Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Sas/8/2025 z 22. 6. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. júna 2026, sp. zn. 21Sas/8/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100433.3
Správny súd v Košiciach | 21Sas/8/2025 | ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100433.3 | 2026-06-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 74 ods. 23 zákona č. 461/2003 Z. z., § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 236 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 2 zákona č. 296/2020 Z. z., § 8 ods. 2 zákona č. 296/2020 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c04a7344-98d4-49b6-b61e-8fb71cdac8fd
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100433.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
21Sas/8/2025
0925100433
22. 06. 2026
Mgr. Bc. Marián Haladej
ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100433.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., B. E., právne zastúpený: JUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, Slovenská republika,
IČO: 52 858 774, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X – A.. zo dňa 07.07.2025 vo veci povinnosti
vrátenia neprávom vyplateného 13. dôchodku za kalendárny rok 2020, takto,
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Generálneho riaditeľa č. XXX XXX
XXXX X – A.. zo dňa 07.07.2025 a vec vracia žalovanému, Sociálnej poisťovni, ústredie, Generálnemu
riaditeľovi na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2025, doručenou 30.07.2025 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca
domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X
– III. zo dňa 07.07.2025 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX
X – III., zo dňa 08.04.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vec bola vrátená prvostupňovému
správnemu orgánu. Žalobca sa zároveň domáhal aj priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.07.2025, na základe odvolania žalobcu zmenil prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci vrátenia neprávom vyplateného 13. dôchodku
a zaviazal žalobcu vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 v sume 221,28 EUR.
Administratívne konanie
3. Dňa 05.12.2024 žalobca, ktorý mal v rámci administratívneho konania postavenie účastníka
konania, ďalej je označovaný ako „žalobca“, požiadal prvostupňový správny orgán, aby mu bol priznaný
starobný dôchodok s poukazom zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) a to od 18.06.2024. V žiadosti uviedol, že poberal
vdovecký dôchodku od 12.06.2016. Súčasťou žiadosti bol aj prehľad období zamestnania, ako aj ďalšie
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na starobný dôchodok. Starobný dôchodok bol žalobcovi
priznaný rozhodnutím zo dňa 10.01.2025.

4. Prvostupňový správny orgán v rámci posudzovania žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zistil dňa
30.01.2025, že žalobcovi bol v období od 12. 08. 2017 do 31. 12. 2022 vyplácaný vdovecký dôchodok,
hoci na jeho výplatu nemal nárok. V dôsledku uvedeného bol žalobcovi neprávom vyplatený aj 13.
dôchodok za kalendárny rok 2020.
5. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť
neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 v sume 221,18 EUR. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 8 ods. 2 a § 9 zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 296/2020 Z. z.“) uviedol, že žalobca si nesplnil
oznamovaciu povinnosť, podľa § 74 ods. 3 zákona sociálnom poistení a konštatoval, že žalobca v období
od 12.08.2017 do 31.12.2022 nespĺňal žiadnu z podmienok nároku na výplatu vdoveckého dôchodku po
uplynutí jedného roka od smrti manželky. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobcovi vznikla
povinnosť vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 vo výške 221,18 EUR.
6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie zo dňa
06.05.2025, ktoré zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, keďže
z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti mal žalobca oznámiť. Zároveň zdôraznil,
že prvostupňový správny orgán mal k dispozícií všetky rozhodujúce podklady a od 12.08.2017 nedošlo
k žiadnej zmene na strane žalobcu, nič sa do spisu nepredkladalo a taktiež neboli uvedené žiadne
nepravdivé skutočnosti, preto mal žalobca za to, že uplynuli 3 roky odo dňa kedy prvostupňový správny
orgán zistil túto skutočnosť a vzniesol námietku premlčania na neprávom vyplatenú platbu v roku 2020.
7. O podanom odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalovaným rozhodnutím zo dňa
07.07.2025 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie. Hoci z výroku žalovaného rozhodnutia vyplýva,
že prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené, uložená povinnosť žalobcu vrátiť neprávom vyplatený
13. dôchodok zostala nezmenená. Z obsahu žalovaného rozhodnutia vyplýva, že zmena sa týkala
výlučne odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom nemala vplyv na výšku sumy, ktorú bol
žalobca povinný vrátiť. V odôvodnení žalovaného rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho
konania a uviedol, že žalobcovi bol od 04.11.2016 priznaný vdovecký dôchodok. Zároveň poukázal na
to, že žalobca bol v uvedenom rozhodnutí poučený o tom, že nárok na výplatu vdoveckého dôchodku
zaniká po uplynutí jedného roka, ak nie je splnená niektorá z podmienok ustanovených v § 74 ods. 3
zákona o sociálnom poistení. Ďalej zdôraznil, že žalobca bol povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce
pre trvanie nároku na dávku, jej výplatu a výšku. K žalobcom vznesenej námietke premlčania žalovaný
uviedol, že trojročná premlčacia lehota neuplynula, keďže prvostupňový správny orgán dňa 30.01.2025
zistil, že žalobcovi bol za kalendárny rok 2020 neprávom vyplatený 13. dôchodok.
Konanie pred správny súdom
8. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozhodnutiu žalovaného správnu
žalobu zo dňa 29.07.2025, ktorá bola správnemu súdu doručená 30.07.2025. V správnej žalobe vyjadril
nesúhlas so žalovaným rozhodnutím, ktoré podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov. Navrhol
preto, aby správny súd žalované rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že žalovaný mal od 12.08.2017
k dispozícii všetky podklady potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom od uvedeného dátumu nedošlo
na strane žalobcu k žiadnej zmene skutkového stavu. Zároveň poukázal na to, že do administratívneho
spisu neboli predložené žiadne nové skutočnosti, nepravdivé listiny ani nepravdivé informácie a skutkový
stav zostal v období rokov 2017 až 2020 nezmenený. Podľa žalobcu preto žalovaný nemohol tvrdiť, že sa
o rozhodujúcich skutočnostiach dozvedel až neskôr, keďže nie je zrejmé, akú novú skutočnosť mal zistiť,
ani z akej listiny, ktorá by mu nebola známa už v roku 2017. Z uvedeného dôvodu žalobca zastával názor,
že uplynula trojročná premlčacia lehota odo dňa, kedy sa žalovaný o rozhodujúcich skutočnostiach
dozvedel, a preto vzniesol námietku premlčania nároku na vrátenie neprávom vyplateného 13. dôchodku
za rok 2020. Žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
9. Žalovaný k podanej správnej žalobe podal vyjadrenie zo dňa zo dňa 25.08.2025, v ktorom zotrval
na tvrdeniach, ktoré sú obsiahnuté v žalovanom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Vo vyjadrení
žalovaný uviedol, že žalobcovi bol za kalendárny rok 2020 vyplatený 13. dôchodok v sume 221,28 EUR,
hoci v rozhodujúcom období nespĺňal podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, a preto

v tomto prípade žalobcovi vznikla povinnosť vyplatenú sumu za kalendárny rok 2020 vrátiť. Zdôraznil, že
žalobca bol v odôvodnení rozhodnutia poučený, že nárok na dávku a jej výplatu mu po uplynutí jedného
roka zanikol. K námietke premlčania žalovaný poukázal na to, že táto námietka je nedôvodná. nakoľko
právo na vrátenie neprávom vyplatenej sumy sa nepremlčalo, pretože prvostupňový správny orgán
sa o neprávom vyplácaní 13. dôchodku dozvedel dňa 30.01.2025 zo žiadosti o priznanie starobného
dôchodku. Žalovaný trval na správnosti svojho rozhodnutia, považoval ho za zákonné a správne.
Žalovaný vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlas s odkladným účinkom správnej žaloby a zároveň žiadal,
aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
10. Správny súd uznesením sp.zn. 21Sas/8/2025 zo dňa 16.09.2025 zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 19.11.2025, v ktorej uviedol, že nevedel,
ani nemohol predpokladať, že mu bol 13. dôchodok vyplatený neprávom. Zároveň tvrdil, že žalovaný
musel vedieť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach už v čase vyplatenia 13. dôchodku, a preto sa
nestotožnil s jeho tvrdením, že sa o neprávom vyplatenom dôchodku dozvedel až dňa 30.01.2025.
Žalobca ďalej zotrval na tom, že od roku 2017 nenastali žiadne zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach a
všetky tieto skutočnosti boli žalovanému známe už v roku 2017. Napokon uviedol, že žalovaný sa nijako
nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, v dôsledku čoho považoval napadnuté rozhodnutie
za arbitrárne, nepreskúmateľné, zmätočné a nezrozumiteľné.
12. Stanovisko žalobcu zo dňa 19.11.2025 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)
zo dňa 25.11.2025 preukázateľne doručené žalovanému dňa 25.11.2025, pričom žalovaný sa v lehote
stanovenej správny súdom ani po jej márnom uplynutí, už sa ďalej nevyjadril.
13. Správny súd výzvou zo dňa 01.04.2026 požiadal žalovaného, aby oznámil, na základe akých
skutočností dospel dňa 30.01.2025 k záveru, že žalobcovi bol za kalendárny rok 2020 neprávom
vyplatený 13. dôchodok, keďže žalovaný uvádzal, že túto skutočnosť zistil zo žiadosti o priznanie
starobného dôchodku. Z obsahu administratívneho spisu však vyplývalo, že žiadosť o priznanie
starobného dôchodku bola so žalobcom spísaná už dňa 05.12.2024 a rozhodnutím zo dňa 10.01.2025
mu bol starobný dôchodok priznaný, zároveň správny súd požiadal o poskytnutie informácií, či
k zastaveniu výplaty vdoveckého dôchodku došlo automaticky po uplynutí jedného roka. Na výzvu
správneho súdu sa žalovaný vyjadril dňa 27.04.2026 tak, že žalobcovi bol za kalendárny rok 2020
neprávom vyplatený 13. dôchodok, bola zistená dňa 30.01.2025 pri spracovaní žiadosti žalobcu o
priznanie starobného dôchodku a zabezpečení vydania rozhodnutia o jeho priznaní. Uviedol tiež,
že uvedený dátum vyplýva zo spisového obalu administratívneho spisu. Súčasne oznámil, že k
automatickému zastaveniu výplaty vdoveckého dôchodku po uplynutí jedného roka nedošlo.
14. Správny súd vo veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie na deň 22.06.2026.
Na tomto pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu a povedený zástupca žalovaného. Právny
zástupca žalobcu zotrval na uvedených dôvodoch v správnej žalobe. Uviedol, že žalovaný mal vedomosť
o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie o 13. dôchodku,
v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Správneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 9Sas/9/2025, ktorý
konštatoval, že nárok bol premlčaný, pretože o rozhodujúcich skutočnostiach mal žalovaný vedomosť
od roku 2017, a preto považoval námietku premlčania za dôvodnú. Poverený zástupca žalovaného
zotrval na písomnom vyjadrení k správnej žalobe a na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
Zdôraznil, že žalovaný sa o neprávom vyplatenom 13. dôchodku dozvedel až 30.01.2025 (zo žiadosti
o priznanie starobného dôchodku). Z uvedených dôvodov navrhol správnemu súdu aby žalobu zamietol.
Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobe vyhovel.
Aplikované právne predpisy
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.
17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
18. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
19. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
20. Podľa § 2 zákona č. 296/2020 Z.z. v znení v rozhodnom čase, nárok na 13. dôchodok má poberateľ
dôchodku, ktorý má v novembri kalendárneho roka nárok na výplatu
a) starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského
dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku podľa osobitných
predpisov,1
b) výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku prekvalifikovaného podľa
osobitného predpisu2) zo starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného
dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského
dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, na ktoré vznikol nárok
do 30. apríla 1998 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa predpisu účinného od 1. mája
1998 alebo na ktoré vznikol nárok do 30. júna 2002 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa
osobitného predpisu2)
c)
vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského
výsluhového dôchodku po poberateľovi prekvalifikovaného starobného dôchodku, prekvalifikovaného
invalidného dôchodku, prekvalifikovaného čiastočného invalidného dôchodku alebo prekvalifikovaného
dôchodku za výsluhu rokov.
21. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 296/2020 Z. z. v znení v rozhodnom čase, ak sa 13. dôchodok vyplatil
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, poberateľ dôchodku je povinný vrátiť 13. dôchodok vyplatený
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Nárok na vrátenie 13. dôchodku vyplateného neprávom
alebo vo vyššej sume, ako patril, zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď Sociálna poisťovňa alebo
úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa jeho neoprávnenej výplaty.
22. Podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení v rozhodnom čase, vdova má nárok na
výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
23. Podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení v rozhodnom čase, po uplynutí obdobia
uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.
24. Podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení v rozhodnom čase, na nárok vdovca na
vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.
25. Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení v rozhodnom čase, poistenec je povinný
príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku
na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca
dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v
skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu
a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou
Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní
odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

26. Podľa § 236 ods. 2 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení v rozhodnom čase, právo na
vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo
dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za
ktorý sa dávka vyplatila.
27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
(c)vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
(d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
Právny názor správneho súdu
28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)
nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej
osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).
30. V rámci správneho prieskumu správny súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
31. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť,
že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
32. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalované rozhodnutie, ktorým v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny
rok 2020 v sume 221,28 EUR. Medzi stranami nebolo sporné, či žalobca mal v tom čase nárok na
13. dôchodok za rok 2020 a to s poukazom na § 2 zákona č. 296/2020 Z. z., keďže išlo o viazanú
dávku na vdovecký dôchodok, tak i poukazom na § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, kedy
mu uplynutím jedného roka od smrti manželky žalobcu, bez splnenia ďalších podmienok, nárok na
vdovecký dôchodok zanikol. Spornou bola otázka, či vznesená námietka premlčania bola dôvodná a

či argumentácia žalovaného v otázke začatia plynutia premlčacej doby bola zrozumiteľne a objektívne
odôvodnená, a teda pochopiteľná jednak zo strany účastníkov konania, ale i zo strany správneho súdu.
33. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že od zániku nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, na
ktorý bola naviazaná výplata dávky 13. dôchodku uplynul pomerne dlhý čas. Zo strany žalovaného,
ako i prvostupňového správneho orgánu, tak ako i na pojednávaní bolo zistené, že nebola vykonávaná
kontrola výplaty tohto dôchodku. Správny súd poukazuje, že síce je zakotvená zákonná povinnosť
pre žalobcu na oznámenie relevantných skutočností (uvedená v § 227 zákona o sociálnom poistení)
majúcich vplyv na výplatu dávok (teda aj vdoveckého dôchodku), na druhej je však potrebné
poznamenať a v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu,
že od vzniku nároku na vdovecký dôchodok, až do zastavenia jeho výplaty, nedošlo k žiadnym
skutočnostiam, ktoré by boli právne významné, tak ako je to uvedené napr. v § 74 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení. Iná situácia by bola, ak by žalobca opomenul oznámiť právne významnú skutočnosť
pre účely otázky trvania nároku na vdovecký dôchodok ( napríklad uzavrel by sobáš ), pričom túto
situáciu, by si prvostupňový správny orgán nevedel overiť (napríklad uzavretie sobáša v zahraničí),
alebo vedome by zamlčal podstatné skutočnosti pre posúdenie otázky nároku na vdovecký dôchodok.
Správny súd dáva do pozornosti, že výplata vdoveckého dôchodku bola realizovaná v pomerne dlhom
časovom období a teda je namieste aj otázka prípadného premlčania nárokov zo strany žalovaného.
Funkciou premlčania je uľahčiť obranu dlžníka proti pohľadávke veriteľa, ktorá trvala dlho, a preto
často možno predpokladať, že už zanikla. Keby dlžník nemal námietku premlčania, musel by sa brániť
námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie
tejto skutočnosti po dlhšom čase by mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve
preto, lebo právo trvalo dlho. Správny súd na druhej strane neupiera právo žalovaného vyvrátiť námietku
premlčania zo strany žalobcu, je však nevyhnutné, aby odôvodnenie neakceptovania tejto námietky bolo
objektívne, i z pohľadu nezainteresovaného účastníka, preskúmateľné a odôvodnené. Nečinnosť zo
strany žalovaného vzhliadol správny súd za právne relevantnú aj s poukazom na to, že od zániku nároku
na vdovecký dôchodok nedošlo k žiadnej zmene na strane žalobcu, pričom celú ťarchu zodpovednosti,
bez bližšieho zdôvodnenia, preniesol práve na žalobcu (žalobca teda mal oznámiť zánik nároku na
vdovecký dôchodok). Správny súd v tomto ohľade nevidí logiku zo strany žalovaného, keď túto ťarchu
preniesol na žalobcu, najmä, ak ide o prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré slúžia na úhradu dôchodkov
a tieto by mali podliehať zo strany prvostupňového správneho orgánu kontrole vo vzťahu k oprávnenosti
nároku na ich poskytnutie. Správny súd aj v tomto ohľade má za to, s poukazom na stav informatizácie,
že je v možnostiach prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vykonať automatizovanú kontrolu
v informačných systémoch žalovaného, či tento nárok trval alebo nie (práve v roku 2017), v opačnom
prípade by mohla vzniknúť absurdná situácia, kedy by táto dávka bola vyplácaná po mnohé roky , čím
by na strane žalobcu mohla vzniknúť situácia, kedy by od neho bola požadovaná neprávom vyplatená
dávka za pomerne značný čas. Žalobca zas je sankcionovaný iba tým, že opomenul oznámiť zánik
nároku na výplatu starobného dôchodku, hoc nedošlo k zmene žiadnych iných skutočností, iba uplynul
zákonom vymedzený čas na jeho výplatu.
34. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, kedy síce uviedol, že žalobca podal žiadosť
o starobný dôchodok, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, konkrétne dňa 05.12.2024, starobný
dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím dňa 10.01.2025, pričom prvostupňový správny orgán sa mal
dozvedieť o skutočnosti, že mu bol neprávom vyplácaný starobný dôchodok až 30.01.2025. Uvedená
argumentácia si odporuje s informáciami obsiahnutými v administratívnom spise, pretože do dispozičnej
sféry prvostupňového správneho orgánu sa informácia o tom, že mu bol vyplácaný vdovecký dôchodok
dostala už 05.12.2024, ak nie skôr. Rovnako, už pri posúdení nároku na starobný dôchodok (teda
10.01.2025) sa prvostupňový správny orgán mohol oboznámiť, že mu bol vyplácaný vdovecký dôchodok,
a teda i 13. dôchodok neprávom. Informácia, že sa prvostupňový správny orgán dozvedel, že žalobcovi je
vyplácaná dávka, ktorá mu nepatrí, na ktorú nemá právny nárok (neoprávnene) je informáciou tak právne
významnou, s ktorou, ak má nastať začiatok plynutia premlčacej doby, ako taká, nemôže byť poznačená,
len tak v administratívnom spise, respektíve na spisovom obale, ako uviedol žalovaný, správny súd
mal za to, že o tejto skutočnosti ma byť vyhotovený relevantný záznam ( napríklad úradný záznam v
spise), v ktorom by boli popísané objektívne zistené skutočnosti (kedy sa správny orgán dozvedel o tejto
skutočnosti, akým spôsobom sa dozvedel, rovnako by bolo potrebné vysvetliť, prečo sa dozvedel tak
neskoro a pod.), a taktiež mal byť upovedomený o tejto skutočnosti sám žalobca, že takáto skutočnosť
bola zistená. Z uvedeného pohľadu je zo strany správneho súdu argumentácia žalovaného, prečo
posúdil začiatok plynutia premlčacej doby až od 30.01.2025 a jeho vysvetlenie obsiahnuté v samotnom

žalovanom rozhodnutí, ale aj v rámci vyjadrenia k správnej žalobe za nezrozumiteľné, nelogické, v
rozpore s administratívnym spisom a z pohľadu súdu za nepreskúmateľné.
35. Správny súd pripomína, že vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa
atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný
prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v
prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu
v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí
prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné.
Iba atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby
správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v
preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd
preskúmať, na základe akých úvah a skutočností, a na základe vnímania akých súvislostí po ich
vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy absentuje, nemôže správny súd tento nedostatok nahrádzať alebo
akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre rozhodnutie vydané podľa
zákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom
stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení. K vznesenej námietke premlčania žalobcom, s ktorou sa žalovaný vysporiadal
jednoduchým konštatovaním o nepremlčaní bez bližšieho vymedzenia a objasnenia, sa správny súd
sa s takýmto zdôvodnením nestotožňuje. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k námietke premlčania,
prečo ju neakceptuje, nie je preto z pohľadu súdu preskúmateľná pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné
odôvodnenie. Z uvedeného dôvodu správy súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako dôvodnú.
36. Správny súd odkazuje na odôvodnenie uznesenia NS SR sp.zn. 6Sžf/8/2010 zo dňa 15.12.2010,
ktorého časť cit.: „Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo
na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie
bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná
každému jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby
na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je
arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky.
Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na
riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo
výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého
rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti
(bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité
skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.“ Uvedené sa netýka len súdnych rozhodnutí, ale i
rozhodnutí správnych orgánov vydaných v administratívnom konaní.
37. Správny súd považoval za potrebné sa vyjadriť aj k námietke nesprávneho správneho posúdenia
(i keď k námietke premlčania vzhliadol ako dôvod zrušenia už nepreskúmateľnosť, čo by evokovalo,
že nie je potrebné zodpovedať ďalšie žalobné námietky) a to vo vzťahu k posúdeniu, tak ako bolo
vymedzené žalovaným v žalovanom rozhodnutí, z dôvodu potreby pre úplnosť vyjadrenia sa k obom
žalobným bodom. Nárok na 13. dôchodok je upravený v zákone č. 296/2020 Z. z., v § 2 s poukazom
na zákon o sociálnom poistení a jeho výplata je viazaná na existujúci nárok vo vzťahu k existencii
niektorého z dôchodkov (danom prípade k existencii vdoveckého dôchodku). Z administratívneho spisu
vyplýva, že vdovecký dôchodok sa žalobcovi vyplácal počas obdobia od 12.08.2017 do 31.12.2022,
hoci mu nepatril. Žalobca vzniesol k vyplateniu jednotlivých dávok námietku premlčania. Žalovaný uložil
žalobcovi vo výroku preskúmavaného rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) povinnosť
vrátiť mu nepatriacu dávku (13.dôchodok) podľa § 8 ods. 2 zákona č. 296/2020 Z.z. s poukazom na
§ 293gh zákona o sociálnom poistení, kedy ak sa dôchodok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patril, poberateľ dôchodku je povinný dôchodok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako
mu patril vrátiť. Žalovaný vrátenie vyplatenej dávky odôvodil tým, že žalobca si nesplnil oznamovaciu
povinnosť. S týmto názorom sa správny súd, aj vzhľadom na okolnosti prípadu nestotožňuje a to, že
v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.11.2016 (priznanie nároku na
vdovecký dôchodok) neboli výslovne vysvetlené a ozrejmené negatívne podmienky zániku nároku na

vdovecký dôchodok a jeho výplatu v zmysle žalobcovej povinnosti ustanovenej v § 227 ods. 3 druhej vety
zákona o sociálnom poistení: „Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik
nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.“ t. j. že žalobcovou povinnosťou bolo po uplynutí
jedného roka a následne do 8 dní žalovanému oznámiť zánik jeho nároku na vdovecký dôchodok aj
bez zmeny v rozhodných skutočnostiach. Správny súd odkazuje na celkom zjavné znenie § 236 ods.
2 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva trojročná subjektívna premlčacia doba na dávky
poskytnuté neprávom, pričom plynúť začína dňom kedy prvostupňový orgán spolu so žalovaným túto
skutočnosť subjektívne zistili. Podľa názoru správneho súdu, napriek tvrdenej nevedomosti žalobcu
o povinnosti splniť si oznamovaciu povinnosť po uplynutí roka od smrti jeho manželky, splnil v
minimálnej miere povinnosť oznámiť rozhodné skutočnosti žalovanej a to dátum úmrtia svojej manželky
(12.08.2016) a súčasne, keďže sa takéto jeho oznámenie dostalo do dispozície prvostupňového
orgánu, žalovaný preukázateľne odo dňa 13.10.2016 (dátum spísania žiadosti o vdovecký dôchodok)
disponoval skutkovými tvrdeniami žalobcu, z ktorých je možné vyvodiť jeho vedomosť o rozhodných
skutočnostiach u žalobcu, a teda prvostupňový orgán, najneskôr 21.08.2017 (t.j. deň uplynutia roka
od smrti manželky žalobcu 12.08.2017 a následných 8 dní na zdokladovanie prípadných zmien v
rozhodných skutočnostiach majúcich vplyv na trvanie dávky zo strany žalobcu) zistil, že nárok na výplatu
dávky zanikol. Z uvedeného námietku nesprávneho právneho posúdenia vzhliadol správny súd ako
dôvodnú.
38. V ďalšom konaní bude na žalovanom opätovné posúdenie námietky premlčania, pričom ak ju
neuznáva, je potrebné riadne zdôvodnenie, jednak prečo ju neakceptuje, a jednak potrebu ju riadne
zdôvodniť opierajúc sa o preukázateľné zistenia z administratívneho spisu, ktorý moment považuje
žalovaný jednoznačne za začiatok plynutia premlčacej doby.
39. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods.1 písm c.) a d.) SSP zrušil.
40. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzickej osoby a nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.
41. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.
42. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
43. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).