Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Sas/12/2024 z 16. 6. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. júna 2026, sp. zn. 6Sas/12/2024, ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100753.1
Správny súd v Košiciach | 6Sas/12/2024 | ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100753.1 | 2026-06-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 199 ods. 3 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db3c8a09-ac8b-481c-9a8a-8004e31b9d29
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100753.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
6Sas/12/2024
0924100753
16. 06. 2026
Mgr. Slavomír Podhorský
ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100753.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Janou Orinínovou,
advokátkou, so sídlom Pugačevova 1378/1, 066 01 Humenné, IČO: 50 170 741, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/11702 zo dňa 22.08.2024, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/11702 zo dňa 22.08.2024 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné č. HE1/OPPnKťZPaPČ/SOC/2024/38750-5 zo
dňa 14.05.2024 a vec
v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca podal dňa 29.02.2024 žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pani D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dala k opatrovaniu písomný
súhlas. Žalobca je druhom pani D. E. (ďalej len „posudzovaná“).
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „správny
orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. HE1/OPPnKťZPaPČ/SOC/2024/38750-5 zo dňa 14.05.2024
(ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) v spojitosti s listom číslo zo dňa 02.07.2024
(oprava formálnej chyby v komplexnom posudku a v rozhodnutí), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
predmetného rozhodnutia, nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby (posudzovanej).
3. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok správneho orgánu prvého
stupňa č. HE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/38810-3 zo dňa 03.05.2024 (ďalej len „komplexný posudok
správneho orgánu prvého stupňa“), v ktorom bola miera funkčnej poruchy posudzovanej stanovená
na 80 % podľa prílohy č. 3, skupiny VII, číslo 3., písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu. Posudzovaná sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“ alebo „zákon č. 447/2008 Z. z.“) považuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, má diagnostikovanú obojstrannú hluchotu, nepočuje

a nerozpráva, lieči sa na diabetes mellitus II. typu kompenzovaný inzulínom, je sledovaná aj na
psychiatrickej ambulancii pre miernu duševnú zaostalosť s poruchou správania, s potrebou pozorovania
alebo liečby, lieči sa aj na urológii pre problémy s funkciou obličiek, v dôsledku čoho má inkontinenciu
III. stupňa a je plienkovaná, pohybuje sa samostatne bez kompenzačných pomôcok, je odkázaná na
sprievodcu. Z komplexného posudku vyplýva, že posudzovaná zvláda čiastočne činnosti stravovanie
a pitný režim; vyprázdňovanie močového mechúra; vyprázdňovanie hrubého čreva; osobná hygiena;
celkový kúpeľ; obliekanie a vyzliekanie; zmena polohy, sedenie a státie; pohyb po schodoch; pohyb po
rovine; orientácia v prostredí; dodržiavanie liečebného režimu a potreba dohľadu, preto sú hodnotené
piatimi bodmi, keďže pri niektorých úkonoch potrebuje pomoc inej fyzickej osoby v rámci hodnotenej
činnosti. Celkovému určenému počtu bodov 60 zodpovedá stupeň odkázanosti číslo IV. Keďže stupeň
odkázanosti nie je V alebo VI, posudzovaná podľa správneho orgánu prvého stupňa nie je odkázaná na
opatrovanie. Keďže stupeň odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanej,
na pomoc inej fyzickej osoby je IV pri dosiahnutom počte bodov 60, posudzovaná nespĺňa podmienky
odkázanosti na opatrovanie, preto jej v komplexnom posudku nebol navrhnutý peňažný príspevok na
opatrovanie ako vhodná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca (odvolanie doručené žalovanému dňa
04.07.2024), v ktorom nesúhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, poukázal na
zdravotné problémy posudzovanej. Uviedol, že zdravotný stav posudzovanej sa neustále zhoršuje a
vyžaduje si neustálu a nepretržitú opateru a pomoc pri samoobslužných činnostiach. Bez jeho neustálej
fyzickej prítomnosti a pomoci posudzovaná nie je schopná samostatne vykonávať základné potreby
a samoobslužné činnosti. Z uvedeného dôvodu požiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu
posudzovanej a o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie.
5. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Košice (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/11702 zo dňa 22.08.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
potvrdil.
6. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 09.07.2024 bola
vykonaná sociálna posudková činnosť so žalobcom (vzhľadom na obmedzenú schopnosť komunikácie
posudzovanej pre poruchu sluchu), pri ktorej bolo zistené, že posudzovaná je starobná dôchodkyňa,
býva v garsónke na prvom poschodí bytového domu v spoločnej domácnosti so žalobcom. Je v liečbe a
dispenzárnej starostlivosti všeobecného lekára, diabetológa, ortopéda, urológa a psychiatra. Prepravu
do zdravotníckych zariadení si zabezpečuje taxislužbou. Na potrebné lekárske vyšetrenia dochádza v
sprievode žalobcu. Posudzovaná sa pohybuje pomalou, neistou chôdzou s pomocou opornej palice.
Chôdza je limitovaná na krátke vzdialenosti, prejde len pár krokov. Nevládze, nevydrží dlho stáť na
jednom mieste. Vstane a posadí sa s pomocou inej fyzickej osoby a zapieraním sa o opornú palicu.
Schody prekoná s pomocou inej fyzickej osoby a opornej palice. Žalobca uviedol, že zdravotný stav
posudzovanej sa zhoršil, trpí bolesťami chrbtice v oblasti krížov a pod lopatkami, bolesťami celých
nôh, ramien, nohy a ruky jej tŕpnu, nohy a ľavú ruku má opuchnutú. Má problémy s obličkami, jednu
má nefunkčnú. Lieči sa pre cukrovku, ktorú má kompenzovanú inzulínom, liekmi a diétou. Má vysoký
krvný tlak, máva bolesti hlavy a závraty. Posudzovaná sa v domácom a známom prostredí orientuje
bez výraznejších ťažkostí, problémy jej robí orientácia v neznámom prostredí, v cestnej premávke a
v čase. Má ťažkosti pri rozlišovaní zvukov a ich smeru. Vidí slabo. Zrak má korigovaný okuliarmi. Má
poruchu sluchu, vôbec nepočuje. Má indikovaný načúvací aparát na obe uši. Komunikuje odčítavaním
z pier, je schopná rozprávať. Žalobca ďalej uviedol, že starostlivosť o domácnosť, nákupy a prípravu
jedla zabezpečuje on. Posudzovaná potrebuje pomoc pri umiestnení jedla na tanier, pri prenesení jedla
z jedného miesta na druhé. Jedlo jej servíruje. Naje sa sama. Posudzovaná potrebuje pomoc pri presune
na toaletu, pri manipulácií s odevom a zaujatí vhodnej polohy. Očistu po vyprázdnení vykoná sama.
Trpí únikom moču, nosí plienkové nohavičky, ktoré si nevie vymeniť sama. Ruky, tvár, zuby si umyje
sama. Pomoc potrebuje pri umývaní vlasov a pri úprave nechtov na rukách a na nohách. Celkový kúpeľ
vykonáva umývaním sa v polohe státia nad odtokovým systémom alebo v sede na stoličke, s pomocou
dcéry. Sama sa neoblečie, ani sa sama neobuje. Lieky jej dávkuje účastník konania, vrátane aplikovania
inzulínových injekcií.

7. V odvolacom konaní posudkový lekár ústredia po zhodnotení zdravotnej dokumentácie vydal dňa
13.08.2024 lekársky posudok číslo: UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/11798. Následne žalovaný
dňa 20.08.2024 vydal komplexný posudok číslo: UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/11798, podľa
ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 80 % podľa časti VII.3.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - obojstrannú hluchotu dospelých
- úplnú hluchotu podľa Fowlera 100 %, t. j. zhodne s prvostupňovým stanovením, v dôsledku čoho sa
posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovaná sa lieči aj pre
inkontinenciu moču - relatívnu inkontinenciu moču, stresovú III. stupňa, pri tomto ochorení miera funkčnej
poruchy dosahuje 50 % (hodnotené podľa časti Xlll.B.4.a/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu) a pre cukrovku I. a II. typu kompenzovateľnú inzulínom a diétou bez komplikácií,
pri tomto ochorení miera funkčnej poruchy dosahuje 50 % (hodnotené podľa časti 111.8.b/ zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Ďalšie ochorenia (poruchy osobnosti, správania, intelektu a
komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti; poruchy krvného tlaku - arteriálna hypertenzia
2. stupňa - stredná forma; poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov
a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky
chrbtice a strata alebo výpad jednej obličky s funkčným obmedzením druhej obličky, ľahkého stupňa bez
progresie) už nedosahujú mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Kvôli psychickej poruche, emočnej
labilite a afektívnej depresívnej poruche v teréne miernej duševnej zaostalosti s poruchou správania je
psychiatricky liečená, užíva na ukľudnenie nízku dávku neuroleptika. Z lekárskeho posudku vyplýva, že
posudzovaná v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaná na sprievodcu.
8. Z lekárskeho posudku ústredia ďalej vyplýva, že stupeň odkázanosti posudzovanej na pomoc inej
fyzickej osoby je III - 70 bodov (čo predstavuje pomoc inej fyzickej osoby 4 - 6 hodín denne) v zmysle
prílohy číslo 3 zákona č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona číslo
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách“ alebo „zákon č. 448/2008 Z. z.“). Na základe lekárskeho posudku úradu
stupeň jej odkázanosti preto v súlade s ustanovením§ 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu posudzovaná nie je odkázaná na opatrovanie.
9. Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku uviedol, že podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.
je vzhľadom na odborné nálezy a sociálny prieskum, odkázanosť posudzovanej na pomoc inej fyzickej
osoby pri jednotlivých činnostiach posúdená nasledovne:
1. Stravovanie a pitný režim: 10 bodov (pomoc potrebuje pri bezpečnom prenesení jedla a tekutiny z
jedného miesta na druhé),
2. Vyprázdňovanie močového mechúra: 5 bodov (pomoc potrebuje pri presune na toaletu a z toalety
a zaujatí vhodnej polohy pri vyprázdňovaní močového mechúra),
3. Vyprázdňovanie hrubého čreva: 5 bodov (pomoc potrebuje pri presune na toaletu a z toalety a zaujatí
vhodnej polohy pri vyprázdňovaní hrubého čreva),
4. Osobná hygiena: 5 bodov (pomoc potrebuje pri výmene hygienických vložiek a plienok, pri čistení,
strihaní a opilovaní nechtov na nohách),
5. Celkový kúpeľ: 5 bodov (je neschopná vykonania celkového kúpeľa vrátane umytia vlasov, potrebuje
pomoc pri utieraní a krémovaní),
6. Obliekanie, vyzliekanie: 5 bodov (je neschopná samostatného obliekania a vyzliekania a obutia a
vyzutia obuvi), ,
7. Zmena polohy, sedenie a státie: 10 bodov (je neschopná stáť a vydržať v stoji aspoň 10 minút, prípadne
s pridržovaním alebo s pomôckou),
8. Pohyb po schodoch: 5 bodov (je schopná pohybu po schodoch s použitím pomôcok),
9. Pohyb po rovine: 5 bodov (je neschopná chôdze 50 krokov bez pomoci s možnosťou použitia
pomôcok),
10. Orientácia v prostredí: 5 bodov, (pomoc potrebuje pri orientovaní sa v neznámom prostredí a v
cestnej premávke, pri opustení bytu, domu alebo zariadenia, v ktorom je fyzická osoba ubytovaná a pri
návrate do neho, pri rozlišovaní zvukov a ich smeru),
11. Dodržiavanie liečebného režimu: 0 bodov (je neschopná úkonov dodržiavania liečebného režimu),
12. Potreba dohľadu: 10 bodov (dohľad je potrebný pri úkonoch orientácie v prostredí a dodržiavaní
liečebného režimu).
Spolu počet bodov: 70, III. stupeň odkázanosti.

10. Zo záveru lekárskeho posudku ústredia tak vyplýva, že podľa hodnotenia Barthelovej indexu a
prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách, stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby je III - 70 bodov (posudzovaná podľa hodnotenia Barthelovej indexu nedosahuje V. alebo
VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby). Posudzovaná potrebuje pomoc pri niektorých
úkonoch sebaobsluhy, avšak nie je odkázaná na permanentný dohľad.
11. Z komplexného posudku ústredia teda vyplýva, že posudzovaná v oblasti mobility a orientácie
je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch pohybu po schodoch, pohybu po
rovine a orientácie v prostredí. Dohľad vyžaduje pri orientácii v prostredí. V oblasti sebaobsluhy je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch vyprázdňovania močového mechúra,
vyprázdňovania hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania a pri
väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu. Dohľad vyžaduje pri dodržiavaní liečebného režimu.
Potrebná pomoc inej fyzickej osoby však nie je v takom rozsahu, aby posudzovaná bola fyzickou
osobou odkázanou na opatrovanie. Z uvedeného dôvodu sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia posudzovanej v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a
v oblasti sebaobsluhy pri súčasnom zdravotnom stave ani žalovaný nenavrhol kompenzovať peňažným
príspevkom na opatrovanie.
II.
Správna žaloba
12. Správnou žalobou zo dňa 25.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
pričom žiada, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
13. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nezákonné a v jeho dôsledku bol
žalobca na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov
ukrátený. Žalovaný dospel podľa žalobcu na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam a v dôsledku uvedeného vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na zistené
skutočnosti podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne vyhodnotil. Konštatoval, že zistenie skutkového
stavu prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň mal žalobca za to, že v konaní
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
14. Žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu sú
nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) ako aj z dôvodu, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
15. Podanie správnej žaloby žalobca odôvodnil tým, že správne orgány nevykonali dostatočným
spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého vo vyššie uvedených rozhodnutiach o tom,
že posudzovaná osoba nie je odkázaná na opatrovanie a na základe čoho rozhodli, že žalobcovi
nepriznali peňažný príspevok na opatrovanie, o ktorý žalobca požiadal žiadosť zo dňa 29.02.2024.
Nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.08.2024, nesúhlasil s posúdením stupňa odkázanosti
posudzovanej osoby v komplexnom posudku žalovaného zo dňa 20.08.2024 a v rozhodnutí žalovaného
zo dňa 22.08.2024 a nesúhlasil ani so záverom žalovaného, že posudzovaná osoba nie je odkázaná
na opatrovanie.
16. Namietal, že opätovné posúdenie odkázanosti posudzovanej žalovaným bolo vykonané, resp.
komplexný posudok zo dňa 20.08.2024 bol žalovaným vypracovaný len na základe telefonického
rozhovoru so žalobcom, t. j. sociálna posudková činnosť bola vykonaná nesprávne bez osobnej

prítomnosti posudzovanej. Takýto postup nebol podľa žalobcu v súlade so zákonom. Pokiaľ
zákon vyžaduje, aby sociálna posudková činnosť bola vykonávaná za účasti fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, podľa jeho názoru nestačí, ak je táto sociálna posudková činnosť
vykonávaná telefonicky. Z odôvodnenia komplexného posudku zo dňa 20.08.2024 (strana 4) vyplýva
že zamestnankyňou odvolacieho orgánu bola dňa 09.07.2024 vykonaná sociálna posudková činnosť
so žalobcom vzhľadom na obmedzenú schopnosť komunikácie posudzovanej pre poruchu sluchu. Mal
za to, že aj napriek tomu, že sociálne posúdenie formou telefonického rozhovoru bolo vykonané so
žalobcom, zákonná povinnosť účasti posudzovanej osoby splnená nebola. Aj napriek jeho námietke,
aby sa sociálna posudková činnosť vykonala za účasti posudzovanej osoby a v prostredí, v ktorom
sa posudzovaná osoba zdržiava, žalovaný vykonal sociálnu posudkovú činnosť len so žalobcom, a to
telefonickou formou. Uvedený nesprávny postup žalovaného žalobca považuje za vadu, ktorá mohla
mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
17. Namietal, že objektívne nálezy zdravotného stavu posudzovanej osoby nekorešpondujú s
komplexným posudkom ústredia zo dňa 20.08.2024. Žalobca zabezpečuje posudzovanej celodennú
opateru a starostlivosť, ktorú posudzovaná nevyhnutne potrebuje a nestotožňuje sa preto so záverom
žalovaného, že posudzovaná potrebuje pomoc inej fyzickej osoby iba v rozsahu 4-6 hodín denne ani so
záverom žalovaného, že potrebná pomoc inej fyzickej osoby nie je v takom rozsahu, aby posudzovaná
bola fyzickou osobou odkázanou na opatrovanie.
18. Namietal nesprávne posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby ako aj posúdenie z
neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia. Je toho názoru, že pri
činnostiach vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva a celkový kúpeľ je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pri činnostiach stravovanie a pitný režim, zmeny polohy, sedenie
a státie je minimálne pri dvoch úkonoch odkázaná na pomoc inej osoby a pri činnosti potreba dohľadu
je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach.
19. V prípade správnosti posúdenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pri
jednotlivých činnostiach u posudzovanej osoby, a to na základe sociálnej posudkovej činnosti vykonanej
v súlade so zákonom za účasti posudzovanej osoby v prostredí, v ktorom sa posudzovaná zdržiava,
by posudzovaná podľa žalobcu dosiahla stupeň odkázanosti V. s počtom bodov 40 a v zmysle § 14
ods. 4 zákona č. 447/2004 Z. z. by posudzovaná osoba spĺňala podmienku odkázanosti na opatrovanie.
Má za to, že posudzovaná osoba nezvláda väčšinu samoobslužných činností a preto dosahuje stupeň
odkázanosti V.
20. Namietal, že lekársky posudok zo dňa 13.08.2024 niektoré z lekárskych záverov nezohľadňuje,
pričom nebolo vysvetlené, prečo neboli vzaté do úvahy, resp. naopak, z čoho iné závery posudkového
lekára vychádzajú. Konštatoval, že závery posudkového lekára boli následne bez ďalšieho prevzaté do
rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal za to, že v danom prípade komplexný posudok žalovaného zo
dňa 20.08.2024 nespĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nakoľko sa v ňom žalovaný
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a obsahuje vnútorné rozpory.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2024 k žalobe konštatoval, že posúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie dotknutého peňažného príspevku je podľa § 14
ods.4 v spojení s § 39 ods.1 a § 40 ods.1 zákona č. 447/2008 Z. z., o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“) predovšetkým odbornou
medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods.11 zákona o peňažných príspevkoch.
22. Vzhľadom k tomu, že žalobca nespĺňa základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže
stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení E. indexu podľa prílohy č. 3 zákona
č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“)
dosahuje len 70 bodov, t. j. III. stupeň a v priebehu dňa bola v zmysle nižšie uvedenej tabuľky

odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 4 – 6 hodín, sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého
zdravotného postihnutia neboli preto navrhnuté kompenzovať predmetným peňažným príspevkom.
Žalovaný akcentuje skutočnosť, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení E. indexu dosiahnuť 44
– 0 bodov, t. j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o
sociálnych službách a v priebehu dňa by musela byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu až
8 – viac ako 12 hodín. Z vyššie uvedeného bodového hodnotenia Barthelovej indexu je podľa žalovaného
vidieť značnú diskrepanciu, teda posudzovaná osoba sa v uvedenom hodnotení sebaobslužných úkonov
ani len nepriblížila k stupňu odkázanosti, t. j., aby bola odkázaná na opatrovanie.
23. Bodové hodnotenie v zmysle Barthelovej indexu vykonáva posudkový lekár, pritom je striktne
zachovaný spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. Nejde pritom o formálne právne
posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich
sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu.
24. K správnej žalobe spracovala z uvedeného dôvodu dňa 26.11.2024 stanovisko posudková
lekárka žalovaného – atestovaná aj v odbore posudkové lekárstvo MUDr. Blanka Kalnášová, v
ktorom v predmetnej veci medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne a
faktograficky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby a v jednotlivých bodoch
vyvracia žalobné námietky najmä vo vzťahu k bodovému hodnoteniu E. indexu pri jednotlivých
úkonoch sebaobsluhy. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu,
t. j. bola komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia úradu a v súlade so
zdravotnou dokumentáciou žalobcu (vrátane lekárskych nálezov doložených v odvolacom konaní)
bol dňa 13.08.2024 vypracovaný lekársky posudok žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/
SOC/2024/11798, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC2/SOC/2024/11798 zo dňa 20.08.2024 a ktorý spĺňa všetky požiadavky úplnosti,
celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených
odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto
dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
25. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav a z tohto dôvodu
je preto rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného
vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a kvality. Keďže
posudkový lekár žalovaného nemal ani pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich
z predložených lekárskych nálezov, nebola posudzovaná osoba podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu predvolaná na posúdenie jej zdravotného stavu.
26. Žalovaný mal za to, že v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav
veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, t. j. podania a návrhy žalobcu –
listiny, ako lekárske správy a nálezy a lekárske posudky.
27. Konštatoval, že právna zástupkyňa žalobcu si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce
z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového
lekára žalovaného ako rozporné, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár. V tej
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 8, sp. zn.: 9Sžso/63/2016
zo dňa 29.11.2017.
28. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa
27.06.2012, v zmysle ktorého posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných
posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na rozsudok sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa
29.11.2017, v zmysle ktorého záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku,
nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom
úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. Neurológ na konštatovanie odkázanosti žalobcu na
individuálnu prepravu v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., nie je oprávnený.

29. Poukázal na skutočnosť, že námietka, ktorej podstatou bolo, že sociálna posudková činnosť nebola
vykonaná s posudzovanou osobou, ale so žalobcom nie je dôvodná, nakoľko posudzovaná osoba má
z dôvodu najzávažnejšieho zdravotného postihnutia podľa časti VII.3. písm. b) prílohy číslo 3 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre obojstrannú hluchotu dospelých – úplnú hluchotu podľa
Fowlera 100 % obmedzenú schopnosť komunikácie. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť, žeby žalobca
vzniesol voči výkonu sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 09.07.2024 akékoľvek námietky, resp. návrhy,
preto považuje tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného v tomto zmysle za účelové.
30. Záverom konštatoval, že správna žaloba nie je dôvodná, a vychádza len z presvedčenia, že
napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, bez ďalšieho
nedôvodí a naviac ani neuvádza žiadne dôvody, prečo odborný lekársky posudok (a následne
vypracovaný komplexný posudok žalovaného) nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi,
ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Mal za to, že žalovaný v rámci svojej
diskrečnej právomoci vydal preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu v súlade s platnými
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie
možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti,
z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli podľa jeho názoru zistené správnym procesným
postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné
a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu podľa §
190 v spojení s §199 ods.3 SSP ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Replika žalobcu
31. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení – replike nesúhlasil s vyjadrením žalovaného o nedôvodnej
námietke žalobcu, že sociálna posudková činnosť nebola vykonaná s posudzovanou osobou, ale
so žalobcom. Poukázal na skutočnosť, že posudzovaná osoba komunikuje odčítavaním z pier a
je schopná rozprávať, čo vyplýva tak z rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.08.2024, ako aj z
komplexného posudku žalovaného zo dňa 20.08.2024. Rovnako nesúhlasil s vyjadrením žalovaného,
že žalovaný nemá žiadnu vedomosť, že by žalobca vzniesol voči výkonu sociálnej posudkovej činnosti
zo dňa 09.07.2024 akékoľvek námietky, resp. návrhy a že ide o účelové tvrdenie žalobcu. Žalobca
pri telefonickom rozhovore dňa 09.07.2024 požiadal o vykonanie sociálnej posudkovej činnosti za
prítomnosti posudzovanej osoby v domácnosti, kde posudzovaná osoba žije, a to z dôvodu, že vzhľadom
na zdravotný stav posudzovanej osoby sa posudzovaná osoba na ÚPSVaR v Košiciach pre vzdialenosť
nemôže dostaviť. Žalobca s telefonickým sociálnym posúdením nesúhlasil. Namietal, že posudzovaná
osoba nie je schopná samostatnej chôdze ani za pomoci opornej paličky, nakoľko takto prejde len pár
krokov, ako aj to, že zo strany žalobcu ani posudzovanej osoby v žiadnom prípade nejde o zneužívanie
sociálneho systému štátu.
32. Rovnako žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že posudková lekárka žalovaného v
doloženom stanovisku zo dňa 26.11.2024 medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne
zreteľne a faktograficky odôvodila zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby a že v
jednotlivých bodoch vyvrátila žalobné námietky najmä vo vzťahu k bodovému hodnoteniu E. indexu pri
jednotlivých úkonoch sebaobsluhy. Namietal, že tak ako v komplexnom posudku zo dňa 20.08.2024,
tak aj v stanovisku posudkového lekára žalovaného zo dňa 26.11.2024 nie sú uvedené odborné kritéria
podľa ktorých jednotlivé zdravotné postihnutia žalovaný, resp. posudkový lekár žalovaného zaradil do
položiek podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ani akéhokoľvek zdôvodnenia prezentovaného
ohodnotenia ich miery funkčnej poruchy. Priradenie konkrétnej miery funkčnej poruchy má podľa žalobcu
zásadný význam pre prijaté posudkové závery, a preto má za to, že je potrebné jasne a zrozumiteľne
zdôvodniť ako dospel žalovaný, resp. posudkový lekár žalovaného k hodnoteniu miery funkčnej
poruchy jednotlivých zdravotných postihnutí posudzovanej osoby. Z odborných záverov posudkového
lekára žalovaného nie je zrejmé ani to, či boli alebo neboli zdravotné postihnutia s mierou funkčnej
poruchy nižšou ako 50 % u posudzovanej osoby posudzované vo vzájomnej nadväznosti pre účely ich
spolupôsobenia na neschopnosť posudzovanej osoby vykonávať jednotlivé úkony, ktoré sú uvedené v
Prílohe č. 3 k zákonu č. 448/2004 Z. z.

V.
Relevantná právna úprava
33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
37. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
38. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia dôjde k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
39. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch je fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo
VI podľa § 49 ods. 10 a prílohy č.3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
40. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa §
15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie alebo fyzickú osobu podľa § 14 ods. 5, osobne opatruje fyzická
osoba uvedená v odsekoch 4 a 5, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok
na opatrovanie.
VI.
Konanie pred správnym súdom
42. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa SSP, v konaní o správnej žalobe
v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby (kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP) a
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť s poukazom na ustanovenie § 191
ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec je potrebné vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie
v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 SSP.
43. Správny súd vo veci vykonal dňa 16.06.2026 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, právna
zástupkyňa žalobcu a zástupca žalovaného, pričom správny súd na tomto pojednávaní aj vo veci

rozhodol. Právny zástupca žalobcu, ako aj zástupca žalovaného zopakovali svoju právnu argumentáciu
vyplývajúcu z predchádzajúcich písomných prednesov.
VII.
Právny názor správneho súdu
44. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/11702 zo dňa 22.08.2024, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým nepriznal príspevok na opatrovanie fyzickej osoby
- posudzovanej, potvrdil.
45. Správny súd úvodom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v
správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu
(a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
46. V zmysle uvedeného preto správny súd preskúmal, či administratívne konanie nevykazuje vady,
ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu administratívneho spisu, či bol
dostatočne zistený skutkový stav, či bol následne správne posúdený, a či rozhodnutie bolo náležite a
zrozumiteľne odôvodnené.
47. V preskúmavanej veci nebolo sporným, že posudzovaná je ťažko zdravotne postihnutou osobou v
zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (v znení účinnom v rozhodnom
období s mierou funkčnej poruchy 80 %; spornou otázkou tak zostalo, či je posudzovaná odkázanou na
opatrovanie inej osoby, čo je podmienkou priznania tohto príspevku (§ 40 ods. 1 zákona o peňažných
príspevkoch).
48. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V. alebo VI. podľa prílohy č. 3 k zákonu o sociálnych službách. V zmysle § 49 ods. 10
zákona o sociálnych službách sa dosiahnuté body v prvom až dvanástom bode odd. A prílohy č. 3
sčítajú a stupeň odkázanosti sa určí na základe celkového počtu bodov. Podľa § 49 ods. 12 zákona
o sociálnych službách však platí, že ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti podľa prílohy č. 3
odd. A dvanásteho bodu (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body
dosiahnuté podľa prvého až jedenásteho bodu sa neprihliada. Podľa poznámok k dvanástemu bodu
cit. prílohy sa hodnotí potreba dohľadu pri jednotlivých činnostiach podľa prvého až jedenásteho bodu.
Pritom platí, že fyzickej osobe patrí 0 bodov, ak je odkázaná na dohľad pri väčšine (teda najmenej šesť)
činností, 5 bodov, ak je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach, a 10 bodov
fyzickej osobe, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností.
49. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je podkladom pre rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa podľa § 15 ods. 1 zákona
o peňažných príspevkoch vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona o
peňažných príspevkoch a na základe posudkového záveru zo sociálnej posudkovej činnosti podľa §
13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch. Súčasťou lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona
o peňažných príspevkoch sú závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona o
peňažných príspevkoch. Posudzovanie odkázanosti je však aj súčasťou sociálnej posudkovej činnosti
(§ 13 ods. 1 písm. d) zákona o peňažných príspevkoch), a preto je súčasťou aj posudkového záveru
podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch.

50. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch
vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch a na
základe posudkového záveru zo sociálnej posudkovej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných
príspevkoch. Súčasťou lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch
sú závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch.
Posudzovanie odkázanosti je však aj súčasťou sociálnej posudkovej činnosti (§ 13 ods. 1 písm. d)
zákona o peňažných príspevkoch), a preto je súčasťou aj posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona
o peňažných príspevkoch.
51. Komplexný posudok je rozhodujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veciach peňažných
príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pričom je založený na posúdení tak
zdravotného stavu žiadateľa, ako aj sociálnych aspektov týkajúcich sa jeho osoby. Už pri jeho
vypracovaní príslušný orgán verejnej správy hodnotí a posudzuje tak zdravotnú, ako aj sociálnu stránku
osoby žiadateľa, pričom už záver prijatý v komplexnom posudku je výsledkom určitej správnej úvahy
orgánu verejnej správy vo vzťahu k posúdeniu osoby žiadateľa.
52. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru vyšších súdov, v zmysle ktorej
lekárske posudky (a logicky aj z nich vychádzajúce komplexné posudky) predstavujú dôležitý dôkaz v
správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 6Ssk/2/2022). Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie
posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňujú,
alebo či nie sú svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 7Ssk/7/2022). Keďže lekársky posudok, sociálny posudkový záver, komplexný posudok
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, resp. žalovaného na seba nadväzujú, orgány verejnej
správy môžu v odôvodnení svojho rozhodnutia preberať ich závery.
53. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd poukazuje na to, že žalovaný svoje rozhodnutie založil
na podklade komplexného posudku žalovaného, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku vypracovaného
posudkovým lekárom Sociálneho poistenia, ústredie. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal
kompletnú spisovú dokumentáciu správneho orgánu prvého stupňa a opätovne zhodnotil dôkazy a
zároveň i potreby posudzovanej pri posudzovaní zdravotného postihnutia a sociálnych dôsledkov jej
ťažkého zdravotného postihnutia v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti.
Dokazovanie bolo doplnené o lekársky posudok číslo UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/11798
zo dňa 13.08.2024 vydaný posudkovým lekárom ústredia a o komplexný posudok číslo UPS/US6/
SSVRODPPKPC2/SOC/2024/11798 zo dňa 20.08.2024 vypracovaný sociálnym pracovníkom ústredia
v zmysle § 15 zákona o peňažných príspevkoch.
54. Komplexný posudok vychádzal pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia z lekárskeho
posudku za použitia ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, kde určil mieru
funkčnej poruchy u žalobcu podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch. Miera funkčnej poruchy
posudzovanej bola určená v rozsahu 80 % podľa časti VII.3.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - obojstrannú hluchotu dospelých
- úplnú hluchotu podľa Fowlera 100 %, teda zhodne s posúdením posudkového lekára správneho
orgánu prvého stupňa, v dôsledku ktorej skutočnosti sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovaná sa lieči aj pre ďalšie ochorenia - inkontinenciu
moču - relatívnu inkontinenciu moču, stresovú III. stupňa, pri tomto ochorení miera funkčnej poruchy
dosahuje 50 % (hodnotené podľa časti Xlll.B.4.a/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu) a pre cukrovku I. a II. typu kompenzovateľnú inzulínom a diétou bez komplikácií, pri
tomto ochorení miera funkčnej poruchy dosahuje 50 % (hodnotené podľa časti 111.8.b/ zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Ďalšie ochorenia (poruchy osobnosti, správania, intelektu a
komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti, poruchy krvného tlaku - arteriálna hypertenzia
2. stupňa - stredná forma, poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov
a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky
chrbtice a strata alebo výpad jednej obličky s funkčným obmedzením druhej obličky, ľahkého stupňa bez
progresie) už nedosahujú mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Kvôli psychickej poruche, emočnej

labilite a afektívnej depresívnej poruche v teréne miernej duševnej zaostalosti s poruchou správania je
posudzovaná taktiež psychiatricky liečená.
55. Správny súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by
bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho
prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny
poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom
konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a
tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.
56. Žalobca vo svojej správnej žalobe namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj
správneho orgánu prvého stupňa a taktiež nedostatočne zistený skutkový stav, keď uvádza, že lekársky
posudok zo dňa 13.08.2024 niektoré z lekárskych záverov nezohľadňuje, pričom nebolo vysvetlené,
prečo neboli vzaté do úvahy, resp. naopak z čoho iné závery posudkového lekára vychádzajú. Napriek
tomu, že uvedená námietka žalobcu má všeobecný, generalizujúci charakter bez individualizácie, kde by
žalobca uviedol, ktoré lekárske správy neboli zohľadnené žalovaným, resp. správnym orgánom prvého
stupňa, správny súd konštatuje, že prejednávaná vec je konaním v sociálnych veciach o správnej
žalobe v sociálnych veciach, pri ktorých v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 písm. d) SSP nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak je žalobcom fyzická osoba. Z tohto dôvodu správny súd podrobil
prieskumu napadnuté rozhodnutia správnych orgánov aj mimo takto žalobcom konkretizovaných
žalobných dôvodov.
57. Správny súd zistil, že v odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov správneho orgánu
prvého stupňa ako aj žalovaného a komplexných posudkoch (a tým pádom aj v rozhodnutiach správnych
orgánov, ktoré z nich vychádzali) neboli náležitým spôsobom zohľadnené odborné lekárske správy D.
D. F. zo dňa 04.01.2024 a zo dňa 04.06.2024 (ďalej len „lekárske nálezy“). V tejto súvislosti správny súd
uvádza, že lekársky nález zo dňa 04.01.2024 ako vyplýva z administratívneho spisu mal k dispozícii ako
posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa tak aj samotný správny orgán prvého stupňa, ešte
pred vypracovaním komplexného posudku, pred vypracovaním lekárskeho posudku a pred vydaním
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Taktiež v poradí druhý nález bol doručený správnemu
orgánu prvého stupňa (dňa 05.06.2024) síce už po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
avšak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (dňa 22.08.2024), a taktiež pred vydaním
odborného lekárskeho posudku posudkovým lekárom ústredia a pred vydaním komplexného posudku
žalovaným.
58. V oboch nálezoch je okrem iného konštatované: „...v klinickom obraze dominuje ťažká porucha
sluchu,...nivelizácia intelektových schopností do pásma ťažkej debility /mentálna retardácia/...osobnosť
infantilná, plne vyžadujúca sociálnu starostlivosť, znížená sebakontrola“. Ako diagnóza je uvedená
F 06.9 psychická porucha, zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou,
F 06.3 Organická afektívna porucha depresívna, F 70.1 mierna duševná zaostalosť s významnou
poruchou správania. V oboch nálezoch v doporučení je okrem iného uvedené, že stav liečbou podstatne
neovplyvniteľný, prognóza dlhodobo nepriaznivá, predpoklad ďalšej progresie, menovaná vyžaduje 24
hodinovú sociálnu starostlivosť a pomoc cudzej osoby pri základných životných úkonoch. Uvedené
nálezy síce boli zahrnuté ako objektívny nález na prvej strane lekárske posudku posudkového lekára
správneho orgánu prvého stupňa i ústredia, ale k jeho vyhodnoteniu, resp. zohľadneniu podľa názoru
správneho súdu nedošlo, a to ani posudkovými lekármi ani samotným správnymi orgánmi či už v

komplexnom posudku alebo v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa či v preskúmavanom
rozhodnutí žalovaného. Posudkoví lekári len zjednodušeným generalizovaným spôsobom konštatovali,
že všetky objektívne nálezy z doložených lekárskych vyšetrení boli zaznamenané, zhodnotené
komplexne a brané do úvahy a následne vyhodnotili, že nenavrhujú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia posudzovanej kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie.
59. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že ošetrujúci lekári nie sú oprávnení
hodnotiť otázku, či posudzovaná osoba je odkázaná na opatrovanie inej osoby inej osoby. V zmysle § 11
ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. uvedené patrí do výhradnej právomoci príslušných posudkových lekárov
(a to aj v zmysle súdnych rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe) a posudkoví
lekári nemusia automaticky do svojho posudku preberať takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov.
„Pokiaľ však ošetrujúci lekári takýto názor sformulujú a zároveň ho aj podoprú odborným nálezom, ktorý
zodpovedá zdravotnému stavu žiadateľa, je v záujme preskúmateľnosti lekárskeho posudku vhodné,
aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo sa s týmto názorom nestotožnil.“ (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky č. 7Ssk/129/2022 zo dňa 25. októbra 2022, bod 13).
60. Správnemu súdu v tejto súvislosti nie je zrejmé ako posudkoví lekári vo svojich odborných
lekárskych posudkoch a následne aj správny orgán prvého stupňa a žalovaný, ktorý tieto skutočnosti
z lekárskeho posudku prevzali do komplexného posudku a rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa i preskúmavaného rozhodnutia, zohľadnili skutočnosti uvádzané v uvedených nálezoch. Zvlášť
za situácie keď D. F. vo svojich nálezoch zvýraznil, že posudzovaná vyžaduje 24 hodinovú sociálnu
starostlivosť a pomoc cudzej osoby pri základných životných úkonoch, pričom tento svoj medicínsky
názor aj podporil uvedeným nálezom, kde uviedol aj diagnózy posudzovanej z odboru psychiatria.
Za situácie keď je predmetom posúdenia správnych orgánov otázka komplexného vyhodnotenia
odkázanosti posudzovanej na opatrovanie inej osoby je podľa správneho súdu nevyhnutné vysporiadať
sa so záverom vyplývajúcim z uvedených nálezoch, predovšetkým v tom prípade keď je záver
posudkového lekára o odkázanosti posudzovanej na opatrovanie inej osoby úplne opačný ako záver
vyplývajúci z odborného lekárskeho nálezu. Avšak ako bolo už spomenuté v lekárskych posudkoch,
komplexných posudkoch, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a preskúmavanom
rozhodnutí žalovaného akékoľvek zohľadnenie alebo vysporiadanie sa (logické odôvodnenie prečo
posudkoví lekári tento názor D. F., psychiatra neakceptovali a od tohto sa odklonili) s uvedenými nálezmi
D. F. absentuje.
61. Správny súd preto neprekročí rámec svojich oprávnení (ne)posudzovať medicínske otázky, ak na
základe vyššie uvedeného skonštatuje, že vyššie uvedené závery posudkového lekára ústredia sa javia
ako neúplné, zmätočné a nezrozumiteľné, pričom takýto posudok nemožno považovať za spôsobilý byť
kvalifikovaným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu.
62. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o
komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré
viedli posudkového lekára k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a prípadne aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Nakoľko
lekársky posudok je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné. aby posudok bol jednoznačný,
dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 2. júla 2021, bod 39), pričom v danom prípade posudok posudkového lekára
žalovaného tieto atribúty nespĺňa.
63. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribútu preskúmateľnosti.
pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len
takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta
tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a
postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút
preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd
pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom
rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na
základe akých úvah, na základe akých skutočnosti a na základe vnímania akých súvislosti po ich
vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia

rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať
prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí,
že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí
odôvodnenia, čo tomto prípade vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
64. Bez toho, aby boli riadne a náležite vyhodnotené vyššie uvedené lekárske nálezy ošetrujúceho
lekára, prípadne bez logického odôvodnenia prečo posudkoví lekári tento názor D. F., psychiatra
neakceptovali a od tohto sa odklonili, nie je možné podľa správneho súdu ustáliť ani otázku odkázanosti
posudzovanej na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 zákona o
sociálnych službách v platnom znení.
65. K námietke žalobcu, že opätovné posúdenie odkázanosti posudzovanej osoby bolo vykonané v jej
neprítomnosti, len na základe telefonického rozhovoru správny súd uvádza, že je potrebné rozlišovať
medzi lekárskou posudkovou činnosťou a sociálnou posudkovou činnosťou. V súvislosti s lekárskou
posudkovou činnosťou správny súd zároveň poukazuje na § 11 ods. 9 a 10 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, v zmysle ktorého posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke
fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných
prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový
lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba
písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalobca alebo posudzovaná
osoba v priebehu administratívneho konania žiadali o posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby
v jej prítomnosti.
66. Pokiaľ však ide o sociálnu posudkovú činnosť, v zmysle § 13 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP sa táto vykonáva za účasti fyzickej osoby s ŤZP, ktorá má právo vyjadrovať
svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže
vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj
v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna
posudková činnosť sa môže vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
ak by ju nebolo možné z dôvodu jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej
lehote. Z komplexného posudku ústredia vyplýva, že zamestnankyňou odvolacieho orgánu bola dňa
09.07.2024 vykonaná sociálna posudková činnosť avšak nie so samotnou posudzovanou, ale iba so
žalobcom (ako druhom posudzovanej osoby), a to prostredníctvom telefonického hovoru. Správny
súd považuje uvedenú formu realizácie sociálnej posudkovej činnosti ako za rozpornú so zákonnou
úpravou uvedenou v ustanovení § 13 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Ako
vyplýva z obsahu uvedeného ustanovenia zákona, zákon v prvom rade preferuje výkon sociálnej
posudkovej činnosti za účasti posudzovanej osoby. Nejde o zákonnú možnosť zamestnanca správneho
orgánu, ale naopak ide o zákonnú povinnosť. Uvedené vyplýva z dikcie ustanovenia § 13 ods. 5
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP „Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za
účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím...“ Zákon síce pripúšťa aj možnosť realizácie
sociálnej posudkovej činnosti bez účasti posudzovanej osoby, avšak len z dôvodov ktoré výslovne
uvádza, len z dôvodu hospitalizácie posudzovanej osoby a z iného vážneho dôvodu, pre ktorý nemožno
sociálnu posudkovú činnosť vykonať v zákonnej lehote. Žalovaný vo svojom komplexnom posudku
ústredia odôvodňuje postup, ktorý zvolil, teda sociálna posudková činnosť realizovaná iba so žalobcom,
bez účasti posudzovanej a to formou telefonického hovoru „vzhľadom na obmedzenú schopnosť
komunikácie posudzovanej pre poruchu sluchu“ (strana 4 ods. 3 komplexného posudku ústredia).
V odseku číslo 5 na tej istej strane však žalovaný už uvádza, že posudzovaná komunikuje odčítavaním
z pier, a je schopná rozprávať.
67. Z uvedeného dôvodu má preto správny súd za to, že neboli splnené zákonné dôvody na realizáciu
sociálnej posudkovej činnosti so žalobcom ako žiadateľom príspevku bez prítomnosti posudzovanej
(posudzovaná osoba v čase sociálnej posudkovej činnosti nebola hospitalizovaná a nebol daný
ani iný vážny dôvod, pre ktorý by nebolo možné sociálnu posudkovú činnosť vykonať v zákonnej
lehote) a taktiež nič nebránilo zamestnancovi žalovaného, aby tento úkon realizoval formou, ktorú

vymedzuje citované ustanovenie § 13 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, za
účasti posudzovanej ako aj žalobcu v prostredí, v ktorom sa posudzovaná, teda fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Skutočnosť, na ktorú poukazoval žalovaný, či už vo
svojich písomných prednesoch, ale aj osobne na pojednávaní, že žalobca mal možnosť zamestnankyni
žalovaného výslovne vyjadriť nesúhlas s takýmto postupom, resp. telefonický hovor ukončiť, správny
súd považuje za právne irelevantnú vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti postupu žalovaného
správnym súdom vo fáze pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Inými slovami to či
žalobca počas hovoru so zamestnancom žalovaného namietal alebo nenamietal právnu formu sociálnej
posudkovej činnosti nemá vplyv na zákonnosť tohto úkonu, nakoľko zamestnanec žalovaného sa mal
riadiť citovaným ustanovením § 13 ods. 5 zákona. Uvedenú námietku preto správny súd vyhodnotil ako
dôvodnú.
68. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z
vyššie uvedených dôvodov za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
Z toho istého dôvodu má správny súd zároveň za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), keďže posudkoví lekári
riadne neposúdili a nevyhodnotili vyššie uvedené nálezy D. F.. Správny súd preto zrušil preskúmavané
rozhodnutie žalovaného a to s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP. Vzhľadom na
to, že rovnakými právnymi vadami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správny súd
zrušil súčasne aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
69. Po zrušení a vrátení veci v ďalšom konaní posudkový lekár opätovne vyhodnotí mieru funkčnej
poruchy posudzovanej, ako aj stupeň odkázanosti posudzovanej na pomoc inej fyzickej osoby pri
jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách v platnom znení, dôsledne
sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach (vrátane záveru z
prepúšťacej správy D. F.), pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodni, čo v závislosti od prijatých
záverov bude podkladom pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov.
70. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,
c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za
neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).