{"guid": "1a7007e4-3331-409d-a738-10a5922a9bfe:de3058cb-0ece-4039-9814-6dce59af7864", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100300.1", "spisova_znacka": "1S/19/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1S/19/2026 z 23. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 23. septembra 2026, sp. zn. 1S/19/2026, ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100300.1", "identifikacne_cislo": "0926100300", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Berežná", "sudca_id": 998, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-berezna-998", "datum_vydania": "2026-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-357.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 357 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-357.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-5", "nazov": "§ 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6a.odsek-1", "nazov": "§ 6a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-6a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6a.odsek-2", "nazov": "§ 6a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-6a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-2", "nazov": "§ 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-3", "nazov": "§ 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-62", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-6", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-8", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-6a", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-2a", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de3058cb-0ece-4039-9814-6dce59af7864", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100300.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100300.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100300.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n1S/19/2026\n0926100300\n23. 09. 2026\nJUDr. Zuzana Berežná\nECLI:SK:SpSKE:2026:0926100300.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Berežnej, členov\nsenátu JUDr. Martina Špaka a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: Krajská\nprokuratúra v Košiciach, Mojmírova 5, 041 62 Košice, IČO: 00 166 464, proti žalovanému: Mesto Košice,\nTrieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia\nmesta so zákonom, takto\nrozhodol:\nI. P r i p ú š ť a zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení: „Ustanovenia § 2 ods. 6, druhá\nveta, § 27 ods. 2, druhá veta, § 30 ods. 1 písm. a) v časti vety v znení „za podmienky, že sa\nbyt nenachádza v novostavbe“, § 31 ods. 1 písm. a) v časti vety v znení „za podmienky, že sa\nbyt nenachádza v novostavbe“ všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 241 o dočasnom\nparkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice sú v rozpore s § 6 ods. 1 zákona\nč. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2a ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona\nč. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.“\nII. V y s l o v u j e nesúlad ustanovenia § 2 ods. 6, druhá veta, § 27 ods. 2, druhá veta, § 30 ods. 1 písm. a)\nv časti vety v znení „za podmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“, § 31 ods. 1 písm. a) v časti vety\nv znení „za podmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“ všeobecne záväzného nariadenia Mesta\nKošice č. 241 zo dňa 20.04.2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území\nmesta Košice s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov\na § 2a ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\nv znení neskorších predpisov.\nIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPrijatie všeobecne záväzného nariadenia\n1. Mestské zastupiteľstvo Mesta Košice dňa 20.04.2023 prijalo uznesenie č. 139 na svojom VII.\nzasadnutí, ktorým s poukazom na § 6, § 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\na § 6a zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) prijalo všeobecne záväzné\nnariadenie Mesta Košice č. 241 (VZN č. 241) dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom\núzemí mesta Košice.\n2. Podľa ustanovenia § 2 ods. 6 druhá veta VZN č. 241, v nariadení možno obmedziť vydávanie\nparkovacích kariet pre osoby s užívacím právom k novostavbe, ktorá bola postavená s vlastnými\n\nparkovacími plochami, ak je to nevyhnutné so zreteľom na ochranu oprávnených záujmov pôvodných\nrezidentov.\n3. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 VZN č. 241, na jeden byt možno vydať najviac tri rezidentské karty. Vo\nvzťahu k bytu v novostavbe možno vydať najviac jednu rezidentskú kartu.\n4. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a) VZN č. 241, prevádzkovateľ vydá žiadateľovi abonentnú kartu\nVLASTNÍK v prípade splnenia nasledovných podmienok: žiadateľ je fyzickou osobou, ktorá je vlastníkom\nbytu nachádzajúcom sa v lokalite, pre ktorú má byť vydaná parkovacia karta, za podmienky, že sa byt\nnenachádza v novostavbe.\n5. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) VZN č. 241, prevádzkovateľ vydá žiadateľovi abonentnú kartu\nNÁJOMCA v prípade splnenia nasledovných podmienok: žiadateľ je fyzickou osobou, ktorá je nájomcom\nbytu nachádzajúcom sa v lokalite, pre ktorú má byť vydaná parkovacia karta, za podmienky, že sa byt\nnenachádza v novostavbe.\n6. Krajská prokuratúra v Košiciach podala dňa 14.11.2025 protest prokurátora proti ustanoveniam\n§ 2 ods. 6, druhá veta, § 27 ods. 2, § 30 ods. 1 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a) VZN č. 241 o\ndočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice, nakoľko napádanými\nustanoveniami nariadenia bolo porušené ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 2a ods.\n2 a § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona. Krajská prokuratúra navrhla predmetné ustanovenia zrušiť.\n7. Mestské zastupiteľstvo Mesta Košice na svojom zasadnutí dňa 24.02.2026. uznesením č. 1 000 podľa\n§ 27 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre vzalo na vedomie protest prokurátora proti Prevádzkovému\nporiadku parkovania v zóne regulovaného parkovania v meste Košice, vydanému primátorom Mesta\nKošice, ktorý nadobudol účinnosť od 01.11.2023 a protestu Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Kd\n300/25/8800-4 zo dňa 14.11.2025 proti niektorým ustanoveniam VZN č. 241 o dočasnom parkovaní\nmotorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice nevyhovelo. Predmetná skutočnosť bola\nprokuratúre oznámená listom Mesta Košice zo dňa 11.03.2026 spolu s pripojením uznesenia zo dňa\n24.02.2026.\nII.\nNávrh prokurátora na vyslovenie nesúladu časti VZN č. 241 so zákonom\n8. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2026 sa žalobca domáhal vyslovenia nesúladu\nustanovenia § 2 ods. 6, druhá veta, § 27 ods. 2, § 30 ods. 1 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a) všeobecne\nzáväzného nariadenia Mesta Košice č. 241 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom\núzemí mesta Košice s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a § 2a ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých\noblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný\nzákon) v znení neskorších predpisov.\n9. V dôvodoch správnej žaloby žalobca uviedol, že užívanie miestnych ciest spôsobom určeným v\nnariadení na dočasné parkovanie motorových vozidiel realizuje mesto ako službu určenú verejnosti.\nKým „službou“ sa vo všeobecnosti rozumie plnenie poskytované za odplatu, „verejná povaha“ vyplýva\nz podstaty tejto služby, pretože vlastník miestnych ciest je vždy verejnoprávny subjekt (§ 3d ods. 3\ncestného zákona). Mesto ako verejnoprávna korporácia plní úlohy verejnoprávnej povahy. Miestne\ncesty sú majetkom nevyhnutným na zabezpečenie potrieb všetkých obyvateľov mesta. Každý obyvateľ\nmesta má právo používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok mesta slúžiaci pre\nverejné účely (§ 3 ods. 2 písm. e) zákona o obecnom zriadení). Rozhodovanie vlastníka o spôsobe\nnakladania s miestnou cestou preto nesmie obsahovať prvky ľubovôle, nesmie umožňovať akékoľvek\nnerovnaké zaobchádzanie a nesmie vyvolávať žiadnu pochybnosť o rovnakom a transparentom prístupe\npri nakladaní s ním. Mesto vo VZN č. 241 v napadnutých ustanoveniach nerešpektuje zásadu rovnakého\nzaobchádzania pri poskytovaní služieb, keď rozlišuje medzi obyvateľmi s trvalým pobytom, resp.\nvlastníkmi alebo užívateľmi bytov v novostavbe a obyvateľmi s trvalým pobytom, resp. vlastníkmi alebo\nužívateľmi ostatných („pôvodných“) bytov. Pritom samotné mesto pripúšťa, že vlastník bytu v novostavbe\nnemusí byť zároveň vlastníkom parkovacieho miesta, vybudovaného v súvislosti s novostavbou, resp.\n\nmu ani nemusí byť umožnené takéto parkovacie miesto zakúpiť. Overenie vlastníctva parkovacieho\nmiesta za účelom vydania parkovacích kariet VZN č. 241 neupravuje, možnosť ich vydania striktne\nobmedzuje na vlastníctvo bytu v novostavbe, bez potreby zisťovania ďalších skutočností.\n10. Žalobca zdôraznil, že vlastníctvo parkovacieho miesta zakúpeného k bytu v novostavbe, nie je\nzákonom stanoveným dôvodom (výnimkou) na obmedzenie, resp. vylúčenie tejto skupiny obyvateľov\nmesta z poskytovania verejných služieb v oblasti realizácie parkovacej politiky v rovnakom rozsahu\na za rovnakých podmienok, ako aj poskytovaná ostatným („pôvodným“) obyvateľom mesta. Napokon\nnie je vylúčené, že aj „pôvodní“ obyvatelia môžu byť vlastníkmi garáži, či parkovacích státí na\nvlastnom pozemku, napriek tomu ich táto skutočnosť neobmedzuje ani nevylučuje z možnosti zakúpenia\nparkovacích kariet tak, ako je to pri vlastníkoch novostavieb.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 29.05.2026 uviedol, že verejný priestor nemôže slúžiť\nlen na parkovanie vozidiel a nie je možné bez neprimeranej finančnej záťaže budovať nové parkovacie\nmiesta za účelom kompletného uspokojenia dopytu po parkovacích miestach. Hlavným regulačným\nprvkom je preto stanovenie výšky úhrady za parkovanie, ako aj určenie okruhu oprávnených vozidiel (a s\ntým spojené vylúčenie niektorých druhov vozidiel z neobmedzeného užívania verejného priestranstva),\nprihliadajúc na záujmy obyvateľov žijúcich v danej lokalite. Tieto regulačné prvky sa v praxi odzrkadlili\nokrem iného aj v rôznych typoch parkovacích lístkov, druhoch tarifných pásiem či parkovacích kariet, s\nktorými je spravidla späté určovanie podmienok potrebných na ich vydanie.\n12. Ustanovenie podmienok nemožno vnímať ako porušenie zásady diskriminácie. Diferenciácia má\nracionálnu súvislosť so sledovaným cieľom (organizácia dopravy, kapacitné obmedzenia) a je primeraná,\nnakoľko nevytvára neodôvodnené, nadmerné zásahy. Mesto pri uplatňovaní kompetencie podľa § 6a\ncestného zákona sleduje presne špecifikovaný účel, ktorým je organizovanie dopravy a výkon tejto\nkompetencie patrí medzi tzv. hlavné činnosti obce. To znamená, že hoci z výkonu tejto kompetencie\nspravidla plynie mestám a obciam príjem, táto činnosť obce nemá povahu výkonu podnikateľskej\nčinnosti. Pri prevádzkovaní parkovacích miest obcou nedochádza k poskytovaniu tovarov a služieb zo\nstrany obce, úhrada za parkovanie je len jeden z nástrojov obce používaných pri organizovaní statickej\ndopravy, nejde teda o cenu za službu v podobe parkovania na verejnom priestranstve v rámci bežných\n„podnikateľsko-spotrebiteľských“ vzťahov.\n13. Antidiskriminačný zákon sa nevzťahuje na výkon kompetencie obce podľa § 6a cestného zákona,\npretože v rámci výkonu tejto samosprávnej pôsobnosti nedochádza k poskytovaniu tovarov a služieb\nzo strany obce.\n14. V minulosti platila norma ČSN 73 6110, schválená v roku 1986, v období platnosti ktorej bol rozvoj\núzemia a dopravnej obsluhy riešený komplexne a vychádzal z výrazne nižšej úrovne individuálnej\nautomobilovej dopravy. To sa premietlo do podstatne nižších požiadaviek na počet odstavných a\nparkovacích stojísk, ktoré boli určované skôr orientačne podľa kapacity územia, než ako presne\ndefinované minimálne požiadavky viazané ku konkrétnemu objektu. Parkovanie bolo často riešené ako\nsúčasť uličného priestoru a širšej urbanistickej koncepcie územia. Výsledkom je, že existujúca staršia\nzástavba bola legitímne navrhovaná s výrazne nižším počtom stojísk, ktoré sú z pohľadu súčasných\nnárokov objektívne poddimenzované.\n15. Od roku 2004 existuje normový a legislatívny rámec, ktorý vyžaduje zabezpečenie potrieb statickej\ndopravy priamo pri jednotlivých stavbách. Na rozdiel od staršej zástavby, kde boli sídliská navrhované\nako celky, pri novostavbách je zabezpečenie odstavných stojísk jednoznačne viazané na konkrétny\nobjekt. Ak pri novostavbe dôjde k poddimenzovaniu tejto potreby, vznikajúci deficit sa prenáša do\nexistujúcej lokality, ktorá už často nemá dostatočnú kapacitu statickej dopravy.\n16. Žalovaný pri prijatí napadnutých ustanovení VZN sledoval legitímny cieľ, ktorý aj náležite odôvodnil.\nVlastníci bytu v novostavbe sa nenachádzajú v situácii porovnateľnej s vlastníkmi „bežného“ bytu - a to\n\nvedie k možnosti odlišného prístupu žalovaného pri regulácii parkovania. Postup žalovaného nemožno\nvyhodnotiť ako postup porušujúci zásadu rovnakého zaobchádzania.\n17. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že ak by súd úplne vyhovel tejto časti\nžalobného návrhu, fakticky by zrušil zásadnú podmienku pre vydanie príslušnej parkovacej karty (o\ntom, kto môže byť žiadateľom a aký vzťah má mať k bytu) a ostala by v platnosti iba podmienka podľa\nnasledujúceho písmena b), podľa ktorej žiadateľ užíva vozidlo, ku ktorému má byť priradená parkovacia\nkarta, na súkromné účely. To by zároveň viedlo aj k nelogickému následku, že pre oba typy parkovacích\nkariet (abonentná karta vlastník a abonentná karta nájomca) by ostala v platnosti jediná a zároveň úplne\nidentická podmienka.\nIV.\nReplika žalobcu\n18. Žalobca v následnej replike zo dňa 24.10.2023 uviedol, že užívanie miestnych ciest spôsobom\nurčeným vo VZN realizuje mesto ako službu určenú verejnosti. Ide o platenú verejnú službu mesta,\nktorou mesto sleduje verejný prospech a uspokojovanie základných potrieb obyvateľov. Mestá a obce\nako poskytovatelia verejných služieb sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a to bez\nohľadu na to, či poskytujú službu priamo, nepriamo, alebo či ide o platenú, či bezplatnú službu.\n19. V tomto prípade nemožno hovoriť o nepriamej diskriminácii, keďže VZN č. 241 nie je navonok\nneutrálny predpis, ale naopak v homogénnych skupinách obyvateľov s trvalým pobytom, resp. skupine\nvlastníkov bytov a skupine nájomcov vytvára dve podskupiny osôb, pričom ide o osoby, ktoré sú v\nporovnateľnej situácii, a preto nie je možné posudzovať kritériá podľa § 2a ods. 3 vety za bodkočiarkou\nantidiskriminačného zákona. Právna situácia uvedených osôb je pre účely posúdenia dodržania zásady\nrovnakého zaobchádzania daná statusom trvalého pobytu v meste.\n20. Žalobca považoval za opodstatnené, aby mestá a obce mali možnosť regulovať prístup nových\nstavieb k rezidentnému parkovaniu, resp. zavádzať obmedzenia, ktoré podporujú zodpovedný prístup\ninvestorov k zabezpečeniu parkovacích kapacít pre vlastné potreby, prípadne prinúti obyvateľov\nnovostavieb si zakúpiť a využívať odstavné stojiská, ktoré prislúchajú k ich bytom tak, aby sa nezvyšoval\ntlak na využívanie jestvujúcich parkovacích miest v uličnom priestore.\n21. Splnenie parkovacieho normatívu kontroluje stavebný úrad v príslušnom stavebnom povoľovacom\nkonaní. Ak projekt prešiel kolaudáciou, z pohľadu štátu stavebník podmienky splnil. Avšak vzťah\nmedzi kupujúcim a stavebníkom (developerom) je čisto obchodný. Ak developer v zmluve o kúpe bytu\nnegarantuje parkovacie miesto, nemá kupujúci žiadny právny nárok na jeho pridelenie. Na druhej strane\nz pohľadu osoby kupujúcej byt v novostavbe neexistuje povinnosť kúpiť k bytu v novostavbe osobitne\naj prislúchajúci počet státí. Predmetné státia nie sú príslušenstvom bytu, nie sú teda zahrnuté v jeho\ncene, ale sú samostatnou nehnuteľnosťou, s ktorou ich vlastník slobodne disponuje. Vzhľadom na\nuvedené ani obyvateľ, ktorý vlastní byt v novostavbe nemusí mať prístup k vlastnému parkovaciemu\nstátiu, rovnako ako ho nemajú obyvatelia „bežných“ bytov, napriek tomu nemá za rovnakých podmienok\na v rovnakom rozsahu ako oni prístup k obstaraniu parkovacích kariet. Nemožno opomenúť, že aj osoby s\ntrvalým pobytom v „bežnom“ byte môžu byť vlastníkmi garáže, či parkovacieho státia, teda majú možnosť\nparkovania na vlastnej nehnuteľnosti, čo ich však v zmysle VZN č. 241 neobmedzuje v počte parkovacích\nkariet, ktoré môžu získať na parkovanie v uličnom priestore.\n22. Žalobca k námietke žalovaného s ohľadom na rozsah napádaných ustanovení uviedol, že uvedenú\nnámietku považuje za akceptovateľnú a preto vo vzťahu k napádaným ustanoveniam § 30 ods. 1 písm. a)\na § 31 ods. 1 písm. a) VZN č. 241 zmenil rozsah, v ktorom boli uvedené ustanovenia napadnuté žalobou\na to tak, že obe uvedené ustanovenia považuje za nesúladné so zákonom v časti vety v znení „..za\npodmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“. K ustanoveniu § 27 ods. 2 VZN č. 241 zmenil rozsah,\nv ktorom bolo žalobou uvedené ustanovenie napadnuté tak, že za nesúladné so zákonom považuje\ndruhú vetu uvedeného ustanovenia v znení: „vo vzťahu k bytu v novostavbe možno vydať najviac jednu\nrezidentskú kartu“.\n\n23. Žalobca zároveň upravil žalobný návrh tak, že navrhol, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým\nrozhodne, že „ustanovenia § 2 ods. 6, druhá veta, § 27 ods. 2, druhá veta, § 30 ods. 1 písm. a) v časti\nvety v znení „za podmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“, § 31 ods. 1 písm. a) v časti vety v znení\n„za podmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“ všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č.\n241 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice sú v rozpore s §\n6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2a ods. 2 a §\n3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred\ndiskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších\npredpisov.\nV.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n24. Pod3a § 357 ods. 1 písm. a) zákona e. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ialej v texte ako\n„SSP“), žalobca sa môže žalobou domáha? vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia\nobce, mesta, mestskej easti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach územnej samosprávy so\nzákonom.\n25. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej\nzákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce\ntrvalý pobyt.\n27. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky\na ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n28. Podľa § 8 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre\nmiestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom\npoužívať, ak jeho používanie obec neobmedzila.\n29. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona, na účely organizovania a regulovania dopravy na území obce\nmôže obec všeobecne záväzným nariadením ustanoviť úseky ciest vo vlastníctve obce, miestnych ciest\na účelových ciest vo vlastníctve obce alebo so súhlasom ich vlastníka (ďalej len „parkovacie miesta“) na\nparkovanie motorových vozidiel za úhradu vrátane ustanovenia parkovacích miest pre vozidlá taxislužby\nza úhradu. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví najmä spôsob zabezpečenia prevádzky\nparkovacích miest podľa predchádzajúcej vety, výšku úhrady za parkovanie motorových vozidiel, spôsob\njej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Ustanovenie prvej a druhej vety sa nevzťahuje na\nvyhradené parkoviská a reguláciu parkovania bez úhrady podľa § 3 ods. 2.\n30. Pod3a § 6a ods. 2 cestného zákona, obec môže vo všeobecne záväznom nariadení pod3a odseku 1\nustanovi?, že úhradu za parkovanie motorového vozidla možno vykona? aj formou úhrady za parkovaciu\nkartu alebo iné obdobné parkovacie oprávnenie (ialej len „parkovacie oprávnenie“). Obec môže vo\nvšeobecne záväznom nariadení pod3a odseku 1 ustanovi? podmienky a obmedzenia poskytovania\nparkovacieho oprávnenia, a to najmä\na) urei? dobu a územný rozsah platnosti parkovacieho oprávnenia,\nb) urei? rozmery a kategórie motorového vozidla, na ktoré sa má vz?ahova? parkovacie oprávnenie,\nc) obmedzi? poeet poskytnutých parkovacích oprávnení, a to spravidla vo vz?ahu k jednému\nžiadate3ovi, alebo vo vz?ahu k jednej nehnute3nosti,\nd) podmieni? poskytnutie parkovacieho oprávnenia preukázaním\n1. obcou stanoveného druhu pobytu žiadate3a,\n2. osobitného vz?ahu žiadate3a k motorovému vozidlu, na ktoré sa má vz?ahova? parkovacie\noprávnenie,\n3. osobitného vz?ahu žiadate3a k nehnute3nosti ureenej na trvalé bývanie, prípadne aj k inej\nnehnute3nosti, alebo\n\n4. úhradou nedoplatkov na miestnych daniach a miestnych poplatkoch v správe obce,2r)\ne) ustanovi? z3avu z ceny parkovacieho oprávnenia a spôsob preukazovania nároku na z3avu,\nf) ustanovi? poplatok za stratu potvrdenia o parkovacom oprávnení,\ng) ustanovi? možnos? zrušenia parkovacieho oprávnenia pred uplynutím doby jeho platnosti a primeraný\npoplatok za predeasné zrušenie parkovacieho oprávnenia, prieom v takom prípade sa oprávnenému\nžiadate3ovi vráti pomerná eas? ceny parkovacieho oprávnenia zodpovedajúca easovo nespotrebovanej\neasti ceny parkovacieho oprávnenia po odpoeítaní poplatku za predeasné zrušenie parkovacieho\noprávnenia, ak bol ustanovený; postup pod3a predchádzajúcej easti vety sa neuplatní, ak suma na\nvrátenie nepresiahne sumu ustanovenú všeobecne záväzným nariadením pod3a odseku 1.\n31. Pod3a § 2 ods. 1 antidiskriminaeného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania\nspoeíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti\nk národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského\nstavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýš3ania, národného alebo\nsociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo\ninej protispoloeenskej einnosti.\n32. Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie,\npri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa\nmohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.\n33. Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,\nrozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní\ns inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú\nobjektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie\ntakého záujmu.\n34. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého\nzaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,\nzdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.\nVI.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n35. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať, či VZN č. 241 Mesta Košice je v súlade so\nzákonom o obecnom zriadení a s antidiskriminačným zákonom, keďže rozdielne upravilo podmienky\nvydávania parkovacích kariet pre vlastníkov starších bytov a vlastníkov bytov v novostavbách.\n36. Žalobca namietal nesúlad ustanovenia § 2 ods. 6, druhá veta, § 27 ods. 2 druhá veta, § 30 ods.\n1 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a) všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 241 o dočasnom\nparkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2a ods. 2 a § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona.\n37. Žalobca v podaní zo dňa 29.06.2026 navrhol zmenu žaloby, súd postupom podľa § 68 SSP pripustil\nzmenu žaloby tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, nakoľko tento úkon žalobcu bol v súlade\ns jeho dispozičným oprávnením, návrh nie je v rozpore so zákonom a SSP na podanie žaloby podľa §\n357 SSP nestanovuje prokurátorovi žiadnu lehotu.\n38. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že majetok obce, ktorý slúži na verejné\núčely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný pre všetkých\nobyvateľov obce, ktorí majú právo ho za rovnakých podmienok užívať. V zmysle ustanovenia §\n6a ods. 1 cestného zákona môže obec na účely organizovania a regulovania dopravy ustanoviť\nvšeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na parkovanie motorových vozidiel za úhradu.\nVo všeobecne záväznom nariadení obec autoritatívne určí spôsob prevádzky, výšku úhrady, spôsob jej\nplatenia a preukázania. Vymedzenie parkovacích úsekov, dopravné značenie a výber úhrad za dočasné\nparkovanie je výkonom verejnej správy, nie realizáciou vlastníckych oprávnení obce v súkromnoprávnom\nrežime.\n\n39. V rozsudku C-288/07 Súdny dvor EÚ riešil otázku, či spoplatnené parkovanie prevádzkované\norgánmi verejnej správy podlieha DPH. Súdny dvor EÚ uviedol, že ak nezdanenie parkovného\nvyberaného samosprávami vedie k výraznému narušeniu súťaže vo vzťahu k súkromným\nprevádzkovateľom parkovísk (pretože obec by neúčtovala DPH a mohla by ponúkať nižšiu konečnú\ncenu), obec musí byť na účely DPH považovaná za zdaniteľnú osobu poskytujúce parkovacie služby.\nZ uvedeného rozsudku vyplýva, že tým, že obec umožňuje parkovanie motorových vozidiel na miestnych\nkomunikáciách, poskytuje svojim obyvateľom služby.\n40. Prijaté všeobecne záväzné nariadenie podľa názoru správneho súdu nie je v súlade s cestným\nzákonom, odporuje ústavnému princípu rovnosti a porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania podľa\nantidiskriminačného zákona.\n46. Právna konštrukcia mesta je zaťažená viacerými závažnými vadami: prekročením zákonného\nsplnomocnenia, uplatnením neprípustnej paušálnej fikcie a neodôvodnenou diferenciáciou medzi\nobyvateľmi v porovnateľnom postavení.\n47. Podľa § 6a ods. 2 cestného zákona môže obec vo všeobecne záväznom nariadení obmedziť počet\nposkytnutých parkovacích oprávnení, a to spravidla vo vzťahu k jednému žiadateľovi, alebo vo vzťahu k\njednej nehnuteľnosti. Podľa písmena d) tohto ustanovenia môže podmieniť vydanie karty preukázaním\npobytu, vzťahu k vozidlu, vzťahu k nehnuteľnosti určenej na trvalé bývanie alebo úhradou nedoplatkov.\nCestný zákon splnomocňuje obec na reguláciu dopravy na miestnych cestách, neoprávňuje ju však\nrozdeľovať obyvateľov do kategórií podľa veku či stavebno-technického typu bytového domu („bežný\nbyt“ verzus „novostavba“) ani zvýhodňovať „pôvodných rezidentov“.\n48. Povinnosť developera zabezpečiť určitý počet parkovacích miest (podľa stavebných predpisov a\npríslušných technických noriem) je verejnoprávnou povinnosťou stavebníka v procese územného a\nstavebného konania. Túto povinnosť developera nemožno bez zákonného podkladu prenášať do sféry\nužívacích práv jednotlivých vlastníkov bytov k miestnym komunikáciám. Cestný zákon neumožňuje obci\n„trestať“ či znevýhodňovať obyvateľov novostavieb na úkor obyvateľov starších domov tým, že im vopred\nodoprie štandardný prístup k verejnému parkovaciemu systému.\n49. Z hľadiska ústavného práva (článok 12 ods. 1 a 2, článok 13 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky) musí\nkaždé rozdielne zaobchádzanie obstáť v teste proporcionality a zákazu svojvôle (arbitrárnosti). Vlastníci\nbytov v novostavbách a vlastníci bytov v starších panelových domoch sa nachádzajú v rovnakom a\npriamo porovnateľnom postavení. Obidve skupiny sú obyvateľmi (rezidentmi) mesta s trvalým pobytom,\nvlastnia byty určené na trvalé bývanie a obracajú sa na mesto so žiadosťou o zabezpečenie parkovania\npre svoje motorové vozidlá na verejných komunikáciách.\n50. Mesto zdôvodňuje zníženie počtu kariet predpokladom, že vlastníci bytov v novostavbách majú\nparkovacie miesta zabezpečené. Tento predpoklad je však právne aj fakticky nesprávny, nakoľko\nparkovacie miesto v hromadnej garáži alebo na vonkajšej spevnenej ploche je samostatným predmetom\nobčianskoprávnych vzťahov (samostatný nebytový priestor, garáž alebo spoluvlastnícky podiel na\npozemku), parkovacie miesto nie je základnou súčasťou ani príslušenstvom bytu a nie je zahrnuté v\ncene bytu, developer môže parkovacie miesta predať tretím osobám, resp. kupujúci bytu si parkovacie\nmiesto nemusí z finančných či iných dôvodov kúpiť.\n51. Ak vlastník bytu v novostavbe parkovacie miesto nekúpil (a nemá žiadne), mesto mu umožní\nzískať len jednu parkovaciu kartu. Naproti tomu vlastník bytu v paneláku, ktorý rovnako nemá žiadne\nvlastné miesto, získa tri parkovacie karty. Kritérium tak nesleduje reálnu mieru zabezpečenia parkovania\nkonkrétneho žiadateľa, ale zakladá svojvoľnú diskrimináciu odvodenú iba od dátumu výstavby domu.\nPojem „pôvodní rezidenti“ navyše vytvára neprípustnú kategóriu občanov druhej kategórie („nepôvodní\nrezidenti“, resp. „novoprišelci“), čo je v príkrom rozpore so zákazom diskriminácie z dôvodu iného\npostavenia (§ 2 ods. 2 antidiskriminačného zákona).\nXX. Všeobecne záväzné nariadenie je ako normatívny predpis plne podriadené antidiskriminačnému\nzákonu. Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona je priamou diskrimináciou konanie alebo\nopomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo\n\nalebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Vlastník bytu v novostavbe\na vlastník bytu v panelovom dome sú v porovnateľnom postavení - obaja sú obyvateľmi mesta s\ntrvalým pobytom v tej istej zóne, obaja vlastnia byt určený na trvalé bývanie a obaja sú držiteľmi\nmotorových vozidiel. Vlastníkovi bytu v novostavbe mesto priznáva nárok len na jednu parkovaciu kartu,\nkým vlastníkovi bytu v panelovom dome až na tri karty. Ide o jednoznačné znevýhodnenie v rozsahu\nprístupu k verejnému parkovaciemu oprávneniu. Pokiaľ všeobecne záväzné nariadenie priamo používa\nkategóriu tzv. „bytov v novostavbe“ verzus ostatné byty, kritérium nie je vecné, ale cieli priamo na osobný\nstatus a dĺžku pobytu žiadateľa v meste. Vytváranie kategórií „pôvodných rezidentov“ a „nepôvodných\nrezidentov“ predstavuje priame rozlišovanie na základe iného postavenia. Rozlišovacím znakom je\nsamotný charakter vlastneného majetku, jeho forma, vek a typ nehnuteľnosti. Mesto svoje rozhodnutie\nodôvodňuje predpokladom, že vlastník bytu v novostavbe má dve parkovacie miesta zabezpečené.\nTento predpoklad je skutkovo aj právne mylný, nakoľko parkovacie miesto nie je v cene bytu a kupujúci\nho nemusí vlastniť. Menej priaznivé zaobchádzanie založené na takomto mylnom predpoklade priamo\nnapĺňa hypotézu § 3 ods. 1 v spojení s § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona. Priamu diskrimináciu\nnemožno ospravedlniť všeobecným testom proporcionality (sledovaním legitímneho cieľa), dôvodom nie\nje regulácia dopravy ani kapacitné problémy.\n53. Ak je cieľom mesta zamedziť tomu, aby rezidenti s vlastnými garážovými alebo vyhradenými\nmiestami zbytočne obsadzovali verejné uličné parkovacie miesta, mesto to môže urobiť, ale výlučne na\nzáklade preukázaného individuálneho stavu, nie paušálnej typológie stavieb. Mesto môže vo všeobecne\nzáväznom nariadení ustanoviť, že nárok na rezidentskú parkovaciu kartu na byt sa znižuje o počet\nparkovacích miest, ktoré má žiadateľ (alebo členovia jeho domácnosti) preukázateľne vo vlastníctve, v\nnájme alebo k nim má zabezpečené iné užívacie právo (napríklad garáž, garážové státie na súkromnom\npozemku či v parkovacom dome). Takéto pravidlo platí rovnako pre všetkých obyvateľov, vychádza z\nreálneho skutkového stavu a neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania a sleduje skutočný legitímny\ncieľ bez vytvárania svojvoľných kategórii obyvateľstva.\n54. Nakoľko ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia v popísanom znení prekračuje vecnú\npôsobnosť obce a zakladá neprípustnú diskrimináciu podľa antidiskriminačného zákona, správny súd\nvyslovil nesúlad ustanovení § 2 ods. 6, druhá veta, § 27 ods. 2, druhá veta, § 30 ods. 1 písm. a) v časti\nvety v znení „za podmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“, § 31 ods. 1 písm. a) v časti vety\nv znení „za podmienky, že sa byt nenachádza v novostavbe“ všeobecne záväzného nariadenia Mesta\nKošice č. 241 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice s § 6\nods. 1 zákona č. 369/1990 Z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2a ods. 2 a § 3\nods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred\ndiskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších\npredpisov.\n55. Podľa § 367 ods. 2 SSP, dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia strácajú napadnuté\nustanovenia všeobecne záväzného nariadenia účinnosť.\n56. Podľa § 170 písm. c) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nkonanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.\n57. Nako3ko konanie bolo zaeaté na základe žaloby prokurátora, súd o náhrade trov konania rozhodol\ntak, že žiaden z úeastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\n58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 439 ods. 4\nSSP).\nPoučenie:\nProti výroku I. tohto rozhodnutia kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a) SSP).\nProti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote\njedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}