{"guid": "f8093008-a03f-4fcd-b180-498fd532887a:534b28c0-5d66-4f03-9591-f7dd9ce3637d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100291.2", "spisova_znacka": "17Sas/5/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 17Sas/5/2025 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. mája 2026, sp. zn. 17Sas/5/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100291.2", "identifikacne_cislo": "0925100291", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/534b28c0-5d66-4f03-9591-f7dd9ce3637d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100291.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100291.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100291.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n17Sas/5/2025\n0925100291\n29. 05. 2026\nJUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:0925100291.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 12360-2/2025-BA zo dňa 25.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj súd) dňa 22.5.2025 sa žalobkyňa\ndomáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 12360-2/2025-BA zo dňa 25.3.2025 ako aj zrušenia\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. 296/2025PP-DvN zo dňa 10.1.2025 a vrátenia jej veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež účastníkom konania\nnepriznať náhradu trov konania.\nI.\nAdministratívne konanie\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 10.01.2025\nrozhodnutie č. 296/2025-PP-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Nariadenie),\nv ktorom dospela k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedla, že bolo preukázané, že žalobkyňa dlhodobo pracovala spolu s manželom\nmimo územia Slovenska, bývala a trávila pracovný aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i\ndane na území Švajčiarska, čo preukazuje vytvorenie centra záujmov počas posledného zamestnania\npráve na území daného štátu. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dávku v\nnezamestnanosti nepriznala.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala\nnezohľadnenie jej individuálnej životnej situácie a faktického zachovania väzieb na Slovenskú republiku.\nŽalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) preskúmala prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dňa\n25.3.2025 vydala rozhodnutie č. 12360-2/2025-BA, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla a napadnuté\nrozhodnutie potvrdila.\n\n4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení, články\nNariadenia a články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\naj vykonávacie nariadenie), a tiež uviedla, že v žalobkyňa v období posledných štyroch rokov pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 01.12.2020 do 30.11.2024, žalobkyňa\nnepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely\nvzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v\nnezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných\nštyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že\nžalobkyňa v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnila základnú podmienku priznania nároku na dávku v\nnezamestnanosti.\n5. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa spisového materiálu pracovala žalobkyňa v posudzovanom období\nna území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu Švajčiarska. V tejto súvislosti uviedla, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých\nv rámci členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, je potrebné\npríslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola\ndotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho\nzdruženia voľného obchodu, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Vo formulári PDU1, zo dňa\n28. novembra 2024, príslušná švajčiarska inštitúcia osvedčila ohľadom žalobkyne nasledovné údaje\nv bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania od 1. apríla 2023 do 30. novembra 2024, od 12.\naugusta 2015 do 30. apríla 2023, v bode 3.4 - dôvod ukončenia posledného zamestnania - výpoveď\npodaná zamestnancom. V bode 5.1 - obdobie poberania dávky v nezamestnanosti od 1. júla 2021 do\n31. mája 2022, v bode 6.2 - držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal\nformulár pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok. Nakoľko\nv konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľka preukázala v posudzovanom období dobu poistenia\nv nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho\nzdruženia voľného obchodu, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, povinná posúdiť, či je možné\ntakúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného\nnariadenia.\n6. V závere žalobkyňa konštatovala, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo\npri hodnotení miesta jej bydliska prihliadnuté na všetky zistené skutočnosti. Rozhodujúcim ukazovateľom\nmiesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia /a to jednak v\nčl. 11 ods. 1 písm. a) a jednak v čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia/, v súlade s\nktorým bolo posúdené bydlisko navrhovateľky. Dĺžka prítomnosti v zahraničí - čl. 11 ods. 1 písm. a)\nvykonávacieho nariadenia (10,5 roka), aj situácia navrhovateľky - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho\nnariadenia (stabilná pracovná situácia, dlhodobá prioritná orientácia na švajčiarsky pracovný trh,\nprítomnosť najbližších osôb vo Švajčiarsku, plnenie daňových a odvodových povinností a poberanie\nsociálnych dávok na území Švajčiarska) jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka si bydlisko na území\nSlovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Švajčiarska nezachovala. Žalovaná\nz uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyni.\nII.\nSprávna žaloba, vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika žalobkyne\n7. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu.\nTvrdila, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa sú nepreskúmateľné a chybné a nedostatočne vyhodnotili jej reálne väzby na územie Slovenskej\nrepubliky. Zdôraznila, že po celý čas výkonu práce v zahraničí si zachovala bydlisko v obci Lendak,\nkde s manželom vlastnia rodinný dom, v ktorom majú sústredené svoje spoločné majetkové a rodinné\nzázemie. Namietala, že výkon práce v Švajčiarsku mal len charakter dočasného zdroja príjmu bez\númyslu natrvalo sa tam usadiť. Argumentovala, že jej sociálne väzby, rodinný život s manželom a správa\nnehnuteľnosti v Lendaku jasne preukazujú, že centrum jej životných záujmov zostalo v Slovenskej\nrepublike. Žalobkyňa je toho názoru, že napadnutým prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím\nbol porušený zákon (príslušný právny predpis EÚ) čl. 65 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu\n\na Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa žalobkyne rozhodnutia\nžalovanej a správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné a chybné, pretože obsahujú\nnesprávne aplikovanie príslušného právneho predpisu na predmetný skutkový základ. Žalovaná zároveň\naj nesprávne vyhodnotila všetky relevantné dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila v rámci konania nároku\nna dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nemala zrušený trvalý pobyt na území\nSlovenskej republiky, ani potom, ako odišla do Švajčiarska. Jej trvalý pobyt bol vždy na adrese 059 07\nD., C. XXX/XX. Podľa žalobkyne si naďalej zachovala svoje centrum záujmu na území Slovenska, a\npredložila žalovanej v rámci podanej žiadosti o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti dostatočný\npočet dôkazov, ktoré nepochybne a nesporne preukázali to, že si zachovala svoje centrum záujmu na\nSlovensku. V prípade, ak by to tak nebolo a nemala by permanentné centrum záujmu na Slovensku,\ntak by nezačala spolu s jej manželom s výstavbou rodinného domu v obci Lendak. Žalobkyňa uviedla,\nže tento rodinný dom už je postavený a v súčasnosti prebieha kolaudačné konanie. Ďalšou veľmi\nrelevantnou skutočnosťou je podľa žalobkyne aj to, že ak by žalobkyňa nemala centrum záujmu na\nSlovensku, tak by sa zo zahraničia nikdy natrvalo nevrátila na Slovensko. Žalobkyňa nikdy nemala\nzáujem s jej manželom a rodinou zostať natrvalo v zahraničí. Skutočnosť, že mala v úmysle zostať\nspolu s manželom a rodinou na Slovensku natrvalo, preukazuje aj to, že je evidovaná na Úrade práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Spišskej Belej ako uchádzač o zamestnanecký pomer. Zároveň uviedla,\nže si hľadá prácu vo svojom regióne. resp. aj mimo jej regiónu. Okrem toho aj jej rodičia a svokrovci\npodpísali čestné vyhlásenie a miestoprísažné vyhlásenie, ktorými listinami sa preukazuje skutočnosť,\nže žalobkyňa si zachovala svoje centrum záujmu na Slovensku, a všetky dovolenky, ktoré mala k\ndispozícii, trávila vždy na území Slovenskej republiky. Všetky tieto dôkazy boli predložené žalovanej\nv rámci príslušného odvolacieho konania. Záverom preto žalobkyňa žiadala správny súd, aby zrušil\nrozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2025 uviedla, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie dňom 1. decembra 2024. Podľa vnútroštátnych predpisov (§ 104 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení) je podmienkou vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti najmenej 730\ndní poistenia v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie. Žalobkyňa v rozhodnom období\n(01.12.2020 – 30.11.2024) nezískala žiadnu dobu poistenia podľa právnych predpisov SR, nakoľko\npracovala výlučne vo Švajčiarsku (od 12.08.2015 do 30.11.2024). Žalovaná uviedla, že doby poistenia\nzískané v inom členskom štáte (Švajčiarsko) je možné zohľadniť len v súlade s čl. 61 ods. 1 a čl. 65\nods. 2 a 5 nariadenia (ES) č. 883/2004. Keďže žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie\nneukončila doby poistenia v SR, nárok na dávku v SR by jej vznikol iba v prípade, ak by sa preukázalo,\nže si počas výkonu poslednej činnosti vo Švajčiarsku zachovala bydlisko (centrum záujmov) na území\nSlovenskej republiky.\n9. Žalovaná tiež uviedla, že vykonala test bydliska podľa čl. 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 a dospela\nk záveru, že centrum záujmov žalobkyne bolo v čase výkonu práce vo Švajčiarsku. Svoj záver\nodôvodnila týmito skutočnosťami. Dĺžka prítomnosti: Žalobkyňa sa v Spojenom kráľovstve a následne\nvo Švajčiarsku zdržiavala nepretržite od júna 2014 do novembra 2024 (viac ako 10 rokov), čo žalovaná\npovažuje za mimoriadne dlhé obdobie indikujúce stabilizáciu v zahraničí. Rodinné väzby: Žalobkyňa\nv zahraničí žila spoločne s manželom a dvomi maloletými deťmi. Podľa žalovanej sa rodinný život\nrealizoval v mieste výkonu práce. Bytová situácia: Rodina žila vo Švajčiarsku v podnájme, čo žalovaná\npovažuje za stabilnú bytovú situáciu vzhľadom na dĺžku pobytu. Argument žalobkyne o výstavbe\nrodinného domu v SR a trvalom pobyte v obci Lendak žalovaná nepovažovala za určujúci, odvolávajúc\nsa na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR (sp.zn. 7Ssk/105/2022), podľa ktorej pojem „bydlisko“\nnie je totožný s pojmom „trvalý pobyt.“ Ekonomické väzby: Žalobkyňa bola ekonomicky aktívna výlučne\nv zahraničí, kde si plnila aj daňové povinnosti.\n10. Podľa žalovanej na základe celkového posúdenia vyhodnotila, že žalobkyňa počas práce vo\nŠvajčiarsku nezachovala svoje centrum záujmov v SR. Podľa žalovanej je primárne príslušným štátom\nna výplatu dávky štát posledného zamestnania (Švajčiarsko), kde žalobkyňa odvádzala poistné.\nAutomatické uznávanie nároku v SR bez preukázania centra záujmov by podľa žalovanej viedlo k\nneodôvodnenému zvýhodňovaniu osôb pracujúcich v krajinách s vyššími príjmami (a následne vyššími\ndávkami) na úkor slovenského systému sociálneho poistenia. Záverom preto žalovaná žiadala správny\nsúd, aby správnu žalobu zamietol.\n\n11. V replike žalobkyne doručenej súdu dňa 25.09.2025 žalobkyňa zotrvala na svojich žalobných\ndôvodoch. Ďalej vo svojom podaní argumentovala, že riadne predložila všetky relevantné doklady\npožadované žalovanou za obdobie od 01.12.2020 do 30.11.2024, konkrétne dokument U1 zo\nŠvajčiarska, pracovné zmluvy, doklady o ukončení pracovných pomerov, výplatné pásky a tlačivá\nArbeitgeberbescheinigung. Žalobkyňa uviedla, že sa o nárok na dávku v nezamestnanosti pokúšala\nuchádzať v mieste výkonu práce vo Švajčiarsku (RAV v meste Interlaken). Tamojší úrad ju však\ninformoval, že nakoľko má centrum svojich záujmov v Slovenskej republike, nárok si musí uplatniť tam.\nNa podporu tohto tvrdenia predložila dôkaz – listinu PDU1, ktorá potvrdzuje, že jej nárok na dávku\nnevznikol vo Švajčiarsku, ale v domovskom štáte. Žalobkyňa zdôraznila svoj pretrvávajúci úmysel vrátiť\nsa na Slovensko, čo deklarovala postavením rodinného domu v obci Lendak, kde sa s manželom a dvomi\nmaloletými deťmi usadila natrvalo. V závere poukázala na skutočnosť, že nepriznanie dávky vystavilo\njej mladú rodinu finančnej tiesni. Vyjadrenie žalovanej považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa zákonnej\npovinnosti vyplatiť dávku, na ktorú má podľa svojho presvedčenia nesporný nárok.\n12. Replika bola žalovanej doručená dňa 08.10.2025, no žalovaná na repliku duplikou nereagovala.\nIII.\nKonanie na správnom súde\n13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP,\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP),\nvyhlásil dňa 29.05.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené\ndňa 22.01.2026), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa článku 65 ods. 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia: Osoba v úplnej nezamestnanosti, ktorá počas svojej poslednej\nčinnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mala bydlisko v inom členskom\nštáte ako v príslušnom členskom štáte a ktorá sa naďalej zdržiava v tomto členskom štáte alebo sa\ndoň vráti, sa prihlási v úradoch práce v členskom štáte, v ktorom má bydlisko. Táto osoba sa môže\nako doplnok prihlásiť v úradoch práce členského štátu, v ktorom naposledy vykonávala činnosť ako\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba, iná ako cezhraničný\npracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa prihlási v úradoch práce v členskom\nštáte, ktorého právne predpisy sa na ňu naposledy vzťahovali.\n15. Podľa článku 1 písm. j) Nariadenia č. 883/2004 Bydlisko znamená miesto, kde sa osoba zvyčajne\nzdržiava.\n16. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009,\nktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 Ak existuje rozdiel v názoroch\ninštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov na určenie bydliska osoby, na ktorú sa vzťahuje\nzákladné nariadenie, tieto inštitúcie určia na základe spoločnej dohody centrum záujmov danej osoby na\nzáklade celkového posúdenia všetkých dostupných informácií týkajúcich sa relevantných skutočností,\nktoré môžu podľa potreby zahŕňať:\n• a) dĺžku a kontinuitu prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\n• b) situáciu danej osoby vrátane:\n• i) povahy a špecifických vlastností vykonávanej činnosti, najmä miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne\nvykonáva, stability zamestnania a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\n• ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\n• iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\n• iv) v prípade študentov zdroja ich príjmu;\n• v) jej bytovej situácie, najmä toho, do akej miery je trvalá;\n• vi) členského štátu, v ktorom sa osoba považuje za osobu s trvalým pobytom na daňové účely.\n\n17. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, ak posúdenie založené na rôznych\nkritériách vychádzajúcich z relevantných skutočností tak, ako sú uvedené v odseku 1, nevedie k dohode\nmedzi dotknutými inštitúciami, za rozhodujúci pre určenie skutočného miesta bydliska danej osoby sa\npovažuje úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z takýchto faktov a okolností, najmä dôvody, ktoré viedli\nosobu k sťahovaniu.\n18. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,\npoistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n19. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nárok na dávku v nezamestnanosti\nvzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného\nobdobia v nezamestnanosti.\n20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právne vzťahy pri vykonávaní\nsociálneho poistenia podľa tohto zákona sa spravujú právne záväznými aktmi Európskej únie o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a medzinárodnými zmluvami o sociálnom zabezpečení,\nktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n21. Podľa § 193 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (resp. podľa všeobecných\nzásad dokazovania v správnom konaní) správny orgán vychádza zo skutočného stavu veci a dbá o to,\naby prijaté rozhodnutie bolo presvedčivé a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP) správne súdy v správnom\nsúdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení\norgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, ak tak ustanovuje tento zákon.\n23. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve správny súd\npreskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných\nzásahov orgánov verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 134 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a opatrenia je pre správny súd\nrozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Správny\nsúd k neskôr nastúpeným skutočnostiam a dôkazom neprihliada.\n25. Podľa § 138 ods. 1 SSP, správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie v\nmedziach žalobných bodov, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n26. Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne\nje povinná pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a\nna ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.\n27. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie sociálnej poisťovne\nmusí byť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n28. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia sociálna\npoisťovňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n29. Podľa § 197 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť\nk zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä listiny, výpovede svedkov, odborné vyjadrenia,\nznalecké posudky a vyjadrenia účastníkov konania.\n\n30. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán\nhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti.\nV.\nPrávny názor správneho súdu\n31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach podanej žaloby a v rozsahu\nžalobných bodov, pričom v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho\nstavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní administratívneho spisu a\nvyjadrení strán dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n32. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že\nžalobkyňa si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnila nárok na dávku v\nnezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola príslušnej pobočke žalovanej doručená dňa 17.12.2024. (z\npredmetného tlačiva vyplýva, že žalobkyňa od 01.06.2014 do 30.11.2024 mala pobyt a výkon zárobkovej\nčinnosti na území iného členského štátu EÚ – Anglicko a Švajčiarsko, posledný pracovný pomer vo\nŠvajčiarsku trval od 01.04.2023 do 30.11.2024, bol dohodnutý na dobu určitú a ukončený zo strany\nžalobkyne, spolu vo Švajčiarsku sa so žalobkyňou dlhodobo zdržiaval aj jej manžel a dve maloleté\ndeti), - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 10.01.2025 rozhodnutie č. 296/2025-PP-DvN,\nžiadosti žalobkyne o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej\nžiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobkyňa\nsi počas pôsobenia v štáte Švajčiarsko nezachovala svoje centrum záujmu na Slovensku. Uviedla, že\ncelková dĺžka pôsobenia vo Švajčiarsku od augusta 2015 do novembra 2024, predtým v Spojenom\nkráľovstve od júna 2014 do roku 2015, oproti pracovnej histórii na Slovensku boli vyhodnotené silnejšie\nako ostatné skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa ako väzby na Slovensku. Návštevy Slovenska dvakrát\ndo roka, vlastníctvo osobného automobilu, osobného účtu, nie sú v porovnaní s celkovým pôsobením\nžiadateľky v štáte poistenia a stabilnou pracovnou situáciou prioritne orientovanou na pracovný trh\nvo Švajčiarsku prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní centra záujmov. Ďalej uviedla, že zo\nspisového materiálu vyplynulo a bolo preukázané, že žalobkyňa dlhodobo pracovala spolu s manželom\nmimo územia Slovenska, bývali a trávili pracovný aj mimopracovný čas, platili zákonné odvody i\ndane na území Švajčiarska, čo preukazuje vytvorenie centra záujmov počas posledného zamestnania\npráve na území daného štátu. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dávku v\nnezamestnanosti nepriznala.) Na odvolanie žalobkyne žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny\norgán tu preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila\nprvostupňové správne rozhodnutie z 10.01.2025 (žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým\ndospela pobočka žalovanej a uviedla, že stabilná pracovná situácia, dlhodobá prioritná orientácia na\nšvajčiarsky pracovný trh, prítomnosť najbližších osôb vo Švajčiarsku, plnenie daňových a odvodových\npovinností a poberanie sociálnych dávok na území Švajčiarska, jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa\nsi bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Švajčiarska\nnezachovala.\n33. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti postupu žalovanej pri určení štátu\npríslušného na výplatu dávky v nezamestnanosti. V tejto súvislosti je kľúčovou otázka určenia „bydliska“\nžalobkyne v zmysle koordinačných nariadení EÚ. Súd konštatuje, že žalovaná správne aplikovala\nprincípy prednosti práva Európskej únie pred vnútroštátnymi predpismi, ako to vyplýva z § 1 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení.\n34. K definícii pojmu bydlisko súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie\n(napr. vo veci C-102/91 Knoch alebo C-76/76 Di Paolo) sa bydlisko migrujúceho pracovníka určuje nie na\nzáklade formálnej registrácie, ale na základe miesta, kde má dotknutá osoba skutočné centrum záujmov.\nToto centrum sa určuje podľa stability zamestnania, dĺžky prítomnosti v danom štáte a perspektívy\ntrvalosti pobytu.\n35. Žalobkyňa opiera svoju argumentáciu o existenciu rodinného domu v obci Lendak a prítomnosť\nmanžela na území SR. Súd však v zhode so žalovanou konštatuje, že samotná existencia nehnuteľnosti\na rodinných väzieb v štáte pôvodu automaticky neznamená zachovanie bydliska v tomto štáte, ak je\n\nosoba ekonomicky a sociálne integrovaná v inom členskom štáte. V prejednávanej veci žalobkyňa vo\nVyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 27. decembra\n2024, uviedla, že sa na území Spojeného kráľovstva a Švajčiarska zdržiavala od 01.06.2014 do\n30.11.2024, t. j. 10 rokov a 6 mesiacov. Tento časový rámec vykazuje znaky vysokej miery stability a\nkontinuity, ktoré sú nezlučiteľné s pojmom „dočasného pobytu“ za účelom zárobku.\n36. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa nezískala pred podaním žiadosti o dávku v\nnezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských\nprávnych predpisov.\n37. Správny súd dáva do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2\nNariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek\nčlenského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade,\nže daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila\ndoby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto\ndoby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané vo\nŠvajčiarsku môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z\nuvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi\npredpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti\nzamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom\n„bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov\nSlovenskej republiky. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j.\nmiesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum\nzáujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré\ntreba vziať pri určovaní miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre\nsúdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.\n38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pojem „trvalý pobyt” nie je možné stotožňovať'\ns pojmom „bydlisko.” V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko” je miesto, kde osoba\nzvyčajne býva. Na uvedené poukazuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.\n1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.)\njednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len\nzachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá\nneodzrkadľuje realitu. Vo vzťahu k zachovaniu si bydliska na území Slovenskej republiky nezohráva\ndôležitú úlohu ani zachovanie si žalobkyňou prihlásenia k „trvalému pobytu“ v Slovenskej republike, v\nzmysle chápania tohto pojmu vnútroštátnou právnou úpravou zákonom č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu\nobčanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, pretože pojem „trvalý pobyt“\nnie je možné stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, keďže „trvalý pobyt“ má\nskôr evidenčný charakter, ktorý neodzrkadľuje realitu [napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C\n394/13 z 11.09.2014 vo veci Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B; Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Ssk/110/2023 z 31.01.2024].\n39. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa a konaní predchádzajúcich ich vydaniu, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych\npredpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si\nza účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré\nnásledne riadne vyhodnotili a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobkyne\nna území Slovenskej republiky. Všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi\norgánmi aplikované a vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci\npostačoval na prijatie záveru o tom, v ktorom členskom štáte mala žalobkyňa obvyklý pobyt a kde\nmala vytvorené centrum záujmov. Súd konštatuje, že zdržiavanie sa žalobkyne na území Švajčiarska\npočas trvania jej pracovného pomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné, a to s ohľadom, že mala\nstabilné zamestnanie, stabilné bývanie a pracovný pomer bol ukončený z jej podnetu. Skutočnosť,\nkde má žalobkyňa najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu\npre posudzovanie jej bydliska počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti aj právne irelevantné,\nnakoľko preukazovanie zachovania bydliska sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania\nna území členského štátu EÚ/ inom členskom štáte. Tvrdenie žalobkyne o neprerušení väzieb so\n\nSlovenskou republikou bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia) resp.\njej subjektívny pocit, nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku a nutne neznamená, že z pohľadu\nprávneho poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže\nprevážiť objektívne kritériá vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia.\nTým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže\nsubjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí\njej známym jazykom, či ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na\núčely Nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl. 11\nvykonávacieho nariadenia.\n40. Podľa správneho súdu, sociálna poisťovňa, ako aj žalovaná správne vyhodnotili aj to, že na ich\nzáver o nezachovaní si žalobkyňou bydliska a centra záujmov na Slovensku počas jej dlhodobého\npôsobenia vo Švajčiarsku, nemôžu mať vplyv ani žalobkyňou deklarované všetky jej dovolenky trávené\nna Slovensku. Správny súd tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n6Ssk/110/2023 z 31.01.2024, a pretože žalobkyňa nemala status cezhraničného pracovníka (čl. 1 písm.\nf/ základného nariadenia), t.j. žalobkyňa nebola osobou, ktorá by sa z miesta výkonu zamestnania v\ninom členskom štáte vracala na územie Slovenska denne, alebo aspoň raz za týždeň, spôsob strávenia\nktorej bol iba na vlastnom slobodnom rozhodnutí žalobkyne, takže, ak sa ju žalobkyňa rozhodla tráviť\nna Slovensku, táto skutočnosť nemôže byť kľúčovou pre posúdenie, že žalobkyňa si takto zachovala\nbydlisko na území Slovenskej republiky, pretože v porovnaní, množstvo tohto dovolenkového času\nstráveného na území Slovenskej republiky aj tak neobstojí v porovnaní s prevažným množstvom\nčasu, ktorý počas roka žalobkyňa strávila v inom členskom štáte (Švajčiarsko), kde teda trávila nielen\npracovný, ale aj väčšinu mimopracovného času.\n41. Správny súd tu upriamuje pozornosť aj na cit. čl. 1 písm. i) bod 2 základného nariadenia,\npodľa ktorého sa na účely aplikácie základného nariadenia za „rodinného príslušníka“ považujú iba\nmanžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené plnoleté deti dotknutej osoby. Vo vzťahu k rodičom,\nsvokrovcom a ostatným rodinným príslušníkom žalobkyne, správny súd konštatuje, že pre účely\nposúdenia zachovania rodinných väzieb žalobkyne na Slovensku, sa tieto osoby nezohľadňujú [napr.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk/110/2023 z 31.01.2024; rozsudky Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR sp.zn. 9 Ads/95/2015 39 a sp. zn. 3Ads/55/2018-37].\n42. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam, sa správny súd stotožňuje so závermi správnych\norgánov, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti,\nnachádzalo počas príslušného referenčného obdobia pred podaním tejto žiadosti, v inom členskom\nštáte, a to vo Švajčiarsku. Pričom uvedenému záveru nasvedčujúcou kľúčovou skutočnosťou je,\nže žalobkyňa sa počas celej rozhodnej doby zdržiavala vo Švajčiarsku, načo následne nadväzuje\naj správnymi orgánmi správne ustálená stabilita zamestnania žalobkyne vo Švajčiarsku, a teda jej\norientácia na pracovný trh vo Švajčiarsku, pričom ani forma skončenia pracovného pomeru žalobkyne\nu posledného zamestnávateľa vo Švajčiarsku, pre posúdenie zachovania centra záujmov nie je\nrelevantná.\n43. V uvedenom smere, podľa správneho súdu, neobstojí ani obranná argumentácia žalobkyne, že\nmladí ľudia odchádzajú zo Slovenska a málokto z nich sa vracia na Slovensko. Uvedené rozhodnutie\ntotižto záviselo len a len na slobodnom rozhodnutí žalobkyne a už aj z tohto rozhodnutia žalobkyne je\nzrejmým, že žalobkyňa nemala na území Slovenskej republiky také pevné väzby, ktoré by jej zabránili\ntoto rozhodnutie o vysťahovaní prijať. Následne, na deklarovanie stability zamestnania žalobkyne vo\nŠvajčiarsku nadväzujú aj jej odvodové povinnosti vo Švajčiarsku.\n44. Uvedené závery, o zachovaní centra záujmov žalobkyne vo Švajčiarsku počas rozhodného obdobia\npred podaním žiadosti o priznanie jej dávky v nezamestnanosti, nie sú spôsobilé zvrátiť ani žalobkyňou\nuvádzané skutočnosti v spise ako sú vlastníctvo rodinného domu a platenie miestnych daní, zmluva s\nmobilným operátorom, zmluvy s dodávateľmi energií, tieto nie sú spôsobilé zásadne zvrátiť správnymi\norgánmi prijatý záver o nezachovaní centra záujmov žalobkyne na Slovensku. Tieto skutočnosti môžu\nsíce pochopiteľne predstavovať určité kontakty žalobkyne vo vzťahu k Slovenskej republike, avšak v\ndanej prejednávanej veci nie sú kritériom, ktoré by prevážilo dĺžku pobytu žalobkyne mimo Slovenskej\nrepubliky a charakter jej zárobkovej činnosti inom členskom štáte. Tieto skutočnosti môžu preukazovať\n\nnanajvýš tak počiatok založenia nového centra záujmov na Slovensku, po predchádzajúcom pretrhnutí\nväzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Švajčiarska.\n45. Súd zároveň uvádza, že tá skutočnosť, že žalobkyňa vlastní na Slovensku nehnuteľnosť, nemá so\nstrediskom záujmov a bydliskom žiaden súvis už preto, že slobodný pohyb služieb a kapitálu medzi\nčlenskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v Európskej únii, alebo inom členskom\nštáte, je jednou zo základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.\n46. Napokon ani žalobkyňou proklamovaný úmysel, že sa chcela zo Švajčiarska vrátiť a zotrvať na\nSlovensku, nebol pre prejednávanú vec relevantným, pretože zohľadnenie kritéria „úmyslu“ dotknutej\nosoby podľa cit. čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, by prichádzalo do úvahy iba subsidiárne (t.j.\npodporne), a to vtedy, keď by otázka ustálenia centra záujmov dotknutej osoby ostala nevyriešená aj po\naplikácii kritérií uvedených v cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [napr. Najvyšší súd SR sp.zn.\n10 Sžsk 5/2016 z 13.12.2017]. Navyše úmysel žalobkyne je v zmysle cit. čl. 11 ods. 2 vykonávacieho\nnariadenia rozhodujúci iba vtedy, keď sa v prípade rozdielneho stanoviska medzi inštitúciami dotknutých\nčlenských štátov, nepodarí dosiahnuť dohodu o otázke zachovania si dotknutou osobou centra záujmov\nvo vzťahu k niektorému z nich [napr. Najvyšší správny súd SR sp.zn. 6 Ssk 89/2023 z 20.12.2023], ktorý\nprípad, ako je to už aj vyššie uvedené, v tejto veci nenastal.\n47. Záverom, správny súd pripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\na procesnoprávnymi predpismi.\n48. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne odísť z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli\nvykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných\nzáujmov) na účely čl. 1 písm. j/ Nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto\nštátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí\na slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo\nnevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v\nnezamestnanosti automaticky žalobkyňu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska\nalebo Švajčiarska. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho\nzabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na určitú dávku\nnárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého členského\nštátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento\nnárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných právnych predpisov členského\nštátu nevznikne, pretože nesplní určitú podmienku v nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa\nktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.\n49. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v\nštáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si\nmala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom nariadenia\nje podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým\nplatila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty\ndávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej\nčinnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve\nukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa\nprávnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom\nčlenskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné\ndobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v\nnezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska\nv členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.\n50. Správny súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na\npreukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na\n\ndávku v nezamestnanosti žalobkyni na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 03.12.2024. A to hlavne\nv preukázaní skutočnosti, či žalobkyňa v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v\nnezamestnanosti mala resp. nemala zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.\n51. K námietke žalobkyne o jej úmysle vrátiť sa na Slovensko súd dopĺňa, že podľa Článku 11 ods.\n2 Vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 je úmysel osoby relevantný len ako pomocné kritérium. Ak\nsú ostatné fakty (dĺžka práce, jediný zdroj príjmu, povaha činnosti) jasné, subjektívne želanie nemôže\nzmeniť právnu kvalifikáciu bydliska. Ak by súd akceptoval, že o bydlisku rozhoduje výlučne vyhlásenie\núčastníka, prišlo by k popretiu objektívnosti celého koordinačného systému.\n52. Súd taktiež vyhodnotil, že žalobkyňa nepoukázala na žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by\nodôvodňovali zachovanie bydliska v SR napriek dlhodobej práci v cudzine (napr. že by do Švajčiarska\ndochádzala denne alebo týždenne ako cezhraničný pracovník). Priebeh zamestnania svedčí o tom, že\nžalobkyňa si v Švajčiarsku vytvorila zázemie potrebné pre výkon práce, ktoré bolo jej hlavným centrom\nživotných aktivít.\n53. V postupe správnych orgánov súd nezistil ani procesné pochybenia. Žalovaná dostatočne odôvodnila\nsvoje rozhodnutie v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, vysporiadala sa so všetkými\nnámietkami žalobkyne a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Právo na voľné hodnotenie\ndôkazov (§ 40 Správneho poriadku) využila žalovaná v súlade so zásadami logiky. Záverom súd dodáva,\nže cieľom koordinačných nariadení je zabrániť zneužívaniu systémov sociálneho zabezpečenia. Je\nspravodlivé a zákonné, aby o dávke v nezamestnanosti rozhodoval ten štát, v ktorom osoba reálne\npracovala a do ktorého fondu boli odvádzané príspevky počas rozhodujúceho obdobia.\n54. Správny súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na\npreukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na\ndávku v nezamestnanosti žalobkyni na Slovensku. A to hlavne v preukázaní skutočnosti, či žalobkyňa\nv období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mala resp. nemala\nzachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.\n55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich\npostupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s\nvyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i ustanovení citovaných\neurópskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k\nporušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n56. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo\npožadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným\nCentrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\n\nznačka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\npodanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "4f23584f-14e0-490d-8651-da93257ab8af:d0d6f545-272c-44d2-9dd3-2b7a2824593b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200481.1", "spisova_znacka": "6Ssk/110/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/110/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200481.1"}, {"guid": "e3bddca6-81bd-44dc-8bc8-f6434dcb1b29:e5c89f31-6c41-4ef8-9461-1297b922be7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200462.1", "spisova_znacka": "6Ssk/89/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/89/2023 z 20. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200462.1"}], "citovane_v": []}