Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-10Sa/5/2023 z 29. 1. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. januára 2026, sp. zn. KE-10Sa/5/2023, ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3
Správny súd v Košiciach | KE-10Sa/5/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3 | 2026-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 SSP, § 252 ods. 1 SSP, § 252 ods. 2 SSP, § 252 ods. 3 SSP, § 263 SSP, § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., § 89a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., § 89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fe19129-3d65-4f19-976e-ef91d3159796
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
5Sa/1/2025
7023200090
29. 01. 2026
JUDr. Petra Vysaníková
ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom
v Trnave, A. Žarnova 11C, proti žalovanému: Mesto Čierna nad Tisou, so sídlom v E. F. G., F. C. XXX/
X, právne zastúpenému: JUDr. Peter Pandy, advokát so sídlom v D. H., I. D. XX, o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
U r č u j e , že iný zásah žalovaného Mesta Čierna nad Tisou spočívajúci v uložení napomenutia
žalobcovi podľa § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok podľa § 22 ods. 1
písm. m/ citovaného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 24.06.2022 o 13:59 hod. na
ul. J., E. F. G., pred predajňou PC NET, neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, čím mal
porušiť § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, j e n e z a k o n n ý.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania ako aj trov kasačného
konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 02.02.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal určenia, že napomenutie podľa
§ 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o
priestupkoch alebo ZoP) za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m/ citovaného zákona, ktorého sa mal
žalobca dopustiť tým, že dňa 24.06.2022 o 13:59 hod. na ul. J., E. F. G., pred predajňou PC NET,
neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, je nezákonné. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu
trov konania.
administratívne konanie
2. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2022 mu bol zaslaný Okresným úradom C., odbor
všeobecnej vnútornej správy Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 05.12.2022 (ďalej aj výpis z ÚEP). Vychádzajúc z uvedeného výpisu (§ 89a zákona
o priestupkoch) sa žalobca dopustil viacerých priestupkov v čase od 11.08.2017 do 05.12.2022. Prvým
evidovaným priestupkom vo výpise z ÚEP je ten, ktorým sa žalobca na ul. Hlavná v Čiernej nad Tisou
pred predajňou PC NET dňa 24.06.2022 o 13:59 hod. dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m/
zákona o priestupkoch, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky vodič neuposlúchol pokyn
vyplývajúci z dopravnej značky, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o CP), spôsob
vybavenia – napomenutie.
súdne konanie
3. Žalobca v žalobe namietal, že tento priestupok nikdy nespáchal a nikdy nesúhlasil s jeho prejednaním
v blokovom konaní, navyše tvrdil, že tento priestupok v prítomnosti príslušníkov Mestskej polície
Čierna nad Tisou poprel. Žalobca k samotnému priestupku uviedol, že sa nachádzal vedľa predajne
počítačov ako zákazník tejto predajne a išiel si vybrať z bankomatu peniaze. Vtom k nemu pristúpila
hliadka príslušníkov Mestskej polície, ktorá mu oznámila, že spáchal priestupok, miesto priestupku je
monitorované kamerovým systémom a pokuta je 10 eur. S týmto žalobca nesúhlasil a odmietol pokutu
zaplatiť, žiadal vec riešiť v správnom konaní. Podľa názoru žalobcu sa príslušníkom Mestskej polície
nechcelo spísať správu o výsledku objasňovania priestupku, preto z miesta odišli bez akéhokoľvek
doriešenia veci. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ mali príslušníci Mestskej polície podozrenie zo spáchania
dopravného priestupku, mali postupovať v súlade so zákonom. V prípade odmietnutia blokového konania
mal príslušník Mestskej polície, spísať správu o výsledku objasňovania priestupku a túto následne
predložiť príslušnému správnemu orgánu, keďže sa žalobca nevzdal práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 Dohovoru, nakoľko sám výslovne žiadal vec riešiť v správnom konaní. Žalobca dodal,
že napomenutie je forma vybavenia blokového konania, ktoré sa môže uskutočniť iba za splnenia
zákonných podmienok, pričom poukázal na ustanovenia zákona o priestupkoch. Žalobca tvrdil, že
priestupok nebol spáchaný a súčasne neexistovali ani zákonné podmienky na prejednanie veci v
blokovom konaní. V závere žalobca konštatoval, že nazeranie na žalobcu ako na páchateľa, ktorý sa
opakovane dopúšťa priestupkov môže mať následky v rôznej podobe, napríklad aj to, že žalobca nemusí
byť posudzovaný ako spoľahlivý a bezúhonný podľa niektorých predpisov pri získavaní povolania.
Jedinou prílohou žaloby je Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 05.12.2022 vydaný Okresným úradom C., odbor všeobecnej vnútornej správy.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 05.04.2023. Žalovaný úvodom opísal
skutkový stav veci nasledovne: „Dňa 24.6.2022 bol na základe pokynov operátora mestského
kamerového systému vyslaný službukonajúci príslušník mestskej polície na ul. Hlavnú súp. č. XXX
v Čiernej nad Tisou pre podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Po príchode bolo na mieste identifikované sivé OMV Audi s EČV C. A., ktorého doposiaľ
nestotožnený vodič bol príslušníkom MsP vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti hodnoverným
dokladom. Vodič tejto výzve vyhovel a predložil doklad totožnosti, z ktorého sa zistilo, že vodičom
predmetného motorového vozidla bol žalobca. Vodič bol poučený, že porušil všeobecné povinnosti
účastníka cestnej premávky, a tým spôsobom, že neuposlúchol pokyn vyplývajúci z osadenej zákazovej
dopravnej značky BI, pod ktorou je umiestnená dodatková tabuľka č. E 12 s nápisom “okrem dopravnej
obsluhy“ a svojím konaním tak naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v časovej verzii účinnej v dobe spáchanie daného priestupku. Priestupok
bol príslušníkom MsP doriešený napomenutím. Následne v zmysle § 89 a nasl. zákona o priestupkoch
bol tento zaevidovaný do centrálnej evidencie priestupkov.“
Ďalej žalovaný po citácii § 2 ods. 1, § 3, § 11 ods. 3 písm. m/ zákona o priestupkoch, § 3 ods. 2 písm. b/, §
137 ods. 1 zákona o CP a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z.z. o dopravnom
značení konštatoval, že vodič – žalobca vošiel do priestoru, kde je to príslušnou dopravnou značkou
zakázané, čím porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Následne žalovaný vysvetlil podstatu blokového konania ako i aplikáciu inštitútu napomenutia (§ 84
ods. 2 zákona o priestupkoch). Navrhol preto žalobu odmietnuť, resp. vo veci nariadiť pojednávanie.
Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe pripojil kópiu pohľadu z kamery
č. 1 Mestského kamerového systému na miesto priestupku so schematickým vyznačením státia OMV
žalobcu a Služobný záznam o výkone zo služby Mestskej polície E. F. G. zo dňa 24.06.2022.
Zo Služobného záznamu o výkone zo služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022 je
medziiným na druhej strane uvedené: „ ... v čase od 13,40 hod. hliadka sa nachádzala v okolí kontrolného
úseku č. 2, kde vykonala kontrolu záujmových objektov (Pekáreň, Vijofel, Tipos, K. A. a PNS, lahôdky)
bez zistených nedostatkov. Počas tejto činnosti v čase o 13,59 hod. Hliadku vyrozumel pracovník MKS,
že na ul. Hlavnej pred predajňou PENETA zistila podozrenie z porušenia právneho predpisu § 3 ods.
2 písm. b ) zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorého sa mal dopustiť v tom čase ešte neznámy
vodič OMV Audi sivej farby s EČ: C. A., a to tým spôsobom, že ako vodič vyššie uvedeného osobného
motorového vozidla porušil zákazovú dopravnú značku B1 na ul. Hlavnej pred predajňou PENETA vošiel

svojím osobným motorovým vozidlom aj napriek viditeľne osadenej zákazovej DZ B1. Svojim konaním
tak naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. M) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch.
Vodič predmetného vozidla, bol hliadkou Mestskej polície mesta Čierna nad Tisou vyzvaný, aby sa
preukázal hodnoverným dokladom totožnosti. Vodič výzve vyhovel a hliadke polície predložil ako doklad
totožnosti OP, podľa ktorého sa zistilo, že ide o pána : A. B. r.č. XXXXXX/XXXX K. XXX XXX bytom
D. XXX/X C.. Vodič bol hliadkou mestskej polície na mieste priestupku náležíte poučený, že svojím
konaním porušil vyššie citované ustanovenie zákona o cestnej premávke a tým naplnil skutkovú podstatu
priestupku. Vzhľadom na to, že k náprave podozrivého z priestupku postačovalo samotné prejednanie
priestupku vec bola doriešená napomenutím. ...“
5. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
tunajší súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z
Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie
v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 09.06.2023 v ktorej najmä uviedol, že
síce z evidencie priestupkov vyplýva, že k napomenutiu evidentne došlo, no prejav príslušníka Mestskej
polície zo dňa 24.06.2021 sa k žalobcovi nedostal. Žalobca pokračoval, že v uvedený deň bol vedľa
predajne počítačov ako zákazník tejto predajne vytiahnuť si z bankomatu peniaze a nikdy netvrdil,
že bol vodičom motorového vozidla, a že prišiel na toto miesto sám. Žalobca preto odmieta vinu za
údajný priestupok, ktorý mu príslušníci Mestskej polície kládli za vinu a tiež odmieta uviesť meno vodiča,
pretože sa jednalo o jemu blízku osobu. Tiež skonštatoval, že odmietol vec riešiť v blokovom konaní,
pretože v riadnom procese by vedel preukázať svoju nevinu. Žalobca ďalej uviedol, že aj keby uvedený
priestupok skutočne spáchal, aj tak je konanie žalovaného (príslušníka Mestskej polície) nezákonné,
pretože žalobca nikdy nesúhlasil s vybavením veci v blokovom konaní. Dodal, že blokové konanie sa
končí buď uložením pokuty alebo napomenutím priestupcu, pričom vždy musia byť splnené podmienky
podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, vrátane prejaveného súhlasu priestupcu s touto formou
doriešenia veci. V závere žalobca konštatoval, že je priamo dotknutý na svojich právach, nakoľko sa
zasiahlo do jeho cti, povesti a súkromia. I keď žalobca neplatil pokutu, čím by došlo aj k zásahu do
jeho majetkovej sféry, už samotná skutočnosť, že napomenutím sa osoba uznáva vinnú z protiprávneho
konania, má dopad na jeho práva.
7. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 18.07.2023, no žalovaný nevyužil právo na podanie
dupliky.
8. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.10.2024. Na pojednávaní nebol prítomný žalobca
ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním dňa
28.10.2024. Zároveň súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Na pojednávaní
bol prítomný právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného na pojednávaní a
následne zotrval na svojich písomných podaniach a vyjadreniach.
9. Správny súd v Košiciach uznesením č.k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa 29.10.2024 (ďalej aj skoršie
rozhodnutie) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol a žalovanému priznal voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania.
10. Správny súd vychádzal zo záveru, že jediným relevantným dôkazom o spáchaní priestupku je
Služobný záznam o výkone služby príslušníkov Mestskej polície čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022,
z ktorého vyplýva, že žalobca bol na mieste identifikovaný ako vodič vozidla a bol oboznámený s
naplnením skutkovej podstaty priestupku, pričom vec bola vybavená napomenutím ako postačujúcim
opatrením na jeho nápravu. Námietky žalobcu, že skutok nespáchal, nebol vodičom vozidla a nedal
súhlas s prejednaním veci v blokovom konaní, správny súd považoval za nepreukázané. Podľa
názoru správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi
dôkazmi. Správny súd zároveň poukázal na zákonnú povinnosť obcí a miest zapisovať priestupky do
Ústrednej evidencie priestupkov podľa § 89a zákona o priestupkoch, pričom súčasťou evidencie je aj
údaj o spôsobe vybavenia veci, v danom prípade – napomenutie.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len kasačný súd) uznesením sp. zn. 4Stk/3/2025 zo dňa
31.07.2025, a to tak, že uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa
29.10.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou dostatočnosti preukázania skutkových okolností,
ktoré mali tvoriť základ pre vybavenie priestupku žalobcu napomenutím podľa § 84 ods. 2 zákona
o priestupkoch. Uviedol, že predpokladom uloženia sankcie, ako aj akéhokoľvek iného spôsobu
vybavenia priestupku, vrátane napomenutia, je spoľahlivé zistenie naplnenia znakov skutkovej podstaty
priestupku. Kasačný súd poukázal na to, že v prejednávanej veci bol jediným dôkazom o údajnom
priestupku Služobný záznam o výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.6.2022,
pričom v administratívnom spise sa nenachádzal žiadny ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval, že priestupok
bol spáchaný. Konštatoval, že fotografia založená v spise nepredstavuje dôkaz o samotnom skutku,
ale len schematické znázornenie miesta, kde sa malo motorové vozidlo žalobcu v rozhodnom čase
nachádzať. Kasačný súd vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z
rozhodnutia sp. zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu
zistiť skutkový stav tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, že sa skutok stal. Zároveň poukázal na právny
názor vyslovený v uvedenom rozhodnutí, podľa ktorého nemožno bez ďalšieho uprednostniť verziu
skutku prezentovanú príslušníkmi orgánu verejnej moci, pokiaľ osoba obvinená zo spáchania priestupku
skutok popiera. Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno v priestupkových veciach zaťažuje orgán
verejnej moci, ktorý je povinný zabezpečiť dostatok dôkazov na vyvrátenie tvrdení osoby obvinenej z
priestupku. Kasačný súd tiež uviedol, že samotná výpoveď príslušníka orgánu verejnej moci o spáchaní
priestupku nie je postačujúca, pokiaľ obvinený spáchanie skutku popiera. Takýto dôkaz musí byť
podporený ďalšími objektívnymi dôkazmi alebo uceleným súborom vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov.
Uzavrel preto, že záver správneho súdu o tom, že skutkové okolnosti priestupku boli riadne a spoľahlivo
preukázané, je v danom štádiu konania predčasný a nedostatočne odôvodnený. Zároveň uviedol, že v
situácii, keď jediným dôkazom o skutku je služobný záznam, navyše vyhotovený dodatočne, nemožno
od žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa aktívne „vyviňoval“ spod údajnej viny. V nadväznosti na
uvedené kasačný súd uložil správnemu súdu, aby v novom konaní opätovne posúdil dostatočnosť
preukázania skutkových okolností údajného priestupku, a to so zohľadnením skutočnosti, že žalobca od
začiatku konania tvrdil, že predmetný priestupok nikdy nespáchal. Zároveň mu uložil, aby sa v novom
konaní zaoberal aj otázkou objektívnej zodpovednosti, pokiaľ by dospel k záveru, že skutkový stav bol
dostatočne preukázaný.
13. K námietke žalobcu týkajúcej sa potreby jeho súhlasu s vybavením veci napomenutím kasačný
súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/38/2023 zo dňa 28.11.2024,
podľa ktorého napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch nie je sankciou a zákon
výslovne nevyžaduje súhlas priestupcu s takýmto spôsobom vybavenia veci. Kasačný súd zároveň
doplnil, že uvedené uznesenie kasačného súdu prešlo aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26.03.2025. Súčasne však poukázal aj na
existenciu konkurenčných právnych názorov v odbornej literatúre, konkrétne na výklad k ustanoveniu §
84 zákona o priestupkoch (KOŠIČIAROVÁ, S. Zákon o priestupkoch. Podrobný komentár s judikatúrou.
Leges, Praha, 2020), podľa ktorých je napomenutie jednou z foriem skončenia blokového konania,
pri ktorej by sa vyžadovalo splnenie všeobecných podmienok blokového konania vrátane súhlasu
priestupcu. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že správny súd sa v napadnutom uznesení s touto otázkou
nevysporiadal jednoznačne. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že potrebu súhlasu priestupcu síce pripustil,
avšak žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že súhlas neudelil. Kasačný súd
uviedol, že uvedenú otázku bude potrebné v novom konaní jednoznačne ustáliť, pričom vyslovenie
záväzného právneho názoru k nej považoval vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého uznesenia za
predčasné.
14. Kasačný súd sa zároveň sústredil na potrebu posúdiť právnu povahu napomenutia z hľadiska
Správneho súdneho poriadku, najmä či ide o iný zásah orgánu verejnej správy alebo o opatrenie orgánu
verejnej správy, keďže správne podradenie žaloby pod príslušný žalobný typ má dopad na viaceré
procesnoprávne otázky, vrátane posúdenia včasnosti podania správnej žaloby.
15. Za dôvodnú považoval kasačný súd aj kasačnú námietku smerujúcu proti výroku o náhrade trov
konania. Zdôraznil, že priznanie náhrady trov žalovanému správnemu orgánu je podľa § 168 SSP

výnimočné a musí byť riadne a konkrétne odôvodnené. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol v konaní
právne zastúpený, bez ďalšieho nepostačuje na naplnenie zákonnej podmienky, že náhradu trov možno
spravodlivo požadovať.
názor správneho súdu
16. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd), viazaný
právnym názorom kasačného súdu, opätovne preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej
správy v medziach uplatnených žalobných bodov a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods.
2 SSP), vyhlásil dňa 29.01.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené dňa 21.01.2026), ktorým určil, že žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol
nezákonný podľa § 263 SSP. Úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov prvostupňového súdneho konania, ako aj právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
20. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.
21. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
22. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
23. Podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným
obec alebo mesto.
24. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
25. Podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
26. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o CP, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn
vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

27. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak
je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
28. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa
tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. h/ druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
29. Správny súd uvádza, že blokové konanie je skrátenou formou priestupkového konania a je upravené
v § 84 a nasl. zákona o priestupkoch. V blokovom konaní možno za priestupok uložiť pokutu, ak je
priestupok spoľahlivo zistený a ak je obvinený z priestupku ochotný pokutu zaplatiť. Nie je povinnosťou
obvineného z priestupku súhlasiť so skrátenou formou priestupkového konania, a tým teda aj so
zaplatením pokuty. Ak by obvinený z priestupku nesúhlasil so skrátenou formou priestupkového konania,
bude sa priestupok prejednávať v neskrátenom konaní. I keď je blokové konanie skrátenou formou
konania, výsledkom tohto konania je individuálny správny akt, ktorý má podobu bloku s predpísanými
náležitosťami. Vychádzajúc z ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť
aj napomenutím (ak zaň podľa zákona priestupkoch nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie
veci); napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
30. Podľa § 89a ods. 1 zákona o priestupkoch, správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok
vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu
priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89.
31. Podľa § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia
priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi:
a/ titul, meno a priezvisko,
b/ rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo,
c/ adresu pobytu,
d/ štátnu príslušnosť,
e/ údaj o doklade totožnosti,
f/ miesto, dátum a čas spáchania priestupku,
g/ označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho
spáchania,
h/spôsob vybavenia veci,
i/ uloženú sankciu a ochranné opatrenie,
j/ označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal,
k/ dátum prejednania priestupku v blokovom konaní, alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia,
l/ evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu
značku právoplatného rozhodnutia.
32. Podľa § 96 zákona o priestupkoch, správne orgány zriadia evidenciu priestupkov podľa § 89a
najneskôr do 31.12.2010.
33. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d/ uloží ochranné opatrenie,
e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
34. Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán
vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina
nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
35. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

36. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
37. Po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných
ustanovení správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy sa uvedenými právnymi predpismi v
plnom rozsahu neriadil, skutkový stav veci nezistil dostatočne a vec nesprávne právne posúdil, čo malo
za následok nezákonnosť žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy.
38. Predmetom súdneho prieskumu je postup žalovaného spočívajúci v uložení napomenutia žalobcovi
za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, týkajúci sa skutku zo dňa 24.06.2022
o 13:59 hod. na ul. J. L. E. F. G. pred predajňou PC NET.
39. Kasačný súd po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie uložil správnemu
súdu posúdiť právnu povahu napomenutia, a to z hľadiska toho, či ide o opatrenie orgánu verejnej správy
podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP alebo o iný zásah orgánu verejnej správy § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Správny
súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou povahy napadnutého postupu žalovaného, pretože správne
zaradenie postupu orgánu verejnej správy pod príslušný žalobný typ má zásadný význam z hľadiska
procesného režimu jeho preskúmania, najmä pokiaľ ide o posúdenie prípustnosti žaloby a zachovanie
zákonných lehôt na jej podanie.
40. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v prejednávanej veci nebolo žalovaným vedené
žiadne formálne administratívne konanie voči žalobcovi a zo strany žalovaného nedošlo k vydaniu
individuálneho správneho aktu, a to ani vo forme rozhodnutia, ani vo forme opatrenia orgánu verejnej
správy. Podľa názoru správneho súdu, samotná skutočnosť, že uloženie napomenutia môže viesť k
následnému zápisu do evidencie priestupkov, nemení právnu povahu tohto postupu. Zápis do evidencie
predstavuje samostatný evidenčný úkon, ktorý nadväzuje na napomenutie a ktorý môže byť za splnenia
zákonných podmienok predmetom samostatného súdneho prieskumu. V tomto konaní však zákonnosť
evidenčného zápisu žalobcom napadnutá nebola. Správny súd je preto toho názoru, že napadnutý
postup žalovaného nemožno kvalifikovať ako opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm.
c/ SSP.
41. Správny súd sa preto zaoberal posúdením, či napadnutý postup žalovaného napĺňa znaky iného
zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Podstatným znakom iného zásahu je jeho
faktická povaha. Ide o bezprostredné uplatnenie oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.
Takýto zásah sa musí navonok prejaviť a musí mať priamy dotyk na právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Podľa názoru správneho súdu bolo
napomenutie uložené príslušníkmi mestskej polície vykonané priamo na mieste ako okamžité uplatnenie
oprávnenia orgánu verejnej správy v konkrétnej situácii. Tento postup nebol sprevádzaný vydaním
písomného rozhodnutia ani iného formalizovaného aktu, a preto má povahu faktického zásahu.
42. Správny súd tiež upriamuje pozornosť aj na rozhodovaciu činnosť kasačného a ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka právnej povahy napomenutia a intenzity jeho zásahu do
práv dotknutej osoby. Kasačný súd v tejto súvislosti uviedol: „Ak aj sťažovateľ namietal (že nie je
rozhodujúca tá skutočnosť, že napomenutie sa ex lege nepovažuje za sankciu), ale podstatné je
to, že napomenutím sa uzatvára vec a domnelý páchateľ sa považuje za vinného; tak na posúdení
tejto veci uvedená námietka nič nemení, pretože do úvahy prichádza iba otázka identifikácie intenzity
tohto zásahu a táto svojím charakterom bez uloženia sankcie nie je daná, resp. je veľmi nízka.
Otázka priameho dotyku na subjektívnych právach je esenciálnym znakom aktívnej legitimácie tak pri
všeobecnej správnej žalobe (§ 178 ods. 1 SSP, resp. § 3 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj pri žalobe
proti inému zásahu (§ 254 SSP). V danom prípade správny súd žalobu meritórne prejednal, svoje
závery pritom riadne zdôvodnil a sťažovateľovi poskytol súdnu ochranu s tým, že žaloba nebola
zamietnutá iba na základe nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a absencie priameho dotyku na
jeho právach.“ (uznesenie NSS SR sp. zn. 3Svk/38/2023, zo dňa 28.11.2024). K obdobnému záveru
dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten konštatoval, že: „Ústavný súd považuje za ústavne
udržateľný výklad zákona o priestupkoch, že samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku
napomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje písomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia,

nemohli správne orgány zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou,
ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia označených práv. Súdy zároveň zdôrazňovali svoju
limitáciu predmetom konania vymedzeným sťažovateľom v podanej žalobe, v ktorej dôsledku nemohli
pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti dôvodov vedenia tohto priestupku v evidencii priestupkov, ktoré by
potenciálne mohlo signalizovať porušenie niektorého z jeho zákonom chránených práv a oprávnených
záujmov.“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025, zo dňa 26.03.2025).
43. Podľa názoru správneho súdu, záver o nízkej intenzite zásahu však nemožno vykladať tak, že
by vylučoval súdny prieskum zákonnosti postupu orgánu verejnej správy. Naopak, aj pri neformálnych
postupoch orgánov verejnej správy je potrebné skúmať, či boli vykonané v súlade so zákonom. Ústavný
súd v tejto súvislosti zdôraznil: „V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné v súlade so závermi
súdov zdôrazniť, že vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky je nedeliteľnou súčasťou činnosti
verejnej správy, pri ktorej realizácii platí viazanosť orgánov verejnej správy princípom zákonnosti. Práve
uplatnenie tohto princípu je dôležitou zárukou proti zneužitiu trestania vo verejnej správe a proti ľubovôli
správnych orgánov. Vybavenie priestupku napomenutím spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za tento
priestupok bez uloženia sankcie.“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025, zo dňa 26.03.2025).
44. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že napadnutý postup žalovaného nemožno
kvalifikovať ako opatrenie orgánu verejnej správy. Ide o iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 3 ods.
1 písm. e/ SSP, a preto o správnej žalobe rozhodol v režime žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy podľa § 252 a nasl. SSP.
45. V nadväznosti na uvedené sa správny súd zaoberal právnou povahou napomenutia podľa § 84 ods.
2 zákona o priestupkoch, a to najmä otázkou, či napomenutie predstavuje spôsob skončenia blokového
konania a či jeho uloženie predpokladá súhlas osoby, ktorej je napomenutie ukladané.
46. Podľa názoru správneho súdu zo systematiky § 84 zákona o priestupkoch teda vyplýva, že
zákonodarca rozlišuje medzi blokovým konaním podľa § 84 ods. 1 a vybavením priestupku napomenutím
podľa § 84 ods. 2 ako dvoma odlišnými postupmi. Napomenutie zákon nepovažuje za sankciu a jeho
účelom je reagovať na menej závažné protiprávne konanie bez uloženia pokuty. Zákon o priestupkoch
pri tomto spôsobe vybavenia veci neupravuje osobitný procesný postup ani nevyžaduje vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia, ako to vyplýva aj z uznesenie NSS SR sp. zn. 3Svk/38/2023, zo dňa
28.11.2024 podľa ktorého: „Ani sťažovateľova námietka o nesprávnom právnom posúdení zo strany
správneho súdu s tým, že aj samotná systematika ustanovenia § 84 naznačuje, že napomenutie
možno uložiť iba v blokovom konaní; nemá opodstatnenie. Kasačný súd uvádza, že blokové konanie v
zmysle zákona o priestupkoch predstavuje osobitnú formu konania, ktoré sa vyznačuje neformálnosťou
a aplikuje sa v prípade menej závažných priestupkov. Blokové konanie sa použije v prípadoch,
kedy je priestupok spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie a páchateľ priestupku je ochotný zaplatiť
pokutu hneď na mieste alebo prevziať pokutový blok a zaplatiť ju následne. Uvedené vyplýva aj z
ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy v blokovom konaní je možné uložiť pokutu za
stanovených podmienok. V ustanovení § 84 ods. 2 cit. zákona je uvedená alternatíva k blokovému
konaniu a to vybavenie priestupku napomenutím. Teda v prípade napomenutia sa nevykoná blokové
konanie. Napomenutie zákon nepovažuje za sankciu a orgán oprávnený na blokové konanie páchateľa
napomenie a upozorní ho v tých prípadoch, keď ide o menej závažné protiprávne konanie. Podmienkou
vybavenia priestupku napomenutím by tiež mala byť skutočnosť, že s ohľadom na všetky okolnosti
spáchania konkrétneho priestupku a jeho závažnosť, je takéto vybavenie priestupku postačujúce pre
nápravu páchateľa. Zákon neupravuje procesný postup v prípade napomenutia ani formu vydania
nejakého rozhodnutia (opatrenia) a nie je možné ani zo zákona vyvodiť súhlas osoby podozrivej zo
spáchania priestupku.“ Uvedené korešponduje aj s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky:
„Samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku napomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje
písomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia, nemohli správne orgány zasiahnuť do práv
a právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia
základných práv.“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025, zo dňa 26.03.2025)
47. Správny súd preto uzavrel, že napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch nepredstavuje
spôsob skončenia blokového konania, ale samostatný neformálny postup orgánu verejnej správy, ktorý
nie je spojený s ukladaním sankcie a nevyžaduje súhlas osoby, ktorej je napomenutie uložené.

48. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že i napriek tomu, že napomenutie nepredstavuje formálne
priestupkové konanie a nie je spojené s ukladaním sankcie, jeho použitie je viazané na zistenie, či došlo k
spáchaniu priestupku konkrétnou osobou. Bez spoľahlivého zistenia, že skutok sa stal a že ho spáchala
konkrétna osoba, nemožno ani menej závažné protiprávne konanie vybaviť napomenutím, a to ani v
prípade, ak ide o neformálny postup orgánu verejnej správy.
49. Správny súd vychádzal zo zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodovanie orgánov verejnej
správy musí vychádzať zo spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu veci. Orgán verejnej
správy je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli objasnené všetky rozhodujúce okolnosti
významné pre posúdenie veci a aby skutkové zistenia čo najviac zodpovedali skutočnosti.
50. Z administratívneho spisu vyplýva, že jediným podkladom pre záver o údajnom spáchaní priestupku
bol služobný záznam príslušníkov mestskej polície, ktorý bol vyhotovený dodatočne. V administratívnom
spise sa nenachádza žiadny ďalší objektívny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že sa skutok stal tak,
ako je popísaný v služobnom zázname príslušníkov mestskej polície, a že ho spáchal žalobca.
Fotodokumentácia založená v spise nemá dôkaznú hodnotu vo vzťahu k samotnému porušeniu pravidiel
cestnej premávky, keďže zachytáva len schematickú situáciu bez priameho preukázania skutkového
deja. Za tejto dôkaznej situácie správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti, z ktorých žalovaný
vychádzal pri uložení napomenutia, neboli spoľahlivo preukázané, a teda nepostačujú na spoľahlivé
zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre postup podľa § 84 ods. 2 zákona
o priestupkoch.
51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pre vyslovenie záveru o spáchaní priestupku
musia byť preukázané všetky znaky jeho skutkovej podstaty. Ak pri niektorej z rozhodujúcich okolností
existujú pochybnosti, ktoré neboli odstránené vykonaným dokazovaním, nemožno hovoriť o spoľahlivo
zistenom skutkovom stave a je potrebné postupovať v prospech osoby, ktorej je priestupok kladený za
vinu. Na podporu uvedeného správny súd dáva do pozornosti rozhodnutia na ktoré poukázal kasačný
súd a podľa ktorých:
„Na to, aby mohol orgán verejnej správy (sťažovateľ - žalovaný) prejednávajúci priestupok jednoznačne
vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie tak formálnych
znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku, vychádzajúc pri jeho vymedzení zo všeobecných
znakov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o priestupkoch ako i v osobitných zákonoch.
V prípade, keby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený (náležite preukázaný), nemožno
hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a
nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, je potrebné uplatniť procesné pravidlo in dubio pro reo
úzko súvisiace so zásadou prezumpcie neviny, ktorej realizácia v priestupkovom konaní znamená, že
správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a v prípade, že sú o nej pochybnosti,
musí rozhodnúť v prospech obvineného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/34/2007 z
27.11.2007).“
„Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky
skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V
prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak
pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nad všetku
pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/70/2016 z 25.01.2018).
52. Dôkazná situácia v prejednávanej veci vykazuje znaky dôkaznej núdze, keď tvrdenia žalovaného
nie sú podporené ďalšími objektívnymi alebo vzájomne sa potvrdzujúcimi dôkazmi. Naopak, žalobca od
začiatku konania skutok popieral, pričom jeho obrana nebola vyvrátená spôsobom, ktorý by odstraňoval
dôvodné pochybnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti
spáchania údajného priestupku neboli spoľahlivo preukázané. Za tejto situácie nebolo možné dospieť
k záveru, že žalobca spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, ako ho
žalovaný popísal vo svojom služobnom zázname a považoval za dôvod na uloženie napomenutia. Ak
nebolo spoľahlivo preukázané, že sa skutok stal, nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad ani
na jeho vybavenie napomenutím podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch.
53. Pre úplnosť veci sa správny súd zaoberal aj otázkou objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla.
Poukazuje pritom na to, že prejednanie porušenia pravidiel cestnej premávky v režime objektívnej

zodpovednosti prichádza do úvahy len v prípadoch, keď bolo porušenie zaznamenané technickými
prostriedkami podľa § 139b ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom v prejednávanej
veci takáto podmienka splnená nebola.
54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto určil,
že predmetný iný zásah žalovaného bol nezákonný.
55. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP v spojení s § 467
SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov prvostupňového aj trov kasačného konania, a to podľa konečného výsledku konania.
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude o výške trov konania rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP), ktorú možno podať v lehote
jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.