{"guid": "4664b47c-bf82-4a69-9477-32b1324aa3bb:53170dc4-6a87-4520-ba27-c888bfdd7960", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3", "spisova_znacka": "KE-6S/32/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/32/2022 z 13. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 13. januára 2026, sp. zn. KE-6S/32/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3", "identifikacne_cislo": "7022200200", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2026-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f)", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53170dc4-6a87-4520-ba27-c888bfdd7960", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/32/2022\n7022200200\n13. 01. 2026\nJUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z\nčlenov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Štefan Nagy FAN-AUTO, s miestom podnikania: A. B. XX, XXX XX C., IČO: 32 529 597, právne zastúpený: JUDr.\nKristína Tomková, advokátka so sídlom: D. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022 v spojení\ns rozhodnutím správcu dane takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmý tento priebeh administratívneho konania:\n- dňa 17.09.2019 začala daňová kontrola u žalobcu ako daňového subjektu na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie mesiacov 01/2018-12/2018;\n- na základe žiadosti žalobcu bola daňová kontrola prerušená v období od 15.04.2020 do 30.09.2020\na ukončená doručením protokolu č. 100096679/2021 zo dňa 22.01.2021 splnomocnenému zástupcovi\nspolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným;\n- dňa 19.03.2021 žalobca ako daňový subjekt doručil správcovi dane svoje vyjadrenie\nk\nzisteniam obsiahnutým v protokole;\n- správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a zároveň požiadal žalovaného o predĺženie\nlehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní;\n- dňa 18.10.2021 boli prerokované pripomienky daňového subjektu k zisteniam uvedeným\nv\nprotokole, o čom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní.\n2. Dňa 25.11.2021 vydal správca dane rozhodnutie č. 102387898/2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 6.912,76,- eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie máj 2018. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie máj 2018 z 9 faktúr od dodávateľa LARGO KE, s.r.o., so sídlom: E. XX, XXX XX\nF. C., IČO: 46 128 212 za nákup náhradných dielov do áut. Správca dane uzavrel, že dodanie týchto\nnáhradných dielov do áut (tovaru) od spoločnosti LARGO KE, s.r.o považuje po vykonaní dokazovania za\nnepreukázané, a preto si daňový subjekt nemôže z deklarovaných faktúr za mesiac máj 2018 odpočítať\ndaň z pridanej hodnoty. Mal teda za to, že daňový subjekt\nv mesiaci máj 2018 nesplnil\npodmienky pre priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty uvedené v ustanovení § 51 ods. 1 písm.\n\na) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty vo výške 6.912,76,- eur.\n3. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie v ktorom namietal:\n- nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho vychádza z nezákonného postupu, v konaní\nnebol dodržaný daňový poriadok, Ústava SR a neboli rešpektované základné práva a právom chránené\nzáujmy daňového subjektu;\n- namieta výpovede svedkov z dôvodu, že im boli kladené kapciózne otázky, čo je nezákonné a\nneprípustné, a preto nemôžu byť použité ako dôkaz v daňovom konaní;\n- správca dane ignoruje výpovede svedkov v jeho prospech;\n- poukazuje na to, že dodávateľ doložil svoj výkaz DPH a správca dane mal možnosť osloviť Finančné\nriaditeľstvo SR pre potreby objektivizovania dokazovania;\n- nekontaktnosť niektorých dodávateľov nemôže pripisovať správca dane za vinu daňovému subjektu;\n- pokiaľ správca dane tvrdí, že obchody neprebehli na základe uzatvorených obchodných zmlúv k tomuto\nuviedol, že obchody môžu byť uzatvorené na základe písomnej zmluvy, ústne, dokonca konkludentným\nprávnym úkonom, pričom správcovi dane neprislúcha neuznávať zmluvy;\n- závery správcu dane nemajú relevantný právny podklad, sú len jeho subjektívnym názorom;\n- nesúhlasí s tvrdením správcu dane o údajnom nedodaní tovarov a poukazuje na výkazy DPH a na to,\nže na vstupe aj na výstupe bola istina a daň riadne priznaná a odvedená a riadne realizovaná.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022 odvolanie zamietol a potvrdil\nrozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia popísal zistený skutkový stav a vysporiadal sa s\nodvolacími námietkami daňového subjektu. V závere žalovaný uviedol, že nedostatok preukázateľnosti\ndodania predmetu fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu o tom, že mu\nfakturované tovary boli skutočne dodané, najmä ak jeho tvrdenia sú všeobecné a nie sú podložené\ntakými dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery správcu dane. Poukázal na to, že dôkazná povinnosť nie je\nlen povinnosťou, ale je aj právom daňového subjektu, ktoré v tomto prípade daňový subjekt nevyužil\ntým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. V podanom odvolaní deklaruje svoj\nnesúhlas\ns prijatými závermi a nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne skutočnosti a\nnepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery správcu dane nie sú správne. Postup správcu\ndane nebol v rozpore s daňovým poriadkom ani s platnými právnymi predpismi a posúdenie skutkového\nstavu a prijaté závery sú správne.\nII.\nSprávna žaloba\n5. V správnej žalobe, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia, tak žalovaného aj rozhodnutia správcu\ndane namietal žalobné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP a k týmto žalobným dôvodom\nuvádza:\n- nesúhlasí s výkladom žalovaného lebo je v rozpore s realitou a vzájomne sa prelínajúcimi konaniami;\n- namieta nezákonnosť rozhodnutia, ktoré vyplýva z nezákonného postupu správcu dane založené na\nprincípe viny;\n- má za to, že výpočtové stredisko Finančného riaditeľstva SR vyselektuje daňové subjekty, ktoré je\npotrebné dodaniť;\n- tvrdí, že kontrolór dodatočne vyrába dôkazy formou subjektívneho voluntaristického neuznania\nvýdajov;\n- žiada o vypočutie svedkov (vedúceho oddelenia daňovej kontroly 7 Daňového úradu Košice, pobočka\nSpišská Nová Ves - A. G. H., zodpovedného pracovníka analytického oddelenia, ktorý vydal podnet v\npredchádzajúcom období vedúcemu oddeleniu daňovej kontroly 7 Daňového úradu Košice, pobočka\nSpišská Nová Ves, zodpovedného pracovníka Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves,\nktorý vydal podnet analytikovi a vedúcemu kontroly Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová\nVes, vypočutie kontrolórky E. I.);\n- poukázal na to, že doklady mu ukradol neznámy páchateľ, a preto podal trestné oznámenie;\n- poukazuje na princíp prezumpcie neviny;\n- navrhuje, aby žalovaný predložil mesačné výkazy na DPH na vstupoch a výstupoch všetkých\nobchodných partnerov;\n\n- namieta nezákonný postup správnych orgánov, ktoré neuviedli, podľa akých kritérií postupovali a aké\nnástroje použili;\n- poukazuje na to, že dodávatelia riadne podali daňové priznania, prijali od žalobcu zaplatenie istín a\npokiaľ daň neodviedli, tak to nie je zodpovednosť žalobcu;\n- nesúhlasí s posúdením toho, že obchody neboli reálne;\n- namieta rozpor §156 ods. 8 Daňového poriadku;\n- tvrdí, že daňové konanie presiahlo trvanie 12 mesiacov;\n- namieta aj argument správnych orgánov o tom, že neoznačil dodávateľov;\n- namieta taktiež aj porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku a má za to, že neboli brané\ndo úvahy dôkazy v prospech žalobcu;\n- namieta aj nezákonnosť protokolu;\n- tvrdí, že Kriminálny úrad finančnej polície SR mu násilím odňal doklady a ak ich odňal mal ich vrátiť\ndo 2 mesiacov.\nSpolu so správnou žalobou podal súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2022 uviedol, že správca dane, ako aj žalovaný\npostupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Z rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného je\nzrejmé, aké skutočnosti dodávateľ a žalobca, na ktorom bolo v tejto veci dôkazné bremeno nepreukázali,\nako aj to, ktoré zistenia viedli správcu dane k záveru, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň zo\nsporných faktúr a záver správcu dane má oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch. Vyjadril sa\naj k jednotlivým námietkam žalobcu:\n- nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že daňové konanie je realizované na princípe viny a že daňové\nsubjekty sú vyselektované s cieľom dodanenia a majetkovej sankcie;\n- žalobca ani počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania a ani počas odvolacieho konania\nnepreukázal, že si právo na odpočítanie z faktúr od dodávateľa LARGO KE, s.r.o uplatnil oprávnene v\nsúlade s ustanoveniami § 49 až § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty;\n- návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov nepovažuje žalovaný za\ndôvodný, pretože predmetom sporu je posúdenie, či si žalobca uplatnil odpočítanie dane;\n- pokiaľ žalobca poukazuje na to, že mu boli doklady odcudzené, tak táto námietka sa netýka\nzdaňovacieho obdobia máj 2018, ani daňovej kontroly vykonanej na základe oznámenia zo dňa\n31.07.2019 a tieto námietky žalovaný považuje za neopodstatnené;\n- z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa dostavil ku správcovi dane a odovzdal mu svoje\ndaňové a účtovné doklady za preverované obdobia, čo je zrejmé zo zápisnice o ústnom pojednávaní\nč. 102167450/2019;\n- pokiaľ žalobca namieta, že pri určovaní dane prvostupňový a druhostupňový orgán neuviedol podľa\nakých kritérií a nástrojov postupoval a aké použil, k tomuto žalovaný uviedol, že predmetná námietka je\nformulovaná zmätočne a nejasne, poukázal na obsah protokolu č. 100096679/2021 zo dňa 22.01.2021,\nz ktorého je zrejmé, z čoho vychádzal a k akým záverom správca dane dospel;\n- k námietkam žalobcu, že dodávatelia riadne podali daňové priznanie, že prijali od žalobcu zaplatenie\nistín a k žiadosti o predloženie mesačných výkazov na DPH všetkých obchodných partnerov žalobcu\nžalovaný uviedol, že žalobca si v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie\nmáj 2018 na riadku 21 uplatnil odpočítanie dane v sume 15.705,73,- eur, a keďže žalobcovi po\nvykonanom dokazovaní nepriznal správca dane odpočet len v sume 6.912,76,- eur z faktúr vyhotovených\ndodávateľskou spoločnosťou LARGO KE, s.r.o., žalovaný považuje požiadavku žalobcu na preverenie\nkontrolných výkazov všetkých dodávateľov žalobcu za neopodstatnenú, poukázal aj na to, že z\nadministratívneho spisu je zrejmé, že správca dane preveroval kontrolný výkaz podaný spoločnosťou\nLARGO KE, s.r.o.;\n- poukázal na to, že keďže žalobca je ten, kto si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH tak má byť schopný\npreukázať splnenie podmienok na jeho uplatnenie;\n- pokiaľ žaloba namieta porušenie ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku, predmetná námietka\nnie je opodstatnená, nakoľko sa týka úroku z omeškania, ktorý nie je predmetom tohto konania;\n- pokiaľ žalobca namieta, že neboli brané do úvahy dôkazy vykonané v jeho prospech v dožiadaniach k\ntomuto žalovaný uvádza, že žiadne dožiadania neboli vykonané a teda námietka je neopodstatnená a\nvšetky dôkazy, ktoré boli tak v prospech ako aj v neprospech žalobcu hodnotil správca dane jednotlivo\n\na následne vo vzájomnej súvislosti a dôkazy, ktoré boli v prospech žalobcu neboli takej dôkaznej sily,\naby mohli zvrátiť závery správca dane v danej veci, zároveň poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdí,\nže si kontrolóri nevšímali dôkazy v prospech žalobcu neuvádza konkrétne, ktoré dôkazy to mali byť a\nktoré si správca dane nevšímal;\n- k námietke žalobcu o tom, že daňové konanie presiahlo 12 mesiacov a k námietke nedodržania\nzákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že táto nie je dôvodná, poukázal na to, že\ndaňová kontrola nie je daňovým konaním a poukázal taktiež na to, že daňová kontrola začala dňa\n17.09.2019 (oznámenie o daňovej kontrole číslo: 101840751/2019 zo dňa 31.07.2019 bolo doručené\ndňa 17.08.2019), následne na základe žiadosti žalobcu doručenej správcovi dane dňa 14.04.2020 bola\nprerušená odo dňa 15.04.2020 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly po dátume\n30.09.2020, kedy sa podľa § 6 a § 8 zákona č. 67/2020 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje\nza skončené obdobie pandémie; k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 09.02.2021, a to doručením\nprotokolu z daňovej kontroly a výzvou žalobcovi a z uvedeného tak vyplýva, že zákonná lehota na\nvykonanie daňovej kontroly bola dodržaná;\n- taktiež bola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo dňa\n10.02.20212 podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n7. Žalobca v replike zo dňa 04.10.2022 opätovne poukázal na to, že konanie žalovaného je založené na\nbáze prezumpcii viny žalobcu ako daňového subjektu a zotrval na podanej žalobe.\n8. Žalovaný v duplike zo dňa 14.11.2022 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a taktiež na tom, že postup\nsprávcu dane, ako aj postup žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené\npráva žalobcu a žalobné dôvody žalobcu uvádzané v správnej žalobe, ako aj v jeho vyjadrení zo dňa\n04.10.2022 sú neopodstatnené.\nV.\nKonanie na správnom súde\n9. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach\nuznesením č. konania: 6S/32/2022-83 zo dňa 08.09.2022 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku\nzamietol.\n10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach.\nV súlade s § 3 ods.\n3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach\n(ďalej aj „správny súd\").\n11. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd pojednávanie na deň 13.01.2026, na ktorom vo\nveci rozhodol za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju\nneprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že berie na vedomie že sa môže pojednávať v jeho\nneprítomnosti.\n12. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na tom, že v prípade žalobcu boli zo strany správnych orgánov\nporušené ustanovenia procesných predpisov a taktiež došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\na nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Zároveň poukázala na objektívnu nemožnosť predloženia\ndokladov, pretože všetky doklady mal žalovaný. Zotrvala na tom, že došlo k reálnym obchodom,\ndodávateľ bol riadne registrovaný a daň z transakcií priznal a predložené faktúry a výkazy DPH nie sú\nlen formálnymi dokladmi a odzrkadľujú ekonomickú realitu tohto subjektu.\nVI.\nRelevantné právne posúdenie\n13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n14. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n17. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n18. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n20. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n21. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\nna predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.\n22. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva\ndaňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane\nslužobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.\n23. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\nvyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.\n24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom\nako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti\ndo užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra\nnehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania\ndeň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň\nodovzdania tovaru nájomcovi.\n25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n26. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od\ndane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n\n27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n28. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nVII.\nPrávny názor správneho súdu\n30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 102387898/2021 zo dňa 25.11.2021, ktorým tento žalobcovi za zdaňovacie\nobdobie mesiaca máj 2018 vyrubil rozdiel dane v sume 6.912,76,- eur. Vzhľadom na námietky žalobcu\nbol predmetom súdneho prieskumu aj postup žalovaného v odvolacom konaní, a taktiež aj postup\nsprávcu dane v daňovom konaní pred vydaním jeho rozhodnutia.\n31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n32. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov mal\nsprávny súd za to, že námietky žalobcu neboli dôvodné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ani\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\n33. V prvom rade považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že žaloba žalobcu obsahuje\nžalobné námietky vymedzené s poukazom na ustanovenia § 440 ods.1 písm. f), g) a h) Správneho\nsúdneho poriadku o kasačných námietkach, pričom tieto námietky odôvodnil sčasti všeobecnými\ntvrdeniami o nezákonnosti postupu správcu dane, o princípe prezumpcie neviny, o návrhoch na\nvykonanie dokazovania o nesprávnom posúdení a o nereálnosti obchodov žalobcu. Zároveň poukazuje\nna nezákonnosť daňovej kontroly a protokolu z dôvodu nedodržania lehoty 12 mesiacov na vykonanie\nkontroly a na rozpor s ustanovením § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Tieto žalobné námietky uvádza\nsprávny súd vyššie v bode 5 odôvodnenia tohto rozsudku.\n34. Čo do uvádzania žalobných námietok v správnej žalobe správny súd poukazuje na ustanovenie\n§ 182 ods. 1 písm. e) SSP, z ktorého vyplýva, že na to, aby správny súd mohol posúdiť správnou\nžalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je potrebné, aby žalobca v konkrétnostiach vymedzil\njednotlivé žalobné dôvody, ktorými napáda zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým\nmalo dôjsť k porušeniu jeho práv. To znamená že je nevyhnutné, aby žalobca v správnej žalobe v\nkonkrétnostiach odôvodnil v čom konkrétne má za to, že bol postup správnych orgánov pri vydávaní tohto\nrozhodnutia nesprávny, v akom smere správne orgány právne pochybili, čo opomenuli alebo zanedbali\nalebo skazili pri zisťovaní skutkového stavu veci a v akom smere žalobca má za to, že je právny záver\nsprávneho orgánu nesprávny. Táto požiadavka je vyjadrením princípu nestrannosti súdnictva, v zmysle\nktorej správny súd nie je povinný za žalobcu vlastnou iniciatívou nahrádzať iniciatívu žalobcu a za\nneho vyhľadávať žalobné dôvody či v prospech alebo neprospech žalobcu a v ich rámci skutočnosti\nvyhľadávať skutočnosti podporujúce alebo popierajúce tieto žalobné dôvody. Táto skutočnosť má svoj\nodraz aj v ustanovení § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je súd pri svojom rozhodovaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe viazaný žalobnými bodmi. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn.: 1Asan/2/2020 z 29.09.2021 podľa ktorého:\n\n„18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovo\ncharakteristikou „obvyklých\" nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných\nkonkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne\nsubstancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,\nv ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale\nmá zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov\npred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú\nmožnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s\nprotistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto\nprednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k\nčomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca\nje povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či\nzáverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia\nči priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má\njednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným\nodkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,\naké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej\nnezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 2 Azs 92/2025).“\n„19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava\nrozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v\nmedziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť.\nTu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no\nrozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v\npriebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v\nreplike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným\npo uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“\n„20. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As\n3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal\nďalšie argumenty, či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal\nbyť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.“\n„21. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z uvedených\nustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultrapetita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú\nmusí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej\nžaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.“\n„22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej\nochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.\"\n35. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že na požiadavku viazanosti\nsprávneho súdu konkretizovanými žalobnými bodmi nadväzuje požiadavka obligatórneho právneho\nzastúpenia, ktorá je odrazom ochrany práv účastníka konania a ktorá vyplýva zo samotnej povahy\nsprávneho konania. Predpokladá sa totiž, že osoba právne znalá dostatočným spôsobom právne\nšpecifikuje žalobné dôvody, v ktorých vytkne vady rozhodnutia a postupu správneho orgánu tak, aby\nsa poskytla dostatočná ochrana účastníkovi konania. V tomto správny súd poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžfk/67/2020 z 23.03.2022, podľa ktorého:\n„18. Treba zdôrazniť, že podmienka povinného právneho zastúpenia nie je v správnom súdnom konaní,\na o to viac v kasačnom konaní, samoúčelná. Táto požiadavka „... vyplýva z povahy správneho súdnictva,\nv ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. V prejednávanej veci je povinnosť\nkvalifikovaného právneho zastúpenia daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom\nkonaní, pričom táto legitímna požiadavka má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom\nrade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v\nktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad\nprávnych predpisov\" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo\ndňa 11. decembra 2019, bod 18, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nsp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a\niné). Splnenie požiadavky povinného právneho zastúpenia (v prípade osôb, ktoré nedisponujú druhým\nstupňom vysokoškolského vzdelania v odbore „právo\") preukazuje účastník konania splnomocnením\nudeleným advokátovi.\"\n36. V tomto prípade, aj keď bol žalobca zastúpený zástupcom s požadovaným vzdelaním, v správnej\nžalobe kvalifikovaný tento zástupca v konkrétnostiach nevymedzil žalobné dôvody v zmysle ustanovenia\n§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s ustanovaním § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP a ponechal veľkú\nväčšinu z nich ich len v rovine všeobecných tvrdení tak, ako to správny súd uviedol vyššie v bode 5\nodôvodnenia rozhodnutia a uspokojil sa len s týmito jeho tvrdeniami, a to aj s poukazom na ustanovenia\nSprávneho súdneho poriadku o kasačných námietkach. Jeho tvrdenia v správnej žalobe, vo väčšine,\nzodpovedajú odvolacím námietkam, avšak správny súd poukazuje na to, že na odvolacie námietky\nuž reagoval žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022 a\npovinnosťou žalobcu bolo rozvinúť žalobné dôvody v konkrétnostiach tak, aby nimi reagoval na odpoveď\nžalovaného na jeho odvolacie námietky, a teda uviesť v čom vidí postup žalovaného a posúdenie týchto\nnámietok, prípadne aj postup správcu dane a posúdenie jeho zhrnutia skutkového stavu za nesprávny.\nPokiaľ žalobca poukazuje v správnej žalobe na to, že dôvody žaloby uvádza podľa ustanovenia § 440\nods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku, správny súd aj napriek tejto skutočnosti posúdil\njeho tvrdenia uvádzané v správnej žalobe, pričom vychádzal z ich obsahu a považoval za potrebné\nvyjadriť sa k nim.\n37. Správny súd podotýka, že aj napriek formulácii žalobných námietok považuje za potrebné vyjadriť\nsa k žalobcom uvádzanému nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného, ako aj správcu dane, nakoľko, ak\nby len stroho zamietol žalobu z dôvodu, že jeho námietky boli koncipované príliš všeobecne jeho\nrozhodnutie by bolo arbitrárne a došlo by k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) a k porušeniu\nústavného práva na súdnu ochranu. Avšak žalobca si musí byť vedomý toho, že táto reakcia správneho\nsúdu na ním všeobecne vymedzené žalobné námietky s odkazom na jeho odvolacie námietky bude\ntiež len všeobecná tak, aby mu správny súd dal odpoveď na tieto ním len všeobecne vymedzené\nžalobné námietky a na to, či považuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné a postup\nžalovaného za rozporný s príslušnou právnou úpravou.\n38. Ešte pred vyjadrením sa k žalobcom uvádzaným žalobným dôvodom správny súd poukazuje na to, že\nproti rozhodnutiu žalovaného žalobca uplatnil všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa podľa ustanovenia\n§ 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku možno domáhať ochrany svojich práv v prípade, ak rozhodnutím alebo postupom boli porušené\nalebo priamo dotknuté žalobcove subjektívne práva, teda ak bol takýmto rozhodnutím alebo postupom\nukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca však nikde v správnej žalobe\nneuvádza, aké jeho subjektívne práva boli dotknuté rozhodnutím žalovaného a jeho postupom pri\nposudzovaní odvolania žalobcu, ako aj rozhodnutím a postupom správcu dane. V tomto smere teda\nnie je zrejmé, či a aký zásah do jeho subjektívnych práv u neho nastal. Správny súd aj napriek tejto\nskutočnosti a aj napriek všeobecným žalobným dôvodom sa vyjadrí k žalobcovým námietkam v takej\nrovine, v akej uplatnil jednotlivé žalobné námietky.\n39. Pokiaľ žalobca v žalobných námietkach uvádza, že pri určovaní dane prvostupňový a druhostupňový\norgán reálne neuviedol, podľa akých objektívnych kritérií a nástrojov postupoval a aké použil v tomto\nmožno detekovať námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného.\n40. Pri súdnom prieskume sa správny súd sa v prvom rade zaoberá týmto žalobným dôvodom\nžalobcu (nepreskúmateľnosťou rozhodnutia), nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou\nnapadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny\nsúdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim\ndôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou\nkaždého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna\n2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov\nzrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem\niného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,\n\nprípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového\nporiadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou\nnáležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.\nArgumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z\nodôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto\nnáležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo\nvydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie\nnejasné alebo protirečivé.\n41. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, ako aj ich postupu v daňovom konaní\na vyrubovacom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd konštatuje, že ani\nrozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre\nnezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie\nrozhodnutia správnych daňových orgánov. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti\ntak, ako to vyžaduje vyššie citovaného ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia\nrozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak správcu dane, ako aj\nžalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká správna úvaha ich viedla\nk posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé z nich aj to, akým právnym\nustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový stav. Tak rozhodnutie správcu\ndane, ako aj žalovaného vykazujú známky preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie\nsú v nich uvedené protirečivé závery. Správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými\nskutočnosťami a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami.\nUvedené je teda v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že nie je zrejmé, podľa akých objektívnych kritérií a\nnástrojov prvostupňový a druhostupňový správny orgán postupoval. Na tomto mieste súčasne správny\nsúd poukazuje na obsah protokolu z daňovej kontroly č. 100096679/2021 zo dňa 22.01.2021, z ktorého\nje zrejmé, z čoho správca dane vychádzal a k akým záverom dospel.\n42. K žalobcom namietanému nezákonnému postupu správcu dane (námietka porušení ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy) spočívajúcom na princípe viny, že daňové subjekty sú\nvyselektované na daňovú kontrolu správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že\nu žalobcu začala daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní s tým, že na výkon daňovej kontroly boli poverení v zmysle ustanovenia § 45 zákona č.\n563/2009 Z.z. zamestnanci správcu dane. Ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. nehovorí o\ntom, že táto daňová kontrola je realizovaná na podklade vyselektovania daňového subjektu, u ktorého\nbude vykonaná daňová kontrola na základe matematických a iných metód s cieľom dodaniť tento\ndaňový subjekt tak, ako to tvrdí žalobca, ale ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. dáva\nsprávcovi dane oprávnenie vykonať u daňového subjektu daňovú kontrolu za účelom zistenia a overenia\nskutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane, a teda je prostriedkom, ktorého pravidlá\na princípy sú upravené v daňovom poriadku, ktorý správcovi dane pomáha pri správnom zistení dane.\nVychádzajúc z toho je potom logický procesný postup správcu dane, ktorý nasleduje po tom, ako si\ndaňový subjekt uplatní odpočet dane z pridanej hodnoty spočívajúci vo vykonaní daňovej kontroly, za\núčelom zistenia správnej výšky dane. Pokiaľ žalobca tvrdí, že potom kontrolóri vyrábajú dodatočne\ndôkazy formou subjektívneho voluntaristického neuznania výdajov nemožno s ním súhlasiť, nakoľko\ndaňová kontrola sa riadi presnými pravidlami, ktoré sú upravené v zákone č. 563/2009 Z.z. a ktoré v\nprípade porušenia zo strany správcu dane môžu mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a zásah do\npráv a právom chránených záujmov daňového subjektu.\n43. Pokiaľ žalobca žiada o vypočutie svedkov uvedených v správnej žalobe k nezákonným praktikám,\npostupom a metódam žalovaného, k tomuto správny súd uvádza, že s prihliadnutím na podstatu\nsprávneho súdneho konania a po oboznámení sa s administratívnym spisom má za to, že vykonanie\ntakýchto dôkazov by bolo v konaní nehospodárne a neúčelné a nebol daný dôvod na vykonanie ním\nnavrhnutých dôkazov. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že správne súdy nie sú v zásade súdmi\nskutkovými. Úlohou správnych súdov je zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd fyzických a\nprávnických osôb súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy (§ 2\nods. 1 a 2 SSP). Správne súdy sú v zásade viazané skutkovým a právnym stavom ku dňu vydania\nrozhodnutia preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) a vychádzajú\nzo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP). Nie je pre nich typická plná\n\njurisdikcia. Z tohto dôvodu sa v správnom súdnom konaní dokazovanie vykonáva len výnimočne, a\nspravidla na zistenie dôvodov nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré nemožno priamo\nzistiť z administratívneho spisu (§ 119 druhá veta a § 120 písm. a) SSP; o konanie podľa § 120 písm. b)\na c) SSP v predmetnej veci nejde). V danom prípade sa žalobca, podľa názoru správneho súdu, svojím\nnávrhom na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov v správnom súdnom konaní snažil odstrániť\njeho vlastné pochybenie z daňového konania, v ktorom relevantné dôkazné návrhy neprodukoval,\nčo logicky rezultovalo do záveru orgánov finančnej správy o neunesení jeho dôkazného bremena v\ndaňovom konaní. Ako je zrejmé z administratívneho spisu žalobca takéto dôkazy v administratívnom\nkonaní nenavrhoval. Správny súd poukazuje na to, že je úlohou a zodpovednosťou sťažovateľa, aby\nsvoje práva a procesné návrhy uplatňoval včas a v takých procesných štádiách, ktoré sú pre tieto návrhy\nvymedzené, inak sa sám vystavuje riziku straty uplatňovaného práva (vigilantibus iura scripta sunt).\n44. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že mu doklady ukradol neznámy páchateľ a žiadal o pomoc\nGenerálnu prokuratúru, k tomuto správny súdu uvádza, že tu absentuje akákoľvek súvislosť medzi týmto\ntvrdením žalobcu a závermi správcu dane a žalovaného obsiahnutými v ich rozhodnutí. A naviac, z\nobsahu trestného oznámenia podaného žalobcom na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 01.06.2021\nvyplýva, že toto sa týka dokumentov.\n45. Ako je zrejmé z administratívneho spisu správca dane založil svoje rozhodnutia na tom, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane z\npridanej hodnoty, s čím sa stotožnil aj žalovaný. Správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť v krátkosti\nk splneniu hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty.\n46. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) Smernice Rady\n2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície\ndo právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) status osoby\ndeklarovaného dodávateľa - teda to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná\nosoba registrovaná pre daň, 2.) materiálna existencia plnenia - teda to, že predmetné plnenie fakticky\nexistuje a nejde o fiktívne plnenie a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým\nsubjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky\nna odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie\ndane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n47. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z\npridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:\nI. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)\nII. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,\nkeď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej\nhodnoty)\nIII. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej\nhodnoty)\nIV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods.\n1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou\nna odpočítanie dane.\n48. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä\nv prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k\ndaňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.\n49. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil\nustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho daňový subjekt nepreukázal dodanie\nslužieb uvedených na faktúrach spoločnosťou LARGO KE, s.r.o. a s týmto záverom sa stotožnil\naj žalovaný. Záver správnych orgánov je teda postavený na neunesení dôkazného bremena, čo do\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítane dane z pridanej hodnoty žalobcom.\n50. Samotnému prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojom rozhodnutí sp. zn.\nI. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v\nodôvodnení tohto rozhodnutia rozobral prenos dôkazného bremena nasledovne: „Daňový subjekt má\n\nv daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej.\"\n51. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve\npovinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový\nsubjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje\nopravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať\nosobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s\nnásledným spísaním zápisnice.\nXX. Na tomto mieste správny súd poukazuje na právne vety rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktoré rozhodnutie bolo publikované v Zbierke rozhodnutí\na stanovísk Najvyššieho správneho súdu SR pod číslom: 18/2022, v zmysle ktorého: „I. Len s použitím\npostupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese\ndokazovania k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt. II. Výzva podľa § 46\nods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo\npochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca\ndane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. III. Povinnosti\npodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane nemusí splniť do momentu ukončenia daňovej\nkontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena\nnedochádza.\"\n53. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania má správny súd za to, že bol záver správcu dane, s\nktorým sa stotožnil aj žalovaný, správny, keď po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov každý\njednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti uzavrel, že žalobcom ako daňovým subjektom nebolo\npreukázané dodanie tovaru a služieb od spoločnosti LARGO KE, s.r.o pre žalobcu. V reťazci dodávateľov\na subdodávateľov MARFI, s.r.o. - LARGO KE, s.r.o, resp. LIMESO s.r.o. - LARGO KE, s.r.o, nebolo\npreukázané, či a akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru v zmysle faktúr vystavených pre žalobcu za\npredaj tovaru. Tvrdenie daňového subjektu - žalobcu o dodaní náhradných dielov ním deklarovaným\ndodávateľom bolo v konaní vyvrátené nielen neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu, ale\naj tým, že správcovi dane, ktorý vykonával určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún\n2018 sa nakoniec podarilo vypočuť ako svedka E. G. – bývalého konateľa spoločnosti LARGO KE, s.r.o.\nv období od 02.11.2017 do 14.09.2018, ktorý sa počas svedeckej výpovede vyjadroval k ekonomickej\nčinnosti za zdaňovacie obdobie jún 2018, ale na podstatné veci si nespomínal, neuviedol konkrétnych\ndodávateľov ani odberateľov v zdaňovacom období jún 2018, predmet činnosti uviedol nákup a predaj\nrôzneho tovaru. Pri daňovej kontrole u daňového subjektu TOPENERG za zdaňovacie obdobie 2.\nštvrťrok 2018, sa E. G. taktiež podarilo vypočuť. Pri výsluchu uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti\nLARGO KE, s.r.o. boli služby, konkrétne opravy, čistenie liniek, pásových dopravníkov (premazávaníe), k\ndodávateľsko-odberateľským vzťahom uviedol, že v júni 2018 nemal žiadnych dodávateľov a odberateľa\nuviedol len jedného, a to spoločnosť TOPENERG. Z kontrolných výkazov daňového subjektu LARGO\nKE, s.r.o. správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach apríl, maj, jún, júl 2018 mal daňový subjekt\nLARGO KE, s.r.o. dvoch dodávateľov, a to MARFI s.r.o. a LIMESO s.r.o. Keďže správca dane nemal\nk dispozícii účtovné a daňové doklady dodávateľa LARGO KE, s.r.o. a taktiež jeho subdodávateľov\nMARFI s.r.o. a LIMESO s.r.o. nemohol preveriť vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovarov v\nzmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V\nreťazi dodávateľov a subdodávateľov MARFI s.r.o.-LARGO KE, s.r.o., LIMESO s.r.o.-LARGO KE, s.r.o.\nnebolo preukázané, či a akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru v zmysle faktúr vystavených pre\nodberateľa Štefan Nagy za predaj tovaru. Ďalej bolo z interného informačného systému Finančnej správy\n\nzistené, že spoločnosť MARFI s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty\nza 3. štvrťrok 2018. Spoločnosť LIMESO s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej\nhodnoty za jún 2018. Od 19.06.2018 zmenila spoločnosť konateľa na rumunského občana. Daňovému\nsubjektu LARGO KE, s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie jún 2018 určená daň z pridanej hodnoty podľa\npomôcok. Spoločnosť LARGO KE, s.r.o. je nekontaktná, bývalý konateľ spoločnosti so správcom dane\nnekomunikuje, rumunský občan, ktorý je terajším konateľom neexistuje. Posledné daňové priznanie\ndane z pridanej hodnoty podal daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl 2018. Správcovi dane neboli\nzo strany spoločnosti LARGO KE, s.r.o. predložené žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali, že k\ndodaniu tovaru došlo tak, ako to je deklarované faktúrami č. 01051801, 18040503, 08051802, 11051802,\n17051803, 21051804, 29051803, 29051804, 31051827.\n54. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že následne správca dane umožnil žalobcovi unesenie\njeho dôkazného bremena, čo do preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie. Už\nv oznámení o začatí daňovej kontroly číslo: 101840751/2019 zo dňa 31.07.2019, ktoré bolo žalobcovi\ndoručené dňa 17.08.2019 vyzval žalobcu na predloženie účtovných a daňových dokladov a evidencii\n(záznamov DPH, kontrolného výkazu DPH, hlavnej knihy, dodávateľských a odberateľských faktúr,\npríjmových a výdavkových pokladničných dokladov, skladovej evidencie, bankových výpisov, zmlúv,\nobjednávok, dodacích listov a pod.). Ako je zrejmé zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa\n17.09.2019, žalobca správcovi dane predložil doklady uvedené v prílohe tejto zápisnice, odberateľské\nfaktúry však správcovi dane ani na základe výzvy správcu dane zo dňa 16.03.2020 nepredložil, a to\nani na základe písomného oboznámenia so zisteniami správcu dane zo dňa 16.12.2020. Až vo svojom\nvyjadrení k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole doručenom správcovi dane dňa 19.03.2021,\ndaňový subjekt predložil správcovi dane časť odberateľských faktúr, odberateľské faktúry, ktoré mal\nvystaviť pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky však neboli predložené. Správca dane zistil, že\nžalobca nepriradil k jednotlivým sporným dodávateľským faktúram prislúchajúce odberateľské faktúry,\npričom na ústnom pojednávaní dňa 09.06.2021 uviedol , že nie je schopný to urobiť, nakoľko je to\nčasovo náročné. Žalobca nepreukázal v konaní, že za tovar, ktorý mal dodať svojim odberateľom mu\ntieto odberateľské spoločnosti zaplatili, uviedol, že väčšina tovaru bola hradená v hotovosti, nepredložil\nvšak o tom žiaden dôkaz. Taktiež nepredložil ani skladovú evidenciu za rok 2018, ktorá by preukazovala\nto, že tovar prijal na sklad. Pokiaľ ide o nepredloženie odberateľských faktúr pre Ministerstvo obrany\nSlovenskej republiky k tomuto uviedol argumentáciu o tom, že z dôvodu zmluvne upravenej podmienky\nmlčanlivosti tieto predložiť nemôže, čo však v konaní nebolo možné vyhodnotiť ako dôkaz o tom, že mu\nbol tovar, ktorý následne dodal ministerstvu reálne dodaný dodávateľom - spoločnosťou LARGO KE,\ns.r.o. Taktiež daňový subjekt v priebehu konania nepreukázal, že za tento tovar od spoločnosti LARGO\nKE, s.r.o. zaplatil a nebolo to preukázané ani touto spoločnosťou.\n55. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak správny súd uzatvára, že námietka žalobcu o tom, že nesúhlasí\ns právnym posúdením uvedeným správcom dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný o tom, že obchody\nneboli reálne nie je namieste, nakoľko vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci tak, ako ho\npopísal súd vyššie bol správny záver tak správcu dane, ako aj žalovaného o tom, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, čo do splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane z pridanej\nhodnoty.\n56. Pokiaľ žalobca namieta porušenie ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku táto námietka nie je\nnamieste a ani opodstatnená, nakoľko sa týka úroku z omeškania, ktorý nie je predmetom tohto konania.\n57. Čo sa týka námietky prekročenia dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu táto taktiež\nnebola v konaní dôvodná. Ako je zrejmé z administratívneho spisu daňová kontrola začala dňa\n17.09.2019 (oznámenie o daňovej kontrole číslo: 101840751/2019 zo dňa 31.07.2019 bolo doručené\ndňa 17.08.2019), následne na základe žiadosti žalobcu doručenej správcovi dane dňa 14.04.2020 bola\nprerušená odo dňa 15.04.2020 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly po dátume\n30.09.2020, kedy sa podľa § 6 a § 8 zákona č. 67/2020 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje\nza skončené obdobie pandémie; k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 09.02.2021, a to doručením\nprotokolu z daňovej kontroly a výzvou žalobcovi a z uvedeného tak vyplýva, že zákonná lehota 12\nmesiacov na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. Taktiež z administratívneho spisu je zrejmé, že\nbola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo dňa 10.02.20212\npodľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku.\n\n58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak správny súd uzavrel, že žiadna zo žalobným námietok nebola\nspôsobilá priniesť zrušenie ani rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane, preto správny\nsúd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.\n59. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n60. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ,,O nároku na náhradu trov konania\nrozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\"\n61. O nároku na náhradu trov medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa ustanovenia\n§ 168 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebol v konaní úspešný\na úspešnému žalovanému nevznikli žiadne také odôvodnené trovy konania, ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo žiadať, nakoľko tento v súdnom konaní prezentované vyjadrenia a stanoviská\npredkladal v rámci výkonu činností na úseku jemu zverenej správy vecí verených, preto mu nárok na\nich náhradu nepriznal.\n62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e\nSSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}