{"guid": "992a8d3a-502d-499d-8574-4e06dacccfad:13cfcbb4-f4a2-4619-90e7-b8c6e4dfdac0", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100526.2", "spisova_znacka": "18Sas/10/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 18Sas/10/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. mája 2026, sp. zn. 18Sas/10/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100526.2", "identifikacne_cislo": "0925100526", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Renáta Smajdová", "sudca_id": 1016, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-renata-smajdova-1016", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13cfcbb4-f4a2-4619-90e7-b8c6e4dfdac0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100526.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100526.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100526.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n18Sas/10/2025\n0925100526\n27. 05. 2026\nJUDr. Renáta Smajdová\nECLI:SK:SpSKE:2026:0925100526.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpeného advokátom JUDr. Dávidom Kozákom, so sídlom\nLipová 5152/75, 900 27 Bernolákovo, IČO: 56 055 200, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nUl. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30565-2/2025BA zo dňa 01.07.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto\nrozhodol:\nI. Návrhu na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie\nnevyhovuje.\nII. Žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 2197/2025SK-DvN zo dňa 22.05.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobca podľa § 104\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) nemá nárok na dávku\nv nezamestnanosti.\n2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie.\n3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 30565-2/2025-BA zo dňa\n01.07.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdila.\n4. Správne orgány svoje závery v podstatnej časti odôvodňovali tým, že žalobca (ktorý bol zaradený\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 27.03.2025 a o dávku v nezamestnanosti požiadal dňa\n14.05.2024) v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nedosiahol v období posledných\nštyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t. j. v období od 27.03.2021 do\n26.03.2025) potrebnú dobu poistenia najmenej 730 dní pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.\nPričom obdobie jeho zamestnania a poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v Holandsku v období od\n11.10.2021 do 27.03.2025 mu nebolo možné zohľadniť do celkovej doby poistenia pre nepreukázanie\npevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania\n\nna území členského štátu Európskej únie (v danom prípad Holandska) v zmysle čl. 61 základného\nnariadenia.\nII. Súdne konanie\n5. Správnou žalobou elektronicky doručenou správnemu súdu dňa 06.09.2025 sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,\nich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobnú argumentáciu v podstatnej časti žalobca\nvymedzil nasledovne:\n- Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne závery orgánov verejnej správy.\nUvádza, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by došlo k dohode inštitúcií na strane Holandského\nkráľovstva a Slovenskej republiky. Uvádza, že rozhodnutie vyžadovalo zisťovanie úmyslu žalobcu,\nsprávny orgán podľa § 188 zákona o sociálnom poistení mal možnosť nariadiť ústne pojednávanie za\núčelom bližšieho zistenia skutkového stavu, ktoré by prispelo k objasneniu vecí, avšak túto zákonnú\nmožnosť nevyužil. Pričom zdôraznil, že nie je možné, aby bol riadne zistený úmysel akejkoľvek osoby\nbez jej ústneho vypočutia, len na základe posúdenia písomných podkladov. Dokonca úmysel žalobcov\nnebol verifikovaný ani riadnym vyjadrením žalobcu, ani vyjadrením iných osôb.\n- Namieta zhodnotenie skutočností pre rozhodovanie podľa čl. 11 odsek 1 vykonávacieho nariadenia,\nkeď sa obmedzilo len na účelové konštatovanie, že žalobca má bližší vzťah k Holandsku a na nesprávne\nkonštatovanie, že celková prítomnosť na území iného štátu je primárnym kritériom pre určenie bydliska,\nčo podľa žalobcu vyvracia znenie čl. 11 odsek 2 vykonávacieho nariadenia, ktoré cituje so zdôraznením,\nže na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje jej úmysel.\n- Poukázal na postup správneho orgánu, keď uviedol, že pracovník sociálnej poisťovne mu predložil\npapiere k žiadosti o poskytnutie dávky, medzi ktorými bol aj formulár k určeniu centra záujmov, pričom\nnebol riadne poučený ako to má vyplniť a sám sa pýtal pracovníka „že nie je si istý správnosťou svojich\nzáverov“, keďže si nepamätal všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné pre vyplnenie formulára. Zdôraznil,\nže aj tento fakt ovplyvňuje nesprávnosť záverov správneho orgánu.\n- Uviedol, že je 28 ročným mladým občanom Slovenskej republiky a drvivú väčšinu svojho života, teda\n24 rokov strávil na území Slovenskej republiky. Po absolvovaní strednej školy pracoval na Slovensku v\nobdobí 2016-2018, potom študoval na Technickej univerzite v Košiciach odbor informatika (bakalárske\nštúdium) v rokoch 2018-2021. Následne sa z dôvodu nedostatku pracovných možností a za účelom\nzískania finančného kapitálu pre rozbeh života rozhodol odísť na pár rokov pracovať do zahraničia.\nZdôraznil, že to neznamená, že takýto odchod automaticky znamená aj zmenu bydliska vo význame\nzákladného nariadenia, respektíve stratu väzby so Slovenskou republikou. Uviedol, že v konaní nebolo\nnijako preukázané a sám nikde netvrdil, že sa do Holandska presťahoval natrvalo. Naopak, z jeho tvrdení\nvyplýva, že síce zárobkovú činnosť vykonával na území Holandského kráľovstva, ale všetky iné vzťahy,\npovinnosti a záujmy smerujú na územie Slovenska. Preto je podľa žalobcu nesprávny záver žalovaného,\nkeď automaticky pristúpil ku kategorizácii žalobcu ako osoby, ktorá nemá bydlisko na Slovensku a nemá\nväzby so Slovenskou republikou.\n- V súvislosti s dĺžkou a trvalosťou prítomnosti na území Holandského kráľovstva žalobca opakovane\nuvádza, že v čase odchodu mal 24 rokov, od svojho narodenia sa zdržiaval výlučne na území Slovenskej\nrepubliky, po absolvovaní bakalárskeho štúdia si zvolil výkon práce v zahraničí z dôvodu lepších\nmzdových podmienok. Zároveň zdôraznil, že jeho pracovný pomer v Holandsku bol uzatváraný výlučne\nna dobu určitú, k čomu ako dôkaz pripojil k žalobe pracovné zmluvy. Opakovane uviedol, že na území\nHolandského kráľovstva zotrvával iba z dôvodu lepších mzdových podmienok, ktoré by mu mohli\nzabezpečiť možnosť osamostatnenia sa po trvalom návrate na územie Slovenskej republiky. Zároveň\nzdôraznil, že počas pobytu sa cielene pripravoval na návrat domov - mal uzavreté poistenie, mal zriadený\nsporiaci účet, mzda za prácu v Holandsku mu bola vyplácaná na slovenský bankový účet, nezmenil si\ntrvalý pobyt, podával daňové priznania cez slovenskú spoločnosť, udržiaval sociálne väzby s komunitou,\nnavštevoval svojich lekárov na Slovensku, v rámci možností navštevoval svojich rodičov, pravidelne\nnavštevoval Slovensko. K týmto skutočnostiam ako dôkaz pripojil v žalobe: lekársku správu, potvrdenie o\nplatení mzdy na slovenský účet, výpis zo slovenského sporiaceho účtu, poistenie na Slovensku, faktúru\n\nza daňové poradenstvo na Slovensku, emailovú komunikáciu k ceste na Slovensku vo februári 2022,\nlístky na vlak období 2022 a 2023, lístky na autobus z februára 2023, letenku z marca 2024.\n- V súvislosti s povahou a vlastnosťami vykonávanej činnosti, miestom vykonávania činností a jej\ntrvalosťou žalobca uviedol, že by bolo značne náročné predpokladať, že ako absolvent vysokej školy v\nodbore informatika mohla byť u neho reálne prítomná ambícia vykonávať dlhodobo prácu v logistike viac\nako 1500 km od svojho bydliska. Zdôraznil, že jeho činnosť v Holandsku bola viazaná na sektor logistiky\nbez možného kariérneho rastu a všetky zmluvy so zamestnávateľom v Holandsku boli uzatvárané na\ndobu určitú, aby mohol v reálnom čase posudzovať svoju aktuálnu situáciu s ohľadom na možnosť vrátiť\nsa na územie Slovenskej republiky.\n- V súvislosti s rodinným stavom a rodinnými väzbami žalobca uviedol, že na Slovensku zanechal rodičov\na súrodencov, s ktorými bol v pravidelnom kontakte a podľa svojich možností (tak, aby náklady na\ncestovanie neboli v zjavnom nepomere s cieľom vytvoriť si úspory) ich pravidelne navštevoval.\n- V súvislosti s vykonávaním akejkoľvek nezárobkovej činnosti žalobca uviedol, že jeho spoločenské\nväzby boli počas pobytu na území Holandského kráľovstva obmedzené na okruh jeho spolupracovníkov,\nnezaradil sa do žiadnej komunity, v ktorej by vykonával v rámci svojho voľného času akúkoľvek\nnezárobkovú činnosť. Práve naopak počas svojich návratov na územie Slovenskej republiky sa\nzúčastňoval tréningov a školení, na preukázanie čoho pripojil k žalobe certifikát o absolvovaní školenia\ntaktickej obrany a streľby jednotlivca zo septembra 2022.\n- V súvislosti s bytovou situáciou žalobca uviedol, že na území Holandského kráľovstva žil prvotne\nv ubytovniach, ktoré zabezpečovala pracovná agentúra a neskôr v nájme, pričom vlastné bývanie si\nnehľadal a nemal ambíciu zabezpečiť si stabilné bývanie v Holandsku.\n- V súvislosti s plnením daňových a odvodových povinností žalobca uviedol, že ide o jediné kritérium,\nktoré eventuálne nasvedčuje bližšiemu vzťahu žalobcu k Holandskému kráľovstvu, keďže si plnil\ndaňové a odvodové povinnosti na území Holandska, avšak ak by toto kritérium malo byť rozhodujúcim\nargumentom v prospech bližšieho vzťahu k Holandsku, poprel by sa tým účel spoločnej európskej\núpravy sociálneho zabezpečenia. Podľa žalobcu pri hodnotení tohto kritéria bolo povinnosťou správnych\norgánov zohľadniť jeho osobité postavenie, keď odišiel za prácou do zahraničia v čase po skončení\nsvojho štúdia a objektívne nemal možnosť byť v čase pred svojím odchodom v trvalom pracovnom\npomere na Slovensku a plniť si svoje daňové a odvodové povinnosti na území Slovenska. Žalobca pre\nozrejmenie dodal, že v čase, keď mu agentúra zabezpečovala bývanie, boli úrady sociálneho poistenia\nvykonávané priamo agentúrou a v období, keď býval v nájme vykonával úhrady sám. K uvedenému\npripojil k žalobe ročné zúčtovanie zaplatenej dane za roky 2021 až 2024 a doklady o úhrade sociálneho\npoistenia v Holandskom kráľovstve.\n- Podľa žalobcu konštatovanie obsiahnuté v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí o tom, že\nmá bližší vzťah k Holandskému kráľovstvu a preto sa za jeho bydlisko podľa nariadenia nepovažuje\nSlovenská republika je nesprávne, účelové a neudržateľné. Tiež uvádza, že skutočnosti ním vyššie\nuvedené jasne preukazujú, že jeho väzby k Slovenskej republike boli zachované.\n- Uvádza, že podľa formulára U1, ktorý predložil v administratívnom konaní mu nebola priznaná dávka v\nnezamestnanosti v Holandsku, keďže tam na ňu nemal nárok, pričom podľa žalobcu, ak nemal priznaný\nnárok v Holandsku logicky by mal mať nárok na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. Namieta, že\nSociálna poisťovňa mu nepriznala tento nárok na dávku nezákonným postupom a argumentáciou, ktorá\nnemá oporu v slovenských ani v európskych predpisoch. Podľa žalobcu je paradoxom celej situácie to,\nže v administratívnom spise mali správne orgány k dispozícii formulár U1 a napriek tomu sa podstatnými\nskutočnosťami z neho vyplývajúcimi nezaoberali, čím došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu.\n- Žalobca navrhol, aby súd podľa § 203 SSP doplnil dokazovanie.\n- Na preukázanie svojej snahy o návrat na Slovensko uvádza, že si hľadal prácu na Slovensku v 05/2025\nv odbore, ktorý vyštudoval a k tomu predložil emailovú komunikáciu k žiadosti o zamestnanie.\n\n- Poukazuje na to, že podľa jeho vedomostí sú správnym orgánom priznávané dávky v nezamestnanosti\naj osobám, ktoré pôsobia v Holandskom kráľovstve dlhšie ako on. Taktiež poukazuje na to, že\nrozhodovacia prax v správnom súdnictve podporuje jeho argumentáciu, pričom cituje z rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR z 20.03.2012 sp. zn. 4Sžso/1/2011, zo dňa 27.05.2015 sp. zn. 10Sžso/24/2014,\naj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.11.2019 sp. zn. 25Sa/14/2019.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.10.2025 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, ktorého dôvody zhrnul aj v reakcii na žalobné námietky žalobcu a navrhol, aby súd žalobu\npodľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n7. Žalobca v replike zo dňa 23.11.2025 zotrval na dôvodnosti svojej žalobnej argumentácie.\n8. Žalovaný dupliku nepodal.\n9. Na pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2026 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali\nna svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca zároveň navrhol, aby súd podal návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a\ntento návrh aj s odôvodnením predložil do súdneho spisu aj písomne a krátkou cestou bol doručený\naj žalovanému.\nIII. Relevantná právna úprava\n10. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“):\n- Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n- Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych\nveciach.\n- Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n11. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nsociálnom poistení“):\n- Podľa § 104 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v\nposledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v\nnezamestnanosti najmenej dva roky.\n12. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“):\n- Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n- Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec\nalebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto\nčlenského štátu;\n- Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy\npodmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím\ndôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby\npoistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\nktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.\nAk však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy\ndoby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného\n\nčlenského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté\nv súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n- Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5\npísm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila\nv súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto\nprávne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby\nzamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby\nsamostatnej zárobkovej činnosti.\n- Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v\nčlenskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti\ndo tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby\nbol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb\nzamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba.\n- Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej\nvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n- Podľa článku 1 písm. i) bod 2 základného nariadenia, ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú\nuplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú\nuplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa\npovažujú za rodinných príslušníkov.\n- Podľa článku 1 písm. j) a k) základného nariadenia, na účely tohto nariadenia: j/ „bydlisko\" znamená\nmiesto, kde osoba zvyčajne býva; k/ “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.\n13. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup\nvykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“):\n- Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)\ndĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)\npovahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť\nzvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu\na rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja\nich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa\npovažuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\n- Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\nIV. Posúdenie veci správnym súdom\n14. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane postupu prvostupňového orgánu) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj\nnad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby,\nkedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm.\nd) SSP. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého\n\nadministratívneho spisu, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190\nSSP zamietnuť.\n15. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku\nv nezamestnanosti.\n16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie odo dňa 27.03.2025, o dávku v nezamestnanosti požiadal dňa 14.05.2024, v období\nposledných štyroch rokov pred podaním žiadosti o dávku nedosiahol obdobie poistenia v Slovenskej\nrepublike potrebné pre vznik nároku na dávku podľa § 104 zákona o sociálnom poistení a doby\npoistenia dosiahnuté žalobcom zamestnaním v inej členskej krajine EÚ (Holandsko) mu rozhodnutiami\nsprávnych orgánov v predmetnej veci neboli zohľadnené s poukazom na nesplnenie podmienok\nzákladného a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia pre takýto postup s odôvodnením, že si žalobca počas poslednej činnosti\nzamestnanca v inom členskom štáte nezachoval svoje bydlisko v zmysle obvyklého centra záujmov v\nSlovenskej republike.\n17. Podstatným pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného preto bolo posúdenie\nskutkových zistení a ich právneho posúdenia vo vzťahu k jedinej spornej otázke, a to možnosti\nzohľadnenia doby zamestnania žalobcu v inom členskom štáte EÚ pre vznik nároku na dávku v\nnezamestnanosti s ohľadom na ustálenie bydliska žalobcu v zmysle obvyklého centra jeho záujmov v\nSlovenskej republike počas zamestnania v Holandsku.\n18. Správny súd zdôrazňuje, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako\nv štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si\nmala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom základného\nnariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne\npredtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno\nvýplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu\nzárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte,\nv ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti\nposudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v\nnezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi\npovinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v\nkonaní o nárok na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania\npevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v\nnezamestnanosti.\n19. V zmysle čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia má dotknutá osoba nárok na dávku\nv nezamestnanosti podľa právnych predpisov iného členského štátu, v ktorom bola naposledy\nzamestnaná. Ustanovenie čl. 65 ods. 2 prvá veta v spojení s čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia\nvšak ustanovuje výnimku pre tých cezhraničných zamestnancov, ktorí si zachovali bydlisko v pôvodnom\nčlenskom štáte počas posledného zamestnania v inom členskom štáte. Započítanie doby poistenia\nv nezamestnanosti dosiahnutej podľa právnych predpisov iného členského štátu teda prichádza do\núvahy iba v tom prípade, ak by si žalobca počas poslednej činnosti zamestnanca v inom členskom\nštáte zachoval svoje bydlisko v Slovenskej republike. Pričom pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom\nsa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa\nčl. 1 písm. j) základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde\nmá dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum záujmov.\n„Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré treba vziať\npri určovaní miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho\ndvora a sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Ide o dve základné\nkritéria, a to dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov a situácia dotknutej\nosoby (vrátane I. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde\nsa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; II.\njej rodinného stavu a rodinných väzieb; III. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; IV. v prípade\n\nštudentov zdroja ich príjmov; V. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; VI. členského\nštátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely).\n20. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, dospel k záveru, že správne orgány vo vzťahu\nk jedinej spornej otázke v predmetnej veci (určenia bydliska v zmysle centra záujmov žalobcu) vykonali\ndostatočné dokazovanie, aplikovali všetky relevantné kritériá a tieto riadne vyhodnotili, dostatočne zistili\nskutkový stav veci a ten správne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nemal zachované\nbydlisko v zmysle centra záujmov v Slovenskej republike počas jeho zamestnania v Holandsku.\n21. Žalovaný sa dôsledne a podrobne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre\nvyhodnotenie kritérií pre posúdenie bydliska ako centra záujmov žalobcu počas jeho zamestnania v\nHolandsku, dôsledne reagoval aj na odvolacie námietky žalobcu a žalobné námietky vznesené žalobcom\nneboli spôsobilé spochybniť správnosť a dostatočnú odôvodnenosť záverov žalovaného. Správny súd\npreto odkazuje na žalovaným formulované dôvody napadnutého rozhodnutia.\n22. Ku kritériu dĺžky a trvalosti prítomnosti žalobcu na území dotknutých štátov (v danom prípade\nHolandsko v. Slovensko) žalovaný uviedol, že žalobca sa v Holandsku podľa vlastného vyhlásenia\nzdržiaval od októbra 2021 do marca 2025, teda takmer 3,5 roka. Ak žalobca v súvislosti s hodnotením\ndĺžky a trvalosti jeho prítomnosti na území Holandska poukazuje na to, že v čase odchodu mal 24 rokov,\nod svojho narodenia je výlučne na území Slovenskej republiky, po absolvovaní bakalárskeho štúdia si\nzvolil výkon práce v zahraničí z dôvodu lepších mzdových podmienok, ako aj na uzatváranie pracovných\nzmlúv výlučne na dobu určitú, tieto skutočnosti boli vyhodnotené žalovaným. Pokiaľ ide o jeho motiváciu\nk odchodu do Holandska či dôvody zotrvania v Holandsku (k čomu sa súd nižšie podrobnejšie vyjadruje)\ntieto z hľadiska hodnotenia kritérií pre určenie bydliska podľa vykonávacieho nariadenia neboli určujúce.\n23. Ďalej ku kritériu situácie žalobcu a jeho (sub)kritériám, konkrétne ku povahe a osobitným\nvlastnostiam vykonávanej činnosti žalovaný uviedol, že žalobca v Holandsku pracoval počas celej doby\nu jedného zamestnávateľa ako pracovník skladu a tento pracovný pomer bol ukončený z jeho podnetu a\ntakúto pracovnú situáciu podľa žalovaného možno hodnotiť ako jednoznačne stabilnú. Pokiaľ žalobca v\nsúvislosti s týmto kritériom uvádza, že by bolo značne náročné predpokladať, že ako absolvent vysokej\nškoly v odbore informatika mohla byť u neho reálne prítomná ambícia vykonávať dlhodobo prácu v\nlogistike viac ako 1500 km od svojho bydliska a zdôrazňuje, že jeho činnosť v Holandsku bola viazaná\nna sektor logistiky bez možného kariérneho rastu a všetky zmluvy so zamestnávateľom v Holandsku boli\nuzatvárané na dobu určitú, aby mohol v reálnom čase posudzovať svoju aktuálnu situáciu s ohľadom na\nmožnosť vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, takto formulovaná žalobná argumentácia nemohla\nspochybniť závery žalovaného. K tomu je možné dodať, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol vykonávať\nprácu a zamestnať sa mimo svojej odbornosti získanej vysokoškolským štúdiom, a už z uvedeného\ndôvodu sa jeho argumentácia javí ako protirečivá.\n24. Ku kritériu rodinnému stavu a rodinným väzbám žalovaný uviedol, že žalobca sa zdržiaval v\nHolandsku bez blízkych osôb a Slovensko podľa svojho vyhlásenia navštevoval 1-2 krát ročne a podľa\ntvrdenia v odvolaní minimálne šesť krát ročne. Žalobca v súvislosti s rodinným stavom a rodinnými\nväzbami uviedol, že na Slovensku zanechal rodičov a súrodencov, s ktorými bol v pravidelnom kontakte\na podľa svojich možností (tak, aby náklady na cestovanie neboli v zjavnom nepomere s cieľom vytvoriť\nsi úspory) ich pravidelne navštevoval. Žalobca zjavne práve v súvislosti s posudzovaním tohto kritéria\npovažoval za sporný výklad článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v tom zmysle, či sa „kritérium\nrodinnej situácie“ týka len tzv. úzkej rodiny, t. j. rodinných príslušníkov v zmysle čl. 1 písm. i) bod 2\nzákladného nariadenia, ktorými sú len manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti,\nalebo aj iných blízkych osôb. Správny súd k tejto žalobnej argumentácii, vrátane podľa žalobcu spornej\notázky okruhu rodinných príslušníkov pri posudzovaní kritéria rodinnej situácie pre ustálenie bydliska a\ncentra záujmov, uvádza, že hodnotenie rodinnej situácie nie je bez ďalšieho zúžené len na tzv. „úzku\nrodinu“, ale zohľadňujú sa aj väzby na iné blízke osoby, avšak rozhodným musí byť vždy samotný\ncharakter týchto väzieb. V danom prípade záver žalovaného, že sa žalobca zdržiaval v Holandsku bez\nblízkych osôb touto argumentáciou žalobcu nebol rozporovaný. Pokiaľ ide o samotné väzby žalobcu\nna rodičov a súrodencov, ktorých ako uvádzal niekoľkokrát ročne na Slovensku navštevoval, uvedená\nokolnosť bola žalovaným vyhodnotená, keď uviedol, že pri posudzovaní bydliska bolo prihliadnuté na\nnávraty žalobcu na Slovensko vo frekvencii viackrát ročne. Podľa názoru žalovaného však aj keď osoby\n\ntrvalo usadené v zahraničí, niekoľkokrát do roka navštívia niektoré blízke osoby na Slovensku strávia\ns nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších\nčasových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Uvedené preto bez ďalšieho podľa žalovaného\nnepreukazuje zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas jeho dlhodobej prítomnosti v zahraničí.\nSprávny súd považuje za potrebné k tomu dodať, že rodičia sú blízkymi osobami a deti majú voči nim\nnepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak v prípade žalobcu nič nenasvedčovalo, že by\njeho vzťah k rodičom bol na úrovni zásadnej odkázanosti, ktorá by bola nezlučiteľná s čo i len dočasným\nfaktickým prenesením jeho bydliska do inej krajiny a obdobné to platí aj vo vzťahu k súrodencom. Zo\nstrany žalobcu neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že tieto jeho rodinné\nväzby dosahujú takú intenzitu, ktorá by mohla svedčiť o zachovaní jeho bydliska na Slovensku.\n25. Ku kritériu bytovej situácie žalobcu žalovaný uviedol, že je stabilná, nakoľko žalobca nevlastnil\nžiadnu nehnuteľnosť na bývanie na Slovensku, počas návratov a aj v súčasnosti býva u rodičov\na v Holandsku býval v podnájme a dvakrát sa sťahoval. Žalovaný tak bytovú situáciu žalobcu v\nHolandsku hodnotil ako primeranú výkonu zamestnania. Závery žalovaného pri hodnotení tohto kritéria\nnebola spôsobilá spochybniť argumentácia žalobcu, že v Holandsku žil prvotne v ubytovniach, ktoré\nzabezpečovala pracovná agentúra a neskôr v nájme, pričom vlastné bývanie si nehľadal a nemal ambíciu\nzabezpečiť si stabilné bývanie v Holandsku.\n26. K plneniu daňových povinností žalovaný uviedol, že žalobca bol zamestnaný v Holandsku, takže\ndaňové povinnosti si plnil v Holandsku a preto za štát bydliska na daňové účely sa považuje Holandsko.\nObdobne ani k hodnoteniu tohto kritéria zo strany žalobcu neboli uvedené argumenty, ktoré by\nspochybňovali závery žalovaného.\n27. K ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom sa žalovaný taktiež dostatočne vyjadril, keď\nv súvislosti s návštevami lekárov žalobcom na Slovensku zdôraznil, že poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti nie je rozhodujúcou skutočnosťou preukazujúcou miesto bydliska dotknutej osoby,\nnakoľko osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v zahraničí častokrát využívajú zdravotnú starostlivosť\nposkytovanú na Slovensku, a to jednak z finančných dôvodov, ako aj z dôvodov jazykovej bariéry. Vo\nvzťahu k vlastníctvu auta bankového účtu, poistenia mobilného operátora a absolvovaniu kurzov na\nSlovensku žalovaný zdôraznil, že na tieto skutočnosti bolo prihliadnuté, ale ako rozhodujúce kritériá\nboli vyhodnotené tie, ktoré vyplývajú z článku 11 odsek 1 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ žalobca\nv súvislosti s vykonávaním akejkoľvek nezárobkovej činnosti dôvodil, že jeho spoločenské väzby boli\npočas pobytu na území Holandského kráľovstva obmedzené na okruh jeho spolupracovníkov, nezaradil\nsa do žiadnej komunity, v ktorej by vykonával v rámci svojho voľného času akúkoľvek nezárobkovú\nčinnosť, práve naopak počas svojich návratov na územie Slovenskej republiky sa zúčastňoval tréningov\na školení, resp. uviedol, že hľadal zamestnanie na Slovensku v odbore, ktorý vyštudoval s poukazom na\nemailovú komunikáciu k žiadostiam o zamestnanie, správny súd uvádza, že tieto okolnosti vzhľadom na\nvšetky skutočnosti rozhodné pre hodnotenie kritérií nemohli byť spôsobilé spochybniť závery žalovaného\no bydlisku resp. centre záujmov žalobcu počas výkonu zamestnania v Holandsku.\n28. Skutočnosť, že žalobca považuje a považoval aj počas svojho pobytu v Holandsku za svoj domov\nSlovensko, že sa na Slovensko chcel vždy vrátiť, ako aj samotné dôvody, ktoré viedli žalobcu k\nvycestovaniu za prácou do Holandska, nie sú podľa názoru súdu relevantné pre posudzovanie jeho\nbydliska počas výkonu zárobkovej činnosti v Holandsku, nakoľko zachovanie bydliska sa hodnotí\nprimárne na základe objektívnych kritérií vymedzených v ustanovení čl. 11 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia a samotný úmysel dotknutej osoby je až subsidiárnym kritériom v zmysle čl. 11 ods. 2\nvykonávacieho nariadenia aplikovateľným, ak postupom podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia\nnebolo možné prijať jednoznačný záver o skutočnom bydlisku žalobcu. V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na závery už formulované Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, podľa ktorých\n„Až podľa čl. 11 ods. 2 citovaného nariadenia platí, že ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú\nz príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode, na určenie skutočného\nmiesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených\nskutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Úmysel dotknutej osoby je tak len\nsubsidiárnym spôsobom určenia jej bydliska, ak kritériá podľa odseku 1 nevedú k jeho jednoznačnému\nustáleniu. Okrem toho z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že úmysel osoby sa teda posudzuje na\nzáklade objektívnych skutočností a okolností, a preto nestačí len jej tvrdenie, že mala úmysel za miesto\nsvojho bydliska považovať Slovenskú republiku. ... Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát\n\nza svoje bydlisko nemôže prevážiť nad objektívnymi kritériami vymedzenými v citovanom ustanovení.\nTým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže\nsubjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej\nznámym jazykom, či ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely\nzákladného nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl.\n11 vykonávacieho nariadenia.“ (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn.7Ssk/47/2022 zo dňa 26. apríla 2023)\n29. Vzhľadom k uvedenému neobstojí ako dôvodná ani argumentácia žalobcu o tom, že pre hodnotenie\nmiesta bydliska sa za rozhodujúci považuje úmysel dotknutej osoby v danom prípade žalobcu, nakoľko\nako to vyplýva z vyššie uvedeného, úmysel je len subsidiárnym kritériom a jeho zohľadňovanie prichádza\ndo úvahy len ak nie je možné určiť bydlisko resp. centrum záujmov podľa primárnych kritérií podľa článku\n11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, o akú situáciu v danom prípade nešlo, keďže bydlisko žalobcu bolo\nmožné ustáliť a bolo ustálené podľa primárnych kritérií.\n30. V súvislosti so žalobnou námietkou zisťovania skutočností pre posudzovanie bydliska len z\ndotazníka, pričom žalobca nebol riadne poučený ako ho má vyplniť a námietkou nevyužitia zákonnej\nmožnosti nariadenia ústneho pojednávania zo strany správneho orgánu za účelom zisťovania stavu\nveci, správny súd uvádza, že vzhľadom na možnosť žalobcu sa vyjadriť k rozhodným skutočnostiam v\nštandardnom dotazníku s dostatočným priestorom na vymedzenie rozhodujúcich skutočností, ako aj na\nmožnosť uviesť rozhodné skutočnosti aj v samotnom odvolaní, s ktorými sa správny orgán mal povinnosť\nvysporiadať a sa aj vysporiadal, táto námietka nemôže obstáť ako dôvodná.\n31. Pokiaľ žalobca uviedol, že podľa jeho vedomostí sú správnym orgánom priznávané dávky v\nnezamestnanosti aj osobám, ktoré pôsobia v Holandskom kráľovstve dlhšie ako on a tiež poukázal\nna rozhodnutia kasačného súdu podľa neho podporujúce jeho argumentáciu, správny súd uvádza, že\ndošlo k určitému posunu v judikatúre v otázke posudzovania bydliska ako centra záujmov dotknutej\nosoby, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou\nnajvyšších súdnych autorít.\n32. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že ak nemal priznaný nárok v Holandsku logicky by mal mať nárok\nna dávku v nezamestnanosti na Slovensku, správny súd zdôrazňuje, že zmyslom ochrany pred tým,\naby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho zabezpečenia, nie je zabezpečiť, aby táto osoba\nv každom jednom okamihu mala na určitú dávku nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu\nvzťahovali právne predpisy niektorého členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením dôb zamestnania\nzískaných v ostatných členských štátoch) sa tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok\npodľa použiteľných právnych predpisov členského štátu nevznikne, pretože nesplní určitú podmienku\nv nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa ktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na\nňu nebudú vzťahovať.\n33. S poukazom na uvedené správny súd návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania v správnom súdnom\nkonaní, ako ani návrhu žalobcu na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom Európskej únie nevyhovel (výrok I.) a správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol, keď dospel\nk záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne\nprávne posúdil a svoje závery dostatočne odôvodnil. (výrok II.)\n34. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani\nlen čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,\nktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd\nžalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok III.)\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsprávny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený\nadvokátom(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}