{"guid": "7437383c-823f-4643-a8a7-500cfb0d93dc:0a53aaa1-0ecb-4cf9-8889-ac75d4f6b333", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100748.4", "spisova_znacka": "15Sas/9/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Sas/9/2024 z 6. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 6. marca 2026, sp. zn. 15Sas/9/2024, ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100748.4", "identifikacne_cislo": "0924100748", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2026-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-b)", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d)", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "nazov": "§ 163 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b)", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-5", "nazov": "§ 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-2", "nazov": "§ 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "nazov": "§ 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-233.odsek-9", "nazov": "§ 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-233.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-3", "nazov": "§ 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-1.odsek-1.pismeno-f)", "nazov": "§ 1 ods. 1 písm. f) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-1.odsek-1.pismeno-f)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-2", "nazov": "§ 68 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-79.odsek-7", "nazov": "§ 79 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-79.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-d)", "nazov": "§ 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-233", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-6", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-1", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-27", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-79", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a53aaa1-0ecb-4cf9-8889-ac75d4f6b333", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100748.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100748.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100748.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n15Sas/9/2024\n0924100748\n06. 03. 2026\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2026:0924100748.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne:\nA. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,\nústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30.07.2024 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia, takto\n\nrozhodol:\n\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Správnou žalobou doručenou 23.10.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“),\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z\n30.07.2024, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad\nTopľou (ďalej len „sociálna poisťovňa“ alebo len „SP“) č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017, vo veci vzniku\nžalobkyni povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ako aj zrušenia\nobidvoch označených rozhodnutí z dôvodu ich nezákonnosti a vrátenia veci na nové konanie, ako aj\nnároku na plnú náhradu trov konania.\nAdministratívne konanie\n2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXXXX z 08.06.2016 rozhodla SP-ňa, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO)\ns poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ. z.“) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 01.07.2014, keďže\npodľa SP-ni zo strany Finančného riaditeľstva SR poskytnutých údajov, príjem žalobkyne z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním\na s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2013 bol 54 221,61 Eur, teda tento jej príjem\nza rok 2013 bol vyšší ako 4 830,- Eur, čo je viac ako 12 násobok minimálneho vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., čo je zákonom stanovená hranica príjmu\nz podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu pre posúdenie vzniku\npovinného poistenia u SZČO k 01.07.2014.\nŽalobkyňa svoje odvolanie proti označenému rozhodnutiu SP-ne odôvodnila konštatovaniami, - že zo\nstrany SP-ne jej nebol doručený podnet na začatie tohto konania s tým, že ak SP začala toto konanie\n\nz vlastného podnetu bolo jej povinnosťou oznámiť jeho začatie aj žalobkyni ako účastníčke konania\nešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia; - že SZČO bola od 04.09.2002 a licencia L1A jej bola\nvydaná viac ako 3 roky potom; - že na podklade licencie L1A nedosahovala príjem z podnikania\na z inej samostatne zárobkovej činnosti, s tým, že licencia L1A, ktorú vydáva Slovenská lekárska komora\n(SLK), je dokladom o odbornej spôsobilosti a nie je povolením na základe ktorého je možné dosahovať\nzdaniteľný príjem ako SZČO a s poukazom, že údaje z registra licencií vedeného SLK je oprávnená táto\nkomora poskytnúť iba Národnému centru zdravotníckych informácií a tieto údaje nie sú verejné a nie\nsú údajmi o vydávaní povolenia na výkon činnosti SZČO a ani zákonodarca nezaviedol oznamovaciu\npovinnosť SLK voči SP-ni; - že vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia predchádzal nelegitímny\nprocesný postup SP-ne, ktorá si nevyžiadala stanovisko žalobkyne ako účastníčky konania a preto svoje\nrozhodnutie založila iba na svojej jednostrannej argumentácii, bez toho, aby žalobkyni bolo umožnené\nuviesť protiargumenty.\nRozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18.10.2016 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a v celom\nrozsahu potvrdil rozhodnutie SP-ne č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 08.06.2016.\nO správnej žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18.10.2016, ako\naj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu SP-ne č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 08.06.2016 rozhodol\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 3Sa/24/2016-76 zo 16.05.2017,\nktorým krajský súd označené rozhodnutia zrušil a vec vrátil SP-ni na ďalšie konanie dôvodiac, že vo\nvýroku rozhodnutia SP absentovalo označenie právneho predpisu, na základe, ktorého SP dospela\nk záveru, že žalobkyňa spĺňa status SZČO; že rozhodnutie SP-ne nebolo zákonným spôsobom\nodôvodnené, pretože v ňom absentovala úvaha na základe akých skutočností sa žalobkyňa stále\npovažuje za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO napriek rozhodnutiam SLK vo vzťahu\nk licenciám a rozhodnutiam Prešovského samosprávneho kraja. Vo vzťahu k odvolacej námietke\nžalobkyne o neoznámení jej začatia nedávkového administratívneho konania krajský súd podotkol,\nže hoci zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva pre SP táto povinnosť, predsa len podľa názoru\nkrajského súdu, by takéto oznámenie o začatí konania účastníkom konania, malo za následok, že SPňa by sa už v rámci konania mohla vyrovnať s námietkami účastníka administratívneho konania, čím by\nsa v mnohých prípadoch predišlo odvolaciemu konaniu.\n3. Z administratívneho spisu vyplýva, že podľa potvrdenia z 23.08.2002 bolo žalobkyni pridelené\nidentifikačné číslo (IČO: 37878034) ako fyzickej osobe vykonávajúcej slobodné povolanie, t.j.\npodnikajúcej na základe iného ako živnostenského zákona a to v odvetví ambulantná lekárska prax,\npočnúc dňom 03.09.2002.\nRozhodnutím č. L1A/PO/0425/05 z 24.08.2005 (ďalej len „rozhodnutie o vydaní licencie L1A“)\nSlovenská lekárska komora (SLK) rozhodla, že žalobkyni na jej žiadosť zo 16.08.2005 vydáva licenciu\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár na území Slovenskej republiky v odbore\ndermatovenerológia (ďalej len „licencia PO/0425/05“ alebo len „licencia L1A“), a to na dobu neurčitú\ns tým, že podmienky na vydanie tejto licencie L1A musia byť splnené po celý čas jej platnosti.\nRozhodnutím č. 5581/2007/OZ-CIZ z 30.11.2007 Prešovský samosprávny kraj rozhodol, že žalobkyni\npovoľuje prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore dermatovenerológia s miestom\nvýkonu činnosti Staničná 1257, Vranov nad Topľou.\nRozhodnutím č. 4845/2013/OZ-CIZ z 11.10.2013 Prešovský samosprávny kraj rozhodol, že vyhovuje\nžiadosti žalobkyne a ku dňu 30.11.2013 zrušuje rozhodnutie č. 5581/2007/OZ-CIZ z 30.11.2007 o udelení\njej povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie – ambulanciu v odbore dermatovenerológia\ns miestom výkonu činnosti Staničná 1257, Vranov nad Topľou.\nRozhodnutím č. LPA/PO/0425/05 z 11.11.2014 Slovenská lekárska komora rozhodla, že na základe\nžiadosti žalobkyne zo 06.11.2014, dočasne pozastavuje žalobkyni licenciu L1A/PO/0425/05 na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe a to na čas od 06.11.2014 (avšak najskôr odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia) do 05.11.2015.\nRozhodnutím č. LZA/PO/0425/05 z 24.09.2015 Slovenská lekárska komora rozhodla, že na žiadosť\nžalobkyne z 23.09.2015 zrušuje žalobkyni udelenú licenciu L1A/PO/0425/05 na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe a to ku dňu 23.11.2015, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nPodľa daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2013, žalobkyňa\npriznala príjem z podnikania v sume 54 221,61 Eur.\nPodľa výpisu zo živnostenského registra č. 790-14578, žalobkyňa ako jedna z dvoch členov štatutárneho\norgánu spoločnosti s obchodným menom MEDODERM, s.r.o. (IČO: 47418974) podnikala na základe\nživnostenského oprávnenia č. OŽP-A/2013/04747-00002 z 05.09.2013 v oblasti sprostredkovateľskej\n\nčinnosti v oblasti obchodu; v oblasti sprostredkovateľskej činnosti v oblasti služieb; v oblasti\nmimoškolskej vzdelávacej činnosti a v oblasti prevádzkovania zariadení slúžiacich na regeneráciu\na rekondíciu, a to počnúc každú z činností dňom 21.09.2013.\nPodľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky Okresného súdu Prešov spoločnosť\ns obchodným menom MEDODERM, s.r.o. (IČO: 47418974), spoločníkov MUDr. Mareka Molčana\na žalobkyne vznikla 21.09.2013, ktorým dňom začala vykonávať podnikanie v identických oblastiach aké\nboli uvedené aj v živnostenskom registri a dňom 14.11.2013 aj v oblasti prevádzkovania zdravotníckeho\nzariadenia - ambulancia špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore\ndermatovenerológia.\n4. Po vrátení veci (vo veci vzniku povinného poistenia) na ďalšie konanie krajským súdom, SPňa opätovne rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017 tak, že\nžalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo 01.07.2014 povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie (ďalej len „povinné poistenie“).\nSP svoje rozhodnutie odôvodnila v prvom rade poukazom, že žalobkyňa ako SZČO porušila svoju\nzákonnú povinnosť podľa § 228 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z., keď nepodala prihlášku (registračný\nlist) pre vznik povinného poistenia do ôsmich dní od jeho vzniku, z ktorého dôvodu SP-ňa musela o\nvzniku povinného poistenia u žalobkyne rozhodnúť predmetným rozhodnutím ako v spornom prípade.\nV ďalšom SP poukázala na definíciu SZČO pre účely zákona č. 461/2003 Z. z., za ktorú sa považuje\nosoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a súčasne dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatne\nzárobkovej činnosti, a keďže podľa údajov poskytnutých SP-ni Finančným riaditeľstvom SR žalobkyňa\n12.03.2014 podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, v ktorom priznala príjmy\nz podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov a súčasne spĺňa aj podmienku dovŕšenia 18\nrokov veku, tak z uvedených dôvodov mala žalobkyňa k 01.07.2014 status SZČO na účely sociálneho\npoistenia s tým, že pre určenie tohto statusu SZČO od 01.07.2014 nie je podstatné trvanie oprávnenia\nna výkon alebo prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti resp. na dosahovanie príjmu podľa § 6\nods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. a registrácia na daňovom úrade v súvislosti s daňou z príjmov\nfyzických osôb, a trvanie tohto oprávnenia má svoj význam až pri posúdení vzniku a zániku povinného\npoistenia.\nPo ustálení statusu žalobkyne ako SZČO k 01.07.2014, SP-ňa ďalej odôvodnila svoje rozhodnutie\no vzniku povinného poistenia u žalobkyne ako SZČO k uvedenému dátumu s poukazom § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z., s tým, že keďže podľa Finančným riaditeľstvom SR poskytnutých údajov\nžalobkyňa dosiahla v roku 2013 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume\n54 221,61 Eur, čo je príjem vyšší ako 4 830,- Eur, t.j. vyšší ako 12 násobok minimálneho zákonného\nvymeriavacieho základu pre posúdenie vzniku povinného poistenia, z toho dôvodu jej k 01.07.2014\nvzniklo povinné poistenie.\nNapokon SP-ňa s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 578/2004 Z. z. vo všeobecnej rovine\nuviedla, že Slovenská lekárska komora (SLK) vydáva 4 druhy licencií, medzi inými aj licenciu na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, ktorá licencia už sama osebe oprávňuje na výkon zdravotníckeho\npovolania v povolaní lekár bez potreby ďalších povolení, napr. povolenia samosprávneho kraja\nna prevádzkovanie ambulancie, s tým, že vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe je SLK povinná nahlasovať SP-ni podľa § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. do 15 dní\nod jej vydania. V ďalšom SP-ňa v konkrétnostiach veci poukázala, že žalobkyni bola zo strany\nSLK vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0425/05 z 24.08.2005\na to na obdobie od 09.09.2005 do 14.12.2015 (licencia bola pozastavená v období od 06.11.2014\ndo 05.11.2015 a od 14.12.2015 do 05.11.2016); a rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja\nz 11.10.2013 bolo k 30.11.2013 zrušené žalobkyni vydané povolenie na prevádzkovanie samostatnej\nambulancie v odbore dermatovenerológia, v ktorých súvislostiach SP konštatovala, že žalobkyňa bola\noprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, resp. na dosahovanie príjmu z podnikania nielen\nna základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o povolení na prevádzkovanie ambulancie,\nale aj na základe licencie vydanej SLK a teda zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať ambulanciu\nžalobkyni nezanikli všetky oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej\nčinnosti a k 30.11.2013 žalobkyni zaniklo iba povolenie na prevádzkovanie ambulancie v odbore\ndermatovenerológia, ale naďalej trvala jej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Takže\npodľa SP s poukazom na § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., by k 01.07.2014 žalobkyni nevzniklo\npovinné poistenie aj napriek výške ňou dosiahnutého príjmu z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti v roku 2013 iba v prípade, ak by jej najneskôr do 30.06.2014 zanikla licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe, čo sa však v prípade žalobkyne nestalo a táto licencia trvala\n\naj od 01.07.2014, preto nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem v roku 2013\ndosiahla, ale skutočnosť, že tento príjem v roku 2013 žalobkyňa dosiahla činnosťou definovanou v § 3\nods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z..\nSP sumarizovala, že pre vznik povinného poistenia u SZČO od 01.07.2014 je rozhodujúca existencia\nstatusu SZČO; výška dosiahnutého príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu za rok 2013 a existencia oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej\nzárobkovej činnosti, resp. na dosahovanie príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré\npodmienky pre vznik povinného poistenia žalobkyňa splnila.\nRozhodnutie SP bolo žalobkyni doručené 03.10.2017.\n5. Žalobkyňa svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017 odôvodnila\nkonštatovaním, že pre vznik povinného poistenia fyzickej osoby ako SZČO nepostačuje iba prekročenie\nzákonom stanovenej hranice jej príjmu, ale je nevyhnutné, aby bola splnená aj podmienka,\nže v rozhodnom čase mala oprávnenie dosahovať príjem z podnikania alebo príjem z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. a súčasne musí byť registrovaná aj na príslušnom\ndaňovom úrade na dosahovanie takýchto príjmov, čo žalobkyňa v rozhodnom období nespĺňala\na jej status SZČO vo vzťahu k SP bol ukončený k 30.11.2013, kedy jej rozhodnutím Prešovského\nsamosprávneho kraja bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie ambulancie a teda od tohto okamihu\nžalobkyňa nedisponovala samostatným oprávnením na dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti a nebola registrovaná na príslušnom daňovom úrade na dosahovanie\ntakýchto príjmov, t.j. od tohto okamihu žalobkyňa nemala žiadne iné povolenie na výkon SZČO a aj jej\nregistrácia na daňovom úrade k dosahovaniu príjmov z takejto činnosti bola ukončená k 30.11.2013.\nPodľa žalobkyne jej registrácia ako fyzickej osoby na príslušnom daňovom úrade z dôvodu dosahovania\npríjmov z prenájmu do 14.04.2014 nezakladá jej účasť na povinnom poistení, čo má podľa žalobkyne\nvyplývať z § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákonná č. 461/2003 Z. z., podľa ktorých je pre účely\npovinného poistenia dôležité dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., t.j. je\nvylúčené prihliadať na príjmy fyzickej osoby, ktoré boli dosahované podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003\nZ. z..\nŽalobkyňa označila za nepravdivé konštatovanie SP-ne, že na dosahovanie príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2\nzákona č. 595/2003 Z. z. bola oprávnenou nielen na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho\nkraja o povolení prevádzkovať ambulanciu, ale aj na základe jej SLK-ou udelenej licencie L1A na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, pretože podľa žalobkyne je toto tvrdenie SP v priamom rozpore s tým,\nže status SZČO žalobkyňa mala už od 04.09.2002 t.j. už viac ako 2 roky pred vydaním jej predmetnej\nlicencie z 24.08.2005, pričom na základe tejto licencie žalobkyňa nedosahovala príjem z podnikania\na z inej samostatne zárobkovej činnosti a to ani pred vydaním licencie, ako ani po jej vydaní. Žalobkyňa\nzdôraznila, že licencia je iba dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe v povolaní lekár, avšak na jej základe nie je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO, je\nto iba jeden z mnohých dokladov potrebných na vydanie skutočného povolenia na výkon tejto činnosti\na to s poukazom na § 11 a § 12 zákona č. 578/2004 Z.z. s tým, že aj zdravotné poisťovne pristupujú\nk uzavretiu s lekárom zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti až na podklade povolenia na výkon\nčinnosti vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR, resp. samosprávnymi krajmi spolu s osvedčením\nplatnosti kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vydávaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou. SLK-re teda nebola zverená kompetencia vydávať povolenie na výkon činnosti, pričom\naj § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. zmieňuje vydanie povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5\nzákona č. 461/2003 Z. z. a nie vydanie licencie, takže ani samotný zákonodarca nepovažuje SLK za\norgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti majúcej charakter samostatnej zárobkovej činnosti,\nkeďže nezaviedol zákonnú povinnosť pre SLK oznamovať SP-ni vydanie licencií s dodatkom, že licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí obsahovať také údaje, s ktorými legislatíva nespája\npovolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti ako sú napr. obchodné meno, identifikačné číslo,\nmiesto podnikania a pod.. Žalobkyňa podotkla, že ak by údaje z registra licencií vedeného SLK boli\núdajmi na úrovni údajov na povolenie k výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, tak potom by tieto údaje\nboli zo zákona verejné, ako je tomu v prípade údajov zo živnostenského registra alebo z obchodného\nregistra, avšak údaje z registra licencií vedeného SLK nie sú verejné, v ktorej súvislosti žalobkyňa tiež\nnamietala protiprávnosť konania SP-ne pri získaní údajov z tohto registra pre účely vydania odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia.\nNapokon žalobkyňa poukázala, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie SP-ne musí mať\npísomnú formu iba v sporných prípadoch, takže v nesporných prípadoch SP rozhodnutie nevydáva,\nale ho iba vyznačí v spise s dodatkom, že žalobkyňa 22.11.2013 predložila SP-ni registračný list,\n\nktorým oznámila zánik povinného poistenia ku dňu 30.11.2013, kedy jej bolo rozhodnutím Prešovského\nsamosprávneho kraja zrušené povolenie prevádzkovať ambulanciu, a keďže v tejto veci SP nevydala\npísomné rozhodnutie, išlo o vec nespornú s dodatkom, že SP-ňa v tejto veci ani nenariadila obnovu\nkonania v zákonom stanovenej jednoročnej lehote (§ 222 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.), v dôsledku\nčoho je odvolaním napadnuté rozhodnutie SP nezákonným a žalobkyni zaniklo povinné poistenie dňom\n30.11.2013. Napokon žalobkyňa tiež poukázala, že pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia\njej nebolo umožnené k veci sa vyjadriť, keďže začatie tohto konania jej nebolo oznámené takže\nSP pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistila skutkový stav, keďže si\nnevyžiadala jej stanovisko s ktorým by sa v rozhodnutí vysporiadala.\nZáverom žalobkyňa navrhla, aby SP-ňa prerušila konanie o tomto odvolaní do doby právoplatného\nskončenia súdneho konania vedeného Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 4Sa/23/2016 v ktorom\nsa rieši otázka zákonnosti rozhodnutia SP a žalovaného vo veci zániku povinného poistenia a teda aj\npredbežných otázok, ktoré by mohli mať vplyv na toto konanie.\n6. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 20.12.2017 žalovaný rozhodol o prerušení konania vo veci\nodvolania žalobkyne proti rozhodnutiu SP-ne č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017 do doby právoplatného\nskončenia súdneho konania vedeného Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 4Sa/23/2016.\n7. Pre komplexnosť veci, správny súd uvádza, že pred opätovným rozhodnutím vo veci vzniku povinného\npoistenia SP-ňou rozhodnutím č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017, po jej vrátení krajským súdom, sa\nžalobkyňa žalobou podanou Krajskému súdu v Prešove 20.12.2016 domáhala aj prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18.10.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie SP\nč. XXXXX-XX/XXXX-XX z 08.06.2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia. Krajský súd v Prešove v tejto veci konal pod sp. zn. 4Sa/23/2016.\nRozsudkom č. k. 4 Sa/23/2016-92 z 09.11.2017 Krajský súd v Prešove vyhovel žalobe žalobkyne a vo\nveci zániku poistenia zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18.10.2016 a aj jemu\npredchádzajúce rozhodnutie SP č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 08.06.2016 a vec vrátil SP na nové konanie.\nO kasačnej sťažnosti žalovaného, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa/23/2016-92 z\n09.11.2017 rozhodol Najvyšší správny súd SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 9\nSžsk/39/2018 z 30.03.2022 tak, že zrušil označený rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nPo vrátení veci z najvyššieho správneho súdu, Krajský súd v danej veci zániku povinného poistenia\nžalobkyne rozhodoval v konaní pod novou sp. zn. 4Sa/14/2022.\nV dôsledku reorganizácie správneho súdnictva, Správny súd v Košiciach (ako nástupnícky súd\npo Krajskom súde v Prešove) uznesením č. k. PO-4Sa/14/2022-121 z 29.05.2024, konanie o žalobe\nžalobkyne (vo veci zániku povinného poistenia) zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou.\n8. Po odpadnutí prekážky, kvôli ktorej bolo konanie prerušené, žalovaný žalobou napadnutým\nrozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30.07.2024 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu SP-ne č.\n8616-46/2017-VT z 26.09.2017 v celom rozsahu zamietol a označené rozhodnutie SP ako vecne\nsprávne potvrdil.\nŽalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval že pre účely sociálneho poistenia je zárobkovou činnosťou\nSZČO taká činnosť, ktorá vyplýva z právneho vzťahu zakladajúceho dosahovanie príjmu z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.. V ďalšom\ns poukazom na § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. definujúceho pojem SZČO, v jeho znení účinnom v čase\ndo 31.12.2013 a v jeho znení účinnom v čase od 01.01.2014, ako aj s poukazom na znenie § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. účinné pred a od 01.01.2014, žalovaný v konkrétnostiach veci konštatoval,\nže žalobkyňa mala oprávnenie na prevádzkovanie ambulancie v odbore dermatovenerológia na základe\nrozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja v čase od 30.11.2007 do 30.11.2013 s tým, že podľa\nvýpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov počnúc dňom 01.12.2013 je žalobkyňa\nv postavení konateľky a spoločníčky zamestnankyňou spoločnosti MEDODERM s.r.o., ktorej predmetom\nčinnosti je prevádzkovanie zdravotníckej ambulancie v špecializovanom odbore dermatovenerológia\na žalobkyňa bola taktiež podľa výpisu zo živnostenského registra držiteľkou živnostenského oprávnenia\nod 17.01.2005 do 06.12.2013. Súčasne žalobkyňa bola v čase od 09.09.2005 do 14.12.2015 držiteľkou\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia,\nvydanej SLK dňa 24.08.2005, ktorú licenciu mala žalobkyňa na základe rozhodnutí SLK (z 11.11.2014\na z 24.09.2015) pozastavenú od 06.11.2014. Príslušný daňový úrad na žiadosť SP-ne listom č.\n990800/2016 z 02.06.2016 osvedčil, že žalobkyňa bola registrovaná na daň z príjmu fyzickej osoby\n\nv období od 04.09.2002 do 12.12.2013 na základe dokladov preukazujúcich výkon činnosti ambulantnej\nlekárskej praxe, v období od 17.01.2005 do 06.12.2013 aj na základe živnostenského oprávnenia.\nŽalovaný poukázal, že podľa § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z.z. (o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti) sa zdravotnícke povolanie vykonáva aj na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe a podľa § 4 písm. b) zákona 578/2004 Z. z., je držiteľ licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (licencia L1A) oprávnený priamo na základe tejto licencie vykonávať zdravotnícke\npovolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný\nposkytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, takže vydanie licencie L1A [vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] nie je podmienkou na vydanie povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré podmienky upravuje § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. a\npodľa ktorého orgán príslušný na vydanie povolenia vydáva toto povolenie fyzickej osobe, ak má licenciu\nna výkon zdravotníckeho povolania [licencia L1B vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004\nZ. z.] a právnickej osobe ju vydá, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou [licencia L1C vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.] na výkon odborného zástupcu. Teda držiteľ licencie\nL1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej\nsamostatne zárobkovej činnosti, ktorý príjem, ak prekročí zákonom č. 461/2003 Z. z. určenú hranicu\npríjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vzniká tejto osobe od 01.júla kalendárneho\nroku povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom takýto príjem z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa posudzuje ako celok a nie je rozhodujúce na základe akého\noprávnenia SZČO tento príjem dosiahla.\nV súvislosti s otázkou vzniku povinného poistenia u osôb, ktoré sú držiteľmi licencie L1A na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, žalovaný poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 v ktorom veľký senát dospel k záveru o potrebe odchýliť sa\nod záverov veľkého senátu v rozhodnutí sp. zn, 1Vs/1/2019 a to v tom smere, že licenciu L1A na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa\n§ 3 ods. 4 písmena c) zákona č. 578/2004 Z. z., je treba považovať za oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého\nje lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. S tým,\nže povinnosťou SP pri rozhodovaní o vzniku a zániku povinného poistenia u lekára – držiteľa licencie\nL1A, nie je posudzovať jeho príjmy výlučne iba vo vzťahu k tejto licencii L1A a nie je povinná skúmať,\nči všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami\nlekára považovaného za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. a ak taký lekár v daňovom\npriznaní priznal príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, bez ohľadu či fyzická\nosoba tento príjem dosiahla titulom statusu podľa § 5 písm. a), b) alebo c) zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení platnom do 31.12.2010, ide vždy o príjem SZČO.\nS poukazom na uvedenú judikatúru žalovaný uviedol, že ku dňu podania žalobkyňou odhlášky\nzo sociálneho poistenia, t.j. k 30.11.2013, kedy žalobkyni zaniklo povolenie na prevádzkovanie\nambulancie, žalobkyňa na účely sociálneho poistenia mala status SZČO pretože jednako splnila\npodmienku veku a súčasne bola v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti registrovaná\nv registri daňových subjektov SR a k uvedenému dňu bola aj povinne nemocensky poistená a povinne\ndôchodkovo poistená, keďže podľa daňového priznania podaného žalobkyňou 05.03.2013, dosiahla\nv roku 2012 príjem z podnikania v sume 42 070,07 Eur, čo bol príjem vyšší ako zákonom stanovená\nhranica 4 716,- Eur. Pri podaní uvedenej odhlášky žalobkyňou vychádzala SP-ňa z prezumpcie\nsprávnosti ňou oznámených údajov. Avšak keďže nevykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti\nmusí byť potvrdené úradom, ktorý oprávnenie na jej vykonávanie vydal, t.j. musí existovať objektívna\nnemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nezávisí od konania či nekonania držiteľa oprávnenia, SP-ňa\nvlastným šetrením zistila, že dátum zániku povinného poistenia uvedený žalobkyňou v odhláške z\n22.11.2013 nie je správny, pretože žalobkyňa aj po 30.11.2013 bola naďalej oprávnená vykonávať\nsamostatnú zárobkovú činnosť ako držiteľka živnostenského oprávnenia (do 06.12.2013) a súčasne\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (do 14.12.2015), na základe týchto skutočností\na registrácie v registri daňových subjektov SR, žalobkyni povinné sociálne poistenie podľa právnej\núpravy účinnej do 30.06.2014 zaniklo 12.12.2013 zánikom registrácie v registri daňových subjektov\no čom SP rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 08.06.2016, ktoré bolo v dôsledku\nžalobkyňou podaného odvolania potvrdené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z\n18.10.2016, vo veci prieskumu ktorých po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa/23/2016-92 z\n09.11.2017 a najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9 Sžsk/39/2018 z 30.03.2022 bolo konanie zastavené\n\nuznesením správneho súdu č. k. PO-4Sa/14/2022-121 z 29.05.2024 z dôvodu späťvzatia žaloby\nžalobkyňou.\nV ďalšom žalovaný poukázal, že keďže v zmysle od 01.07.2014 účinného znenia § 5 zákona č. 461/2003\nZ. z., nie je pre deklarovanie statusu SZČO už rozhodujúca registrácia podľa osobitného predpisu, ale\nlen dovŕšenie veku a dosiahnutie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2013\nv sume vyššej, ako je zákonná hranica príjmu 4830,- Eur za rok 2013 potrebná pre vznik povinného\nsociálneho poistenia, ktoré podmienky k 01.07.2014 žalobkyňa spĺňala, keďže okrem dosiahnutia veku\n18 rokov súčasne žalobkyňa v ňou 12.03.2014 podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok\n2013 priznala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 54 221,61 Eur, čo je\nnepochybne príjem vyšší ako vyššie zmienená zákonom stanovená hranica príjmu za rok 2013 potrebná\npre vznik povinného sociálneho poistenia. Žalovaný tiež uviedol, že ak má lekár platnú licenciu L1A,\ntak bez ohľadu na to či ju aktívne využíva alebo nevyužíva, avšak v rozhodnom období má príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, vzniká\nmu ako SZČO povinné sociálne poistenie, resp. toto pokračuje, preto SP-ňa žalobou napadnutým\nrozhodnutím rozhodla, že žalobkyni ako SZČO toto povinné sociálne poistenie vzniklo 01.07.2014.\nV reakcii na odvolacie námietky žalobkyne, žalovaný podotkol, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie\nje vecou SP-ne, ktorá nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale SP vykonáva dokazovanie\nz vlastnej iniciatívy tak, aby si zabezpečila podklad pre úplné zistenie skutkového stavu veci. S poukazom\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011 žalovaný tiež podotkol,\nže konanie, ktoré je začaté z podnetu SP-ne je začaté dňom kedy SP urobí voči účastníkovi konania\nprvý úkon a keďže zákon nedefinuje o aký úkon sa má jednať, preto za takýto prvý úkon možno\npovažovať aj doručenie rozhodnutia účastníkovi konania v prípade, že SP-ňa disponovala dostatočnými\na potrebnými podkladmi pre rozhodnutie a SP v takých prípadoch nemá zákonnú povinnosť, aby o začatí\nkonania upovedomovala všetkých známych účastníkov konania a nie je ani povinnou pred vydaním\nrozhodnutia dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich\nzistenia.\nNapokon žalovaný uviedol, že z pojmovej definície licencie L1A podľa SLK vyplýva, že táto licencia\nslúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba a nie\nako zamestnanec alebo právnická osoba, takže na výkon činnosti žalobkyne ako zamestnankyne\nspoločnosti MEDODERM s.r.o., od 01.12.2013 nie je potrebná licencia L1A, z ktorého dôvodu dňom,\nktorý predchádzal vzniku tohto jej pracovného pomeru v tejto spoločnosti, žalobkyňa ešte nespĺňala\nvšetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003\nZ. z. a preto s ohľadom na uvedený skutkový stav žalobkyňa bola povinne nemocensky poistenou\na povinne dôchodkovo poistenou do 12.12.2013 a následne opätovne v období od 01.07.2014\ndo 30.06.2015. Žalovaný podotkol, že rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia SP-ňa vydáva\nlen v sporných prípadoch s tým, že zákon nestanovuje lehotu dokedy SP-ňa má takéto rozhodnutie\nvydať, pričom v danom prípade SP-ňa toto žalobou napadnuté rozhodnutie vydala po došetrení všetkých\nrozhodujúcich skutočností v súčinnosti so SLK. Žalovaný tiež upriamil pozornosť, že k otázke či licenciu\nL1A možno považovať za oprávnenie na dosahovanie príjmu z podnikania alebo inej samostatnej\nzárobkovej činnosti, zaujal svoje záväzné stanovisko už najvyšší správny súd v rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/3/2019 z 24.11.2020.\nRozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 26.08.2024.\nKonanie pred správnym súdom\n9. Žalobkyňa svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z\n30.07.2024, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu SP-ne č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017\nodôvodnila konštatovaním o nezákonnom procesnom postupe SP-ne a žalovaného pred vydaním\nžalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj ich nezákonnosťou z dôvodu, že nevychádzajú zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu.\nŽalobkyňa v prvom rade poukázala na existenciu esenciálneho rozporu v záveroch stanovísk\nveľkého senátu najvyššieho správneho súdu v jeho rozhodnutiach sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019\nna jednej strane a sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 na strane druhej, spočívajúci v tom, že podľa\nskoršieho rozhodnutia veľkého senátu z 30.04.2019 lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A nie je\npodnikateľom, ale podľa neskoršieho rozhodnutia veľkého senátu z 24.11.2020 samotná držba licencie\nL1A zakladá lekárovi postavenie SZČO s povinnosťou platiť odvody titulom povinného nemocenského\na dôchodkového poistenia; súčasne žalobkyňa poukázala na spoločný prienik uvedených rozhodnutí vo\nvzťahu k otázke posúdenia či je povinnosťou SP v konaní začatom z jej podnetu zaručiť pre účastníka\n\nkonania riadny proces a umožniť mu vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom uvedené\npoukazy žalobkyňa zavŕšila konštatovaním, že rozhodnutie žalovaného riadiť sa vo veci žalobkyne\nneskorším rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020\nznamená riadiť sa ním dôsledne a to aj vo vzťahu k v ňom prezentovanému názoru cit. „Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na\nto, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela\nexistovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa\noprávnenia.“\nV nadväznosti na citované žalobkyňa s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 581/2004\nZ. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „zákon o ZP“),\nv zmysle ktorých, lekár môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, iba ak disponuje Úradom pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) na jeho žiadosť vydaným číselným kódom\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, o pridelenie ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti\npovinný Úrad požiadať do 90 dní od právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,\ns tým, že ak by o tento číselný kód lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepožiadal, nemohol\nby príslušným zdravotným poisťovniam vykazovať poskytnutú zdravotnú starostlivosť a nemohol\nby ani pacientom predpisovať žiadne lieky ani zdravotnícku pomôcku, t.j. nemohol by poskytovať\nzdravotnú starostlivosť, v ktorom kontexte žalobkyňa podotkla, že v konaní pred žalovaným verejnou\nlistinou vydanou Úradom 23.10.2013 preukázala, že Úrad ukončil platnosť jej kódu ako poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti v odbore dermatovenerológia dňom 30.11.2013, takže v jej prípade licenciu\nL1A nemožno považovať za oprávnenie podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., keďže\nv rozhodnom čase existovala na jej strane nemožnosť vykonávať činnosť spočívajúcu v poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti z dôvodu ukončenia platnosti kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\nÚradom. Teda podľa žalobkyne cit. „Licencia žalobcu L1A bez platného kódu poskytovateľa prideleného\nÚradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (...) nezakladala plnohodnotné oprávnenie\nžalobcu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V dôsledku ukončenia platnosti kódu žalobcu\nako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebola\nna strane žalobcu naplnená ani formálna ani materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti,\npretože existovala vonkajšia prekážka nezávisle od vôle žalobcu, ktorá by mu bránila vykonávať\nsamostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení\nprevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste.“\nĎalší žalobný bod žalobkyne spočíva v jej námietke, podľa ktorej bola postupom SP pri vydávaní žalobou\nnapadnutého rozhodnutia ukrátená na jej legitímnych očakávaniach, že SP a žalovaný budú s ňou konať\nriadne a v zmysle princípov dobrej verejnej správy a nie účelovo, utajene a prekvapivo, v ktorom dôsledku\nžalobkyňa očakávala, že SP pred vydaním napadnutého rozhodnutia úplne zistí skutkový stav veci;\nže pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia si SP vyžiada stanovisko žalobkyne ako účastníčky\nkonania; že SP si zabezpečí pred svojím rozhodnutím všetky dôkazy nielen tie, ktoré ju utvrdzujú v jej\nprednastavenom názore, ale aj tie, ktoré sú v prospech žalobkyne (napr. rozhodnutie vydané Úradom\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 23.10.2013); že žalovaný sa vysporiada s odvolacou\nnámietkou žalobkyne a neuvedie ju iba v rozhodnutí (nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou\nodňatia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; s námietkou kompetencií SLK; s námietkou\nnerozlišovania medzi pojmom povolenie a licencia; s námietkou neverejnosti údajov v registri licencií\nvedenom SLK); že SP-ňa bude rešpektovať princíp rovnosti účastníkov, bez deklarovania svojho\nmocenského vplyvu spočívajúceho v možnosti spojenia okamihu začatia nedávkového konania s\nokamihom doručenia samotného rozhodnutia bez predchádzajúceho upovedomenia žalobkyne o konaní\nako účastníčky konania, v ktorom dôsledku SP zmenila dvojstupňové konanie na jednostupňové\ns dodatkom, že vyjadrenie sa k veci prostredníctvom odvolania, nie je možné stotožňovať s právom\nna vyjadrenie sa v prvom stupni a preto ani poukaz žalovaného v tomto smere na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn, 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011 podľa žalobkyne neobstojí, pretože jeho\npredmetom, na rozdiel od veci žalobkyne, bolo predpísanie dlžného poistného. Žalobkyňa sumarizovala,\nže nevyžiadanie si SP-ňou rozhodnutia Úradu vo veci ukončenia platnosti jej kódu ako poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia Sp-ňou vo veci samej,\nkeďže ide o preukázanie existencie objektívnej nemožnosti vykonávať lekársku starostlivosť ňom\n30.11.2013. Podľa žalobkyne SP a žalovaný v snahe generalizovať (paušalizovať) závery rozhodnutia\nveľkého senátu najvyššieho správneho súdu z rozhodnutia sp. zn. 1Vs/3/2019 bez náležitého a\nindividuálneho skúmania jej prípadu, ju posúvajú do kategórie „byť podnikateľom proti svojej vôli“, čo je\nv rozpore s ústavným princípom slobody podnikania.\n\nŽalobkyňa žiadala o nariadenie pojednávania s odôvodnením, že to doby prejednania veci môže na jej\nstrane dôjsť k zmene okolností, ktoré tak môže na pojednávaní objektívne prezentovať, resp. uplatniť,\nkeďže správny súd pri rozhodovaní o žalobe v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi.\nSúčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie jej žalobe odkladného účinku.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\núčinnom od 01.07.2014 je pre určenie statusu fyzickej osoby ako SZČO nevyhnutné, aby táto splnila\nkumulatívne dve podmienky a to, aby dosiahla vek 18 rokov a súčasne, aby v roku rozhodnom\npre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia dosahovala príjmy z podnikania alebo inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. s dodatkom, že samotný\nstatus SZČO nepostačuje na to, aby tejto osobe vznikalo povinné sociálne poistenie, ešte musí\nbyť splnená podmienka výšky tohto príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\nv kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku kedy dochádza k vzniku povinného sociálneho poistenia.\nPre vznik povinného poistenia nie je rozhodujúce na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba\ndosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a rozhodujúcou je len výška\ntohto príjmu. Keďže žalobkyňa k 01.07.2014 spĺňala definíciu statusu SZČO a súčasne v roku 2013\ndeklarovala v daňovom priznaní príjem z podnikania v sume prevyšujúcej zákonom stanovenú hranicu\npríjmu potrebnú pre vznik povinného sociálneho poistenia, preto jej k 01.07.2014 vzniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s tým, že nie je rozhodujúce či žalobkyňa tento\npríjem dosiahla zo živnosti alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp.\nna základe iného právneho vzťahu ktorý by zakladal status SZČO.\nV ďalšom žalovaný identicky ako vo svojom rozhodnutí zopakoval, že v zmysle zákona č. 578/2004\nZ. z., možno zdravotnú starostlivosť poskytovať vo viacerých formách a to v pracovnoprávnom\nvzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nalebo licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia\npodľa osobitného predpisu, pričom na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, za ktorú sa považuje\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ\nna základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, postačuje existencia licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe, t.j. licencia L1A. Tento typ licencie zakladá jej držiteľovi\nstatus SZČO na účely sociálneho poistenia, čo bolo ustálené rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho\nsprávneho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020, podľa ktorého v prípade držiteľov licencie\nL1A je naplnená formálna aj materiálna stránka na výkon činnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,\npretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila\nvykonávať samostatnú zdravotnícku prax, t.j. poskytovať zdravotnú starostlivosť a skutočnosť, že držiteľ\nlicencie L1A túto nevyužíva neznamená aj reálnu nemožnosť jej využívania, okrem, ak by existovala\nobjektívna, t.j. nezávisle od vôle držiteľa licencie, prekážka pre vykonávanie tejto činnosti. V uvedenej\nsúvislosti žalovaný, identicky ako v rozhodnutí uviedol, že v rozhodnom čase bola žalobkyňa držiteľkou\nlicencie L1A a teda mala status SZČO, ktorá licencia ju oprávňovala dosahovať príjem z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z..\nV súvislosti so žalobnou námietkou žalobkyne týkajúcou sa kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,\nžalovaný v prvom rade poznamenal, že zákon č. 578/2004 Z. z. až s účinnosťou od 01.05.2015 v §\n79 ods. 2 zakotvil povinnosť, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe je povinný do 90 dní od právoplatnosti licencie požiadať Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie mu kódu poskytovateľa, pričom do tej doby,\nt.j. do 30.04.2015 zákon túto povinnosť ukladal len poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý bol\ndržiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Súčasne žalovaný podotkol, že\nnajvyšší správny súd sa opakovane vysporiadal s námietkou, ktorou účastníci namietali nemožnosť\nvykonávania činnosti na základe licencie L1A z dôvodu ukončenia platnosti kódu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti a túto vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože udelenie kódu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti nie je nevyhnutnou podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale jedná\nsa len o povinnú náležitosť lekárskeho predpisu, prípadne lekárskeho poukazu, čo však neznamená\nžeby žalobkyňa nemohla poskytovať zdravotnú starostlivosť, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal\nna rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30.04.2024, v ktorom kasačný\nsúd konštatoval, že absencia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nezakladá objektívnu právnu\nnemožnosť využívania licencie L1A, ale len faktickú prekážku poskytovania zdravotnej starostlivosti.\nNapokon žalovaný vo všeobecnej rovine poznamenal, že právne normy vo veciach sociálneho\nzabezpečenia sú normy verejného práva a teda sú to normy kogentného charakteru, t.j. prikazujúce\n\na zakazujúce, čo znamená, že sa od nich nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožní s tým, že\nSP je povinná ich striktne dodržiavať a z toho dôvodu nie je oprávnenou hľadať také riešenie, ktoré by\nbolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Podľa SP, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 9Sžsk/16/2007 z 31.10.2018, princíp právnej istoty v sociálnych veciach znamená,\nže je potrebné zabezpečiť, aby v obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a aby SP\npristupovala ku všetkým účastníkom konania rovnako s dodatkom, že princíp spravodlivosti neznamená\núspech v spore.\nVo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne procesného pochybenia SP, ku ktorému malo dôjsť tým, že\nSP neupovedomila žalobkyňu o začatí nedávkového konania, žalovaný zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej aj v žalobou napadnutom rozhodnutí a to opätovne s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011 zmysle ktorého, konanie začaté z podnetu SP je začaté\nprvým úkonom, ktoré SP vykoná voči účastníkovi konania a ktorým úkon môže byť aj doručenie\nrozhodnutia s tým, že SP nemá zákonnú povinnosť upovedomiť o začatí konania všetkých známych\núčastníkov konania. Ohľadne námietky žalobkyne, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR by\nnemal byť v tomto prípade aplikovateľný, pretože jeho predmetom bolo predpísanie dlžného poistného,\nžalovaný uviedol, že v zmysle § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je nedávkovým konaním nielen\nkonanie o vzniku sociálneho poistenia, ale aj rozhodovanie o poistnom a príspevkoch na starobné\ndôchodkové sporenie a navyše SP poukázala, že identické názory zdieľal aj najvyšší správny súd\nv rozhodnutí sp. zn. 7Sžsk/137/2018 z 27.04.2022. V tomto smere SP dodala, že žalobkyňa mala\nmožnosť vyjadriť sa k veci v odvolaní proti rozhodnutiu SP s tým, že ak by v tomto odvolaní uviedla\nrelevantné dôvody SP mohla v ich dôsledku už v prvom stupni v rámci autoremedúry svoje rozhodnutie\nrevidovať, avšak v danom prípade žalobkyňa v odvolaní takéto skutočnosti neuviedla. Vo vzťahu\nk zisťovaniu skutkového stavu SP poukázala, že § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. uvádza iba príkladmo,\nčo možno považovať za podklad pre rozhodnutie s dodatkom, že v nedávkových konaniach SP realizuje\nsvoje práva vyplývajúce zo sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, ktorým zodpovedajú povinnosti\nsubjektov sociálneho poistenia, t.j. v tomto konaní sa realizuje zásada oficiality na strane SP, preto aj\nobstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou SP, ktorá nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania,\nale dôkazy vykonáva z vlastnej iniciatívy.\nOhľadne poskytovania informácií z registra licencií vedeného SLK, SP poukázala na dohodu\no poskytovaní údajov z tohto registra, ktorá bola uzavretá medzi SP a SLK a ktorou sa realizuje povinnosť\nspolupráce v zmysle § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a to už od 01.01.2004 a ktorá upravuje\npodrobnosti spolupráce pri poskytovaní údajov z registra licencií v rozsahu nevyhnutnom pre výkon\nsociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a preto ohľadne získavanie týchto informácií\nani v danom prípade SP nešla nad rámec zákona.\nPokiaľ ide o žalobné námietky, že žalovaný dotváral rozhodnutie SP, žalovaný podotkol, že rozhodnutie\nSP a rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za jeden celok a to s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžso/57/2013 z 18.11.2014 alebo najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n9Sžsk/117/2018 z 27.04.2022 alebo sp. zn. 9Sžsk/106/2019 z 26.05.2021, či sp. zn. 7Sžsk/33/2019 z\n27.04.2022 s tým, že judikatúra je v tejto otázke jednotná ako aj v tom smere, že nie je povinnosťou\nsprávneho orgánu odpovedať na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale je povinnosťou\nvysporiadať sa iba s podstatnými otázkami čo danom prípade bolo splnené.\n11. Uznesením č. k. 15 Sas/9/2024-46 z 08.01.2025 správny súd zamietol návrh žalobkyne na priznanie\nodkladného účinku v žalobe.\n12. Žalobkyňa vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojej argumentácii\nv žalobe ohľadne porušenia jej procesných práv neoznámením jej začatia nedávkového konania;\nako aj na argumente o nevysporiadaní sa žalovaným so všetkými jej odvolacími námietkami (námietka\nnerozlišovania medzi pojmami povolenie/licencia; kompetenčná námietka SLK, MZ SR a VÚC; námietka\nprávneho podkladu pre oznamovaciu povinnosť SLK pre SP; námietka neverejnosti údajov v registri\nvedenom SLK a pod. s tým, že ak sa týmito námietkami žalovaný nemienil zaoberať mal uviesť\ndôvody, pre ktoré mal tento názor, čo žalobkyňa vníma ako dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný svojím vyjadrením dopĺňa svoje\nrozhodnutie čo žalobkyňa považuje za neprípustné.\n13. K stanovisku (replika) žalobkyne, ktoré bolo žalovanému doručené na vyjadrenie 02.05.2025,\nžalovaný už svoje vyjadrenie (duplika) nepredložil.\n\n14. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 06.03.2026, na ktoré boli riadne a včas\npredvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný svoju neprítomnosť včas ospravedlnil so\nsúhlasom konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného.\nNa pojednávaní prítomná žalobkyňa uviedla, že 24 rokov vykonáva lekársku prax ako lekár v jednej\nordinácii a počas celej doby riadne uhrádzala všetky odvody, ktoré bola povinná odvádzať, z toho\ndôvodu nerozumie prečo sa nachádza na súde, keďže sa s týmito platbami neomeškala a nerozumie\nz akého dôvodu SP voči nej vydala nejaké rozhodnutie o vzniku jej poistenia. Vo vzťahu k licencii\nL1A zdôraznila, že sa jedná iba o licenciu, ktorá preukazuje odbornú spôsobilosť každého lekára,\navšak táto licencia sama osebe neumožňuje vykonávať zdravotnú starostlivosť lekárovi bez toho, aby\nten nemal aj kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázala, že ona sama\ntento kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spolu s kódom jej ako lekárky ma uvedený aj na\npečiatke, bez tohto kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti by nemohla komunikovať s pacientom\nani voči zdravotnej poisťovni by nemohla vykazovať činnosť. Na tomto mieste správny súd nepovažoval\nza potrebné uvádzať vyjadrenie iba pre účel pojednávania žalobkyňou splnomocnenej príbuznej\n(švagriná) žalobkyne a to jednako z dôvodu, že toto vyjadrenie bolo prerozprávaním (parafrázovaním)\nžaloby a do konania produkovaných písomných vyjadrení žalobkyne a jednako v danom prípade kvôli\nabsencii definície blízkej osoby v § 51 ods. 2 SSP a v tom dôsledku s potrebou aplikácie § 116\nObčianskeho zákonníka, možno mať pochybnosť, že charakter príbuzenského vzťahu medzi žalobkyňou\na splnomocnenkyňou by bol spôsobilý mať za následok, že ujmu, ktorá by mohla byť spôsobená na\nprávach a povinnostiach žalobkyne by splnomocnenkyňa mohla pociťovať ako ujmu vlastnú, keďže v\ndanom prípade sú predmetom konania práva a povinnosti výsostne prináležiace žalobkyni.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne\nsúdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“\n16. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (b) v konaní podľa\n§ 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i).“\n17. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak (d)\nide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.“\n18. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“\n19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\n(a) Sociálnej poisťovne.“\n20. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje\nneformálne.“\n21. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP „(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť\nalebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“\n22. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) v znení účinnom ku dňu (01.07.2014) vzniku žalobkyni povinného sociálneho poistenia (ďalej len\n„v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis\nalebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,\nčinnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá (b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6-odkaz na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003\nZ. z..“\n23. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo\nčinná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku\nrozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\n\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.\n2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú\nasistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“\n24. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 „Samostatne zárobkovo činná\nosoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa\nosobitného predpisu 8) – odkaz na § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov a § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v súvislosti so\nzárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa\nzmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím.“\n25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods.\n1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,\na zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený\nv § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n26. Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(5) Vymeriavací\nzáklad povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej\nosoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne\npoistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného\nvymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa\nplatí poistné.“\n27. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na konanie vo\nveciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis\no správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v\nrozsahu upravenom týmto zákonom.“\n28. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Organizačná\nzložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný\nstav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.\n(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej\npoisťovne z jej činnosti.“\n29. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Samostatne\nzárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie\nnajneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich\nzániku.“\n30. Podľa § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(9) Orgán, ktorý\nvydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie\ntakéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.“\n31. Podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.)\nv znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Príjmami z podnikania sú\na) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,\nb) príjmy zo živnosti,\nc) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),\nd) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa\nodsekov 7 a 8.\n(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy\na) z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania\nliterárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov,\n\nrozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a\nz použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,\nb) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,\nc) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,\nd) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.\n(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu\nnehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo\nnehnuteľnosti.“\n32. Podľa § 1 ods. 1 písm. f) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len „zákon č. 578/2004\nZ.z.) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon ustanovuje (f) povinnosti poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) a povinnosti zdravotníckeho pracovníka.“\n33. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(4) Zdravotnícke\npovolanie sa vykonáva\na) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,\nb) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11)\nalebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,\nc) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),\nd) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo\ne) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.“\n34. Podľa § 4 pídm. a) a b) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Poskytovateľ je\n(a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe\n1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa\nosobitného predpisu,\n2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo\nb) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (§ 10).“\n35. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Samostatnú\nzdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná\nasistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].\n(2) Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v\nzdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie\nje ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.“\n36. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ministerstvo\nzdravotníctva vydáva povolenie na prevádzkovanie (a) ambulancie záchrannej zdravotnej služby,\na to 1. ambulancie (...); (b) špecializovanej nemocnice; (c) zariadenia biomedicínskeho výskumu; (d)\ntkanivového zariadenia; (e) biobanky; (f) referenčného laboratória.\n(2) Samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie\n(a) ambulancie okrem ambulancie podľa odseku 1 písm. a); (b) zariadenia na poskytovanie\njednodňovej zdravotnej starostlivosti; (c) stacionára; (d) polikliniky; (e) agentúry domácej ošetrovateľskej\nstarostlivosti; (f) zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek okrem zariadení podľa\nodseku 1 písm. d) až f); (g) všeobecnej nemocnice; (h) liečebne; (i) hospicu; (j) domu ošetrovateľskej\nstarostlivosti; (k) mobilného hospicu.“\n37. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Zdravotnícky\npracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie (a) lekár; (b) zubný lekár; (c) farmaceut;\n(d) sestra; (e) pôrodná asistentka; (f) fyzioterapeut; (g) verejný zdravotník (...).“\n38. Podľa § 68 ods. 1 písm. a ) a ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)\nLicencie sa vydávajú (a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v\npovolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg\na psychológ.\n\n(2) Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár a vedie\nregister vydaných licencií.“\n39. Podľa § 79 ods. 1 prvá veta a ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)\nPoskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak (...).\n(7) Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia, je povinný do 90 dní od právoplatnosti povolenia požiadať\núrad pre dohľad o pridelenie kódu poskytovateľa.55k)- odkaz na § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004\nZ. z..“\n40. Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)\nÚrad (d) prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\nna základe žiadosti“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n41. V danom prípade žalobkyňa svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX z 30.07.2024, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP-ne č. 8616-46/2017-VT z\n26.09.2017 skoncentrovala do troch žalobných bodov a to jednako, že (i) SP-ňa procesne pochybila\nkeď jej neoznámila začatie konania vo veci vzniku sociálneho poistenia, čím jej znemožnila vyjadriť sa\nk podkladom rozhodnutia, v ktorom dôsledku tak pochybením SP-ne došlo k „zmršteniu“ dvojstupňového\nadministratívneho konania na jednostupňové, keďže žalobkyňa sa mala možnosť vyjadriť k veci až\nv rámci odvolania proti rozhodnutiu SP-ne; (ii) že v rozhodnom čase 01.07.2014, kedy jej ako SZČO malo\nvzniknúť podľa žalobou napadnutých rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie, nemohla mať status SZČO, pretože v tom čase aj keď bola faktickou držiteľkou licencie L1A\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe, túto prax fakticky nemohla vykonávať, pretože už dňom\n30.11.2013 [t.j. identickým dňom, ku ktorému jej bolo prešovským samosprávnym krajom zrušené na\njej žiadosť povolenie na prevádzkovanie ambulancie, pozn.] jej bola Úradom pozastavená platnosť\nčíselného kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, bez ktorého nemohla poskytovať lekársku\nstarostlivosť, ktorú skutočnosť je potrebné, podľa žalobkyne považovať za objektívnu okolnosť v zmysle\npredikcie najvyšším správnym súdom vysloveného právneho názoru v zjednocujúcom rozhodnutí sp.\nzn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020, podľa ktorého cit. „Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.“ s dodatkom žalobkyne, že aj\nkeď sa SP-ňa a žalovaný rozhodli riadiť, resp. keď si vybrali pre svoje rozhodovanie tento citovaný\nzjednocujúci názor najvyššieho správneho súdu a nie najvyšším správnym súdom skôr vyslovený názor\nv rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019, aj tak opomenuli vykonať dokazovanie a nezohľadnili\nžalobkyňou predložené rozhodnutie Úradu o pozastavení jej platnosti číselného kódu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti za účelom zistenia, či tu existuje alebo neexistuje najvyšším správnym súdom\nzmieňovaná objektívna nemožnosť vykonávať činnosť na základe licencie L1A; a napokon (iii), že\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je riadne odôvodnené, pretože žalobkyni neboli dané\nodpovede na všetky jej odvolacie otázky.\n42. Prv, než by bol správny súd pristúpil k preskúmaniu jednotlivých žalobných námietok žalobkyne\nmal za potrebné podotknúť, že jej žalobné námietky nekopírovali odvolacie námietky, ktoré žalobkyňa\nuplatnila v odvolacom konaní, preto nie ku všetkým žalobným námietkam (napr. k žalobnej námietke\no pozastavení žalobkyni platnosti kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) sa žalovaný mal možnosť\nvyjadriť už aj v žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom pochopiteľne žalovaný reagoval iba na\nuplatnené odvolacie námietky. Preto, ak sa k tejto námietke žalovaný vyjadroval až v rámci svojho\nvyjadrenia k žalobe pred správnym súdom, túto skutočnosť nemožno vnímať ako nedovolené dotváranie\nžalovaným jeho žalobou napadnutého rozhodnutia, ako sa to snažila naznačiť žalobkyňa vo svojej\nreplike, pretože, ako už bolo uvedené, keďže táto námietka nebola aj odvolacou námietkou, žalovaný\nrozhodujúci o odvolaní žalobkyne nemal dôvod k v odvolaní neexistujúcej námietke sa ani vyjadrovať.\nŽalobkyňa svoju odvolaciu argumentáciu, ako aj žalobnú argumentáciu a napokon aj svoju argumentáciu\nv replike menila a prispôsobovala aktuálnemu procesu názorového vývoja protiargumentov žalovaného.\n\nNajsamprv v odvolaní žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia SP-ne z dôvodov, - že\nv rozhodnom čase, t.j. k 01.07.2014 nemohla mať status SZČO pretože v tom čase už nebola\nregistrovaná ako platca DPH (ako platca DPH bola registrovaná iba do 12.12.2013); - že držba\nlicencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama o sebe nepostačuje na výkon lekárskej\nčinnosti a teda iba na jej podklade nie je možné dosahovať zdaniteľný príjem, a túto lekársku\nčinnosť možno vykonávať až na základe povolenia, ktoré nevydáva SLK-ra a ktorého existenciu\n(rozumej povolenia, pozn. súdu) vyžaduje práve cit. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. definujúci status\nSZČO, ktorý status tak žalobkyňa v rozhodnom čase 01.07.2014 nemohla mať, pretože v tom\nčase už nedisponovala povolením Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie ambulancie\n(povolenie bolo ukončené k 30.11.2013); - že v rozhodnom roku 2013 nedosahovala príjem v príčinnej\nsúvislosti s licenciou L1A a príjem z nej nedosahovala ani pred jej vydaním (licencia bola žalobkyni\nudelená 24.08.2005) a že – SP porušila jej právo na spravodlivé konanie zhmotnené v jej práve\nv konaní sa vyjadriť, keďže začatie konania o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia žalobkyni zo strany SP-ne nebolo oznámené a dozvedela sa o ňom až\ndoručením jej rozhodnutia SP-ne a keďže SP nevydala rozhodnutie o vzniku povinného poistenia\nžalobkyni v čase keď sa žalobkyňa z tohto poistenia k 30.11.2013 odhlásila, žalobkyňa mala vec za\nnespornú.\nV žalobe sa uvedené námietky žalobkyne zúžili iba na tri námietky a to na námietky, – že pre\nsvoju rozpornosť sú neaplikovateľnými odlišné stanoviská veľkého senátu najvyššieho správneho súdu\nvyjadrené v rozhodnutiach sp. zn. 1 Vs/1/2019 z 30.04.2019 a sp. zn. 1 Vs/3/2019 z 24.11.2020 a to\ns ohľadom na potrebu zachovania všeobecného princípu spravodlivosti s tým, že uvedené stanoviská\nveľkého senátu najvyššieho správneho súdu žalovaný a SP generalizovali bez skúmania konkrétneho\nprípadu žalobkyne a pre svoje rozhodovanie si vybrali to z označených stanovísk veľkého senátu\nnajvyššieho správneho súdu, ktoré nie je v prospech žalobkyne; - že SP a žalovaný sa nevysporiadali\nso žalobkyňou do konania predloženým rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\nz 23.10.2013, na základe ktorého jej bola k 30.11.2013 ukončená platnosť kódu poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, v ktorom dôsledku už nemohla poskytovať zdravotnú starostlivosť a dosahovať z nej príjem\nsťa by SZČO pre účely vzniku jej povinného poistenia k 01.07.2014 a napokon, - že v konaní SP boli\nporušené princípy spravodlivosti, keďže žalobkyni nebolo umožnené sa k veci vyjadriť pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia SP-ňou a žalovaný sa nevyjadril k všetkým jej odvolacím námietkam.\nNapokon v replike žalobkyňa dôvodila už len porušením jej procesných práv neoznámením jej začatia\nnedávkového konania SP-ňou a nevysporiadaním sa žalovaným so všetkými jej odvolacími námietkami\ns tým, že podľa žalobkyne, žalovaný neprípustne vo vyjadrení k žalobe dopĺňal svoje žalobou napadnuté\nrozhodnutie.\nNa margo uvedeného správny súd iba podotýka, že samozrejme zmena taktiky vedenia súdneho\nkonania zmenou argumentácie zo strany žalobkyne v konaní o žalobe v sociálnych veciach, čo je aj daný\nprípad, je do okamihu rozhodnutia súdu možná a zákonom prípustná (cit. § 203 ods. 1 SSP) a dokonca\npri jej posudzovaní správny súd postupuje neformálne (cit. § 202 ods. 2 SSP), avšak aj keď pri tomto\ntype žaloby správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, vždy platí, že je viazaný skutkovým stavom\nzisteným v konaní pred administratívnym orgánom [cit. § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 120 písm. b) a\n§ 6 ods. 2 psím. c) SSP], preto akákoľvek zmena pomerov na strane žalobkyne, ktorá by nastala po\nvydaní žalobou napadnutých rozhodnutí by nebola spôsobilou vyvolať ich zmenu.\n43. Aj keď, ako už bolo uvedené, všetky odvolacie námietky, ktoré žalobkyňa vzniesla proti rozhodnutiu\nSP-ne z 26.09.2017 v administratívnom konaní, neboli zhmotnené aj v správnej žalobe [námietka, že\nlicencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama o sebe nepostačuje na výkon zdravotnej\nstarostlivosti; námietka, že v rozhodnom roku 2013 žalobkyňa nedosahovala zdaniteľný príjem z licencie\nL1A; námietka registrácie žalobkyne ako platcu DPH iba do 12.12.2013], správny súd predsa len\npoukazujúc na jeho neviazanosť žalobnými bodmi pri tomto type žaloby v sociálnych veciach, žalobou\nnapadnuté rozhodnutia SP-ne a žalovaného preskúmal aj skrz tieto námietky, pričom dospel k záveru\no ich neopodstatnenosti, keďže v tomto prípade správne orgány rozhodli plne v súlade s najvyšším\nsprávnym súdom verifikovanou aplikačnou praxou § 5 a § 21 zákona č. 461/2003 Z.z..\n43.1. V súvislosti s námietkou o účinkoch licencie L1A na oprávnenie poskytovať zdravotnú starostlivosť,\nsprávne orgány správne a zákonne uzavreli, že tento typ SLK-ou vydávanej licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, sám o sebe postačuje, aby lekár majúci tento typ licencie L1A na jej\npodklade mohol poskytovať zdravotnú starostlivosť a to aj bez potreby, aby bol súčasne nevyhnutne\naj držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ako sa mylne\n\ndomnieva žalobkyňa, pretože v zmysle cit. § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z., sa zdravotnícke\npovolanie vykonáva aj iba na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa §\n10 zákona č. 578/2004 Z.z., čo je licencia L1A a v tom zmysle aj podľa cit. § 4 psím. b) zákona\nč. 578/2004 Z.z. sa fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) považuje za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorú\nzdravotnú starostlivosť nadväzne podľa cit. § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. môže lekár majúci\nlicenciu L1A poskytovať buď v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe\npovolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Súčasne je nevyhnutným uviesť, že\nuž samotná držba aktívnej (rozumej, ktorej účinky neboli hoc aj dočasne pozastavené) licencie L1A,\nbez ohľadu k tomu, či sa táto licencia aj aktívne využíva alebo nie, čo je iba na slobodnom rozhodnutí\na vôli jej držiteľa, postačuje pre záver, že jej držiteľ môže (má možnosť) vykonávať, resp. poskytovať\nzdravotnícku starostlivosť a teda, že pre účely zákona o sociálnom poistení môže z tejto činnosti\ndosahovať zdaniteľný príjem. Využívanie licencie L1A teda nie je žiadnym spôsobom podmienené aj\nsúčasnou (súbežnou) držbou povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, pretože, ako už\nbolo uvedené, lekár majúci licenciu L1A môže na jej podklade osvedčujúcej jeho odbornosť, poskytovať\nzdravotnú starostlivosť aj v zdravotníckom zariadení, ktorého nie je sám aj prevádzkovateľom, ale tak\nmôže činiť aj v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom na základe povolenia\nudeleného podľa cit. § 11 zákona č. 578/2004 Z.z.. V prípade, ak je lekár nie len držiteľom licencie L1A,\nale súčasne je aj držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),\ntak v prípade zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia automaticky neprestáva\nspĺňať aj odbornosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti deklarovanú licenciou L1A, ale na jej\npodklade môže naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť, či už v inom svojom zdravotníckom zariadení\nna základe nového jemu daného povolenia alebo v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa na\nzáklade povolenia podľa cit. § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. alebo na inom mieste. Okrem toho, ak je\nlekár držiteľom licencie L1A a súčasne ako zamestnanec zdravotníckeho zariadenia je aj držiteľom\nlicencie L1B, tak zamestnanecký pomer tomuto lekárovi nebráni, aby popri tom poskytoval zdravotnú\nstarostlivosť aj na základe licencie L1A.\nV súvislosti s touto námietkou správny súd argumentačne podporne poukazuje na záväzný zjednocujúci\nzáver veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 podľa ktorého cit.\n„52. Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí.\n53. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa\nzdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať\npodmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie\nje naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekárdržiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané\npovolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná\n(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára\nnásledne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n54. (...) Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže\nuzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania\nudeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa\noprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u\ndržiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa,\nregistráciu a pod.) nie je potrebný. (...)\n\n61. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov\nlicencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje\nžiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n62. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej\nosoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z z.\n63. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je\npotrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. 1S/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia\nL1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004\nZ.z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z.z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/\nzákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A,\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z.z. (...)\n83. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom\n„a“ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie,\nalebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na\nvýkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm.\na/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.“\nObdobne už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/16/2018 z 26.09.2018 (t.j. ešte v čase\npred zjednocujúcim záverom veľkého senátu, pozn.) uviedol cit. „... opačný názor by viedol k záveru,\nkedy by ktokoľvek (po splnení zákonných náležitostí) mohol získať x licencií na výkon povolania, tvrdiť\nvšak, že žiadne z nich nevykonáva a takto neprimerane prenášať dôkazné bremeno na správny orgán.\nVznik takejto situácie je však neprípustný. Zákon vychádza z racionálneho predpokladu, že ten, kto\npožiada o licenciu na výkon regulovanej činnosti, má záujem túto činnosť vykonávať (...) Ak by teda\nžalobkyňa mala úmysel vykonávať činnosť lekára výlučne iba v pracovnom pomere, nebolo potrebné\nžiadať o licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa však o takúto licenciu požiadala\na tiež jej bola vydaná. Pokiaľ mala záujem mať licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,\navšak túto dočasne nevykonávať, mala možnosť požiadať o dočasné pozastavenie licencie podľa § 73\nzákona č. 578/2004 Z. z.. Ani toto zákonné oprávnenie však nevyužila, požiadala o vydanie licencie a\ntúto ponechala aktívnou. Vzhľadom na uvedené má potom kasačný súd za to, že obe, materiálna ako\naj formálna rovina oprávnenia boli v prejednávanej veci naplnené.“\nSprávny súd teda sumarizuje - žalobkyni bola 24.08.2005 vydaná licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia (licencia typu L1A), na základe\nktorej bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a mala postavenie SZČO podľa §\n5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorej s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vzniklo\npoistenie. Dňa 30.11.2007 bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym krajom vydané povolenie na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore\ndermatovenerológia, ktoré povolenie bolo na žiadosť žalobkyne zrušené Prešovským samosprávnym\nkrajom k 30.11.2013, ku dňu ktorému žalobkyňa podala odhlášku z poistenia, avšak žalobkyňa\n\nbola naďalej držiteľkou aktívnej licencie L1A, ktorej platnosť bola zrušená na žiadosť žalobkyne až\nk 23.11.2015, takže do tej doby, podľa správneho súdu, táto licencia spĺňala tak po formálnej (je naplnená\nsamotnou existenciu licencie), ako aj materiálnej stránke predpoklad, aby na jej podklade žalobkyňa\nmala možnosť na jej podklade vykonávať lekársku činnosť a dosahovať z nej príjem.\n43.2. Zákonne udržateľným spôsobom sa SP-na a aj žalovaný vysporiadali aj s druhou odvolacou\nnámietkou žalobkyne, podľa ktorej jej k 01.07.2014 nemohlo vzniknúť povinné nemocenské a povinné\ndôchodkové poistenie, pretože v rozhodnom roku 2013 nedosahovala zdaniteľný príjem z licencie L1A.\nOhľadne tejto námietky správne orgány uzavreli, že nie je úlohou SP-ne skúmať charakter SZČO-ou\nv daňovom priznaní priznaného príjmu, t.j. či sa jedná explicitne iba o príjem dosiahnutý v príčinnej\nsúvislosti s licenciou L1A alebo nie.\nV súvislosti s uvedeným, správny súd podotýka, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. SP-ňa pri posúdení\nvzniku SZČO-be povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 01.júlu toho ktorého\nkalendárneho roka, vychádza s príjmov priznaných samotnou SZČO v jej daňovom priznaní k dani\nz príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (cit. § 3 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z.z.) za predchádzajúci kalendárny rok, oznámených z tohto daňového priznania SP-ni\nDaňovým riaditeľstvom SR, pričom SP-ni nebola zákonom zverená kompetencia skúmať, či nejaká\nčasť z tohto v daňovom priznaní priznaného príjmu a ak áno, tak aká, sa týka vyslovene iba výkonu\nčinnosti v príčinnej súvislosti s licenciou L1A, ale SP-ňa pre účely sociálneho poistenia zohľadňuje\ncelý v daňovom priznaní SZČO priznaný tento príjem. Uvedený záver je, podľa správneho súdu, plne\nlogickým a, aj keď sa to žalobkyni tak nejaví, tak v konečnom dôsledku je aj v jej prospech, ak\nzohľadníme, že systém nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, ktorých účelom je chrániť\npoistenca (či už zamestnanca alebo SZČO) a členov jeho rodiny pred negatívnymi dôsledkami straty\nzárobku či už v dôsledku ochorenia, úrazu, tehotenstva či materskej alebo v dôsledku staroby či pri\npoklese schopnosti pracovať (invalidita) alebo v dôsledku smrti (vdovský a vdovecký dôchodok), sú\nvybudované nie len na princípe sociálnej solidarity [bohatší prispievajú sociálne slabším; generácia\nv produktívnom veku prispieva na dôchodky; zdraví prispievajú chorým], ale aj na princípe zásluhovosti\n– t.j. čím vyšší príjem a odvod z neho, tým vyššia dávka/dôchodok v prípade straty zárobku. Takže\npre účely sociálneho poistenia zohľadnenie celého SZČO-ou priznaného príjmu z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti, nemá byť vnímané ako poškodzovanie poistenca odvodmi, ale jeho\ncieľom je zabezpečenie mu tomuto príjmu adekvátnej náhrady, pre prípad straty tohto príjmu v záujme\nzachovania príjmom determinovanej životnej úrovne pokiaľ možno v čo najvyššej miere.\nAj v súvislosti s touto námietkou správny súd argumentačne podporne poukazuje na záväzný\nzjednocujúci záver veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 podľa\nktorého cit. «105. Veľký senát považuje za správny názor senátu 9S, že povinnosť Sociálnej poisťovne\nskúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona č.\n461/2003 Z.z. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo\nzániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa\n§ 233 ods. 6 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods.\n1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy\npoistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť\nFinančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na\núčely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu\npoisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno\ndovodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne.\n106. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného\npodľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov] vo výške\nvyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať,\naká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie\nvzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,\nže aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte\ns iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá\nustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.\n107. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. 1Vs/1/2019, a že na druhú otázku, teda\n„či povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod\nprvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne\n\nvo vzťahu k licencii L1A“ prijal túto odpoveď: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku\nalebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je\ndržiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu\nk licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom\nzdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO)\npodľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované\nza príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos\nsúvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani\nz príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z\ntitulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení platnom do 31.12.2010.»\n43.3. Napokon sa žalovaný, zákonne vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobkyne, v zmysle ktorej\nžalobkyni, podľa jej názoru nemohlo k 01.07.2014 vzniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie, pretože v tom čase už nebola registrovanou ako platca DPH a tým bola iba do\n12.12.2013.\nŽalovaný v tejto súvislosti, podľa správneho súdu správne poukázal na potrebu aplikácie v rozhodnom\nčase posudzovania splnenia podmienok žalobkyňou pre vznik jej povinného sociálneho poistenia, t.j.\nk 01.07.2014 účinného znenia cit. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého v tomto rozhodnom\nčase boli zákonodarcom vyžadované dve zákonné podmienky pre priznanie osobe statusu SZČO a to,\naby dovŕšila najneskôr k 01.07.2014 vek 18 rokov a súčasne (kumulatívne), aby v predchádzajúcom\nkalendárnom roku, t.j. v roku 2013 dosiahla a v daňovom priznaní priznala príjem z podnikania a inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom stanovanú hranicu v tom čase 4 830,- Eur.\nŽalobkyňa nepochybne k 01.07.2014 obidve tieto zákonné podmienky pre vznik jej povinného poistenia\nsplnila a toto ani nerozporovala, t.j. dovŕšila vek 18 rokov a v roku 2013 priznala v daňovom priznaní\nk dani z príjmov príjem v sume 54 221,61 Eur, čo je bezpochyby suma vyššia ako v tom čase zákonný\nlimit 4 830,- Eur.\nVzhľadom k uvedenému tak neobstojí námietka žalobkyne, že k 01.07.2014 už nebola registrovaná ako\nplatca DPH, pretože registrácia za platcu DPH bola zákonnou podmienkou pre status SZČO pre účely\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia iba podľa právnej normy cit.\n§ 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v jeho znení účinnom iba do 31.12.2013, nie však už pre tento prípad\nrozhodné obdobie k 01.07.2014.\n44. Správny súd vzhliadol nedôvodnými aj tri žalobné námietky žalobkyne, ktorými sa snažila spochybniť\nzákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a podľa ktorých:\n- žalovaný nezohľadnil, že SP-ňa pred vydaním rozhodnutia neoboznámila žalobkyňu so začatím\nkonania vo veci vzniku jej povinného sociálneho poistenia a žalobkyňa sa o ňom dozvedela až\nv dôsledku doručenia jej prvostupňového rozhodnutia SP-ne, čím jej malo byť znemožnené k veci\nsa včas vyjadriť, t.j. už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom (SP-ňou), takže postupom\nSP-ne sa z dvojstupňového administratívneho konania stalo jednostupňové; súčasne v súvislosti\ns touto námietkou žalobkyňa tiež v administratívnom konaní namietala, že potom, ako podala odhlášku\nz poistenia k 30.11.2013, jej nebolo doručené rozhodnutie SP-ne o trvaní jej tohto poistenia a teda\npovažovala vec za nespornú;\n- žalovaný odobril rozhodnutie SP-ne, ktorá si pre svoje rozhodnutie z dvoch rozdielnych stanovísk\nveľkého senátu najvyššieho správneho súdu vyjadrených v rozhodnutiach sp. zn. 1 Vs/1/2019\nz 30.04.2019 a sp. zn. 1 Vs/3/2019 z 24.11.2020 vybrala to nepriaznivejšie (sp. zn. 1 Vs/3/2019\nz 24.11.2020) pre žalobkyňu, ktorého závery SP-ňa generalizovala bez skúmania konkrétneho prípadu\nžalobkyne, a navyše, podľa žalobkyne sa SP-ňa neriadila dôsledne ani týmto ňou samotnou zvoleným\nstanoviskom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, keďže opomenula ako objektívnu prekážku,\npre ktorú žalobkyňa k 01.07.2014 nemohla dosahovať príjem z licencie L1A, zohľadniť, že rozhodnutím\nÚradu z 23.10.2013 bola žalobkyni pozastavená s účinnosťou k 30.11.2013 platnosť kódu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti, bez ktorého teda už nemohla po 30.11.2013 ordinovať a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť, z ktorej by dosahovala príjem;\n- že žalovaný sa nevyjadril k všetkým jej odvolacím námietkam.\n44.1. V súvislosti s prvou z uvedených žalobných námietok žalovaný dôvodil, že konanie vo veci vzniku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia je nedávkovým konaním na ktoré sa\n\nnevťahuje správny poriadok a zo zákona č. 461/2003 Z.z. ani SP-ni nevyplýva povinnosť upovedomovať\núčastníka konania (v danom prípade žalobkyňu) vopred, rozumej pred vydaním rozhodnutia, o začatí\ntohto konania s tým, že požiadavke spravodlivého konania je dané zadosť, keď sa účastník konania\ndozvie o konaní až doručením mu prvostupňového správneho rozhodnutia SP-ne, proti rozhodnutiu\nktorému môže uplatniť odvolacie námietky, s ktorými sa následne môže v rámci autoremedúry\nvysporiadať najsamprv aj SP-ňa, avšak ak odvolaniu nemieni vyhovieť postupuje odvolanie svojmu\nnadriadenému orgánu, t.j. žalovanému.\nUvedené odôvodnenie žalovaného považuje správny súd za nevybočujúce z medzí zákonnosti a za\nplne kompaktné s rozhodovacou praxou najvyššieho správneho súdu nastavenou v zjednocovacom\nstanovisku jeho veľkého senátu sp. zn. 1 Vs/3/2019 z 24.11.2020 v ktorej otázke sa veľký senát\nnajvyššieho správneho súdu stotožnil so svojim názorom vysloveným už aj v skoršom svojom\nzjednocujúcom stanovisku sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019, podľa výroku ktorého cit. „Konanie podľa §\n178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nzačaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods.\n4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania\nochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy,\nktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“\nV súvislosti s uvedenými zjednocujúcimi stanoviskami veľkého senátu najvyššieho správneho súdu,\nmá žalobkyňa za to, že žalovaný sa svojim rozhodnutím odchýlil od týchto stanovísk, resp. od ich\ncitovanej právnej vety (výroku), v zmysle ktorej aj v dotknutom administratívnom konaní malo byť\nžalobkyni umožnené, aby sa k veci (t.j. k otázke vzniku jej povinného soc. poistenia) mohla vyjadriť ešte\npred vydaním rozhodnutia SP-ňou, čoho predpokladom malo byť, aby bola o konaní vopred SP-ňou\nvyrozumená.\nSprávny súd v uvedenej súvislosti upriamuje pozornosť na kontext v ktorom veľký senát najvyššieho\nsprávneho súdu citované formuloval. K citovanej právnej vete ohľadne potreby zabezpečenia\núčastníkovi aj v tomto nedávkovom konaní práva na spravodlivé konanie, zhmotneného aj v jeho práve\nriadne a včas sa k veci vyjadriť, dospel veľký senát najprv vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019\nz 30.04.2019 a to ako odpoveď na poslednú z troch otázok, ktorým v tomto rozhodnutí venoval\npozornosť. Následne keďže senát „9S“ najvyššieho správneho súdu, prejednávajúci inú obdobnú vec,\nsa nestotožnil s dvomi z troch, veľkým senátom najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/1/2019 z 30.04.2019 ustálených záverov, predložil svojim uznesením sp. zn. 9Sžsk/94/2018 z\n23.09.2019 opätovne vec na posúdenie veľkému senátu, v ktorej súvislosti sa senát „9S“ v označenom\nsvojom uznesení vyjadril aj k tretej otázke týkajúcej sa záruk spravodlivého konania aj v nedávkovom\nkonaní (o vzniku, zmene a zániku povinného poistenia), a to tak, že so všeobecnou formuláciou\nodpovede (výroku), ktorú uviedol veľký senát na tretiu otázku v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019 z\n30.04.2019 sa senát „9S“ v celom rozsahu stotožnil, avšak nesúhlasil so spôsobom, akým bol uvedený\nzáver aplikovaný v danom prípade na prejednávanú vec. Podľa senátu „9S“ cit. „V odpovedi veľkého\nsenátu nie je výslovne napísané, že v danom prípade Sociálna poisťovňa práva účastníka správneho\nkonania porušila. Z kontextu prejednávanej veci sa možno domnievať, že senát 10S ako aj veľký senát\npovažovali za nesprávny postup Sociálnej poisťovne, ktorým ako prvý úkon v konaní doručila účastníkovi\nsprávneho konania prvostupňové rozhodnutie. Bližšie zdôvodnenie, v čom spočíva porušenie práv, v\nrozhodnutí veľkého senátu absentuje. Senát 9S súhlasí, že Sociálna poisťovňa má povinnosť zabezpečiť\nochranu práv priznaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 48 ods.\n2 ústavy, avšak v prejednávanom prípade podľa jeho názoru tieto práva účastníka porušené neboli.\nPostup Sociálnej poisťovne nepovažuje ani za v rozpore s čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. V dôvodovej správe k zákonu o sociálnom poistení je uvedené, že vzhľadom\nna verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne sa navrhuje, aby sa v konaní vo veciach sociálneho\npoistenia postupovalo výlučne podľa tohto zákona. Použitie všeobecného predpisu o správnom konaní\n- zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zákonodarca vylúčil (§ 172 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca si uvedomoval, že konanie v\nsociálnych veciach vykonávané Sociálnou poisťovňou nie je typickým správnym konaním, a má preto\nsvoju osobitnú právnu úpravu v zákone o sociálnom poistení. Senát 9S súhlasí s tým, že práva\núčastníka správneho konania vo veciach, v ktorých koná Sociálna poisťovňa, garantované ústavou,\nmusia byť zachované. Domnieva sa však, že pri posudzovaní reálneho naplnenia ústavných práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 a predovšetkým čl. 48 ods. 2 ústavy je potrebné prihliadať na špecifický\ncharakter konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení umožňuje začať\n\nSociálnej poisťovni konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením\nprvého úkonu voči účastníkovi konania. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon\nmá ísť. Nevylučuje teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie rozhodnutia. V danom prípade ide o\nkonanie o zániku sociálneho poistenia v spornom prípade (§ 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003\nZ.z.), v ktorom Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe údajov poskytnutých jej Slovenskou\nlekárskou komorou (o existencií platnej licencie L1A) a daňovým riaditeľstvom, resp. od 01.01.2012\nFinančným riaditeľstvom SR (o výške príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti).\nPovažujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade rozhodnutia o vzniku, prerušení a zániku\npoistenia ide o rozhodnutie deklaratórne, pretože tieto skutočnosti nastávajú priamo po splnení zákonom\npredpokladaných podmienok.“ Následne, keďže veľkému senátu vec predkladajúci senát „9S“ sa síce\nstotožnil s citovaným výrokom skoršieho zjednocujúceho stanoviska veľkého senátu prezentovaným\nv rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019 a výhrady mal iba vo vzťahu k jeho odôvodneniu,\npreto veľký senát najvyššieho správneho súdu vo svojom novom zjednocujúcom rozhodnutí sp. zn. 1\nVs/3/2019 z 24.11.2020 uviedol cit. „Pokiaľ ide o výhrady senátu 9S k odpovedi veľkého senátu na tretiu\notázku, tieto výhrady sa netýkajú samotného znenia odpovede vo výroku uznesenia sp. zn. 1Vs/1/2019,\nkeďže smerujú len voči odôvodneniu odpovede, teda samotná odpoveď na tretiu otázku sporná nebola.“\nInými slovami, v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 Vs/3/2019 z 24.11.2020 prezentovaný\nnázor o nespornosti výroku, týkajúceho sa záruk spravodlivého konania v administratívnom konaní,\nvysloveného už v skoršom zjednocujúcom rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 1 Vs/1/2019 z 30.04.2019 znamená, že niet pochybností ani sporu o tom, že aj v konaní o vzniku,\nzmene či zániku povinného sociálneho poistenia je potrebné zabezpečiť právo účastníka na spravodlivé\nkonanie, ktorého imanentnou súčasťou je aj jeho právo k veci sa vyjadriť. Pokiaľ ide o praktický spôsob\na rozsah zabezpečenia tohto práva účastníka konania vedeného podľa zákona č. 461/2003 Z.z., na\nktoré konanie bola podľa cit. § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vylúčená aplikácia správneho\nporiadku, tak v tomto smere sa rozhodovacia prax najvyššieho správneho súdu stotožnila s vyššie\nprezentovaným názorom senátu „9S“, podľa ktorého, keďže konanie vo veci vzniku, zmeny a zániku\npovinného sociálneho poistenia je osobitným typom konania výhradne podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,\nv ktorom je deklaratórne (osvedčujúce) rozhodovanie SP-ne determinované, resp. podmienené výlučne\nsplnením explicitne (presne) stanovených objektívne merateľných a objektívne zistiteľných (bez potreby\npolemiky) zákonných podmienok, tak právu na spravodlivé konanie účastníka konania je dané zadosť, ak\nsa o prebiehajúcom konaní dozvie až doručením mu prvostupňového rozhodnutia SP-ne, ktorá ani nemá\nzákonnú povinnosť účastníkovi konania začatie tohto konania osobitne vopred oznamovať [čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon] s tým, že právo účastníka na vyjadrenie je zabezpečené jeho možnosťou uplatniť\nsvoju argumentáciu v odvolaní. Na tomto mieste nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne,\nžeby sa týmto postupom administratívne konanie stalo iba jedno-inštančným, pretože s odvolacími\nnámietkami účastníka konania má možnosť vysporiadať sa aj SP-ňa ako prvostupňový správny orgán\nv rámci autoremedúry a ak by SP-ňa nemienila odvolacím námietkam vyhovieť, postupuje vec na\nvybavenie žalovanému.\nVzhľadom k uvedenému je tak podľa správneho súdu nedôvodnou žalobná námietka žalobkyne, podľa\nktorej tým, že ju SP-ňa neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, jej tým neposkytla\nmožnosť vyjadriť sa k začatému konaniu. Predmetné konanie je nedávkovým konaním začatým z\npodnetu organizačnej zložky SP, ktoré je v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. začaté dňom, kedy SP\nurobila voči žalobkyni ako účastníčke konania prvý úkon, pričom zákon č. 461/2003 Z. z. nekonkretizuje\no aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné, vzhľadom na uvedený charakter konania, považovať\naj doručenie žalobkyni rozhodnutia, ku ktorému mala žalobkyňa možnosť vyjadriť sa v odvolaní, čo\nnapokon aj využila, pričom žalovaný sa s jej námietkami v rozhodnutí vysporiadal, preto nedošlo k\nporušeniu zákonných práv žalobkyne.\nPodľa správneho súdu je nedôvodnou, aj v rámci tejto prvej námietky uplatnená čiastočná námietka\nžalobkyne, podľa ktorej nemala vedomosť, žeby jej poistenie vzniklo, keďže po ňou podanej odhláške\nz poistenia k 30.11.2013, SP-ňa nevydala žiadne rozhodnutie, ktorým by túto spornosť riešila a preto\nmala žalobkyňa vec za nespornú. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s argumentom žalovaného,\nže SP-ňa vychádzala z prezumpcie (predpokladu) správnosti žalobkyňou podanej odhlášky a v súlade\ns cit. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podmienky vzniku, trvania alebo zániku povinného poistenia\nSP-ňa skúma (preveruje) až k 1. júlu kalendárneho roka, kedy je známy už aj príjem SZČO za tomuto\nroku predchádzajúci kalendárny rok (t.j. či nepresahuje 12-násobok vymeriavacieho základu). Navyše\nsprávny súd dodáva, že SP-ňa ani nemala možnosť skôr rozhodnúť o vzniku sociálneho poistenia\nžalobkyne a teda ani toto rozhodnutie žalobkyni doručiť, pretože nemala vedomosť o pretrvávajúcej\n\nexistencii aktívnej licencie typu L1A žalobkyne, ktorá o nej SP-ňu neinformovala (aspoň to netvrdí)\na informáciu o trvaní licencie poskytla SP-ni až SLK. Podľa § 228 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom od 01.01.2014, mala žalobkyňa ako SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie\na dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení. Túto povinnosť žalobkyňa\nnesplnila, preto nie je možné, aby sa dovolávala legitímneho očakávania o nespornosti veci (k čomu\nzrejme žalobkyňa smerovala), ak tieto očakávania vznikli len z dôvodu porušenia právnej povinnosti\nžalobkyne voči SP-ni. V takomto prípade totiž očakávania nie sú legitímne a nemohlo žiadnym spôsobom\nprísť k nepredvídateľnému zásahu verejnej moci do práv žalobkyne, pretože tento zásah v podobe\nrozhodnutia SP, by bol za splnenia zákonom uložených povinností predvídaný.\n44.2. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť žaloby ani pokiaľ ide o druhú žalobnú námietku, podľa ktorej si\nmali SP-ňa a žalovaný zvoliť z dvoch zjednocujúcich stanovísk veľkého senátu najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019 a sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 to z nich, ktoré je pre\nžalobkyňu nepriaznivejšie (sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020) bez zohľadnenia špecifík prípadu žalobkyne\ns dodatkom, že naviac, podľa žalobkyne, sa SP-ňa neriadila dôsledne ani týmto ňou samotnou zvoleným\nstanoviskom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, keďže opomenula ako objektívnu prekážku,\npre ktorú žalobkyňa k 01.07.2014 nemohla dosahovať príjem z licencie L1A, zohľadniť, že rozhodnutím\nÚradu z 23.10.2013 bola žalobkyni pozastavená s účinnosťou k 30.11.2013 platnosť kódu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti, bez ktorého teda už nemohla po 30.11.2013 ordinovať a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť, z ktorej by dosahovala príjem.\nNa tomto mieste správny súd uvádza, že v danom prípade otázka aplikácie niektorého z dvoch\nzjednocujúcich stanovísk veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019\na sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 v žiadnom prípade nebola otázkou voľby, ako sa mylne domnieva\nžalobkyňa, a to ani v smere výberu niektorého z nich a ani v smere voľby či to ktoré stanovisko bude\nalebo nebude SP-ňu zaväzovať. Platí jednako, že neskoršie zjednocujúce stanovisko veľkého senátu\nneguje (ruší) jeho skoršie zjednocujúce stanovisko v danej otázke, keďže došlo k názorovému posunu\noproti skoršiemu názoru a jednako, že rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sú tak\npre správne orgány, ako aj pre správne súdy (bez možnosti voľby) záväzné. Preto aj v danej veci SPňa a aj žalovaný museli postupovať podľa rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020.\nV kontexte uvedeného správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30.04.2024 podľa ktorého cit. „Žalobkyňa v časti kasačnej\nsťažnosti taktiež poukazovala na rozdielne závery veľkých senátov najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019\na 1 Vs 3/2019. Treba však zdôrazniť, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky\nzáväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom\nprávny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého\nsenátu. V súčasnosti tak treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku\nveľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019. Toto rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho\nsúdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky\nju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval\nza ústavne neudržateľné. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými\nprávnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného\nustanovenia odkláňal.“\nSprávny súd dodáva, že v okolnostiach veci žalobkyňa nekonkretizovala, ktorými zo špecifík jej prípadu\nsa SP-ňa nezaoberala, resp. ktoré z nich nezohľadnila.\nPokiaľ ide o pozastavenie platnosti kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti žalobkyni dňom\n30.11.2013, tak na tomto mieste správny súd opakovane (viď vyššie) uvádza, že táto námietka nebola\naj odvolacou námietkou, preto v súvislosti s ňou žalovaný až vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v\n§ 79 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. až s účinnosťou od 01.05.2015 bola zakotvená povinnosť,\nže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nje povinný do 90 dní od právoplatnosti licencie požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\no pridelenie mu kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorá skutočnosť teda nastala až po, pre\ntoto konanie, rozhodnom období 01.07.2014 s ktorým záverom sa stotožňuje aj správny súd. Okrem\ntoho otázku držby kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach\nnie len najvyšší správny súd, ale aj Ústavný súd SR s tým záverom, že platnosť kódu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti nie je nevyhnutnou podmienkou preto, aby lekár mohol vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, resp. poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe licencie L1A.\n\nV tomto smere správny súd ešte konkretizuje, že v zmysle citovaných § 4 a § 27 zákona č. 578/2004\nZ.z. je potrebné rozlišovať medzi zdravotníckym pracovníkom, ktorým je aj lekár na jednej strane\na poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na strane druhej, pričom lekár ako zdravotnícky pracovník\nmá svoj vlastný kód zdravotníckeho pracovníka, ktorý sa mu nemení počas celej doby jeho lekárskej\npraxe, nech už vykonáva svoju prax v ambulancii alebo v nemocnici, či na inom mieste, a súčasne\nmá aj kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr. kód ambulancie), ktorý identifikuje miesto, kde\nlekár zdravotnú starostlivosť poskytuje a ktorý kód poskytovateľa sa u lekára počas doby jeho lekárskej\npraxe môže meniť, keďže lekár môže meniť miesto svojho pôsobiska. Napokon aj samotná žalobkyňa na\npojednávaní uviedla, že na svojej pečiatke má uvedené dva kódy a to svoj kód lekára a kód poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti, takže keď žalobkyňa prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulancii\nk 30.11.2013 je len logické, že týmto dňom jej bola zastavená aj platnosť kódu tohto (ambulantného)\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, avšak súčasne to neznamená, žeby jej zanikla aj platnosť kódu\nlekára sťa by zdravotníckeho pracovníka, na základe ktorého mohla poskytovať zdravotnú starostlivosť\naj naďalej. Z uvedených dôvodov ani táto námietka žalobkyne neobstojí.\nSprávny súd v uvedenej súvislosti podporne poukazuje na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu\nsp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30.04.2024 podľa ktorého cit. „Námietky žalobkyne, že svoju činnosť nemôže\nvykonávať bez toho, aby mala uzavretú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, resp. aby mala pridelený\nkód poskytovateľa, nijako nespochybňujú jej oprávnenia na výkon takejto činnosti. To, že žalobkyňa\ntakéto zmluvy neuzavrela, znamená len toľko, že oprávnenie založené licenciou L1A nevyužíva. Na\nto, aby žalobkyňa nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.\nz., by u nej musela existovať objektívna právna nemožnosť vykonávať takúto činnosť. Ako však\nkasačný súd vysvetlil už vyššie, takúto objektívnu právnu možnosť zakladá práve uvedená licencia.\nPreto pre postavenie samostatne zárobkovej činnosti nie je podstatné, či lekár uzavrel zmluvu so\nzdravotnou poisťovňou alebo pacientom, pretože takúto zmluvu kedykoľvek môže uzavrieť. Ani sama\nžalobkyňa netvrdí, že by jej čokoľvek (okrem jej vlastného rozhodnutia) bránilo v uzavretí takýchto\nzmlúv a poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To isté platí aj ohľadom kódu poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, ktorého absencia nezakladá objektívnu právnu nemožnosť využívania licencie L1A, ale len\nfaktickú prekážku poskytovania zdravotnej starostlivosti (ťažkosti pri zúčtovaní výkonov so zdravotnou\npoisťovňou a ich úhrade). Pre úplnosť treba navyše doplniť, že rozsah poskytovateľov, ktorí sú povinní\npožiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa, sa rozšíril\no poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A až zákonom č. 77/2015 Z. z. s\núčinnosťou od 1. mája 2015.“\nÚstavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 675/2024 z 27.11.2024 tiež uviedol cit. „...\ntechnická podmienka (kód pridelený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vyhotovenie\npečiatky, pozn.), na ktorú poukazovala sťažovateľka, nie je zákonným predpokladom vzniku povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia SZČO podľa relevantnej právnej úpravy a ani podľa záverov\nuž uvedeného rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu. Na tomto mieste zároveň ústavný súd\npodotýka, že neexistencia prideleného kódu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na\nvyhotovenie pečiatky lekárom s licenciou L1A nepredstavuje objektívnu nemožnosť vykonávať činnosť,\nktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa licencie L1A, ako uviedla sťažovateľka vo svojej\nústavnej sťažnosti (a rovnako aj v kasačnej sťažnosti, pozn.). To, či požiada alebo nepožiada o tento kód,\ntotiž logicky záviselo práve od konania držiteľa licencie. Navyše právna úprava účinná od 1. mája 2015\n(§ 79 ods. 7 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pozn.) už vyslovene zakotvuje povinnosť\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\npožiadať do 90 dní Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa.“\nV zmysle Ústavným súdom SR uvedeného teda, neplatnosť kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\nnie je takou objektívnou prekážkou, ktorá by mala za následok nemožnosť poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na základe licencie L1A, ako sa mylne domnieva žalobkyňa, a to už aj z dôvodu, že aby sa\nmohlo jednať o takúto objektívnu prekážku, tak táto by musela nastať nezávisle od vôle lekára, avšak\npridelenie kódu poskytovateľa a pozastavenie jeho platnosti je realizované na žiadosť lekára, teda jeho\ndanosť závisí od vôle lekára a nie je objektívnou od vôle nezávislou skutočnosťou.\nZ uvedených dôvodov neobstojí ani táto druhá žalobná námietka žalobkyne.\n45. Záverom správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tretiu žalobnú námietku žalobkyne, podľa\nktorej sa žalovaný nevysporiadal so všetkými jej odvolacími námietkami a to konkrétne – neodôvodnil\nexistenciu zákonného podkladu, na základe ktorého SLK poskytuje informácie SP-ni; neodôvodnil\nnerozlišovanie v cit. § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. pojmov povolenie a licencia; neodôvodnil\n\nbezdôvodné prisudzovanie žalobkyni statusu podnikateľa proti jej vôli a nezdôvodnil svoje rozhodnutie\ns ohľadom na potrebu všeobecného princípu spravodlivosti.\nPokiaľ ide o zákonný podklad pre spoluprácu SLK a SP-ne, uvedená námietka žalobkyne sa nezakladá\nna pravde, pretože žalovaný v tejto súvislosti poukázal na cit. § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z.,\npodľa ktorého cit. „Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť\nSociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo\nzrušenia.“ V danom prípade je teda orgánom, ktorý lekárovi vydáva povolenie na vykonávanie činnosti vo\nforme licencie L1A, práve SLK, ktorá je na základe uvedeného zákonného podkladu povinná informovať\nSP-ňu jednako o vydaný licencie a jednako o jej zrušení.\nS označeným § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. súvisí aj ďalší dopyt žalobkyne, ktorá má za to,\nže tým, že v tomto ustanovení zákonodarca nepoužíva pojem licencia, ale iba pojem povolenie, ktoré\npojmy v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. nie sú identickými, že teda sa toto ustanovenie § 233 ods. 9\nzákona č. 461/2003 Z.z. na prípad licencie nevzťahuje a teda ani žalobkyňa nemôže byť považovaná\nza SZČO v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na tomto mieste správny súd podotýka, že je síce\npravdou, že žalovaný sa k tejto otázke žalobkyne bližšie vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí\nnevenoval, avšak uvedená skutočnosť nie je spôsobilou spochybniť zákonnosť jeho rozhodnutia,\npretože ani vysvetlenie (ktoré ponúka správny súd ďalej) nie je spôsobilým dosiahnuť zmenu žalobou\nnapadnutých rozhodnutí. Správny súd dodáva, že zákon č. 461/2003 Z.z. je v oblasti sociálneho\npoistenia univerzálnym zákonom účinným pre rôzne povolenia a činnosti, t.j. nie je aplikovateľným\nvyslovene iba na lekárov a keďže zákonodarca kvôli jeho prehľadnosti nemohol objektívne ani predvídať\nna aké všetky možné činnosti a aktivity bude aplikovateľným, preto v rámci v ňom používaného\npojmoslovia používal iba všeobecný pojem „povolenie“, zatiaľ čo zákon č. 518/2004 Z.z. sa už\ntýka vyslovene iba poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a preto už v rámci tejto problematiky\nrozlišuje medzi „povolením“ na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (definujúcim miesto poskytovania\nzdravotnej starostlivosti) a „licenciou“ na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (definujúcou odbornú\nspôsobilosť na poskytovanie zdravtonej starostlivosti).\nTaktiež pokiaľ ide o status žalobkyne ako „podnikateľa“, správny súd dáva žalobkyni do pozornosti, že\ndefinícia pojmu „SZČO“ nie je identická s definíciou pojmu „podnikateľ“ podľa Obchodného zákonníka\na v zmysle právnej logiky je treba pojmy používané v zákone č. 461/2003 Z.z. vykladať a vnímať\nv kontexte s účelom a pre potreby tohto zákona. K tejto otázke najvyšší správny súd vo svojom\nrozhodnutí sp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30.04.2024 tiež uviedol cit. „Nemožno prisvedčiť ani námietke\nžalobkyne týkajúcej sa slobody podnikania a definície podnikania podľa Obchodného zákonníka. V tomto\nprípade je totiž nutné vychádzať zo zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý obsahuje vlastnú definíciu samostatne\nzárobkovo činnej osoby. Tá neodkazuje na pojem „podnikateľ“ podľa ObZ, ale za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu považuje práve osobu (lekára), ktorá je držiteľom oprávnenia na výkon samostatnej\nzdravotnícke praxe. Zároveň možno dodať, že podľa § 2 ods. 1 ObZ je podnikanie činnosť vykonávaná\npodnikateľom, teda činnosť vykonávaná osobou vymedzenou v § 2 ods. 2 ObZ. Inak povedané, len čo\nurčitá osoba získa oprávnenia vymedzené v § 2 ods. 2 ObZ, hľadí sa na ňu pri vykonávaní činnosti\npodľa § 2 ods. 1 ObZ ako na podnikateľa a na jej činnosť ako na podnikanie. Podľa kasačného súdu\nustanovenie § 4 písm. b) cit. zák. v znení účinnom od 1. decembra 2011 vyjadruje ten istý princíp - držiteľ\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. získava touto\nlicenciou oprávnenie na podnikanie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) ObZ a len čo začne vykonávať takúto\nčinnosť spôsobom § 2 ods. 1 ObZ, je podnikateľom, ktorý podniká. Ani z uvedených ustanovení však\nnemožno vyvodiť, že by sa licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe stávala oprávnením na\npodnikanie až od okamihu, kedy jej držiteľ na jej základe skutočne vykonáva činnosť.“\nNapokon v súvislosti so žalobkyňou dožadujúcej sa potreby rozhodnúť v jej veci s ohľadom na všeobecný\nprincíp spravodlivosti, správny súd v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu najvyššieho súdu\nv rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/16/2018 z 26.09.2018 podľa ktorého cit. „Veľký priestor v kasačnej sťažnosti\nvenovala žalobkyňa poukazovaním na všeobecný princíp spravodlivosti a prirodzenoprávne princípy,\nnekonkretizovala však, ktorý z ňou uvedených princípov mal byť pri rozhodovaní žalovanej porušený.\nSo všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady\nprávneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom či rovnosť\núčastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je\npotrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO (ktorý žalobkyňa naplnila, ako už uviedol kasačný\ni krajský súd a žalovaná) a výška príjmu (ktorá pred kasačným súdom spochybnená nebola). Keďže\nteda žalobkyňa splnila všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve\n\nporušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobkyni uvedené povinné poistenie, a tým aj\nplatiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte - a v duchu všeobecného princípu\nspravodlivosti - nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinností na základe či už\nneznalosti práva (žalobkyňa tvrdí, že nevedela o tom, že vydaním licencie je vzniká status SZČO), alebo\nakéhokoľvek iného opomenutia.“\n46. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,\nčo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto\nsúdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia\nRuiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).\n47. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne orgány správne zistili\nskutkový stav, ktorý vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali; dôkazy vyhodnotili vo\nvzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver. Podľa názoru správneho súdu, preto\nžalobou napadnuté rozhodnutia SP-ne a žalovaného spĺňajú zákonné požiadavky na ich formálne\nnáležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú úvahu, ktorá bola\npodkladom pre ich skutkové a právne závery, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP, správnu\nžalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.\n48. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n49. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“\n50. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala\nv konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne\nodôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať (žalovaný\nvyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy vecí verejných), správny\nsúd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným\nCentrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\npodanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b77b2713-5ff1-493f-a8cc-eba10219ab12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.675.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 675/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 675/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.675.2024.1"}, {"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "846c9a63-6e14-4da8-a8bb-5c4a362def0d:9e24386c-1a3d-43d8-828f-5e987f77873d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4", "spisova_znacka": "7Ssk/67/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4"}, {"guid": "18cfe0aa-1831-4d3a-ab00-107e162e5a37:6efe13cc-84b5-471e-8844-1ed6f4b0f8ad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:1016201355.2", "spisova_znacka": "3Sa/24/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/24/2016 z 18. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:1016201355.2"}, {"guid": "efc5045c-9a37-4d15-aa20-e13a0ca7aad6:d6ecaa3b-acd3-47f6-b708-234e5ad6dc7a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1016201419.1", "spisova_znacka": "4Sa/23/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/23/2016 z 20. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016201419.1"}], "citovane_v": []}