proti uloženému opatreniu č. 2 podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Obsah písomnej námietky zodpovedá právnej argumentácii žalobcu uvedenej v správnej žalobe (ktorá je obsiahnutá v II. časti toho rozsudku). Žalobca žiadal, aby správny orgán oprávnený rozhodovať o jeho písomnej námietke zrušil opatrenie č. 2 a umožnil žalobcovi predaj nebalených pekárskych výrobkov (pečivo a jemné pečivo) za tých istých technických podmienok, za akých spoločnosť ponúka nebalené pekárske výrobky aj v súčasnosti. 7. Riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné (ďalej len ako „žalovaný“) ako správny orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 20 ods. 11 zákona o potravinách na rozhodnutie o písomnej námietke žalobcu proti uloženému opatreniu č. 2 rozhodla rozhodnutím č. 483/2021-410-02 zo dňa 15.07.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým námietke účastníka konania proti opatreniu č. 2 nevyhovela. 8. Žalovaný sa s námietkami žalobcu nestotožnil a zotrval na tom, že prevádzkovateľ v dotknutej prevádzkami ponúka na predaj nebalené pekárske výrobky (pečivo a jemné pečivo) nehygienickým spôsobom, ktorý nezabezpečuje dostatočnú ochranu prostredníctvom vhodných technických zariadení tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia. Kontamináciu okrem chemických a biologických faktorov môžu spôsobiť aj rôzne mechanické nečistoty, cudzie predmety, prachové častice vo vzduchu, kýchanie, kvapôčková infekcia, opadávanie vlasov, kontaminácia z odevov, v daždi kvapkanie z odevov, prípadné opadávanie častíc zo stropu, manipulácia so spotrebným tovarom a rôzne iné nečistoty z povrchových plôch zariadení, v ktorom sa potraviny uchovávajú alebo v ktorom sa s nimi manipuluje alebo aj zvyšky potravín, ktoré sú potenciálnym zdrojom výskytu a množenia sa nežiaducich mikroorganizmov. 9. Zdôraznil, že nebalené pekárske výrobky sú potraviny určené k priamej spotrebe a konzumujú sa bez ďalšej tepelnej úpravy, preto je na zachovanie ich bezpečnosti potrebné vytvoriť podmienky vysokej čistoty prostredia. Pri vtedajšej dlhotrvajúcej nepriaznivej situácii v súvislosti s výskytom pandémie COVID-19 a vzhľadom na spôsob prenosu prostredníctvom kvapôčkovej infekcie a rôznych hygienických návykoch spotrebiteľov, je potrebná dôsledná ochrana nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom pultového predaja alebo v prípade samoobslužných predajní prostredníctvom zariadení s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť pri dodržaní zásad hygienického predaja tak ako to uvádza legislatíva. 10. Konštatoval, že síce žiaden právny predpis neustanovuje presné parametre ani spôsob prekrytia zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, avšak inšpektori skonštatovali nehygienický spôsob vystavovania pečiva v zázname, pričom z popisu nedostatku bolo podľa žalovaného zrejmé, že tzv. čiastočne krytý regál bez ochranných sklápacích alebo posuvných krytov dostatočne neplnil požadovanú funkciu, a takýmto spôsobom nebolo možné minimalizovať zdroje sekundárnej kontaminácie potravín. K podpore dôkazov z uvedeného nedostatku inšpektori vyhotovili aj fotografickú dokumentáciu. Zvýraznil, že prevádzkovatelia sú povinní vykonať všetky potrebné opatrenia, aby sa ponúkanie nebalených pekárskych výrobkov na predaj vykonávalo hygienickým spôsobom a minimalizovalo riziko akejkoľvek kontaminácie. 11. V tej súvislosti poukázal na vyhlášku MPRV, kde v § 5 ods. 3 je táto povinnosť bližšie konkretizovaná „Nebalený pekársky výrobok určený na predaj samoobslužným spôsobom sa musí ponúkať na predaj v zariadení s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť pri dodržaní zásad hygienického predaja.“ Bol toho názoru, že už z gramatického a logického výkladu spojenia „ochranný kryt“, ,,kryté kontajnery“, ,,kryté boxy“, ,,kryté dávkovače“, ,,iné kryté úložné priestory“ je zrejmé, že ide o ochranné zakrytie, prekrytie technického zariadenia, v ktorom sú umiestnené nebalené pekárske výrobky tak, aby bola zabezpečená ich ochrana. 12. Konštatoval, že orgány úradnej kontroly potravín realizáciu povinnosti určenej v § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách v spojení s požiadavkou určenou v § 5 ods. 3 vyhlášky MPRV ponechávajú na rozhodnutie samotných prevádzkovateľov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že technické prevedenie (druh zariadenia, spôsob vyhotovenia, veľkosť, rozmer, použitý materiál a pod.) môže byť rôzne, pričom orgán úradnej kontroly bez zákonnej definície striktne nevymedzuje jeho parametre a ani jednoznačne neurčuje riešenie prekrytia nebalených pekárskych výrobkov v samotných prevádzkach. Je na rozhodnutí samotných prevádzkovateľov, akým spôsobom zabezpečia predaj nebalených pekárskych výrobkov za predpokladu, že kontrolným orgánom preukáže plnenie všeobecných povinností určených potravinovým právom. II. Správna žaloba 13. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj napadnutého opatrenia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca zároveň žiadal priznať proti žalovanému náhradu trov konania. 14. V žalobe žalobca namietal preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za nezákonné z nasledovných dôvodov: a) rozhodnutie o námietke vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; b) rozhodnutie o námietke je v rozpore s precedenčnou zásadou; c) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre vyvodenie záverov, ku ktorým dospel žalovaný (uloženie opatrenia); d) žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom (keďže nebolo preukázané konanie žalobcu v rozpore s právnymi predpismi) e) rozhodnutie o námietke, ako aj Opatrenie sú nedostatočne zdôvodnené, a tým nepreskúmateľné a f) v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má vplyv na zákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín, a tým aj uloženého opatrenia a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného g) zistenie skutkového stavu žalovaným vychádza z nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín, pričom podľa názoru žalobcu sú vady v priebehu úradnej kontroly potravín tak závažného a neodstrániteľného charakteru (ani prípadné vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie by neumožnilo žalovanému sanovať vyššie popísané nedostatky), že celý priebeh úradnej kontroly a určiť za nezákonný. 15. Uviedol, že opatrením, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, sú žalobcovi ukladané povinnosti, ktoré sú spôsobilé významne zasiahnuť do práva žalobcu vlastniť majetok a vykonávať podnikateľskú činnosť, nakoľko realizáciou uloženého opatrenia vzniknú žalobcovi náklady v súvislosti so zabezpečím zmien a úprav zariadenia prevádzky. Mal za to, že v súvislosti so zmenami a úpravami zariadenia prevádzky môže žalobcovi vzniknúť aj škoda v podobe ušlého zisku, počas obdobia kedy bude žalobca musieť uzatvoriť prevádzku, aby realizoval zmeny a úpravy zariadenia. 16. Konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že počas dotknutej úradnej kontroly potravín boli splnené podmienky pre uloženie opatrenia. Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre vyvodenie záverov, ku ktorým dospel žalovaný a zároveň žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom (keďže nebolo preukázané konanie žalobcu v rozpore s právnymi predpismi). Nakoľko zákonným predpokladom pre uloženie opatrenia je zistenie porušenia potravinového práva počas úradnej kontroly potravín, tvrdil, že v súvislosti s predajom nebaleného pečiva neporušil normu potravinového práva, a teda žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie potravinového práva, čím neboli splnené predpoklady pre uloženie opatrenia. 17. Konštatoval, že žiaden právny predpis (vrátane zákona o potravinách a vyhlášky) neustanovuje presné parametre ani spôsob prekrytia zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, z toho dôvodu podľa žalobcu neexistuje ani právna povinnosť žalobcu týkajúca sa parametrov prekrytia zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, ktorej prípadné nedodržanie by boli inšpektori a žalovaný oprávnení konštatovať a sankcionovať. 18. Poukázal na odôvodnenie uloženého opatrenia v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 a konštatoval, že takéto odôvodnenie uloženého Opatrenia však chýba v zázname o úradnej kontrole potravín, čo žalovaný opomenul v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotiť. Podľa žalobcu aj keby žalovaný uloženie opatrenia takýmto spôsobom zdôvodnil, nemalo by to právnu relevanciu. Poukázal na to, že vyhláška nebola od 1.9.2018 žiadnym spôsobom novelizovaná, menená či dopĺňaná, a to ani v súvislosti s pandémiou COVID-19. 19. Konštatoval, že žalovaný žiadnymi dôkazmi (napr. vedeckými výskumami) nepreukázal, že by nebalené pekárske výrobky mohli byť kontaminované koronavírusom. 20. V tej súvislosti poukázal na krízový plán pre potravinárske prevádzky vydaným Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, podľa ktorého podľa súčasných vedeckých stanovísk Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie sú vedecké dôkazy o prenose koronavírusu potravinami, poukázal tiež na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie pre potravinárske podniky, podľa ktorých je vysoko nepravdepodobné, že by sa ľudia mohli nakaziť ochorením COVID-19 z potravín alebo obalov z potravín a poukázal tiež na materiál Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, podľa ktorej napriek veľkému rozsahu epidémie, doteraz nebol zaznamenaný nijaký prenos COVID-19 prostredníctvom potravín. Konštatoval, že na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že žalobca dodržiaval povinnosť predávať nebalené pekárske výrobky hygienicky, postupoval v súlade so zákonom o potravinách a vyhláškou a žalovaný nemal zákonný dôvod uložiť žalobcovi opatrenie. 21. Žalobca namietal aj porušenie precedenčnej zásady a zásady legitímnych očakávaní. Konštatoval, že žalovaný od 1.9.2018 do 15.3.2020 vykonal vo filiálke č. 505 celkovo 46 úradných kontrol, pri ktorých doposiaľ považoval spôsob predaja nebaleného pečiva žalobcom za postačujúci a neporušujúci zákon o potravinách a vyhlášku. Žalovaný podľa žalobcu neidentifikoval žiaden nedostatok spočívajúci v nedostatočnom zabezpečení ochrany nebalených pekárskych výrobkov, teda konanie, ktorým by žalobca nerešpektoval povinnosti vyplývajúce zo zákona o potravinách a z vyhlášky. Považoval za absolútne neprípustné, aby žalovaný ako orgán štátnej správy hodnotil v rámci identického právneho stavu kontinuálne rovnaké zabezpečovanie povinností odlišným spôsobom. Až v období pandémie z dôvodu šíriaceho sa ochorenia COVID-19 zmenil žalovaný prístup a začal tvrdiť, že spôsob predaja nebaleného pečiva žalobcom je nehygienický. Vyššie uvedená právna úprava však podľa žalobcu nebola zmenená, nebolo ani preukázané, že by sa koronavírus šíril prostredníctvom potravín. Postup žalovaného nemá preto podľa žalobcu oporu v právnej úprave ani doterajšej rozhodovacej činnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. 22. Uviedol, že opatrenie uložené žalovaným a preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v rozpore s princípom právnej istoty, pretože počas platnosti a účinnosti vyhlášky žalovaný vykonal viacero úradných kontrol potravín, ktorých predmetom bola aj hygiena predaja nebalených pekárskych výrobkov, pričom žalovaný neidentifikoval žiaden nedostatok spočívajúci v nedostatočnom zabezpečení ochrany nebalených pekárskych výrobkov, relevantná právna úprava nebola zmenená, nebol preukázaný prenos koronavírusu cez potraviny, ktorý by odôvodnil zvýšené riziko nebezpečenstva a potrebu zmeny technického riešenia predaja nebalených potravín žalobcom, doterajšia rozhodovacia činnosť Štátnej veterinárnej a potravinovej správy nehodnotila spôsob predaja nebalených pekárskych výrobkov žalobcom za nehygienický. 23. Považoval opatrenie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, nakoľko v nich absentuje uvedenie riadneho odôvodnenia, prečo sa žalovaný odklonil od doterajšej rozhodovacej činnosti žalovaného a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. 24. K nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín uviedol, že účel kontroly bol vymedzený široko a oznámený zamestnancovi žalobcu na začiatku len ústne. Konštatoval, že príliš široko vymedzený účel/predmet kontroly umožňuje neohraničený výkon kontroly, ktorý neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu. Predmetom kontroly tak môže byť prakticky čokoľvek, čím sa výkon kontroly stáva nepredvídateľný a pre subjekt šikanózny. Žalobca nebol zo strany žalovaného poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly. Mal za to, že tieto tvrdenia žalobcu podporuje skutočnosť, že v zázname o úradnej kontrole potravín absentuje akákoľvek zmienka o splnení si týchto povinností zo strany žalobcu. Konštatoval, že výkon úradnej kontroly bez toho, aby sa správny orgán na úvod prezentoval písomným poverením s jasne vymedzeným účelom kontroly, je neakceptovateľný, pretože taký postup umožňuje žalovanému ako orgánu verejnej správy výkon kontroly bez vopred a zreteľne stanovených pravidiel (napr. umožňuje žalovanému účel kontroly po začatí kontroly meniť), čo je v rozpore s Ústavou SR a princípmi právneho štátu. Kontrolovaný subjekt má právo na to, aby bol riadne upovedomený o účele kontroly na jej začiatku. Nestačí, aby bol účel kontroly vymedzený len v Zázname o úradnej kontrole potravín alebo oznámený ústne. Žalobca sa o účele kontroly riadne a zrozumiteľne dozvedel až, keď bol zamestnancovi žalobcu predložený záznam o úradnej kontrole potravín na podpis, pričom uvedené sa stalo až na záver výkonu úradnej kontroly potravín. 25. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali zákazom tzv. „fishing expeditions“ a mal za to, že judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže je aplikovateľná aj na postup žalovaného ako orgánu verejnej správy pri výkone úradnej kontroly potravín zo strany žalovaného a iné administratívne konania, postupy a inšpekcie. Konštatoval, že v prípade zistenia porušenia zákona o potravinách, bude záznam o úradnej kontrole potravín jedným z dôkazov v správnom konaní o uložení pokuty. Mal preto za to, že na záznam o úradnej kontrole potravín sa aplikuje ustanovenie § 22 Správneho poriadku. Uviedol, že záznam o úradnej kontrole potravín musí okrem minimálnych náležitostí vymedzených v čl. 13 Nariadenia č. 2017/625 obsahovať aj náležitosti podľa ust. § 22 Správneho poriadku. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín musí byť možné overiť, či sa úradná kontrola potravín vykonávala v súlade so zákonom a Ústavou SR alebo sa tak nestalo. Neohlásená úradná kontrola potravín podľa žalobcu nepochybne znamená zásah do činnosti podnikateľa žalobcu. Je preto nevyhnutné, aby mal súd možnosť preskúmať, či nešlo o svojvoľný výkon verejnej moci, či existovali skutočnosti odôvodňujúce vykonanie takého zásahu, poverenie, na základe ktorého bola vykonaná, a taktiež overiť si priebeh výkonu tohto zásahu, predovšetkým či bola úradná kontrola vykonaná vo vymedzenom rámci a v súlade so zásadou proporcionality. 26. Žalobca taktiež namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly zo dňa 1.7.2021 z dôvodu, že zo strany žalovaného nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly. Mal za to, že tieto tvrdenia podporuje skutočnosť, že v zázname o úradnej kontrole potravín absentuje akákoľvek zmienka o splnení si týchto povinností zo strany žalovaného, pričom zákon o potravinách ukladá kontrolovanému subjektu práva i povinnosti, o ktorých je orgán úradnej kontroly potravín povinný kontrolovaný subjekt na začiatku kontroly poučiť. Zastával názor, že povinnosť poučiť kontrolovaný subjekt majú orgány úradnej kontroly potravín pri každej úradnej kontrole potravín. postup, v rámci ktorého inšpektori nepoučia zamestnancov kontrolovaného subjektu na začiatku úradnej kontroly potravín o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu je v rozpore s povinnosťou podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj v rozpore s ústavným princípom dobrej správy. Mal za to, že pri výkone úradnej kontroly potravín došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 27. Záverom namietol aj tú skutočnosť, že dôkazy získané počas nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín je nutné považovať za nezákonné. Mal za to, že vady v priebehu úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 01.7.2021 bližšie špecifikované v časti III. bode 3. tejto správnej žaloby sú tak závažného a neodstrániteľného charakteru, že celý priebeh úradnej kontroly možno označiť za nezákonný s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. Žalovaný nepreukázal porušenie povinností žalobcom. Nakoľko rozhodnutie o námietke vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia o zákonnosti výkonu úradnej kontroly, je aj záver žalovaného o zákonnosti získaných dôkazov nesprávny. III. Vyjadrenie žalovaného 28. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval doterajší stav administratívneho konania a uviedol totožné skutočnosti, ktoré sú obsahom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 29. Nesúhlasil, že žalovaný nesprávne právne posúdil úroveň hygieny predaja nebalených pekárskych výrobkov a že pre uloženie opatrenia absentujú relevantné zistenia. Mal za to, že skutkový stav dostatočne popísaný a zdokumentovaný v zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/ ChSuMišt/33 zo dňa 1.7.2021. V zázname inšpektori skonštatovali nehygienický spôsob vystavovania pečiva, pričom z popisu nedostatku je zrejmé, že tzv. čiastočne krytý regál bez ochranných sklápacích alebo posuvných krytov dostatočne neplnil požadovanú funkciu, a takýmto spôsobom nebolo možné minimalizovať zdroje sekundárnej kontaminácie potravín. 30. Uviedol, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím úradnej kontroly osobitný zápis o ohlásení príchodu inšpektorov a záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Považoval za samozrejmé, že úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly potravinárskych priestorov a zariadení, potravín, podmienok predaja a skladovania, teplotných režimov, dokumentácie a ďalších požiadaviek uvádzaných v opise účelu kontroly, pričom tento záznam zachytáva priebeh kontroly od jej začiatku až do ukončenia. Zdôraznil, že sa nevyhotovujú priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v časti V. záznamu tieto námietky popísať. Inšpektori sa pri začatí úradnej kontroly podľa žalovaného nepreukazujú poverením, ale preukazom, v ktorom je jasne uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého vykonávajú úradnú kontrolu potravín, čo si prevádzkovateľ môže overiť nahliadnutím do tohto preukazu a porovnaním príslušných právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že bola zákonná povinnosť splnená, nakoľko pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín bol oboznámený prevádzkovateľ, prostredníctvom inšpektorov jasne a dostatočne určito s vymedzeným účelom kontroly. Zároveň tvrdenie žalobcu, že inšpekcia sa má začínať preukázaním poverenia je podľa žalovaného neopodstatnená. 31. Konštatoval, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva. Vo veciach upravených predpismi EÚ sa postupuje podľa týchto osobitných predpisov, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. V prípade úradnej kontroly potravín sa v čase jej výkonu postupovalo podľa nariadenia (EÚ) č. 2017/625, na ktoré vyslovene odkazuje zákon o potravinách ( § 18 ods . 3 zákona o potravinách). IV. Replika žalobcu 32. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (replike) zopakoval skutočnosti uvádzané v správnej žalobe. Doplnil, že aj keď nepopiera právo orgánov úradnej kontroly potravín vykonávať neohlásené kontroly, t. j. akceptuje skutočnosť, že orgány úradnej kontroly potravín nie sú povinné vopred ohlásiť žalobcovi deň, čas, miesto a predmet úradnej kontroly, požaduje, aby tieto informácie získal riadne a transparentne v momente začatia úradnej kontroly potravín, ktorou sa voči žalobcovi realizuje výkon verejnej moci. Slovné spojenie „bez prechádzajúceho súhlasu“ nie je možné vykladať takým extenzívnym spôsobom, v zmysle ktorého je žalovaný oprávnený ohlásiť žalobcovi výkon kontroly potravín až následne po jeho samotnom začiatku, t. j. ex post ohlásenie, ale je nevyhnutné ho interpretovať spôsobom, podľa ktorého, aj keď žalovaný nemá ex ante povinnosť ohlásiť žalobcovi, že v určitom termíne, prípadne aj v konkrétnej prevádzke, bude u žalobcu vykonávať kontrolu, musí tak urobiť najneskôr v momente začiatku výkonu kontroly potravín, teda pri vstupe do kontrolovanej prevádzky. Ústne oboznámenie podľa žalobcu nemožno považovať za dostatočné, nakoľko uvedené je netransparentné a umožňuje orgánu úradnej kontroly potravín účel kontroly dodatočne rozširovať alebo meniť s ohľadom na kontrolné zistenia. Podľa žalobcu je nevyhnutné, aby záznam o úradnej kontrole potravín spĺňal náležitosti zápisnice v zmysle ustanovení Správneho poriadku. V. Duplika žalovaného 33. Považoval preskúmavaného rozhodnutie za zákonné a nesúhlasil so žalobným návrhom žalobcu, a to z dôvodov, že vychádza zo správneho právneho posúdenia veci: nie je v rozpore s precedenčnou zásadou; že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo dostačujúce pre vyvodenie záverov, ku ktorým dospel žalovaný, že žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý nie je v rozpore s administratívnym spisom a podľa žalovaného bolo preukázané konanie žalobcu v rozpore s právnymi predpismi; že preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú dostatočne zdôvodnené, a tým aj preskúmateľné a že v konaní prvostupňového správneho orgánu nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo vplyv na zákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín, a tým aj uloženého opatrenia a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného 34. Záverom konštatoval, že skutkové zistenia z dodatočnej úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 14.12.2021 jednoznačne preukazujú, že spôsob predaja nebalených pekárskych výrobkov bol žalobcom daný do súladu s požiadavkami platných právnych predpisov, čo podľa jeho názoru svedčí o tom, že žalobca v plnej miere rešpektoval zistenia z úradnej kontroly dňa 1.7.2021 aj vrátane uloženého opatrenia. Mal za to, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodnutia nemá opodstatnenie. VI. Relevantná právna úprava 35. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 37. Podľa § 19 veta prvá SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. 38. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 39. Podľa § 10 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale zmrazené, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. 37. Podľa § 18 ods.1 zákona o potravinách úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 38. Podľa § 18 ods.2 zákona o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu.9bc) - napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. 40. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. 41. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 42. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. 43. Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. 44. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 45. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 46. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie č. 852/2004), potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby. 47. Podľa čl. 2 ods. 1, 7 nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá(ďalej len „Nariadenie č. 882/2004“), „Úradná kontrola“ znamená akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. „Inšpekcia “ znamená preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. 48. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia, berúc pri tom do úvahy: identifikované riziká súvisiace so zvieratami, krmivami alebo potravinami, podnikmi v oblasti krmív a potravín, využitím krmív alebo potravín, alebo s akýmkoľvek procesom, materiálom, látkou, činnosťou alebo operáciou, ktorá môže ovplyvniť krmivovú a potravinovú bezpečnosť, zdravie zvierat alebo starostlivosť o zvieratá, minulosť prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín pokiaľ ide o dodržiavanie potravinového a krmivového práva a predpisovo zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá, spoľahlivosť všetkých vlastných kontrol, ktoré sa už uskutočnili a všetky informácie, ktoré môžu naznačovať nedodržiavanie predpisov. 49. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. 50. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004, úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách, potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. 51. Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g) Nariadenia č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú zabezpečovať, aby prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín boli povinní prejsť akoukoľvek inšpekciou, vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení jeho úloh. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách a osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách). 52. Podľa čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia č. 882/2004, príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. 53. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. 54. Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. 55. Podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. VII. Konanie pred správnym súdom 56. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 1.6.2023 príslušný Správny súd v Košiciach. 57. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správnu žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP pre jej nedôvodnosť. 58. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.02.2026, ktorého sa nezúčastnil žiaden z účastníkov. Žalobca aj jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s konaním a rozhodnutím na pojednávaní v ich neprítomnosti, žalovaný svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. 59. Vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania, ako aj verejnosti, správny súd rozsudok vyhlásil dňa 19.2.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní v zmysle § 137 ods. 3 veta druhá SSP. VIII. Právny názor správneho súdu 60. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie riaditeľky Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. 483/2021-410-02 zo dňa 15.07.2021 v zmysle ustanovenia § 20 ods. 11 zákona o potravinách, ktorým rozhodla o písomnej námietke žalobcu proti uloženému opatreniu, a to tak, že námietke žalobcu proti opatreniu nevyhovela. 61. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi dňa 1.7.2021 opatrenie na mieste spočívajúce v zabezpečení hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov tak, aby zamedzovali akejkoľvek kontaminácii z vonkajšieho prostredia. 62. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie, ako aj opatrenie správneho orgánu prvého stupňa zrušené. V žalobe žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP), a že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP). Uvedené dôvody dopĺňa konkretizujúcimi námietkami, napr. že preskúmavané rozhodnutie žalovaného (ako aj opatrenie správneho orgánu prvého stupňa) je podľa žalobcu v rozpore s precedenčnou zásadou, so zásadou legitímnych očakávaní, s princípom právnej istoty, že predstavuje porušenie zákazu tzv. „fishing expeditions“, namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly z dôvodu, že nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly a konštatoval nezákonnosť dôkazov získaných počas vykonanej úradnej kontroly, a to vzhľadom na žalobcom tvrdenú nezákonnosť vykonanej kontroly ako celku. 63. Správny súd poukazuje na výraznú obsiahlosť podanej správnej žaloby žalobcom v rozsahu 22 strán a komplexnosť podaných námietok, ktoré smerujú k preskúmavanému rozhodnutiu a predovšetkým k opatreniu (ktoré je obsiahnuté v zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/ChSuMiŠt/33 zo dňa 1.7.2021), ktorým boli uložené povinnosti žalobcovi „na mieste“ pri výkone úradnej kontroly potravín v prevádzke žalobcu v Snine v súvislosti so zabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom. Správny súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že aj napriek uvedenej rozsiahlosti námietok žalobcu a z toho vyplývajúceho nesúhlasu s procesným postupom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného žalobca na dotknutej prevádzke splnil uložené povinnosti vyplývajúce z predmetného opatrenia už ku dňu 14.12.2021 (ako vyplýva z dupliky žalovaného). Z uvedeného je zrejmé, že toto konkrétne konanie vedené pred orgánom verejnej správy každopádne nebude mať za následok procesný postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý by mohol viesť k uloženiu sankcie za nesplnenie povinností uložených opatrením v rámci výkonu úradnej kontroly potravín a správne konanie v tejto konkrétnej veci bude zrejme ukončené. Vzhľadom na to, že povinnostiam, ktoré boli uložené žalobcovi zo strany správneho orgánu prvého stupňa a proti ktorým žalobca „brojí“ (keď napáda opatrenie, ktorým boli povinnosti uložené), bolo vyhovené samotnou prevádzkou a nedostatky boli odstránené, pričom teda žalobcovi z uvedeného dôvodu ani nehrozí sankcia za nesplnenie uložených povinností, sa dostáva predmet prieskumu pred správnym súdom do „akademickej roviny“ zákonnosti (resp. aj dôvodnosti) procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v súvislosti s vydaním opatrenia (taktiež s vydaním rozhodnutia žalovaného o námietkach proti opatreniu), obsahom ktorého bolo uloženie povinnosti v súvislosti so zabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom. 64. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 65. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj opatrenie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu, že v nich absentuje uvedenie riadneho odôvodnenia, prečo sa žalovaný odklonil od doterajšej rozhodovacej činnosti žalovaného a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Žalobca v tej súvislosti poukázal na konkrétne konania vedené pred žalovaným (uvedené na strane 9 správnej žaloby) a zároveň poukázal na rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ako odvolacieho správneho orgánu, ktorý zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že vypustil uznanie viny žalobcu za nezabezpečenie predaja nebalených pekárskych výrobkov hygienickým spôsobom. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný v tu preskúmavanej veci neboli povinní odôvodniť odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. V prvom rade treba zvýrazniť, že vo veci, na ktorú odkazoval žalobca v správnej žalobe bolo konštatované Štátnou veterinárnou a potravinovou správou nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v preskúmavanom opatrení. Odvolací orgán konštatoval, že „formulácia uloženého opatrenia nemá oporu v platnej právnej úprave, ktorá spôsob prekrytia, resp. druh zariadení na predaj nebalených pekárskych výrobkov neurčuje. Je na rozhodnutí predávajúceho, aký spôsob predaja zvolí tak, aby bola zabezpečená požiadavka prekrytia a zároveň povinnosť ochrany potravín pred akoukoľvek kontamináciou.“ Je potrebné zvýrazniť, že formulácia uloženej povinnosti v právnej veci, na ktorú poukazuje žalobcu a v tu preskúmavanej veci je odlišná. Kým v právnej veci, na ktorú poukazuje žalobca bola formulácia uložených povinností: „1. Zabezpečiť predaj nekrájaného alebo nebaleného chleba a nebalených pekárenských výrobkov v zariadeniach s ochranným sklápacím alebo posuvným prehľadným krytom vybaveným úchytkami“, a teda bol konkretizovaný spôsob akými technickými prostriedkami má povinná osoba odstrániť zistené nedostatky, v preskúmavanej veci boli uložené povinnosti formulované iným spôsobom „zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov tak, aby zamedzovali akejkoľvek kontaminácii z vonkajšieho prostredia“, boli teda formulované tak, aby bolo na rozhodnutí žalobcu, aký spôsob technického opatrenia sám zvolí. Preto sa správny nestotožňuje s právnym záverom žalobcu, že sa žalovaný odchýlil od doterajšej rozhodovacej činnosti a že tento svoj odklon mal povinnosť odôvodniť. 66. Žalobca zároveň poukazoval aj na tú skutočnosť, že odôvodnenie uloženého opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 je súčasťou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak absentuje v opatrení správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd aj uvedenú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú a nespôsobilú privodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko ako uvádza samotný žalobca táto je obsiahnutá v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ktoré tvorí s prvostupňovým opatrením jeden celok. 67. Zároveň správny súd konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správny súd posúdil ako primerané, ako vo vzťahu ku opatreniu správneho orgánu prvého stupňa, tak aj vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného. Opatrenie, ako aj preskúmavané rozhodnutie obsahujú právne predpisy, o ktoré sa žalovaný pri rozhodovaní opieral. Z obsahu opatrenia je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie opatrenia a akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil správnu úvahu. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd preto konštatuje, že rozhodnutie, ako vo výrokovej časti, tak aj čo do jeho odôvodnenia, taktiež aj opatrenie boli vydané v súlade so zákonom, preto žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov považoval za nedôvodnú. 68. Účelom hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom je, aby boli zo strany prevádzkovateľa zabezpečené také úkony pri predaji, ktoré minimalizujú riziko kontaminácie potravín, t. j. vykonanie takých opatrení, ktoré nebezpečenstvo, či už existujúce alebo potenciálne hroziace, eliminujú na akceptovateľnú úroveň. Ak orgán úradnej kontroly potravín na základe zistení z vykonanej kontroly v rámci svojej správnej úvahy dôjde k záveru, že spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom prostredníctvom technických zariadení nezodpovedá hygienickému predaju, je oprávnený uložiť prevádzkovateľovi príslušné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Sžo/65/2016). 69. Nariadenie Rady č. 852/2004 o hygiene potravín ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vzťahuje sa na všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín a na vývozy, a to bez toho, aby boli dotknuté špecifickejšie požiadavky, týkajúce sa hygieny potravín. V zmysle tohto nariadenia prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky. Všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Pod kontamináciou možno rozumieť v zmysle tohto nariadenia prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva. Nariadenie Rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol za účelom overovania dodržiavania predpisov prevádzkovateľmi a ustanovuje členským štátom, aby pravidelne vykonávali úradné kontroly potravín a zabezpečili primerané finančné prostriedky na ich realizáciu. Z čl. 54 nariadenia je zrejmé, že ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a za tým účelom môže ukladať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za vhodné. Zároveň príslušný orgán kontroly poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Toto nariadenie je potrebné vykladať v kontexte znenia ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o potravinách, podľa ktorého orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly a § 28 ods. 11 a 12. Prioritným cieľom zákonnej úpravy podmienok a pravidiel predaja nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom je zabezpečenie hygienického nakladania s uvedenými výrobkami, a to takým spôsobom, aby bolo v maximálnej možnej miere zamedzené riziku ich znečistenia, ako aj riziku priameho dotyku kupujúcich s predmetným tovarom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je dôležité predovšetkým využívanie vhodných technických zariadení, ktoré svojou konštrukciou prispejú k eliminácii, resp. minimalizovaniu hrozby kontaminácie potravín. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je pri voľbe konkrétneho technického prostriedku povinný rešpektovať požiadavku predaja nebalených pekárskych výrobkov v zariadeniach s ochranným krytom, za súčasného zabezpečenia výmeny vzduchu. Požiadavka zabezpečenia cirkulácie vzduchu v rámci technického zariadenia nevylučuje možnosť jeho skonštruovania tak, aby bolo zároveň minimalizované riziko kontaminácie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/14/2018 zo dňa 08.03.2019 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod č. R 15/2020). 70. Ako uvádzal samotný žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí úradná kontrola bola vykonaná vo vzťahu k riziku šírenia koronavírusovej infekcie COVID-19. Z uvedenej situácie zároveň vyplýva aj dôvod, pre ktorý pristúpil správny orgán prvého stupňa pri nezmenenej právnej úprave k prísnejším kontrolám, v dôsledku ktorých boli následne žalobcovi (a ďalším podnikateľským subjektom v segmente potravinárstva) ukladané ďalšie povinnosti pri zabezpečovaní hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom. Ako už bolo spomenuté a ako vyplýva z citovanej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/14/2018 zo dňa 8.3.2019) cieľom ukladania obdobných povinností orgánmi verejnej správy (po zistení nedostatkov pri výkone kontroly) je zabezpečenie hygienického nakladania s uvedenými výrobkami, a to takým spôsobom, aby bolo v maximálnej možnej miere zamedzené riziku ich znečistenia, ako aj riziku priameho dotyku kupujúcich s predmetným tovarom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je dôležité predovšetkým využívanie vhodných technických zariadení, ktoré svojou konštrukciou prispejú k eliminácii, resp. minimalizovaniu hrozby kontaminácie potravín. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je pri voľbe konkrétneho technického prostriedku povinný rešpektovať požiadavku predaja nebalených pekárskych výrobkov v zariadeniach s ochranným krytom, za súčasného zabezpečenia výmeny vzduchu. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru vyšších súdov mal správny súd za to, že povinnosti uložené správnym orgánom prvého stupňa žalobcovi v súvislosti so zabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov tak, aby zamedzovali akejkoľvek kontaminácii z vonkajšieho prostredia, ktoré boli predmetom preskúmavaného opatrenia, ako aj predmetom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného boli uložené dôvodne s poukazom na skutočnosti zistené správnym orgánom prvého stupňa pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 1.7.2021 a tieto zodpovedajú dôkazom nachádzajúcim sa v administratívnom spise predloženým žalovaným. Správny súd zároveň konštatuje, že uložené povinnosti sa javia aj ako primerané a dôvodné a zodpovedajú obdobiu (rok 2021 v ktorom bola stále platná mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 - pozn. správneho súdu), v ktorom boli ukladané. 71. Správny súd sa zároveň nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v súvislosti s predajom pečiva neporušil normu potravinového práva, a teda že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie potravinového práva, v dôsledku čoho neboli splnené predpoklady pre uloženie opatrenia. Z výkonu kontroly bol spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/ChSuMiŠt/33 zo dňa 1.7.2021, a tento obsahuje zistenia správneho orgánu prvého stupňa (viď bod 3 odôvodnenia tohto rozsudku). Správny orgán prvého stupňa okrem iného uvádza: „Nebalené pekárske výrobky (pečivo, jemné pečivo, pečivo vyrobené do pečením z mrazených polotovarov a rozmrazené - donuty) nie sú ponúkané na predaj hygienickým spôsobom prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované, tak a byť z takých materiálov, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia. ...Nebalené pečivo - rožky sú len čiastočne kryté, nie sú dostatočne chránené pred akoukoľvek kontamináciou...Prvý rad košov je krytý z bokov a zhora a z prednej časti sú výrobky nekryté.. Zadná časť zariadenia je krytá čiastočne tak, aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu.....“ Uvedené následne aj vyhodnocuje, a to tak, že „Uvedené nie je v súlade s § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách, § 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, Prílohou II. Kapitola V. ods. 1 písm. b) a Prílohou II Kapitola IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín.“ Normou potravinového práva, ktorú žalobca porušil je uvedené ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách v spojitosti s § 5 ods. 3 vyhlášky (a v spojitosti s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004), v zmysle ktorých žalobca ako ten, kto predáva potraviny porušil povinnosť zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, a to z dôvodu, že žalobca neponúkal nebalené pekárske výrobky určené na predaj samoobslužným spôsobom v zariadení s ochranným krytom (keďže zadná časť zariadenia v hornom podlaží regálu s pekárskymi výrobkami nebola chránená ochranným krytom proti možnej kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov). Z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov pri výkone kontroly boli uložené povinnosti, a tieto boli podľa správneho súdu uložené dôvodne. Správny súd preto považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú. 72. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť vykonanej kontroly, nakoľko podľa jeho názoru inšpektori nepostupovali v súlade so zákonom, keď sa preukázali výlučne služobnými preukazmi a nie poverením na vykonanie kontroly, neoznámili poverenému zamestnancovi presne účel kontroly a nepoučili ho o právach a povinnostiach. Taktiež namietal, že o priebehu a výsledkoch kontroly nebola spísaná zápisnica v súlade s § 22 Správneho poriadku. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke je nevyhnutné v prvom rade poznamenať, že výkon úradnej kontroly potravín je v zmysle zákona o potravinách v spojení so Správnym poriadkom potrebné považovať za súčasť administratívneho konania a úradný záznam z vykonanej kontroly je primárnym podkladom zachycujúcim skutkový stav. V súvislosti s vyššie špecifikovanými žalobnými námietkami týkajúcimi sa samotnej kontroly a následne v súvislosti s tým aj záznamu z vykonanej kontroly správny súd v prvom rade poukazuje na to, že inšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu sú povinní postupovať v zmysle zákona o potravinách a Nariadenia č. 882/2004, ktoré podrobne upravujú požiadavky na postup pri výkone kontroly, ako aj zákonné náležitosti úradného záznamu ako výstupu z kontroly. Uvedená právna úprava podrobným spôsobom a so zohľadnením špecifík kontroly v oblasti potravinového práva upravuje všetky náležitosti. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa potreby prostredníctvom analógie dopĺňať požiadavky na výkon úradnej kontroly potravín. Žalobca primárne poukazoval na judikatúru vo veciach hospodárskej súťaže v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti Protimonopolného úradu SR, ktorá judikatúra nie je pre rozhodovanie v tejto veci aplikovateľná. 73. K námietke žalobcu týkajúcej sa zákazu tzv. „fishing expeditions“ je v prvom rade nevyhnutné uviesť, že o „fishing expeditions“ je možné hovoriť v prípade, keď je inšpekcia u podnikateľa vykonávaná svojvoľným spôsobom bez vymedzenia účelu tejto inšpekcie, ide teda o náhodný zber informácií a dokumentov bez toho, aby bol založený na konkrétnom podozrení. V preskúmavanom prípade vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu nie je možné hovoriť o tom, že by bolo kontrola vykonaná ako „fishing expedition“, nakoľko bol predmet kontroly dostatočne vymedzený - účel kontroly je jasne zaznamenaný v zázname z vykonanej úradnej kontroly. Zároveň sa jednalo o kontrolu prevádzky z hľadiska dodržiavania predpisov potravinového práva, kde vyššie citované právne predpisy, vrátane Nariadenia, vyžadujú pravidelné vykonávanie kontrol za účelom zaistenia ochrany života a zdravia spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd skúmal zákonnosť vykonanej úradnej kontroly potravín a jeho výstupu záznamu z tejto kontroly v intenciách vyššie uvedených predpisov, ktoré sa vzťahujú a komplexným spôsobom upravujú výkon úradnej kontroly potravín. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení relevantných predpisov sa kontroly vykonávajú v zásade bez predchádzajúceho upozornenia prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Pred začatím výkonu úradnej kontroly sú inšpektori povinní preukázať sa služobnými preukazmi alebo poverením na výkon kontroly a ústne oznámiť poverenému zamestnancovi účel kontroly, ktorý je následne uvedený aj v zázname z vykonanej kontroly. Zákon o potravinách vyžaduje poverenie na výkon úradnej kontroly iba v prípade, ak zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonáva úradnú kontrolu v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Z uvedeného ustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť inšpektorov regionálnej veterinárnej a potravinovej správy preukazovať sa poverením na výkon kontroly vykonávanej v ich územnom obvode. Na základe uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že inšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu v prejednávanom prípade nepostupovali v rozpore so zákonom o potravinách, keď sa pred začatím výkonu úradnej kontroly preukázali „iba“ preukazmi inšpektorov regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 74. Právne predpisy, upravujúce spôsob výkonu kontroly, neustanovujú povinnosť vopred písomne informovať kontrolovaný subjekt o účele vykonávanej kontroly. Zo zákona o potravinách je zrejmé, že účelom úradnej kontroly potravín je podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách overenie dodržiavania požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, ktorými sú podmienky stanovené v Nariadení č. 882/2004, a to v oblastiach a na účel upravený v §18 odsek 1 predmetného zákona. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalobca nemal vedomosť o účele kontroly, čo malo vplyv na porušenie jeho práv, správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobca nešpecifikoval, aké jeho práva mali byť týmto postupom inšpektorov porušené a zároveň v zázname o úradnej kontrole potravín, s ktorým sa preukázateľne oboznámil poverený zamestnanec žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom, je jasne a zrozumiteľne účel kontroly vymedzený. Zároveň je potrebné dodať, že vzhľadom na zákonnú možnosť vykonania ad hoc kontrol, orgánom kontroly potravín nič nebráni, aby aj v prípade vykonávania hoci opakovanej kontroly za účelom zistenia odstránenia nedostatkov vytýkaných v predchádzajúcich kontrolách, ak sú im zrejmé aj iné skutočnosti, ktoré by zakladali porušenie povinnosti prevádzkovateľa, upravených v zákone o potravinách prípadne osobitných predpisoch, rozšírili vykonávanie úradnej kontroly aj na preskúmanie získaného podozrenia za účelom zabezpečenia ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Uvedené je podporené aj bodom 6 preambuly Nariadenia č. 882/2004, v zmysle ktorého je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov a na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil vyššie uvedené žalobné námietky ako nedôvodné. 75. Taktiež nie je opodstatnenou ani námietka, že kontrolovaný subjekt nebol zo strany inšpektorov riadne poučený o právach a povinnostiach počas výkonu úradnej kontroly. Vychádzajúc z vyhotoveného záznamu o úradnej kontrole potravín, v tomto je v časti IV. uvedené poučenie podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách o možnosti podať námietky, pričom zo strany kontrolovaného subjektu neboli ústne podané žiadne námietky na mieste (tieto boli podané až následne písomne právnym zástupcom žalobcu), teda vedúcemu predajne sa predmetná kontrola nejavila ako neprimerane obťažujúca, či neproporcionálna a ako vyplýva zo záznamu o úradnej kontrole potravín, vedúci zamestnanec zobral uložené opatrenia na vedomie a žiadnym spôsobom tieto nerozporoval. Navyše pri dodatočnej úradnej kontrole potravín bolo zistené, že povinnosti uložené opatrením boli následne aj riadne odstránené. Správny súd preto aj uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 76. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i žalobnú námietku žalobcu, že dôkazy získané počas úradnej kontroly potravín sú nezákonnými dôkazmi. Keďže správny súd nezistil žiadne pochybenie pri výkone úradnej kontroly potravín, nemôže sa správny súd stotožniť ani s touto žalobnou námietkou. 77. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.1.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.4.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. 78. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutie, ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 79. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané. 80. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.