{"guid": "11c97550-7edd-4909-8d2c-10eb8b82d447:c5ed6a31-3e86-4c1c-9217-b20f72492cb2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200052.2", "spisova_znacka": "KE-7S/10/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/10/2021 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. apríla 2026, sp. zn. KE-7S/10/2021, ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200052.2", "identifikacne_cislo": "7021200052", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Roman Die", "sudca_id": 1003, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-roman-die-1003", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-140.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 140 ods. 3 písm. f) zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-140.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-140", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5ed6a31-3e86-4c1c-9217-b20f72492cb2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200052.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200052.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200052.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/10/2021\n7021200052\n29. 04. 2026\nMgr. Roman Die\nECLI:SK:SpSKE:2026:7021200052.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Romana Dieho (sudca spravodajca)\na členov senátu, JUDr. Andrey Darákovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: CASSARUS\ns. r. o., IČO: 36 572 969, so sídlom Železničiarska 24, Prešov, právne zastúpeného: IURISTICO s. r.\no., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 572 969, za ktorú, okrem iných, koná advokát a konateľ\nJUDr. Matej Kukura, PhD., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 537463/2020 zo dňa 23.11.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“)\ndňa 26.01.2021 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 537463/2020 zo\ndňa 23.11.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta\nKošice (ďalej aj ako „správca dane“) č. MK/B/2020/242213/MK/B/2020/00200326/09 zo dňa 25.05.2020\n(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho\nsúdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej\naj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobkyne,\nv zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023\nvrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci\nstal zákonným sudcom.\nII. Administratívne konanie\n3. Na základe žalobcom podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností vydal správca dane\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 99e zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom\npoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako\n„Zákon o miestnych daniach“), § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice\nč. 132 o miestnych daniach v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „VZN č. 132“), vyrubil žalobcovi\ndaň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2020 v sume 50 829,12 Eur. Uvedenú sumu tvorila:\n\n- daň z pozemkov v sume 912,87 Eur\n- zastavané plochy a nádvoria podľa § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o miestnych daniach vo výmere 5291,00\nm2, so základom dane 28 095,21 Eur a daňou 351,15 Eur,\n- ostatné plochy podľa § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o miestnych daniach vo výmere 8463,00 m2, so\nzákladom dane 44 938,53 Eur a daňou 561,72 Eur,\n- daň zo stavieb v sume 49 916,256 Eur\n- samostatne stojace garáže podľa § 10 ods. 1 písm. d) Zákona o miestnych daniach, so základom dane\n51,00 m2 a daňou 102,00 Eur,\n- stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu podľa § 10 ods. 1\npísm. h) Zákona o miestnych daniach so základom dane 3421,00 m2 a daňou 25 657,50 Eur,\n- ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. i) Zákona o miestnych daniach so základom dane 640,00 m2\na daňou 2 240,00 Eur,\n- viacúčelové stavby podľa § 12 ods. 6 Zákona o miestnych daniach so základom dane 3231,00 m2\na daňou 21 916,756 Eur.\n4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že daň z nehnuteľností\nmu bola prvostupňovým rozhodnutím vyrubená v rozpore s § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach,\nkeďže pri vyrubení dane správca dane vychádzal zo sadzieb, ktoré nie sú v súlade s § 12 ods. 2 Zákona\no miestnych daniach, pretože ročná sadzba dane ustanovená v § 6 ods. 1 písm. h) VZN č. 132 presiahla\n10-násobok ročnej sadzby dane ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. f) VZN č. 132.\n5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom citoval ustanovenia\n§ 10 ods. 1, § 12 ods. 1 a 2 a § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach a odkazujúc na tieto\nustanovenia uviedol, že ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa § 12 ods. 1 Zákona o miestnych daniach\nmôže správca dane všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj ako „VZN“) v obci, alebo v jej jednotlivej\nčasti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť (s účinnosťou od 1. januára príslušného\nzdaňovacieho obdobia) a môže ustanoviť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb, pričom\nv ustanovení § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach je možnosť úpravy ročnej sadzby dane obmedzená\nvzájomným rozpätím sadzieb a to tak, že žiadna z určených ročných sadzieb dane zo stavieb nesmie\npresiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby zo stavieb, určenej správcom dane vo VZN. Zároveň,\nv prípade, ak bola najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie\nroku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej ustanovenej sadzby dane zo stavieb, musí byť pri stanovení\nročných sadzieb dane podľa ustanovenia § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach dodržané, že\nnásobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší, ako násobok\nustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.\nV rámci ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) až g) VZN č. 132 v znení platnom pre zdaňovacie obdobie\nroku 2013 správca dane ustanovil minimálnu ročnú sadzbu dane vo výške 0,200 Eur/m2 (pre stavby\nuvedené v § 6 ods. 1 písm. b/ VZN č. 132) a maximálnu ročnú sadzbu dane vo výške 5,500 Eur/m2\n(pre stavby uvedené v § 6 ods. 1 písm. f/ VZN č. 132). Rozpätie najvyššej a najnižšej ročnej sadzby\ndane zo stavieb pre rok 2013 teda predstavovalo 27,5- násobok (čím bol násobok znížený z 35,20 –\nnásobku, ktorý existoval v roku 2012.) V ustanovení § 6 ods. 1 písm. a) až i) VZN č. 132 v znení platnom\npre aktuálne zdaňovacie obdobie roku 2020, správca dane ustanovil minimálnu ročnú sadzbu dane vo\nvýške 0,500 Eur/m2 (pre stavby uvedené v § 6 ods. 1 písm. f/ VZN č. 132) a maximálnu ročnú sadzbu\nvo výške 8,500 Eur/m2 (pre stavby uvedené v § 6 ods. 1 písm. h/ VZN č. 132). Rozpätie najvyššej\na najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb pre rok 2020 teda predstavuje 17 – násobok, čim bol, v súlade\ns ustanovením § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach, násobok sadzieb znížený z 27,5 – násobku\nv roku 2013. Zároveň ešte neuplynula lehota podľa § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach na\nzosúladenie násobku sadzieb s násobkom uvedeným v § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach (10 –\nnásobok), ktorý sa musí dosiahnuť najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie\nroku 2024. Z vyššie uvedeného bolo podľa žalovaného zrejmé, že správca dane ustanovil ročné sadzby\ndane zo stavieb v platnom VZN č. 132 v súlade so Zákonom o miestnych daniach. Preto námietku\nžalobcu, že ročné sadzby dane sú určené vo VZN č. 132 nesprávne a že bolo porušené ustanovenie\n§ 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný záverom skonštatoval,\nže VZN č. 132 v znení platnom a účinnom pre zdaňovacie obdobie roku 2020 je záväzné nielen pre\ndaňové subjekty, ale i pre správcu dane, ktorým je v danom prípade Mesto Košice. Preto je správca\ndane povinný pri výpočte dane z nehnuteľností (v predmetnom prípade zo stavieb) použiť ročné sadzby\ndane zo stavieb, určené v tomto VZN.\n\nIII. Konanie pred krajským súdom a správnym súdom\n6. Žalobca inicioval predmetné správne súdne konanie podaním správnej žaloby o preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej po krátkom zhrnutí skutkového stavu uviedol, že daň bola\nvyrubená podľa novelizovaného VZN č. 132, a to podľa sadzieb zvýšených a novourčených pre rok\n2020 uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 325 prijatým na jeho XI. zasadnutí dňa 12.–\n13. decembra 2019, pričom podľa VZN č. 132 na relevantné obdobie je najnižšia ročná sadzba dane zo\nstavieb určená pre stavby hromadných garáži umiestnených pod zemou v II. kategórii (§ 6 ods. 1 písm.\nf/ VZN č. 132) v sume 0,500 Eur/m2 ročne. Preto pri limite maximálne 10-násobku tejto najnižšej sadzby\ndane zo stavieb v danom VZN pre dané územie nemohla sadzba dane za akýkoľvek iný druh stavby\nurčená týmto VZN č. 132 presiahnuť sadzbu 5,000 Eur/ m2 ročne. VZN č. 132 v relevantnom znení je\ntak pri určení sadzby dane zo stavieb na rok 2020 pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú\nčinnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou v\nII. kategórii (§ 10 ods. 1 písm. h/ Zákona o miestnych daniach) a pre viacúčelové stavby (§ 12 ods. 6\nZákona o miestnych daniach), v rozpore so zákonom. Potom sú aj sadzby podľa výmeru pre tieto stavby\n(7,500 Eur/m2 pre stavby a 6,783 Eur/m2 ročne), v rozpore so zákonom, pretože na území Mesta Košice\npresahujú sadzbu maximálne prípustnú, ktorá je určená v súlade s § 12 ods. 2 Zákona o miestnych\ndaniach (5,000 Eur/m2 ročne). A teda i výsledne určená daň z týchto dotknutých stavieb je nezákonná\na nesprávna.\n7. Žalobca v ďalšom texte správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného\na správcu dane z dôvodu, že sa vecou ako takou dostatočne nezaoberali. Namietal tiež, že nebol\noboznámený s podkladmi a prepočtami uvedených rozhodnutí. Poukázal na rozdielnosť znenia § 104f\nods. 3 a § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach, ku ktorej uviedol, že rozdiel je v ich znení, čo\nmusí nevyhnutne vyjadrovať aj iný obsah oboch ustanovení. Zatiaľ čo § 104f ods. 3 Zákona o miestnych\ndaniach výslovne uvádzal, že je možné meniť sadzby v ďalších zdaňovacích obdobiach tak (a teda na\nviackrát), aby sa vždy znižoval násobok najvyššej sadzby dane zo stavieb oproti najnižšej sadzbe dane\nzo stavieb, a pri porušení mala platiť sadzba podľa § 12 ods. 1 Zákona o miestnych daniach, ustanovenie\n§ 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach prikázalo uvedené zosúladiť najneskôr pre zdaňovacie\nobdobie roku 2024. Z tohto znenia podľa žalobcu vyplýva, že ustanovenie § 104g ods. 3 Zákona o\nmiestnych daniach sa vzťahuje len na sadzby, ktoré boli stanovené alebo pretrvali v rozpore s novou\nprávnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach už v zdaňovacom\nobdobí roku 2013. Práve tieto sadzby majú byť zosúladené so zákonom najneskôr pri určení sadzieb\ndane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024. To však podľa žalobcu neznamená, že by iné\núpravy predchádzajúce roku 2024 nemuseli rešpektovať aktuálnu právnu úpravu § 12 ods. 2 Zákona\no miestnych daniach. Žalobca mal za to, že tým, že zákonodarca reflektoval problém s nadmerným\nrozptylom sadzieb dane zo stavieb v rámci úprav jednotlivých VZN obcí, uznal problém legitimity takýchto\nrozptylov ako neželanú a bezbrehú nerovnosť medzi subjektami na jej území. Je potom potrebné\na dôvodné vykladať ním prijaté prechodné ustanovenie § 104g ods. 3 zákona o miestnych daniach\numožňujúce výnimku z pravidla povinnosti dodržiavania rozptylu sadzieb dane maximálne 10-násobku\nmedzi najmenšou a najväčšou pre rôzne typy stavieb čo najzužujúcejšie. Obec má tak podľa žalobcu\nna výber ponechať sadzby z roku 2013 aj s daným rozptylom bez zmeny (zmeniť ich musí najneskôr\npre zdaňovacie obdobie roku 2024 pri znížení násobku oproti pôvodnej úprave VZN), alebo ich zmeniť\n(navýšiť), avšak vtedy je už viazaná povinnosťou dodržať zákonom stanovený rozptyl, t. j. najvyššia\nsadzba dane zo stavieb nesmie presahovať najnižšiu sadzbu dane zo stavieb viac ako desať násobne.\nIný výklad by sa podľa žalobcu dostal do rozporu s čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Z rovnakého prístupu\npritom vychádzalo aj Mesto Košice, ktoré novelizovanú úpravu VZN č. 132 (zvýšenie sadzieb) prijímalo\ns vedomím, že násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou je pri dani zo stavieb 9,44 (teda v rámci\nzákonného limitu podľa § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach). Zrejme teda pri prijímaní novely VZN\nč. 132 došlo k omylu. Tento násobok (9,44) je totiž daný pri porovnaní sadzby 0,900 €/ m2 (omylom\nposúdenej) ako najnižšej a sadzby 8,500 €/m2 ročne ako najvyššej. V skutočnosti však ako najnižšia\nsadzba bola sadzba pre stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou, kde sa uplatňuje sadzba\n0,500 €/m2 ročne. Najvyššia sadzba preto nemôže presiahnuť 10-násobok tejto sadzby, t. j. sadzbu\n5,000 €/m2.\n8. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k prekročeniu zákonného limitu podľa § 12 ods.\n2 Zákona o miestnych daniach úpravou VZN č. 132 pre rok 2020, na základe čoho prichádza do úvahy\n\nbuď to priamo neaplikovanie novelizovanej právnej úpravy VZN č. 132, prípadne vyvolanie konania o\nsúlade VZN č. 132 so Zákonom o miestnych daniach a za tým účelom navrhol konanie o predmetnej\nsprávnej žalobe prerušiť. Súčasne žalobca navrhol vyvolať konanie o súlade citovaných ustanovení\nZákona o miestnych daniach s označenými článkami ústavy a za tým účelom konanie o predmetnej\nsprávnej žalobe prerušiť. V záverečnej časti podanej správnej žaloby žalobca vo všeobecnosti poukázal\nna potrebu dodržiavania zásad proporcionality, účelu právnej normy, rovnosti subjektov, ochrany\nvlastníckeho práva, udržateľnosti myšlienky o existencii podstatných lokálnych rozdielov, ochrany\nlegitímnych očakávaní, zabráneniu vytvárania prekážok vnútorného trhu a práva na dobrú verejnú\nsprávu.\n9. Žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe reagoval na žalobné námietky žalobcu s tým, že mal\nza to, že v napadnutom rozhodnutí sa náležitým spôsobom vysporiadal tak s odvolacími námietkami\nžalobcu, ako aj s celkovým právnym posúdením predmetnej právnej veci, a to najmä s poukazom na\nplatnú právnu úpravu ustanovení § 12 ods. 2 a § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach. Mal za to,\nže aplikácia uvedených ustanovení Zákona o miestnych daniach je jednoznačná, nesporná a vyplýva\npriamo zo zákona, kedy ustanovenia § 12 ods. 2 umožňuje správcovi dane upraviť ročnú sadzbu dane zo\nstavieb podľa odseku 1 (v obci, v jednotlivej časti obce, v jednotlivom katastrálnom území) vo všeobecne\nzáväznom nariadení s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia a určiť rôzne sadzby\ndane pre jednotlivé druhy stavieb (podľa delenia v § 10 ods. 1), pričom sadzba určená správcom dane\nnesmie presiahnuť 10 – násobok najnižšej sadzby určenej správcom dane vo všeobecne záväznom\nnariadení, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. Ustanovenie § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach\nustanovuje inak v prípade, ak bola najvyššia sadzba dane zo stavieb, ktorú správca dane ustanovil na\nzdaňovacie obdobie roku 2013 (ktorý zákonodarca určil ako základ pre porovnanie rozpätia sadzieb z\ndôvodu, že ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013) väčšia ako 10 –\nnásobok najnižšej sadzby dane zo stavieb. Správca dane zosúladí násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri\nsadzbách na zdaňovacie obdobie roku 2024 takom prípade správca dane zosúladí násobok s § 12 ods.\n2 najneskôr pri sadzbách na zdaňovacie obdobie roku 2024; zosúlaďovanie násobku prebieha podľa\npravidla: násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší, ako\nnásobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu\nobdobiu; ustanovenie § 104f ods. 4 sa neuplatňuje. Tiež mal za to, že postupoval v súlade s § 74 ods. 2\nDaňového poriadku, keďže po podanom odvolaní nevyšli najavo žiadne skutkové, ani právne okolnosti,\nneuplatnené žalobcom (daňovým subjektom), ktoré by mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, na\nktoré by bol žalovaný (odvolací orgán) povinný pri rozhodovaní prihliadnuť. Zhromažďovanie príslušných\n„dobových úprav VZN č. 132“ a realizácia výpočtov nie je podľa žalovaného vykonávaním dokazovania,\nkeďže v prípade všeobecne záväzných nariadení ide o druh právnej normy a jej aplikáciu na základe\nskutkových okolností vo vzťahu k platným ustanoveniam Zákona o miestnych daniach. Uvedené „dobové\núpravy VZN č. 132“, t. j. znenie VZN č. 132 platné v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, boli potrebné\npre posúdenie, či správca dane dodržal pravidlo pri ustanovovaní ročných sadzieb dane zo stavieb\nna jednotlivé zdaňovacie obdobia (roky 2012, 2013 a 2020), ktoré je uvedené v ustanovení § 104g\nods. 3 Zákona o miestnych daniach. Keďže v danom prípade v rámci odvolacieho konania nešlo o\ndokazovanie, ale žalovaný v rámci odvolacieho konania skúmal dodržanie právnych noriem (vrátane\nVZN) zo strany správcu dane, žalovaný nemal povinnosť oboznamovať daňový subjekt tak, ako to tvrdí\nžalobca v podanej žalobe. K výkladu ustanovení § 12 ods. 2 a § 104g. ods. 3 Zákona o miestnych\ndaniach žalobcom žalovaný uviedol, že ak by mala byť teória žalobcu správna a ak by správca dane\nneponechal až do roku 2024 násobok sadzieb vyšší ako 10, ale chcel by ho znížiť a mohol by tak\nurobiť iba raz rovno na 10 – násobok podľa § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach, nemala by\nžiadny praktický význam existencia dôvetku ustanovenia § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach o\ntom, že násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako\nnásobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu\nobdobiu. Nesprávnosť názoru žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že ustanovenie § 104f ods. 3 Zákona\no miestnych daniach, ktoré predchádzalo ustanoveniu § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach a\nplatilo od 01.12.2012 do 30.11.2013, pojednávalo o postupnom znižovaní násobku sadzieb. Nebola ním\nvšak ustanovená lehota, v ktorej malo byť znižovanie ukončené. Žalovaný poukázal tiež na stanoviská\nMinisterstva financií Slovenskej republiky, podľa ktorých bolo zámerom ministerstva uvedenou úpravou\nprechodného ustanovenia § 104f ods. 3 a 4 citovaného zákona vytvoriť pre mestá a obce určitý časový\npriestor na postupné znižovanie násobku medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb a dane\nz bytov, ktoré má zabrániť prípadným negatívnym vplyvom na vlastné príjmy obcí a ich fungovanie.\nV uvedenej súvislosti žalovaný citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n2Sžf/53/2016 zo dňa 31.01.2019 a sp. zn. 3Sžfk/14/2017 zo dňa 21.03.2018 a poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2012, ktorý bol v súvislosti s problematikou\nnormotvornej právomoci obcí vydaný dňa 22.01.2014. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia zaujal\nvšeobecné stanovisko k potrebe dodržiavania zásad, na ktoré žalobca vo všeobecnej rovine poukázal\nv záverečných častiach podanej správnej žaloby a navrhol správnu žalobu zamietnuť.\n10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 24.11.2021, v ktorej poukázal na potrebu\naplikácie výkladu podľa zásady in dubio mitius (contra fiscum) –\nv pochybnostiach\nmiernejšie. Na podporu použitia výkladu in dubio mitius, ktorý je zrejme smerný i pre potrebu a spôsob\npoužitia ostatných výkladových metód, odkázal na rozhodnutia vrcholných súdov SR a ČR. V ďalšom\ntohto vyjadrenia žalobca poukázal na rozdiely v textovom znení ustanovení § 104f ods. 3 a § 104g ods. 3\nZákona o miestnych daniach a za významné označil, že ustanovenie § 104g ods. 3 už neobsahuje slovné\nspojenie „pri každej ďalšej zmene sadzby v nasledujúcich obdobiach“. Zotrval na námietke, že nebol\noboznámený s výsledkami dokazovania a spochybnil aplikovateľnosť záverov z rozsudkov Najvyššieho\nsúdu SR, na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení. V záverečnej časti žalobca opätovne\npoukázal na zásady, ktoré spomenul v závere podanej správnej žaloby a mierne svoju argumentáciu\nv tejto časti rozvinul.\n11. K replike žalobcu sa po výzve krajského súdu vyjadril žalovaný, ktorý v rámci tohto písomného\npodania adresovaného krajskému súdu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení k predmetnej správnej žalobe a opätovne navrhol správnu žalobu zamietnuť.\n12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo\nveci senát správneho súdu 6S.\n13. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok, bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 29.04.2026, ktorého sa po riadnom\npredvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zúčastnila\nprávna zástupkyňa žalobcu, ako aj zástupkyňa žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní\nzopakovala argumentáciu uvedenú v podanej správnej žalobe a vo vyjadrení s tým, že túto argumentáciu\nvlastnými slovami rozvinula, nemeniac však jej podstatu. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala na\nargumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe s tým, že v historickom\nkontexte opísala priebeh zákonných zmien upravujúcich sadzby dane zo stavieb a poukázala tiež na\njudikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky s tým, že pokiaľ bolo úmyslom žalobcu spochybniť zákonnosť sporného VZN\nč. 132, mal na to využiť iné prostriedky, napr. podnet na prokuratúru, prípadne iniciovať konanie na\nÚstavnom súde Slovenskej republiky, na čo právna zástupkyňa žalobcu reagovala, že tieto prostriedky\nbuď nie sú adekvátne v porovnaní so súdnym konaním, alebo žalobca priamo nedisponuje možnosťou\niniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V rámci záverečného návrhu právna\nzástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a návrhoch v nej uvedených, rovnako tak zástupkyňa\nžalovaného zotrvala doterajšej argumentácii a žiadala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n14. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\no všeobecnej správnej žalobe, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu,\npreskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, na základe čoho na pojednávaní dňa\n29.04.2026 vyhlásil rozsudok, ktorým predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému\nvoči žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\nIV. Relevantná právna úprava\n15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.\n16. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého\nrozhodnutia iniciovaného predmetnou správnou žalobou podanou žalobcom, správny súd na\n\ntomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na\nustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“).\n17. Podľa § 191 ods. 1 písm. SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n18. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n19. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n20. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne\nodpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej\naj ako „Zákon o miestnych daniach“), ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý\nm2 zastavanej plochy.\n21. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach, ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku\n1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo\njej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.\njanuára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením\npodľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území\nurčiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane\nzo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby\ndane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10\nods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.\n22. Podľa § 104f ods. 3 Zákona o miestnych daniach, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako\n10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do\n30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích\nobdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo\nstavieb ustanovená v § 12 ods. 1.\n23. Podľa § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená\nsprávcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo\nstavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo\nstavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné\nzdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie\npredchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje.\n24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nV. Právne posúdenie a závery správneho súdu\n\n25. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť VZN č. 132 a z toho vyplývajúcu nezákonnosť\nsadzieb uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, a to z dôvodu nedodržania podmienok uvedených\nv ustanovení § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach v spojení s § 104g ods. 3 Zákona o miestnych\ndaniach. V zásade celá základná žalobná argumentácia žalobcu smerovala k výkladu a aplikácii\nustanovenia § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach v spojení s § 104g ods. 3 Zákona o miestnych\ndaniach a k odôvodneniu tohto výkladu a aplikácie zo strany daňových orgánov. V danom prípade tak\nneboli sporné vstupné hodnoty výmery plôch stavieb v m2, či základ dane.\n26. Správny súd na tomto mieste považuje za nevyhnutné uviesť, že k výkladu a aplikácii § 12 ods. 2\nZákona o miestnych daniach v spojení s § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach sa pomerne jasne\na zrozumiteľne vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch, na ktoré poukázal žalovaný\nvo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky v IX. bode rozsudku sp.\nzn. 2Sžf/53/2016 zo dňa 31.01.2019 uviedol: „Ako správne zohľadnil krajský súd, zásadný význam v\nprejednávanej veci má práve ustanovenie § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré upravuje spôsob\nzníženia násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 uvedeného\nzákona, ak je vyšší ako 10-násobok (čo je aj prípad žalobcu), a to v lehote 10 rokov. Posledným rokom\nna úpravu zosúladenia násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2\nzákona č. 582/2004 Z. z., ak je vyšší ako 10-násobok, je rok 2023 pri schvaľovaní všeobecne záväzného\nnariadenia na rok 2024. V roku 2024 už bude možné uplatniť iba 10-násobok medzi najvyššou a\nnajnižšou sadzbou dane zo stavieb. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zákonom č. 582/2004 Z. z.\nnie je určené, či znižovanie násobku má správca dane vykonať postupne, rovnomerne alebo naraz. Je\nna rozhodnutí obce, ako a kedy zníženie násobku medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb\nupraví vo všeobecne záväznom nariadení, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné\nzdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie\npredchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.“ Podobne v bode č. 35 rozsudku sp. zn. 3Sžfk/14/2017\nzo dňa 21.03.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Oproti § 104f ods. 3 sa § 104g ods.\n3 líši tým, že už upravuje spôsob zníženia násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo\nstavieb s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ak je vyšší ako 10-násobok, a to v lehote 10 rokov.\nPosledným rokom na úpravu zosúladenia násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo\nstavieb s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ak je vyšší ako 10-násobok je rok 2023 pri schvaľovaní\nvšeobecne záväzného nariadenia na rok 2024. V roku 2024 už bude možné uplatniť iba 10-násobok\nmedzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb. Ako už bolo uvedené, zákonom o miestnych\ndaniach nie je určené, či znižovanie násobku má správca dane vykonať postupne, rovnomerne alebo\nnaraz. Je na rozhodnutí obce, ako a kedy zníženie násobku medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane\nzo stavieb upraví vo všeobecne záväznom nariadení, pričom násobok ustanovený správcom dane na\npríslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie\nobdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.“\n27. S vyššie uvedenými závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) sa\nplne stotožnil aj správny súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Žalobca v rámci správneho súdneho\nkonania neposkytol správnemu súdu dôvody na to, nezohľadniť vyššie uvedené závery Najvyššieho\nsúdu a takéto dôvody nezistil ani správny súd v rámci vlastného právneho posúdenia predmetnej\nveci. Pokiaľ žalobca spochybňoval aplikovateľnosť záverov uvedených rozsudkov na predmetný prípad,\nsprávny súd uvádza, že z odôvodnenia uvedených rozsudkov zreteľne vyplýva, že Najvyšší súd v nich\npodal výklad aplikácie ustanovení § 12 ods. 2 v spojení s § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach,\nčo plne zodpovedá prejednávanej právnej veci. Správny súd má za to, že z ustanovení § 104f ods. 3\na § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach vyplýva jasný zámer zákonodarcu postupne korigovať\nsadzby dane zo stavieb do primeraného stavu súladného s ustanovením § 12 ods. 2 Zákona o miestnych\ndaniach, berúc zároveň na zreteľ prípadné náhle negatívne dopady na príjmy miest a obcí z miestnych\ndaní. Ak v ustanovení § 104f ods. 3 Zákona o miestnych daniach zákonodarca počítal s postupným\nznižovaním rozdielu medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane (výslovným uvedením slovného\nspojenia „pri každej ďalšej zmene sadzby dane“) bez toho, aby zosúladenie s § 12 ods. 2 Zákona\no miestnych daniach časovo ohraničil, správny súd nevidel logiku a zmysel v tom, aby sa ustanovenie\n§ 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach, v ktorom práve zákonodarca určil a časovo ohraničil\ndokedy majú správcovia dane (mestá a obce) zosúladiť sadzby dane zo stavieb s ustanovením § 12\nods. 2 Zákona miestnych daniach, malo vykladať žalobcom naznačeným spôsobom, teda bez možnosti\npostupného znižovania sadzieb dane na úroveň súladnú s § 12 ods. 2 Zákona o miestnych daniach.\nFormulácia zákonodarcu v ustanovení § 104g ods. 3 Zákona o miestnych daniach je podľa správneho\n\nsúdu jasná, pomerne dobre zrozumiteľná a zároveň obmedzujúca výkladové rozdiely. Zákonodarca\njasne stanovil, že v prípade, že je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na\nzdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane\nzosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie\nobdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie\nnesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce\ntomuto zdaňovaciemu obdobiu. Zo znenia: „pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné\nzdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie\npredchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu“, podľa správneho súdu vyplýva presne to, čo vyplýva\npodľa žalobcu zo znenia: „pri každej ďalšej zmene sadzby dane“, teda možnosť postupného znižovania\nsadzieb dane zo stavieb, resp. rozdielu medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane a túto postupnú\nmožnosť zmien sadzieb dane zo stavieb ponecháva plne na rozhodnutí správcu dane (obce/mesta).\nS ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný, ako aj správca dane, správne právne\nvec posúdili, ak pri vyrubení dane z nehnuteľností žalobcovi na zdaňovacie obdobie 2020 vychádzali zo\nsadzieb určených vo VZN č. 132. Záverom tejto časti správny súd uvádza, že v predmetnom správnom\nsúdnom konaní bolo jeho úlohou vyhodnotiť len zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp.\npostup daňových orgánov pred jeho vydaním a nie súlad VZN č. 132 so Zákonom o miestnych daniach.\n28. Vyššie uvedené závery, či už Najvyššieho súdu alebo správneho súdu pomerne jasne a\nzrozumiteľne, aj keď možno inou konštrukciou slov, formuloval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí,\nz ktorého bolo podľa správneho súdu jednoznačne zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom jeho\nrozhodnutia, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, aké právne predpisy aplikoval pri\nsvojom rozhodovaní a v neposlednom rade tiež to, ako po právnej stránke vyhodnotil predmetnú\nprávnu vec. Požiadavky žalobcu na uvádzanie rôznych výkladových metód zo strany žalovaného, či\nneobmedzený prieskum prvostupňového rozhodnutia, sa s ohľadom na zložitosť predmetnej veci a\nvýkladovú jednoznačnosť aplikovaných ustanovení Zákona o miestnych daniach, vyhodnotil správny súd\nako neopodstatnené, rovnako tak ako žalobný bod, v rámci ktorého žalobca namietal nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n29. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebol oboznámený s podkladmi napadnutého rozhodnutia\nsa správny súd stotožnil s odôvodnením žalovaného, podľa ktorého nevykonával dokazovanie, keďže\nvšeobecne záväzné nariadenia, ktoré „zhromažďoval“ pre potreby svojho rozhodnutia, sú druhom\nprávnej normy, ktoré žalovaný aplikoval pre potrebu posúdenia, či správca dane dodržal pravidlo pri\nustanovovaní ročných sadzieb dane zo stavieb za jednotlivé zdaňovacie obdobia. V danom prípade\ntak aj podľa správneho súdu nebolo zo strany žalovaného vykonávané dokazovanie, keďže žalovaný\noboznámením sa so všeobecne záväznými nariadeniami preveroval dodržanie zákonných podmienok\nsprávcom dane, ktoré v rámci odvolania namietal práve žalobca. Podľa správneho súdu nešlo o nové\nskutkové okolnosti zistené žalovaným, o ktorých by bol pred vydaním napadnutého rozhodnutia povinný\nžalobcu oboznámiť, ale len o vyhodnocovanie odvolacích námietok, preto správny súd aj tento žalobný\nbod ohľadne porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vyhodnotil ako nedôvodný.\n30. Pokiaľ žalobca navrhoval iniciovanie konania o súlade VZN č. 132 so Zákonom o miestnych daniach,\nsprávny súd uvádza, že konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej\nčasti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, je samostatným typom konania\nupraveným v SSP v § 357 SSP až 367 SSP. Podľa § 359 ods. 1 SSP má aktívnu žalobnú legitimáciu\nna iniciovanie takéhoto konania prokurátor. Keďže žalobca procesný postup iniciovať konanie podľa\n§ 357 SSP podnetom na prokuratúru nevyužil a podanou správnou žalobou sa domáhal len súdneho\nprieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nebolo úlohou a ani zákonnou možnosťou\nsprávneho súdu iniciovať takéto konanie pred správnym súdom. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) Ústavy\nSR rozhoduje Ústavný súd SR aj o súlade všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 so zákonmi.\nZ obsahu správnej žaloby nie je zrejmé akého vyvolania akého konania sa žalobca domáhal. Ak bolo\ncieľom žalobcu, aby správny súd vyvolal konanie o súlade VZN č. 132 so Zákonom o miestnych daniach\nna Ústavnom súde SR, mal tento svoj návrh jasne formulovať. V tejto súvislosti však správny súd uvádza,\nže s ohľadom na vyššie uvedené, teda na skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť podania podnetu\nna prokuratúru a prípadného prieskumu zákonnosti VZN č. 132 správnym súdom a tiež na samotný\n„rozmer“ predmetného právneho problému, berúc na zreteľ kritériá, ktoré načrtol Ústavný súd SR vo\nsvojom náleze PL. ÚS 5/2012 zo dňa 22.01.2014, v bode III.2 tohto nálezu, správny súd nevidel dôvod\n\niniciovať konanie na Ústavnom súde SR. S ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že neboli\nsplnené podmienky na prerušenie konania.\n31. Pokiaľ žalobca navrhol vyvolať konanie o súlade ním citovaných ustanovení Zákona o miestnych\ndaniach s ním označenými článkami Ústavy SR, správny súd uvádza, že touto problematikou sa Ústavný\nsúd SR veľmi podrobne zaoberal v už spomenutom náleze PL ÚS 5/2012 zo dňa 22.01.2014 a správny\nsúd tak nevidel dôvod opätovne iniciovať konanie na Ústavnom súde SR, preto aj v tomto prípade dospel\nk záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania.\n32. Záverom správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca v záverečnej časti podanej správnej žaloby vo\nvšeobecnosti poukazoval na potrebu dodržiavania zásad proporcionality, účelu právnej normy, rovnosti\nsubjektov, ochrany vlastníckeho práva, udržateľnosti myšlienky o existencii podstatných lokálnych\nrozdielov, ochrany legitímnych očakávaní, zabráneniu vytvárania prekážok vnútorného trhu a práva na\ndobrú verejnú správu, porušenie týchto zásad v žalobcom uvedenom všeobecnom smere správny súd\nv danom prípade neidentifikoval.\n33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní\nnapadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi\na v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené\ntrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok\nna ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\n35. Senát 6S správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\n\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}