{"guid": "ed8b56d4-a50a-46ff-ad53-32331730d4b2:8b0ce29a-504e-434f-96c1-450bc8e76a23", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100446.1", "spisova_znacka": "15Spa/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Spa/1/2026 z 7. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 7. júla 2026, sp. zn. 15Spa/1/2026, ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100446.1", "identifikacne_cislo": "0926100446", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "datum_vydania": "2026-07-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "nazov": "§ 206 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "nazov": "§ 163 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 89 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "nazov": "§ 89 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-17", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b0ce29a-504e-434f-96c1-450bc8e76a23", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100446.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100446.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100446.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n15Spa/1/2026\n0926100446\n07. 07. 2026\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2026:0926100446.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Indii, štátny príslušník Indickej republiky, cestovný pas č. C.,\nv čase podania žaloby umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov B., D. XX, XXX XX B.,\ntoho času nachádzajúci sa v Nemecku, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice,\nso sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská\nBystrica, so sídlom Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BB4-57-016/2026-AV z 10.06.2026 vo veci zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-57-016/2026-AV z 10.06.2026 o zaistení osoby - A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, cestovný pas Indickej republiky č. C., štátny príslušník Indickej republiky, je nezákonné.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo 17.06.2026, doručenou žalovanému 18.06.2026 a Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len\n„správny súd“) doručenou 29.06.2026, sa žalobca v zastúpení jemu ustanoveným právnym zástupcom\ndomáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-57-016/2026-AV z 10.06.2026,\nktorým bol žalobca zaistený pre účely výkonu jeho administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1\npísm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o pobyte cudzincov“), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného pre jeho nezákonnosť zrušené\na žalobca aby bol prepustený na slobodu alebo alternatívne, v prípade, žeby do času rozhodnutia\nsprávneho súdu o žalobe žalobcu, bol žalobca vrátený na územie Nemecka, ktoré ho akceptovalo prijať\nna svoje územie a teda by sa už nenachádzal v zaistení, aby správny súd rozhodol, že rozhodnutie\nžalovaného č. PPZ-HCP-BB4-57-016/2026-AV z 10.06.2026 je nezákonné a žalobcovi aby priznal nárok\nna náhradu trov konania.\n\nAdministratívne konanie\n2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že 10.06.2026 o 10:00 hod. sa\nžalobca dostavil na Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica za účelom podania žiadosti vo\nveci udelenia mu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky pre účel zamestnania, pričom\nžalobca sa preukázal platným cestovným dokladom Indickej republiky (vydaným 26.08.2025 a platným\ndo 25.08.2035) a neplatným povolením na jeho pobyt na území Nemecka s platnosťou iba do 11.11.2025,\nako aj dokladom „Fiktionsbescheinigung“ vydaným Nemeckou republikou, ktorý oprávňoval žalobcu\nzdržiavať sa iba na území Nemecka bez možnosti vycestovania. Konkrétne v úradnom zázname\n\nz 10.06.2026 spísaného Oddelením cudzineckej polície PZ Banská Bystrica je uvedené že žalobca\npredložil neplatnú IDK (identifikačnú kartu) Nemecka s tým, že má ešte aj dočasný doklad vydaný\nv Nemecku do doby vydania novej IDK s tým, že kontrolou uvedeného dokladu v papierovej forme bolo\nzistené, že tento sa nenachádza vo vzoroch na stránke UHCP s tým, že je možné, že tento dočasný\ndoklad je platný len na území Nemecka. Keďže žalobca sa nepreukázal žiadnym vízom, ani povolením,\nktoré by ho oprávňovalo zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, vzniklo dôvodné podozrenie o jeho\nneoprávnenom zdržiavaní sa na území Slovenskej republiky, čo založilo dôvod jeho administratívneho\nvyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nLustráciou v informačných systémoch (IS) POLDAT, CLK, ZOP, ECU, INO a MIGRA nebol o žalobcovi\nzistený žiadny záznam.\nŽalobcovi bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-57-004/2026-AV z 10.06.2026 ustanovený\ntlmočník z a do jazyka hindi; bol poučený o jeho právach a povinnostiach v administratívnom konaní\no vyhostení, ako aj ohľadne spracovania jeho údajov v IS Ministerstva vnútra SR a v IS EURODAC; ako\naj o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu).\n3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BB4-57-011/2026-AV z 10.06.2026 žalobca za\nprítomnosti do konania pribratého tlmočníka, na kladené otázky uviedol, že nemá žiadneho právneho\nzástupcu ani splnomocnenú inú osobu, ktorú by chcel prizvať do konania; nemá žiadne zdravotné\nproblémy a neberie žiadne lieky; pochádza z Indie z mesta Uttarakhand, kde nemá žiadny majetok; jeho\nrodný jazyk je hindi a trochu vie aj anglicky; je slobodný, bezdetný, má stredoškolské vzdelanie; v Indii\npracoval ako kuchár a zarobil 35 000,- rupií; so sebou dva mobilné telefóny a hotovosť cca 180,- Eur\n(presne si nepamätal) a 20 500,- rupií a ďalší majetok má v Nemecku; nedopustil sa nikdy trestného\nčinu; má platný cestovný pas a potvrdenie o pobyte v Nemecku.\nŽalobca ďalej v priamej reči uviedol že v novembri 2022 letecky vycestoval z Indie do Nemecka,\nkeďže v tom čase mal platné víza na účel zamestnania v Nemecku, kde si vybavil aj povolenie na pobyt\na zamestnal sa ako kuchár s tým, že povolenie bolo vydávané na 4 roky, avšak, keďže jeho pas mal\nv tom čase platnosť iba 3 roky, preto mu dali v Nemecku povolenie na pobyt iba na 3 roky; následne\nv auguste 2025 pred skončením platnosti pasu odišiel domov do Indie, aby si vybavil nový cestovný\ndoklad s ktorým sa vrátil naspäť do Nemecka, keďže tam pracoval. Keď mu končila platnosť povolenia\nk pobytu v Nemecku, elektronickou formou požiadal o jeho predĺženie, avšak nedostal odpoveď,\nkvôli čomu žiadosť posielal opakovane a vo februári 2026 mu bol doručený dokument, ktorý predložil\nku kontrole s tým, že konanie o povolení pobytu bude trvať nejaký čas a tento dokument mu byť jeho\ndočasnou náhradou, pokiaľ mu nebude vydané nové povolenie k pobytu v rámci procesu, ktorého mu\nboli 18.05.2026 odobraté aj odtlačky prstov a žalobca očakával, že v najbližšej dobe by mu malo byť\ndoručené nové povolenie k pobytu na území Nemecka, kde má riadnu pracovnú zmluvu a zamestnanie.\nProstredníctvom kamaráta sa zoznámil s potencionálnym zamestnávateľom ktorý na Slovensku zháňal\nkuchára a keďže žalobcovi končil pobyt v Nemecku, pretože žalobca predpokladal, že ho dostane už\niba na 1 rok, t.j. na zvyšnú časť štvorročného obdobia, preto prišiel na Slovensko na cudzineckú políciu\ndo Banskej Bystrice, aby si vybavil povolenie k pobytu za účelom zamestnania a následne sa chcel ešte\nten deň vrátiť naspäť do Nemecka kde mal kúpenú aj letenku, avšak na cudzineckej polícii mu bolo\noznámené, že na území Slovenska sa zdržiava neoprávnene a preto bol predvedený na Úrad hraničnej\na cudzineckej polície Banskej Bystrici.\nV ďalšom na položené otázky žalobca uviedol, že po finančnej ani organizačnej stránke si nevie\nzabezpečiť vycestovanie do Indie; na Slovensku nemá nikoho; v Nemecku mal udelený pobyt\ndo 11.11.2025 a aktuálne mal dočasné povolenie k pobytu do doby kým mu nebude schválené\njeho predĺženie; chce sa vrátiť do Nemecka, kde pracuje a jeho žiadosť o predĺženie pobytu je\nv štádiu rozhodovania, v Nemecku má všetky osobné veci, pracovnú zmluvu zdravotné poistenie\na platí si tam aj nájom; zo žiadnej krajiny EU nebol vyhostený; v Indii mu nehrozí prenasledovanie\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov alebo z dôvodu zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine; v Indii by mu nebol uložený trest smrti a ani nie je\npredpoklad, že by mu takýto trest mohol byť uložený; nechcel kontaktovať Úrad vysokého komisára OSN\npre utečencov, ani nežiadal, aby boli vyrozumení jeho rodinní príslušníci; v žiadnom štáte EÚ nežiadal\no azyl a nechce oň žiadať ani na území Slovenskej republiky.\n4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-57-012/2026-AV z 10.06.2026 žalovaný z dôvodu neoprávneného\npobytu žalobcu na území Slovenskej republiky rozhodol o jeho administratívnom vyhostení z územia\nSlovenskej republiky a z územia členských štátov na územie Indickej republiky podľa druhej vety § 77\nods. 1 zákona o pobyte cudzincov a to bez určenia lehoty na vycestovanie z územia Slovenskej republiky;\n\nsúčasne žalovaný uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých\nčlenských štátov na dobu 1 rok.\nŽalobcovi bolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení doručené 10.06.2026.\n5. Do zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-BB4-57-015/2026-AV z 10.06.2026 žalobca\nv prítomnosti tlmočníka uviedol, že nemá zdravotné ťažkosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho výpoveď;\nnepožaduje prítomnosť právneho zástupcu; po uvedení svojich osobných údajov uviedol, že ma finančnú\nhotovosť v sume 180,- Eur 20 500,- rupií; na území Slovenska nemá uzatvorené zdravotné poistenie a\nzdravotné poistenie si platí v Nemecku; na Slovensku má kamaráta, ktorý mu vie pomôcť zabezpečiť\nubytovanie; nebol nikdy trestaný.\n6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-57-016/2026-AV z 10.06.2026 žalovaný takto\nrozhodol cit.\n„zaisťuje účastníka konania dňa 10.06.2026 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na\núčel výkonu administratívneho vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne\npotrebný najviac do 09.08.2026 .\nPodľa § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov B..“\nŽalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového deja\nohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody žalobcu s tým, že žalobca má pri sebe\niba platný pas Indickej republiky, neplatné povolenie k pobytu na území Nemeckej republiky a doklad\n„Fiktionsbescheinigung“ vydaný Nemeckou republikou, ktorý oprávňuje žalobcu zdržiavať sa na území\nNemecka bez možnosti vycestovania, ktorý doklad nepredstavuje platný pobytový titul ani vízum, ktoré\nby oprávňovalo žalobcu na vstup a pobyt na území SR a osvedčuje iba dočasné strpenie pobytu\nžalobcu na území Nemecka do doby rozhodnutia príslušného orgánu, t.j. tento dokument ma účinky\nvýlučne vo vzťahu k pobytu na území Nemecka a nezakladá oprávnenie na vstup alebo pobyt žalobcu\nna územie iných členských štátov Schengenského priestoru, keďže sa nejedná o doklad uvedený\nv Schengenskom hraničnom kódexe a nejedná sa ani o pobytový titul uznávaný na účel vstupu a pobytu\nna území SR. V ďalšom žalovaný poukázal, že 10.06.2026 bolo so žalobcom začaté konanie vo veci jeho\nadministratívneho vyhostenia v rámci konania ktorého bol žalobca za prítomnosti tlmočníka vypočutý\no čom bola spísaná zápisnica č. PPZ- HCP-BB4-57-011/2026-AV, podľa ktorej sa žalobca vyjadril\nk okolnostiam a dôvodom jeho vycestovania z domovského štátu a o cit. „... jeho trase ďalšieho postupu,\npríchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území jednotlivých\nštátov schengenského priestoru.“ Žalovaný podotkol, že žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie\nz územia Slovenskej republiky cit. „... z dôvodu, že v zmysle ustanovení zákona o pobyte cudzincov\nsa na výkon administratívneho vyhostenia vyžaduje vycestovanie účastníka konania do krajiny pôvodu,\nteda do Indie. Tieto skutočnosti správny orgán zistil zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania, spísanej\nk zaisteniu pod č.p.: PPZ- HCP-BB4-57-015/2026-AV.“\nŽalovaný ďalej uviedol, že pred zaistením, ktoré má byť až poslednou možnosťou, musia byť vyčerpané\nvšetky alternatívy zabezpečenia cudzinca s tým, že žalovaný skúmal možnosť uloženia žalobcovi menej\nzávažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, aby mu\nmohla byť uložená povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky v zmysle § 89 ods. 1\npísm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, keďže žalobca sa vyjadril že na území SR nemá žiadnu\nrodinu, takže cit. „Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania.“ s tým,\nže dobu zaistenia určil na nevyhnutne potrebný čas najviac do 09.08.2026, počas ktorej doby bude\nžalovaný technicko-personálne zabezpečovať návrat žalobcu do jeho domovskej krajiny, konkrétne\nžalovaný bude študovať spisový materiál; vykoná pohovor so žalobcom za účelom získania osobných\núdajov potrebných pre vystavenie náhradného cestovného dokladu; zašle predpísané žiadosti o lustráciu\nžalobcu cez zastupiteľský úrad a rozhodne o realizácii návratu buď pozemnou cestou alebo letecky a\nv prípade leteckého návratu vybaví letenky. Žalovaný opísal podstatu procedúry návratových operácii\nkoordinovaných agentúrou E.; podotkol, že si obstaral informácie o bezpečnostnej situácii v Indii a nezistil\nžiadne dôvody brániace vyhosteniu žalobcu do tejto krajiny; podotkol, že v prípade návratovej procedúry\ndo Indickej republiky ÚPZC odporúča zaistenie na obdobie 2 mesiacov za účelom vykonania potrebných\núkonov k vyhosteniu so záverom cit. „Aj tieto získané informácie potvrdzujú, že výkon vyhostenia\núčastníka konania je skutočne potenciálne možný.“\nPodľa žalovaného, žalobca v konaní neuviedol žiadne relevantné dôvody brániace jeho návratu\ndo domovskej krajiny s bezpečnostnou situáciou v ktorej sa žalovaný oboznámil a ktorá nebráni\n\nnávratu žalobcu do tejto krajiny. Záverom žalovaný konštatoval, že vzhľadom na prebiehajúce\nkonanie o vyhostení je zaistenie žalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd s tým, že predpokladom zaistenia je existencia rozhodnutia\no administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, ktorú podmienku má žalovaný za splnenú,\nčoho dôkazom je vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, ktorým bol žalobcovi\nuložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov\npo dobu jedného roka. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu na výkon administratívneho vyhostenia\nza účelné a efektívne, pretože návrat žalobcu do domovskej krajiny nie je možný okamžite jeho\nvrátením na hranicu, ani uložením miernejších donucovacích opatrení a cit. „Navyše, s ohľadom\nna predchádzajúci neoprávnený pobyt účastníka konania v štátoch schengenského priestoru existuje\ndôvodná obava správneho orgánu, že nezaisteným účastníka konania by mohlo dôjsť k pokračovaniu\njeho neoprávneného pobytu v krajinách schengenského priestoru ako aj k zmareniu úkonov smerujúcich\nk vystaveniu náhradného cestovného dokladu.“ s dodatkom, že počas celej doby zaistenia bude\nžalovaný skúmať, či trvá jeho účel a ak tento pominie žalovaný žalobcu zo zaistenia prepustí.\nRozhodnutie o zaistení bolo žalobcovi doručené 10.06.2026.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n7. Žalobca prostredníctvom jemu ustanoveného Centra právnej pomoci [konanie o ustanovenie\nprávneho zástupcu trvalo od 11.06.2026 do 15.06.2026, pričom žaloba bola podaná žalovanému\n18.06.2026; t.j. od doručovania rozhodnutia žalovaného žalobcovi 10.06.2026 do 18.06.2026 po\nzohľadnení doby trvania konania o ustanovenie žalobcovi právneho zástupcu, bola žaloba podaná\nv zákonnej lehote a teda včas, pozn.], svoju správnu žalobu vo veci ním tvrdenej nezákonnosti\nrozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BB4-57-016/2026-AV z 10.06.2026 odôvodnil\nargumentáciou o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným, ako aj nedostatočným zistením\nskutkového stavu pre rozhodnutie.\nŽalobca poukázal na znenie čl. 6 odsekov 1, 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES\n(ďalej len „návratová smernica“), v zmysle ktorého, ak sa príslušník tretej krajiny neoprávnene zdržiava\nna území členského štátu, pričom má právo na pobyt v inom členskom štáte je potrebné predtým, ako sa\nvoči nemu vydá rozhodnutie o jeho návrate, umožniť mu odísť do posledného uvedeného členského\nštátu, v ktorom má právo pobytu s výnimkou, že to vyžaduje verejný poriadok alebo národná bezpečnosť\n(rozsudok SD EU vo veci C - 582/21 z 27.04.2023), t.j. uvedené ustanovenie návratovej smernice\numožňuje príslušníkom tretích krajín ich dobrovoľný návrat na územie iného členského štátu, kde sa\nmôžu oprávnene zdržiavať.\nŽalobca zdôraznil, že v priebehu konania opísal svoj vstup a pohyb po území schengenského priestoru\ns tým, že v Nemecku mal v minulosti povolený pobyt na účel zamestnania na dobu 3 rokov; v auguste\n2025 sám vycestoval na krátku dobu do Indie aby si obnovil pas, ktorého platnosť mu skončila a vrátil\nsa do Nemecka, pričom elektronicky požiadal o obnovenie pobytu a keď nedostal odpoveď požiadal oň\nopätovne, následne mu bol doručený dokument „Fiktionsbescheinigung“, ktorý ho oprávňuje zdržiavať\nsa na území Nemeckej republiky do doby rozhodnutia o jeho žiadosti o povolenie pobytu s tým, že v rámci\nkonania o obnovenie pobytu mu 18.05.2026 boli nemeckými úradmi sňaté odtlačky prstov a žalobca\nočakáva odpoveď na vybavenie jeho žiadosti, pričom aktuálne pracuje v Nemecku na riadnu pracovnú\nzmluvu. Na Slovensko prišiel z dôvodu, že sa prostredníctvom kamaráta zoznámil s potencionálnym\nslovenským zamestnávateľom u ktorého by chcel pracovať ako kuchár, pričom po príchode na Slovensko\nsa sám žalobca dostavil pred príslušný orgán cudzineckej polície, kde požiadal o povolenie pobytu, no\nnásledne s ním bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení za účelom jeho vyhostenia do Indie.\nPodľa žalobcu, žalovaný v napadnutom rozhodnutí o zaistení, ani v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení nespochybnil, že žalobca má oprávnenie zdržiavať sa na území Nemecka, no napriek tomu\nrozhodol o jeho administratívnom vyhostení do Indie, pričom hneď deň po vydaní rozhodnutia o zaistení,\nt.j. 11.06.2026 Nemecká spolková republika žalovanému oznámila, že žalobcu prijme späť na svoje\núzemie a následne žalovaný žalobcovi a Centru právnej pomoci oznámil, že vykoná návrat žalobcu do\nNemecka, kde sa aj žalobca chce vrátiť, keďže s jeho vyhostením do Indie nikdy nesúhlasil s poznámkou,\nže samostatnou žalobou napadol aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktorým mu bol súčasne\nnelogicky uložený aj zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov, teda aj na územie Nemecka,\nkde má oprávnenie riadne sa zdržiavať a Nemecko ho aj chce prijať späť na svoje územie.\nPodľa žalobcu, vzhľadom na uvedené skutočnosti, bolo žalobou napadnuté rozhodnutie o zaistení\nvydané predčasne, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie o administratívnom vyhostení do Indie,\na to v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadne povolenia žalobcu na povolenie mu\n\npobytu v Nemecku. Napadnuté rozhodnutie o zaistení je v rozpore s návratovou smernicou a preto je\nnezákonné, a navyše v danej veci bol porušený imperatív uplatňovania miernejších donucovacích\nopatrení nahradzujúcich zaistenie, ktoré bolo vo veci žalobcu možné využiť, avšak žalovaný nevenoval\nvyjadreniam žalobcu náležitú pozornosť.\nKeďže žalobca mal oprávnenie k pobytu a území iného členského štátu, bolo povinnosťou žalovaného\npodľa čl. 6 ods. 2 návratovej smernice vyzvať najprv žalobcu, aby dobrovoľne opustil územie Slovenskej\nrepubliky a vrátil sa do Nemecka, kde má toto oprávnenie k pobytu, avšak žalovaný tak nespravil a tým\nvec nesprávne právne posúdil s dodatkom, že žalobca mal dosť peňažných prostriedkov na návrat\ndo Nemecka a mal aj platný cestovný doklad a aj „Fiktionsbescheinigung“, ktorý doklad ho oprávňoval\nzdržiavať sa na území Nemeckej republiky do rozhodnutia príslušného orgánu o obnovení povolenia\nmu pobytu na tomto území. Voči žalobcovi teda vôbec neboli dané dôvody na represívnejšie opatrenie,\nani na jeho vyhostenie do Indie, ani na uloženie mu zákazu vstupu na územie všetkých členských\nštátov vrátane Nemecka, v ktorom prebiehalo a stále prebieha konanie o obnovení povolenia pobytu\nžalobcovi na tomto území. Žalobca sa nikdy pred orgánmi členských štátov neskrýval, na území\nNemecka legálne žil niekoľko rokov počas doby ktorej aj vycestoval do Indie, aby si predĺžil platnosť\ncestovného dokladu, čo cudzinec, ktorý sa chce vyhýbať vyhosteniu neurobí. Preto žalovaný nemal\npristúpiť k zaisteniu žalobcu, ale mal ho vyzvať na dobrovoľný odchod z územia Slovenskej republiky\nna územie Nemecka, a ak by žalobca nesúhlasil, alebo by sa tomu bránil, následne mal žalovaný\nvydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení na územie Nemecka bez nelogického ukladania\nmu aj zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov a až vtedy, ak by žalobca ani toto\nneuposlúchol, až vtedy bol žalovaný oprávnený využiť zaistenie žalobcu ako donucovací prostriedok\npre zabezpečenie jeho odsunu na území Nemecka. Žalovaný kládol dôraz na tzv. „generálnu prevenciu“,\navšak nezohľadňoval individuálne okolnosti prejednávanej veci, ani množstvo špecifík žalobcovho\nprípadu a správanie sa žalobcu, ktoré v žiadnom prípade nie je možné porovnávať so správaním sa\ncudzincov, ktorí neoprávnene vstúpia na územie členských štátov, dlhodobo sa na nich neoprávnene\nzdržiavajú a nebodaj páchajú trestnú činnosť, resp. proces ich návratu a vyhýbajú sa štátnym orgánom.\nPodľa žalobcu cit. „Postup žalovaného voči žalobcovi bol jednoducho povedané obzvlášť tvrdý.“\nŽalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na danú vec neaplikoval čl. 6 ods. 2 návratovej smernice\na porušil aj zákon o pobyte cudzincov, keď žalobcovi neurčil lehotu na dobrovoľný návrat na územie\nNemecka, ale pristúpil rovno k jeho zaisteniu, hoci na to neboli dané a zistené skutočnosti.\nV danej veci ani nehrozilo riziko úteku žalobcu, pretože na území Nemecka mal právo zdržiavať sa\na chcel sa tam vrátiť, takže nebolo dôvodu domnievať sa, žeby sa povinnosti návratu do Nemecka\nvyhýbal. Žalovaný v konaní vôbec nekládol žalobcovi otázky, či by bol ochotný a či by sa chcel vrátiť\nna územie Nemecka, dokonca žalobca vypovedal, že na území Slovenska si vie zabezpečiť ubytovanie\nu kamaráta a teda žalovaný by mal žalobcu k dispozícii aj v prípade následného návratu, pričom\nžalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil riziko úteku žalobcu, iba v prípade ktorého je v zmysle\nnávratovej smernice a jej eurokonformného výkladu možné pristúpiť k zaisteniu cudzinca za účelom jeho\nadministratívneho vyhostenia, ktorými skutočnosťami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí\nvôbec nezaoberal a žalovaný sa zaoberal iba vyhostením žalobcu na územie Indie, v ktorej súvislosti\nžalovaný navyše opomenul fakt, že žalobca už v minulosti sa dobrovoľne na územie Indie vrátil a potom\nsa vrátil späť do Nemecka a preto ani vo vzťahu k jeho vyhosteniu do Indie neexistovalo riziko jeho úteku,\nani to riziko úteku vo vzťahu k Nemecku. Obdobne aj pokiaľ by išlo o vyhostenie do Indie, žalovaný\nnezisťoval možnosť uloženia miernejších donucovacích opatrení nahradzujúcich zaistenie.\nV uvedených súvislostiach žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1 SZa/9/2016, podľa ktorého cit. « ... poukazujeme na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci EI\nDridi, C - 61/11, bod 41., kde výslovne zdôraznil, že v smernici o návrate sa stanovuje „odstupňovanie\nopatrení, ktoré treba prijať na účely vykonania rozhodnutia o návrate a to od opatrenia, ktoré ponecháva\ndotknutej osobe najväčšiu slobodu, a to poskytnutie lehoty na dobrovoľný odchod, až po opatrenia, ktoré\nobmedzujú najviac jej slobodu a to zaistenie v špecializovanom zariadení“ Povinnosť členských štátov\nuplatňovať zaistenie teda existuje len v situáciách, pri ktorých je jasné, že využitie zaistenia je jediný\nspôsob uistenia sa, že proces návratu možno pripraviť a proces odsunu možno vykonať. Existencia\n„rizika úteku“ predstavuje rozhodujúci prvok pri rozhodovaní o potrebe zaistenia. Pri posudzovaní\nexistencie rizika úteku je potrebné vychádzať z objektívnych kritérií stanovených v zákone o pobyte\ncudzincov ...»\nZáverom žalobca podotkol, že žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako ani v jemu\npredchádzajúcom rozhodnutí o administratívnom vyhostení neuviedol svoje úvahy ako a či vôbec\nvyhodnotil uloženie žalobcovi zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov, teda aj na územie\nNemecka v interakcii s tým, že na území Nemecka mal žalobca oprávnenie k pobytu, o predĺžení\n\nktorého prebieha konanie, s tým, že cit. „Žalobca pritom nespochybňuje záver žalovaného, že na území\nSlovenskej republiky oprávnený pobyt nemá, avšak má právo zdržiavať sa v inom členskom štáte.“,\npričom rozhodnutie o zákaze vstupu na územie členských štátov môže žalobcovi spôsobiť vážne\nprekážky v prebiehajúcom konaní o obnovení pobytu na území Nemecka.\nŽalobca súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu v prvom rade uviedol, že k zaisteniu žalobcu\ndošlo v dôsledku potreby zabezpečenia jeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej\nrepubliky na území ktorej sa nachádzal neoprávnene a svoju totožnosť preukazoval platným cestovným\ndokladom Indickej republiky; neplatným povolením na pobyt na území Nemecka č. YZK94WW8K\ns platnosťou do 11.11.2025 a dokladom „Fiktionsbescheinigung“ č. F15343912 zo 17.02.2026 s\nplatnosťou do 15.08.2026, ktorý oprávňoval žalobcu iba k pobytu na území Nemeckej republiky.\nŽalobca podotkol, že na doklade „Fiktionsbescheinigung“ je uvedená fikcia strpenia, čo znamená\ncit. „... že sa absencia vyhostenia berie na vedomie“; pobyt žalobcu na území Nemeckej spolkovej\nrepubliky je iba tolerovaný kým sa nerozhodne o schválení mu dokladu o povolení na pobyt vo forme\nidentifikačnej karty, avšak platia prísne obmedzenia cestovať mimo územia krajiny s tým, že táto fikcia sa\nuplatňuje v prípade, keď cudzinec podá žiadosť o pobyt alebo jeho obnovenie oneskorenie. Na základe\n„Fiktionsbescheinigung“ má cudzinec právo zdržiavať sa na území Nemeckej spolkovej republiky\ndo rozhodnutia úradu a tento dokument nepredstavuje platný pobytový titul, ani vízum oprávňujúcich ho\nna vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky, ale osvedčuje iba dočasné strpenie pobytu žalobcu\nna území Nemecka.\nPodľa žalovaného tým, že sa žalobca nepreukázal žiadnym oprávnením k pobytu na území\nSlovenskej republiky, boli splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,\nv ktorom dôsledku bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky za účelom\nzabezpečenia výkonu ktorého bol zaistený. V ďalšom žalovaný poukázal na obsah výpovede žalobcu\nv administratívnom konaní (viď zápisnice vyššie, pozn. právneho súdu) s tým, že žalobcom uvádzané\nskutočnosti zachytené v zápisniciach založili u žalovaného základ pre oprávnené riziko z jeho úteku\na tým zmarenia výkonu administratívneho vyhostenia, z toho dôvodu bol žalobca zaistený.\nŽalovaný považuje rozhodnutie o zaistení žalobcu za účelom jeho administratívneho vyhostenia\ndo krajiny jeho pôvodu za zákonné, za účelom zabezpečenia všetkých úkonov potrebných na realizáciu\njeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky s tým, že žalobca bol zaistený na čas\nnevyhnutný maximálne do 09.08.2026.\nŽalovaný zdôraznil, že žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že si je vedomý toho, že na územie Slovenskej\nrepubliky vstúpil neoprávnene, čím porušil zákony Slovenskej republiky, ako aj zákony Európskej únie;\nnerešpektoval čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/399 z 09.03.2016 tým,\nže nemal platné vízum pre vstup na územie členských štátov cit. „... ktoré sa od neho ako od štátneho\npríslušníka Eritrejského štátu vyžaduje... (...) U štátnych príslušníkov Eritrejského štátu sa vyžaduje,\naby mali víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov, a aby zdôvodnili účel a podmienky\nplánovaného pobytu.“\nPodľa žalovaného, žalobcovi nebolo možné uložiť miernejšie opatrenia ako zaistenie, keďže žalobca\nnepreukázal zabezpečenie ubytovania počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky ani dostatok\nfinančných prostriedkov, pričom pri zaistení mal iba mobilný telefón, hotovosť 180,- Eur s tým,\nže si nevedel zabezpečiť ďalšie finančné prostriedky na ubytovanie na území Slovenskej republiky\na na Slovensko prišiel, aby tu mohol pracovať. V ďalšom sa žalovaný vyjadroval k účelnosti ním\nstanovenej dĺžky zaistenia, pri stanovení ktorej vychádzal zo zaužívanej praxe s dodatkom, že nevyužil\nmaximálnu dobu zaistenia a s tým, že doba zaistenia bola určená s poukazom na úkony, ktoré je potrebné\npred vyhostením žalobcu vykonať a to predovšetkým vybavenie cestovného dokladu potrebného\nk reálnemu vyhosteniu.\nŽalovaný žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a žiadal vec prejednať\nv jeho neprítomnosti.\n9. Podaním doručeným správnemu súdu 03.07.2026, právny zástupca žalobcu (Centrum právnej\npomoci) oznámil, že žalobca bol dňa 02.07.2026 vrátený na územie Nemecka pozemnou cestou\ncez územie Českej republiky, ktorá skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje jeho tvrdenia v žalobe,\nže jeho zaistenie za účelom administratívneho vyhostenia na územie Indickej republiky bolo\nnezákonné a neúčelné a celý postup žalovaného bol predčasný, takže k vydaniu rozhodnutia o jeho\nadministratívnom vyhostení na územie Indie nemalo dôjsť a preto nebolo prípustné ani jeho zaistenie\nza účelom výkonu tohto administratívneho vyhostenia. Navyše vo veci boli splnené podmienky\n\nna uplatnenie menej represívnych postupov zo strany žalovaného voči žalobcovi, ako to žalobca uviedol\nuž v žalobe. Vzhľadom aj na budúcu prax žalovaného, žalobca zotrval na podanej žalobe a na určení,\nže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné.\n10. Podaním doručeným správnemu súdu 03.07.2026 žalovaný potvrdil, že žalobca bol 02.07.2026\nvydaný na územie Nemeckej spolkovej republiky.\n11. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 07.07.2026, na ktoré boli riadne predvolaní\nobidvaja účastníci konania, t.j. na strane žalobcu Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, avšak keďže\ntak Centrum právnej pomoci podaním doručeným správnemu súdu 30.06.2026 a aj žalovaný už vo\nsvojom vyjadrení k žalobe, ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, správny súd postupom\npodľa § 114 Správneho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n12. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne\nsúdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia.“\n13. Podľa § 71 ods. 2 SSP „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci\no ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného\nrozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“\n14. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“\n15. Podľa § 206 ods. 1 SSP „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely\ntohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.“\n16. Podľa § 221 ods. 1 a 2 SSP „(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia\no zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n(2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného\npredpisu.“\n17. Podľa § 2 ods. 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“)\n„Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky.\n(4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani\nobčanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.“\n18. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak (b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.“\n19. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) a ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajt je oprávnený zaistiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny (b/) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu\nvyhostenia.\n(4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť\nmesiacov.“\n20. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajný útvar, ktorý koná vo\nveci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n(2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada\nna osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť\n\npodľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu\npodľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).“\n21. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. „Policajný útvar je povinný (d) skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“\n22. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“\n23. Podľa druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“\n24. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom (f)\nzákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“\n25. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,\nmá právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia\nslobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“\n26. Podľa čl. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „Touto smernicou sa ustanovujú\nspoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa\nzdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými\nzásadami práva Spoločenstva a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany\nutečencov a ľudských práv.“\n27. Podľa čl. 2 bodu 1. návratovej smernice „Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích\nkrajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu.“\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 až 3 návratovej smernice „ 1. Členské štáty vydajú rozhodnutie o návrate každého\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území bez toho, aby boli\ndotknuté výnimky uvedené v odsekoch 2 až 5.\n2. Od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu\na majú platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt, ktoré vydal iný\nčlenský štát, sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie tohto iného členského štátu. Ak dotknutý\nštátny príslušník tretej krajiny túto požiadavku nedodrží alebo ak sa z dôvodu verejného poriadku alebo\nnárodnej bezpečnosti požaduje jeho bezodkladný odchod, uplatňuje sa odsek 1.\n3. Členské štáty nemusia vydať rozhodnutie o návrate štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa\nneoprávnene zdržiava na jeho území, v prípade, ak si dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny\nvezme späť iný členský štát na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní platných v čase\nnadobudnutia účinnosti tejto smernice. V takom prípade členský štát, ktorý vzal späť dotknutého štátneho\npríslušníka tretej krajiny, uplatní odsek 1.“\n29. Podľa čl. 15 ods. 1 a 4 návratovej smernice „(1.) Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne\nuplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho\npríslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo\nvykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na)\nexistuje riziko úteku, alebo\nb)\ndotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\n\n(4.) Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych\nalebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky\nustanovené v odseku 1.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n30. V danom prípade žalobca svoj presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\no jeho zaistení založil na konštatovaní o nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne zistenom\na vyhodnotenom skutkovom stave pre rozhodnutie, dôvodiac, že žalovaný jednako (i) ešte pred\naplikáciou tohto prostriedku obmedzenia jeho osobnej slobody neskúmal a náležite s ohľadom na\njeho vyjadrenia, neposúdil možnosť uloženia mu miernejších zákonných opatrení na zabezpečene\njeho prítomnosti na území Slovenskej republiky pre účely prípadného výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia; jednako, (ii) že žalovaný postupoval v rozpore s pre jeho konanie záväznou návratovou\nsmernicou, keď s ohľadom na špecifikum prípadu žalobcu, ktorý disponoval potvrdením vydaným\nNemeckom o dočasnom akceptovaní jeho pobytu na území tohto členského štátu do doby ukončenia\nadministratívneho konania o predĺžení mu povolenia k pobytu v Nemecku, a neumožnil mu najsamprv\npred zaistením dobrovoľný odchod na územie Nemecka, ktoré pobyt žalobu akceptovalo a napokon\n(iii) dôvodiac aj tým, že žalovaný náležite v interakcii na vyjadrenia žalobcu a jeho špecifickú situáciu\nnezdôvodnil na strane žalobcu danosť rizika úteku, pre riziko ktoré bolo nevyhnutným obmedziť jeho\nosobnú slobodu zaistením.\n31. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po preskúmaní\nadministratívneho spisu vzhliadol opodstatnenosť žaloby vo všetkých troch jej žalobných bodoch.\n32. Prv než by sa bol správny súd zaoberal žalobnými námietkami žalobcu, mal za potrebné\npoznamenať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je všeobecné a nekonzistentné pre\nnedostatok logickej nadväznosti a gradácie v ňom uvádzaných a žalovaným vyhodnocovaných ad hoc\nskutkových okolností, keď žalovaný napríklad vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobca vo svojich\nvyjadreniach opísal svoju cestu z domovskej krajiny do schengenského priestoru a jeho zdržiavanie\nsa na území jeho členských štátov, aj keď žalobca sa legálne zdržiaval iba na území Nemecka kde\npriletel zo svojej domovskej krajiny a cez iné krajiny (na rozdiel od utečencov po súši) schengenu\n„neputoval“; alebo dobu zaistenia žalobcu žalovaný odôvodňoval aj potrebou vybavenia mu cestovného\ndokladu, aj keď žalobca má platný cestovný pas Indickej republiky; prípadne všeobecný opis procedúry\nnávratových operácii koordinovaných agentúrou E. a nadväzne všeobecné konštatovanie, že v prípade\nnávratovej procedúry do Indickej republiky ÚPZC odporúča zaistenie na obdobie 2 mesiacov, žalovaný\nbez konkretizácie tohto všeobecne uvedeného na danú konkrétnu vec žalobcu zakončil všeobecnou\nkonštatáciou cit. „Aj tieto získané informácie potvrdzujú, že výkon vyhostenia účastníka konania je\nskutočne potenciálne možný.“\nS ohľadom k uvedenému je zrejmé, že žalovaný v tomto prípade postupoval formalisticky v zaužívaných\nsvojich šablónovitých postupoch aplikovaných pri množstve iných nelegálnych utečencov, bez\nzohľadnenia a vyhodnotenia ad hoc špecifík konkrétnej veci žalobcu, a žalovaný tak postupoval aj\nv konaní pred správnym súdom, kedy vo svojom vyjadrení k žalobe argumentoval skutočnosťami\n(všeobecnými formuláciami), týkajúcimi sa štátneho príslušníka Eritrejského štátu, hoc žalobca je\nštátnym príslušníkom Indickej republiky.\n33. Úvodom je tiež nevyhnutným vo všeobecnej rovine uviesť, že s ohľadom k tomu, že Slovenská\nrepublika je členským štátom EÚ, je jej povinnosťou riadiť sa unijným (európskym) právom, preto aj\nv danom prípade bol žalovaný povinný na vec žalobcu nahliadať aj v kontexte európskeho práva, nie\niba izolovane skrz zákon č. 404/2011 Z.z., ktorý naviac vo svojom § 133 explicitne uvádza cit. „Týmto\nzákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.“, pričom jedným\nz nich je aj v prílohe č. 2 k zákonu č. 404/2011 Z.z. v bode 9. uvedená návratová smernica 2008/115/\nES zo 16.12.2008.\n34. V súvislosti s prvým žalobným bodom, podľa ktorého žalovaný pristúpil k aplikácii zaistenia na\nobmedzenie osobnej slobody žalobcu pre účely prípravy jeho administratívneho vyhostenia bez toho,\naby náležite a s ohľadom k skutočnostiam, ktoré vyplynuli z výpovede žalobcu, zvážil, preskúmal\na náležite vyhodnotil možnosť aplikácie na zabezpečenie prítomnosti žalobcu na Slovensku pre účely\njeho administratívneho vyhostenia, aj miernejších donucovacích opatrení podľa cit. § 89 ods. 1 písm. a),\n\nb) a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. (hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky), správny súd\ntomuto žalobnému bodu priznal relevanciu. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu totižto\nvyplýva, že žalobca pred žalovaným vypovedal, že na Slovensku síce nemá ubytovanie, ale zabezpečiť\nmu ho môže kamarát; taktiež vypovedal, že na Slovensko prišiel cielene za svojim potencionálnym\nzamestnávateľom u ktorého sa chcel zamestnať ako kuchár a napokon tiež uviedol, že nejaký majetok\nmá aj v Nemecku, kde už tri roky pracoval ako kuchár a kde sa žalobca plánoval po vybavení si pobytu na\nSlovensku aj obratom vrátiť, keďže mal letenku. Žalovaný tieto žalobcom poskytnuté mu informácie však\nnáležite nevyťažil a ďalej sa žalobcu nepýtal napr. na to, aké ubytovanie má jeho kamarát, či disponuje\nvlastným bývaním, resp. či pracovná ponuka nebola spojená aj s možnosťou poskytnutia bývania,\nprípadne akým majetkom celkovo žalobca disponuje a či to bola len hotovosť, ktorú mal aktuálne pri\nsebe a pod. Inými slovami, žalovaný bez ďalšieho zisťovania „prepočujúc“ uvedené iba mechanicky\na všeobecne bez náležitého odôvodnenia uzavrel, že žalobca nespĺňa predpoklady na uloženie mu\nmiernejších donucovacích opatrení nahrádzajúcich zaistenie, ako krajnej možnosti obmedzenia osobnej\nslobody. V tomto smere v žalobou napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k možnosti uloženia povinnosti\nhlásenia pobytu žalovaný iba uviedol, že žalobca nemá na Slovensku ubytovanie a vo vzťahu k možnosť\nzloženia peňažnej záruky vôbec neodôvodnil.\nAj v bode 16. preambuly návratovej smernice je uvedené cit. „Využitie zaistenia na účely odsunu by malo\nbyť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti.\nZaistenie je oprávnené len na prípravu nápravy alebo vykonania procesu odsunu a ak by uplatnenie\nmiernejších donucovacích nebolo možné.“\nV uvedenej súvislosti správny súd uvádza, že v záujme presvedčivosti rozhodnutia o správnom\npostupe a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu s cieľom vybudovania dôvery o dobrej správe\nveci verejných, je nevyhnutným predpokladom, aby rozhodnutie správneho orgánu (v danom prípade\nžalovaného), bolo riadne a presvedčivo v logických súvislostiach zohľadňujúcich špecifiká konkrétneho\nprípadu, odôvodnené, ktorá požiadavka však v tomto prípade rozhodne splnená nebola.\n35. Správny súd priznal úspech aj v poradí druhej žalobnej námietke ohľadne opomenutia aplikácie\nžalovaným v čl. 6 návratovej smernice aprobovaného postupu pri zabezpečovaní návratu príslušníkov\ntretích krajín z územia členských štátov, postup ktorý predpokladá, že ak sa jedná o štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, avšak súčasne má povolenie\nna pobyt cit. „... alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt...“, ktoré vydal iný členský štát, tak\npotom je potrebné ešte predtým, ako sa voči nemu vydá rozhodnutie o návrate, umožniť mu odísť\ndo tohto posledného uvedeného členského štátu, okrem prípadu, ak to vyžaduje verejný poriadok\nalebo národná bezpečnosť (napr. SD EÚ vo veci C - 582/21 z 27.04.2023). Inými slovami, označené\nustanovenie návratovej smernice vyžaduje, aby príslušníkom tretích krajín, ktorí sa neoprávnene (t.j.\nbez akéhokoľvek povolenia) nachádzajú na území členského štátu, bolo v prvom rade umožnené\ndobrovoľne odísť na územie iného členského štátu, kde sa môžu oprávnene zdržiavať či už na základe\ncit. „platného povolenia na pobyt alebo iného oprávnenia udeľujúceho právo na pobyt...“, ktoré vydal\ntento iný členský štát. A až v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny túto možnosť nevyužije alebo\nak ho neprijme iný členský štát na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní alebo ak sa z dôvodu\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti požaduje jeho bezodkladný odchod, až následne sa\nvoči nemu vydá rozhodnutie o návrate na zabezpečenie výkonu ktorého v prípade existencie rizika\núteku príslušníka tretej krajiny alebo v prípade, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba\nalebo bráni procesu návratu (čl. 15 ods. 1 a 4 návratovej smernice), tak až v tom prípade je dôvodným\nna účel zabezpečenia jeho prítomnosti kvôli príprave jeho návratu, obmedziť jeho osobnú slobodu\nprostredníctvom inštitútu zaistenia, t.j. povinnosť členských štátov uplatňovať zaistenie teda existuje len\nv situáciách, pri ktorých je jasné, že využitie zaistenia je jediný spôsob ako zabezpečiť ich prítomnosť\npre účel prípravy ich núteného návratu alebo odsunu.\nZo žalovaným predloženého administratívneho spisu, ako ani z jeho žalobou napadnutého rozhodnutia\nvšak nevyplýva, jednako žeby žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zaistení, umožnil žalobcovi\ndobrovoľný návrat do Nemecka, ktoré na základe ním vydaného dokumentu „Fiktionsbescheinigung“\nakceptovalo prítomnosť žalobcu na svojom území, resp. žeby žalovaný túto možnosť skúmal, aj keď\nžalovaný nepochybne mal vedomosť o tom, že žalobca dokumentom „Fiktionsbescheinigung“ disponuje,\na jednako zo žalovaného rozhodnutia nevyplýva ani to, žeby žalovaný zdôvodnil na strane žalobcu\ndanosť niektorého z dôvodov predpokladaných v čl. 15 ods. 1 a 4 návratovej smernice (viď ďalší žalobný\nbod, pozn. súdu), ktorých naplnenie je predpokladom pre obmedzenie osobnej slobody zaistením.\nNapokon, ako to vyplýva z cit. § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci\nstav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, nie v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom\n\naktuálne správny súd disponuje informáciou od žalobcu osvedčenou aj žalovaným, že žalobca bol\n02.07.2026 vydaný do Nemecka, ktoré ho prijalo na svoje územie, ktorým postupom sa jednako\nosvedčila (potvrdila) nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jednako ním došlo\nku konvalidácii (zhojeniu) tohto nezákonného postupu a rozhodnutia žalovaného.\n36. Napokon, ako už bol správny súd uviedol, žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vôbec\nneodôvodnil, skutočnosťami relevantnými pre prípad žalobcu, danosť rizika úteku na strane žalobcu a to\nza situácie, kedy ako sám žalobca uviedol, sa pred žalovaného sám iniciatívne dostavil v dobrej viere,\nže si chce vybaviť povolenie k pobytu na území Slovenska; že disponoval akceptáciou pohybu na území\niného členského štátu („Fiktionsbescheinigung“ vydané Nemeckom) a teda nemal najmenší dôvod\nz územia schengenu utekať; že má platný cestovný pas Indickej republiky, kde sa už aj počas pobytu\nv Nemecku dobrovoľne vrátil, aby si predĺžil jeho platnosť a následne sa vrátil späť do Nemecka, kde\nuž tri roky pracuje na pracovnú zmluvu a ktoré jeho pobyt na svojom území akceptuje a pod.. Žalovaný\npri svojom rozhodovaní nepracuje a nevyhodnocuje vo svojom rozhodovaní informácie získané od\nžalobcu a tieto iba mechanicky cituje, ale ich už nepoužíva v kontexte odôvodnenia svojho rozhodnutia,\npričom správny súd dáva žalovanému do pozornosti, že mechanické uplatňovanie predpisov, bez\nzohľadnenia podstaty veci a širších súvislostí (t.j. prílišný formalizmus), môže viesť k nespravodlivým\nalebo neprimeraným rozhodnutiam, ktoré nereflektujú skutočné okolnosti a účel aplikovanej právnej\núpravy.\nZ dôvodu nedostatočného ba až absentujúceho odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného ohľadne predpokladov, danosť ktorých sa podľa cit. čl. 15 ods. 1 a 4 návratovej smernice\nvyžaduje pre aplikáciu inštitútu zaistenia, správny súd mal za dôvodný aj tretí žalobný bod žalobcu.\n37. Na základe uvedených záverov, dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby v jej alternatívnom\npetite, preto podľa § 230 ods. 1, písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného určil za\nnezákonné tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.\n38. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n39. Podľa § 167 ods. 1 SSP „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.“\n40. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“\n41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto\nveci (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\nsiedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 145 ods. 3 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\n\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nSSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania\na osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)\na návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}