Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/31/2023 z 22. 1. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. januára 2026, sp. zn. KE-6S/31/2023, ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200158.1 Správny súd v Košiciach | KE-6S/31/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200158.1 | 2026-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., § 139d ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z., § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a063a1e-a496-4169-9e7a-17591c7443ed Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200158.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach KE-6S/31/2023 7023200158 22. 01. 2026 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej, a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: advokaTT, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej, s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Trebišove, okresný dopravný inšpektorát, so sídlom M. R. Štefánika 2319/180, 075 01 Trebišov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ORPZ-TV-ODI2-886/2022-SD zo dňa 4. januára 2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e opatrenie – upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-TV-ODI2-886/2022-SD zo dňa 4. januára 2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi konania. priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt č. ORPZ-TV-ODI2-886/2022-SD zo dňa 02.12.2022 (ďalej aj „rozkaz“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 141 € za porušenie ustanovenia § 6a písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v účinnom znení (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako držiteľ vozidla EČV: A. XXXXX dňa 28.11.2022 v čase o 8:42:33 hod. v meste Sečovce na ulici Partizánskej porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Žalobca podľa rozkazu viedol vozidlo rýchlosťou 76 km/h, čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 26 km/h. 2. Proti rozkazu podal žalobca odpor dňa 18.12.2022. V tomto uviedol, že rozkaz nevychádza zo spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu veci. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že pri výkone dohľadu nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky bolo použité meracie zariadenie s platným certifikátom. Zároveň nebolo preukázané, že príslušník policajného zboru, ktorý meranie vykonal bol osobou spôsobilou a preškolenou na vykonávanie kontroly. Meranie bolo nepresné, nakoľko podľa certifikátu je možné dodržať presnosť meradla len pri meraní pod uhlom menším ako 5 stupňov. Meranie bolo podľa žalobcu realizované pod výrazne väčším uhlom a v danom prípade môže mať výsledok merania iba informačnú hodnotu. V rozkaze neboli uvedené jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla. Obsahuje nanajvýš nepresné a spochybňujúce dva rôzne obrazové materiály, na základe ktorých nie je možné jednoznačne a zreteľne určiť merané vozidlo. Z prvej fotografie nie je možné určiť vozidlo a nie to ho ešte stotožniť s vozidlom na druhej fotografii. V tomto prípade by mal správny orgán uplatniť zásadu in dubio pro reo, nakoľko zistený skutkový stav je nejednoznačný. 3. O odpore rozhodol žalovaný upovedomením č. ORPZ-TV-ODI2-886/2022-SD zo dňa 04.01.2023 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) tak, že odpor odmietol podľa §139d ods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke, keďže neobsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal iba na § 139d ods. 3 zákona o cestnej premávke, s tým že žalobca neuviedol údaje o osobe, ktorá v čase porušenia pravidiel cestnej premávky viedla motorové vozidlo, a to v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu, ale rozkaz napadá zákonnej 15 dňovej lehote z dôvodu, že nebolo použité meracie zariadenie s platným certifikátom a že policajt, ktorý meranie vykonal, nie je preškolení na vykonávanie kontroly cestným rýchlomerom. Vo zvyšku napadnutého upovedomenia sa zaoberal všeobecným konštatovaním o spáchanom priestupku, inštitúte objektívnej zodpovednosti a právnymi účinkami odmietnutia odporu. Taktiež uviedol, že pri zistení predmetného porušenia pravidiel cestnej premávky bol použitý rýchlomer TruCam s výrobným číslom TC000143 s platným certifikátom s dátumom overenia 02.11.2022 a meranie vykonal vyškolený policajt. II. Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom 4. Proti opatreniu žalovaného, uvedenému v záhlaví tohto rozsudku podal žalobca správnu žalobu podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej navrhol, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil. 5. V správnej žalobe žalobca najmä uviedol, že žalovaný nešpecifikoval predpísané náležitosti čím zvýšil nepreskúmateľnosť opatrenia. Žalovaný tvrdí, že žalobca v podanom odpore neuviedol údaje o osobe vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky. Zároveň tvrdí, že policajná hliadka vykonala meranie prostredníctvom cestného laserového rýchlomeru typu TruCam s výrobným číslom TC000143 s platným certifikátom o overení zo dňa 02.11.2022, a že meranie vykonal preškolený policajt. Toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal a teda toto tvrdenie žalobca považuje za nepreskúmateľné. 6. Žalobca ďalej konštatuje, že v rozkaze o uložení pokuty nebol poučený o skutočnosti, že je oprávnený podať odpor výlučne iba z dôvodu uvedenia identifikačných údajov vodiča. Poukazuje na znenie poučenia a tiež na príslušnú právnu úpravu zákona o cestnej premávke a tvrdí, že z neho za žiadnych okolností nevyplýva, že držiteľ je oprávnený podať odpor proti rozkazu o uložení pokuty iba z dôvodu uvedenia údajov o vodičovi, ktorý v čase spáchania skutku viedol motorové vozidlo. 7. Žalobca záverom upriamil pozornosť na to, že v napadnutom upovedomení absentuje poučenie o tom, či je toto upovedomenie preskúmateľné súdom. Absencia tejto náležitosti je podľa názoru žalobcu závažným procesným pochybením, ktoré podstatne sťažuje možnosť obrany v správnom konaní. Napadnuté upovedomenie považuje za nezákonné, vágne a nepreskúmateľné. Žalobca navrhuje, aby správny súd zrušil rozkaz, napadnuté upovedomenie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požaduje náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Žalovaný sa k obsahu správnej žaloby vyjadril podaním zo dňa 12.05.2023. Žalovaný v tomto vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa laserového rýchlomeru, jeho technických špecifikácii a spôsobu jeho používania. K dôvodu odmietnutia odporu sa žalovaný nevyjadril. Dodal, že zákon o cestnej premávke neustanovuje formálne ani obsahové náležitosti upovedomenia o odmietnutí odporu. Upovedomenie je podľa jeho názoru opatrením orgánu verejnej správy v súlade s § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., nie rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu odmietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním (replikou) zo dňa 24.10.2023. V tomto vyjadrení reagoval na tvrdenia žalovaného týkajúce sa spôsobu, akým bolo vykonané meranie rýchlosti. Vo zvyšku zotrval na tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. 10. K vyjadreniu žalobcu (replike) sa žalovaný vyjadril podaním (duplikou) zo dňa 16.11.2023. Žalovaný zotrval na svojom skoršom vyjadrení. 11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného (duplike) podaním zo dňa 03.01.2024. V tomto opätovne uviedol svoje tvrdenia vo vzťahu k spôsobu merania rýchlosti a zotrval na podanej správnej žalobe ako aj dovtedajších vyjadreniach v celom rozsahu. 12. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/31/2023. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-6S/31/2023. 13. Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania Správny súd v Košiciach vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.01.2026 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.). III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 14. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 139d ods. 1 zákona o cestnej premávke ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a alebo ak obec zistí porušenie podľa § 6a písm. e) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty. Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak v odseku 10 nie je uvedené inak. Spolu s rozkazom sa držiteľovi vozidla zašle aj dôkaz o porušení povinnosti podľa § 6a alebo spôsob, ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s dôkazom o spáchaní správneho deliktu držiteľa vozidla. Ak ide o držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla evidovaného v inom členskom štáte Európskej únie, rozkaz sa zašle aj v jednom z úradných jazykov členského štátu Európskej únie, v ktorom je vozidlo evidované; rozkaz, ktorý sa ani po opakovanom doručení nepodarilo doručiť držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla, sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky orgánu Policajného zboru považuje za nevydaný. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou. 16. Podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. 17. Podľa § 139d ods. 3 zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru alebo obec odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti, b) bol podaný podľa odseku 7 a neobsahuje údaje o vodičovi podľa odseku 7 c) bola pokuta už uhradená. 18. Podľa § 139d ods. 4 zákona o cestnej premávke o odmietnutí odporu sa držiteľ vozidla upovedomí. 19. Podľa § 139d ods. 5 zákona o cestnej premávke podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje a orgán Policajného zboru podľa odseku 1 postúpi vec príslušnému orgánu Policajného zboru, ktorý pokračuje v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak; ak ide o rozkaz vydaný obcou, v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla pokračuje obec, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak. 20. Podľa § 139d ods. 6 zákona o cestnej premávke ak po podaní odporu orgán Policajného zboru podľa odseku 1, príslušný orgán Policajného zboru alebo obec zistí dôvody podľa § 139c ods. 1, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. 21. Podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu, orgán Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obec konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na konanie podľa osobitného predpisu. Ak v konaní podľa osobitného predpisu príslušný orgán v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, skutok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného predpisu, vec postúpi orgánu Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obci, ktorí pokračujú v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla; inak orgán Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obec konanie o správnom delikte držiteľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. 22. Podľa § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. 23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 24. Predmetom konania je napadnuté upovedomenie, ktorým žalovaný odmietol odpor žalobcu. Žalovaný odpor odmietol z toho dôvodu, že zistil dôvody na jeho odmietnutie podľa § 139d ods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke, nakoľko odpor neobsahuje predpísané náležitosti. 25. Úlohou správneho súdu v tomto konaní je teda zistiť, či boli v správnom konaní dané podmienky na odmietnutie odporu proti rozkazu o uložení pokuty. Predmetom konania nie je preskúmanie samotného postupu pri výkone dohľadu nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky, na základe ktorého boli zistené skutočnosti o spáchaní skutku, ktorý je špecifikovaný v rozkaze. 26. Zákon o cestnej premávke v § 139d uvádza, že účastník konania môže podať odpor proti rozkazu o uložení pokuty v dvoch režimoch. Prvý režim vyplýva z § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke. Podľa tohto ustanovenia môže účastník konania podať odpor proti rozkazu do 15 dní odo dňa jeho doručenia správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Ak účastník konania nadobudne presvedčenie o tom, že rozkaz je nezákonný z akýchkoľvek dôvodov, môže podať odpor v zmysle tohto ustanovenia. Druhý režim je upravený v § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke a v zmysle tohto ustanovenia, ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu, orgán Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obec konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na konanie podľa osobitného predpisu. Tento režim sa vzťahuje na prípady, kedy vedie motorové vozidlo osoba odlišná od držiteľa motorového vozidla a táto osoba poruší pravidlá cestnej premávky. 27. Zákon o cestnej premávke vo svojom znení explicitne neustanovuje, aké náležitosti má obsahovať podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty. Podľa § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. Na základe uvedeného ustanovenia je tak možné usúdiť, že náležitosti, ktoré má odpor proti rozkazu o uložení pokuty obsahovať vyplývajú z § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní. Z odporu musí byť v zmysle tohto ustanovenia zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Ak účastník konania podáva odpor v zmysle § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, je povinný uviesť aj údaje o vodičovi, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu. Ak odpor proti rozkazu o uložení pokuty tieto náležitosti neobsahuje, tak orgán Policajného zboru alebo obec tento odpor odmietne v súlade s § 139d ods. 3 písm. a) alebo b) zákona o cestnej premávke. 28. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt podal žalobca odpor, pričom tento je podaný podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke. Z podaného odporu je zrejmé, že ho podal žalobca ako držiteľ motorového vozidla. Žalobca taktiež tým, že špecifikoval skutok a rozkaz, ktorým mu bola pokuta uložená jednoznačne stanovil, akej veci sa rozkaz týka. Žalobca uvedením námietok vo vzťahu k rozkazu o uložení pokuty a návrhu rozhodnutia konkretizoval, čo podaným odporom navrhuje, pričom o žiadnom inom vodičovi, ktorý by mal v kritickej chvíli viesť motorové vozidlo sa nezmieňuje. Súčasne však uvádza iné námietky, ktoré sa týkali meracieho zariadenia, spôsobu vykonania merania a tiež osoby policajta, ktorý meranie vykonal. Z obsahu a dôvodov uvedených v odpore je zrejmé, že odpor nebol podaný podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že držiteľ motorového vozidla sa môže vyviniť z tohto správneho deliktu v prípade, ak v odpore proti rozkazu uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Vychádzajúc z ustanovenia § 139d ods. 3 zákona o cestnej premávke v danom prípade neboli splnené podmienky pre odmietnutie odporu. Pritom je tiež zrejmé, že odpor obsahoval predpísané náležitosti a nebol podaný podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke (z ktorého dôvodu nebolo potrebné uviesť údaje vyžadované týmto ustanovením). 29. Ak teda žalovaný žalobcovi oznámil, že ním podaný odpor odmieta, pretože zistil dôvody podľa § 139d ods. 3 písm. a/ zákona o cestnej premávke, teda že odpor neobsahuje predpísané náležitosti, pričom v danom prípade sa nejednalo o odpor podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke a žalovaný nevytkol žalobcovi absenciu iných náležitostí (okrem uvedenia údajov o inej osobe, ktorá v čase porušenia pravidiel cestnej premávky viedla motorové vozidlo), postupoval v rozpore so zákonom. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná. Z tohto dôvodu je potrebné zrušiť napadnuté upovedomenie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko žalovaný pri jeho vydaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 31. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu opätovne posúdiť, či žalobcom podaný odpor obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Ak ich neobsahuje a je tak daný dôvod na odmietnutie odporu v súlade s § 139d ods. 3 zákona o cestnej premávke, správny orgán je povinný túto skutočnosť náležite odôvodniť. Ak podaný odpor všetky náležitosti obsahuje, tak je povinný postupovať spôsobom, aký stanovuje zákon o cestnej premávke. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP). 33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.