{"guid": "0a1ccb09-7a63-4664-8953-2fafba1a3b99:aa90a261-800b-4ec4-99fd-f7c3be8232ca", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100228.2", "spisova_znacka": "6S/21/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/21/2024 z 29. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. júla 2026, sp. zn. 6S/21/2024, ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100228.2", "identifikacne_cislo": "0924100228", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-11", "nazov": "§ 5 ods. 11 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-2", "nazov": "§ 177 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "nazov": "§ 163 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-163", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170", "nazov": "§ 170 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-170"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-55.odsek-2", "nazov": "§ 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-55.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-3", "nazov": "§ 57 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139b.odsek-17", "nazov": "§ 139b ods. 17 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139b.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-139b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-7", "nazov": "§ 3 ods. 7 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-45", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-170", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-55", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-57", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-58", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-139b", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa90a261-800b-4ec4-99fd-f7c3be8232ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100228.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100228.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100228.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6S/21/2024\n0924100228\n29. 07. 2026\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2026:0924100228.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa\nspravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Marián Haladej Bc. a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu:\nprokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, so sídlom Štúrova 5, 040 46 Košice 1, proti žalovanému:\nMesto Košice – oddelenie stavebného úradu, pracovisko so sídlom Smetanova 4, 040 01 Košice, za\núčasti ďalšieho účastníka konania: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., o preskúmanie\nzákonnosti opatrenia žalovaného č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022, vo veci oznámenia\nk ohláseniu stavebných úprav, takto\nrozhodol:\nI. Zrušuje opatrenie žalovaného č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022 a vec vracia žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou 26.03.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“),\nsa žalobca (prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, ďalej tiež aj len „prokurátor“) domáhal, aby\npo preskúmaní opatrenia žalovaného č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022, ktorým žalovaný\nvybavil oznámenie ďalšieho účastníka konania (ďalej tiež aj len „stavebník“) o ohlásení stavebných\núprav, aby toto opatrenie žalovaného bolo pre jeho nezákonnosť zrušené a vec aby bola vrátená\nžalovanému na ďalšie konanie.\nAdministratívne konanie\n2. Podaním z 08.06.2022, doručeným žalovanému 10.06.2022 stavebník (ďalší účastník) ohlásil\nvykonávanie stavebných úprav pri rodinnom dome s označením „Zimná záhrada so zasklením“, ktoré\nstavebné úpravy mali byť realizované na parcele C KN 77/4, evidovanej ako výlučné vlastníctvo\nstavebníka na LV XXXX, pre okres Košice IV, obec F. – G. a katastrálne územie G., pričom v zmysle\nstavebníkom predloženého grafického návrhu a jednoduchého technického opisu sa malo jednať o\nobjekt presklenej zimnej záhrady s rozmermi zastavanej plochy 5,20 m x 4 m a s výškou v najnižšom\nbode 2,20 m a v najvyššom bode s výškou 4,85 m (2,20 + 2,65).\n3. Žalobou napadnutým opatrením č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022 označeným\nako „Odpoveď k ohláseniu stavebnej úpravy“ žalovaný oznámil stavebníkovi nasledovné cit. „...\nna základe zistení podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona určuje, že Vami ohlásené stavebné úpravy je\nmožné uskutočniť len na základe stavebného povolenia.“ s poučením, že stavebník je povinný podať\npredpísanú žiadosť o vydanie stavebného povolenia samostatným podaním v podateľni žalovaného\na s tým, že stavebné konanie bude začaté až dňom, kedy tieto podklady budú predložené stavebnému\n\núradu. Súčasne žalovaný konštatoval, že kým nebude vydané právoplatné rozhodnutie, nemôžu byť\nstavebné práce na stavbe začaté.\nOpatrenie žalovaného bolo stavebníkovi doručené 22.07.2022.\n4. Podaním z 25.07.2022 adresovaným Mestu Košice, stavebnému úradu, stavebník (ďalší účastník)\nžiadal o preskúmanie postupu zamestnanca žalovaného pri vydávaní žalobou napadnutého opatrenia\nč. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022, dôvodiac že v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. stavebný\nzákon (ďalej len „stavebný zákon“) sa prízemná stavba, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2\na výška 5 m považuje za drobnú stavbu, pri ktorej stačí ohlásenie a na jej realizáciu nie je potrebné\nstavebné povolenie, ktoré kritériá mala spĺňať aj žalobcom ohlásená stavba s označením „Zimná záhrada\nso zasklením.“\n5. Podaním z 24.04.2023 adresovaným Okresnej prokuratúre Košice II, stavebník (ďalší účastník) žiadal\nprokurátora o preskúmanie postupu žalovaného, keďže od žalovaného nedostal odpoveď na svoje\npodanie z 25.07.2022, ktoré doplnil 03.08.2022.\n6. Po predložení, na vyžiadanie prokurátora, vyjadrenia žalovaným z 20.06.2023, prokurátor podaním\nč. Pd 67/23/8803-9 z 08.08.2023 podal proti opatreniu žalovaného č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z\n29.06.2022 protest.\nProkurátor ním podaný protest odôvodnil porušením § 3 ods. 1 a 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „správny poriadok“), k porušeniu ktorému malo dôjsť v dôsledku absencie odôvodnenia\nprotestom napadnutého opatrenia žalovaného. Prokurátor podotkol, že ak žalovaný určil, že drobnú\nstavbu ohlásenú stavebníkom je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia, takýto\nsvoj záver musí žalovaný odôvodniť, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných\npravidiel stavebného konania a takéto opatrenie žalovaného by bolo nepreskúmateľným, čo je aj daný\nprípad. Argumentačne podporne prokurátor poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n30 S/2/2016 z 23.05.2017 v zmysle ktorého, tak pre naplnenie presvedčovacej funkcie rozhodnutia\nsprávneho orgánu, realizovanej vo vzťahu k účastníkom konania v záujme presvedčiť ich, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu je zákonné a správne, ako aj v záujme naplnenia kontrolnej resp. prieskumnej funkcie\nrozhodnutia správneho orgánu, realizovanej vo vzťahu k orgánom verejnej moci zabezpečujúcich\nprieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, je nevyhnutným, aby rozhodnutie správneho\norgánu disponovalo odôvodnením s tým, že cit. „Ak atribúty preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt\norgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia,\nresp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svojej\núvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. (...) ... ak taký\npredpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.“\nProkurátor tiež podotkol, že citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline bol potvrdený rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan/12/2017 z 28.03.2019 podľa ktorého cit. „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou môže byť\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu\nsúdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie ( alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané,\nnepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo\nrozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. (...) Nestačí len citácia\npríslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili\nvzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ako podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú\nustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke nárokov na náležité odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014,\npodľa ktorého za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré\nje zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; tiež rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod\nč. R 60/2000, podľa ktorého zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických\nosôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 (prípadne iným procesným predpisom), nie\nsú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovým znením alebo voľne uvedie\nich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil. Aj z judikatúry\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky (napr. rozsudok z 22.01.2004, č. j. 4 Azs 55/2003) vyplýva,\nže rozhodnutie správneho orgánu v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán\nvedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako je správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s\nnámietkami žalobcu ako účastníka správneho konania je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n\n(...) ... nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným\ndodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha\nspôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu\nnahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého\npostup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje\nrámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v\nagende vymedzenej zákonom“\nV ďalšom prokurátor uviedol, že protestom napadnutým opatrením môžu byť dotknuté práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti stavebníka, aj v dôsledku ktorom, musí napadnuté opatrenie\nobsahovať odôvodnenie, ktoré § 47 ods. 3 správneho poriadku vyžaduje pre rozhodnutie správneho\norgánu vydané v správnom konaní. Zdôraznil, že základné zásady uvedené v § 3 správneho poriadku,\nsú vždy aplikovateľné aj na administratívne konania, v rámci ktorých dochádza k vydaniu osvedčení,\nposudkov, opatrení a pod. a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/68/2011.\nPodotkol, že § 3 ods. 1 správneho poriadku je zákonným premietnutím ústavného princípu legality,\ndeklarujúcim, že správne orgány tak v procesnej, ako aj hmotnoprávnej rovine postupujú v konaní vždy\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi prípadne, a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5 Sžo/15/2011 podľa ktorého cit. „Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho\nsystému, preto je žiaduce, aby správne orgány ako aj súdy a prokuratúra interpretovali základné zásady\nsprávneho konania (§ 3 správneho poriadku) v súlade s princípmi dobrej správy.“, aj s dokumentmi\nprijatými na úrovni Európskej únie. Záverom prokurátor poukázal, že z hľadiska Odporúčania Výboru\nministrov o dobrej verejnej správe sú základnými princípmi pre verejnú správu – princíp viazanosti\nprávom; princíp rovnosti a nediskriminácie; princíp proporcionality; princíp nestrannosti; princíp\nspoluúčasti; princíp konania v primeranej lehote; princíp transparentnosti; dispozičné právo; zásada\npráva na rozhodnutie; právo na informáciu o opravnom prostriedku a právo na odôvodnenie rozhodnutia;\nprávo na právnu pomoc a právo byť vypočutý.\nNad rámec prokurátor poznamenal, že aj ďalší účastník (stavebník) sa dožadoval prieskumu protestom\nnapadnutého opatrenia žalovaného samostatným podaním, v ktorom taktiež namietal absenciu\nodôvodnenia napadnutého opatrenia s tým, že predmetný podnet stavebný úrad vybavil iba spísaním\núradného záznamu z 28.12.2022, v ktorom vedúci stavebného úradu uviedol, že zo strany pracovníčky\nžalovaného nedošlo k porušeniu stavebného zákona, v ktorej súvislosti prokurátor poznamenal, že síce\nproti protestom prokurátora napadnutému opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok v podobe\npodnetu, ktorý by stavebný úrad mal povinnosť vybaviť, avšak každé podanie by malo byť v primeranej\nlehote správnym orgánom vybavené a správny orgán by mal naňho zareagovať, čo sa v danom prípade\nnestalo, keďže žalovaný stavebníkovi nezaslal odpoveď na jeho podanie, čím spôsobil jeho právnu\nneistotu.\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom prokurátora\nnapadnuté opatrenie zrušil.\n7. Žalovanému nadriadený správny orgán - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky,\noddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „nadriadený správny orgán“) rozhodnutím č. OU-KEOVBP2-2023/046228-002 zo 04.10.2023 protestu prokurátora nevyhovel.\nNadriadený správny orgán úvodom podotkol, že posúdenie, resp. vyhodnotenie opodstatnenosti\nprokurátorského protestu prináleží úvahe správneho orgánu, podmienenej jednak poznaním konkrétnej\nveci, ako aj následkov, ktoré možno vyhovením tomuto prokurátorskému protestu dosiahnuť s potrebou\nzohľadniť verejný záujem a základné zásady správneho konania. V ďalšom nadriadený správny orgán\ns poukazom na § 57 stavebného zákona uviedol, že na základe ohlásenia stavby, stavebný úrad\nskúma, či sa má realizovať stavebná úprava alebo udržiavacie práce a či ich realizáciou nedôjde\nk zásahom do vlastníckych práv alebo iných právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú\nohrozené verejné záujmy alebo porušené všeobecne záväzné právne predpisy s tým, že po ohlásení\nstavby stavebníkom, má žalovaný v zásade dve možnosti a to písomne oznámiť stavebníkovi, že nemá\nnámietky proti ohlásenej stavebnej činnosti alebo môže určiť, že ohlásenú stavebnú činnosť možno\nuskutočniť len základe stavebného povolenia, čo v podstate znamená zamietnutie žiadosti o ohlásenie\nstavby, pretože nesúhlasné stanovisko, ako možnosť vybavenie ohlásenia stavby, stavebný zákon\nnepozná.\nV konkrétnosti veci nadriadený správny orgán po sumarizácii vývoja skutkového stavu tak, ako je\nuvedený vyššie konštatoval, že prokurátor v podanom proteste nespochybňuje spôsob vybavenia\nohlásenia stavby stavebníkom, z čoho nadriadený stavebný úrad vyvodil, že stavebný úrad (žalovaný)\nspoľahlivo zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že stavebníkom (ďalším účastníkom) ohlásenú\n\nstavebnú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia. Nadriadený správny orgán\nkonštatoval ako podstatu protestu prokurátora to, že prokurátor vyhodnotil oznámenie stavebného\núradu (žalovaného) z 29.06.2026 adresované stavebníkovi ako opatrenie orgánu verejnej správy,\nt.j. ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, v ktorom sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté a ktoré\nteda malo podliehať prieskumnej činnosti správneho súdnictva, z čoho prokurátor usúdil, že napadnuté\nopatrenie má obsahovať aj odôvodnenie, s ktorým záverom sa nadriadený správny orgán nestotožnil.\nPodľa nadriadeného správneho orgánu ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou, ani podaním\nna začatie konania podľa § 18 správneho poriadku a o ňom stavebný úrad (žalovaný) nevedie\nadministratívne konanie s tým, že podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona je plne v kompetencii\nstavebného úradu určiť, či ohlásená stavebná činnosť môže byť uskutočnená na základe stavebného\npovolenia s tým, že pre tento záver oznámenia stavebný zákon neurčuje žiadnu formu rozhodnutia,\npreto v danom prípade žalovaným (stavebným úradom) zvolenej forme odpovede stavebníkovi listom,\nnie je možné nič vytýkať. Záverom nadriadený správny orgán podotkol, že podanie ohlásenia, nijako\nneoprávňuje stavebníka začať stavebnú činnosť a vždy musí počkať na písomné oznámenie, t.j. na\nsúhlas stavebného úradu, a ak stavebný úrad postupuje tak, že stavebníkovi oznámi, že ohlásenú\nstavebnú činnosť je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia, nijako tým nezasahuje\ndo jeho práv a právom chránených záujmov, ani nezakladá, nemení, ani neruší, ani nedeklaruje práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti stavebníka s tým, že v následnom správnom konaní bude mať\nstavebník možnosť chrániť svoje práva realizáciu procesných práv a povinností, ktoré mu v stavebnom\nkonaní o vydanie stavebného povolenia priznáva stavebný zákon.\nVzhľadom k uvedenému nadriadený správny orgán konštatoval cit. „Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti tunajší odbor má za to, že predmetný list stavebného úradu nemožno považovať\nza opatrenie orgánu verejnej správy, pretože nie je výsledkom administratívneho konania a hlavne\nnie je spôsobilý vyvolať akýkoľvek zásah do práv, oprávnených záujmov alebo povinností stavebníka\na preto nemusí čo do obsahových náležitostí spĺňať požiadavky kladené na rozhodnutie v zmysle úst.\n§ 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. obsahovať odôvodnenie.“\nRozhodnutie nadriadeného správneho orgánu bolo prokurátorovi doručené 12.10.2023.\n8. Prokurátor svoje odvolanie proti rozhodnutiu nadriadeného správneho orgánu č. OU-KEOVBP2-2023/046228-002 zo 04.10.2023 odôvodnil konštatovaním o nesprávnosti záveru nadriadeného\nsprávneho orgánu, že oznámenie č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022 adresované žalovaným\nstavebníkovi, nie je opatrením orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu uvedený názor nadriadeného\nsprávneho orgánu je v príkrom rozpore s rozhodovacou praxou súdov, ako aj v rozpore s postupmi\nprokuratúry, ktorá bežne podáva protest proti oznámeniam stavebných úradov vydaným podľa § 57\nods. 1 stavebného zákona, a súčasne je uvedený názor nadriadeného správneho orgánu v rozpore\ns dôvodovou správou k Správnemu súdnemu poriadku, v zmysle ktorej sa príkladmo za opatrenie\npovažuje oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav\na udržiavacích prác podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, takže podľa žalobcu o to viac musí byť\nopatrením aj oznámenie stavebného úradu (žalovaného) vydané podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona,\nže ohlásenú stavebnú činnosť možno uskutočniť iba na základe stavebného povolenia, pretože tu\nsa stavebníkovi nevyhovuje, aby uskutočnil stavebnú činnosť s následkom pre tohto stavebníka,\nže musí podať novú žiadať o stavebné povolenie s podkladmi; za túto žiadosť zaplatiť vyšší správny\npoplatok, už ktoré skutočnosti jednoznačne preukazujú dotyk na právach a povinnostiach stavebníka\na preto uvedené oznámenie žalovaného nepochybne spĺňa definičné znaky opatrenia orgánu verejnej\nsprávy. Žalobca zdôraznil, že ak oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti ohlásenej\nstavebnej činnosti predstavuje opatrenie orgánu verejnej správy, potom niet dôvodu, aby opatrením\norgánu verejnej správy nebola aj odpoveď stavebného úradu, že ohlásená stavebná činnosť môže\nbyť uskutočnená len na základe stavebného povolenia, pretože takáto odpoveď stavebného úradu\nmá minimálne rovnaký, ak nie väčší dotyk na právach stavebníka, pretože stavebný úrad v podstate\nnevyhovel jeho žiadosti o ohlásení stavby. Žalobca zdôraznil, že opatrenie orgánu verejnej správy musí\nbyť dostatočne odôvodnené, aby bolo jasné prečo návrhu nebolo vyhovené, pretože inak by sa jednalo\no nepreskúmateľný správny akt a súčasne by pre absenciu odôvodnenia nebolo možné preskúmať\nvecnú správnosť takéhoto správneho aktu.\nNad rámec žalobca poznamenal, že z rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu nie je zrejmým.\nŽeby bol protest prokurátora predtým než bolo o ňom rozhodnuté, doručený na vyjadrenie ostatným\núčastníkom konania, ktorý postup je v rozpore so zákonom a teda už len z toho dôvodu, je rozhodnutie\nnadriadeného správneho orgánu nezákonným a má byť zrušené.\n\n9. Rozhodnutím č. 00013/0397/2024/5.1.1 zo 17.01.2024 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky (ďalej len „odvolací orgán“) odvolanie žalobcu (prokurátora okresnej prokuratúry)\nzamietol a rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu č. OU-KE-OVBP2-2023/046228-002 zo\n04.10.2023 potvrdil.\nOdvolací orgán po sumarizácii priebehu skutkového deja a po všeobecnom ozrejmení účelu ohlasovania\nstavebných činností a účelu povoľovania stavieb na základe stavebného povolenia zdôraznil, že v § 57\nods. 1 stavebného zákona zákonodarca ponechal stavebnému úradu možnosť individuálneho určenia,\nči mu postačuje v danej konkrétnej veci ohlásenie alebo je nevyhnutné pre posúdenie uskutočnenia\nkonkrétnej stavebnej činnosti vydanie stavebného povolenia. Vo vzťahu k charakteru tohto oznámenia\nsa odvolací orgán stotožnil s názorom nadriadeného správneho orgánu, že predmetné oznámenie\nstavebného úradu adresované stavebníkovi (ďalšiemu účastníkovi) nie je opatrením, pretože v danom\nprípade jeho vydaniu nepredchádzalo správne konanie podľa správneho poriadku, nevydávalo sa\nsprávne rozhodnutie, ktoré by určovalo podmienky ani rozhodnutie o námietkach účastníkov, a teda\nani samotné ohlásenie stavebnému úradu nemožno považovať za žiadosť ani podanie na začatie\nkonania podľa § 18 správneho poriadku. Odvolací orgán uviedol, že stavebný úrad vybavuje ohlásenie\nneformálnym listom, ktorý nemusí obsahovať odôvodnenie, pretože na vydanie takéhoto oznámenia\nstavebným úradom sa primerane vzťahujú len ustanovenia o základných pravidlách správneho konania\npodľa § 3 správneho poriadku a stavebný zákon ani jeho vykonávacia vyhláška (č. 453/2000 Z. z.)\nnepredpisujú pre takéto oznámenie žiadnu formu a už vôbec nie, aby malo formu rozhodnutia, ako je\ntomu napr. pri územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní.\nPodľa odvolacieho orgánu teda odvolaním žalobcu napadnuté oznámenie stavebného úradu\n(žalovaného) nemožno považovať za správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, v ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté, pretože týmto oznámením sa žiadnym spôsobom\nnezasahuje do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žiadnej fyzickej alebo právnickej\nosoby, teda ani stavebníka, ktorý bude mať v následnom stavebnom konaní možnosť chrániť svoje\nzáujmy realizáciou svojich procesných práv a povinností, ktoré mu budú priznané a výsledkom ktorého\nbude rozhodnutie vydané v súlade s § 47 správneho poriadku a § 66 stavebného zákona.\nVo vzťahu k odvolacej námietke, že protest prokurátora nebol doručený na vyjadrenie ďalším\núčastníkom, odvolací orgán uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že nadriadený správny\norgán pred rozhodnutím o proteste, tento zaslal na vyjadrenie účastníkom konania upovedomením\nz 22.08.2023 s tým však, že žiaden z účastníkov konania sa k protestu prokurátora nevyjadril.\nRozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť 02.02.2024.\nKonanie pred správnym súdom\n10. Žalobca (prokurátor okresnej prokuratúry) svoju včas (26.03.2024) podanú správnu žalobu\nproti oznámeniu žalovaného č. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022 zdôvodnil v prvom rade\núčelom podania tejto všeobecnej správnej žaloby spočívajúcim v potrebe ochrániť zákonnosť v\npostupe orgánu verejnej správy pri aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže jeho\nprotestu proti tomuto žalobou napadnutému oznámeniu žalovaného vyhovené nebolo. V ďalšom\nžalobca pri prednesení svojej žalobnej argumentácie zopakoval svoje vyjadrenia ním uvádzané už\nv proteste, ako aj vo svojom odvolaní podaných v rámci administratívneho konania (viď vyššie,\npozn. správneho súdu) so zdôraznením, že žalobou napadnuté oznámenie žalovaného je každopádne\npotrebné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy a v danom konkrétnom prejednávanom\nprípade jeho nezákonnosť spočíva v tom, že neobsahuje odôvodnenie z ktorého dôvodu, nielenže nie\nje zrejmé stavebníkovi na základe akých dôvodov, resp. na základe akých právnych úvah žalovaný\ndospel k záveru, že stavebníkom ohlásenú stavebnú činnosť môže stavebník realizovať iba na základe\nstavebného povolenia, ale takéto opatrenie žalovaného je pre absenciu jeho odôvodnenia nezákonným\nsprávnym aktom pre jeho nepreskúmateľnosť.\nŽalobca ďalej uviedol, že stavebný zákon ani jeho vykonávacia vyhláška č. 453/2000 Z. z. síce\nnepredpisujú pre oznámenie realizované podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona žiadnu osobitnú formu,\navšak základné zásady konania uvedené v § 3 správneho poriadku sú aplikovateľné aj na konania vo\nveci vydávania osvedčení, posudkov, opatrení a pod., z čoho možno vyvodiť jednoznačný záver, že toto\noznámenie žalovaného (stavebného úradu) musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie, v opačnom\nprípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti výkonu verejnej správy stavebným úradom (žalovaným).\nŽalobca tiež uviedol cit. „... v súvislosti s uvedenou problematikou možno poukázať aj na českú právnu\n\ndoktrínu, podľa ktorej medzi požiadavky kladené na obsah prejavu vôle, resp. vôľu príslušných orgánov\nsamotnú, patrí aj materiálna podmienka odôvodnenia prejavu vôle, podľa ktorej prejavená vôľa orgánu\nverejnej moci (obsah právneho aktu) musí byť odôvodnená.“\nŽalobca žiadal v danej veci nariadiť pojednávanie.\n11. Žalovaný (Mesto Košice) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že všetky argumenty a dôvody boli uvedené\nuž v rozhodnutiach o proteste prokurátora a to tak v prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní s tým,\nže žalovaný nebude tieto dôvody opakovať a iba zdôraznil že § 57 ods. 1 stavebného zákona neukladá\nstavebnému úradu povinnosť uviesť dôvod určenia ohlásených stavebných úprav na stavebné konanie\na takáto povinnosť nevyplýva ani z jeho vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z. z. s dodatkom, že ohlásenie\nstavby, resp. stavebných úprav nie je podaním podľa § 18 správneho poriadku. Stavebný úrad vybavuje\nohlásenie stavby vždy neformálnym listom, t.j. písomným oznámením, v ktorom oznamuje, že stavebný\núrad buď nemá námietky voči ohláseným stavebným úpravám, ktoré oznámenie zakladá pre stavebníka\nprávo uskutočniť ohlásenú stavbu alebo oznamuje, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť\niba na základe stavebného povolenia, ktoré oznámenie má iba poučiť stavebníka, aby podal inú formu\nžiadosti. Keďže žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá stavebnému úradu povinnosť\nodôvodniť oznámenie o tom, že ohlásenú stavbu možno realizovať iba na základe stavebného povolenia\nz toho dôvodu absencia odôvodnenia v takomto oznámení nemôže v žiadnom prípade spôsobovať jeho\nnezákonnosť.\nŽalovaný podotkol, že žalobcom zmieňovaná judikatúra sa týka druhovo aj obsahovo odlišnej veci,\nkonkrétne jednalo sa o list, ktorým bolo účastníkovi konania oznámené zmeškanie lehoty na podanie\nodvolania, ktoré bolo poslednou možnosťou účastníka konania zvrátiť ukončenie správneho konania,\ntakže tento list zasahoval do práv a právom chránených záujmov a povinností účastníka konania.\nAvšak v prípade žalobou napadnutého oznámenia, stavebný úrad iba poučil stavebníka, aký úkon má\nurobiť, aby dosiahol požadovaný výsledok, ktorým je možnosť uskutočniť stavbu, preto týmto listom\nnedochádza k žiadnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov stavebníka.\nUstanovenie § 57 ods. 1 stavebného zákona oprávňovalo stavebný úrad určiť, že na zrealizovanie\nohlásenej stavby je potrebné stavebné povolenie, hoc by sa jednalo o drobnú stavbu, resp. o\nstavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré by aj spĺňali formálne kritériá, že by postačovalo\nich ohlásenie s tým, že žiadny stavebný úrad nemá dôvod toto ustanovenie zneužívať, pretože by\nto znamenalo navýšenie práce predovšetkým pre samotný stavebný úrad. Ustanovení s výlučným\nprávom daným stavebnému úradu niečo posúdiť, obsahuje stavebný zákon mnoho, napr. právo posúdiť,\nči stavebnou úpravou došlo alebo nedošlo k podstatnej zmene vzhľadu stavby podľa § 55 ods. 2\npísm. c) stavebného zákona a teda či na stavebné úpravy postačuje ohlásenie alebo nie s poukazom\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžk/6/2018, podľa ktorého, právo kvalifikovane posúdiť\nsplnenie podmienok podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona prislúcha stavebnému úradu a nie\nprokurátorovi ani úradu hlavného architekta mesta. Žalovaný podotkol, že ani v oznámení o tom, že\nnemá námietky voči ohláseným stavebným úpravám neuvádza čo všetko posudzoval, teda, že napr.\nnavrhované stavebné úpravy podstatne nemenia vzhľad stavby, že nezasahujú do nosných konštrukcií\na pod. a teda ak stavebný úrad vydal takéto oznámenie k ohláseniu je zrejmé, že toto oznámenie\nposúdil. Ak by stavebný úrad mal v neformálnych listoch uvádzať všetky skutočnosti, ktorými sa riadil\npri posudzovaní ohlásenia, nešlo by o zjednodušenú formu konania mimo správneho konania, ale list by\nobsahovo suploval rozhodnutie a zámer zrýchlenej a zjednodušenej formy povolenia mimo správneho\nkonania by sa minul účinkom s tým, že žalovaný uviedol cit. „Prokurátor nemá právo a nie je príslušný\nurčiť, čo má alebo nemá stavebný úrad uviesť do neformálneho listu, nezasahujúceho do práv a právom\nchránených záujmov stavebníka, ak to nevyplýva priamo zo zákona.“ Ak by aj stavebný úrad uviedol\ndo listu dôvod, prečo bola ohlásená stavba určená na stavebné konanie, nič by to na veci nezmenilo,\npretože prokurátor by začal spochybňovať aj správnosť tohto posúdenia, preto podľa žalovaného\nmu zákon zveril právo individuálneho určenia, či v konkrétnom prípade postačuje ohlásenie alebo je\npotrebné viesť stavebné konanie.\nZáverom žalovaný podotkol, že predmetu tohto konania sa to síce netýka, ale s účinnosťou\nod 01.04.2024 došlo k novelizácii poslednej vety § 57 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak\nstavebný úrad zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb alebo je potrebné\nurčiť podmienky pre uskutočnenie stavby, určí, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe\nstavebného povolenia, s komentárom žalovaného, že tvorcovia zákona tým zjednotili aplikačnú prax,\nkeď priamo do zákona uviedli dôvody, pre ktoré môže stavebný úrad určiť ohlásenú stavbu na stavebné\nkonanie, avšak podľa žalovaného najdôležitejší dôvod, ktorý je najčastejší a pre ktorý dochádza k určeniu\nohlásenej stavby na stavebné konanie však zákonodarca do zákona nedoplnil a týmto dôvodom je\n\nskutočnosť, že ohlásená stavba nespĺňa kritéria drobnej stavby alebo stavebných úprav, pri ktorej\nby postačovalo ohlásenie, napr. ak sa stavebník domnieva, že ohlásil drobnú stavbu alebo stavebnú\núpravu jestvujúcej hlavnej stavby, no v skutočnosti sa jedná podľa predloženej projektovej dokumentácie\no prístavbu alebo nadstavbu, ktoré vyžadujú stavebné povolenie, čo je aj prípad napadnutý žalobou.\nŽalovaný polemizuje, že je otázne, či v zmysle od 01.04.2024 účinného znenia § 57 ods. 1 stavebného\nzákona, by v prípade danosti takéhoto dôvodu mohol stavebný úrad určiť ohlásenú stavbu na stavebné\nkonanie.\nŽalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\nŽalovaný uviedol, že nariadenie pojednávania nie je potrebné.\nŽalovaný svoje vyjadrenie k žalobe doplnil ďalším podaním doručeným správnemu súdu 04.07.2024,\nv ktorom uviedol, že u žalovaného vykonávajú obidve okresné prokuratúry v Košiciach rôzne zamerané\nprevierky na dodržiavanie zákonnosti s tým, že Okresná prokuratúra Košice 1 vykonala u žalovaného\nprevierku týkajúcu sa vyslovene dodržiavania § 57 stavebného zákona z ktorej bol vyhotovený protokol,\nv ktorom prokurátor popísal obdobný prípad, aký je aj predmetom žaloby s tým, že prokurátor po\nvysvetlení mu veci stavebným úradom, prípad uzavrel tak, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali podanie akéhokoľvek opatrenia prokurátora voči postupu žalovaného. Takže z postupu\ndvoch košických okresných prokuratúr v obdobných prípadoch vzišli diametrálne odlišné závery, a podľa\nžalovaného takýto rozdielny postoj okresných prokuratúr nevrhá dobré svetlo na kvalitu ich práce,\nkeďže je zrejmé, že jeden z prokurátorov pochybil a to v tak závažnej veci ako je zisťovanie porušení\nzákona.\n12. Ďalší účastník, ktorému bola žaloba, ako aj stanovisko žalovaného doručené na vyjadrenie\n19.08.2024 svoje stanovisko k veci nezaujal.\n13. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného uviedol svoje nesúhlasné stanovisko\ns názorom žalovaného, že určením ohlásených stavebných úprav na stavebné konanie by nemalo\ndochádzať k žiadnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov stavebníka, pretože v dôsledku\ntohto určenia sa stavebníkovi ukladá povinnosť podať novú kvalifikovanú žiadosť o stavebné povolenie\na zaplatiť vyšší správny poplatok a teda z tohto ohľadu jednoznačne dochádza k dotyku na jeho\nprávach a právom chránených záujmoch a povinnostiach. Poukazom na § 3 ods. 1 správneho\nporiadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi za ktoré sa okrem Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov a zákonov,\npovažujú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa žalobca snažil poprieť\ntvrdenia žalovaného, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu by správnemu orgánu\n(stavebnému úradu) nemala vyplývať povinnosť odôvodniť oznámenie o tom, že ohlásené stavebné\núpravy boli určené na stavebné konanie s dodatkom žalobcu, že ak stavebný úrad nevidí žiaden dôvod\nprečo určil ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie, tak uvedené predstavuje arbitrárnosť, t.j.\nsvojvôľu zo strany stavebného úradu, čo je v materiálnom právnom štáte neprípustné, pretože zákaz\nsvojvôle je jedným z princípov materiálneho právneho štátu vyjadreným už v čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát.\nŽalobca zreplikoval, že neodôvodnený správny akt je nepreskúmateľný a teda nezákonný; uviedol,\nže stavebný zákon ako ani vykonávacia vyhláška síce neurčujú pre takéto oznámenie o určení ohlásenej\nstavby do stavebného konania žiadnu osobitnú formu, avšak zo základných zásad konania uvedených\nv § 3 správneho poriadku možno vyvodiť, že takéto oznámenie stavebného úradu musí byť aspoň\nstručne odôvodnené. Neobstojí argument žalovaného, že žalobcom v žalobe zmienená judikatúra sa\ntýka obsahovo aj druhovo odlišnej veci, pretože závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 30S/2/2016 z 23.05.2017, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan/12/2017\nz 28.03.2019 sú všeobecného charakteru, keďže sa všeobecne vyjadrovali k náležitostiam správneho\naktu resp. k požiadavkám ich preskúmateľnosti a ich závery sú všeobecne aplikovateľné na akýkoľvek\nsprávny akt orgánu verejnej správy bez ohľadu na skutkové okolností tej, ktorej veci.\nŽalobca zdôraznil, že v danom prípade nejde o to, žeby žalobca určoval čo má alebo nemá stavebný\núrad uviesť do napadnutého opatrenia, ale o požiadavku, aby toto opatrenie bolo odôvodnené. K\ndoplňujúcemu vyjadreniu žalovaného žalobca podotkol, že to aký postup zvolil iný prokurátor v inej veci\nnemá žiadnu relevanciu pre posúdenie danej veci, t.j. riešiť právnu otázku nezákonnosti napadnutého\nopatrenia žalovaného, v ktorej súvislosti poukázal na závery Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky sformulované na pracovnom stretnutí prokurátorov pôsobiacich v netrestnej oblasti konanom\n11. až 13.04.2011 podľa ktorých cit. „- ustanovenie § 57 ods. 1 stavebného zákona dáva stavebnému\n\norgánu možnosť podmieniť realizáciu ohlásenej stavby vydaním stavebného povolenia - táto možnosť\nvšak nie je svojvôľa ani ľubovôľa“;\n„- v súlade s princípmi dobrej správy ohlasovateľ stavby má právo poznať dôvody takého postupu\nstavebného úradu, neuvedenie dôvodov vzbudzuje pochybnosti o správnosti a nestrannosti postupu\nstavebného úradu“;\n„- absenciu dôvodov na postup podľa § 57 ods. 1 tretia veta stavebného zákona (pozn. žalobcu: podľa\nvtedy účinnej právnej úpravy) treba považovať za prejav arbitrárneho postupu, teda postupu ktorý má\nznaky svojvôle, ľubovôle, ktorý nemá racionálnu oporu, postupu závisiacom čisto na subjektívnom\nposúdení veci, nie dôvodoch vychádzajúcich z platnej právnej úpravy“;\n„- stavebný úrad musí aspoň v základných črtách odôvodniť svoj postup, ak určí, že ohlásenú drobnú\nstavbu možno realizovať len na základe stavebného povolenia.“\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu dodal, že je potrebné zohľadniť\nzásadu „lex specialis derogat legi generali“ s tým, že stavebný zákon je špeciálnou normou vo vzťahu k\nsprávnemu poriadku a keďže stavebný zákon ako špeciálna norma upravuje všetky detaily, ktoré by mal\nobsahovať list stavebného úradu, nie je dôvod, aby stavebný úrad vychádzal z inej ako tejto špeciálnej\nnormy. Podotkol, že stavebný zákon ako špeciálna norma má svoju vnútornú logiku, jeho ustanovenia\nsú jednoduché a jednoznačné z dôvodu, že s ním narábajú stavebníci, ktorí väčšinou nemajú právnické\nvzdelanie a preto obsah noriem stavebného zákona je potrebné chápať tak cit. „... ako sú uvedené\na zbytočne ich neprekrúcať...“ tak, aby povoľujúci orgán, stavebník, resp. ktokoľvek iný mal presnú\npredstavu, aké náležitosti má mať tá ktorá písomnosť s dodatkom, že v danom prípade stavebný zákon\nani vykonávacia vyhláška neustanovujú povinnosť pre stavebný úrad uviesť dôvod, pre ktorý stavebný\núrad určil ohlásenú stavebnú úpravu na stavebné konanie.\nŽalovaný zdôraznil, že stavebný zákon citlivo rozlišuje medzi rozhodnutiami na jednej strane\na neformálnymi odpoveďami stavebného úradu na strane druhej s tým, že cit. „... tam kde neukladá\npovinnosť odôvodniť, prečo stavebný úrad urobil taký úkon, aký urobil, je to preto, že na to v danej\nsituácii nie je dôvod,“, s dodatkom žalovaného, že aj odpoveď na ohlásenie stavby upravil zákonodarca\nlen vo forme neformálneho listu, u ktorého sa nevyžaduje odôvodnenie, pretože v danom prípade to nie\nje potrebné a ak by zákonodarca mienil požadovať takéto odôvodnenie upravil by uvedenú možnosť\nv zákone, čo by však bolo aj tak nezmyselným, pretože stavebníci by sa voči takémuto rozhodnutiu\ns odôvodnením odvolávali a namiesto skráteného konania by sa niekoľko mesiacov riešila iba forma,\nza ktorý čas by už stavebník mohol mať vydané riadne stavebné povolenie a mohol by realizovať stavbu.\nPodľa žalovaného teda aj oznámenie o určení ohlásenej stavebnej úpravy na stavebné konanie\nma charakter listu, ktorého odôvodňovanie je zbytočné, pretože stavebník voči nemu nemôže podať\nopravný prostriedok a namietať spôsob povolenia by stavebník mohol až v správnom konaní vo\nveci vydania stavebného povolenia, v ktorom proti vydanému rozhodnutiu môže stavebník podať\nodvolanie o ktorom rozhoduje nadriadený správny orgán cit. „Ten by v prípade odvolania, ktoré by\nsa týkalo nesprávne zvolenej formy povolenia, rozhodnutie z dôvodu hospodárnosti konania nerušil;\nmohol by uviesť v odôvodnení svoj názor, ale musel by konštatovať, že stavebný úrad je príslušný\nna posúdenie, či postačuje v danom prípade ohlásenie alebo nie. Skutočnosťou je, že právo odborne\nposúdiť, či stavebnú úpravu postačuje ohlásiť, alebo je potrebné ju určiť na stavebné konanie, prináleží\nvylúčenie stavebnému úradu. Nejde tu o svojvôľu (arbitrárnosť), ale o fakt upravený stavebným zákonom\n(§ 117).“ V uvedenej súvislosti žalovaný poukázal na bod č. 45 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2Sžk/6/2018, v má byť vystavený aj názor z akého dôvodu stavebný zákon nezakotvil povinnosť\nstavebnému úradu odôvodňovať listy, pretože by to bolo zbytočné, keďže aj keby list odôvodnenie\nobsahoval prokurátor, stavebník ani ktokoľvek iný by nebol vecne príslušný posúdiť ani zmeniť odborné\nposúdenie stavebného úradu s dodatkom, že prokurátor by bol príslušný, iba ak posúdiť, či nedošlo\nk prieťahom v činnosti stavebného úradu alebo či bolo rozhodnutie správne doručené, ale nebol by\npríslušný posúdiť resp. zvrátiť samotné odborné posúdenie stavebného úradu, že predmetnú stavbu je\nmožné ohlásiť alebo je potrebné podrobiť ju stavebnému konaniu, keďže na stavebných úradoch pracujú\nosoby s vysokoškolským stavebným vzdelaním, praxou a skúšku odbornej spôsobilosti na výkon tejto\nčinnosti a teda nemôže ísť o svojvôľu stavebného úradu.\nŽalovaný podčiarkol, že za arbitrárne považuje tvrdenie žalobcu, že každý list vydaný správnym orgánom\nmusí byť odôvodnený s tým, že tento záver žalobca nemôže opierať o všeobecné pravidlá správneho\nkonania upravené v § 3 správneho poriadku a už vôbec nie o všeobecnejšie formulácie článkov Ústavy\nSlovenskej republiky s dodatkom žalovaného, že stavebný úrad v danom prípade postupoval výhradne\nv súlade so zákonom, ktorý mu neukladá povinnosť uvádzať dôvod, prečo bola ohlásená stavebná\núprava určená na stavebné konanie a preto stavebný úrad nemohol v danom prípade porušiť zákon\n\ns tým, že podľa žalovaného cit. „... je to práve žalobca, ktorý sa snaží správny orgán donútiť nekonať\nv súlade so zákonmi.“ s dodatkom žalovaného, že žalobca v tomto prípade koná v rozpore s čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže jeho konanie vykazuje znaky arbitrárnosti cit. „... keďže chce\nza každú cenu vyfabulovať nezákonnosť aj tam, kde nie je a donútiť stavebný úrad konať nad rámec\nzákona.“\nV ďalšom žalovaný podotkol, že ani oznámenie o tom, že stavebný úrad nemá výhrady voči ohlásenej\nstavebnej úprave neobsahuje žiadne odôvodnenie a teda takéto odôvodnenie nemusí obsahovať\nani oznámenie o tom, že ohlásenú stavbu je potrebné podrobiť stavebnému konaniu. Podľa žalovaného\nsmerovanie nastolené žalobcom cit. „... je veľmi nebezpečné, lebo už potom nepôjde zastaviť\na zmaže sa rozdiel medzi rozhodnutiami a listami = oznámeniami k ohláseniu, ktoré boli úmyselne\nvytvorené ako zjednodušená forma odpovede v rámci vnútornej logiky stavebného zákona. A\nvýsledkom by bolo nadbytočné siahodlhé odôvodňovanie listov. Podľa žalobcových kritérií by sa dala\nvyfabulovať nezákonnosť akéhokoľvek neodôvodneného neformálneho listu, vydaného akýmkoľvek\nštátnym alebo správnym orgánom. Ohlasovateľ stavby má právo poznať dôvody, pre ktoré bola stavba\nurčená na stavebné konanie. Stavebný úrad však nemá povinnosť ich uvádzať do listu, ktorým určuje\nstavbu na stavebné konanie. T.j. ak sa ohlasovateľ spýta (akoukoľvek formou), odpoveď dostane.“\nŽalovaný záverom podotkol, že ak by malo platiť tvrdenie žalobcu, že každý list správneho orgánu by\nmal byť odôvodnený tak táto požiadavka by sa mala vzťahovať aj na postupy žalobcu (prokurátor),\nktorý niekedy jedno-vetovým listom vracia vec správnemu orgánu bez odôvodnenia aj keď správny\norgán vyslovene oň požiada vo svojom vyjadrení k veci a tento názor si stavebný úrad musí žiadať\nod prokuratúry podľa infozákona, t.j. podľa žalobcu cit. „Ide tu rovnako o neodôvodnený list, ktorý je\nneodôvodnený preto, že zákon neuvádza, že by mal byť odôvodnený. Prokurátor nenapíše správnemu\norgánu ani len informáciu, že protest prokurátora nevydal, len vracia spisový materiál. Čiže správny\norgán vôbec nevie, či protest prokurátora ešte len príde a tiež v tejto situácii potrebuje kvôli nasledujúcim\nbudúcim konaniam vedieť, ako skončil proces na prokuratúre.“\nZáverom žalovaný sumarizoval, že ak niekto neznalý problematiky stavebného zákona zasiahne\ndo jeho logiky tak výsledkom bude cit „... anomália napr. v podobe nekonečného a bezdôvodného\nodôvodňovania množstva písomností (ak sa to udeje v správnom konaní, výsledkom sú často obrovské\nprieťahy pre stavebníka) a stavebnému úradu po takmer päťdesiatich rokov aplikácie stavebného\nzákona vznikne nová povinnosť bez toho, aby ju určoval zákon, takže stavebnému úradu iba pribudne\nmnožstvo práce bez toho, aby to čokoľvek alebo pre kohokoľvek zlepšilo s dodatkom, že ak sa takáto\npovinnosť uloží rozhodnutím súdu aj tak tento roztok aplikuje iba jeho priamy adresát a správne\norgány na zvyšku Slovenska budú postupovať ako doposiaľ, čo spôsobí rozdiely v aplikačnej praxi,\nčoho dôkazom je aj to, že prokurátori Okresnej prokuratúry Košice 1 a Okresnej prokuratúry Košice\nII nemajú na vec jednotný názor, v ktorom dôsledku potom stavebný úrad pracovisko Košice - Juh\nbude odôvodňovať každý neformálny list, avšak pracovisko Košice - Staré Mesto, Západ a Východ ich\nodôvodňovať nebude, pričom tieto listy bude podpisovať identická osoba.\n15. Ďalší účastník konania, ktorý si v odbernej lehote neprevzal jemu na vyjadrenie zaslanú repliku\nžalobcu (čl. 70 súdneho spisu, pozn.), už svoje stanovisko (duplika) k veci nezaujal.\nĎalší účastník konania, ktorý si v odbernej lehote neprevzal jemu na vyjadrenie zaslanú dupliku\nžalovaného (čl. 74 súdneho spisu, pozn.), už svoje stanovisko (duplika) k veci nezaujal.\n16. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.07.2026, na ktoré boli riadne a včas predvolaní\nvšetci účastníci konania.\nNa pojednávaní prítomný žalobca zotrval na svojich písomných vyjadreniach.\nNa pojednávaní prítomný žalovaný taktiež zotrval na svojich písomne prezentovaných názoroch\nso zdôraznením, výhradnej kompetencie stavebného úradu odborne posúdiť charakter stavby, na\npreverenie odborného záveru ktorého absentuje u prokurátora potrebná odbornosť, ako aj s poukazom\nna rozdielny názor dvoch pracovísk prokuratúry v Košiciach na otázku potreby odôvodňovania\noznámenia stavebníkovi podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, s ktorou názorovou dvojkoľajovosťou\norgánu, ktorý má strážiť zákonnosť sa stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán sám nevie\nvysporiadať.\nNa pojednávaní prítomný ďalší účastník (stavebník) sa priklonil k žalobe žalobcu a súčasne podotkol, že\nmu stále nie je zrejmým, na základe čoho stavebný úrad ustálil, že ním ohlásenú drobnú stavbu, ktorá\nrozmerovo napĺňa jej zákonné znaky, nemohol realizovať iba na základe jej ohlásenia.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „(1) Každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť\nna súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“\n18. Podľa § 5 ods. 11 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(11) Konanie\npred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti\norgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.“\n19. Podľa § 45 ods. 1 SSP „(1) Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm.\na) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému\npodal protest, ktorému nebolo vyhovené.“\n20. Podľa § 48 SSP „Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého\nvstúpil, postavenie účastníka konania.“\n21. Podľa § 61 písm. b) SSP „Žaloba je procesný úkon, ktorým b) prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie\nchrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny\nprokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu.“\n22. Podľa § 177 ods. 2 SSP „(2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor\nalebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.“\n23. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len\n„stavebný zákon“) v znení účinnom ku dňu (10.06.2022) ohlásenia stavby ďalším účastníkom konania\n(ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí\na) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,\nb) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne\novplyvniť životné prostredie;\nc) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných\nkonštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;\nd) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,\njej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou\npamiatkou,\ne) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)\numiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do\nnosných konštrukcií stavby,\nf) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje\n25 m2 a výška 4,5 m,\ng) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických\nkomunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,\nh) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento\nzákon neustanovuje inak.“\n24. Podľa § 57 ods. 1 až 3 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Stavebník je\npovinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred\npísomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak\nide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné\npovolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú\núpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.\n(2) Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1\nlen na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K\npísomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú\nstavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.\nStavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do\n\ndvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú\nstavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať\nlen do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný\núrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.\n(3) Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané\nna poštovú prepravu.“\n25. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Žiadosť o stavebné\npovolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva\nstavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a\npredpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.“\n26. Podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(7) Drobné stavby\nsú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu\nobčianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a\nktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to\na) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne,\nletné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva,\nsauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,\nb) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.“\n27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení\núčinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy\nsprávne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“\n28. Podľa § 3 ods. 1 a 7 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Správne orgány\npostupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu\na spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich\npovinností.\n(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú\naj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“\n29. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Rozhodnutie musí\nobsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa\nvšetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n30. V danom prípade žalobca v rámci jemu zákonom zverenej kompetencie dohľadu nad zákonnosťou\nv postupoch a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, tvrdí nezákonnosť v postupe a „určení“ (tretia veta\ncit. § 57 ods. 1 stavebného zákona) žalovaného učinenom žalobou napadnutým oznámením žalovaného\nč. MK/A/2022/17297-02/IV/SVE z 29.06.2022 adresovaným ďalšiemu účastníkovi (stavebníkovi) o tom,\nže ďalší účastník (stavebník) môže realizovať ním ohlásenú drobnú stavbu iba na základe stavebného\npovolenia, a to z dôvodu, že toto oznámenie, ktoré tým, že je spôsobilé zasiahnuť do práv,\npovinností a právom chránených záujmov stavebníka, spĺňa podľa žalobcu definíciu súdneho prieskumu\nspôsobilého opatrenia orgánu verejnej správy (žalovaného), avšak toto konkrétne oznámenie je súdom\nnepreskúmateľným práve pre absenciu v ňom odôvodnenia, ktoré žalovaného viedlo k ním učinenému\nautoritatívnemu „určeniu“, dôvody ktoré by jednako správny súd mohol podrobiť testu zákonnosti\na jednako by tieto dôvody stavebníkovi ozrejmili zásah do jeho práv a povinností s daním mu relevantnej\nmožnosti sa proti tomuto zásahu legitímne vecne brániť.\nŽalovaný na druhej strane svoju obrannú argumentáciu zakladá na tvrdení o svojom zákonnom potupe,\nkeďže stavebný zákon mu zveruje oprávnenie autoritatívne rozhodnúť o „určení“ či ohlásená drobná\nstavba musí alebo nemusí byť podrobená režimu stavebného konania, do ktorej výhradnej kompetencie\nžalovaného sťa by stavebného úradu nemá oprávnenie zasahovať ani prokurátor (žalobca) a ani\nktokoľvek iný, pričom stavebný zákon žalovanému (stavebnému úradu) explicitne neukladá povinnosť\nodôvodňovať svoje oznámenie o „určení“ že ohlásenú stavbu bude možné realizovať iba na základe\nstavebného povolenia, pretože podľa žalovaného by v opačnom prípade, t.j. ak by toto svoje oznámenie\n\nmusel odôvodňovať, tak účel skráteného oznamovacieho konania by sa minul účinku s podporným\npoukazom, že žalovaný neodôvodňuje ani oznámenie o tom, že proti realizácii ohlásenej stavby nemá\nnámietky. Žalovaný poukazuje, že žalobou napadnuté oznámenie o jeho určení podľa tretej vety cit. § 57\nods. 1 stavebného zákona nijako nezasahuje do práv, oprávnených záujmov a povinností stavebníka,\npretože v jeho dôsledku sa stavebníkovi nezabráni realizovať ohlásenú stavbu, len sa zmenil právny\nrežim jej povolenia, keďže môže byť realizovaná na základe stavebného povolenia, takže stavebník\nsi bude môcť uplatňovať svoje práva v rámci stavebného konania o vydanie stavebného povolenia.\nZ uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že žalobou napadnuté oznámenie nemá charakter opatrenia,\nktoré by bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a navyše jeho vydaniu nepredchádzalo\nformalizované správne konanie s dodatočným poukazom, že v opačnom prípade, ak by sa správny súd\nstotožnil s tvrdením žalobcu by to vo svojom dôsledku znamenalo, že správny orgán by musel siahodlho\nodôvodňovať akýkoľvek svoj list a s poznámkou, že rôzne prokuratúry posudzujú danú vec odlišne.\n31. Vzhľadom k uvedenému tak správny súd ustálil, že kardinálnou otázkou, ktorú je potrebné v tomto\nprípade primárne zodpovedať, je charakter oznámenia žalovaného realizovaného podľa cit. § 57 ods. 1\nstavebného zákona, t.j. či toto oznámenie žalovaného (stavebného úradu) o tom, že stavebníkom mu\nohlásená stavba môže byť realizovaná iba na základe stavebného povolenia, možno alebo nemožno\npovažovať za opatrenie správneho orgánu, ktoré by bolo preskúmateľné správnym súdom.\nPodľa správneho súdu pre zodpovedanie uvedeného je potrebným zobrať v zreteľ znenie cit. čl. 46\nods. 2 ústavy garantujúceho súdny prieskum takých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú\nzákladných práv a slobôd. Toto ustanovenie základného zákona štátu, ktorým ústava nepochybne je,\nso znením, aplikáciou a výkladom ktorého musia byť v súlade všetky zákony a ostatné podzákonné\nnormy, jasne deklaruje záujem ústavodarcu neokliešťovať právo na súdnu ochranu formou rozhodnutí\norgánov verejnej správy, t.j. predmetom súdneho prieskumu nie sú iba rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy prijímané v podobe formalizovaného správneho rozhodnutia majúceho znaky rozhodnutia podľa\nsprávneho poriadku, ale deklaruje jeho záujem, aby takejto súdnej kontrole mohli byť podrobené\nv akejkoľvek forme prijímané rozhodnutia orgánov verejnej správy za predpokladu, že sa priamo\nalebo sprostredkovane týkajú základných práv a slobôd. Ústavodarca teda deklaroval svoj záujem na\nzabezpečení nie prísne formou rozhodnutia determinovanej súdnej kontrole, ale na materiálnoprávnej\n(vecnej) súdnej ochrane práv a slobôd, ktorá ak by bola popretá či odmietnutá iba z dôvodu nedostatku\nformy rozhodnutia, mala by tak za následok odopretie spravodlivosti v konaní pred súdom.\nPreto správny súd pri zodpovedaní otázky o rozsahu jeho prieskumnej právomoci vo vzťahu\nk jednotlivým správnym orgánom (žalovaným) prijímaným formám jeho rozhodnutí, t.j. či už oznámení,\nposudkov, vyjadrení, stanovísk a pod., vychádza taktiež z materiálneho chápania individuálneho\nsprávneho aktu, v zmysle chápania ktorého, nie je rozhodujúci názov či forma výstupu správneho\norgánu, resp. nie je rozhodujúce jeho zákonné označenie ako „rozhodnutie“, ale rozhodujúce sú jeho\nprávne účinky voči právnemu statusu konkrétneho adresáta.\n32. Napokon aj najvyššia súdna autorita v štáte Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) v náleze sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo 17.05.2016 konštatoval, že odmietnutie vecne prejednať\nsprávnu žalobu smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu môže predstavovať\nodopretie spravodlivosti, t.j. zdôraznil, že nie je podstatné formálne označenie individuálneho správneho\naktu ako rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod., ale to, či svojimi účinkami smeruje\nku konkrétnym adresátom a priamo alebo sprostredkovane im zakladá práva alebo povinnosti, teda\ns poukazom na ustálenú súdnu prax ústavný súd podotkol, že spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu môžu byť aj povolenia, oznámenia či listy s charakterom rozhodnutia, pretože základné\npravidlá správneho konania vymedzené v cit. § 3 správneho poriadku sa podľa jeho ods. 7 primerane\nuplatňujú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení\nsprávnych orgánov. Ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS 91/2016-74 zo 17.05.2016 konkrétne uviedol cit.\n«V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods.\n3 OSP) s negatívnou enumeráciou (§ 248 OSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\nvšetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\nRozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu\nzásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby\nich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších\nkritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem\nrozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle\nodporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych\n\nzáležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77) o ochrane jednotlivca vo vzťahu\nk správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone\nsprávy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (pozri k tomu\nnapr. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha :\nC. H. Beck, 2012. s. 953).\nTaktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný\n(individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.),\nale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj\nsprostredkovane práva alebo povinnosti. (...)\nZa spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu\nuž niekoľko rokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr.\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom\nrozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov\nuvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov\nvýslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku,\nktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho\nkonania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom\nministrov Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1\naž 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných\nopatrení.\nÚstavný súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať\nžalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý\nnemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo\nvzťahu k takému žalobcovi. Osobitne v takom prípade nie je namieste konanie o návrhu proti nečinnosti\nsprávneho orgánu, ale ani konanie o návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, keď za\nnezákonný zásah sa považuje faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím.»\nAplikujúc uvedené aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Sžk 22/2018 z 13.11.2019,\nktoré sa týkalo prieskumu protokolu inšpekcie práce konštatoval, že hoci protokol nemá formálne\nznaky rozhodnutia a nie je výsledkom správneho konania, môže byť predmetom správneho súdneho\nprieskumu v rozsahu, v ktorom ukladá povinnosti alebo opatrenia, pričom konkrétne uviedol cit. „Vo\nsvetle ustálenej judikatúry je možné konštatovať, že hoci protokol o výsledku inšpekcie práce nemá\nformálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný ako rezultát správneho konania, je spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, avšak len v rozsahu vysporiadania sa žalovaného\ns námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce.\nVychádza sa z myšlienky, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone\njeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností\nukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto\nurčením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.“\nK otázke odopretia spravodlivosti, ktorá by bola prísne podmienená výlučne formou napadnutého\nrozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal obdobné stanovisko aj Najvyšší správny súd Českej republiky\nv rozhodnutí č. k. 1 As 436/2017-43 zo 17.09.2019 podľa ktorého cit. „Procesní předpisy stanovící\nkonkrétní postupy při uplatňování práv u soudů nesmí popírat podstatu práva na soudní ochranu a\nomezení soudní ochrany musí sledovat legitimní cíl a musí být přiměřené tomuto cíli (srov. rozsudek\nESLP ze dne 12. 11. 2002, Zvolský a Zvolská proti České republice, č. 46129/99, bod 46-47). Podstata\npráva na spravedlivý proces je porušena, pokud procedurální pravidla přestanou sloužit právní jistotě a\nřádnému výkonu spravedlnosti a představují určitý druh překážky bránící tomu, aby jednotlivec dosáhl\nvěcného rozhodnutí ve svém sporu (rozsudek ESLP z 5. 4. 2018, Zubac proti Chorvatsku, č. 40160/12,\nbod 98). Pokud rozhodování o záležitostech spadajících do kategorie „občanských práv a závazků“ dle\nčl. 6 odst. 1 Úmluvy je svěřeno do pravomoci správních orgánů (jako tomu je v některých případech i ve\nvěcech svěřených do pravomoci stavebních úřadů), vyžaduje judikatura Ústavního soudu i Evropského\nsoudu pro lidská práva, aby soudní přezkum rozhodnutí správních orgánů byl prováděn v režimu tzv. plné\njurisdikce, tedy mj. tak, že jakékoli pochybení správních orgánů může být účinně napraveno nezávislým\na nestranným soudem (rozsudek ESLP z 6. 11. 2018, Ramos Nunes de Carvalho proti Portugalsku,\nč. 55391/13, bod 132). Judikatura ESLP rovněž vyžaduje efektivní vykonatelnost rozhodnutí správních\nsoudů v tom smyslu, že musí vést k reálnému odstranění následků nezákonného aktu správních orgánů\n(rozsudek ESLP z 19. 6. 2018, Bursa Barosu Baskanligi a další proti Turecku, č. 25680/05, bod 144). ...\nRozšířený senát dospěl k závěru, že soudní ochrana poskytovaná proti souhlasům vydávaným dle\nstavebního zákona v řízení o žalobě na ochranu proti nezákonnému zásahu správního orgánu nesplňuje\n\npožadavky vyplývající z mezinárodního a ústavního práva na efektivnost poskytované soudní ochrany.\nÚčinná soudní ochrana naopak může být poskytnuta v řízení o žalobě proti rozhodnutí. S tímto řešením\nkoresponduje i skutečná povaha souhlasů. Ačkoli totiž souhlasy vydávané dle stavebního zákona\nnepředstavují rozhodnutí správního orgánu ve smyslu § 67 správního řádu, jedná se o formalizované\núkony správního orgánu v rámci jeho zákonem stanovené pravomoci, vztahující se ke konkrétní věci\na adresované individuálně určeným jednotlivcům, zakládající, popř. měnící jejich práva a povinnosti za\nzákonem stanovených podmínek. Zákon také podrobně stanoví náležitosti těchto souhlasů a postup při\njejich vydávání. Takové akty jsou způsobilé být předmětem soudního přezkumu v řízení o žalobě proti\nrozhodnutí správního orgánu dle § 65 a násl. s. ř. s. a v případech zjištění jejich nezákonnosti mohou být\nzrušeny, čímž bude žalobci zkrácenému na jeho právech nezákonným souhlasem poskytnuta účinná\nsoudní ochrana.“\n33. S ohľadom k uvedenému tak možno abstrahovať sumár, že odpoveď správneho orgánu na podanie\n(v danom prípade na podanie = ohlásenie ďalšieho účastníka sťa by stavebníka, pozn.) môže byť\nopatrením, ak autoritatívne, negatívne ovplyvňuje právne postavenie adresáta tejto odpovede, hoc nemá\nformu správneho rozhodnutia a je označená iba ako oznámenie, hoc takáto odpoveď nebola vydaná\nv klasickom správnom konaní a hoc zákon proti nej neupravuje riadny opravný prostriedok.\nNa tomto mieste sa správnemu súdu tiež žiada podotknúť, že podľa jeho názoru v tomto kontexte\nneobstojí obranná argumentácia žalovaného, že žalobou napadnuté jeho oznámenie má iba procesný\ncharakter, t.j. že ako predbežný alebo procesný úkon určuje iba ďalší procesný režim, keďže v končenom\ndôsledku sa ním stavebníkovi (tu ďalšiemu účastníkovi, pozn.) neodníma právo stavbu realizovať, t.j.\nnepovoľuje ani definitívne nezakazuje stavbu a stavebník sa môže domáhať jej povolenia v konaní\no stavebnom zámere a následne napadnúť až konečné rozhodnutie. Zaiste, takýto argument nie je\nzanedbateľný, pretože oznámenie žalovaného, že ohlásenú drobnú stavbu nie je možné realizovať\nna základe ohlásenia, ale iba na základe stavebného povolenia skutočne neobsahuje konečný zákaz\nstavby, avšak na druhej strane jeho záver, že ohlásenie nepostačuje, je konečný, takže stavebný úrad\n(žalovaný) sa už k posúdeniu ohlásenia nevráti a stavebník nesmie začať na základe ohlásenia stavať,\npričom následné konanie o vydanie stavebného povolenia už rieši inú otázku a to, či bude stavebný\nzámer povolený, nerieši však už otázku, či bolo zákonné vyžadovať od stavebníka plné povoľovacie\nkonanie.\nInými slovami, oznámenie stavebného úradu, že ohlásenie na realizáciu drobnej stavby nestačí,\nobsahuje konečný pre stavebníka negatívny výsledok určitého osobitného administratívneho postupu\nsprávneho orgánu (žalovaného), v rámci neformalizovaného administratívneho postupu ktorého\nžalovaný správny orgán musí posúdiť, či stavebníkom ohlásená drobná stavba, spĺňa definičné znaky\ndrobnej stavby predikované v cit. § 139b ods. 7 stavebného zákona, či v intenciách cit. § 55 ods.\n2 psím. b) stavebného zákona postačí na jej realizáciu ohlásenie, alebo či teda v dôsledku tohto\nposúdenia stavebný úrad (žalovaný) využije jemu zákonom v cit. § 57 ods. 1 stavebného zákona zverené\noprávnenie „... určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, ... možno uskutočniť len na základe stavebného\npovolenia.“, keďže túto kompetenciu môže stavebný úrad využiť nie pri každej ohlasovanej stavbe podľa\ncit. § 55 ods. 2 stavebného zákona, ale iba pri ohlasovanej tzv. „drobnej stavbe“ (viď cit. § 57 ods.\n1 stavebného zákona). Ak žalovaný teda tvrdí, že oznámenie o tom, že na realizáciu drobnej stavby\nnepostačuje iba jej ohlásenie, by malo byť iba súdom nepreskúmateľným procesným úkonom, pretože sa\nním definitívne v správnom konaní podľa správneho poriadku nerozhoduje o práve stavebníka realizovať\nstavbu, tak potom, žalovaný nesprávne stotožňuje pojem administratívne konanie v zmysle významu\ntohto slovného spojenia podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP s formálnym správnym konaním podľa správneho\nporiadku, pretože administratívnym konaním je širšie chápaný každý postup orgánu verejnej správy\npri výkone jemu zákonom zverenej verejnej správy smerujúci k vydaniu správneho aktu. Napokon aj v\ntomto prípade žalovanému nadriadený správny orgán, ktorý rozhodoval o proteste prokurátora (žalobcu)\nvo svojom rozhodnutí zo 04.10.2023 tiež uviedol, že predtým než stavebný úrad dospel k záveru či\nohlásenú stavbu možno realizovať iba na základe ohlásenia alebo bude potrebné stavebné povolenie,\nstavebný úrad musel skúmať, či sa má realizovať stavebná úprava alebo udržiavacie práce a či ich\nrealizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych práv alebo iných právom chránených záujmov iných\nosôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy alebo porušené všeobecne záväzné právne predpisy, t.j.\naj z tohto vyjadrenia vyplýva, že hoci pred vydaním oznámenia stavebným úradom podľa cit. § 57\nods. 1 stavebného zákona neprebiehalo formalizované správne konanie podľa správneho poriadku,\npredsa len nie je možné tvrdiť, že žiadne konanie v podobe skúmania stavebným úradom neprebieha,\nt.j. stavebný úrad aj v tomto prípade realizuje určitý administratívny postup, výstupom ktorého bolo\nv danom prípade napadnuté oznámenie. Takže výsledkom vyššie opísaného neformalizovaného\n\nadministratívneho postupu stavebného úradu (žalovaného) vo veci ohlásenej drobnej stavby je konečný\n„verdikt“ stavebného úradu o tom, či na jej realizáciu postačuje alebo nepostačuje zjednodušený\na zrýchlený režim jej ohlásenia, ktorý „verdikt“ v prípade jeho, pre stavebníka, negatívnej podoby, t.j.\nže ohlásenú drobnú stavbu nie je možné realizovať iba na základe ohlásenia, už nie je predmetom\nprieskumu v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia a tento verdikt z ohlásenia a jeho\ndôvody, nie je ani podkladom pre budúce rozhodnutie o vydaní či nevydaní stavebného povolenia, až\nv rámci ktorého by mal byť preskúmateľný súdom [t.j. v rozhodnutí o stavebnom povolení už stavebný\núrad neuvádza dôvody, pre ktoré nepostačovalo ohlásenie drobnej stavby, preto až v rámci tohto\nrozhodnutia ani nemôžu byť tieto dôvody preskúmané, pozn.]. Postup začatý ohlásením stavebníka\nje teda definitívne zavŕšený oznámením podľa cit. § 57 ods. 1 stavebného zákona, hoc sa toto\nnevydáva ako formálne rozhodnutie podľa § 46 a nasl. správneho poriadku, preto skutočnosť, že\nvydaniu napadnutého oznámenia nepredchádzalo formalizované konanie podľa správneho poriadku,\nsama osebe nie je kritériom vylučujúcim jeho súdny prieskum, ale rozhodujúce je, či sa oznámenie\nsvojimi účinkami dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností konkrétnej fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, t.j. v danom prípade ďalšieho účastníka (stavebníka).\nVzhľadom k uvedenému možno vyššie už opísaný sumár charakteru súdom preskúmateľného\nsprávneho úkonu orgánu verejnej správy doplniť o charakteristiku, že sa musí jednať o písomnosť\npochádzajúcu od orgánu verejnej správy pri výkone jeho zákonnej pôsobnosti; musí obsahovať\nautoritatívny definitívny právny záver o určitej otázke; musí sa týkať konkrétneho zámeru a konkrétnej\nosoby, ktorej priamo mení jej právny status a nejedná sa iba o nezáväznú informáciu alebo o podklad\nbudúceho rozhodnutia.\n34. Vzhľadom k uvedenému všeobecnému ustáleniu kritérií pre posúdenie prípustnosti súdneho\nprieskumu jednotlivých úkonov správnych orgánov sťa by ich „opatrení“, ktoré kritéria sú, že sa\nmusí jednať o správny akt vydaný správnym orgánom v rámci jemu zverenej kompetencie hoc aj\nv neformalizovanom administratívnom postupe; bez ohľadu na jeho formálne označenie (napr. ako\nopatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.) musí obsahovať definitívny autoritatívny právny záver (t.j. nie\niba nezáväznú informáciu alebo podklad budúceho rozhodnutia), týkajúci sa konkrétneho zámeru a\nkonkrétnej osoby do ktorej právneho statusu negatívne zasahuje, t.j. negatívne mení, ruší či zakladá jej\npráva a povinnosti, či právom chránené záujmy alebo sa ich dotýka.\n35. V konkrétnostiach danej veci, pokiaľ ide o prvú z uvedených charakteristík, spočívajúcu v právomoci\nžalovaného (stavebného úradu) vydať oznámenie podľa cit. § 57 ods. 1 stavebného zákona o určení, že\nstavebníkom ohlásenú drobnú stavbu môže stavebník realizovať iba na základe stavebného povolenia,\ntak túto kompetenciu žalovaného (stavebného úradu) správny súd žiadnym spôsobom nespochybňuje\na nespochybňoval ju ani žalobca (prokurátor), ako sa mylne domnieva žalovaný keď tvrdí, že nie je\nv kompetencii prokurátora, ani kohokoľvek iného, aby stavebnému úradu diktoval, či nariaďoval, čo má\nobsahovať jeho odborné posúdenie tohto určenia o právnom režime pre konkrétnu drobnú stavbu, na\nprijatie určenia ktorého sú zamestnanci stavebného úradu ako vysokoškolsky odborne zdatné osoby\nvýhradne oprávnené.\nV danom prípade správny súd neindikoval absenciu zákonnej kompetencie žalovaného prijať žalobou\nnapadnuté oznámenie a z tohto uhla pohľadu toto ani nie je nezákonným, a netvrdil to ani žalobca.\nŽalobca (prokurátor) nemal ambíciu ani „diktovať“ stavebnému úradu (žalovanému) čo má alebo čo by\nmalo obsahovať jeho napadnuté oznámenie, ako sa žalovaný mylne domnieva a túto ambíciu nemá\nani správny súd, pretože pointou tohto súdneho prieskumu nie je či stavebný úrad ustálil správny\nalebo nesprávny záver o potrebe stavebného povolenia namiesto záveru o postačujúcom ohlásení, t.j.\npodstatou žaloby a súdneho konania nie je prieskum správnosti vecného záveru stavebného úradu\no potrebe stavebného povolenia pre realizáciu stavebníkom ohlásenej drobnej stavby, keďže, ako to\nsprávne uviedol žalovaný, na vecný prieskum tohto záveru nemá ani žalobca a ani správny súd potrebnú\nkvalifikáciu. Pointou žaloby a tohto súdneho konania je, či pri ktorejkoľvek voľbe z uvedených alternatív,\nt.j. či už stavebný úrad dospeje k záveru, že nemá námietky proti ohláseniu stavby alebo dospeje\nk záveru, že na realizáciu ohlásenej drobnej stavby bude potrebné stavebné povolenie, tak zo správneho\naktu (oznámenia) stavebného úradu pri každej z týchto alternatív či musí byť zrejmé, na základe akých\nzistení a rozumových úvah k svojmu záveru stavebný úrad dospel.\nSprávny súd teda nespochybňuje odbornú kompetenciu žalovaného ako stavebného úradu posúdiť\nstavebnotechnický charakter zámeru a rozhodnúť resp. určiť, či postačuje ohlásenie stavby alebo či na\nrealizáciu ohlásenej drobnej stavby treba vykonať stavebné konanie, a predmetom tohto konania ani nie\nje nahradenie tejto odbornej úvahy stavebného úradu odbornou úvahou správneho súdu, avšak tvrdenie\n\nžalovaného, že jeho odborný záver nemôže byť pre absenciu potrebnej odbornosti nikým, t.j. ani súdom\npreskúmaný, by vo výsledku robilo prvostupňový záver tohto orgánu verejnej moci (stavebného úradu)\nkonečným a fakticky nepreskúmateľným, čo by bol dôsledok nezlučiteľný s čl. 46 ods. 2 ústavy a s\nprincípmi právneho štátu, v zmysle ktorých prvostupňové rozhodnutie žiadneho orgánu verejnej moci\nnemôže byť konečné bez možnosti jeho prieskumu, inak by zakladalo priestor pre nekontrolovateľnú\nsvojvôľu. Teda určitá odbornosť správneho orgánu neznamená jeho vyňatie zo súdnej kontroly.\nAnalogicky, ani znalecký posudok alebo posudkový záver lekára nie je vyňatý zo súdneho hodnotenia,\nresp. kontroly zákonnosti iba preto, že správny súd nedisponuje rovnakou odbornosťou ako znalec či\nposudkový lekár, pričom správny súd pri tomto prieskume taktiež nenahrádza ich medicínske či technické\npoznatky, ale skúma, či ich záver vychádza z úplných a relevantných podkladov, či s nimi korešponduje,\nči je vnútorne logický, zrozumiteľný, či korešponduje so zisteným skutkovým stavom a či jeho odborné\nzávery nie sú svojvoľné. V identickom rozsahu je preskúmateľná aj odborná úvaha stavebného úradu,\navšak k tomu, aby táto úvaha mohla byť správnym súdom preskúmaná, musí byť logicky zo správneho\naktu správneho orgánu zrejmá, t.j. musí byť uvedená v jeho odôvodnení.\nObdobne aj správny súd, ktorý je odborne spôsobilý v oblasti znalosti zákona („iura novit curia“),\nnepostačuje, aby svoje rozhodnutie autoritatívne iba konštatoval, ale aj správny súd musí svoje\nrozhodnutie odôvodniť, aby v prípade potreby bolo preskúmateľným jemu nadriadeným súdom.\nNa margo vyjadrenia žalovaného je tiež nutné uviesť, že požiadavka odôvodnenia správneho aktu\nnespočíva v požiadavke vysvetliť, prečo stavebný úrad vykonal určitý procesný úkon (prečo konal tak,\nako konal; lebo mu to umožňuje zákon) alebo prečo zvolil určitú formu rozhodnutia, v danom prípade\nformu oznámenia, ale predmetom požadovaného odôvodnenia je, aby správny orgán vždy uviedol,\nprečo vydal oznámenie s konkrétnym jeho autoritatívnym konečným záverom a na akých skutkových a\nprávnych dôvodoch tento záver založil. Inými slovami otázka odôvodnenia sa nemá vzťahovať k tomu\nprečo stavebný úrad urobil oznámenie, resp. prečo urobil taký úkon aký urobil, t.j. otázka odôvodnenia\nsa musí upínať nie k tomu prečo žalovaný vydal oznámenie adresované stavebníkovi, ale na akých\ndôvodoch založil svoje závery v tomto oznámení uvedené.\n36. Po ustálení rozsahu kompetencie stavebného úradu prijať žalobou napadnuté oznámenie podľa cit.\n§ 57 ods. 1 stavebného zákona a to aj vo vzťahu k rozsahu jeho prípadného (rozumej v prípade jeho\nprípustnosti, viď ďalej, pozn. správneho súdu) súdneho prieskumu, sa správny súd musel vysporiadať\nešte s tým, či toto oznámenie ako neformalizovaný správny akt žalovaného spĺňa vôbec vyššie už\nuvedený materiálny znak podmieňujúci prípustnosť jeho súdneho prieskum, ktorým je, aby sa tento\nsprávny akt bez ohľadu na jeho formálne označenie (oznámenie, vyjadrenie, osvedčenie a pod.) dotýkal\npráv, oprávnených záujmov a povinností stavebníka.\nPodľa správneho súdu žalobou napadnuté oznámenie žalovaného tento materiálny znak nepochybne\nspĺňa, pretože s končenou platnosťou bráni stavebníkovi (ďalšiemu účastníkovi) realizovať jeho stavebný\nzámer v zjednodušenom ohlasovacom režime a na realizáciu rovnakého stavebného zámeru od\nneho vyžaduje nový procesný krok, ktorým je podanie žiadosti o stavebné povolenie spolu s ďalšími\npodkladmi, časovými a finančnými nákladmi (napr. na vypracovanie statického posudku, či projektu\na pod.) a s vyšším správnym poplatkom. Preto sa toto oznámenie bezprostredne dotýka jeho právom\nchráneného záujmu uskutočniť ním ohlásenú stavbu v zákonom prípustnom zjednodušenom režime\na nepochybne v tom dôsledku zasahuje negatívne aj do jeho majetkovej sféry.\nV uvedenom dôsledku má teda správny súd za to, že žalobou napadnuté oznámenie je potrebné\npovažovať za opatrenie orgánu verejnej správy (žalovaného) podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré je\npreskúmateľné správnym súdom.\n37. K tomu, aby teda správny súd mohol vo vyššie už zmienenom rozsahu [nejednalo by sa o vecný\nprieskum a prehodnocovanie odborných záverov stavebného úradu, t.j. správny súd by nemohol\nrozhodnúť či vecne správne alebo nesprávne stavebný úrad rozhodol, ale mohol by preskúmať, či jeho\nodôvodnenie korešponduje so zisteným skutkovým stavom a či je vybudované na logických záveroch\nvzájomne si neodporujúcich a nemajúcich charakter arbitrárnosti, pozn.] preskúmať žalobou napadnuté\nopatrenie žalovaného je nevyhnutným, aby toto bolo odôvodnené, z odôvodnenia ktorého by mala\nbyť zrejmou myšlienková úvaha stavebného úradu na základe ktorej dospel k záveru, že stavebníkom\nohlásená stavba nespĺňa kritériá stavby, na realizáciu ktorej by postačovalo jej ohlásenie, ale je potrebné\npodrobiť ju stavebnému konaniu.\nSamotná citácia stavebným úradom aplikovaného § 57 ods. 1 stavebného zákona, ani holé\nkonštatovanie potreby stavebného povolenia, túto požiadavku náležitého a prieskumu spôsobilého,\nodôvodnenia nespĺňa. Správny súd pritom nemôže chýbajúce dôvody správneho aktu žalovaného\n\nnahradiť vlastnou úvahou, ani ich dodatočne vyhľadávať v administratívnom spise (porušil by tým\nprinajmenšom princíp rovnosti účastníkov a princíp nestrannosti, pozn.) bez toho, aby tieto boli priamo\nv napadnutom opatrení zrozumiteľne žalovaným vyjadrené. Rovnako tieto dôvody žalovaný nemôže\ndopĺňať až vo vyjadrení k žalobe tak, ako to žalovaný učinil aj v tomto prípade, keď až vo vyjadrení\nk žalobe uviedol, že dôvodom pre ktorý stavebníkom ohlásenú stavbu nebolo možné realizovať iba na\nzáklade ohlásenia bolo, že v skutočnosti sa nejednalo o drobnú stavbu, ako sa mal mylne domnievať\nstavebník, ale sa jednalo o prístavbu, na realizáciu ktorej sa vyžadovalo stavebné povolenie. Predmetom\nsúdneho prieskumu je totiž správny akt žalovaného vo forme opatrenia a nie vyjadrenia žalovaného\nv konaní pred súdom, ak teda žalovaný mohol a vedel uviesť dôvody svojho v opatrení vyjadreného\nzáveru vo vyjadrení pred súdom, tieto mohol a mal uviesť aj priamo do opatrenia.\nAko už uviedol v žalobe žalobca (prokurátor), odôvodnenie správneho aktu plní dve neoddeliteľné\nfunkcie a to jednako jeho adresátovi umožňuje poznať skutkové a právne dôvody zásahu do jeho\nprávnej sféry a účinne proti nemu formulovať námietky a jednako správnemu súdu zároveň umožňuje\npreskúmať, či orgán verejnej správy (žalovaný) postupoval v medziach zákona, či jeho záver nadväzuje\nna zistený skutkový stav a či nejde o svojvôľu.\nNa tomto mieste je nutné uviesť, že neobstojí obranná argumentácia žalovaného, podľa ktorej, ak by\nbolo prisvedčené žalobcovi, tak žalovaný by musel siahodlho odôvodňovať akéhokoľvek svoj neformálny\nlist. Požiadavka aspoň stručného odôvodnenia sa totižto vzťahuje iba na taký individuálny správny akt,\nktorý podľa svojho obsahu a účinkov zakladá, mení, ruší alebo deklaruje práva či povinnosti adresáta\nalebo sa ich priamo dotýka, teda nie na akýkoľvek neformálny list žalovaného.\nSprávny súd nespochybňuje, že cit. § 57 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase\nvýslovne neustanovoval odôvodnenie ako náležitosť oznámenia, ktorým stavebný úrad určil potrebu\nstavebného povolenia, avšak z absencie výslovnej (explicitnej) zákonnej úpravy nemožno vyvodiť\noprávnenie orgánu verejnej správy zasiahnuť do právnej sféry adresáta bez uvedenia akýchkoľvek\ndôvodov. Okrem toho aj keď ten ktorý zákon neobsahuje explicitne určitú úpravu, tak je potrebné\naplikovať a vykladať ho vždy v zmysle zásad právneho štátu vyjadrených v ústave, ako základnom\nzáklone štátu.\nTo či oznámenie správneho orgánu má alebo nemá obsahovať odôvodnenie nezávisí od toho či\nprokurátor má alebo nemá možnosť toto odôvodnenie spochybňovať, ale závisí od toho či toto\noznámenie zasahuje do práv a právom chránených záujmov adresáta tohto oznámenia.\nPožiadavka preskúmateľnosti správneho aktu vyplýva z jeho materiálnej povahy, zo základných pravidiel\nčinnosti verejnej správy a z ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu.\n38. V súvislosti s námietkou žalovaného, že neodôvodňuje ani oznámenie adresované stavebníkovi\no tom, že stavebný úrad nemá výhrady proti ohlásenej stavbe, správny súd uvádza, že ani táto\nnámietka nie je v okolnostiach veci relevantnou zvrátiť vyššie už uvedené, pretože, ako už bolo uvedené,\nodôvodneným má byť správny akt, ktorým sa negatívne zasahuje do práv, povinností alebo oprávnených\nzáujmov dotknutej osoby (napr. stavebníka), nie oznámenie ktorým bolo ohlasovateľovi stavby plne\nvyhovené. Oznámenie o súhlase s ohlásenou stavbou nekoliduje s právom stavebníka realizovať stavbu\nt.j. žiadnym spôsobom sa negatívne nedotýka jeho práv a povinností, ktoré právo stavebník realizuje\npodaním návrhu na ohlásenie stavby, avšak nesúhlasné oznámenie s jeho právami a povinnosťami\nuž koliduje, resp. sa ich dotýka a ukladá mu povinnosti nové (podľa žiadosť o vydanie stavebného\npovolenia). V uvedenej súvislosti napokon aj zákonodarca v cit. § 47 ods. 1 správneho poriadku uvádza,\nže cit. „Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“\n39. Keďže napadnuté opatrenie (oznámenie) žalovaného neobsahuje žiadne odôvodnenie, t.j.\nneobsahuje opis relevantných technických parametrov ohláseného zámeru, ich právne hodnotenie ani\nlogickú väzbu medzi podkladmi a výsledným záverom, správny súd pre absenciu tohto odôvodnenia\nnevie toto opatrenie preskúmať, t.j. nevie preskúmať či pre žalovaným zvolený záver boli splnené\nzákonné predpoklady podľa cit. § 139b ods. 7 stavebného zákona v spojení s cit. § 55 ods. 2 psím. b)\nstavebného zákona.\nUvedený nedostatok absentujúceho odôvodnenia nie je možné považovať za čisto formálnu vadu,\npretože bez poznania nosných dôvodov opatrenia, stavebník nemôže účinne namietať ich skutkovú\nalebo právnu nesprávnosť a správny súd nemôže vykonať jeho zmysluplný prieskum zákonnosti.\n40. Záverom správny súd k argumentu žalovaného o rozdielnej inštruktáži k postupu adresovanej mu\nrôznymi prokuratúrami uvádza, že v tomto smere by prokuratúra, ktorá je orgánom strážiacim zákonnosť\nv postupoch a rozhodnutiach správnych orgánov, mala v záujme jednotného svojho postupu a zvýšenia\n\nsvojej dôveryhodnosti mala nepochybne sama svoje postupy zosúladiť tak aby boli v súlade so súdom\njudikovaným záverom. Pokiaľ ide o správny orgán tak ten môže a má možnosť svoje výstupy zjednotiť\nmajúc vedomosť o záveroch súdu a to skrz zodpovednú osobu, ktorá, ako žalovaný uviedol, všetky\nvýstupy stavebného úradu signuje, za ktoré v tom dôsledku nesie aj plnú zodpovednosť, takže by malo\nbyť v jej záujme, aby neodobrovala dva rozdielne postupy správneho orgánu.\n41. Napokon správny súd považuje za potrebné ešte nad rámec uviesť, že ani skutočnosť, že\nv dôsledku novelizácie § 57 ods. 1 stavebného zákona zákonodarca doň zakotvil dôvody, pre ktoré\nmôže stavebný úrad určiť ohlásenú stavbu na stavebné konanie, ešte neznamená, že takéto oznámenie\nnemá obsahovať odôvodnenie, pretože toto ustanovenie po novelizácii pomenúvalo iba dôvody ako\ntaké, avšak z odôvodnenia oznámenia musí byť zrejmé, na základe čoho správny orgán ustáli, že ten\nktorý dôvod v tom, ktorom prípade existuje, resp. že je alebo nie je daný.\n42. Z uvedených dôvodov správny súd žalobe vyhovel, napadnuté opatrenie žalovaného v súlade s §\n191 ods. 1 písm. d) SSP (kvôli jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov) zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP.\nV ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť ohlásenie ďalšieho účastníka na základe\nvšetkých relevantných podkladov a ak dospeje k záveru, že ohlásený zámer možno uskutočniť len\nna základe stavebného povolenia, musí tento záver aspoň stručne odôvodniť konkrétnymi skutkovými\nzisteniami a zrozumiteľnou právnou úvahou viazanou na zákonné dôvody § 57 ods. 1 stavebného\nzákona.\nTýmto rozsudkom správny súd v žiadnom prípade nevyslovuje, či pre ohlásený zámer postačuje\nohlásenie alebo nie, pretože taký odborný a skutkový záver prislúcha výlučne stavebnému úradu.\n43. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n44. Podľa § 170 písm. c) SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\n(c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.“\n45. Podľa § 32 ods. 1 SSP „Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon\nneustanovuje inak.“\n46. Podľa § 175 ods. 1 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 170 písm. c) SSP a keďže súdne konanie\nzačalo na základe žaloby prokurátora, nepriznal právo na náhradu trov tohto súdneho konania žiadnemu\nz účastníkov konania, za ktorého sa považuje aj ďalší účastník (napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn.\n5 Svk/14/2025 z 29.01.2026, bod 27., pozn.).\n48. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním členov senátu 6S Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť\n[§ 443 ods. 1 a 5 SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\n\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}