{"guid": "0c91cb8d-1e6f-4759-9cde-84f2108c9020:fd40db72-6d56-4d0c-921b-dbce7bf7b1c4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.3", "spisova_znacka": "12Saz/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/1/2026 z 29. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. júna 2026, sp. zn. 12Saz/1/2026, ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.3", "identifikacne_cislo": "7026200028", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2026-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c)", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-j)", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-j)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd40db72-6d56-4d0c-921b-dbce7bf7b1c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n12Saz/1/2026\n7026200028\n29. 06. 2026\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcu: A. B., narodený\nXX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom: C. D.. XX/X, E., F., právne zastúpený: Advokátska kancelária\nNovus s.r.o., so sídlom Magnezitárska 2B, 040 01 Košice, IČO: 56 620 683, proti žalovanému:\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, so sídlom Štefánikova 10, 073 01 Sobrance,\no správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia proti rozhodnutiu žalovaného č. p.: PPZHCP-SO3-2026/011187-002 zo dňa 7. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Oddelenie Hraničnej kontroly PZ Veľké Slemence rozhodnutím č.: PPZ-HCP-SO16-27-010/2025ZAV zo dňa 11.11.2025 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) podľa\n§ 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostilo žalobcu\nz územia Slovenskej republiky a z územia členských štátov na územie Ukrajiny a určilo mu povinnosť\nvycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote do 7 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.\nŽalovaný následne rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-SO3-2026/011187-002 zo dňa 07.01.2025 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že\nžalobca dňa 11.11.2025 v čase o 14:11 hod. nedovolene prekročil vonkajšiu hranicu z územia Slovenskej\nrepubliky na Ukrajinu a späť pri hraničnom znaku 338 a v čase o 14:19 hod. znova neoprávnene prekročil\nvonkajšiu hranicu mimo hraničný priechod pri hraničnom znaku 338, a to tak, že z územia Slovenskej\nrepubliky vstúpil na územie Ukrajiny a následne z územia Ukrajiny vstúpil späť na územie Slovenskej\nrepubliky spolu s ďalšími dvoma osobami, v katastri obce Ruská, okr. Michalovce, pričom konanie\nžalobcu bolo zaznamenané monitorovacím zariadením MS EBAS (kamera č. BOCCH0907CAM)\noperačným strediskom Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance.\n3. Žalobca bol dňa 11.11.2025 v čase o 14:25 hod. kontrolovaný hliadkou prvostupňového správneho\norgánu v obci Ruská, poloha GPS súradnice (N 48°31' 38.11\", E 22°09'27.10“) v katastri obce Ruská,\nokres Michalovce. Následne bol predvedený na prvostupňový správny orgán, ktorý začal správne\n\nkonanie vo veci neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice z územia Slovenskej republiky na územie\nUkrajiny a späť.\n4. So žalobcom bola spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 7l/1967\nZb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“)\npod č.: PPZ-HCP-SO16-29-008/2025-ZAV. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca cestoval zo Slovenskej\nrepubliky, nakoľko v daný deň vstúpil legálne z Ukrajiny cez hraničný priechod Veľké Slemence na\núzemie Slovenskej republiky za účelom stretnutia so známymi. Chcel poskytnúť rozhovor pre účely videa\no Ukrajine a urobiť zábery pri hraničných znakoch. Uviedol, že sa plánuje vrátiť na Ukrajinu najbližší\ndeň, pretože tam má rodinu.\n5. Žalovaný vo vzťahu k námietke, že žalobca neovláda slovenský jazyk, napriek tomu bola zápisnica\nvyhotovená v slovenskom jazyku a bez prítomnosti tlmočníka poukázal na Poučenie osoby pri použití\noprávnenia predviesť cudzinca podľa § 79 zákona o pobyte cudzincov. V uvedenom bol poučený\nokrem iného o tom, že ak neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a\nprekladateľa. Uvedené Poučenie bolo žalobcovi predložené ešte pred samotným vyjadrením žalobcu\ndo zápisnice a toto bolo predložené aj v ukrajinskom jazyku, čo žalobca potvrdil na obidvoch jazykových\nverziách tohto poučenia svojím podpisom, a zároveň pri tomto úkone nevzniesol požiadavku tlmočenia\nv konaní. Žalobca mal ďalšiu možnosť urobiť vyhlásenie, že neovláda slovenský jazyk, počas úkonu\n„Upovedomenie o začatí konania o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny č.\np. PPZ-HCP-SO16-29-003/2025-ZAV“, kde bol poučený podľa čl. 47 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb.\nÚstavy Slovenskej republiky, kde vyhlásil, že bol poučený o práve na tlmočníka, ktorému v plnej miere\nporozumel, tlmočníka si nežiada nakoľko rozumie slovenskému jazyku slovom a písmom a na znak\nsúhlasu obsah upovedomenia dobrovoľne potvrdil vlastnoručným podpisom. Napokon poukázal na\npoučenie žalobcu na strane č. 2 zápisnice o vyjadrení účastníka konania podľa ktorého „Účastník\nkonania bol(a) poučený(á) podľa uvedeného poučenia, ktorému v plnej miere porozumel(a), tlmočníka\nsi nežiada, nakoľko rozumie slovenskému jazyku slovom a písmom“, ktoré žalobca na znak súhlasu s\njeho obsahom dobrovoľne potvrdil vlastnoručným podpisom.\n6. Žalobca podľa názoru žalovaného mal možnosť v konaní o administratívnom vyhostení minimálne\ntrikrát urobiť vyhlásenie, že neovláda slovenský jazyk (z toho minimálne raz mu táto informácia bola\nsprostredkovaná aj v ukrajinskom jazyku), čo žalobca ani raz neurobil, naopak zo zápisnice o vyjadrení\núčastníka konania vyplýva, že slovenskému jazyku v plnej miere rozumie a nežiada si tlmočenie\ntlmočníkom. Mal za to, že pre uplatnenie práva na tlmočníka v zmysle čl. 47 ods. 4 Ústavy sa vyžaduje\njasný prejav vôle účastníka konania, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie (v tej súvislosti\npoukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 157/2011, III. ÚS 573/2012, III. ÚS 6/2014).\n7. Vo vzťahu k odvolacej námietke totožnej výpovede žalobcu a ďalších dvoch osôb, ktoré mali\nneoprávnene prekročiť štátnu hranicu spolu so žalobcom, a ktoré boli taktiež predvedené a následne\nbolo rozhodnuté o ich vyhostení uvádza, že skutočnosť uvedená v tejto námietke, neznamená, že je\nvýpoveď žalobcu nepravdivá, resp., že bola koordinovaná. Správny orgán prvého stupňa nemôže podľa\nžalovaného meniť ani uvádzať v zápisnici o vyjadrení účastníka konania odpovede len preto a takou\nformou, aby neboli u všetkých účastníkov konania rovnaké. Uvedené by bolo porušením zásady legality,\nnestrannosti a objektivity konania. Rovnaké odpovede však bez ďalšieho neznamenajú automaticky\nnezákonnosť konania.\n8. Žalovaný zároveň konštatoval, že žalobca bol podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov\nadministratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny, a to s ohľadom na tvrdenie\nžalobcu v zápisnici o vyjadrení účastníka konania, kde v odpovedi č. 9 uviedol, že na Ukrajine má\nrodinu a plánuje sa tam najbližší deň vrátiť. Následne žalovaný poukázal tiež na odpovede č. 29, 30\na 34, v ktorých žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nie je ohrozený jeho život, nehrozí mu mučenie,\nkruté, neľudské zaobchádzanie, alebo trest a taktiež nie je ohrozená jeho sloboda z dôvodov rasy,\nvierovyznania, alebo politického presvedčenia a nebol mu uložený trest smrti a nemôže sa pre tieto\nobavy vrátiť do krajiny pôvodu. Zároveň v odpovedi č. 37 nežiadal o azyl ani dočasné útočisko. Zároveň\nbol žalovaný toho názoru, že prvostupňový správny orgán náležite posúdil závažnosť konania žalobcu\na v medziach zákona o pobyte cudzincov správne posúdil mieru zavinenia, a následky protiprávneho\nkonania účastníka konania a rozhodol sa mu vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez\nuloženia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov.\n\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská\nA.\n9. Správnou žalobou zo dňa 24.01.2026, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa\n27.01.2026, ktorá bola postúpená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa\n02.02.2026, v znení jej opravy a doplnenia doručenej súdu dňa 24.02.2026, sa žalobca domáhal zrušenia\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie, a to pre ich nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a procesné vady.\n10. Žalobca namietal, že skutok (ktorý mu je kladený za vinu), v spojitosti s ktorým správny organ\nrozhodol o jeho vyhostení, nebol preukázaný bez pochybností v rovine zavinenia a okolností, že\nprocesné úkony boli vykonané spôsobom, ktorý žalobcovi neumožnil efektívnu obranu, že absentovali\nzákladné procesné garancie (najmä tlmočenie), a že rozhodnutie bolo vydané formalisticky a bez\nriadneho vyhodnotenia individuálnych okolností.\n11. Za zásadnú procesnú vadu žalobca označil nezabezpečenie tlmočníka žalobcovi, porozumenie\nkonaniu a účinná obrana, čím malo dôjsť k porušeniu práva byť reálne vypočutý - zásady audi alteram\npartem.\n12. V tej súvislosti namietal, že správny orgán vykonal rozhodujúce procesné úkony (výsluch/vyjadrenie,\npoučenia) bez toho, aby bolo preukázané, že žalobca reálne rozumie slovenskému jazyku, rozumie\npoučeniam a následkom vyhostenia, a je schopný účinne sa brániť. Žalobca podľa vlastných slov\nopakovane uvádzal, že ovláda najmä ukrajinský a anglický jazyk, pričom mal za to, že z odvolania\nvyplýva, že jazyková bariéra bola v konaní rozhodujúca.\n13. Pripustil, že do zápisníc a rozhodnutí bolo prevzaté tvrdenie, že žalobca slovenský jazyk „ovláda“\na tlmočníka nepožadoval, ktorú skutočnosť však spochybňuje. Takto získané vyjadrenia podľa žalobcu\nnemôžu byť spoľahlivým podkladom rozhodnutia, nakoľko ide o procesnú vadu, ktorá mala priamy vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia (t. j. nezákonnosť v zmysle správneho súdnictva).\n14. V tej súvislosti poukázal na obsah odvolania, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalobca ovláda len\nanglický a ukrajinský jazyk, a bez tlmočníka nebol schopný posúdiť obsah úkonu ani následky podpisu.\nMal za to, že takýto postup porušuje čl. 47 ods. 2 a ods. 4 Ústavy SR.\n15. Namietal, že správny orgán síce formálne vykonal úkon „vyjadrenia“, avšak tento úkon nemal\ncharakter reálneho vypočutia, pretože žalobca nemal zabezpečené porozumenie konania, nemohol\nkvalifikovane uplatniť námietky k skutku a k dôkazom, a nemohol efektívne uplatniť návrhy na\ndokazovanie, čím správny orgán podľa žalobcu porušil základnú zásadu spravodlivého konania rozhodovať až po tom, čo bola strane daná reálna možnosť sa vyjadriť.\n16. Podľa žalobcu správny orgán sa nemôže „formálne uspokojiť“ s tým, že účastník podpísal zápisnicu,\nak je zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky pre jej zákonné spísanie a naplnenie zákonného\nadministratívneho úkonu.\n17. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Poukázal na tú skutočnosť, že\nsprávny orgán dospel k záveru o porušení povinnosti spôsobom, ktorý nezohľadnil možnosť omylu v\nteréne, okolnosti označenia hranice, mieru zavinenia a ani správanie žalobcu po incidente (spolupráca).\n18. Žalobca tvrdil, že uvádzal okolnosti svedčiace o tom, že si myslel, že hranica je až „za plotom“ a\núzemie Ukrajiny začína až za oplotením, pričom pri existencii relevantných pochybností o tom, či žalobca\nkonal úmyselne alebo z omylu, nebolo možné podľa jeho názoru pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu administratívnemu vyhosteniu – bez osobitného odôvodnenia.\n19. Žalobca vidí nepreskúmateľnosť aj v tom, že sa správne orgány nevysporiadali s podstatnými\nnámietkami uplatnenými v odvolaní, a to najmä s námietkou nezákonnosti úkonov pre absenciu\n\ntlmočníka, s námietkou šablónovitosti a pochybností o spontánnosti vyjadrení, so skutočnosťou, že\nžalobca má deklarované bydlisko v Českej republike (Praha), ktorá má význam pre proporcionalitu\na dopad rozhodnutia.\n20. Žalobca ďalej namietal aj to, že správny orgán uložil opatrenie administratívneho vyhostenia\nžalobcovi automaticky a formalisticky, bez toho, aby vykonal individuálne posúdenie pomerov žalobcu,\nhodnotil mieru zavinenia, vyhodnotil alternatívy a odôvodnil, prečo je vyhostenie nevyhnutné. Uvedené\nvyhodnotil ako porušenie princípu proporcionality v rozpore s článkom 8 Dohovoru.\n21. Napokon žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ustanovenia § 81 ods. 1 písm. a)\nzákona o pobyte cudzincov.\nB.\n22. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody, pre ktoré pristúpil\nk administratívnemu vyhosteniu žalobcu, skonštatoval, že uvedený postup bol správny a navrhol správnu\nžalobu zamietnuť. Najmä uviedol, že správny súd je v zmysle § 182 S.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, pričom žalobca uvádza všeobecné tvrdenia o porušení procesných práv a proporcionality bez\nkonkretizácie, akým konkrétnym postupom správneho orgánu malo dôjsť k nezákonnosti rozhodnutia\nnad rámec toho, čo vyplýva zo správneho spisu.\n23. Konštatoval, že žalobca skutok v konaní nepoprel, iba uvádzal, že si údajne nebol vedomý, že\nprekročil štátnu hranicu. Takéto tvrdenie však podľa žalovaného nezbavuje zodpovednosti za porušenie\nprávnych predpisov, keďže každý je povinný dodržiavať právne predpisy bez ohľadu na subjektívnu\nnevedomosť.\n24. K žalobnej námietke týkajúcej sa práva na tlmočníka žalovaný uviedol, že žalobca bol riadne a\nopakovane poučený o svojich právach, vrátane práva na tlmočníka. Poučenie mu bolo poskytnuté aj\nv jazyku, ktorému rozumie, pričom výslovne nevyhlásil, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie,\nani nepožiadal o ustanovenie tlmočníka. Právo na poskytnutie tlmočníka je však podľa žalovaného\npodmienené vyhlásením účastníka konania, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Žalovaný\nodmietol tvrdenie žalobcu, že jeho výpoveď bola formalizovaná, alebo že podpisoval dokumenty bez\nporozumenia ich obsahu.\n25. Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie správnych orgánov sú nepreskúmateľné, s námietkou\nšablónovitosti a pochybností o spontánnosti vyjadrení so skutočnosťou, a že žalobca má deklarované\nbydlisko v ČR (Praha) poukázal na to, že v administratívnom spise absentuje akákoľvek zmienka o tom,\nže by mal deklarované bydlisko v Českej republike. Z jeho výpovede naopak podľa žalovaného vyplýva,\nže má trvalý pobyt na území Ukrajiny a žije tam spoločne so svojou manželkou a troma deťmi, kam\nnapokon dňa 12.11.2025 vycestoval. Administratívne vyhostenie smerovalo na územie štátu, kde má\nžalobca trvalý pobyt, a preto podľa právneho názoru žalovaného nepredstavuje neprimeraný zásah do\njeho súkromného ani rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru.\n26. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti rozhodnutia o vyhostení (v žalobe uvádza, že\ncestoval za známymi, disponoval dokladmi, mal finančné prostriedky a plánoval návrat na Ukrajinu),\nžalovaný opätovne poukázal na obsah zápisnice, že žalobca vycestoval z Ukrajiny, kde má trvalý pobyt\na žije tam spoločne so svojou manželkou a deťmi. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca deklaruje\nbydlisko na území iného členského štátu Európskej únie nemá vplyv na zákonnosť administratívneho\nvyhostenia z územia Slovenskej republiky, keďže predmetom konania bolo neoprávnené prekročenie\nvonkajšej hranice Slovenskej republiky ako súčasti schengenského priestoru.\n27. Žalobca v replike zopakoval uplatnené žalobné body, pričom zdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že\nžalobca skutočne rozumel právnemu významu konania.\n28. Žalovaný v duplike zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu považoval za\nnedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.\n29. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 29.06.2026 s poukazom na\nustanovenie § 107 ods. 1, 2 S.s.p., keďže žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania.\n\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n30. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie členským\nštátom členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky, iný štát, ktorý je zmluvnou stranou\nDohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia; na účely § 30 a § 51 až 57\nsa členským štátom rozumie len členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky.\n31. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie h)\nneoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu\nmimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase\njeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná\nzmluva, tento zákon alebo osobitný predpis.\n32. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí\no administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky\na na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí\no administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\n33. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne,\nalebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice.\n34. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/399 z 9. marca 2016,\nktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex\nschengenských hraníc“) vonkajšie hranice sa môžu prekračovať len na hraničných priechodoch a počas\nstanovených otváracích hodín. Na hraničných priechodoch, ktoré nie sú otvorené nepretržite 24 hodín\ndenne, sa jasne vyznačia otváracie hodiny.\n35. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť\nalebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n36. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom\nsi obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n37. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n\n40. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n41. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n42. Podľa § 235 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nopatrenia podľa § 231.\n43. Podľa § 240 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju\nzamietne.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n44. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 231 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu,\nnapadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba nie\nje dôvodná.\n45. Žalobca podanou správnou žalobou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.\nc) SSP), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d)\nSSP), a že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (žalobný dôvod podľa\n§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n46. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu, že v nich správne\norgány dospeli k záveru o porušení povinnosti spôsobom, ktorý nezohľadnil možnosť omylu v teréne,\nokolnosti označenia hranice, mieru zavinenia a ani správanie žalobcu po incidente (spolupráca), že\nnebolo možné bez osobitného odôvodnenia pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu - administratívnemu\nvyhosteniu, že sa správne orgány nevysporiadali s podstatnými námietkami uplatnenými v odvolaní,\na to najmä s námietkou nezákonnosti úkonov pre absenciu tlmočníka, s námietkou šablónovitosti a\npochybností o spontánnosti vyjadrení, so skutočnosťou, že žalobca má deklarované bydlisko v Českej\nrepublike (Praha), že správny orgán uložil opatrenie administratívneho vyhostenia žalobcovi automaticky\na formalisticky, bez toho aby vykonal individuálne posúdenie pomerov žalobcu, hodnotil mieru zavinenia,\nvyhodnotil alternatívy a odôvodnil, prečo je vyhostenie nevyhnutné.\n47. Správny súd v prvom rade považuje za nesporné, že žalobcom objektívne došlo k spáchaniu\npriestupku neoprávneného prekročenia vonkajších hraníc, a to tým, že dňa 11.11.2025 v čase o 14:11\nhod. nedovolene prekročil vonkajšiu hranicu z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu a späť pri\nhraničnom znaku 338 a v čase o 14:19 hod. znova neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu mimo\nhraničný priechod pri hraničnom znaku 338, a to tak, že z územia Slovenskej republiky vstúpil na\núzemie Ukrajiny a následne z územia Ukrajiny vstúpil späť na územie Slovenskej republiky spolu s\nďalšími dvoma osobami, v katastri obce Ruská, okres Michalovce. Uvedené napokon nepoprel ani\nsamotný žalobca, keď v rámci zápisnice o vyjadrení pripustil, že videl hraničné znaky, plot, označenie\nštátnej hranice a taktiež kamerový systém. Uvedený prechod štátnou hranicou a jeho návrat späť\nz územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky je napokon aj zaznamenaný aj monitorovacím\nzariadením operačného strediska žalovaného. Námietky žalobcu v tomto smere smerujú skôr k\nformálnym nedostatkom preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n48. Z článku 5 ods.1 Kódexu schengenských hraníc vyplýva, že vonkajšie hranice sa môžu prekračovať\nlen na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín. Čo je štátna hranica a ako\nje vyznačená upravuje zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc, ktorý v ustanovení § 2\n\nods. 8 stanovuje, že vyznačenie štátnych hraníc je viditeľné vyznačenie priebehu štátnych hraníc\nv teréne hraničnými znakmi. Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov\npriestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak neoprávnene prekročí\nvonkajšiu hranicu. Samotný žalobca v zápisnici o vyjadrení vyhlásil, že videl hraničné znaky, plot a\noznačenie štátnej hranice, ako aj kamerový systém (strana 4 zápisnice), pričom sa mylne domnieval,\nže územie Ukrajiny je až za oplotením. Uvedeným konaním sám žalobca pripustil, že videl hraničné\nznaky a pokračoval smerom za nich až k oploteniu, v dôsledku čoho neoprávnene prekročil štátnu\nhranicu. Taktiež pripustil, že v čase o 14:19 hod. sa opätovne vrátil k hraničným znakom, čím opäť\nneoprávnene prekročil štátnu hranicu, pričom uvedené aj odôvodnil tým, že si chcel ešte urobiť pár\nzáberov kamerou. Z uvedeného je zrejmé evidentné porušenie predpisov o prekročení štátnej hranice\na aj úmysel žalobcu prekročiť štátnu hranicu mimo oficiálnych hraničných priechodov. Na uvedenom\nnič nemení ani mylná domnienka žalobcu, ktorý si myslel, že územie Ukrajiny je až za oplotením,\nnakoľko akým spôsobom sú vyznačené a vymedzené štátne hranice je vymedzené v horeuvedenom\nzákone č. 298/1999 Z. z., pričom v slovenskom právnom poriadku platí právna zásada „Neznalosť\nzákona neospravedlňuje“ (latinsky Ignorantia iuris non excusat), podľa ktorej sa nikto nemôže zbaviť\nzodpovednosti za porušenie právnych predpisov tvrdením, že ich nepoznal. Pokiaľ ide o rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu správny súd zdôrazňuje, že v prípade ak žalobca neoprávnene\nprekročil vonkajšiu hranicu, správny orgán prvého stupňa obligatórne vyhostí (teda musí tak urobiť)\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené neoprávnené prekročenie štátnej hranice mimo hraničného\npriechodu predstavuje porušenie povinnosti žalobcu objektívneho charakteru, bez ohľadu na jeho\nzavinenie. Z uvedeného dôvodu správny súd má za to, že žalobca rozhodol o vyhostení žalobcu vecne\nsprávne a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona.\n49. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd námietky žalobcu, že správne orgány nezohľadnili pri\nskutku možnosť omylu v teréne, okolnosti označenia hranice, mieru zavinenia, ani správanie žalobcu\npo incidente nevyhodnotil za právne relevantné a dôvodné v tom smere, aby boli spôsobilé vyvolať\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\n50. Žalobca taktiež v správnej žalobe vzniesol aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci\nustanovenia § 81 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ktorú však bližšie nešpecifikoval a ostala\nlen vo všeobecnej rovine, preto s odkazom na vyššie uvedené dôvody taktiež aj túto všeobecnú námietku\nvyhodnotil ako nedôvodnú, keďže mal za to, že orgány verejnej správy správne právne posúdili právnu\notázku administratívneho vyhostenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov.\n51. Vo vzťahu k zásadnej námietke žalobcu, týkajúca sa absencie tlmočníka, na ktorú nadväzuje\nnámietka nezákonnosti jednotlivých právnych úkonov žalobcu v rámci správneho konania, správny súd\nkonštatuje v zhode so žalovaným, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na tlmočníka\nvyplývajúceho z článku 47 ods. 4 Ústavy SR je vyhlásenie žalobcu, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie\nkonanie podľa odseku 2. Ako vyplýva z administratívneho spisu predloženého žalovaným, žalobca bol v\nrámci Upovedomenia o začatí konania o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny\nzo dňa 11.11.2025 poučený o práve na tlmočníka podľa článku 47 ods. 4 Ústavy SR , pričom vyhlásil, že\nuvedenému poučeniu v plnej miere porozumel a tlmočníka si nežiada, nakoľko rozumie slovenskému\njazyku slovom aj písmom, následne toto poučenie aj vlastnoručne podpísal. Taktiež v rámci úkonu predvedenia žalobcu dňa 11.11.2025 (úradný záznam o predvedení cudzinca a poučenie osoby) bol\nžalobca osobitne poučený okrem iného o tom, že ak neovláda jazyk, v ktorom je vedené konanie, má\nprávo na tlmočníka a prekladateľa, pričom toto poučenie mu bolo predložené ako v slovenskom, tak aj v\nukrajinskom jazyku a žalobca vyhlásil, že poučeniu porozumel, jeden výtlačok si prevzal a potvrdenie o\npoučení osobne podpísal. Zároveň je v úradnom zázname o vykonaní prehliadky cudzinca z toho istého\ndňa uvedené, že žalobca tlmočníka nežiadal. Napokon v zápisnici o vyjadrení žalobcu ako účastníka\nkonania zo dňa 11.11.2025 bol žalobca opätovne poučený podľa článku 47 ods. 4 Ústavy SR, vyhlásil, že\npoučeniu v plnej miere porozumel, tlmočníka si nežiada, nakoľko rozumie slovenskému jazyku slovom a\npísmom. Zároveň na otázku či žalobca rozumie slovenskému jazyku, žalobca odpovedal, že áno, v plnej\nmiere rozumie slovenskému jazyku a nežiada si na tlmočenie tlmočníka. Žalobca zápisnicu (vrátane\npoučenia) osobne podpísal, pričom okrem iného vyhlásil, že počas výpovede nebol na neho zo strany\npolicajtov kladený žiadny fyzický alebo psychický nátlak, vypovedal dobrovoľne, pričom s obsahom\nzápisnice súhlasí a jej zmenu ani doplnenie nežiada.\n\n52. Počas celého priebehu správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom bol žalobca\nnáležite poučený okrem iného o jeho práve na tlmočníka podľa článku 47 ods. 4 Ústavy SR, uvedené\npoučenia osobne podpísal a opakovane písomne vyhlásil, že nežiada o tlmočníka, nakoľko rozumie\nslovenskému jazyku slovom a písmom. Navyše v prípade úkonu predvedenia cudzinca a poučenia\njeho osoby dňa 11.11.2025 žalobcovi bolo poučenie predložené aj v jazyku krajiny jeho pôvodu, teda\nv ukrajinskom jazyku a žalobca si toto poučenie aj osobne prevzal. Zo zápisnice o vyjadrení žalobcu\nnapokon vyplýva nie len to, že položeným otázkam rozumel, ale aj to, že na položené otázky dokázal\nkvalifikovane odpovedať v slovenskom jazyku.\n53. V prípade, ak by skutočne žalobca slovenskému jazyku, v ktorom bolo vedené konanie, nerozumel,\ntak ako to neskôr v odvolaní a správnej žalobe tvrdil, logickým krokom pri právnych úkonoch - výsluchoch\na poučeniach by bolo, ak by predložené poučenia alebo zápisnicu o jeho vyjadrení nepodpísal (odmietol\npodpísať), ktorú skutočnosť by správny orgán musel vyznačiť, prípadne by vo svojom jazyku, prípadne v\ninom jazyku, ktorý žalobca ovláda, by na listine - poučení o jeho procesných právach alebo na zápisnici\nvýslovne uviedol, že nerozumie jazyku, v ktorom je vedené konanie, ktoré vyhlásenie by bez ďalšieho\nbolo považované za vyhlásenie v zmysle článku 47 ods. 4 Ústavy SR, avšak žiadne z uvedeného žalobca\nneurobil, všetky poučenia a zápisnicu vlastnoručne podpísal, pričom v nich výslovne vyhlásil, že rozumie\nslovenskému jazyku slovom a písmom.\n54. V tejto súvislosti pozornosti správneho súdu neuniklo, že všetky z vyššie uvedených dokumentov boli\nžalobcom podpísané iba krížikom. K uvedenej skutočnosti bol napokon vyhotovený úradný záznam PPZHCP-SO16-29-012/2025-ZAV zo dňa 11.11.2025, v ktorom je uvedené, že žalobca bol riadne poučený\na oboznámený s obsahom spisového materiálu, počas celej doby procesných úkonov v plnej miere\nspolupracoval, komunikoval a všetkému rozumel. Pri podpisovaní spisovej dokumentácie správneho\nkonania nemal žiadne výhrady a každú písomnosť podpísal symbolom „X“, preto prvostupňový správny\norgán považoval tento podpis za vlastnoručný podpis žalobcu. K uvedenému sa správnemu súdu žiada\ndodať, že nad spôsobom podpisovania jednotlivých listín sa v správnej žalobe nepozastavil ani žalobca\n(resp. jeho právny zástupca), pričom ani nespochybňoval, že by predmetný symbol bol jeho podpisom.\n55. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2011\nzo dňa 21.06.2011, v ktorom okrem iného konštatoval: „...povinnosť správneho orgánu viesť konanie\nv jazyku ktorému účastník konania rozumie, vzniká vtedy, ak správny orgán zistí, že účastník konania\nneovláda jazyk (slovenský jazyk) v ktorom sa konanie vedie. Pokiaľ teda účastník konania komunikoval\nv správnom konaní v slovenskom jazyku, o čom svedčí obsah zápisnice o vyjadrení žalobcu, z ktorej\nvyplýva, že žalobca ako účastník konania vyhlásil, že poučeniu v plnej miere porozumel, slovenský jazyk\novláda rečou aj písmom a nežiada pribrať do konania tlmočníka, a túto zápisnicu podpísal, správny\norgán nepochybil, keď do konania tlmočníka nepribral.“\n56. Žalobca následne až v rámci odvolania, po prevzatí jeho zastúpenia právnym zástupcom, po\nprvýkrát vzniesol námietku, že neovláda slovenský jazyk. Uvedená námietka bola následne aj obsahom\nsprávnej žaloby žalobcu. Do tohto momentu nebol v žiadnej písomnosti, v žiadnej listine zachytené jeho\nvyhlásenie, ktorým by požiadal o tlmočníka, resp. jeho vyhlásenie, že nerozumie slovenskému jazyku,\nteda jazyku v ktorom je vedené správne konanie.\n57. V rámci posúdenia jednotlivých listín nachádzajúcich sa v administratívnom, ako aj súdnom spise\na taktiež v ich súhrnne napokon dospel správny súd, pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vykonaného\nsprávneho konania a jednotlivých podkladov z dôvodu porušenia práva žalobcu podľa článku 42 Ústavy\nSR, k záveru, že uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalobca opakovane písomne\nvyhlásil, že ako štátny príslušník Ukrajiny rozumie slovenskému jazyku, v ktorom bolo vedené správne\nkonanie, slovom a písmom a z tohto titulu nežiada o tlmočníka, pričom tieto písomné vyhlásenia osobne\npodpísal, a túto skutočnosť v priebehu správneho konania až do vydania rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa ani nenamietal. Žalobca v priebehu celého správneho konania pred správnym orgánom\nprvého stupňa komunikoval v slovenskom jazyku, opakovane bol poučený o svojom práve na tlmočníka,\nopakovane tlmočníka nežiadal a svoje vyhlásenie osobne podpísal, čo nie je vo veci sporné. Taktiež je\npotrebné konštatovať, že o práve na tlmočníka bol poučený dokonca aj vo svojom ukrajinskom jazyku,\nkeďže prvé poučenie mu v tomto smere bolo doručené ako v slovenskom, tak aj v ukrajinskom jazyku.\nPreto v zhode so žalovaným správny súd považoval toto jeho zmenené stanovisko za účelovú obranu.\n\n58. Správny súd v tejto súvislosti zvýrazňuje, že predovšetkým zo zápisnice o vyjadrení žalobcu ako\núčastníka konania je evidentné, že žalobca porozumel špecifickým individuálnym otázkam v slovenskom\njazyku pri jeho vypočutí a na tieto prinášal špecifické odpovede v slovenskom jazyku, ktoré sa týkali\nsamotného žalobcu. Napr. žalobca na otázku, čo robí v krajine pôvodu, kde bol zamestnaný odpovedá,\nže je advokát, alebo na otázku, či je ženatý a má deti odpovedal „áno, mám tri deti“, vyjadril sa k svojmu\nbydlisku, resp. uviedol dôvody, pre ktoré cestoval na územie Slovenskej republiky. Odpovede žalobcu\nnasvedčujú tomu, že žalobca chápal význam otázok pokladaných v slovenskom jazyku a na tieto\nodpovedal bez prítomnosti tlmočníka (ktorého nežiadal) v slovenskom jazyku. V uvedenom sa správny\nsúd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania je zrejmé, že\nžalobca reagoval na otázky vecne, súvisle, logicky, zrozumiteľne a bez prejavov neporozumenia, čo\nobjektívne nasvedčuje tomu, že obsahu konania porozumel.\n59. Pokiaľ ide o námietku „šablónovitosti” alebo totožnej výpovede ďalších dvoch osôb, ktoré\nneoprávnene prekročili vonkajšie hranice spolu so žalobcom, správny súd si za týmto účelom\nnechal pripojiť na nahliadnutie aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 6Saz/1/2026 (spis tretieho štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ktorý spolu so žalobcom neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu nebolo možné\nzabezpečiť, vzhľadom na tú skutočnosť, že spis vo veci pôvodne vedenom na tunajšom súde pod sp.\nzn. 20Saz/1/2026 bol uznesením zo dňa 02.02.2026 postúpený na miestne a vecne príslušný Správny\nsúd v Bratislave). V prvom rade správny súd poukazuje na to, že uvedená námietka je vyslovene\nvšeobecného charakteru, bez bližšej špecifikácie a nie je podporená žiadnym iným dôkazom, ktorý\nby potvrdzoval tvrdenia žalobcu. Správny súd preveril aj obsahovú totožnosť zápisnice o vyjadrení\nžalobcu v tu preskúmavanej veci a vo veci vedenej pod sp. zn. 6Saz/1/2026. Po preskúmavaní zápisníc\nmožno konštatovať, že ten istý poverený zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vykonal\nvýsluch pokladal obom osobám rovnaké, teda totožné otázky. Uvedené nepredstavuje žiadnu procesnú\nvadu, nakoľko uvedené osoby boli predvedené spoločne kvôli spáchaniu toho istého priestupku neoprávneného prekročenia vonkajších hraníc, za spáchanie ktorého im bolo uložené administratívne\nvyhostenie z územia Slovenskej republiky. Čo je však dôležité, na položené otázky odpovedali tieto\nosoby v prevažnej miere individualizovane, zohľadňujúc individuálne informácie o tej ktorej osobe,\nnajmä pokiaľ ide o už vyššie zmienené informácie o bydlisku, rodinnom stave, povolaní, ale tiež\no dôvodoch a spôsobe vycestovania na územie Slovenskej republiky. V zápisniciach je evidentný rozdiel\nvo výpovediach jednotlivých osôb a vylučujú totožnosť výpovedí ďalších dvoch osôb, ktoré neoprávnene\nprekročili vonkajšie hranice spolu so žalobcom. To, že na niektoré položené otázky vypovedali ďalšie\ntieto osoby zhodne, samo o sebe nemôže bez ďalších relevantných dôkazov „diskvalifikovať“ takýto\nprávny úkon, ktorý vykonal prvostupňový správny orgán ako nezákonný. Totožnosť kladených otázok\na tiež niektorých odpovedí vyplývajú najmä zo skutočnosti, že výsluch bol vedený tou istou osobou,\npričom obaja cudzinci prekročili štátnu hranicu spolu. Z tohto dôvodu správny súd vyhodnotil námietku\nako nedôvodnú a úkon - výsluch žalobcu zachytený v rámci zápisnici o vyjadrení žalobca za platný a\nzákonný, pričom nezistil ani žalobcom namietané právo byť reálne vypočutý.\n60. Žalobca zároveň namietal, že má deklarované bydlisko v Českej republike (Praha), avšak bol\nvyhostený na Ukrajinu, ktorá skutočnosť má význam pre proporcionalitu a dopad rozhodnutia na žalobcu.\nV tej súvislosti namietal porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života). V prvom rade tvrdenie o bydlisku\nv Českej republike je nepodložené a takáto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu administratívneho\nspisu. Ani samotný žalobca sa o uvedenej skutočnosti nezmienil v priebehu administratívneho konania,\npričom ako svoje bydlisko označil mesto Odessa na Ukrajine, kde žije so svojou rodinou a kde pôsobí\nako advokát. Súčasne uviedol, že z Ukrajiny vycestoval na územie Slovenskej republiky, odkiaľ sa\nplánoval vrátiť najbližší deň na Ukrajinu. Z vyššie uvedenými skutočnosťami sa žalovaný, ako aj\nprvostupňový správny orgán zaoberali a tieto aj správne vyhodnotili, a právne posúdili. Predovšetkým\npokiaľ ide o namietané porušenie čl. 8 Dohovoru - porušenie práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života, žalobca sám pri svojom vyjadrení zachytenom v zápisnici o výsluchu konštatoval, že\nmá manželku s deťmi na Ukrajine, odtiaľ pricestoval na Slovensko a na Ukrajinu sa plánuje v najbližší\ndeň vrátiť, preto prvostupňový správny orgán rozhodol o jeho vyhostení v zmysle ustanovenia § 77 ods.\n1 zákona o pobyte cudzincov práve na územie Ukrajiny.\n61. Správny súd má tiež za to, že správny orgán prvého stupňa správne posúdil aj závažnosť konania\nžalobcu a mieru zavinenia, a následky jeho protiprávneho konania a rozhodol sa žalobcu vyhostiť, avšak\n\nbez uloženia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov\nEurópskej únie.\n62. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí podrobne zaoberal\nvšetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca v rámci správneho konania o jeho administratívnom\nvyhostení, ako aj všetkými odvolacími námietkami. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má\nza to, že žalovaný rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu.\nV.\nZáver\n63. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\ndospel k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu\nzákonným spôsobom, skutočný stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval ustanovenia\nsprávneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správne orgány pri\nodôvodňovaní svojich správnych úvah nevybočili z medzí a hľadísk zákona. Preto správny súd správnu\nžalobu podľa § 240 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti nie je dôvodná.\n64. Podľa § 168 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n65. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8009f047-7d03-4e2d-be6d-59e9e63b4fc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 6/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8009f047-7d03-4e2d-be6d-59e9e63b4fc9"}, {"guid": "ussr:b4cf4706-d4ac-4ded-95a1-a808b0630e95", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 573/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 573/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4cf4706-d4ac-4ded-95a1-a808b0630e95"}, {"guid": "ussr:b4211cc5-8c45-45c1-8e21-d8d228df1830", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 157/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 157/2011 z 15. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4211cc5-8c45-45c1-8e21-d8d228df1830"}, {"guid": "033b2dab-0f0e-4d7b-a842-bdb40e80db7f:93d5c27c-9945-4395-a345-c776cc419c53", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200027.2", "spisova_znacka": "6Saz/1/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Saz/1/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200027.2"}, {"guid": "6eb375f3-d067-4215-bb1c-e6b20f1ee4cf:56766fba-4567-4f52-a519-5f560aaa21d3", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200026.1", "spisova_znacka": "20Saz/1/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Saz/1/2026 z 2. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200026.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5f4dba10-1542-409c-b6dd-e9692f490af1:7b29dd45-be92-46c3-945f-7c4802b4daca", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200027.3", "spisova_znacka": "6Saz/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Saz/1/2026 z 12. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200027.3"}]}