{"guid": "dffe0cc4-77be-421d-829b-9adafb777af6:495df26f-05d0-4be2-9d31-b1072037224d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6", "spisova_znacka": "5Sf/25/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Sf/25/2023 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. júla 2026, sp. zn. 5Sf/25/2023, ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6", "identifikacne_cislo": "0923100729", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jozef Sábo, PhD.", "sudca_id": 1008, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-sabo-phd-1008", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-e,f", "nazov": "§ 19 ods. 3 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-e,f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/495df26f-05d0-4be2-9d31-b1072037224d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5Sf/25/2023\n0923100729\n16. 07. 2026\nJUDr. Jozef Sábo, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu\nJUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY,\ns.r.o., IČO: 36 512 907, so sídlom Tatranská 18, Veľký Slavkov, právne zastúpený: BENČÍK &\nPARTNERS, s.r.o., IČO: 36860441, so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, proti žalovanému Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102591462/2023 zo dňa 18.10.2023 takto\nrozhodol:\nI. Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.\nII. Z a m i e t a žalobu.\nIII. N e p r i z n á v a účastníkom konania právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal na Správnom súde v Košiciach (ďalej aj „správny\nsúd“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102591462/2023 zo dňa 18.10.2023\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.\n101783986/2023 zo dňa 13.07.2023, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 v sume 13 263,41 eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie\nsprávcu dane“).\n2. Na základe vykonanej daňovej kontroly [ukončená doručením protokolu č. 100902388/2023 zo dňa\n29.032023] správca dane zistil, že žalobca nesprávne zahrnul do daňových výdavkov opravnú položku,\no ktorej účtoval interným dokladom IDV170275 v celkovej sume 63 159,07 eur [na ťarchu účtu XXX XXX\n(Tvorba a zaúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku) a v prospech účtu XXX XXX (Opravné\npoložky k dlhodobému hmotnému majetku)] (ďalej aj „opravná položka“; rozhodnutie správcu dane, s.\n12).\n3. Žalobca vytvoril opravnú položku vo výške, o ktorú sa znížila obstarávacia cena pozemku o vyťaženú\nhodnotu štrku ako nevýhradného nerastu, ktorý sa na tomto pozemku nachádza [postupom podľa §\n38 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16. decembra 2002, ktorým sa\nustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich\nv sústave podvojného účtovníctva (ďalej aj „opatrenie o postupoch účtovania“) v znení účinnom do\n01.01.2019]. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poukazoval na to, že opravnú\npoložku je potrebné zahrnúť medzi daňové výdavky ako opravnú položku k nadobudnutému majetku.\n\nPodľa žalobcu teda opravná položka predstavovala daňový výdavok, o ktorý sa znižoval základ dane.\nV tejto súvislosti žalobca namietal, že takto je možné zahrnúť do daňových výdavkov náklady na\nvyťažený štrk oproti dosiahnutému zdaniteľnému príjmu z predaja štrku. Inak by bol žalobca [a celý\nsegment, v ktorom žalobca pôsobí] znevýhodnený oproti podnikateľom v iných odvetviam, ktorým bolo\numožnené zahrnúť do daňových výdavkov náklady ich vstupných surovín.\n4. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný tak ako je uvedené vyššie.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že opravná položka nepatrí medzi tie opravné položky,\nktoré patria medzi daňové výdavky [§ 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“)]. Táto opravná položka je tvorená z dôvodu opatrnosti\npri znížení majetku. Teda predmetná opravná položka nemá slúžiť na účtovanie nákladov na vyťažený\nštrk, ale znižuje sa ňou hodnota majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Opravnú položku nemožno\npovažovať za daňový výdavok [§ 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov] (napadnuté rozhodnutie,\ns. 8)\n5. Žalobca v správnej žalobe: (i) označil súčasnú právnu úpravu za medzeru v zákone, ktorú je\nnutné preklenúť za pomoci analógie, (ii) označil súčasnú právnu úpravu za nespravodlivú, ktorá\nznevýhodňuje podnikateľov v príslušnom segmente oproti iným podnikateľom; (iii) namietal, že má právo\nzahrnúť si do daňových výdavkov náklady vynaložené na získanie pozemku s ložiskom nevýhradného\nnerastu vecne súvisiace s hodnotou vyťaženého štrku; (iv) namietal nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia; (v) namietal, že vo veci došlo k porušeniu zásady zhodného rozhodovania v obdobných\nprípadoch [§ 3 ods. 9 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“)]; (vi) namietal, že vydanie\nnapadnutého rozhodnutia predstavuje výsledok neprijateľného preferovania fiskálnych záujmov štátu\npred rešpektovaním práv žalobcu.\n6. Žalobca taktiež navrhol správnemu súdu prerušiť súdne konanie a podať návrh na súlad dotknutých\nustanovení zákona o dani z príjmov s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) [postupom podľa\n§ 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „SSP“)].\n7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí.\nĎalej žalovaný poukázal na to, že obstarávacia cena pozemku dotknutého ťažbou sa v prípade jeho\npredaja zahrnie do daňových výdavkov [nie len do výšky predajnej ceny]. Preto prípadné zahrnutie\nopravnej položky do daňových výdavkov by viedlo k dvojitému zahrnutiu týchto výdavkov do základu\ndane (vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.05.2024).\n8. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.07.2026, na ktoré sa dostavil právny zástupca\nžalobcu a žalovaný. Títo vo svojich vyjadreniach zrekapitulovali obsah svojich písomných podaní vo\nveci a zdôraznili podstatné časti svojej predchádzajúcej právnej argumentácie. Ďalej právny zástupca\nžalobcu poukázal na novelizáciu § 38 opatrenia o postupoch účtovania, ktorý v súčasnosti už pripúšťa\núčtovať hodnotu vyťaženého štrku spôsobom, ktorý vo veci uplatnil žalobca. Poverená zástupkyňa\nuviedla, že príslušná zmena opatrenia o postupoch účtovania sa netýka zdaňovacieho obdobia, o ktoré\nvo veci ide. Na tomto pojednávaní vyhlásil správny súd tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol.\n\nII.\nVybrané ustanovenia právnych predpisov\n9. Podľa č. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) Každý má právo na slobodnú voľbu\npovolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n10. Podľa § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov Daňovými výdavkami sú aj vstupná cena pri\npredaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného\nv § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do\nvýšky príjmu z predaja.\n\n11. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov Daňovými výdavkami sú aj tvorba rezerv a\nopravných položiek podľa § 20.\n12. Podľa § 20 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým\nvýdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky\nk nadobudnutému majetku1) (odsek 13).\n13. Podľa § 20 ods. 13 zákona o dani z príjmov Vytvorená opravná položka k nadobudnutému\nmajetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, pričom\nu daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u\ndaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.\n14. Podľa § 18 ods. 1 opatrenia o postupoch účtovania v znení účinnom do 01.01.2019 Opravná položka\nsa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty\nmajetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, 20\nak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto\nmajetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku\noproti jeho oceneniu v účtovníctve.\n15. Podľa § 38 ods. 1 opatrenie o postupoch v znení účinnom do 01.01.2019 Obstaranie ložísk\nnerastných surovín sa účtuje na účte 031 – Pozemky, pričom ocenenie pozemku je vrátane ceny\nložiska nerastných surovín. Obstarávacia cena pozemku sa znižuje postupne formou opravnej položky\no hodnotu vyťažených surovín. Po vyťažení ložiska a jeho rekultivácii sa suma zaúčtovanej opravnej\npoložky zníži o výdavky na rekultiváciu, maximálne však do výšky zaúčtovanej opravnej položky.\n16. Podľa § 39 ods. 1 o postupoch účtovania v znení účinnom do 01.01.2026 Na účte 097 –\nOpravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa osobitného\npredpisu28) a pri predaji podniku, pokiaľ sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek\nmajetku. O tejto opravnej položke sa účtuje ako o rozdiele medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou\ndosiahnutou vydražením a hodnotou majetku, ktorou sa ocenil v účtovníctve privatizovaného subjektu\nalebo predávajúceho zníženou o prevzaté záväzky. Účet 097 – Opravná položka k nadobudnutému\nmajetku môže mať podľa svojho charakteru aktívny zostatok alebo pasívny zostatok. Majetok na\npríslušných majetkových účtoch sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného\nsubjektu alebo predávajúceho.\n17. Podľa § 38 ods. 1 opatrenia o postupoch účtovania v znení účinnom od 01.01.2026 Obstaranie\nložiska nevyhradeného nerastu sa účtuje na účte 031 – Pozemky, pričom ocenenie pozemku je vrátane\nceny ložiska nevyhradeného nerastu. V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je vlastníkom pozemku\ns ložiskom nevyhradeného nerastu, sa ku dňu nadobudnutia právoplatnosti oprávnenia vydaného\nrozhodnutím obvodného banského úradu (ďalej len „banské oprávnenie“), preúčtuje oddelená časť\nkúpnej ceny tohto pozemku tvoriaca preukázateľnú hodnotu ložiska nevyhradeného nerastu z účtu 031\n– Pozemky na účet 112 – Materiál na sklade. Pri zastavení ťažby na ložisku nevyhradeného nerastu\npred plánovaným ukončením ťažby na tomto ložisku sa hodnota ložiska nevyhradeného nerastu tvoriaca\nzostatok účtu 112 – Materiál na sklade preúčtuje na účet 031 – Pozemky. V účtovníctve účtovnej jednotky,\nktorá pozemok s ložiskom nevyhradeného nerastu kúpila so zámerom jeho nájmu a umožnenia ťažby\nna ložisku nevyhradeného nerastu inou účtovnou jednotkou, ktorej bolo vydané banské oprávnenie sa\nku dňu vzniku nájomného vzťahu k pozemku s ložiskom nevyhradeného nerastu preúčtuje oddelená\nčasť kúpnej ceny tohto pozemku tvoriaca preukázateľnú hodnotu ložiska nevyhradeného nerastu z\núčtu 031 – Pozemky na osobitne vytvorený analytický účet k účtu 029 – Ostatný dlhodobý hmotný\nmajetok. Ku dňu zániku nájomného vzťahu k pozemku s ložiskom nevyhradeného nerastu sa zostatková\nhodnota ložiska nevyhradeného nerastu tvoriaca zostatok na osobitne vytvorenom účte k účtu 029 –\nOstatný dlhodobý hmotný majetok preúčtuje na účet 031 – Pozemky. Ak na účely účtovania oddelenej\nčasti kúpnej ceny pozemku s ložiskom nevyhradeného nerastu nie je preukázateľná hodnota ložiska\nnevyhradeného nerastu určená na základe údajov o tomto ložisku, určí sa napríklad ako kladný rozdiel\nmedzi kúpnou cenou pozemku s ložiskom nevyhradeného nerastu a reálnou hodnotou pozemku bez\nložiska nevyhradeného nerastu v danej lokalite v čase kúpy pozemku s ložiskom nevyhradeného\nnerastu.\n\n18. Podľa § 86p ods. 1 a ods. 2 opatrenia o postupoch účtovania v znení účinnom od 01.01.2016\n(1) Ustanovenie § 38 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri účtovaní\npozemku s ložiskom nevyhradeného nerastu, ktorý bol kúpený do 31. decembra 2025 a ku ktorému\nbanské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2025 a pri účtovaní pozemku s ložiskom\nnevyhradeného nerastu, ktorý bol kúpený po 31. decembri 2025.\n(2) Pri účtovaní pozemku s ložiskom nerastných surovín obstaranom do 31. decembra 2025, ku ktorému\nbanské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť do 31. decembra 2025, sa postupuje podľa tohto opatrenia\nv znení účinnom do 31. decembra 2025.\nIII.\nPosúdenie správnym súdom\n19. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím, administratívnym\nkonaním ktorého vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas,\noprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej\nprejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným\nzáverom.\n20. Správny súd k návrhu žalobcu na prerušenie konania poukazuje na to, že podľa Ústavného súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) daňové predpisy spadajú do sféry tvz. politických otázok,\nktoré možno podrobiť ústavnému prieskumu iba výnimočne. Konkrétne správny súd poukazuje na závery\nústavného súdu, podľa ktorých:\n„Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre (v ostatnom čase najmä v náleze sp. zn. PL.\nÚS 5/2012 z 22. januára 2014) poukázal na skutočnosť, že v rozhodovacej praxi ústavného súdu, ako\naj iných (zahraničných) ústavných súdov, resp. medzinárodných súdnych orgánov sa kryštalizujú sféry\nprávnej úpravy, k ústavnej kontrole ktorých pristupuje súdny orgán ochrany ústavnosti so zvýšenou\npozornosťou, čo sa prejavuje predovšetkým v intenzite (hĺbke) súdneho prieskumu. Naopak, existujú\nurčité sféry právnej úpravy, pri rozhodovaní ktorých sú ústavné súdy zdržanlivejšie, rešpektujúc vyššiu\nmieru diskrécie parlamentu (zákonodarného zboru) ako občanmi (voličmi) priamo legitimovaného\nústavného orgánu. Do tejto sféry tradične označovanej ako „politické otázky (political question)“ ústavné\nsúdy zasahujú v rámci ústavného prieskumu len celkom výnimočne, a to predovšetkým vtedy, ak\nje napadnutá právna úprava prejavom svojvôle zákonodarcu, príp. predstavuje intenzívny zásah do\nsféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež ľudských práv a\nzákladných slobôd. Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/2012 za sféru, v rámci ktorej sa\nmá rešpektovať vyššia miera autonómie (uváženia) zákonodarcu, výslovne označil rozpočtovú politiku\na v rámci nej tiež problematiku daní či odvodov ako základného zdroja príjmov štátneho rozpočtu, či\npríp. iných verejných rozpočtov.\nTento svoj záver ústavný súd argumentačne podložil jednak poukazom na judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva [konkrétne na právne názory vyslovené vo veci Gasus Dosier und Fördertechnik GmbH.\nv. Holandsko, rozsudok z 23. 2. 1995, bod 60, a tiež vo veci Wasa Liv Ömsesidigt, Försäkringsbolaget\nValands Pensionsstiftelse a ďalší proti Švédsku, sťažnosť č. 13013/87, rozhodnutie Komisie, 14. 12.\n1998, DR 58, s. 186, v spojení s doktrínou voľného uváženia štátov (margin of appreciation doctrine)\nsformulovanou predovšetkým vo veci Handyside proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok ESĽP zo 7. 12.\n1976, sťažnosť č. 5493/72)], ako aj s poukazom na judikatúru iných (zahraničných) ústavných súdov,\nosobitne Ústavného súdu Českej republiky (pozri okrem iných rozhodnutie vo veci Pl. ÚS 24/07 a najmä\nrozhodnutie vo veci Pl. ÚS 29/08).“ [nález ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 9/2014 zo dňa 12. 11. 2014].\n21. Zhodnú výkladovú líniu je možné identifikovať i v ďalších rozhodnutiach ústavného súdu, v ktorých\nústavný súd formuloval požiadavku na zdržanlivý ústavný prieskum daňového zákonodarstva [porovnaj\nnález ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 14/2014, 4. 11. 2015 a nález ústavného súdu PL. ÚS 38/2015,\n1. 2. 2017]. Preto i správny súd k posudzovaniu tohto procesného návrhu pristúpil zdržanlivo. Žalobca\npoukázal na to, že subjekty pôsobiace v príslušnom odvetví [ťažba nevýhradných nerastov; porovnaj\n§ 3 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)] môžu\nbyť znevýhodnené oproti podnikateľom v iných odvetviach. Týmto žalobca namietal zásah do jeho\nzákladného práva na podnikanie [čl. 35 ods. 1 ústavy], ktorý má vyvolávať príslušná právna úprava.\nV tejto súvislosti správny súd uvádza, že všetci podnikatelia pôsobiaci v danom odvetví mali príslušné\n\npravidlá tvorby opravnej položky nastavené jednotne. Teda pre subjekty vystupujúce vo vzájomne\nkonkurenčnom postavení bola príslušná právna úprava nastavená rovnakým spôsobom [nedošlo\nk situácii, kedy by odlišné pravidlá tvorby opravnej položky platili pre podnikateľov, ktorí by vykonávali\nťažbu rozdielnych druhov nevýhradných nerastov]. Pri pozemku, na ktorom sa vykonáva ťažba,\numožňuje zákon o dani z príjmov premietnuť takéto zníženie hodnoty pozemku do daňových výdavkov\nzahrnutím celej vstupnej ceny pozemku pri jeho predaji [i nad výšku príjmu dosiahnutého pri takomto\npredaji]. Takéto pravidlo pri iných pozemkoch neplatí [§ 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov].\nUvedené pravidlo teda zakotvuje osobitné zvýhodnenie pre podnikateľov vlastniacich pozemok, na\nktorom sa vykonáva ťažba, oproti iným podnikateľom [na túto skutočnosť poukázal i žalovaný vo svojom\nvyjadrení zo dňa 13.05.2024]. Správny súd pri porovnaní postavenia žalobcu k iným podnikateľským\nsubjektom teda nezistil taký dôvod, ktorý by odôvodňoval prerušenie konania a podanie návrhu na súlad\ndotknutých ustanovení zákona o dani z príjmov a opatrenia o postupoch účtovania s ústavou. Preto\nsprávny súd I. výrokom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania [§ 25 SSP v spojení s § 162 ods.\n3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov].\n22. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že právnu úpravu príslušnej opravnej položky\nnepovažoval za opomenutie zákonodarcu [medzeru v zákone]. Príslušný § 38 ods. 1 opatrenia\no postupoch účtovania nie je možné vnímať izolovane. Toto ustanovenie je nutné vykladať systematicky\nv nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov, ktorý vymedzuje, že daňovým výdavkom\nsú výhradne opravné položky uvedené v § 20 zákona o dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že\nzákon zaraďuje medzi daňové výdavky iba tie opravné položky, ktoré sú taxatívne uvedené v § 20\nods. 2 zákona o dani z príjmov. Taxatívny zoznam určitých položiek v normatívnom rámci je uzavretou\nmnožinou, a teda je prejavom vôle zákonodarcu ohraničiť vecný rozsah dosahu príslušnej normy. Preto\nnezaradenie opravnej položky do zoznamu opravných položiek, ktoré sú podľa § 20 zákona o dani\nz príjmov daňovým výdavkom, nemožno hodnotiť ako opomenutie zákonodarcu, ale ako prejav jeho\nvôle vylúčiť túto opravnú položku z rámca daňových výdavkov. Preto tento legislatívny rámec nemožno\nvnímať ako medzeru v zákone. Keďže sa o medzeru v zákone nejedná, nie je potrebné pristúpiť zo\nstrany súdu k reparovaniu normatívneho nedostatku za použitia analógie, ale naopak svoj záver založil\nna výklade platného právneho rámca.\n23. K žalobnému bodu (ii) správny súd poukazuje na svoje závery k prerušeniu súdneho konania\nuvedených vyššie.\n24. K žalobnému bodu (iii) správny súd opätovne poukazuje na to, že opravné položky sú daňovými\nvýdavkami iba v prípade, ak sa jedná o niektorú z opravných položiek podľa § 20 zákona o dani z príjmov\n[§ 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov v spojení s § 20 ods. 2 zákon o dani z príjmov]. Zoznam\nopravných položiek v § 20 ods. 2 zákon o dani z príjmov je taxatívny. Uvedené vyplýva z jazykového\nvyjadrenia príslušnej normy [bez použitia slovného spojenia „najmä“; „predovšetkým“ a pod.]. Takýto\nzáver vyplýva aj zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia k § 19 ods. 3 písm. f) zákona\no dani z príjmov, keďže inak by nebolo možné identifikovať jednoznačne tie opravné položky, na ktoré\nodkazuje § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov. Preto, aby tvrdenie žalobcu bolo dôvodné, tak\nby musela byť opravná položka podľa § 38 ods. 1 opatrenia o postupoch účtovania zahrnutá medzi\npoložkami v § 20 ods. 2 zákona o dani z príjmov [čo v tomto prípade splnené nie je].\n25. Opravná položka podľa § 20 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov je opravná položka k\nnadobudnutému majetku. V § 39 opatrenia o postupoch účtovania je upravená samostatná opravná\npoložka so zhodným názvom. Táto opravná položka sa vzťahuje k nadobudnutému majetku a účtuje\nsa pri prevode majetku štátu podľa osobitného predpisu a pri predaji podniku, pokiaľ sa nevykonáva\nindividuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Na druhej strane, opravná položka § 38 nesie\nnázov Účtovanie dlhodobého hmotného majetku a týka sa rozdielneho predmetu účtovania [pozemku\ns nevýhradným nerastom]. Vzhľadom na úplnú jazykovú zhodu v názve opravnej položky podľa § 39\nopatrenia o postupoch účtovania a § 20 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov je zrejmé, že príslušné\nustanovenie odkazuje na túto položku účtovania. Zároveň položky podľa § 38 a § 39 opatrenia\no postupoch účtovania nemajú príbuzný obsah.\n26. Správny súd ďalej poukazuje na to, že z normatívneho vyjadrenia § 19 ods. 3 písm. f) zákona\no dani z príjmov vyplýva, že opravné položky sú daňové výdavky výhradne iba v takom prípade, keď\nsa jedná o opravnú položku uvedenú v § 20 zákona o dani z príjmov. Preto správny súd považoval §\n\n20 zákona o dani z príjmov za výnimku zo všeobecného pravidla [a to aj s poukazom na účel opravnej\npoložky uvedený v § 18 ods. 1 opatrenia o postupoch účtovania], podľa ktorého opravné položky nie\nsú daňovým výdavkom. V tejto súvislosti teda je nutné uplatniť doslovný až zúžený výklad § 20 zákona\no dani z príjmov, ktorým je nutné vo všeobecnosti vykladať výnimky zo všeobecného pravidla v právnej\nnorme. Preto opravnú položku podľa § 38 opatrenia o postupoch účtovania nemožno stotožniť s\nopravnou položkou podľa § 20 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.\n27. Správny súd konštatuje, že v rozhodnom čase nebolo možné zahrnúť do daňových výdavkov náklady\npôvodne tvoriace časť ceny pozemku vo výške, o ktorú sa pôvodná cena pozemku znižuje ťažbou\nnevýhradného nerastu [ktorý následne vedie k dosiahnutiu zdaniteľného príjmu]. Zákonodarca upravil\npre tento prípad iba požiadavku na tvorbu opravnej položky podľa § 38 opatrenia o postupoch\núčtovania, avšak bez možnosti zahrnutia tejto opravnej položky do daňových výdavkov podľa § 20\nzákona o dani z príjmov. Takýto dôsledok právnej úpravy nie je medzerou zákona, ale výsledkom\nv danom čase platného právneho rámca.\n28. Žalobca síce poukázal na to, že právna úprava účtovania nerastu vyťaženého z pozemku je iná\nv Českej republike. V tejto súvislosti správny súd iba podotýka, že rozdielna právna úprava v inom štáte\n[ktorá je prejavom daňovej politiky daného štátu], nie je dôvodom pre iný právny výklad existujúceho\nprávneho rámca v Slovenskej republike [ktorý je formovaný vnútroštátnou daňovou politikou].\n29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že došlo k zmene § 38 ods. 1\no postupoch účtovania, ktorý v súčasnosti umožňuje účtovať zníženú hodnotu pozemku z dôvodu ťažby\nnevýhradného nerastu ako daňový výdavok. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súvisiace\nprechodné ustanovenie stanovilo [§ 86p ods. 1 a ods. 2 opatrenia o postupoch účtovania], že táto\nzmena sa neuplatní na tie pozemky, u ktorých banské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť do 31.\ndecembra 2025 [tak ako to bolo v prípade žalobcu]. Preto túto zmenu nemožno považovať za nápravu\npredchádzajúceho právneho rámca, keďže zákonodarca výslovne požaduje, aby tento bol i naďalej\nuplatňovaný na predchádzajúce prípady. V uvedenom teda taktiež možno vidieť potvrdenie vyššie\nuvedených výkladových záverov správneho súdu, podľa ktorých vylúčenie opravnej položky z daňových\nvýdavkov je prejavom vôle zákonodarcu, nie právnou medzerou [nemožno preto takýto dopad zákona\nna žalobcu označovať za škodu na jeho strane, tak ako to žalobca namietal v správnej žalobe].\n30. Správny súd poukazuje na záver kasačného súdu, podľa ktorého výklad in dubio mitius/in dubio pro\ntributario [výklad v prospech daňového subjektu] možno uplatniť iba v prípade, ak výkladovú nejasnosť\nnemožno preklenúť štandardnými výkladovými metódami [porovnaj rozsudok veľkého senátu kasačného\nsúdu 19Svs/2/2024 zo dňa 26.03.2025]. Vyššie uvedené závery správneho súdu boli formulované za\npoužitia štandardných výkladových metód a teda nebolo potrebné pristúpiť k použitiu výkladovej metódy\nin dubio mitius/in dubio pro tributario.\n31. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie nepovažoval za\nnepreskúmateľné. Z napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody, pre ktoré bol prijatý výrok napadnutého\nrozhodnutia. Tieto dôvody považoval správny súd za vecne správne. Je pravdou, že odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia je v tomto smere pomerne stručné, avšak správny súd ho z hľadiska kritéria\npreskúmateľnosti považoval za dostatočné. Správny súd nepovažoval za kvalifikovaný nedostatok\nnapadnutého rozhodnutia to, že sa žalovaný nezapojil v plnom rozsahu do polemiky s ústavnosťou\npríslušného ustanovenia, ale namiesto tohto iba vyložil a aplikoval aktuálny platný právny rámec. I keď\nby z pohľadu právnej istoty bolo vhodné, aby adresnejšie žalovaný reagoval na kritiku žalobcu, tak tento\nnedostatok nediskvalifikuje napadnuté rozhodnutie v rovine preskúmateľnosti.\n32. K žalobnému bodu (v) uvádza, že zásada rovnakého procesného postupu vyjadrená v\n§\n3 ods. 9 Daňového poriadku má procesný charakter a má predchádzať neodôvodneným odklonom\nv rozhodovacej činnosti správcov dane. Vo veci bola spornou hmotnoprávna daňová otázka, pričom\nsprávny súd z administratívneho spisu a ani z obsahu samotnej právnej žaloby nezistil, že došlo\nk nečakanému odklonu v rozhodovacej činnosti v neprospech žalobcu.\n33. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že ukladanie daní je vo všeobecnosti nutné považovať\nza prejav fiskálneho záujmu štátu. K porušeniu práv žalobcu by došlo vo veci iba v prípade, pokiaľ by\nk uloženiu príslušného rozdielu dane došlo v rozpore so zákonom. Keďže vadu zákonnosti napadnutého\n\nrozhodnutia správny súd na základe žalobných bodov nezistil, tak konštatuje, že nedošlo vo veci\nk neprijateľnému zvýhodneniu fiskálnych záujmov štátu na úkor žalobcu.\n34. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobcu ako nedôvodnú [§ 190 SSP].\n35. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,\nže súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nrozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,\n§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález\nÚstavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].\n36. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne\npopísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané\nv podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie\nvo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval. Správny súd zdôrazňuje, že\nvo veci mohol prihliadnuť iba na tie žalobné body, ktoré žalobca uplatnil do uplynutia lehoty na podanie\nsprávnej žaloby [§ 183 SSP].\n37. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal [a contrario §\n167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania\nnepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu\nspravodlivo požadovať [§ 168 SSP].\n38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}, {"guid": "ussr:2058cdfa-6adc-43cd-9793-3f686ebdd11c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 13, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1"}, {"guid": "ussr:b41dcbbb-e014-41e9-beaf-a1dc187393fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2014 z 12. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 18, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b41dcbbb-e014-41e9-beaf-a1dc187393fe"}, {"guid": "ussr:41effc99-b401-481f-94b7-745de9d7e74e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 29, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:41effc99-b401-481f-94b7-745de9d7e74e"}, {"guid": "ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 536, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}