{"guid": "3282501b-2b0c-4e50-83c9-5a70a2afd46b:573b96d1-463e-42c6-bcf3-4a89a8c308e0", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200709.2", "spisova_znacka": "KE-6S/133/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/133/2022 z 12. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 12. mája 2026, sp. zn. KE-6S/133/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200709.2", "identifikacne_cislo": "7022200709", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Krivjanská", "sudca_id": 301, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-krivjanska-301", "datum_vydania": "2026-05-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/573b96d1-463e-42c6-bcf3-4a89a8c308e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200709.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200709.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200709.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/133/2022\n7022200709\n12. 05. 2026\nJUDr. Pavol Tkáč\nECLI:SK:SpSKE:2026:7022200709.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a z členiek senátu\nJUDr. Gabriely Sedlákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy K?rtvélyovej v právnej veci\nžalobcu: AVE + s.r.o., so sídlom Rastislavova 83, 040 01 Košice, IČO: 36 575 500, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária KRIVILEG s.r.o., so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102820228/2022 zo dňa 17.10.2022, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Účastníkom konania\n\nnepriznáva\n\nprávo na náhradu trov konania.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konanie\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) na základe oznámenia o daňovej kontrole č.\n100474903/2021 zo dňa 23.03.2021 (doručeného dňa 25.03.2021) vykonal u daňového subjektu\ndaňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020, ktorá začala dňa\n19.04.2021. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 16.02.2022 oboznámil daňový subjekt s úkonmi\nvykonanými počas daňovej kontroly, so zisteniami, ktoré z nich vyplynuli. Správca dane na ústnom\npojednávaní preniesol na daňový subjekt dôkazné bremeno a vyzval ho podľa § 45 ods. 2 písm. e)\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) na predloženie dôkazov preukazujúcich, že k dodaniu v zmysle sporných faktúr reálne došlo\n(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100313985/2022 zo dňa 16.02.2022). Daňový subjekt sa k zisteniam\nsprávcu dane vyjadril dňa 24.02.2022 (zaevidované pod č. 602477362/2022). O výsledku daňovej\nkontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100571301/2022 zo dňa 23.03.2022 obsahujúci výzvu na\nvyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným , ktorý bol dňa 23.03.2022 elektronickými prostriedkami\ndoručený daňovému subjektu, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a)\nDaňového poriadku ukončená.\n2. Dňa 06.05.2022 bolo do elektronickej schránky správcu dane doručené vyjadrenie daňového subjektu\nk zisteniam uvedeným v protokole (zaevidované pod č. 607226109/2022). Správca dane oznámil\ndaňovému subjektu termín ústneho pojednávania (oznámenie č. 101938659/2022 zo dňa 08.07.2022\ndoručené dňa 12.07.2022), na ktorom mali byť prerokované pripomienky a dôkazy predložené vo\nvyrubovacom konaní. Daňový subjekt sa v deň plánovaného pojednávania (dňa 26.07.2022) k správcovi\ndane nedostavil (úradný záznam č. 102088135/2022 zo dňa 26.07.2022). Správca dane zotrval na\n\nzáveroch uvedených v protokole z daňovej kontroly a v zákonom stanovenej lehote vydal rozhodnutie,\nktoré daňový subjekt napadol odvolaním a ktoré je predmetom tohto konania.\n3. Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie december 2020 dňa 25.01.2021 riadne daňové\npriznanie k DPH, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 4 331,07 eura. Daňový subjekt si\nv podanom daňovom priznaní k DPH uplatnil odpočítanie dane v sume 25 430,01 eura. Správca dane z\núčtovných a daňových dokladov, ktoré mu v deň začatia daňovej kontroly boli predložené A. B. (zápisnica\no vykonaní úkonu č. 100633662/2021 zo dňa 19.04.2021), zistil, že daňový subjekt si uplatňuje najväčšiu\nčasť odpočítanej dane od dodávateľa D1 Business Group s. r. o.\n4. Správca dane za zdaňovacie obdobie december 2020 nepriznal daňovému subjektu nárok na\nodpočítanie dane v celkovej sume 16 896,87 eura z faktúr vyhotovených deklarovanou dodávateľskou\nspoločnosťou D1 Business Group s.r.o.:\n- č. 201212, dátum dodania 28.12.2020, v sume: základ dane 19.912,00 eur, DPH 3.982,40 eura, suma\ncelkom 23.894,40, predmet fakturácie: dezinfekcia priestorov AVE+ Rastislavova ul. Košice;\n- č. 201204, dátum dodania: 21.12.2020, v sume: základ dane 10.916,22 eura, DPH 2.183,24 eura,\nsuma celkom 13.099,46 eura, predmet fakturácie: čistiace práce spojené s otvorením obradnej sály AVE\n+ Rastislavova ul. Košice;\n- č. 201215, dátum dodania: 28.12.2020, v sume: základ dane 10.128,00 eur, DPH 2.025,60 eura, suma\ncelkom 12.153,60 eura, predmet fakturácie: dezinfekcia priestorov AVE+ BC Krivá ul. Košice;\n- č. 201202, dátum dodania: 18.12.2020, v sume: základ dane 39.812,00 eur, DPH 7.962,40 eura, suma\ncelkom 47.774,40 eura, predmet fakturácie: dezinfekcia priestorov nemocnice AVE + v Gelnici;\n- č. 201217, dátum dodania: 30.12.2020, v sume: základ dane 9.096,00 eur, DPH 1 819,20 eura, suma\ncelkom 10.915,20 eura, predmet fakturácie: údržba areálu Nemocnice Gelnica – AVE+. Daňový subjekt\nsi v zdaňovacom období december 2020 uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 50 ods. 3 zákona\nč. 222/2004 Z. z. a na výpočet pomernej výšky odpočítateľnej dane použil koeficient 0,89, a to v prípade\nfaktúr č. 201202 (uplatnenie odpočítania DPH v sume 7.962,40 x 0,89 = 7.086,54 eura) a č. 201217\n(uplatnenie odpočítania DPH v sume 1 819,20 x 0,89 = 1.619,09 eura). Rozhodujúcou skutočnosťou\npre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 51\nods. 1 písm. a) a § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“).\n5. Správca dane v záujme preverenia zdaniteľných obchodov vykonal počas daňovej kontroly\ndokazovanie, z ktorého vyplynuli nasledujúce skutočnosti:\n- dominantnou ekonomickou činnosťou daňového subjektu AVE + s.r.o. sú pohrebné služby, daňový\nsubjekt tiež prenajíma budovy, ktoré sú v jeho vlastníctve (nemocnica Gelnica, Business centrum na\nKrivej 21 v Košiciach) a prevádzkuje kvetinárstvo na Rastislavovej ul. v Košiciach. Daňový subjekt\nv preverovanom období zamestnával 13 zamestnancov a sídlo má na adrese Rastislavova ul. 83 v\nKošiciach (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100313643/2022 zo dňa 16.02.2022),\n- deklarovaný dodávateľ fakturovaných služieb – spoločnosť D1 Business Group s.r.o. na výzvu\nsprávcu dane nepredložil požadované doklady (výzva č. 100657882/2021 zo dňa 21.04.2021 vrátená\nspäť s poznámkou „adresát je neznámy“). Spoločnosť D1 Business Group s.r.o. so správcom dane\nnespolupracuje, je nekontaktná, bola jej zrušená registrácia za platiteľa DPH,\n- podľa informatívneho výpisu z Obchodného registra SR je od 31.01.2018 jediným konateľom\nspoločnosti D1 Business Group s.r.o. C. D. E.,\n- C. D. E. na ústnom pojednávaní dňa 13.08.2021 ako svedok uviedol, že od 02.03.2020 už nie je\nkonateľom spoločnosti, v Obchodnom registri SR by to mal zmeniť nový konateľ- občan Bulharska\nNikolay Dimitrov, ktorému mal svedok odovzdať dňa 02.03.2020 aj doklady spoločnosti. Svedok mal\nspoločnosť D1 Business Group s.r.o. zastupovať na základe udeleného splnomocnenia, ktoré ale\nsprávcovi dane nepredložil. Za prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti spoločnosti D1 Business\nGroup s.r.o. svedok označil obchod so stavebným, chemickým a hutným materiálom, čistiacimi\nprostriedkami, ochrannými pomôckami pracovníka, drobné stavebné práce, upratovacie a čistiace\npráce, sprostredkovateľské práce pri stavebníctve, upratovaní a službách. Uviedol, že spoločnosť v\npreverovanom období nemala zamestnancov, registračné sídlo mala na adrese Parková 45, Bratislava,\niné skladové, ani prenajaté priestory nemala, svedok uviedol, že v prípade potreby využil vlastné\npriestory. C. D. E. potvrdil, že vystavil sporné faktúry, potvrdil ich zaúčtovanie, uvedenie obchodov v\ndaňovom priznaní dodávateľa a dodanie služieb daňovému subjektu, svoje tvrdenia však hodnoverne\nnepreukázal. Práce uvedené na sporných faktúrach mali byť vykonávané v subdodávkach, nevedel\n\nvšak uviesť subdodávateľov. Tvrdil, že subdodávateľskú spoločnosť k vykonaniu služieb na faktúrach\nč. 201212, 201215 a 201202 zabezpečoval nový konateľ (Bulhar), preto sa nevedel vyjadriť, aká\nspoločnosť to bola. Svedok uviedol, že predmetné priestory sú mu známe, navštívil ich, ale nedokáže\nodborne uviesť, akým spôsobom bola dezinfekcia vykonávaná. K faktúre č. 201204 zo dňa 31.12.2020\nuviedol, že objekt v nej spomínaný bola surová novostavba a prebiehali tam čistiace a upratovacie,\ndokončovacie práce, ktoré boli zabezpečované subdodávateľsky. Subdodávateľa zabezpečoval konateľ.\nK faktúre č. 201217 uviedol, že aj táto činnosť bola zabezpečovaná subdodávateľsky, subdodávateľa\nzabezpečoval konateľ (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101486899/2021 zo dňa 13.08.2021);\n- daňový subjekt, na základe výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich, že k dodaniu\nfakturovaných služieb došlo (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100313985/2022 zo dňa 16.02.2022)\ndoručil správcovi dane dňa 24.02.2022 svoje vyjadrenie (zaevidované pod č. 602477362/2022), z\nktorého vyplynulo, že daňový subjekt síce potvrdil vykonanie fakturovaných prác, ale nevedel uviesť,\nkto konkrétne tieto práce vykonával. Daňový subjekt uviedol, že si objednal službu od dodávateľa D1\nBusiness Group s.r.o., ktorý ju vykonal v subdodávke. Daňový subjekt nepreveroval, ani nevyžiadal od\npracovníkov doklady totožnosti, pretože na to nie je oprávnený. Daňový subjekt uviedol, že dodanie\nslužieb kontroloval D. B. - vnuk konateľky daňového subjektu AVE + s.r.o. Sporné faktúry boli uhradené\nv hotovosti, k čomu daňový subjekt predložil príjmové pokladničné doklady. Daňový subjekt sa následne\nvyjadril k jednotlivým faktúram. K faktúram č. 2012202 za dezinfekciu priestorov nemocnice v Gelnici a\nč. 201212 za dezinfekciu priestorov na Rastislavovej ul. v Košiciach uviedol, že nevie, aké konkrétne\nprostriedky boli použité na vykonanie dezinfekcie, daňový subjekt dezinfekčné prostriedky neposkytol,\nzaobstaral si ich subdodávateľ a boli zahrnuté v cene služby. K faktúre č. 201217 za údržbu areálu\nnemocnice v Gelnici uviedol, že pri vykonávaní služby údržby areálu boli využívané stroje a náradie, ktoré\nmali pracovníci subdodávateľskej spoločnosti, daňový subjekt neposkytol žiadne stroje ani pomôcky\npracovníkom, všetko bolo zahrnuté v cene služby. Daňový subjekt uviedol, že úpravu areálu nemocnice\nvykonáva neustále a opakovane na mesačnej báze, tento majetok je nevyhnutné udržiavať a zveľaďovať,\naby nechátral. V zimnom období je potrebné zabezpečovať odstraňovanie snehu, posyp a zametanie,\naby bol prístup k nemocnici prechodný a bezpečný. K faktúre č. 201204 za čistiace práce spojené\ns otvorením obradnej sály na Rastislavovej ul. v Košiciach daňový subjekt uviedol, že k otvoreniu\nobradnej sály došlo v novembri v roku 2020. Čistiace práce boli vykonávané komplexne, išlo o umývanie\nokien, zmývanie podláh, vysávanie, čistenie po stavebných úpravách, utieranie prachu, leštenie podláh,\nčistenie nábytku, umývanie obkladov, tepovanie, ošetrenie nábytku, umytie a dezinfekcia WC, vonkajšie\nčistenie chodníkov. Pri vykonávaní služby čistiacich prác boli využívané čistiace nástroje, náradie,\nčistiace prostriedky, ktoré mali pracovníci subdodávateľskej spoločnosti. Daňový subjekt neposkytol\nžiadne čistiace prostriedky pracovníkom, všetko bolo zahrnuté v cene služby. K faktúre č. 201215 za\ndezinfekciu priestorov Business Centrum na Krivej ul. v Košiciach daňový subjekt uviedol, že nemá\nvedomosť, aké konkrétne prostriedky boli použité na vykonanie dezinfekcie. Dezinfekčné prostriedky si\nzaobstaral subdodávateľ a boli zahrnuté v cene služby.\n6. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyhotovil správca dane dňa 23.03.2022 protokol č.\n100571301/2022. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt v stanovenej lehote vyjadril\n(vyjadrenie zaevidované pod č. 607226109/2022 dňa 06.05.2022), pričom namietal najmä, že:\n- vykonaným dokazovaním bola potvrdená reálnosť dodania služieb,\n- daňový subjekt nenesie zodpovednosť za nesplnenie povinností dodávateľa a subdodávateľa,\n- svoje účtovníctvo vedie riadne a v zmysle zákonných povinností\n- svoje dôkazné bremeno „splnil“, v rozsahu, v akom mal a vedel, poukazovanie na judikatúru súdnych\nautorít,\n- k podanému vyjadreniu predložil daňový subjekt zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú so\nspoločnosťou D1 Business Group s.r.o. dňa 01.12.2020 a jej prílohu – cenovú ponuku.\n7. Daňový subjekt sa v deň plánovaného ústneho pojednávania, ktorého predmetom malo byť\nprerokovanie jeho pripomienok a dôkazov predložených vo vyrubovacom konaní, k správcovi dane\nnedostavil, správca dane zaujal stanovisko k jednotlivým pripomienkam daňového subjektu v úradnom\nzázname č. 102088135/2022 zo dňa 26.07.2022.\n8. Rozhodnutím č. 102111942/2022 zo dňa 28.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol\nsprávca dane vo vyrubovacom konaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 16.896,87 eur na\nDPH za zdaňovacie obdobie december 2020. Dôvodom vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie\nobdobie december 2020 bolo neuznanie práva žalobcu na odpočet DPH od dodávateľa, na základe\n\nsporných faktúr pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 49 a 51 ods. 2 písm. a) zákona\no DPH. Správca dane uviedol, že na uplatnenie nároku na odpočítanie dane nepostačuje len formálne\ndeklarovať dodanie služieb predložením faktúry, ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie týchto\ndeklarovaných zdaniteľných obchodov. Faktúra ako účtovný doklad predstavuje len tvrdenie o udalosti\na nie je sama osebe nespochybniteľným dôkazom o reálnom poskytnutí služieb, pokiaľ jej obsah\nnezodpovedá skutočnosti. Žalobca ako daňový subjekt musí vedieť preukázať, že zdaniteľné plnenia\nboli reálne uskutočnené práve tou osobou, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ.\n9. Ďalej správca dane konštatoval, že v preverovanom prípade ani dodávateľ, ani samotný žalobca\nnepreukázali, kto deklarované služby podľa sporných faktúr reálne vykonal a či vôbec k ich realizácii\ndošlo. K namietanej výpovedi svedka konateľa dodávateľa (Ing. R. Barana) správca dane uviedol, že\nju nemožno považovať za dostatočne dôveryhodnú a preukaznú, keďže pred žalobcom vystupoval ako\nkonateľ dodávateľa pri podpise zmluvy zo dňa 01.12.2020, avšak pred správcom dane tvrdil, že od\n02.03.2020 už konateľom nebol a dokladmi spoločnosti nedisponuje. Jeho tvrdenia o subdodávateľoch\nzostali len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie a neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi.\n10. K otázke rozloženia dôkazného bremena správca dane argumentoval, že v zmysle ustálenej\njudikatúry je to práve daňový subjekt, kto je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať činnosť\na preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby vedel riadne preukázať existenciu svojich\nnárokov. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má\nmožnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov na preukázanie ich reálnosti. Správca dane zdôraznil, že\nnepripisoval žalobcovi na ťarchu konanie jeho obchodného partnera, ale z dôvodu, že žalobca neuniesol\nsvoje dôkazné bremeno, správca dane sám aktívne preveroval opodstatnenosť uplatneného nároku na\nodpočítanie dane a vykonal vlastné dokazovanie.\n11. Vo vzťahu k námietke žalobcu o dokazovaní \"negatívnych skutočností\" správca dane vysvetlil, že\nsvoje rozhodnutie nepostavil iba na neexistencii listinných dôkazov dodávateľa, ale na komplexnom\nzistení, že nebolo objektívne preukázané, kto konkrétne sporné práce vykonal. Taktiež odmietol tvrdenie\nžalobcu o účelovom opomenutí dôkazov, pričom uviedol, že postupoval v prísnom súlade so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Každý dôkaz hodnotil jednotlivo i vo\nvzájomných súvislostiach s cieľom zistiť skutočný stav veci, avšak predložené formálne doklady neboli\nspôsobilé osvedčiť splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane.?\n12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 12.08.2022 v ktorom navrhol\nzrušenie prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu pre jeho nezákonnosť, nesprávne právne\nposúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalobca vo veľkej miere zopakoval svoju\nargumentáciu uvedenú už vo vyjadrení k protokolu zo dňa 03.05.2022. Opätovne namietal, že splnil\nvšetky formálne aj materiálne podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane vyplývajúce z § 49 a §\n51 zákona o DPH, pričom reálne dodanie služieb podoprel listinnými dôkazmi (zmluva, cenové ponuky,\nfaktúry, príjmové doklady) a svedeckou výpoveďou konateľa dodávateľa (Ing. R. Barana). Zdôraznil, že\nsprávca dane bez riadneho odôvodnenia účelovo negoval dôkazy svedčiace v jeho prospech a naopak,\nsvoje rozhodnutie založil na negatívnych skutočnostiach, t. j. na skutočnosti, že sa mu nepodarilo\npreveriť účtovné doklady na strane dodávateľa.\n13. Žalobca v odvolaní opätovne dôrazne namietal extenzívne rozloženie dôkazného bremena, ktoré\npodľa neho nesmie byť prenášané na neho ako odberateľa v súvislosti so skutočnosťami u iného\ndaňového subjektu. Zdôraznil, že nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľa ani jeho subdodávateľov,\ns ktorými nebol v žiadnom právnom vzťahu, pričom skutočnosť, že nedokázal menovite určiť konkrétne\nfyzické osoby vykonávajúce práce, nepovažoval za dostatočný dôvod na odopretie odpočtu DPH.\nVoči správcovi dane namietal, že porušil princíp voľného hodnotenia dôkazov a nepreskúmateľne\nzamietol svedeckú výpoveď len z dôvodu absencie listinných dôkazov svedka. Postup správcu dane\nvyhodnotil ako konanie v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Sžf/81/2013 a\n3Sžf/1/2011), podľa ktorej žalobca ako daňový subjekt nie je povinný sledovať a zabezpečovať evidenciu\nsvojich dodávateľov. Nad rámec už uvedeného žalobca v odvolaní poukázal aj na to, že pri uzatváraní\nzmluvného vzťahu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. S odkazom na judikatúru Súdneho\ndvora EÚ (spojené veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, C-354/03 Optigen, a vo veci C-18/13\nMaks Pen) argumentoval, že správca dane nemôže zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie\ndane z dôvodu, že sa dodávateľ dopustil nezákonností, pokiaľ správca dane zároveň nepreukáže,\n\nže o tomto podvodnom konaní odberateľ vedel alebo mohol vedieť. Žalobca upozornil, že správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí ani len nenaznačil podozrenie z daňového podvodu. Postup orgánu\nfinančnej správy, ktorý automaticky preklopil pochybenia na iných stupňoch obchodného reťazca na\nprvého odberateľa, označil za neprípustné uplatňovanie kolektívnej viny a rozpor s princípom neutrality\nDPH.\n14. Rozhodnutím č. 102820228/2022 zo dňa 17.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný plne stotožnil\nso skutkovými zisteniami a právnymi závermi správcu dane, pričom námietky žalobcu vyhodnotil ako\nneopodstatnené. Žalovaný poukázal na to, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona\no DPH nevzniká automaticky len na základe formálneho predloženia faktúr, ale vyžaduje kumulatívne\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok, predovšetkým preukázanie faktickej (materiálnej) existencie\nplnenia. Zdôraznil, že samotné zaúčtovanie sporných transakcií v účtovníctve žalobcu či úhrada faktúr\nv hotovosti nepostačujú na priznanie nároku, ak existujú oprávnené pochybnosti o tom, či boli služby\nreálne dodané deklarovaným dodávateľom.\n15. Žalovaný rozsiahlo argumentoval k problematike rozloženia dôkazného bremena a konštatoval, že\nto bol žalobca, kto v zmysle § 24 Daňového poriadku nepreukázal realizáciu zdaniteľných obchodov.\nSprávca dane podľa žalovaného legitímne spochybnil predložené doklady na základe zistení, že\ndodávateľ bol nekontaktný, nepodal daňové priznania z príjmov, mal zrušenú registráciu DPH a\nnedisponoval žiadnymi zamestnancami, vlastnými ani prenajatými priestormi. Žalovaný navyše zistil\nvlastným dokazovaním, že jediný konateľ dodávateľa (Ing. R. Baran) nedisponoval osvedčením o\nodbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami, čo výkon fakturovaných dezinfekčných\nprác v stanovenom rozsahu objektívne vylučovalo.? K svedeckej výpovedi konateľa dodávateľa\n(Ing. R. Barana) žalovaný uviedol, že bola správne vyhodnotená ako nevierohodná, pretože jeho\ntvrdenia o zániku funkcie konateľa a odovzdaní dokladov občanovi Bulharska boli v rozpore so\nzápismi v Obchodnom registri SR a samotný bulharský občan prostredníctvom medzinárodnej výmeny\ninformácií (úradný záznam žalovaného č. 102808472/2022 zo dňa 14.10.2022) poprel akýkoľvek vzťah\nk dodávateľovi. Vyjadrenia svedka, ako aj žalobcu, boli podľa žalovaného len vo všeobecnej rovine,\npričom neozrejmili rozsah poskytnutých služieb, konkrétnych subdodávateľov či personálne obsadenie.\nŽalovaný tiež upozornil na zásadné rozpory v predložených zmluvách, t. j. absenciu cenových ponúk,\nchýbajúce konkrétne vymedzenie rozsahu prác a skutočnosť, že cena za upratovacie práce v zmluve\n(1.096,22 eur) výrazne nesúhlasila so sumou na sporných faktúrach (10.916,22 eur).\n16. V súvislosti s námietkami žalobcu o uplatňovaní kolektívnej viny a odkazmi na judikatúru Súdneho\ndvora EÚ žalovaný konštatoval, že táto judikatúra nie je na prejednávaný prípad aplikovateľná.\nNeuznanie práva na odpočítanie dane nebolo založené na účasti žalobcu na daňovom podvode (kde\nby dôkazné bremeno znášal správca dane), ale primárne na tom, že žalobca vôbec nepreukázal\nzákladnú hmotnoprávnu podmienku – samotné reálne dodanie fakturovaných služieb osobou uvedenou\nna faktúre. Žalovaný preto uzavrel, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov a neporušil práva žalobcu, keď nárok na odpočet DPH neuznal.\nII.\nSprávna žaloba\n17. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namieta,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný\ndôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP), napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie\nskutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191\nods. 1 písm. e) SSP), a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré\nmohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (žalobný dôvod podľa § 191\nods. 1 písm. g) SSP).\n18. V prvej žalobnej námietke žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne aplikovali\nhmotné právo a judikatúru SD EÚ a NSS SR na zistený skutkový stav. Tvrdil, že mu odopreli nárok na\nodpočet DPH z dôvodu nezákonných pochybení na strane jeho dodávateľa spoločnosti D1 Business\nGroup s.r.o. aj napriek tomu, že žalobca nevedel a nemohol vedieť o prípadnom daňovom podvode.\n\nŽalobca poukázal na nesprávne aplikovanú judikatúru SD EÚ vo vzťahu k vedomostnému testu (spojené\nveci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, C-354/03 Optigen, C-439/04 Axel Kittel) a tvrdí, že\ndôkazné bremeno na preukázaní daňového podvodu zaťažuje správcu dane a žalovaného. V tejto\nsúvislosti žalobca tvrdil, že po materiálnej aj formálnej stránke splnil všetky podmienky podľa § 49\nods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH. Tvrdil tiež, že samotné predloženie faktúr a zmlúv spojené s úhradou\na svedeckou výpoveďou konateľa dodávateľa (C. D. E.) je dostatočné na vznik nároku na odpočet\nDPH. Žalobca zároveň namietal extenzívny výklad § 24 Daňového poriadku správcu dane a žalovaného.\nTvrdil, že správca dane od neho nezákonne žiadal preukazovať skutočnosti mimo jeho sféry vplyvu\n(personálne a materiálne vybavenie dodávateľa, identifikácia subdodávateľov) a že žalobca ako daňový\nsubjekt nemá povinnosť suplovať výkon kontroly štátu.\n19. V ďalšej žalobnej námietke žalobca namietal arbitrárnosť prvostupňového a napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný iba prekopíroval\na odobril závery správcu dane bez toho, aby sa kriticky vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.\nPodľa žalobcu správca dane ani žalovaný neodôvodnili z akého dôvodu odmietli dôkazy svedčiace\nv prospech žalobcu. Zároveň namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového\nrozhodnutia, pretože nie je zrejmé, aký matematickým spôsobom dospel správca dane k výslednej sume\nrozdielu dane 16.896,87 eur. V tejto súvislosti tvrdil, že nestačí uviesť iba priznanú daň z daňového\npriznania a daň zistenú kontrolou. Žalobca tiež namietal nedostatok konkrétnych zistení, keď správca\ndane a žalovaný výslovne neuviedli, aký konkrétny zákon žalobca porušil a nevysvetlili tiež aké konkrétne\ndôkazné prostriedky mal ešte žalobca predložiť, aby preukázal reálnosť dodania.\n20. Pokiaľ ide o nasledujúcu žalobnú námietku, žalobca ňou namietal rozsah vykonaného dokazovania,\npretože správca dane mal ignorovať objektívne skutočnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19.\nŽalobca mal za to, že správca dane nevykonal dokazovanie ohľadom krízovej situácie počas pandémie\nv decembri 2020. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu ignorovali logickú a objektívnu potrebu\nzvýšených nákladov na čistenie a dezinfekciu v nemocniciach a domoch smútku. Žalobca ďalej namietal\nnevykonanie miestneho zisťovania a správcovi dane vytýkal, že ak mal pochybnosti o reálnom dodaní\nslužieb (čistiace práce a dezinfekcia), mal vykonať miestne zisťovanie priamo v nehnuteľnostiach\nžalobcu, pričom tak neurobil. Napokon žalobca tvrdil, že žalovaný mal v odvolacom konaní odstrániť\nnedostatky dokazovania tým, že mal vypočuť zamestnancov žalobcu a nového konateľa dodávateľa\nbulharskej národnosti (N. Dimitrov).\n21. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou poukazoval na nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov.\nPodľa žalobcu konateľ dodávateľa (Ing. R. Baran) do zápisnice výslovne potvrdil dodanie služieb.\nSprávca dane však túto výpoveď v rozpore s administratívnym spisom vyhodnotil ako nepreukazujúcu\njeho tvrdenia a označil ju za nedôveryhodnú iba preto, že nepredložil listinné dôkazy. Žalobca v tejto\nsúvislosti namieta, že správca dane si vyberal iba tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, čím\nporušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov.\n22. Poslednou žalobnou námietkou žalobca namietal porušenie procesných práv a základných zásad\ndaňového konania, ktoré podľa neho mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca mal za to, že došlo\nk porušeniu § 3 Daňového poriadku, ktorý upravuje zásadu primeranosti a úzkej súčinnosti. Tvrdil,\nže správca dane nevytvoril podmienky pre uplatnenie jeho práv, čím porušil zásadu in dubio mitius\n(v pochybnostiach miernejšie). Žalobca tiež namietal pasivitu správcu dane vo vyrubovacom konaní,\nkeď po ukončení daňovej kontroly nevykonal už žiadny ďalší dôkaz. Tým správca dane nezískal nové\nzistenia, ktoré by ho oprávňovali k dodatočnému vyrubeniu dane. Žalobca tiež poukázal na formálne\nvady, ktorými boli chyby v písaní a faktografické chyby v prvostupňovom rozhodnutí.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.03.2023 uviedol, že uplatnené žalobné body sú\nobsahovo identické s námietkami vznesenými v odvolacom konaní. Keďže sa s týmito námietkami už\npodrobne vysporiadal, v celom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Konštatoval, že hoci žalobca vyjadruje nesúhlas s prijatými závermi, nepredkladá konkrétne\nskutočnosti ani dôkazy, ktoré by preukazovali ich nesprávnosť. Podľa názoru žalovaného postup orgánov\n\nfinančnej správy nevykazuje znaky nezákonnosti, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a\nžalobca ním nebol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva\nzistený skutkový stav, ako aj právne úvahy, ktorými sa orgány finančnej správy pri svojom rozhodovaní\nriadili.\n24. K námietke, že dokazovanie v odvolacom konaní nebolo vykonané a správca dane nevykonal žiadny\ndôkaz vo vyrubovacom konaní uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní v zásade hodnotí\nskutočnosti zhrnuté v protokole z daňovej kontroly a námietky žalobcu, ktoré sú právne významné pre\nurčenie dane. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že vo vyjadrení žalobcu k zisteniam\nuvedeným v protokole sa nenachádzali návrhy na doplnenie dokazovania a žalobca sa vo vyrubovacom\nkonaní nezúčastnil plánovaného ústneho pojednávania pred vydaním rozhodnutia správcu dane. Z\npredloženého administratívneho spisu je tiež zrejmé, že žalobca nenavrhoval doplniť dokazovanie ani\nv odvolacom konaní.\n25. K námietke nesprávneho vyhodnotenia svedeckej výpovede žalovaný uviedol, že svedok len ústne\npotvrdil reálnosť preverovaných obchodov, nevedel sa však vierohodne vyjadriť ani k ekonomickej\nčinnosti spoločnosti, v ktorej bol od 31.01.2018 jediným konateľom, nevedel o obchodoch poskytnúť\nkonkrétne a jednoznačné informácie, dokonca nevedel označiť ani subdodávateľské spoločnosti. C.\nD. E. je podľa údajov v Obchodnom registri SR do dňa vypracovania vyjadrenia k žalobe zapísaný\nako jediný konateľ dodávateľa, ale na ústnom pojednávaní tvrdil, že od 02.03.2020 nie je konateľom\nspoločnosti D1 Business Group s.r.o. a za konateľa spoločnosti označil bulharského občana F. G., pričom\ntoto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.\n26. K námietke rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno o reálnom\ndodaní fakturovaných služieb osobou uvedenou na sporných faktúrach zaťažilo žalobcu. Žalovaný\nnepovažuje za pravdivé tvrdenie žalobcu, že poskytol všetky podklady, ktoré potvrdzovali oprávnenosť\nodpočítania dane. Žalobca svoj nárok na odpočítanie dane v sume 16.896,87 eura z faktúr vyhotovených\ndeklarovaným dodávateľom D1 Business Group s.r.o. preukazoval len predložením formálnych\ndokladov. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie\núčtovných dokladov, faktúr a zmlúv nepostačuje.\n27. Žalovaný poukazuje na to, že sporné faktúry neboli vyhotovené v súlade s § 74 ods. 1 písm. f)\no DPH, keďže neobsahovali údaje o množstve a druhu dodaného tovaru, alebo o rozsahu a druhu\ndodanej služby. Na sporných faktúrach je uvedený predmet fakturácie ako napr.: „čistiace práce\nspojené s otvorením obradnej sály AVE+ Rastislavova ul. Košice“, „údržba areálu Nemocnica Gelnica\n– AVE+“, „dezinfekcia priestorov nemocnice AVE+ v Gelnici“ a množstvo, resp. počet: 1. Z takto\nvystavených faktúr nie je zrejmé, prečo sú deklarované služby fakturované práve v sumách uvedených\nna sporných faktúrach. Sporné faktúry ďalej obsahujú slovnú informáciu o tom, že sú vystavené „na\nzáklade objednávky a dohody“, avšak ani z objednávok, ktoré boli správcovi dane predložené v deň\nzačatia daňovej kontroly nie je možné zistiť rozsah a konkrétne druhy dodávaných služieb, keďže tieto\nobjednávky zo dňa 14.11.2020, resp. zo dňa 10.12.2020 (v prípade faktúry č. 201217) sú formulované\nvšeobecne (napr. objednávame si u Vás zimnú údržbu areálu nemocnice s poliklinikou na adrese\nNemocničná 33, 056 01 Gelnica). Konkrétne druhy, rozsah jednotlivých služieb a dôvod fakturácie\npráve v sumách uvedených na sporných faktúrach nebolo možné zistiť ani zo zmlúv, ktoré daňový\nsubjekt priložil k faktúram č. 201202 zo dňa 23.12.2020, č. 201212 zo dňa 31.12.2020, č. 201215 zo\ndňa 31.12.2020 (zmluva o vykonaní dezinfekcie) a č. 201204 (zmluva o poskytovaní upratovania č.\n3/2020). Zmluva o vykonaní dezinfekcie obsahuje len informácie o tom, že jej predmetom je dezinfekcia\nvykonávaná v priestoroch vo vlastníctve daňového subjektu v čase od 15.11.2020 do 30.12.2020 a že\ncena za vykonanie dezinfekcie je 69.852,00 eur bez DPH za všetky tri miesta vykonania dezinfekcie.\nZ predmetnej zmluvy však nie je zrejmé, aká veľká plocha, resp. oblasť má byť dezinfikovaná, akými\ndezinfekčnými prostriedkami, ani to, koľko pracovníkov má dezinfekciu vykonať.\n28. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane nepreveroval, či transakcie neprebiehali\nza podmienok neobvyklých, či nelogických, že nezískal dôkazy o nepoctivosti žalobcu a v súvislosti\ns poukazovaním na rozsudok Súdneho dvora EÚ (v spojených veciach Mahagében a Dávid) uvádza,\nže správca dane svoj záver nezaložil na zisteniach o účasti daňového subjektu na daňovom podvode,\nresp. na zneužívajúcom konaní. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane nie z dôvodu\núčasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia § 49 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.\n\nPrávo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb tak,\nako je uvedené na faktúrach. Je úlohou žalobcu ako daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania\ndane, preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie. Žalobca síce predložil formálne doklady, ale\nv preverovanom prípade nebolo preukázané, že sporné faktúry zobrazujú skutočnosti tak, ako reálne\nnastali, zo strany žalobcu neboli predložené také dôkazy, ktoré by osvedčovali deklarované atribúty\ndodávok (druh, množstvo, pôvod, dodávateľ).\n29. Žalovaný za nedôvodný považuje aj žalobný dôvod týkajúci sa neurčitosti, nezrozumiteľnosti\na nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane, pretože výrok rozhodnutia správcu dane\nobsahuje všetky informácie uvedené v § 63 ods. 3 písm. d) a c) Daňového poriadku, je z neho zrejmé,\no koho právach a povinnostiach sa rozhodovalo, rozhodnutie vo veci vrátane uvedenia ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, ďalej je zrejmá lehota plnenia, aj suma a číslo účtu, na\nktorý má byť suma zaplatená. Z výroku rozhodnutia je zrejmé, že žalobca v daňovom priznaní doručenom\ndňa 25.01.2021 priznal daňovú povinnosť v sume 4.331,07 eura, pričom správca dane vo vyrubovacom\nkonaní zistil, že žalobca mal priznať daň v sume 21.227,94 eura. Ďalej je z neho zrejmé, že správca dane\npodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.896,87 eura, pričom\nsuma vyrubeného rozdielu dane a dôvody jej vyrubenia sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu\ndane.\n30. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval zákonne a odvolací\norgán sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, žalovaný navrhol, aby správny súd\nžalobu zamietol.\nIV.\nReplika\n31. Vyjadrenie bolo zaslané žalobcovi dňa 10.05.2023 na repliku, ten však na ňu nereagoval.\nV.\nKonanie na správnom súde\n32. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. KE-6S/133/2022 zo dňa 17.04.2023 zamietol návrh\nžalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n33. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov, ktorý\ndňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona prešiel výkon súdnictva\nod uvedeného dátumu z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v\nKošiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od uvedeného dátumu daná právomoc správnych súdov.\n34. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 12.05.2026, na ktorom rozhodol za\núčasti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na podanej\nžalobe ako aj na všetkých jej žalobných dôvodoch. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala na vyjadrení\nako aj na odôvodnení samotného preskúmavaného rozhodnutia.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n35. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n36. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n37. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada\nna všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n39. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n40. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n41. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní\na obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n42. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo\npreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných\npredpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej\núčelu.\n43. Podľa § 45 ods. 1 písmeno a) bod 1. Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva\ndaňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane\nna výkon daňovej kontroly.\n44. Podľa § 45 ods. 1 písmeno a) bod 2. Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva\ndaňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca\nsprávcu dane, ktorým je obec.\n45. Podľa § 45 ods. 1 písmeno f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným\nskutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k\nnim.\n46. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n48. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.\n2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n50. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n51. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nVII.\nPrávny názor správneho súdu\n52. Predmetom tohto konania je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č.\n102820228/2022 zo dňa 17.10.2022, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane\no vyrubení rozdielu na DPH v celkovej sume 16.896,87 eur za zdaňovacie obdobie december 2020.\nSpornou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych\npodmienok na vznik nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH z piatich sporných faktúr od deklarovaného dodávateľa D1 Business Group s.r.o.\n53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nsprávneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n54. Po preskúmaní administratívneho spisu ako aj súdneho spisu má správny súd za to, že nie je\ndôvodná ani jedna námietka žalobcu, a preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190\nSSP zamietol.\n55. Úvodom sa správny súd zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania\nby bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné\npreverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 písm. d SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu\n(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v\nustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní\npreskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú\nnásledne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny\norgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie\nneodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods.5 Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia\n\nmusí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne\núčastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu\nnesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi\nna strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O\nnepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.\n56. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane správny súd uzatvára,\nže námietka žalobcu čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v ktorej argumentoval tým, že: žalovaný\nsa v konkrétnostiach nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu; žalovaný sa obmedzil len na\nvysvetlenie a odobrenie postupu správcu dane; namieta, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore\ns § 63 ods.5 Daňového poriadku; je nedôvodná. Správny súd má za to (v zhode so žalovaným),\nže ani rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správcu dane netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Z\noboch rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vyplýva správna úvaha, ktorou sa tak správny orgán prvého\nstupňa ako aj žalovaný spravovali pri vyhodnocovaní zistených skutočností a ich následnom právnom\nposúdení. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva aj to s ktorými odvolacími námietkami žalobcu a akým\nspôsobom sa žalovaný vysporiadal (strana 9 až 19 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného). Taktiež\nje z oboch rozhodnutí zrejmé, že majú všetky náležitosti tak ako to vyžaduje zodpovedajúca právna\núprava obsiahnutá v ustanovení § 63 ods.5 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené nebola námietka\nžalobcu o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí spôsobilá zrušiť tieto rozhodnutia a nebola v konaní\ndôvodná.\n57. Súd ďalej poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020\nz 30.06.2022, ktorý v bode 16 odôvodnenia tohto rozsudku že nárok na odpočítanie dane vzniká\npríjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie\ndane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi\npodmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je\niná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to že predmetné plnenie\nfakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) že prijaté plnenie je\npríjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie\nuvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je\nna osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n58. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z\npridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:\nI. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)\nII. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,\nkeď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej\nhodnoty)\nIII. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej\nhodnoty)\nIV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou\nna odpočítanie dane.\n59. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä\nv prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k\ndaňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.\n60. K žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na nesprávnu aplikáciu judikatúry Súdneho dvora\nEÚ vo vzťahu k vedomostnému testu a k preukazovaniu daňového podvodu (najmä spojené veci C-80/11\na C-142/11 Mahagében a Dávid, vec C-439/04 Axel Kittel), súd uvádza, že táto argumentácia je pre danú\nvec právne irelevantná. Žalobca totiž nedôsledne rozlišuje medzi fázou preukazovania hmotnoprávnych\npodmienok (kde nesie dôkazné bremeno žalobca ako daňový subjekt) a fázou preukazovania účasti na\ndaňovom podvode (kde by dôkazné bremeno znášal správca dane). Z odôvodnenia rozhodnutí správcu\n\ndane aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že nárok na odpočet DPH nebol žalobcovi odopretý z dôvodu,\nže by bol zapojený do daňového podvodu na inom stupni reťazca, o ktorom vedel alebo mal vedieť. Nárok\nmu bol odopretý už v prvotnom štádiu dokazovania pre nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky,\nt.j. z dôvodu, že nepreukázal reálne dodanie fakturovaných dezinfekčných a upratovacích prác\ndodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, prípadne iným, presne identifikovaným subdodávateľom\nv postavení zdaniteľnej osoby.\n61. K námietke neunesenia dôkazného bremena súd poukazuje na ustálený právny názor najvyšších\nsúdnych autorít, v zmysle ktorého dôkazné bremeno na preukázaní toho, že tovary a služby, na ktorých\nzakladá sa zakladá sťažovateľove právo na odpočítanie dane je prioritne na strane daňového subjektu.\nTo však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019 - bod 54). Dokazovanie\nv daňovom konaní ako aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane\nmá svoje pravidlá. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp.\nzn.: I.ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné\npovinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti\nrealizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu\ns ním predloží správcovi písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná\npovinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.\nAk však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno\nkonštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje prakticky\nvyjadrenie kombinácie zásady vyhľadávacej a prejednacej (obdobne aj rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn..: III.ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie\nlisty, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení\ndeklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (podľa\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto na neho prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia\nidentifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 705/2017\nzo dňa 15.11.2017, publikované v Zbierke Nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 71/2017).\nSankciou za neunesenie dôkazného bremena, a to aj v rozsahu či boli alebo neboli určité dodania\ntovarov a služieb použité na ďalšie ekonomické plnenia, je následne neuznanie uplatneného práva na\nodpočítanie dane.\n62. V konaní bolo nesporné (čo potvrdil sám svedok a konateľ dodávateľa C. D. E., ako aj konateľ žalobcu\nH. H.), že deklarovaný dodávateľ D1 Business Group s.r.o. nedisponoval žiadnymi zamestnancami a\npráce mali vykonať výlučne bližšie nešpecifikovaní subdodávatelia. Povinnosťou žalobcu preto bolo\nv zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojení so záväznými závermi rozsudku Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, spoľahlivo identifikovať skutočného dodávateľa. Nárok na\nodpočítanie dane musí byť odopretý, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nie je identifikovaný a\nak daňový subjekt nepreukáže, že tento skutočný dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. Tvrdenie\nžalobcu, že zisťovanie totožnosti reálnych vykonávateľov prác bolo mimo jeho sféry vplyvu, neobstojí,\nkeďže zistenie, kto reálne poskytuje služby v jeho vlastných priestoroch, patrí k základnej odbornej\nstarostlivosti podnikateľa a k overeniu elementárnych podmienok pre fakturáciu a odpočet DPH.\n63. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia\nz dôvodu neuvedenia matematického spôsobu výpočtu rozdielu dane, súd konštatuje, že ide\no námietku zjavne nedôvodnú. Suma rozdielu dane 16.896,87 EUR predstavuje exaktný súčet žalobcom\nuplatnenej a správcom dane neuznanej dane z pridanej hodnoty zo všetkých piatich sporných faktúr\nuvedených v protokole a v rozhodnutí správcu dane (7.086,54 EUR + 2.183,24 EUR + 3.982,40\nEUR + 2.025,60 EUR + 1.619,09 EUR). Absencia formalistického matematického vzorca vo výroku\nnespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, ak je výška odopretého odpočtu zrejmá z obsahu spisu a\nodôvodnenia.\n64. Súd sa taktiež nestotožnil ani s námietkou ignorovania objektívnych okolností a nevykonania\nmiestneho zisťovania v nemocnici a domoch smútku počas pandémie COVID-19. Správca dane\n\nnespochybňoval, že nehnuteľnosti žalobcu reálne mohli byť dezinfikované, ani to, že v čase\npandémie bola dezinfekcia práve týchto nehnuteľnosti objektívne potrebná. Zásadným dôvodom však\nbola absencia preukázania skutočnosti, kto (aký konkrétny zdaniteľný subjekt) tieto práce v mene\ndeklarovaného dodávateľa reálne vykonal. Miestne zisťovanie stavu nehnuteľností s takým výrazným\nodstupom času, kedy už nepochybne došlo k ďalším čistiacim a dezinfekčným prácam, by nijakým\nspôsobom nemohlo prispieť k objasneniu identity osôb, ktoré mali tieto služby vykonať v decembri 2020.\nSúdu je známe v akej situácii sa ocitol žalobca v covidovom období, ale táto skutočnosť nepredstavuje\ntakú okolnosť, ktorá by ho oprávňovala nedodržiavať zákonom stanovené predpisy.\n65. Vo vzťahu k vyhodnoteniu svedeckej výpovede C. D. E. (konateľa dodávateľskej spoločnosti D1\nBusiness Group) správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný postupovali plne v medziach\nzásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Svedok síce všeobecne potvrdil\ndodanie služieb subdodávateľmi, no nedokázal ozrejmiť žiadne detaily obchodu ani menovať osoby,\nktoré práce fakticky urobili. Samotné predloženie formálnych dokladov (faktúr, všeobecne formulovanej\nzmluvy) a hotovostných dokladov negarantuje automatický vznik nároku na odpočet, ak sú tu na základe\niných objektívnych skutočností (nekontaktnosť dodávateľa, absencia personálu) dôvodné pochybnosti o\nreálnom uskutočnení obchodu, ktoré daňový subjekt nevyvráti. Súdu sa žiada dodať, že C. D. E. počas\nvýpovede u správcu dane uviedol, že už nie je konateľom dodávateľskej spoločnosti, hoci pri preverovaní\nbolo zistené, že v Obchodnom registri stále figuroval ako konateľ.\n66. Nedôvodná je napokon aj žalobná námietka týkajúca sa porušenia zásady primeranosti, súčinnosti a\nzásady in dubio mitius či namietanej pasivity správcu dane. Žalobca bola riadne vyzvaný na preukázanie\nnejasností [§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku] a oboznámený s pretrvávajúcimi pochybnosťami.\nVyrubovacie konanie neslúži na to, aby správca dane umelo vytváral nové zistenia, ak daňový subjekt\nzostal dôkazne pasívny a neoznačil žiadne relevantné prostriedky spôsobilé jeho nárok preukázať.\nZásada in dubio mitius sa aplikuje výlučne pri existencii viacerých rovnocenných výkladov právnej\nnormy, avšak nie v procese hodnotenia dôkazov v situácii, kedy daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné\nbremeno.\n67. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou\nčiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s\nobsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými\nnámietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné\nnámietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností\nsprávca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.\nPosúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a v\nsúlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku. Preto súd uzatvára,\nže postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto\nani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.\n68. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n69. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a\nžalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\n70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}