{"guid": "0a279ef7-4fc5-430f-bb7d-856f18299d92:3fe19129-3d65-4f19-976e-ef91d3159796", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3", "spisova_znacka": "KE-10Sa/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-10Sa/5/2023 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. januára 2026, sp. zn. KE-10Sa/5/2023, ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3", "identifikacne_cislo": "7023200090", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "nazov": "§ 252 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-3", "nazov": "§ 252 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-263", "nazov": "§ 263 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-263", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-2", "nazov": "§ 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-89a.odsek-1", "nazov": "§ 89a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-89a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-89a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-89a.odsek-3", "nazov": "§ 89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-89a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-89a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-263", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-84", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-89a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fe19129-3d65-4f19-976e-ef91d3159796", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5Sa/1/2025\n7023200090\n29. 01. 2026\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2026:7023200090.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom\nv Trnave, A. Žarnova 11C, proti žalovanému: Mesto Čierna nad Tisou, so sídlom v E. F. G., F. C. XXX/\nX, právne zastúpenému: JUDr. Peter Pandy, advokát so sídlom v D. H., I. D. XX, o žalobe proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy takto\nrozhodol:\nU r č u j e , že iný zásah žalovaného Mesta Čierna nad Tisou spočívajúci v uložení napomenutia\nžalobcovi podľa § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok podľa § 22 ods. 1\npísm. m/ citovaného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 24.06.2022 o 13:59 hod. na\nul. J., E. F. G., pred predajňou PC NET, neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, čím mal\nporušiť § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, j e n e z a k o n n ý.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania ako aj trov kasačného\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 02.02.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu\n(ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal určenia, že napomenutie podľa\n§ 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o\npriestupkoch alebo ZoP) za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m/ citovaného zákona, ktorého sa mal\nžalobca dopustiť tým, že dňa 24.06.2022 o 13:59 hod. na ul. J., E. F. G., pred predajňou PC NET,\nneuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, je nezákonné. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu\ntrov konania.\nadministratívne konanie\n2. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2022 mu bol zaslaný Okresným úradom C., odbor\nvšeobecnej vnútornej správy Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky zo dňa 05.12.2022 (ďalej aj výpis z ÚEP). Vychádzajúc z uvedeného výpisu (§ 89a zákona\no priestupkoch) sa žalobca dopustil viacerých priestupkov v čase od 11.08.2017 do 05.12.2022. Prvým\nevidovaným priestupkom vo výpise z ÚEP je ten, ktorým sa žalobca na ul. Hlavná v Čiernej nad Tisou\npred predajňou PC NET dňa 24.06.2022 o 13:59 hod. dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m/\nzákona o priestupkoch, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky vodič neuposlúchol pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o CP), spôsob\nvybavenia – napomenutie.\nsúdne konanie\n3. Žalobca v žalobe namietal, že tento priestupok nikdy nespáchal a nikdy nesúhlasil s jeho prejednaním\nv blokovom konaní, navyše tvrdil, že tento priestupok v prítomnosti príslušníkov Mestskej polície\nČierna nad Tisou poprel. Žalobca k samotnému priestupku uviedol, že sa nachádzal vedľa predajne\npočítačov ako zákazník tejto predajne a išiel si vybrať z bankomatu peniaze. Vtom k nemu pristúpila\nhliadka príslušníkov Mestskej polície, ktorá mu oznámila, že spáchal priestupok, miesto priestupku je\nmonitorované kamerovým systémom a pokuta je 10 eur. S týmto žalobca nesúhlasil a odmietol pokutu\nzaplatiť, žiadal vec riešiť v správnom konaní. Podľa názoru žalobcu sa príslušníkom Mestskej polície\nnechcelo spísať správu o výsledku objasňovania priestupku, preto z miesta odišli bez akéhokoľvek\ndoriešenia veci. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ mali príslušníci Mestskej polície podozrenie zo spáchania\ndopravného priestupku, mali postupovať v súlade so zákonom. V prípade odmietnutia blokového konania\nmal príslušník Mestskej polície, spísať správu o výsledku objasňovania priestupku a túto následne\npredložiť príslušnému správnemu orgánu, keďže sa žalobca nevzdal práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 Dohovoru, nakoľko sám výslovne žiadal vec riešiť v správnom konaní. Žalobca dodal,\nže napomenutie je forma vybavenia blokového konania, ktoré sa môže uskutočniť iba za splnenia\nzákonných podmienok, pričom poukázal na ustanovenia zákona o priestupkoch. Žalobca tvrdil, že\npriestupok nebol spáchaný a súčasne neexistovali ani zákonné podmienky na prejednanie veci v\nblokovom konaní. V závere žalobca konštatoval, že nazeranie na žalobcu ako na páchateľa, ktorý sa\nopakovane dopúšťa priestupkov môže mať následky v rôznej podobe, napríklad aj to, že žalobca nemusí\nbyť posudzovaný ako spoľahlivý a bezúhonný podľa niektorých predpisov pri získavaní povolania.\nJedinou prílohou žaloby je Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky zo dňa 05.12.2022 vydaný Okresným úradom C., odbor všeobecnej vnútornej správy.\n4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 05.04.2023. Žalovaný úvodom opísal\nskutkový stav veci nasledovne: „Dňa 24.6.2022 bol na základe pokynov operátora mestského\nkamerového systému vyslaný službukonajúci príslušník mestskej polície na ul. Hlavnú súp. č. XXX\nv Čiernej nad Tisou pre podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky. Po príchode bolo na mieste identifikované sivé OMV Audi s EČV C. A., ktorého doposiaľ\nnestotožnený vodič bol príslušníkom MsP vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti hodnoverným\ndokladom. Vodič tejto výzve vyhovel a predložil doklad totožnosti, z ktorého sa zistilo, že vodičom\npredmetného motorového vozidla bol žalobca. Vodič bol poučený, že porušil všeobecné povinnosti\núčastníka cestnej premávky, a tým spôsobom, že neuposlúchol pokyn vyplývajúci z osadenej zákazovej\ndopravnej značky BI, pod ktorou je umiestnená dodatková tabuľka č. E 12 s nápisom “okrem dopravnej\nobsluhy“ a svojím konaním tak naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v časovej verzii účinnej v dobe spáchanie daného priestupku. Priestupok\nbol príslušníkom MsP doriešený napomenutím. Následne v zmysle § 89 a nasl. zákona o priestupkoch\nbol tento zaevidovaný do centrálnej evidencie priestupkov.“\nĎalej žalovaný po citácii § 2 ods. 1, § 3, § 11 ods. 3 písm. m/ zákona o priestupkoch, § 3 ods. 2 písm. b/, §\n137 ods. 1 zákona o CP a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z.z. o dopravnom\nznačení konštatoval, že vodič – žalobca vošiel do priestoru, kde je to príslušnou dopravnou značkou\nzakázané, čím porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nNásledne žalovaný vysvetlil podstatu blokového konania ako i aplikáciu inštitútu napomenutia (§ 84\nods. 2 zákona o priestupkoch). Navrhol preto žalobu odmietnuť, resp. vo veci nariadiť pojednávanie.\nNa preukázanie svojich tvrdení žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe pripojil kópiu pohľadu z kamery\nč. 1 Mestského kamerového systému na miesto priestupku so schematickým vyznačením státia OMV\nžalobcu a Služobný záznam o výkone zo služby Mestskej polície E. F. G. zo dňa 24.06.2022.\nZo Služobného záznamu o výkone zo služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022 je\nmedziiným na druhej strane uvedené: „ ... v čase od 13,40 hod. hliadka sa nachádzala v okolí kontrolného\núseku č. 2, kde vykonala kontrolu záujmových objektov (Pekáreň, Vijofel, Tipos, K. A. a PNS, lahôdky)\nbez zistených nedostatkov. Počas tejto činnosti v čase o 13,59 hod. Hliadku vyrozumel pracovník MKS,\nže na ul. Hlavnej pred predajňou PENETA zistila podozrenie z porušenia právneho predpisu § 3 ods.\n2 písm. b ) zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorého sa mal dopustiť v tom čase ešte neznámy\nvodič OMV Audi sivej farby s EČ: C. A., a to tým spôsobom, že ako vodič vyššie uvedeného osobného\nmotorového vozidla porušil zákazovú dopravnú značku B1 na ul. Hlavnej pred predajňou PENETA vošiel\n\nsvojím osobným motorovým vozidlom aj napriek viditeľne osadenej zákazovej DZ B1. Svojim konaním\ntak naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. M) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch.\nVodič predmetného vozidla, bol hliadkou Mestskej polície mesta Čierna nad Tisou vyzvaný, aby sa\npreukázal hodnoverným dokladom totožnosti. Vodič výzve vyhovel a hliadke polície predložil ako doklad\ntotožnosti OP, podľa ktorého sa zistilo, že ide o pána : A. B. r.č. XXXXXX/XXXX K. XXX XXX bytom\nD. XXX/X C.. Vodič bol hliadkou mestskej polície na mieste priestupku náležíte poučený, že svojím\nkonaním porušil vyššie citované ustanovenie zákona o cestnej premávke a tým naplnil skutkovú podstatu\npriestupku. Vzhľadom na to, že k náprave podozrivého z priestupku postačovalo samotné prejednanie\npriestupku vec bola doriešená napomenutím. ...“\n5. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo\ntunajší súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z\nKrajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie\nv predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.\n6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 09.06.2023 v ktorej najmä uviedol, že\nsíce z evidencie priestupkov vyplýva, že k napomenutiu evidentne došlo, no prejav príslušníka Mestskej\npolície zo dňa 24.06.2021 sa k žalobcovi nedostal. Žalobca pokračoval, že v uvedený deň bol vedľa\npredajne počítačov ako zákazník tejto predajne vytiahnuť si z bankomatu peniaze a nikdy netvrdil,\nže bol vodičom motorového vozidla, a že prišiel na toto miesto sám. Žalobca preto odmieta vinu za\núdajný priestupok, ktorý mu príslušníci Mestskej polície kládli za vinu a tiež odmieta uviesť meno vodiča,\npretože sa jednalo o jemu blízku osobu. Tiež skonštatoval, že odmietol vec riešiť v blokovom konaní,\npretože v riadnom procese by vedel preukázať svoju nevinu. Žalobca ďalej uviedol, že aj keby uvedený\npriestupok skutočne spáchal, aj tak je konanie žalovaného (príslušníka Mestskej polície) nezákonné,\npretože žalobca nikdy nesúhlasil s vybavením veci v blokovom konaní. Dodal, že blokové konanie sa\nkončí buď uložením pokuty alebo napomenutím priestupcu, pričom vždy musia byť splnené podmienky\npodľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, vrátane prejaveného súhlasu priestupcu s touto formou\ndoriešenia veci. V závere žalobca konštatoval, že je priamo dotknutý na svojich právach, nakoľko sa\nzasiahlo do jeho cti, povesti a súkromia. I keď žalobca neplatil pokutu, čím by došlo aj k zásahu do\njeho majetkovej sféry, už samotná skutočnosť, že napomenutím sa osoba uznáva vinnú z protiprávneho\nkonania, má dopad na jeho práva.\n7. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 18.07.2023, no žalovaný nevyužil právo na podanie\ndupliky.\n8. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.10.2024. Na pojednávaní nebol prítomný žalobca\nani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním dňa\n28.10.2024. Zároveň súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Na pojednávaní\nbol prítomný právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného na pojednávaní a\nnásledne zotrval na svojich písomných podaniach a vyjadreniach.\n9. Správny súd v Košiciach uznesením č.k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa 29.10.2024 (ďalej aj skoršie\nrozhodnutie) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol a žalovanému priznal voči\nžalobcovi právo na náhradu trov konania.\n10. Správny súd vychádzal zo záveru, že jediným relevantným dôkazom o spáchaní priestupku je\nSlužobný záznam o výkone služby príslušníkov Mestskej polície čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022,\nz ktorého vyplýva, že žalobca bol na mieste identifikovaný ako vodič vozidla a bol oboznámený s\nnaplnením skutkovej podstaty priestupku, pričom vec bola vybavená napomenutím ako postačujúcim\nopatrením na jeho nápravu. Námietky žalobcu, že skutok nespáchal, nebol vodičom vozidla a nedal\nsúhlas s prejednaním veci v blokovom konaní, správny súd považoval za nepreukázané. Podľa\nnázoru správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi\ndôkazmi. Správny súd zároveň poukázal na zákonnú povinnosť obcí a miest zapisovať priestupky do\nÚstrednej evidencie priestupkov podľa § 89a zákona o priestupkoch, pričom súčasťou evidencie je aj\núdaj o spôsobe vybavenia veci, v danom prípade – napomenutie.\n\n11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len kasačný súd) uznesením sp. zn. 4Stk/3/2025 zo dňa\n31.07.2025, a to tak, že uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa\n29.10.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou dostatočnosti preukázania skutkových okolností,\nktoré mali tvoriť základ pre vybavenie priestupku žalobcu napomenutím podľa § 84 ods. 2 zákona\no priestupkoch. Uviedol, že predpokladom uloženia sankcie, ako aj akéhokoľvek iného spôsobu\nvybavenia priestupku, vrátane napomenutia, je spoľahlivé zistenie naplnenia znakov skutkovej podstaty\npriestupku. Kasačný súd poukázal na to, že v prejednávanej veci bol jediným dôkazom o údajnom\npriestupku Služobný záznam o výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.6.2022,\npričom v administratívnom spise sa nenachádzal žiadny ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval, že priestupok\nbol spáchaný. Konštatoval, že fotografia založená v spise nepredstavuje dôkaz o samotnom skutku,\nale len schematické znázornenie miesta, kde sa malo motorové vozidlo žalobcu v rozhodnom čase\nnachádzať. Kasačný súd vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z\nrozhodnutia sp. zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu\nzistiť skutkový stav tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, že sa skutok stal. Zároveň poukázal na právny\nnázor vyslovený v uvedenom rozhodnutí, podľa ktorého nemožno bez ďalšieho uprednostniť verziu\nskutku prezentovanú príslušníkmi orgánu verejnej moci, pokiaľ osoba obvinená zo spáchania priestupku\nskutok popiera. Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno v priestupkových veciach zaťažuje orgán\nverejnej moci, ktorý je povinný zabezpečiť dostatok dôkazov na vyvrátenie tvrdení osoby obvinenej z\npriestupku. Kasačný súd tiež uviedol, že samotná výpoveď príslušníka orgánu verejnej moci o spáchaní\npriestupku nie je postačujúca, pokiaľ obvinený spáchanie skutku popiera. Takýto dôkaz musí byť\npodporený ďalšími objektívnymi dôkazmi alebo uceleným súborom vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov.\nUzavrel preto, že záver správneho súdu o tom, že skutkové okolnosti priestupku boli riadne a spoľahlivo\npreukázané, je v danom štádiu konania predčasný a nedostatočne odôvodnený. Zároveň uviedol, že v\nsituácii, keď jediným dôkazom o skutku je služobný záznam, navyše vyhotovený dodatočne, nemožno\nod žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa aktívne „vyviňoval“ spod údajnej viny. V nadväznosti na\nuvedené kasačný súd uložil správnemu súdu, aby v novom konaní opätovne posúdil dostatočnosť\npreukázania skutkových okolností údajného priestupku, a to so zohľadnením skutočnosti, že žalobca od\nzačiatku konania tvrdil, že predmetný priestupok nikdy nespáchal. Zároveň mu uložil, aby sa v novom\nkonaní zaoberal aj otázkou objektívnej zodpovednosti, pokiaľ by dospel k záveru, že skutkový stav bol\ndostatočne preukázaný.\n13. K námietke žalobcu týkajúcej sa potreby jeho súhlasu s vybavením veci napomenutím kasačný\nsúd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/38/2023 zo dňa 28.11.2024,\npodľa ktorého napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch nie je sankciou a zákon\nvýslovne nevyžaduje súhlas priestupcu s takýmto spôsobom vybavenia veci. Kasačný súd zároveň\ndoplnil, že uvedené uznesenie kasačného súdu prešlo aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26.03.2025. Súčasne však poukázal aj na\nexistenciu konkurenčných právnych názorov v odbornej literatúre, konkrétne na výklad k ustanoveniu §\n84 zákona o priestupkoch (KOŠIČIAROVÁ, S. Zákon o priestupkoch. Podrobný komentár s judikatúrou.\nLeges, Praha, 2020), podľa ktorých je napomenutie jednou z foriem skončenia blokového konania,\npri ktorej by sa vyžadovalo splnenie všeobecných podmienok blokového konania vrátane súhlasu\npriestupcu. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že správny súd sa v napadnutom uznesení s touto otázkou\nnevysporiadal jednoznačne. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že potrebu súhlasu priestupcu síce pripustil,\navšak žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že súhlas neudelil. Kasačný súd\nuviedol, že uvedenú otázku bude potrebné v novom konaní jednoznačne ustáliť, pričom vyslovenie\nzáväzného právneho názoru k nej považoval vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého uznesenia za\npredčasné.\n14. Kasačný súd sa zároveň sústredil na potrebu posúdiť právnu povahu napomenutia z hľadiska\nSprávneho súdneho poriadku, najmä či ide o iný zásah orgánu verejnej správy alebo o opatrenie orgánu\nverejnej správy, keďže správne podradenie žaloby pod príslušný žalobný typ má dopad na viaceré\nprocesnoprávne otázky, vrátane posúdenia včasnosti podania správnej žaloby.\n15. Za dôvodnú považoval kasačný súd aj kasačnú námietku smerujúcu proti výroku o náhrade trov\nkonania. Zdôraznil, že priznanie náhrady trov žalovanému správnemu orgánu je podľa § 168 SSP\n\nvýnimočné a musí byť riadne a konkrétne odôvodnené. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol v konaní\nprávne zastúpený, bez ďalšieho nepostačuje na naplnenie zákonnej podmienky, že náhradu trov možno\nspravodlivo požadovať.\nnázor správneho súdu\n16. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd), viazaný\nprávnym názorom kasačného súdu, opätovne preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej\nsprávy v medziach uplatnených žalobných bodov a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods.\n2 SSP), vyhlásil dňa 29.01.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo\nzverejnené dňa 21.01.2026), ktorým určil, že žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol\nnezákonný podľa § 263 SSP. Úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov prvostupňového súdneho konania, ako aj právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n20. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n21. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n22. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n23. Podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným\nobec alebo mesto.\n24. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,\nuznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj\noznačenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.\n25. Podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne\nzáväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n26. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o CP, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n\n27. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak\nje priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.\n28. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa\ntohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa\n§ 22 ods. 1 písm. h/ druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.\n29. Správny súd uvádza, že blokové konanie je skrátenou formou priestupkového konania a je upravené\nv § 84 a nasl. zákona o priestupkoch. V blokovom konaní možno za priestupok uložiť pokutu, ak je\npriestupok spoľahlivo zistený a ak je obvinený z priestupku ochotný pokutu zaplatiť. Nie je povinnosťou\nobvineného z priestupku súhlasiť so skrátenou formou priestupkového konania, a tým teda aj so\nzaplatením pokuty. Ak by obvinený z priestupku nesúhlasil so skrátenou formou priestupkového konania,\nbude sa priestupok prejednávať v neskrátenom konaní. I keď je blokové konanie skrátenou formou\nkonania, výsledkom tohto konania je individuálny správny akt, ktorý má podobu bloku s predpísanými\nnáležitosťami. Vychádzajúc z ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť\naj napomenutím (ak zaň podľa zákona priestupkoch nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie\nveci); napomenutie sa nepovažuje za sankciu.\n30. Podľa § 89a ods. 1 zákona o priestupkoch, správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok\nvrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu\npriestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89.\n31. Podľa § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia\npriestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi:\na/ titul, meno a priezvisko,\nb/ rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo,\nc/ adresu pobytu,\nd/ štátnu príslušnosť,\ne/ údaj o doklade totožnosti,\nf/ miesto, dátum a čas spáchania priestupku,\ng/ označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho\nspáchania,\nh/spôsob vybavenia veci,\ni/ uloženú sankciu a ochranné opatrenie,\nj/ označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal,\nk/ dátum prejednania priestupku v blokovom konaní, alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia,\nl/ evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu\nznačku právoplatného rozhodnutia.\n32. Podľa § 96 zákona o priestupkoch, správne orgány zriadia evidenciu priestupkov podľa § 89a\nnajneskôr do 31.12.2010.\n33. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie\nobstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd/ uloží ochranné opatrenie,\ne/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\n34. Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán\nvykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina\nnebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.\n35. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\n\n36. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je\npovinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n37. Po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných\nustanovení správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy sa uvedenými právnymi predpismi v\nplnom rozsahu neriadil, skutkový stav veci nezistil dostatočne a vec nesprávne právne posúdil, čo malo\nza následok nezákonnosť žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy.\n38. Predmetom súdneho prieskumu je postup žalovaného spočívajúci v uložení napomenutia žalobcovi\nza priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, týkajúci sa skutku zo dňa 24.06.2022\no 13:59 hod. na ul. J. L. E. F. G. pred predajňou PC NET.\n39. Kasačný súd po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie uložil správnemu\nsúdu posúdiť právnu povahu napomenutia, a to z hľadiska toho, či ide o opatrenie orgánu verejnej správy\npodľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP alebo o iný zásah orgánu verejnej správy § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Správny\nsúd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou povahy napadnutého postupu žalovaného, pretože správne\nzaradenie postupu orgánu verejnej správy pod príslušný žalobný typ má zásadný význam z hľadiska\nprocesného režimu jeho preskúmania, najmä pokiaľ ide o posúdenie prípustnosti žaloby a zachovanie\nzákonných lehôt na jej podanie.\n40. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v prejednávanej veci nebolo žalovaným vedené\nžiadne formálne administratívne konanie voči žalobcovi a zo strany žalovaného nedošlo k vydaniu\nindividuálneho správneho aktu, a to ani vo forme rozhodnutia, ani vo forme opatrenia orgánu verejnej\nsprávy. Podľa názoru správneho súdu, samotná skutočnosť, že uloženie napomenutia môže viesť k\nnáslednému zápisu do evidencie priestupkov, nemení právnu povahu tohto postupu. Zápis do evidencie\npredstavuje samostatný evidenčný úkon, ktorý nadväzuje na napomenutie a ktorý môže byť za splnenia\nzákonných podmienok predmetom samostatného súdneho prieskumu. V tomto konaní však zákonnosť\nevidenčného zápisu žalobcom napadnutá nebola. Správny súd je preto toho názoru, že napadnutý\npostup žalovaného nemožno kvalifikovať ako opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm.\nc/ SSP.\n41. Správny súd sa preto zaoberal posúdením, či napadnutý postup žalovaného napĺňa znaky iného\nzásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Podstatným znakom iného zásahu je jeho\nfaktická povaha. Ide o bezprostredné uplatnenie oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.\nTakýto zásah sa musí navonok prejaviť a musí mať priamy dotyk na právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Podľa názoru správneho súdu bolo\nnapomenutie uložené príslušníkmi mestskej polície vykonané priamo na mieste ako okamžité uplatnenie\noprávnenia orgánu verejnej správy v konkrétnej situácii. Tento postup nebol sprevádzaný vydaním\npísomného rozhodnutia ani iného formalizovaného aktu, a preto má povahu faktického zásahu.\n42. Správny súd tiež upriamuje pozornosť aj na rozhodovaciu činnosť kasačného a ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka právnej povahy napomenutia a intenzity jeho zásahu do\npráv dotknutej osoby. Kasačný súd v tejto súvislosti uviedol: „Ak aj sťažovateľ namietal (že nie je\nrozhodujúca tá skutočnosť, že napomenutie sa ex lege nepovažuje za sankciu), ale podstatné je\nto, že napomenutím sa uzatvára vec a domnelý páchateľ sa považuje za vinného; tak na posúdení\ntejto veci uvedená námietka nič nemení, pretože do úvahy prichádza iba otázka identifikácie intenzity\ntohto zásahu a táto svojím charakterom bez uloženia sankcie nie je daná, resp. je veľmi nízka.\nOtázka priameho dotyku na subjektívnych právach je esenciálnym znakom aktívnej legitimácie tak pri\nvšeobecnej správnej žalobe (§ 178 ods. 1 SSP, resp. § 3 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj pri žalobe\nproti inému zásahu (§ 254 SSP). V danom prípade správny súd žalobu meritórne prejednal, svoje\nzávery pritom riadne zdôvodnil a sťažovateľovi poskytol súdnu ochranu s tým, že žaloba nebola\nzamietnutá iba na základe nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a absencie priameho dotyku na\njeho právach.“ (uznesenie NSS SR sp. zn. 3Svk/38/2023, zo dňa 28.11.2024). K obdobnému záveru\ndospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten konštatoval, že: „Ústavný súd považuje za ústavne\nudržateľný výklad zákona o priestupkoch, že samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku\nnapomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje písomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia,\n\nnemohli správne orgány zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou,\nktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia označených práv. Súdy zároveň zdôrazňovali svoju\nlimitáciu predmetom konania vymedzeným sťažovateľom v podanej žalobe, v ktorej dôsledku nemohli\npristúpiť k preskúmaniu zákonnosti dôvodov vedenia tohto priestupku v evidencii priestupkov, ktoré by\npotenciálne mohlo signalizovať porušenie niektorého z jeho zákonom chránených práv a oprávnených\nzáujmov.“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025, zo dňa 26.03.2025).\n43. Podľa názoru správneho súdu, záver o nízkej intenzite zásahu však nemožno vykladať tak, že\nby vylučoval súdny prieskum zákonnosti postupu orgánu verejnej správy. Naopak, aj pri neformálnych\npostupoch orgánov verejnej správy je potrebné skúmať, či boli vykonané v súlade so zákonom. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti zdôraznil: „V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné v súlade so závermi\nsúdov zdôrazniť, že vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky je nedeliteľnou súčasťou činnosti\nverejnej správy, pri ktorej realizácii platí viazanosť orgánov verejnej správy princípom zákonnosti. Práve\nuplatnenie tohto princípu je dôležitou zárukou proti zneužitiu trestania vo verejnej správe a proti ľubovôli\nsprávnych orgánov. Vybavenie priestupku napomenutím spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za tento\npriestupok bez uloženia sankcie.“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025, zo dňa 26.03.2025).\n44. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že napadnutý postup žalovaného nemožno\nkvalifikovať ako opatrenie orgánu verejnej správy. Ide o iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 3 ods.\n1 písm. e/ SSP, a preto o správnej žalobe rozhodol v režime žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy podľa § 252 a nasl. SSP.\n45. V nadväznosti na uvedené sa správny súd zaoberal právnou povahou napomenutia podľa § 84 ods.\n2 zákona o priestupkoch, a to najmä otázkou, či napomenutie predstavuje spôsob skončenia blokového\nkonania a či jeho uloženie predpokladá súhlas osoby, ktorej je napomenutie ukladané.\n46. Podľa názoru správneho súdu zo systematiky § 84 zákona o priestupkoch teda vyplýva, že\nzákonodarca rozlišuje medzi blokovým konaním podľa § 84 ods. 1 a vybavením priestupku napomenutím\npodľa § 84 ods. 2 ako dvoma odlišnými postupmi. Napomenutie zákon nepovažuje za sankciu a jeho\núčelom je reagovať na menej závažné protiprávne konanie bez uloženia pokuty. Zákon o priestupkoch\npri tomto spôsobe vybavenia veci neupravuje osobitný procesný postup ani nevyžaduje vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia, ako to vyplýva aj z uznesenie NSS SR sp. zn. 3Svk/38/2023, zo dňa\n28.11.2024 podľa ktorého: „Ani sťažovateľova námietka o nesprávnom právnom posúdení zo strany\nsprávneho súdu s tým, že aj samotná systematika ustanovenia § 84 naznačuje, že napomenutie\nmožno uložiť iba v blokovom konaní; nemá opodstatnenie. Kasačný súd uvádza, že blokové konanie v\nzmysle zákona o priestupkoch predstavuje osobitnú formu konania, ktoré sa vyznačuje neformálnosťou\na aplikuje sa v prípade menej závažných priestupkov. Blokové konanie sa použije v prípadoch,\nkedy je priestupok spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie a páchateľ priestupku je ochotný zaplatiť\npokutu hneď na mieste alebo prevziať pokutový blok a zaplatiť ju následne. Uvedené vyplýva aj z\nustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy v blokovom konaní je možné uložiť pokutu za\nstanovených podmienok. V ustanovení § 84 ods. 2 cit. zákona je uvedená alternatíva k blokovému\nkonaniu a to vybavenie priestupku napomenutím. Teda v prípade napomenutia sa nevykoná blokové\nkonanie. Napomenutie zákon nepovažuje za sankciu a orgán oprávnený na blokové konanie páchateľa\nnapomenie a upozorní ho v tých prípadoch, keď ide o menej závažné protiprávne konanie. Podmienkou\nvybavenia priestupku napomenutím by tiež mala byť skutočnosť, že s ohľadom na všetky okolnosti\nspáchania konkrétneho priestupku a jeho závažnosť, je takéto vybavenie priestupku postačujúce pre\nnápravu páchateľa. Zákon neupravuje procesný postup v prípade napomenutia ani formu vydania\nnejakého rozhodnutia (opatrenia) a nie je možné ani zo zákona vyvodiť súhlas osoby podozrivej zo\nspáchania priestupku.“ Uvedené korešponduje aj s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky:\n„Samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku napomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje\npísomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia, nemohli správne orgány zasiahnuť do práv\na právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia\nzákladných práv.“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025, zo dňa 26.03.2025)\n47. Správny súd preto uzavrel, že napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch nepredstavuje\nspôsob skončenia blokového konania, ale samostatný neformálny postup orgánu verejnej správy, ktorý\nnie je spojený s ukladaním sankcie a nevyžaduje súhlas osoby, ktorej je napomenutie uložené.\n\n48. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že i napriek tomu, že napomenutie nepredstavuje formálne\npriestupkové konanie a nie je spojené s ukladaním sankcie, jeho použitie je viazané na zistenie, či došlo k\nspáchaniu priestupku konkrétnou osobou. Bez spoľahlivého zistenia, že skutok sa stal a že ho spáchala\nkonkrétna osoba, nemožno ani menej závažné protiprávne konanie vybaviť napomenutím, a to ani v\nprípade, ak ide o neformálny postup orgánu verejnej správy.\n49. Správny súd vychádzal zo zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodovanie orgánov verejnej\nsprávy musí vychádzať zo spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu veci. Orgán verejnej\nsprávy je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli objasnené všetky rozhodujúce okolnosti\nvýznamné pre posúdenie veci a aby skutkové zistenia čo najviac zodpovedali skutočnosti.\n50. Z administratívneho spisu vyplýva, že jediným podkladom pre záver o údajnom spáchaní priestupku\nbol služobný záznam príslušníkov mestskej polície, ktorý bol vyhotovený dodatočne. V administratívnom\nspise sa nenachádza žiadny ďalší objektívny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že sa skutok stal tak,\nako je popísaný v služobnom zázname príslušníkov mestskej polície, a že ho spáchal žalobca.\nFotodokumentácia založená v spise nemá dôkaznú hodnotu vo vzťahu k samotnému porušeniu pravidiel\ncestnej premávky, keďže zachytáva len schematickú situáciu bez priameho preukázania skutkového\ndeja. Za tejto dôkaznej situácie správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti, z ktorých žalovaný\nvychádzal pri uložení napomenutia, neboli spoľahlivo preukázané, a teda nepostačujú na spoľahlivé\nzistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre postup podľa § 84 ods. 2 zákona\no priestupkoch.\n51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pre vyslovenie záveru o spáchaní priestupku\nmusia byť preukázané všetky znaky jeho skutkovej podstaty. Ak pri niektorej z rozhodujúcich okolností\nexistujú pochybnosti, ktoré neboli odstránené vykonaným dokazovaním, nemožno hovoriť o spoľahlivo\nzistenom skutkovom stave a je potrebné postupovať v prospech osoby, ktorej je priestupok kladený za\nvinu. Na podporu uvedeného správny súd dáva do pozornosti rozhodnutia na ktoré poukázal kasačný\nsúd a podľa ktorých:\n„Na to, aby mohol orgán verejnej správy (sťažovateľ - žalovaný) prejednávajúci priestupok jednoznačne\nvysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie tak formálnych\nznakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku, vychádzajúc pri jeho vymedzení zo všeobecných\nznakov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o priestupkoch ako i v osobitných zákonoch.\nV prípade, keby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený (náležite preukázaný), nemožno\nhovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a\nnebola preukázaná nado všetku pochybnosť, je potrebné uplatniť procesné pravidlo in dubio pro reo\núzko súvisiace so zásadou prezumpcie neviny, ktorej realizácia v priestupkovom konaní znamená, že\nsprávny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a v prípade, že sú o nej pochybnosti,\nmusí rozhodnúť v prospech obvineného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/34/2007 z\n27.11.2007).“\n„Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky\nskutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V\nprípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak\npri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nad všetku\npochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/70/2016 z 25.01.2018).\n52. Dôkazná situácia v prejednávanej veci vykazuje znaky dôkaznej núdze, keď tvrdenia žalovaného\nnie sú podporené ďalšími objektívnymi alebo vzájomne sa potvrdzujúcimi dôkazmi. Naopak, žalobca od\nzačiatku konania skutok popieral, pričom jeho obrana nebola vyvrátená spôsobom, ktorý by odstraňoval\ndôvodné pochybnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti\nspáchania údajného priestupku neboli spoľahlivo preukázané. Za tejto situácie nebolo možné dospieť\nk záveru, že žalobca spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, ako ho\nžalovaný popísal vo svojom služobnom zázname a považoval za dôvod na uloženie napomenutia. Ak\nnebolo spoľahlivo preukázané, že sa skutok stal, nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad ani\nna jeho vybavenie napomenutím podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch.\n53. Pre úplnosť veci sa správny súd zaoberal aj otázkou objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla.\nPoukazuje pritom na to, že prejednanie porušenia pravidiel cestnej premávky v režime objektívnej\n\nzodpovednosti prichádza do úvahy len v prípadoch, keď bolo porušenie zaznamenané technickými\nprostriedkami podľa § 139b ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom v prejednávanej\nveci takáto podmienka splnená nebola.\n54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto určil,\nže predmetný iný zásah žalovaného bol nezákonný.\n55. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP v spojení s § 467\nSSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov prvostupňového aj trov kasačného konania, a to podľa konečného výsledku konania.\nPo nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude o výške trov konania rozhodnuté samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP), ktorú možno podať v lehote\njedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia,\nb/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a55db64-856d-41bb-8c03-f458be3d0240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.140.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 140/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.140.2025.1"}, {"guid": "03dbc438-16cb-46f8-af50-3e9b3962aa61:89f4dc7f-b942-48d3-aabf-d1f8d2ba110a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200034.1", "spisova_znacka": "3Svk/38/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/38/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200034.1"}], "citovane_v": []}