{"guid": "90ba61c7-9bb0-43fc-8eee-a7c29fe644cc:97c131ed-f496-4703-8cdb-3be42409bede", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2", "spisova_znacka": "15Sas/10/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Sas/10/2024 z 27. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. februára 2026, sp. zn. 15Sas/10/2024, ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2", "identifikacne_cislo": "0924100807", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2026-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h)", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. h) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "nazov": "§ 163 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-4.pismeno-a)", "nazov": "§ 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-4.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-4.pismeno-b)", "nazov": "§ 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-4.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 105 ods. 4 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i)", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-58", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-105", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97c131ed-f496-4703-8cdb-3be42409bede", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n15Sas/10/2024\n0924100807\n27. 02. 2026\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: minister vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2024/004329-003 z 09.10.2024, vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku a jemu predchádzajúceho\nadministratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobou doručenou 19.11.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa\nžalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/004329-003 z\n09.10.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia\npersonálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej len „MV SR“) č. SPSČOSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o zvýšenie\nvýsluhového dôchodku odo dňa jeho priznania, aby z dôvodu jeho nezákonnosti bolo toto rozhodnutie\nžalovaného zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie a žalobcovi, aby bol priznaný nárok na náhradu\ntrov konania.\nAdministratívne konanie\n2. Podľa žalovaným predloženého dávkového (administratívneho) spisu, žalobca žiadosťou\nz 13.09.2023 podanou MV SR 19.09.2023, žiadal o prehodnotenie a nové priznanie výsluhového\ndôchodku po dovŕšení 55 rokov veku poukazujúc na skutočnosť, že mu pre nárok a pre výšku\nvýsluhového dôchodku nebola započítaná aj doba štúdia na civilnej vysokej škole (ďalej len „civilná VŠ“),\npočas doby ktorej nebol v služobnom pomere, ale toto štúdium bolo nevyhnutnou podmienkou pre výkon\npovolania vyšetrovateľa, v dôsledku čoho došlo k paradoxnej situácii, kedy sa žalobcovi, podľa jeho\nnázoru, dnes nedostalo náležitej odmeny v podobe spravodlivého dôchodku napriek tomu, že odslúžil\n21 rokov v ozbrojených zložkách a dosiahol vek 55 rokov, ktorý vek bol v minulosti zákonom stanovený\nako dôchodkový vek pre príslušníkov ozbrojených zložiek.\nKeďže žalobcom podaná žiadosť obsahovala o.i. aj námietku proti zvýšeniu výsluhového dôchodku\nod 01.07.2023 iba o 11,8 %, bez zvýšenia o ďalších 10,6 %, MV SR posúdilo žiadosť žalobcu, podľa\njej obsahu, ako odvolanie proti rozhodnutiu MV SR č. SPSČ-OSZ-00048351/2023-VZ z 01.07.2023\no valorizácii výsluhového dôchodku, o ktorom odvolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SPSČPO3-2023/004844-003 z 29.11.2023.\n\n3. Novou žiadosťou zo 17.04.2024 doručenou MV SR 22.04.2024, žalobca žiadal opätovne\no prehodnotenie a nové priznanie výsluhového dôchodku z identických dôvodov ako v predchádzajúcej\nžiadosti z 13.09.2023. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že MV SR nesprávne posúdilo jeho\nžiadosť z 13.09.2023 ako odvolanie proti rozhodnutiu MV SR č. SPSČ-OSZ-00048351/2023-VZ z\n01.07.2023 o valorizácii výsluhového dôchodku s dodatkom, že v čase podania žiadosti z 13.09.2023\nešte nedisponoval predmetným rozhodnutím a teda sa voči nemu nemohol odvolať.\n4. Rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-48351-053/2024-VZ z 09.05.2024 MV SR rozhodlo, že konanie vo veci\nžiadosti žalobcu o zvýšenie mu výsluhového dôchodku odo dňa jeho priznania, prerušuje.\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca žiadosťou z 05.11.2020 žiadal o zvýšenie výsluhového\ndôchodku podľa § 105 ods. 4 písm. a), b) a c) zákona č. 328/2002 Z.z., a to aj za dobu štúdia\nna civilnej VŠ, v priebehu ktorej absolvoval aj vojenskú prípravu, ktoré štúdium podľa výkazu\no štúdiu žalobca absolvoval v období od 11.09.1987 do 03.07.1991 na mechanizačnej fakulte VŠ\npoľnohospodárskej v Nitre s tým, že MV SR o tejto žiadosti žalobcu\nuž rozhodlo rozhodnutím\nč. SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ z 27.01.2021, ktorým túto žiadosť žalobcu zamietlo. V dôsledku\nodvolania žalobcu, bolo toto označené rozhodnutie MV SR potvrdené rozhodnutím žalovaného č.\nSPSČ-PO3-2021/002284-003 z 23.04.2021 a žaloba žalobcu voči ktorému bola zamietnutá rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022, ktorý rozsudok bol žalobcom napadnutý\nkasačnou sťažnosťou, v ktorom dôsledku bola vec predložená na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu\nsúdu SR, ktorý o nej konal v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ssk/73/2023, avšak v čase vydania tohto\nrozhodnutia ešte nerozhodol.\nKeďže žiadosťami z 13.09.2023 a zo cit. „04.04.2024“ (správne má byť „zo 17.04.2024“, pozn. súdu),\nžalobca opätovne žiadal o prehodnotenie a nové priznanie mu výsluhového dôchodku, MV SR rozhodlo,\nže spojí do jedného konania rozhodnutie o týchto oboch žiadostiach vo veci zvýšenia výsluhového\ndôchodku žalobcu odo dňa jeho priznania a to započítaním aj doby štúdia na civilnej vysokej škole\ns tým, že pre účely úplného zistenia skutkového stavu pred vydaním rozhodnutia, je potrebné konanie\nprerušiť do doby právoplatného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod\nsp. zn. 6Ssk/73/2023, pretože v tomto predchádzajúcom konaní Najvyšší správny súd SR rieši zhodný\nobsah sporu a to započítanie doby štúdia na civilnej vysokej škole do doby služobného pomeru na účel\nurčenia novej výšky výsluhového dôchodku u žalobcu odo dňa priznania tohto výsluhového dôchodku.\nV uvedenej súvislosti MV SR dodalo cit. „V tejto súvislosti je potrebné taktiež uviesť, že z titulu obsahu\nžiadosti je irelevantné, že menovaný žiada o zvýšenie výsluhového dôchodku z dôvodu dovŕšenia 55\nrokov veku, pričom túto okolnosť žiadnym logickým ani právnym argumentom ani neodôvodnil.“\n5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) vo veci vedenej pod sp.\nzn. 6 Ssk/73/2023 rozhodol rozsudkom z 22.02.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Sa/14/2021 z 30.11.2022 zamietol.\nZ rozsudku najvyššieho správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Prešove svoje rozhodnutie sp.\nzn. 5 Sa/14/2021 z 30.11.2022 odôvodnil takto cit. „Po preskúmaní podanej správnej žaloby, krajský\nsúd ustálil, že žiadosťou zo dňa 05.11.2020, ktorú prvostupňový orgán správne posúdil ako žiadosť\no zvýšenie výsluhového dôchodku, žalobca žiadal, aby mu pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho\nvýšku bola zhodnotená doba štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v trvaní od septembra\n1987 do júla 1991 a doba vojenskej prípravy, ktorú vykonával počas štúdia na tejto vysokej škole. V\nkonaní nebolo sporné, že počas tohto obdobia (štúdium na vysokej škole) žalobca nebol v služobnom\npomere, ani nevykonával zamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002\nZ.z. hodnotiť ako dobu služobného pomeru. Z ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva,\nže dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho\nvýšku sú len doby výkonu vojenskej služby, služobného pomeru alebo zamestnania, hodnoteného v\nzmysle tohto ustanovenia ako doby služobného pomeru. Z podkladov, z ktorých žalovaný vychádzal pri\nposudzovaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva, že v čase štúdia na vysokej škole a vojenskej prípravy žalobca nevykonával vojenskú službu,\nnebol v služobnom pomere a ani nevykonával zamestnanie, ktoré je možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona\nč. 328/2002 Z.z. hodnotiť ako dobu služobného pomeru. Zdokonaľovacie 5-mesačné štúdium žalobca\nabsolvoval na Akadémii PZ po prijatí do služobného pomeru, pričom táto doba štúdia mu bola započítaná\nv plnom rozsahu do doby služobného pomeru, zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho\nvýšku. V žiadnom prípade však akékoľvek štúdium, či už príprava na povolanie na strednej škole alebo\nštúdium zamerané na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania I., či II. stupňa, absolvované pred prijatím\n\ndo služobného pomeru, hoci by bola vykonaná na Akadémii PZ, nemôže byť zohľadňované ako doba\nslužobného pomeru posudzovaná na nárok výsluhového dôchodku a pre jeho výšku v zmysle § 58 ods. 1\nzákona č. 328/2002 Z.z., čo vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, ktoré pozitívnym spôsobom\nvymedzuje, aká doba je dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový\ndôchodok a jeho výšku. Ani žiadosti žalobcu o započítanie doby vojenskej prípravy absolvovanej počas\nštúdia na vysokej škole nebolo možné vyhovieť. Podľa § 27 ods. 2 vtedy platného zákona č. 92/1949\nZb. Branný zákon (ďalej len Branný zákon) základná služba trvá 12 mesiacov a počíta sa odo dňa jej\nskutočného nástupu. Deň nástupu, ako aj deň prepustenia zo základnej vojenskej služby sa uvádza\nzápisom do vojenskej knižky. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že do doby výkonu\nzákladnej vojenskej služby sa nezapočítava obdobie vojenskej prípravy, ktorú absolventi vysokých škôl\nvykonávali počas štúdiu na vysokej škole. Zákonodarca zavedením vojenskej prípravy pre poslucháčov\nvysokých škôl počas štúdia na vysokej škole umožnil, aby s prihliadnutím na študijne výsledky počas\nštúdia a vojenskej prípravy mohli absolvovať základnú vojenskú službu v skrátenej dĺžke tak, ako je to\nupravené v zákone v rozsahu 12, 11, alebo 9 mesiacov.“\nNajvyšší správny súd svoje rozhodnutie sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.02.2024, ktorým odobril citované\nrozhodnutie Krajského súdu v Prešove odôvodnil takto cit. „... žalobca si podal žiadosť o výsluhový\ndôchodok dňa 28.10.2014, následne prvostupňový orgán žalovaného vydal dňa 16.01.2015 rozhodnutie\no priznaní výsluhového dôchodku od 01.12.2014, súčasťou ktorého bol aj podrobný rozpis doby trvania\nslužobného pomeru a výpočet. Žalobca uvedené rozhodnutie prevzal dňa 25.01.2015 (právoplatné\n09.02.2015). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal žiadne odvolanie, z čoho možno vyvodiť,\nže uvedené rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Žalobca prvýkrát napadol prvostupňové\nrozhodnutie o zvýšení dávky výsluhového dôchodku až v roku 2017, v rámci ktorého začal uplatňovať\nnámietky súvisiace so započítaním doby jeho štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre\nv období od 11.09.1987 do 03.07.1991 ani obdobie absolvovania vojenskej prípravy na vojenskej\nkatedre počas štúdia na tejto vysokej škole. (...) Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť, že §\n58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje, čo sa považuje za dobu trvania služobného pomeru\nrozhodujúceho na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a\ninvalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok. Z toho dôvodu konajúci orgán je povinný\nvychádzať výslovne pri určovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik niektorej\nz dávok výsluhového zabezpečenia len z ustanovení § 58 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona č. 328/2002\nZ. z. (vo vzťahu k žalobcovi). Vzhľadom na taxatívne vymedzenie tohto zákonného znenia, konajúci\norgán tak nemá priestor pre právnu úvahu, prípadne svojvoľné posúdenie, aká iná ďalšia doba by mohla\nbyť považovaná za služobný pomer. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca\nsa svojou žiadosťou domáhal zvýšenia už priznaného výsluhového dôchodku z dôvodu zohľadnenia\njeho štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v období od 11.09.1987 do 03.07.1991, pričom\nslužobný pomer príslušníka policajného zboru mu vznikol až 01.07.1994. Sporným v danom prípade\nnebolo, že počas obdobia štúdia žalobcu na vysokej škole nebol v služobnom pomere, ani nevykonával\nzamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 hodnotiť ako dobu služobného pomeru.\nVo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia je nutné v\nzhode s právnym názorom žalovaného, ale aj krajského súdu konštatovať, že tieto nie sú dôvodné.\nRovnako ani porovnanie žalobcu s jeho kolegami, ktorí počas trvania služobného pomeru študovali na\nAkadémii policajného zboru. Táto situácia je rozdielna, pričom najväčším rozdielom je to, že kolegovia\nžalobcu oproti žalobcovi boli v čase štúdia zároveň aj v služobnom pomere, čo sa v prípade žalobcu\nnebolo splnené. Rovnako ako bolo konštatované už vyššie, táto skutočnosť nebola sporná. Zároveň\nnajvyšší správny súd dodáva, že žalobca nebude v nijakom smere ukrátený na svojich právach, čo sa\ntýka zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia na účely dôchodkového zabezpečenia (štúdium pred\nrokom 2004), pretože toto obdobie mu môže byť zohľadnené naopak Sociálnou poisťovňou ako doba\ndôchodkového poistenia, ktorá sa hodnotí pre výpočet dôchodku (v prípade splnenia podmienok nároku\nna starobný dôchodok zo strany žalobcu, pozn. súdu).“\n6. Rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024, MV SR podľa § 30 ods. 1 písm. i)\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie o žiadostiach žalobcu z 13.09.2023 a zo 17.04.2024\nvo veci zvýšenia mu výsluhového dôchodku po zohľadnení aj doby jeho štúdia na civilnej VŠ zastavilo\nz dôvodu, že o tejto otázke vo veci žalobcu bolo už právoplatne rozhodnuté dvomi rozsudkami,\na to konkrétne rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9Sžsk/50/2019\nz 27.07.2020, ako aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/73/2023 z 22.02.2024\na s dodatkom, že žalobca nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa podstatne zmenil skutkový\nstav veci. MV SR tiež uviedlo, že vo vzťahu k nárokom žalobcu na výsluhové zabezpečenie nie je\n\nrozhodujúcou skutočnosťou dovŕšenie dôchodkového veku z titulu výkonu zamestnania v I. resp. II.\nkategórii funkcií, preto je v danom konaní irelevantným, že žalobca dovŕšil 55 rokov veku.\nZmieneným rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/50/2019 z 27.07.2020 najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 6 Sa/6/2018-79 z 13.02.2019, ktorým\nbola zamietnutá žaloba žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KMOVLS-264/2017/OPK z 02.11.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie MV SR o zvýšení (valorizácii)\nvýsluhového dôchodku žalobcu počnúc od 01.07.2017, ktorý výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný\nrozhodnutím č. SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo 16.01.2015, pričom do doby rozhodujúcej na vznik\nnároku na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby\nod 01.10.1991 do 30.06.1992 a doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do\n30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní, z ktorej doby bol zákonne vypočítaný koeficient\nzvýšenia výsluhového dôchodku. Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí\nkonštatoval, že výška výsluhového dôchodku nebola sporná a žalovaný nemohol vychádzať z inej\nvýšky výsluhového dôchodku, než výšky uvedenej v právoplatnom rozhodnutí zo dňa 16.01.2015\nspolu s následnými zákonnými zvýšeniami, pričom sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že právna\nargumentácia proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci oprávnenosti uznania\nvysokoškolského štúdia pre účely priznania výsluhového dôchodku ako základného nároku sa môže\nvzťahovať aj na konanie vo veci rozhodovania o zvýšení výsluhového dôchodku. V rozhodnutí o\npriznaní výsluhového dôchodku č. SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo 16.01.2015 bola riešená otázka\ndoby trvania služobného pomeru žalobcu zakladajúca mu nárok na výsluhový dôchodok, takže ak\nbol žalobca toho názoru, že do doby trvania služobného pomeru je potrebné započítať aj dobu\nvysokoškolského štúdia (civilného), mal podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, čo však žalobca\nneučinil a preto rozhodnutie zo 16.01.2015 nadobudlo právoplatnosť dňom 25.01.2015. Takže Krajský\nsúd v Prešove zdôraznil, že rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nemôže byť predmetom\npreskúmania v konaní o jeho následnom zvýšení. Na margo žalobcom podanej kasečnej sťažnosti\nnajvyšší súd konštatoval, že cit. „... v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, je predmet\nkonania vymedzený samotným preskúmavaným rozhodnutím. V tomto prípade je predmetom prieskumu\nzvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia. Nie je preto možné posudzovať výpočet\npriznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného už právoplatného rozhodnutia.“\n7. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu MV SR č. SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024\nodôvodnil poukazom, že 01.07.1994 bol prijatý do služobného pomeru na pozíciu vyšetrovateľa\nčakateľa po udelení výnimky zo zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe, týkajúcej sa ukončeného\nvysokoškolského vzdelania neprávnického zamerania s tým, že bolo potrebné absolvovať iba\nskrátené špecializované policajné vzdelanie určené pre vyšetrovateľov s neprávnickým vysokoškolským\nvzdelaním, ktoré žalobca absolvoval na Akadémii PZ (APZ) dennou formou od 20.03.1995 do\n21.07.1995. Žalobca podotkol, že doba skráteného špecializovaného policajného vzdelania sa mu\nna účely výsluhového dôchodku, ako aj jeho valorizácie započítala, avšak doba predchádzajúceho\nštúdia na civilnej VŠ nie. Žalobca má za to, že absolvovanie skrátenej formy špecializovaného\npolicajného vzdelania by bez predchádzajúceho ukončenia civilnej VŠ nebolo možné a preto má žalobca\nnepochybne za to, že štúdium na civilnej VŠ je potrebné vnímať ako súčasť vyšetrovateľského štúdia\na spolu ako jednotný celok, pretože dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie sa použilo na priamy výkon\nslužobnej činnosti a preto je nevyhnutné ho zohľadniť pri stanovení výšky výsluhového dôchodku a jeho\nvalorizácie, tak ako je to u kolegov, ktorí absolvovali dennú formu štúdia na APZ v trvaní 5 rokov, v ktorom\nčase hoc mohli byť v služobnom pomere nevykonávali žiadne služobné činnosti okrem vzdelávania sa\na boli teda výlučne študentami obdobne ako bol žalobca študentom na VŠP Nitra. Podľa žalobcu by\niná situácia nastala v prípade, ak by zákon o štátnej službe neumožňoval výnimku zo vzdelania, takže\ncivilné vzdelanie žalobcu by nebolo akceptované a žalobca by nebol prijatý do služobného pomeru za\nvyšetrovateľa PZ, resp. by musel absolvovať platené denné štúdium na APZ ako podmienku prijatia\ndo služobného pomeru. Uvedený prístup je podľa žalobcu voči nemu diskriminačný a protiústavný.\nPodľa názoru žalobcu je nemysliteľné, aby sa po odslúžení 21 rokov v otázke dôchodkových nárokov\nocitol výlučne vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia sociálnej poisťovne (ďalej len „SP“)\na na to, aby dosiahol primeraný dôchodok aj po dosiahnutí 55 rokov, bol nútený si hľadať zamestnanie.\nŽalobca v odvolaní ďalej uviedol, že by sa jeho dôchodkové náležitosti mali znovu prehodnotiť po\ndosiahnutí veku 55 rokov, ktorý bol v čase vzniku jeho služobného pomeru v roku 1994 stanovený\nzákonom ako dôchodkový vek pre príslušníkov ozbrojených zložiek, pretože po dosiahnutí tohto veku\npovažuje poberanie výsluhového dôchodku iba vo výške 43% služobného príjmu, za nespravodlivé\na protiústavné, a to aj s ohľadom na to, že náročnú služobnú činnosť vykonával aj nad rámec pracovného\n\nčasu (pohotovosť), pričom sa ako príslušník PZ nemohol politicky angažovať ani podnikať. Napokon\nžalobca poukázal na nižšiu vekovú hranicu dožitia u policajtov v porovnaní s ostatnými občanmi s tým,\nže u príslušníkov PZ je vek dožitia výrazne pod hranicu 70 rokov.\n8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/004329-003 z 09.10.2024 žalovaný odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu MV SR zamietol a rozhodnutie MV SR č. SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z\n21.06.2024 o zastavení konania titulom veci už právoplatne rozhodnutej potvrdil.\nŽalovaný dôvodil tým, že do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na\nvýsluhový dôchodok podľa § 58 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 328/2002 Z.z., bola žalobcovi započítaná\ndoba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1991 do 30.06.1992 a doba trvania služobného\npomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do 30.11.2014 (kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru na\nvlastnú žiadosť), t.j. bola mu započítaná doba v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní, za ktorú dobu bol\nžalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2014 v sume 804,03 Eur mesačne spolu so zvýšením\npodľa § 68 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný podotkol, že z dôchodkového spisu žalobcu\nvyplýva, že pri vstupe do služobného pomeru príslušníka PZ žiadal o zaradenie do funkcie vyšetrovateľa,\npre výkon funkcie ktorej však bolo potrebné splniť kvalifikačný predpoklad a to vysokoškolské\nvzdelanie II. stupňa s právnickým vzdelaním alebo špecializované policajné vysokoškolské vzdelanie\nII. stupňa resp., ak podmienka právnického zamerania nebola splnená, bolo potrebné absolvovať tzv.\nšpecializované policajné vzdelanie určené pre budúcich vyšetrovateľov. Keďže žalobca splnil podmienku\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa, avšak bez právnického vzdelania, bol prijatý do služobného\npomeru príslušníka PZ a bol zaradený do funkcie vyšetrovateľ čakateľ a následne mu bolo umožnené\ndoplniť si špecializované policajné vzdelanie podmieňujúce preradenie z funkcie vyšetrovateľ čakateľ\nna funkciu vyšetrovateľa, kde bol žalobca preradený po úspešnom absolvovaní vyšetrovateľskej skúšky,\nktorou splnil predpoklad špecializovaného policajného vzdelania. Žalovaný podotkol, že dosiahnuté\nvzdelanie, ako aj doby zamestnania získané pred prijatím či už do služobného pomeru alebo do\nnového zamestnania majú význam z hľadiska zaradenia do funkcie, povyšovania do hodnosti, prípadne\npri posudzovaní nároku na dovolenku alebo iných mzdových či naturálnych náležitostí. V súvislosti\nso žiadosťou žalobcu z 05.11.2020, ktorou žiadal, aby mu pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho\nvýšku bola zhodnotená aj sporná doba štúdia na civilnej VŠ, žalovaný s poukazom na § 58 ods. 1\nzákona č. 328/2002 Z.z konštatoval, že dobou trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca pre vznik\nnároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku, je len doba výkonu vojenskej služby, služobného pomeru\nalebo zamestnania hodnoteného ako doba služobného pomeru v zmysle uvedeného ustanovenia. Podľa\nžalovaného tak nie je možné akékoľvek štúdium absolvované pred prijatím do služobného pomeru\npríslušníka PZ posúdiť a zohľadniť ako dobu služobného pomeru pre nárok na výsluhový dôchodok,\nkeďže § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. jasne špecifikuje, aká doba je dobou trvania služobného\npomeru, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a na určenie jeho výšky. Preto\nani štúdium žalobcu na civilnej VŠ, vrátane doby počas tohto štúdia absolvovanej vojenskej prípravy,\nabsolvované pred jeho prijatím do služobného pomeru nie je možné posúdiť ako dobu rozhodujúcu pre\nnárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku.\nV ďalšom žalovaný poukázal, že absolvovanie vojenskej prípravy v priebehu vysokoškolského štúdia,\npodľa § 27 ods. 3 písm. c) zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon iba umožňovalo budúcim absolventom\nVŠ skrátenie základnej vojenskej služby na 9 mesiacov s dodatkom, že do doby služobného pomeru\nsa započítava iba doba trvania základnej vojenskej služby, ktorá sa začínala dňom nástupu a končila\nsa dňom prepustenia zo základnej vojenskej služby, ktoré boli uvedené zápisom vo vojenskej knižke,\ntakže do výkonu základnej vojenskej služby nemožno započítať obdobie vojenskej prípravy, ktorú\nvykonávali absolventi VŠ počas štúdia. Žalobcovi bola doba základnej vojenskej služby od 01.10.1991\ndo 30.06.1992, t.j. v dĺžke 9 mesiacov v plnom rozsahu započítaná do celkovej doby služobného pomeru,\navšak doba jeho vojenskej prípravy, ktorú absolvoval počas štúdia na civilnej VŠ žalobcovi nie je možné\ndo doby služobného pomeru započítať, pretože táto doba, ako aj doba štúdia na civilnej VŠ u žalobcu\nnespĺňa podmienky pre jej posúdenie podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. ako doby trvania\nslužobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre určenie jeho výšky.\nNapokon žalovaný poukázal, že s otázkou zohľadnenia žalobcovho štúdia na civilnej VŠ sa vysporiadal\nuž Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022 tak, že toto obdobie nie je možné\nzapočítať do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok,\npričom o kasačnej sťažnosti žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom\nsp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.04.2024 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.\nŽalovaný dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie MV SR o zastavení konania bolo po\nvecnej aj právnej stránke správne, keďže o požiadavkách žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté\n\noprávneným orgánom aj príslušnými súdmi a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný zastáva\nnázor, že námietky žalobcu týkajúce sa započítania doby jeho štúdia na civilnej VŠ do doby trvania\nslužobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, nebolo potrebné ďalej\nsa vyjadrovať, pretože tieto námietky nesmerujú voči podstate odvolaním napadnutého procesného\nrozhodnutia o zastavení konania, ale výlučne iba recidivujú požiadavky, o ktorých už bolo právoplatne\nrozhodnuté.\nRozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 18.10.2024.\nKonanie pred správnym súdom\n9. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. SPSČPO3-2024/004329-003 z 09.10.2024 odôvodnil tvrdením, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnezákonné a voči žalobcovi diskriminačné. Žalobca v podanej žalobe opakovane uviedol identické\nargumenty, aké boli uvedené aj v ním podanom odvolaní proti rozhodnutiu MV SR, pričom navyše\nrozviedol, že SP rozhodnutím č. 680 528 6994 0 zo 04.08.2023 zamietla jeho žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku, pretože žalobca nespĺňa zákonom stanovené predpoklady na jeho priznanie, čo\nje podľa názoru žalobcu diskriminačné v porovnaní s jeho bývalými kolegami, ktorým bol vo veku 55\nrokov priznaný dôchodok aj zo SP napriek tomu, že poberajú výsluhový dôchodok a to len z dôvodu, že\ndo služieb PZ nastúpili skôr ako žalobca a v roku 1999 mali v I. kategórii funkcií odslúžených od 15 do\n20 rokov, kým žalobca iba 6 rokov z dôvodu zmeny režimu pracovných kategórií v roku 1999. Na tieto\nskutočnosti žalobca poukázal aj v konaní prebiehajúcom na správnom súde pod sp. zn. 18Sas/7/2023,\nnateraz neúspešne. Žalobca mal za to, že po dosiahnutí dôchodkového veku 55 rokov má poberať\nadekvátny výsluhový dôchodok v nadväznosti na jeho služobný príjem, čo sa automaticky, a ani na\nzáklade jeho žiadostí nezmenilo. Žalobca záverom poukázal na to, že konanie MV SR ako aj SP voči\nnemu bolo diskriminačné a porušujúce princíp rovnosti.\nŽalobca žiadal o nariadenie pojednávania.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ustálil, že v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.\nbola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotená (i) doba výkonu základnej\nvojenskej služby od 01.10.1991 do 30.06.1992 v I. kategórii funkcií podľa písm. a) tohto ustanovenia;\n(ii) doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií\npodľa písm. f) tohto ustanovenia; (iii) doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.01.2000\ndo 30.11.2014 v III. pracovnej kategórii podľa písm. f) tohto ustanovenia, t.j. v rozsahu celkom 21\nrokov a 67 dní. Žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. SPOU-OSZ-48.351-1/2015-VZ z 16.01.2015 bol\nžalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2014 v sume 804,03 Eur mesačne spolu so zvýšením\npodľa § 68 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., voči ktorému žalobca nepodal opravný prostriedok\na toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.02.2015. V ďalšom žalovaný identicky ako vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí uviedol vývoj skutkového stavu v predmetnej veci s konštatovaním, že od\nposledného právoplatného rozhodnutia v tej istej veci nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu\na dospel k tomu, že zastavenie konania MV SR vo veci ďalšej „totožnej“ žiadosti žalobcu bolo dôvodné,\nsprávne a zákonné. K námietkam žalobcu týkajúcim sa jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku\nžalovaný doplnil, že tieto nemajú žiaden vplyv na posudzovanie nárokov žalobcu na výsluhový dôchodok\na na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že zároveň odkázal na rozsudok správneho\nsúdu sp. zn. 18Sas/7/2023 z 27.09.2024 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia SP, ústredie\no zamietnutí žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok. Záverom žalovaný konštatoval, že\nžalobca nepreukázal odlišné zaobchádzanie s jeho osobou v porovnaní s iným poberateľom dávky\nvýsluhového zabezpečenia v porovnateľnej situácii.\nŽalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania.\n11. K vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré bolo žalobcovi doručené na vyjadrenie 20.03.2025, už\nžalobca svoje stanovisko (repliku) nezaujal.\n12. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.02.2026, ktoré boli riadne\na včas predvolaní obaja účastníci konania.\nNa pojednávaní prítomný žalobca vo svojej podstate zotrval vo svojej argumentačnej línii, pričom\nopätovne zdôraznil, že ako vyšetrovateľ odslúžil 21 rokov, pričom túto pozíciu mohol vykonávať\niba z dôvodu, že absolvoval civilné vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo predpokladom, aby mohol\nabsolvovať dovzdelanie pre účely výkonu funkcie vyšetrovateľa a preto by mu aj toto obdobie štúdia na\n\ncivilnej vysokej škole malo byť zohľadnené pre účely určenia výsluhového dôchodku a jeho výšky, tak\nako v prípade jeho kolegov, ktorí vyštudovali policajnú akadémiu. Uviedol, že s opakovanou žiadosťou\no prehodnotenie sumy jeho vysluhového dôchodku sa žalobca obrátil na MV SR z dôvodu, že bol\nneúspešným so svojou žiadosťou o priznanie mu starobného dôchodku po dovŕšení veku 55 rokov, aj\nkeď to bola veková hranica pre odchod do dôchodku v čase jeho nástupu k policajnému zboru a preto\nby, podľa názoru žalobcu, mala byť prehodnotená suma jemu priznaného výsluhového dôchodku.\nNa pojednávaní prítomný žalovaný zotrval na svojich do tej doby do konania produkovaných\nvyjadreniach.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne\nsúdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“\n14. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“\n15. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\n(h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.“\n16. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\n(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu (28.10.2014) podania žiadosti žalobcom\no priznanie mu výsluhového dôchodku (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Dobou\ntrvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné,\nvýsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba\na) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej\nslužby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,\nb) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v\nozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,\nc) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1.\njúla 1991 do 31. decembra 1992,\nd) trvania služobného pomeru v E. F. B. v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,\ne) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o\nmimosúdnych rehabilitáciách,\nf) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených\nzboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách\nSlovenskej republiky,\ng) pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266\nods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov,\nh) trvania služobného pomeru hasiča,\ni) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení\nministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo\nverejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti,\nj) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany,\nk) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,\nMestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy,\nl) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej\nvýchovy do 31. mája 1990,\nm) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra\n2002,\nn) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,\no) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995\ndo 31. decembra 2002,\np) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31.\ndecembra 2007,\n\nr) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec\nvymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania\nvýkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov,\ns) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný\npomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v\nznení neskorších predpisov.“\n17. Podľa § 105 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu (05.11.2020)\npodania prvej žiadosti žalobcom o prehodnotenie sumy jemu priznaného výsluhového dôchodku „(4)\nDávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná\nalebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa\nzistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne\nod uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka\na) priznala v nižšej sume, ako patrí,\nb) vypláca v nižšej sume, ako patrí,\nc) neprávom odoprela.“\n18. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)\nv znení účinnom ku dňu (22.04.2024) podania poslednej žiadosti žalobcom o prehodnotenie sumy\nvýsluhového dôchodku, o ktorej bolo rozhodnuté žalobou napadnutými rozhodnutiami „(1) Správny\norgán konanie zastaví, ak (i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne\nnezmenil.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n19. V danom konkrétnom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SPSČ-PO3-2024/004329-003 z 09.10.2024, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia MV SR č.\nSPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024 založil na presvedčení o ich nezákonnosti z dôvodu, že\npri posúdení jeho žiadosti o revidovanie, resp. o prehodnotenie sumy jemu priznaného výsluhového\ndôchodku počnúc odo dňa jeho priznania (01.12.2014), ani MV SR a ani žalovaný nezohľadnili pre tento\núčel štúdium žalobcu na civilnej vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, aj keď vysokoškolské štúdium\nbolo nevyhnutným predpokladom pre to, aby žalobca mohol absolvovať dovzdelanie (tzv. špecializované\npolicajné vzdelanie) nevyhnutné na výkon práce vyšetrovateľa. Podľa žalobcu tento jemu priznaný\nvýsluhový dôchodok mu mal byť prehodnotený so zohľadnením uvedeného civilného vysokoškolského\nštúdia, keďže dovŕšil vek 55 rokov, čo bol vek stanovený pre odchod policajtov do dôchodku v čase, keď\n01.07.1994 vstúpil do policajného zboru, keďže aj napriek tomuto veku bol žalobca neúspešný v konaní\npred sociálnou poisťovňou vo veci jeho žiadosti o priznanie mu starobného dôchodku.\n20. Pre zjednodušenie ďalšej argumentácie, má správny súd za nevyhnutné v prvom rade potrebu\n„ukotviť“ predmet prieskumu v tomto súdnom konaní, ktorého predmetom nie sú meritórne rozhodnutia\nMV SR a žalovaného o priznaní žalobcovi výsluhového dôchodku, t.j. rozhodnutia pojednávajúce\no podmienkach jeho priznania, a nie sú nimi ani meritórne rozhodnutia o zvýšení žalobcovi priznaného\nvýsluhového dôchodku, t.j. rozhodnutia pojednávajúce o podmienkach jeho zvýšenia (valorizácii), ale\npredmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie MV SR a s ním spojené\nrozhodnutie žalovaného, majúce charakter procesných rozhodnutí o zastavení konania vo veci\nžiadostí žalobcu doručených MV SR v dňoch 19.09.2023 a 22.04.2024, ktorými sa žalobca domáhal\nprehodnotenia sumy jemu priznaného výsluhového dôchodku titulom jeho civilného vysokoškolského\nštúdia, a to z dôvodu, že o identickej žiadosti žalobcu, ktorá bola MV SR doručená už 05.11.2020\na ktorá bola založená na identickej argumentácii žalobcu, už bolo v minulosti meritórne právoplatne\nrozhodnuté. Inými slovami, predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní sú procesné rozhodnutia\nsprávnych orgánov o zastavení konania z dôvodu veci už v minulosti právoplatne rozhodnutej (res\niudicata).\n21. Prekážka už rozsúdenej veci (res iudicata) znemožňuje, aby o tej istej veci, o ktorej už bolo\nprávoplatne rozhodnuté sa mohlo opätovne konať, t.j. zabraňuje opätovnému prejednaniu už raz\nprávoplatne vyriešenej veci. Pričom o tú istú vec by išlo vtedy, ak by sa v novom konaní mal prejednávať\nidentický nárok, plynúci z tých istých skutkových okolností a týkajúci sa identických osôb, o ktorom už\nbolo právoplatne rozhodnuté.\n\nJe teda zrejmým, že res iudicata úzko súvisí s inštitútom „právoplatnosti“ rozhodnutia, pričom\nprávoplatnosť je vlastnosťou rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorá znamená, že\nrozhodnutie je konečné, nemenné a záväzné, a nastáva vtedy, keď rozhodnutie už nie je možné\nnapadnúť riadnym opravným prostriedkom, v konaní o opravnom prostriedku ktorom by bolo možné\nešte toto rozhodnutie revidovať. Právoplatné rozhodnutie teda znamená, že toto rozhodnutie je záväzné,\nnezmeniteľné a vynutiteľné.\nTaktiež je nie menej dôležitým zdôrazniť, že možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia (či\nuž administratívneho alebo súdneho), do okamihu kým toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť\na teda sa stane nemenným, je prípustná iba v zákonom predvídanom a dovolenom inštančnom\npostupe na úrovni jednotlivých orgánov verejnej moci prostredníctvom účastníkovi zákonom priznaných\nriadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Takže ak napr. účastník konania nenapadne\nprvoinštančné administratívne rozhodnutie odvolaním v lehote a z dôvodov uvedených v jeho poučení,\ntak toto rozhodnutie sa stáva právoplatným a teda konečným a nemenným, a jeho prieskumu sa už\núčastník konania, ktorý nevyužil príležitosť na podanie riadneho opravného prostriedku (odvolania)\nvoči nemu, už nemôže domáhať napríklad vyvolaním nového administratívneho konania o tej istej\notázke. Inými slovami, nevyužitie riadneho zákonom vopred stanoveného inštančného postupu\nprieskumu administratívneho rozhodnutia, nie je možné ani prípustné suplovať (nahrádzať) iným, novým\nadministratívnym konaním, pretože by sa jednalo o nedovolené obchádzanie zákona s dôsledkom\nnarušenia právnej istoty účastníkov tohto administratívneho konania v ich dôvere, že po vyčerpaní\nalebo nevyčerpaní zákonom predvídaného inštančného postupu opravných prostriedkov v tomto\nadministratívnom konaní, je nimi v tomto administratívnom konaní nastolená otázka právoplatne a teda\nnemenne už vyriešená.\n22. Otázka trvania doby, rozhodnej pre priznanie žalobcovi výsluhového dôchodku a pre určenie\nsumy tohto výsluhového dôchodku a to z hľadiska, čo možno a čo nie je možné do tejto rozhodnej\ndoby započítať (do doby ktorej sa teraz žalobca domáha započítania aj doby svojho štúdia na civilnej\nvysokej škole, pozn.), sa už zaoberalo MV SR vo svojom rozhodnutí č. SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ\nzo 16.01.2015, ktorým bol žalobcovi s účinnosťou od 01.12.2014 priznaný výsluhový dôchodok, ktorým\nrozhodnutím MV SR do tejto rozhodnej doby započítalo dobu výkonu základnej vojenskej služby žalobcu\nod 01.10.1991 do 30.06.1992 a dobu trvania jeho služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do\n30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní. Keďže uvedené rozhodnutie žalobca nespochybnil, t.j.\nnepodal voči nemu odvolanie, hoci tak mohol urobiť ak sa domnieval, že do tejto rozhodnej doby mu\nnebola započítaná aj doba jeho štúdia na civilnej vysokej škole, tak preto toto rozhodnutie zo 16.01.2015\nnadobudlo 09.02.2015 právoplatnosť a teda týmto dňom otázka rozsahu rozhodnej doby pre priznanie\nžalobcovi výsluhového dôchodku a pre určenie jeho sumy, bola právoplatne a teda nemenne vyriešená.\nOkrem toho, ustálenie tejto rozhodnej doby, s ohľadom na nový argument žalobcu spočívajúci v podľa\nneho, potrebe započítať mu do tejto rozhodnej doby aj dobu jeho štúdia na civilnej vysokej škole, bolo\nuž predmetom administratívneho konania o žiadosti žalobcu z 05.11.2020, o ktorej už MV SR rozhodlo\nrozhodnutím č. SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ z 27.01.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím\nžalovaného č. SPSČ-PO3-2021/002284-003 z 23.04.2021 a to tak, že žiadosti žalobcu nepriznali úspech\nso záverom, že dobu jeho štúdia na civilnej vysokej škole do doby rozhodnej na priznanie nároku a na\nurčenie sumy výsluhového dôchodku nie je možné započítať z dôvodov uvedených v už označených\nrozhodnutiach. Označené rozhodnutia MV SR a žalovaného boli navyše podrobené už aj súdnemu\nprieskumu ich zákonnosti, v ktorom dôsledku bola ich zákonnosť verifikovaná (potvrdená) rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022 v spojní s rozsudkom najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.02.2024, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobcu voči\noznačenému rozsudku Krajského súdu v Prešove zamietnutá.\n23. Vzhľadom k opakujúcim sa podaniam žalobcu založeným na jeho identickej argumentácii ohľadne,\npodľa žalobcu, potreby zohľadniť mu pre účel určenia sumy výsluhového dôchodku aj dobu jeho\nštúdia na civilnej vysokej škole, je zrejmým, že žalobca nesprávne chápe účinky a podstatu inštitútu\n„právoplatnosti“ rozhodnutia, keďže uvedenej svojej argumentácie sa žalobca opakovane dovoláva, aj\nnapriek tomu, že otázka nemožnosti započítania žalobcovi pre účel priznania nároku a určenia výšky\nvýsluhového dôchodku už bola právoplatne a teda nemenne a záväzne (bez možnosti revízie v inom\ntomto novom konaní) vyriešená a to v konaní o jeho žiadosti z 05.11.2020 a to rozhodnutím MV SR\nč. SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ z 27.01.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č.\nSPSČ-PO3-2021/002284-003 z 23.04.2021, verifikovanými rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.\n\nzn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022 v spojní s rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 Ssk/73/2023\nz 22.02.2024.\nPre komplexnosť veci, správny súd identicky, ako aj žalovaný už uviedol vo svojom žalobou napadnutom\nrozhodnutí, dodáva, že možnosťou revidovania doby rozhodnej pre zvýšenie žalobcovi priznanej sumy\nvýsluhového dôchodku v príčinnej súvislosti s jeho civilným vysokoškolským štúdiom sa zaoberalo MV\nSR už aj vo svojom rozhodnutí o počnúc od 01.07.2017 zvýšení (valorizácii) žalobcovi od 01.12.2014\npriznaného výsluhového dôchodku, ktoré rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku bolo potvrdené\nrozhodnutím žalovaného č. KM-OVLS-264/2017/OPK z 02.11.2017, a ktoré administratívne rozhodnutia\nboli odobrené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Sa/6/2018-79 z 13.02.2019 v spojení s\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/50/2019 z 27.07.2020, pričom už v týchto rozhodnutiach bolo\nžalobcovi vysvetlené, že otázka uznania či neuznania jeho vysokoškolského štúdia bola relevantnou pre\núčely konania o priznaní výsluhového dôchodku ako základného nároku a nie v konaní už len o jeho\nzvýšení, v ktorom sa rozhoduje už iba o zvýšení právoplatne a teda nemenne ustáleného jeho základu.\nPreto Krajský súd v Prešove zdôraznil, že rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nemôže byť\npredmetom preskúmania aj v konaní o jeho následnom zvýšení a najvyšší súd konštatoval, že cit.\n„V tomto prípade je predmetom prieskumu zvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia.\nNie je preto možné posudzovať výpočet priznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného\nuž právoplatného rozhodnutia.“ Pre pochopenie sa správny súd uchyľuje k vysvetleniu uvedeného\nprostredníctvom príkladu - pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok sa skúmajú všetky pre jeho\npriznanie rozhodné skutočnosti a teda aj trvanie rozhodnej doby v zmysle cit. § 58 ods. 1 zákona č.\n328/2002 Z.z., pričom právoplatný záver o tejto otázke je ako keby základom domu, ktorý už nie je\nmožné revidovať a každé ďalšie navýšenie už takto priznaného nároku výsluhového dôchodku je už iba\nako keby ďalšou vrstvou muriva, avšak vždy už iba na pevne ukotvený a spätne nemenný základ.\n24. S ohľadom k uvedenému tak správny súd dospel k záveru o zákonnosti a vecnej správnosti\nžalobou napadnutých procesných rozhodnutí MV SR a žalovaného o zastavení konania vo veci žiadostí\nžalobcu z 19.09.2023 a z 22.04.2024, ktorými sa domáhal revidovania doby rozhodnej na priznanie mu\nvýsluhového dôchodku v určitej výške s ohľadom na jeho civilné vysokoškolské štúdium a to z dôvodu\nveci (tejto otázky) už právoplatne a teda nemenne rozhodnutej.\n25. Bez vplyvu na už konštatovaný záver správneho súdu, však na margo žalobcom v konaní\nuplatnených ďalších námietok správny súd dodáva.\nNedôvodnou je námietka žalobcu o jeho údajnej diskriminácii v porovnaní s jeho kolegami, ktorí\nštudovali na policajnej akadémii, pretože tak, ako to žalobcovi už vysvetlil aj najvyšší správny súd vo\nsvojom rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.02.2024, medzi žalobcom a týmito jeho kolegami bol\nnajpodstatnejší rozdiel v tom, že kolegovia žalobcu boli počas štúdia na policajnej akadémii v služobnom\npomere, ktorá podmienka však počas štúdia na civilnej vysokej škole u žalobcu splnená nebola. Navyše\ns ohľadom na nadväzujúcu námietku žalobcu, podľa ktorej uvedeným postupom sa žalobca cíti byť\ndiskriminovaný a ukrátený na svojich právach, správny súd dodáva, že kolegovia žalobcu v čase ich\nnástupu na štúdium na policajnej akadémii mali právnu istou a v zmysle v tom čase účinnej právnej\núpravy mali legitímne očakávanie, že ich štúdium na tejto policajnej škole bude považované za dobu\nslužobného pomeru, žalobca však pri nástupe na štúdium na civilnej poľnohospodárskej vysokej škole\ntaké legitímne očakávanie nemal a ani mať nemohol, pretože toto očakávane mu nemohlo plynúť zo\nžiadnej právnej normy, t.j. neexistovala žiadna právna úprava, ktorá by ho mohla napĺňať legitímnym\nočakávaním, že táto doba štúdia na civilnej vysokej škole by žalobcovi mohla byť raz započítaná ako\ndoba služobného pomeru a navyše v tom čase žalobca ani nemohol vedieť, či bude pracovať vo svojom\nvyštudovanom civilnom obore alebo či sa stane policajtom, takže v tomto smere ani nemohlo dôjsť\nk narušeniu legitímneho očakávania žalobcu, že táto doba štúdia by mu mohla byť zhodnotená ako\ndoba služobného pomeru, pretože takéto legitímne očakávanie na strane žalobcu ani neexistovalo ani\nexistovať nemohlo a teda ani nemohlo dôjsť k sklamaniu z jeho nenaplnenia či k porušeniu práv žalobcu.\nNenáležitou sa v okolnostiach veci javí aj námietka žalobcu, že v dôsledku nezohľadnenia mu pre\núčely určenia kmeňovej sumy výsluhového dôchodku aj doby štúdia na civilnej vysokej škole, aktuálne\nnemá náležité dôchodkové zabezpečenie, keďže poberá výsluhový dôchodok iba v sume predstavujúcej\n43% z jeho služobného príjmu a je nútený si preto hľadať ďalšie zamestnanie, čo žalobca považuje\nza nespravodlivé a neústavné. Na tomto mieste je teba zdôrazniť, že žalobca odišiel zo služobného\npomeru do výsluhy na vlastnú žiadosť 30.11.2014, t.j. vo veku 46 rokov, pričom tak činiť nemusel\na mohol v služobnom pomere zotrvať doposiaľ, a aktuálne by si tak nemusel hľadať iné zamestnanie.\nNenaplnenie nedôvodných a iba domnelých očakávaní žalobcu ohľadne určitej sumy výsluhového\n\ndôchodku, ktorý by mu mal prináležať a ktorý by žalobcovi zabezpečoval určitý do tej doby jeho príjmom\nzo služobného pomeru determinovaný životný štandard, nemôže byť príčinou pre záver o neústavnosti\nči nespravodlivosti, na prípad žalobcu aplikovanej právnej úpravy.\nBez právneho významu na otázku posúdenia výsluhového dôchodku žalobcu má aj skutočnosť,\nže medzičasom žalobca dovŕšil 55 rokov veku, titulom ktorého si žalobca požiadal o priznanie mu\npredčasného starobného dôchodku, ktorej žiadosti nebolo SP-ňou vyhovené a ktoré rozhodnutie bolo\nako zákonné vyhodnotené rozsudkom správneho súdu sp. zn. 18Sas/7/2023 z 27.09.2024 odobreným\naj rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/15/2025 z 20.11.2025, pričom žalobca sa\nv dôsledku tohto neúspechu titulom veku 55 rokov následne dovolával prehodnotenia sumy jeho\nvýsluhového dôchodku súc v presvedčení, že uvedené je potrebným, keďže v čase jeho nástupu\ndo policajného zboru mal byť uzákonený vek 55 rokov ako vek odchodu policajtov do dôchodku.\nV tejto súvislosti je nutné dať žalobcovi do pozornosti, že podmienky na vznik nároku tak na výsluhový\ndôchodok, ako aj na starobný dôchodok je potrebné posudzovať oddelene (jedná sa o odlišné\ndôchodkové systémy) a podľa právnej úpravy účinnej v čase kedy tento nárok vznikne, a okrem toho\nžalobca, ako už bolo uvedené, odišiel do výsluhového dôchodku dobrovoľne na vlastnú žiadosť už vo\nveku 46 rokov a nie vo veku 55 rokov, t.j. ak by žalobca odišiel do výsluhy vo veku 55 rokov samozrejme\nby suma jeho výsluhového dôchodku bola iná, pretože aj vstupné parametre pre jeho výpočet by boli\nodlišné.\nNapokon vo vzťahu k tu prejednávanému meritu veci je nedôvodnou aj námietka žalobu, že v roku 1999\nvykonaná legislatívna zmena týkajúca sa kategorizácie zamestnaní je neústavnou a súd by teda ex\noffo na ňu nemal prihliadať. V tejto súvislosti je nutným poznamenať, že súdy sú povinné rozhodovať\nv súlade s účinnou právnou úpravou a nepatrí do ich kompetencie rozhodovať a svojvoľne posudzovať\njej ústavnosť, pretože táto kompetencia bola bez výhrad zverená do kompetencie Ústavného súdu SR,\nktorý koná na podnet zákonnom zmocnených subjektov.\n26. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,\nčo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto\nsúdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia\nRuiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).\n27. Správny súd má za to, že správne orgány správne zistili skutkový stav a podľa názoru správneho\nsúdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia MV SR a žalovaného spĺňajú zákonné požiadavky na ich\nformálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú úvahu,\nktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP,\nsprávnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.\n28. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n29. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“\n30. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené\ntrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa\nv konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy vecí verejných), správny súd mu nárok\nna ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným\nCentrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\npodanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}