{"guid": "8c0808ce-649b-4ffc-b4a7-73fd5f59d820:5afcc41a-54fc-4e5c-97b8-f68a09e644bf", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1", "spisova_znacka": "8Sas/4/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Sas/4/2025 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 18. marca 2026, sp. zn. 8Sas/4/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1", "identifikacne_cislo": "0925100241", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-d)", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32", "nazov": "§ 32 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-20", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5afcc41a-54fc-4e5c-97b8-f68a09e644bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n8Sas/4/2025\n0925100241\n18. 03. 2026\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobkyne: A. B.,\nnar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom: 049 32 B. C. XXX, zastúpenej opatrovníčkou A. D. E. B.,\nprávne zastúpenej Mgr. Benitou Horňákovou, advokátkou, so sídlom: Kósu-Schoppera 12, 048 01\nRožňava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných\npríspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom: Zádielska 2, 043 32 Košice,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/3915 zo\ndňa 27. februára 2025 takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenia peňažných\npríspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/\nSOC/2025/3915 zo dňa 27. februára 2025 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,\nOdboru sociálnych vecí a rodiny č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41676-7 zo dňa 15. novembra\n2024 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobkyňa dňa 30. septembra 2024 požiadala o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu,\no čom rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Odbor sociálnych vecí a rodiny\n(ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41676-7 zo dňa\n15. novembra 2024 tak, že jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznal. V odôvodnení\nuviedol, že vychádzajúc z Komplexného posudku č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/41688-5 zo dňa 6.\nnovembra 2024 (ďalej aj „komplexný posudok 1“) je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 %, preto sa\nžalobkyňa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň je v komplexnom posudku 1\nuvedené, že žalobkyňa nie je podľa posudkového lekára odkázaná na pomoc pri činnostiach uvedených\nv prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon\no sociálnom poistení“) a nie je odkázaná na pomoc osobného asistenta. Vzhľadom na zdravotné\npostihnutie – Alzheimerovu demenciu – zmiešanú formu, stredne ťažkú, v dôsledku ktorej potrebuje 24\nhodinovú starostlivosť, bol žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie inou fyzickou osobou\nz uvedených dôvodov nebol žalobkyni peňažný príspevok na osobnú asistenciu priznaný.\n2. Voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 10. decembra 2024,\nv ktorom namietala, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa je v rozpore s komplexným posudkom 1,\n\nlekárskymi správami, Posudkom odkázanosti na sociálnu službu Úradu Košického samosprávneho kraja\nzo dňa 07. augusta 2024, číslo spisu: 09087/2024/8V/39350 a rozhodnutím Košického samosprávneho\nkraja zo dňa 07. augusta 2024 číslo: 09087/2024/8/39351. Podľa názoru žalobkyne bolo posudzovanie\nskôr zamerané na príspevok na opatrovanie a otázke osobnej asistencie nebola venovaná dostatočná\npozornosť. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s posúdením sebaobslužných činností, poukázala na potrebu\nprepravy do zariadenia SUBSIDIUM, Špecializovaného zariadenia a zariadenia pre seniorov, ktoré\nnavštevuje, k lekárovi, na úrady, spoločenské a kultúrne podujatia, poštu, kostol, cintorín a pod.\n3. V ďalšom spochybnila komplexný posudok 1 a namietala jeho nedostatočnosť v podobe absencie\nmena, priezviska, podpisu posudkového lekára, odtlačky jeho pečiatky v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č.\n447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ŤZP“), z komplexného posudku 1 nie je zrejmé, či bol vypracovaný odbornou osobou,\nktorá dokázala adekvátne zhodnotiť zdravotný stav žiadateľa. Výrok rozhodnutia orgánu prvého stupňa\nje zároveň v rozpore s odôvodnením a doloženými lekárskymi správami.\n4. Pokiaľ orgán prvého stupňa navrhol peňažný príspevok na opatrovanie, vôbec sa nezaoberal\nposúdením, či existuje osoba spôsobilá splniť prísne osobné a majetkové podmienky podľa § 40 zákona\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.\n5. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/\nSOC/2025/3915 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil rozhodnutie\norgánu prvého stupňa nasledovne: „Podľa § 20 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších pred predpisov a podľa prílohy č. 4 tohto zákona nevyhovuje žiadosti, ktorú podala\ndňa 30.09.2024 pani B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. C. XXX, XXX XX B. C. a nepriznáva jej\npeňažný príspevok na osobnú asistenciu.“\n6. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že dňa 14. januára 2025 bola jeho pracovníčkou vykonaná sociálna\nposudková činnosť so žalobkyňou a jej opatrovníčku. Okrem iného bolo zistené, že žalobkyňa trpí\ndemenciou spôsobenou Alzheimerovou chorobou, je v liečbe a dispenzárnej starostlivosti psychiatra,\nprepravu na potrebné lekárske vyšetrenie zabezpečuje osobným motorovým vozidlom iná fyzická osoba,\nje prijímateľom sociálnej služby v Špecializovanom zariadení a zariadení pre seniorov – SUBSIDIUM\nv Rožňave, kam dochádza každý pracovný deň na 8 hodín. V zmysle rozhodnutia Košického\nsamosprávneho kraja č. 09087/2024/OSV/39351 zo dňa 07. augusta 2024 je žalobkyňa odkázaná\nna sociálnu službu poskytovanú v špecializovanom zariadení. Podľa zdravotného posudku bola\nžalobkyňa zaradená do VI. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle\nprílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.\n7. Žalobkyňa sa pohybuje samostatnou chôdzou bez opory kompenzačnej pomôcky, mimo domáceho\nprostredia vyžaduje sprievod inou fyzickou osobou, je samostatná pri zmene polohy tela, vstávaní\na sadaní, schody prekoná samostatne. Zabúda, býva zmätená, neistá, dezorientovaná, ľudí, ktorých\ndlhšie nevidela nespoznáva, neorientuje sa v čase, pri zmene denného režimu je neistá, potrebuje\nvedenie a uistenie. Vidí slabšie, zrak má korigovaný okuliarmi na diaľku, počuje dobre, verbálny kontakt\nnadviaže, ale na položené otázky nie vždy adekvátne odpovedá. Osobnú hygienu vykonáva v podstatnej\nmiere samostatne. Naje sa sama, pitný režim je potrebné jej pripomínať, stravovanie má cez týždeň\nzabezpečované v zariadení, cez víkendy obedy zabezpečuje iná fyzická osoba, raňajky a večere chystá\nžalobkyňa so synom, nákupy zabezpečuje iná fyzická osoba. Drobné domáce práce vykonáva žalobkyňa\nspolu so synom, iné vykonáva iná fyzická osoba. Lieky žalobkyni dávkuje iná fyzická osoba.\n8. Na základe sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 14. januára 2025, predloženej zdravotnej\ndokumentácie, odborného lekárskeho nálezu (znalecký posudok č. 153/2024 zo dňa 06. decembra 2024)\ndoloženého k odvolaniu, ako aj na základe osobného posúdenia zo dňa 14. januára 2025 a vyjadrenia\nposudkového lekára v lekárskom posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2025/3791 zo dňa z 21.\njanuára 2025 vydal žalovaný dňa 04. februára 2025 komplexný posudok č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/\nSOC/2025/3971 zo dňa 21. januára 2025 (ďalej aj „komplexný posudok 2“), podľa ktorého bola\nmiera funkčnej poruchy stanovená na 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch\n\nna kompenzáciu ŤZP pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - poruchy osobnosti, správania, intelektu,\nkomunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti, t.j. zhodne s prvostupňovým stanovením.\n9. V ďalšom žalovaný poukázal na účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pričom podľa posudkového lekára žalovaného zdravotný stav\nžalobkyne neumožňuje dosiahnuť tento účel, nakoľko podľa psychiatrického nálezu nie je schopná riadiť\na plánovať svoje vôľové aktivity. Žalobkyňa teda nespĺňa podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu\npodľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Žalovaný tiež zdôraznil,\nže posudkovú činnosť na účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP vykonáva\nposudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností\nv špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných\npracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo a len on je kompetentný\nposúdiť zdravotný stav a odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na požadovanú formu kompenzácie.\nNakoľko osobná asistencia podporuje nezávislosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím\nako sú pracovné, vzdelávacie, rodinné a spoločenské aktivity, ktoré smerujú k spoločenskej integrácii,\nu žalobkyne by na tento účel neslúžila.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n10. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28. apríla 2025, doručenou správnemu súdu toho istého dňa, domáhala\nzrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať\nprávo na úplnú náhradu trov konania.\n11. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalovaného, že priznaním príspevku na asistenciu by\nnebol naplnený účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ŤZP. Poukázala pritom na cieľ zákonodarcu, ktorým je nepochybne maximalizácia\npodpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom\nzásadným kritériom je dôraz na zachovanie ľudskej dôstojnosti. V prípade peňažného príspevku\nna osobnú asistenciu sú jeho účelom podporné činnosti smerujúce k sociálnemu začleneniu, nezávislosti\na možnosti sa rozhodovať, ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít. Žalobkyňa pritom zdôraznila,\nže v pracovných dňoch navštevuje zariadenie SUBSIDIUM - Špecializované zariadenie a zariadenie\npre seniorov v Rožňave, kde ju vozí osobným motorovým vozidlom opatrovníčka, ktorá by vykonávala\naj osobnú asistenciu. Návšteva zariadenia žalobkyni umožňuje socializovať sa a zároveň má možnosť\nzapojiť sa do denných aktivít, čo jednoznačne prospieva duševnému zdraviu a celkovému zdravotnému\nstavu. Okrem toho pravidelne navštevuje kostol, rodinu, pravidelne chodieva na kontroly k lekárom, čo sú\ntiež činnosti spadajúce pod aktivizáciu v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.\n12. Podľa názoru žalobkyne príspevok na opatrovanie, ktorý jej žalovaný odporučil, so sebou prináša\ndôraz na zotrvanie opatrovanej osoby v prirodzenom domácom prostredí, čo vyvoláva pochybnosti\no možnosti žalobkyne začleniť sa do sociálneho prostredia. Navyše uviedla, že neexistuje osoba, ktorá\nby mala možnosť ju opatrovať. V tejto súvislosti poukázala aj na Dohovor o právach osôb so zdravotným\npostihnutím.\n13. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že jej bývalá nevesta – opatrovníčka, jej pomáha s činnosťami\nuvedenými v prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, teda je toho názoru,\nže potrebuje osobného asistenta aj v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie s poukazom\nna posudok o odkázanosti na sociálnu službu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa namieta nesprávne\nprávne posúdenie veci a absenciu náležitého odôvodnenia komplexného posudku.\n14. Žalobkyňa nariadenie pojednávania nežiadala.\n15. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04. júna 2025, v ktorom zdôraznil, že posúdenie\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku na osobnú\nasistenciu je podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nŤZP predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár.\n\n16. K námietkam uvedeným v správnej žalobe vypracovala dňa 14. mája 2025 stanovisko č. UPS/US6/\nSSVRODPPKPC2/SOC/2025/3971 A. D. F., atestovaná posudková lekárka žalovaného, ktorá lekársky\nposudok žalovaného vyhodnotila, že spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti, presvedčivosti a\nvysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.\n17. V ďalšom žalovaný poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku zo dňa 06. novembra\n2024, vypracovaného na účel konania na Okresnom súde Rožňava, kde bola žalobkyňa rozsudkom č.k.\n8Ps/26/2024-66 zo dňa 14. januára 2025 obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný v tejto\nsúvislosti uviedol, že pokiaľ žalobkyňa nie je schopná zvládať samostatne ani bazálne denné úkony,\ns nepriaznivou prognózou vzhľadom na ťažkú komorbiditu ochorenia, jej MMSE skóre dosahuje úroveň\n6 bodov, bolo by žiaduce zvážiť podanie žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na jej opatrovanie\nna príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny.\n18. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že v súčasnosti nemá osobu, ktorá by mala možnosť ju\nopatrovať, žalovaný poukázal, že podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba,\nktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt\nv mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje\na s ktorou býva. Z uvedeného vyplýva, že nie je podmienkou, aby posudzovaná osoba musela zmeniť\nmiesto svojho pobytu, alebo že by ju musela opatrovať osoba v príbuzenskom vzťahu, ale dáva jej\nmožnosť nájsť si inú fyzickú osobu spĺňajúcu uvedené podmienky.\n19. K žalobnej námietke týkajúcej sa začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím\ndo spoločnosti s dôrazom na zachovanie jej ľudskej dôstojnosti žalovaný uviedol, že osobná asistencia\npodporuje nezávislosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ako sú pracovné, vzdelávacie,\nrodinné a spoločenské aktivity, ktoré smerujú k spoločenskej integrácii, avšak vzhľadom na to,\nže žalobkyňa z dôvodu jej psychiatrického ochorenia nie je schopná racionálneho uvažovania, nie\nje schopná riadiť a plánovať svoje vôľové aktivity, osobná asistencia by v jej prípade neplnila účel,\nna ktorý je určená.\n20. Len samotný nesúhlas žalobkyne a jej právnej zástupkyne so závermi žalovaného neodôvodňujú\nkonštatovanie, že žalovaný nepostupoval v súlade s platnou legislatívou, jeho rozhodnutie je nesprávne\na vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n21. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.\n22. V replike zo dňa 10. septembra 2025 žalobkyňa uviedla, že obsah komplexného posudku a\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedávajú zrozumiteľné odpovede osobám bez lekárskeho\nvzdelania. Zároveň poukázala na to, že v komplexnom posudku absentujú náležitosti v zmysle prílohy č.\n2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a to meno, priezvisko a pečiatka posudkového\nlekára, ktorý vyhotovil komplexný posudok ako osoba odborne spôsobilá. Okrem uvedeného sa orgán\nverejnej správy nevysporiadal ani s ďalšími skutočnosťami a námietkami a neprihliadal na denné aktivity\nžalobkyne. Žalovaným navrhovaný príspevok na opatrovanie predpokladá jej zotrvanie v domácom\nprostredí, čo by úplne narušilo nastavený denný režim, ktorý je pre ňu po všetkých stránkach vyhovujúci.\nZároveň žalobkyňa predložila anonymizované rozhodnutie žalovaného, kde bol žiadateľovi so 100%\nmierou funkčnej poruchy priznaný príspevok na osobnú asistenciu. Vo vzťahu k osobe, ktorá by mohla\nvykonávať opatrovanie žalobkyňa poukázala na to, že je potrebná aj istá dávka dôvery vo vzťahu\nk takejto osobe, a preto takéto riešenie považuje žalobkyňa za neprijateľné, nakoľko takejto osoby niet.\n23. V duplike zo dňa 27. októbra 2025 žalovaný uviedol, že posudkový lekár nevypracúva komplexný\nposudok, ale lekársky posudok, a teda tento má všetky predpísané náležitosti v zmysle prílohy č. 2 k\nzákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zároveň uviedol, že miera funkčnej poruchy nie\nje rozhodujúcim kritériom pre priznanie odkázanosti na konkrétny peňažný príspevok a trvá na svojom\npôvodnom vyjadrení k žalobe.\nIII.\n\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom\nznení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n27. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny.\n28. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n29. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 14 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v rozhodnom znení\n(t.j. ku dňu podania žiadosti), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc\ninej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo\nsociálnu službu podľa osobitného predpisu.9a) 9a) § 34 až 41 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona\nč. 551/2010 Z. z.\n32. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby\npri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20\nods. 2.\n33. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho\nposudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán\nvypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje\na) mieru funkčnej poruchy,\nb) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,\nc) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,\nd) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,\ne) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,\nf) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom,\ng) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,\nh) odôvodnenie komplexného posudku.\n34. Podľa § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, osobná asistencia je\npomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú\nasistenciu vykonáva osobný asistent.\n\n35. Podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, účelom osobnej asistencie\nje aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a\npodpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie\npracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné\npodmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou\nzdravotného postihnutia.\n36. Podľa § 21 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, rozsah osobnej asistencie\nsa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Rozsah osobnej\nasistencie je možné určiť aj vopred podľa činností uvedených v prílohe č. 4, pre ktoré existuje predpoklad,\nže si ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže vykonávať sama v období po ukončení\nposkytovania celoročnej pobytovej sociálnej služby a počtu hodín, ktoré budú potrebné na ich vykonanie.\n37. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, Fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.\n1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa\nosobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.\n38. Podľa § 22 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, Peňažný príspevok na\nosobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.\n39. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach\nkompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak 50)\nZákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\n40. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n41. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n42. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n43. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 199 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo\nvydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie\norgánu prvého stupňa, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého\nstupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.\n44. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok\nvyhlásil dňa 18. marca 2026 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa\n10. marca 2026).\n45. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená\nv tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k\nsprávnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.\nPodľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené\ninak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí\naj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v\n\nzmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.\nVychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako\naj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej\nžalobe, ale komplexne v celom rozsahu.\n46. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/\nSSVRODPPKPC1/SOC/2025/3915 zo dňa 27. februára 2025, ktorým síce zmenil rozhodnutie orgánu\nprvého stupňa č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41676-7 zo dňa 15. novembra 2024, avšak\nv závere žalobkyni príspevok na osobnú asistenciu nepriznal.\n47. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou\nosobou podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP s mierou funkčnej\nporuchy 50 %. Rovnako sám žalovaný vyslovil, že si žalobkyňa vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby\nvo forme dohľadu v takej miere, že to odôvodňuje jej odkázanosť na opatrovanie podľa § 14 ods.\n4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Podstata žalobných námietok žalobkyne\nspočívala v nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia podmienok pre priznanie príspevku na\nosobnú asistenciu, teda či osobná asistencia môže v prípade žalobkyne naplniť účel vyplývajúci z §\n20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, nakoľko žalobkyňa trpí demenciou\nspôsobenou Alzheimerovou chorobou.\n48. Podľa § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je osobná asistencia\npomoc fyzickej osobe pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Podľa odseku 2 predmetného\nustanovenia je účelom osobnej asistencie aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby a\npodpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie\npracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Zákon o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ŤZP v znení účinnom od 01. júla 2018 zároveň v druhej vete odseku 2 predmetného\nustanovenia zdôrazňuje, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného\npostihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. „Inak\npovedané, žiadne zdravotné postihnutie samo osebe nemôže vylučovať fyzickú osobu z možnosti získať\nosobnú asistenciu“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/111/2022\nzo dňa 14. júla 2023).\n49. Vychádzajúc taktiež z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Ssk/111/2022 zo dňa 14. júla 2023 „účelom osobnej asistencie nie je nahrádzanie vlastnej činnosti\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale len pomoc pri určitých vymedzených činnostiach.\nTo napokon zodpovedá aj ustanoveniu § 1 ods. 2 cit. zákona, ktorého účelom je podpora sociálneho\nzačlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti.“ Pri\nvýklade jednotlivých pojmov, ktoré podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nŤZP vymedzujú účel osobnej asistencie, je tak potrebné prihliadať aj na ďalšie súvisiace ustanovenia\nzákona. Predovšetkým je potrebné vychádzať z § 1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ŤZP, ktorý definuje samotný účel zákona ako podporu začlenenia fyzickej osoby za\njej aktívnej účasti. Podpora začlenenia však neznamená, že cieľom môže byť len úplné začlenenie,\nresp. úplné zrovnoprávnenie osoby s osobu bez ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedené potvrdzuje\naj ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, podľa ktorého\nkompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia sa môže aj len zmierniť sociálny\ndôsledok ťažkého zdravotného postihnutia. Takýmto sociálnym dôsledkom je podľa § 2 ods. 2\nznevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba kvôli jej ťažkému zdravotnému postihnutiu a ktoré z tohto dôvodu\nnie je schopná prekonať sama. „Zo spojenia citovaných ustanovení tak vyplýva, že účelom kompenzácie\nnie je len úplné prekonanie sociálnych dôsledkov, ktoré fyzická osoba nedokáže prekonať sama, ale aj\nich zmiernenie. Inak povedané, kompenzácii neprekáža, že sa ňou nedokáže prekonať tento sociálny\ndôsledok, ale postačí, ak sa ním zmierni“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7Ssk/111/2022 zo dňa 14. júla 2023).\n50. Na základe vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom osobnej asistencie v zmysle §\n20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je aktivizácia, podpora sociálneho\nzačlenenia a podpora nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj jej možnosti\nrozhodovať sa, pričom v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ŤZP je nedostatok týchto možností u fyzickej osoby potrebné chápať ako formu\n\nsociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, nie ako okolnosti osobnú asistenciu vylučujúce.\n„Inak povedané, ak zákon hovorí o podpore nezávislosti, treba pod tým rozumieť prekonanie závislosti od\nexistujúceho zdravotného postihnutia, ktoré fyzickú osobu obmedzuje v uvedených činnostiach (plnenie\nrodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít). Podobne\npod aktivizáciou treba rozumieť zmiernenie pasivity, do ktorej ju uvrhávajú toto zdravotné postihnutie\na obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. Aj podporou sociálneho začlenenia treba rozumieť zmiernenie\nsociálneho vylúčenia, ku ktorému jej zdravotné postihnutie vedie. To isté platí aj pre podporu možnosti\nrozhodovať sa a ovplyvňovať uvedené činnosti - aj v tomto prípade ide o prekonanie tých obmedzení v\nrozhodovaní a v možnostiach ich ovplyvňovania, ktoré sú dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia\nNaopak, pojmy „nezávislosť“ či „možnosť rozhodovať“ nemožno chápať ako dosiahnutie akejsi vysokej\nintelektuálnej úrovne, schopnosti plnohodnotne sa orientovať v najzložitejších situáciách či schopnosti\nriadiť si svoj život celkom nezávisle od iných. Rovnako však tieto pojmy nemožno stotožňovať ani s\nrozumovou či vôľovou vyspelosťou, ktorá je potrebná na plnú spôsobilosť na právne úkony v zmysle\n§ 10 Občianskeho zákonníka.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Ssk/111/2022 zo dňa 14. júla 2023).\n51. Správny súd ďalej uvádza, že nespochybňuje záver žalovaného, ktorý v komplexnom posudku\n2 konštatoval, že žalobkyňa je odkázaná na opatrovanie v zmysle § 14 ods. 4 zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zároveň však treba uviesť, že zo žiadneho ustanovenia tohto\nzákona nevyplýva, že by sa záver o odkázanosti na osobnú asistenciu a záver o odkázanosti na\nopatrovanie vylučovali. Obidve tieto odkázanosti totiž vyplývajú zo sociálnych dôsledkov, ktoré sa\nkompenzujú v oblasti sebaobsluhy, kedy fyzická osoba v dôsledku poškodenia alebo straty telesných,\nzmyslových či duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti\no svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity (porov. § 5 ods. 2 zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Odlišujú sa v zásade len tým, že účelom osobnej asistencie\nje podporiť fyzickú osobu v jej iných aktivitách, kým účelom opatrovania je len pomoc pri úkonoch\nsebaobsluhy (ktorými je však aj väčšina úkonov v rámci osobnej asistencie v zmysle prílohy č. 4 zákona\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nŤZP vylučuje len súbežné poskytovanie príspevku na opatrovanie a príspevku na osobnú asistenciu.\nNevylučuje však, že fyzická osoba môže spĺňať podmienky pre obidva tieto príspevky, a potom je\npovinnosťou žalovaného riadne posúdiť všetky zákonné kritériá pre priznanie jedného či druhého\n(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/25/2019).\nXX. Ak teda orgány verejnej správy svoje závery o nesplnení podmienok zo strany žalobkyne na\npriznanie príspevku na osobnú asistenciu opreli o skutočnosť, že žalobkyňa trpí demenciou spôsobenou\nAlzheimerovou chorobou, v dôsledku čoho nie je spôsobilá samostatného fungovania ani v bazálnych\npodmienkach vzhľadom na psychiatrické postihnutie, s prihliadnutím na celkovú degradáciou osobnosti\nnie je schopná sama si zabezpečiť svoje denné potreby, s ohľadom na uvedené vyššie je správny\nsúd toho názoru, že ani podstatné zníženie kognitívnych schopností na strane žalobkyne v dôsledku\njej ťažkého zdravotného postihnutia nevylučuje, aby poskytovanie osobnej asistencie naplnilo účel\npredpokladaný v § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a zmiernilo\ntým sociálne dôsledky zdravotného postihnutia. V tejto súvislosti má správny súd na mysli, že aj\npri zhoršujúcej sa zdravotnej situácii žalobkyne táto má vytvorený denný režim (denná návšteva\nzariadenia SUBSIDIUM, Špecializovaného zariadenia a zariadenia pre seniorov), ktorý síce na hranici\nsamostatnosti a vôľovej schopnosti, ale predsa nezanedbateľným spôsobom prispieva k zvýšeniu kvality\nživota žalobkyne. Samotný žalovaný pritom v komplexnom posudku 2 konštatuje, že žalobkyňa je\npri zmene denného režimu neistá. Podľa názoru správneho súdu je z komplexného posudku 2 tiež\nzrejmé, že žalobkyňa potrebuje pomoc pri viacerých činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP (príprava jedla, podávanie liekov, pomoc pri domácich\nprácach a niektorých sebaobslužných činnostiach, preprava do zariadenia, k lekárovi a pod.). Správny\nsúd považuje za potrebné dodať, že si je vedomý závažnosti zdravotného stavu žalobkyne a jeho vplyvu\nna jej schopnosť aktivizácie, sociálneho začlenenia a samostatnosti, avšak k svojmu záveru dospel aj\ns prihliadnutím na zachovanie ľudskej dôstojnosti a integrity žalobkyne, tak, ako to predpokladá § 1 ods.\n2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.\n53. K argumentácii žalovaného o väčšej vhodnosti príspevku na opatrovanie v porovnaní s príspevkom\nna osobnú asistenciu vo vzťahu k celkovému zdravotnému stavu žalobkyne správny súd uvádza, že\nza predpokladu naplnenia účelu predpokladaného zákonom je v prípade splnenia podmienok na oba\n\npríspevky - na opatrovanie aj na osobnú asistenciu, potrebné zohľadniť okrem iných okolností, aj reálnu\nmožnosť využitia konkrétneho navrhovaného príspevku. V prípade, že posudzovaná osoba nemá k\ndispozícii osobu, ktorá by bola schopná ju opatrovať a spĺňala zákonom predpokladané podmienky na\nopatrovanie, nemožno hovoriť o väčšej vhodnosti. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.\njúna 2025 argumentoval návodom odkazujúc na § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nŤZP, túto argumentáciu správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže táto možnosť je plne na\nrozhodnutí jednotlivých zainteresovaných osôb a nemožno ju vynucovať.\n54. K námietke žalobkyne vznesenej v replike zo dňa 10. septembra 2025, že v komplexnom posudku\nabsentujú náležitosti v zmysle prílohy č. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP\nsprávny súd zhodne so žalovaným uvádza, že príloha č. 2 k zákonu o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ŤZP pojednáva o náležitostiach lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom\nv zmysle § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a správny súd mal z obsahu\nadministratívneho spisu za preukázané, že lekársky posudok zo dňa 21. januára 2025 tieto náležitosti\nspĺňa. Následne na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru\npodľa § 13 ods. 9 príslušný orgán – v tomto prípade žalovaný vypracúva komplexný posudok na účely\nkompenzácie, ktorého náležitosti upravuje § 15 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP\na aj v tomto prípade mal správny súd za preukázané, že komplexný posudok 2 tieto náležitosti obsahuje\na teda bol vydaný v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.\n55. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie §\n20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v rozhodnom znení v otázke naplnenia\núčelu osobnej asistencie v prípade žalobkyne, rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, čo podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP opodstatňovalo zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, správny súd rozhodol\nv súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP a zrušil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.\n56. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude opätovne žiadosť žalobkyne právne posúdiť\nv intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom, ktorým sú orgány verejnej správy viazané\n(§ 191 ods. 6 SSP) a rozhodnutie následne náležite odôvodniť.\n57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnej\nžalobkyni priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia\nv tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}