Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/23/2023 z 28. 5. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. mája 2026, sp. zn. 3S/23/2023, ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100643.3 Správny súd v Košiciach | 3S/23/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100643.3 | 2026-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP, § 182 ods. 1 písm. e) SSP, § 195 SSP, § 198 ods. 1 SSP, § 198 ods. 2 SSP, § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0679cdd3-90c4-4694-8129-b9909ad9e9a8 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100643.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach 3S/23/2023 0923100643 28. 05. 2026 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100643.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu Mgr. Michala Magura, a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ŽIMARO s.r.o., so sídlom Ševcovská 134/44, 049 16 Jelšava, IČO: 52 973 247, právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2023/4401, O-279/2023 zo dňa 31. októbra 2023, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát práce Košice (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) vykonal u žalobcu v období od 27. apríla 2023 do 30. mája 2023 inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) na pracovisku: stavba UNIMED CENTRUM, prestavba pôvodnej haly, Bratislava, pri ktorej zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27. apríla 2023 o 10:37 hod. žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb A. B., C. D. a E. B. (ďalej aj „menované fyzické osoby“), ktorí vykonávali pre žalobcu pomocné stavebné práce (upratovacie práce). Žalobca mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom a účinnom znení, a to pracovnú zmluvu zo dňa 24. apríla 2024 s A. B. a pracovnú zmluvu zo dňa 25. apríla 2023 s C. D., a E. B., pričom si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), t. j. zamestnávateľ neprihlásil menované fyzické osoby do registra poistencov, a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do začiatku kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmych dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 2. O inšpekcii práce bol vyhotovený protokol č. IKO-110-3-2.3/P-B25-23 zo dňa 30. mája 2023 (ďalej aj „Protokol“). Obsah Protokolu bol toho istého dňa prerokovaný s konateľom žalobcu, ktorý sa písomne vyjadril podaním zo dňa 4. júna 2023. Na základe uvedeného bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu, pričom orgán prvého stupňa zotrval na zistenom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a Dodatok č. 1 bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 13. júna 2023. 3. Orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty dňa 22. augusta 2023 a následne vydal rozhodnutie č. 182/23/Or zo dňa 11. septembra 2023, ktorým na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 6 000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o nelegálnej práci“). 4. Orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ mal v čase vykonanej inšpekcie práce dňa 27. apríla 2023 s menovanými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah na základe predložených pracovných zmlúv, vo všetkých pracovných zmluvách zhodne dojednal so všetkými menovanými fyzickými osobami deň nástupu do práce 27. apríla 2023, z predloženej evidencie pracovného času zamestnancov za mesiac 04/2023 bolo preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali dňa 27. apríla 2023 pre žalobcu prácu zhodne v čase od 9:00 hod. do 11.00 hod., teda preukázateľne aj v čase vykonanej kontroly nelegálneho zamestnávania, o 10.37 hod. Orgán prvého stupňa tiež vychádzal zo skutočnosti, že žalobca prihlásil menované fyzické osoby do registra Sociálnej poisťovne nasledovne: A. B. dňa 27. apríla 2023 o 19:31 hod., C. D. dňa 27. apríla 2023 o 19:40 hod. a E. B. dňa 27. apríla 2023 o 19:34 hod. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ prihlásil menované fyzické osoby do registra Sociálnej poisťovne do siedmych dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra, nie však najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou a v tomto prípade bolo porušenie povinnosti stanovenej právnymi predpismi jednoznačne preukázané. 5. Pokiaľ ide o výšku pokuty, orgán prvého stupňa prihliadal na to, že porušenie povinnosti nie je zanedbateľnej, ale vysokej závažnosti a to najmä z dôvodu absencie úrazového poistenia, poľahčujúcou bola skutočnosť, že ide o malého zamestnávateľa, keď v čase prerokovania Protokolu mal štyroch zamestnancov, avšak porušenie povinnosti sa týkalo až troch zamestnancov, bol zistený len jeden nedostatok, išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu a orgán prvého stupňa tiež prihliadal na krátkosť doby trvania protiprávneho stavu. Orgán prvého stupňa tak uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby s prihliadnutím na tri nelegálne zamestnávané fyzické osoby (nakoľko, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu najmenej 5 000,- eur), čo naplní preventívny aj represívny účel. 6. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 5. októbra 2023, v ktorom namietal, že si nie je vedomý porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a rozhodnutie orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe jednostranného hodnotenia dôkazov, v neprospech účastníka konania. V ďalšom poukazoval na to, že menované fyzické osoby vykonávali činnosť na stavbe bez vedomia žalobcu napriek tomu, že boli kontaktované konateľom žalobcu o zákaze nástupu do práce na stavbu, kým nebudú mať riadne uzatvorené pracovné zmluvy. Žalobca ďalej namietal, že nemá vedomosť o žiadnych pracovných zmluvách, na ktoré orgán prvého stupňa poukazoval. 7. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2023/4401, O - 279/2023 zo dňa 31. októbra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že po posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci zo strany žalobcu a žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie. Pokiaľ žalobca namietal, že nemá vedomosť o žiadnych pracovných zmluvách, žalovaný uviedol, že orgán prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vychádzal z pracovných zmlúv, ktoré boli predložené samotným žalobcom počas výkonu inšpekcie práce s dátumom nástupu do práce dňa 27. apríla 2023, s miestom výkonu práce Bratislava - Rača. Predložené pracovné zmluvy sú riadne opečiatkované a podpísané konateľom žalobcu, a jednotlivými zamestnancami – menovanými fyzickými osobami. Skutočnosť, že žalobca menované fyzické osoby zamestnával vyplýva aj zo zápisníc o podaní informácie spísaných dňa 27. apríla 2023. Žalovaný poukázal aj na žalobcom predloženú evidenciu pracovného času zamestnancov za mesiac 04/2023, z ktorej je zrejmé, že menované fyzické osoby vykonávali dňa 27. apríla 2023 pre žalobcu prácu zhodne v čase od 9:00 hod. do 11.00 hod., teda preukázateľne aj v čase vykonanej kontroly nelegálneho zamestnávania, o 10.37 hod. V ďalšom sa žalovaný zaoberal primeranosťou výšky uloženej pokuty, ktorá v tomto prípade plní preventívnu, ako aj represívnu funkciu. II. Konanie pred správnym súdom 8. Správnou žalobou zo dňa 30. novembra 2023, doručenou dňa 1. decembra 2023 na Správny súd v Košiciach sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil orgánom verejnej správy povinnosť upustiť od sankcie – pokuty vo výške 6000,- eur uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa, alebo alternatívne zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 9. Žalobca namietal, že si nie je vedomý porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe jednostranného hodnotenia dôkazov v neprospech žalobcu. Podľa jeho tvrdení mal dať menovaným fyzickým osobám pokyn, aby na stavbu nenastupovali, kým nebudú mať uzatvorené pracovné zmluvy, v tom čase im dal len prísľub na prácu. Pracovné zmluvy boli uzatvorené až dodatočne dňa 27. apríla 2023 o 18.00 hod. Zároveň uviedol, že konateľ a jediný spoločník žalobcu nebol v čase kontroly na stavbe, a teda tvrdenie žalovaného, že mu boli predložené pracovné zmluvy s menovanými fyzickými osobami sa nezakladá na pravde. K uvedenému žalobca predložil čestné prehlásenia fyzických osôb zo dňa 1. júna 2023. Pokiaľ ide o predloženú evidenciu pracovného času za mesiac apríl 2023, táto bola predložená z dôvodu, že pri kontrole menované fyzické osoby uvádzali nepravdivé a účelové tvrdenia, že pre žalobcu pracovali už od 25. apríla 2023, čo mala predložená evidencia vyvrátiť. V závere žalobca uviedol, že menované fyzické osoby vykonávali prácu bez jeho vedomia a platne uzatvorených pracovných zmlúv. 10. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 11. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28. februára 2024, v ktorom uviedol, že pokiaľ žalobca argumentuje tým, že predmetné pracovné zmluvy boli uzatvorené dňa 27. apríla 2023 až o 18.00 hod., uvedené žalovaný považuje za účelové, nakoľko z obsahu pracovných zmlúv vyplýva, že tieto sú datované k 24. resp. 25. aprílu 2023. Zároveň opätovne dal do pozornosti skutočnosť, že pracovné zmluvy sú opatrené pečiatkou žalobcu a podpísané konateľom žalobcu aj jednotlivými zamestnancami, čo vyvracia žalobcove tvrdenia, že menované fyzické osoby mali pracovné zmluvy len prisľúbené. Podpísanie pracovnej zmluvy vyplýva aj zo zápisníc spísaných s menovanými fyzickými osobami. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že fyzické osoby pred podaním informácií boli náležite poučené o následkoch podania nepravdivej výpovede, tieto výpovede zvyknú byť prvotné, spontánne a majú svoju výpovednú hodnotu s ohľadom na ich vierohodnosť, preto sa inšpektor práce o ich obsah opiera. Z uvedeného dôvodu považuje spochybňovanie informácií z nich vyplývajúcich zo strany žalobcu za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt. Tvrdenia žalobcu, že menované fyzické osoby pracovné zmluvy uzavreté nemali, spochybňuje aj skutočnosť, že v predložených pracovných zmluvách nie je uvedené presné miesto stavby, preto je otázne odkiaľ mali o ňom menované fyzické osoby vedomosť a tiež o svojej náplni práce, ako aj o pracovnom čase. Skutočnosti zistené kontrolou v podstate potvrdil aj sám žalobca predložením predmetnej evidencie pracovného času za mesiac apríl 2023. Žalovaný videl rozpor aj v skutočnosti, že na jednej strane žalobca tvrdil, že menovaným fyzickým osobám zakázal dňa 27. apríla 2023 nastúpiť do práce, avšak zároveň ich v daný deň prihlásil do registra Sociálnej poisťovne s dátumom vzniku poistenia 27. apríla 2023. V závere žalovaný dodal, že žalobca sa k samotnému správnemu konaniu nevyjadril, neuviedol žiadne námietky a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistený skutkový stav. 12. Žalovaný navrhoval rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28 . mája 2026, na ktorý sa dostavil právny zástupca žalobcu a zotrval na svojej doterajšej argumentácii, že žiadne pracovné zmluvy s menovanými fyzickými osobami uzatvorené neboli a konateľ o nich nemal vedomosť. Zástupca žalovaného taktiež zopakoval tvrdenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a písomnom vyjadrení k žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 18. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 19. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí (musia) okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). 20. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 22. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 24. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 25. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol. 26. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce (v rozhodnom znení ku dňu kontroly, t.j. k 27. aprílu 2023), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 27. Podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce (v rozhodnom znení ku dňu kontroly, t.j. k 27. aprílu 2023), pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol. 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2023/4401, O-279/2023 zo dňa 31. októbra 2023, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa č. 182/23/Or zo dňa 11. septembra 2023 ukladajúcemu žalobcovi pokutu 6000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. 30. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nemal vedomosť o prítomnosti menovaných fyzických osôb na stavbe dňa 27. apríla 2024, pretože im dal pokyn, že do práce nemajú nastúpiť, kým nebudú mať uzatvorené pracovné zmluvy. O pracovných zmluvách, ktoré boli pri kontrole predložené, nemal žiadnu vedomosť. Z uvedeného dôvodu považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, pretože boli založené na jednostrannom hodnotení dôkazov zo strany orgánov verejnej správy. 31. V zmysle § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci je nelegálne zamestnávanie výslovne zakázané. Skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania vymedzuje § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, pričom jedným zo spôsobov, ako sa možno tohto správneho deliktu dopustiť, je aj využívanie závislej práce fyzickej osoby právnickou osobou, ak s ňou bol založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitého predpisu a právnická osoba ako zamestnávateľ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, teda prihlásiť zamestnanca do príslušného registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začne prácu vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. 32. Správny súd sa dôsledne oboznámil z preskúmavanými rozhodnutiami, ako aj s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že námietky žalobcu ohľadom nesprávneho hodnotenia dôkazov a z toho plynúcej nesprávnosti záverov o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nie sú dôvodné. Zhodne s orgánmi verejnej správy mal správny súd za preukázané, že dňa 27. apríla 2023 o 10:37 hod. na stavbe UNIMED CENTRUM, prestavba pôvodnej haly, Bratislava vykonávali pre žalobcu pomocné stavebné práce (upratovacie práce) fyzické osoby A. B., C. D. a E. B., ktorí v čase vykonávania kontroly zo strany orgánu prvého stupňa neboli prihlásení v registri Sociálnej poisťovne. Zároveň bolo z dokladov predložených pri výkone kontroly preukázané, že menované fyzické osoby mali so žalobcom uzatvorené pracovné zmluvy, a to A. B. pracovnú zmluvu zo dňa 24. apríla 2023, C. D. a E. B. pracovné zmluvy zo dňa 25. apríla 2023, všetky zhodne s dátumom nástupu do práce dňa 27. apríla 2023, riadne podpísané menovanými fyzickými osobami, ako aj žalobcom ako zamestnávateľom. Uzavretie zmluvy potvrdil aj C. D. v zápisnici o podaní informácie. Navyše z vyjadrení všetkých menovaných fyzických osôb uvedených v jednotlivých zápisniciach o podaní informácie možno vyvodiť záver, že činnosť týchto osôb na stavbe bola koordinovaná a vedomá (dokonca nemožno vylúčiť, že aj v dni pred vykonanou kontrolou), nakoľko zhodne a jasne vedeli uviesť pre koho pracujú, náplň svojej činnosti, pracovný čas resp. výšku odmeny. Správny súd preto tvrdenia žalobcu o tom, že žiadne pracovné zmluvy uzatvorené neboli, posúdil ako nezakladajúce sa na pravde a účelové. Zároveň správny súd zo žiadneho dôkazu získaného pri výkone kontroly orgánom prvého stupňa nemal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k udeleniu pokynu, aby sa menované fyzické osoby na stavbu dňa 27. apríla 2023 (resp. dovtedy, kým s nimi nebude riadne uzatvorená pracovná zmluva) nedostavili, a to ani z čestných prehlásení C. D. a E. B. zo dňa 1. júna 2023, nakoľko tieto správny súd posúdil ako účelové z dôvodu, že boli v podstatnom rozpore s bezprostrednou výpoveďou týchto osôb pri výkone kontroly a dôvod rozporov nebol nijako vysvetlený ani odstránený akýmkoľvek iným dôkazom. 33. Správny súd zároveň upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákon o nelegálnej práci neumožňuje orgánu verejnej správy skúmať, či fyzická alebo právnická osoba mala vedomosť o práci vykonávanej v jej mene jej zamestnancami. Zákon o nelegálnej práci v spojení so zákonom o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri posudzovaní zisteného porušenia právnych povinností sú právne bezvýznamné okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo vrátane zavinenia na strane žalobcu. „Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29. januára 2015). Z uvedeného dôvodu ani argument žalobcu o tom, že dal menovaným fyzickým osobám pokyn do práce dňa 27. apríla 2023 nenastúpiť (odhliadnuc od skutočnosti, že takýto pokyn ani nebol preukázaný, resp. bol vyvrátený inými dôkazmi získanými pri vykonanej kontrole), sám o sebe nemá žiadnu právnu relevanciu na zodpovednosť žalobcu za predmetný správny delikt. 34. Nakoľko žalobca v podanej žalobe ďalšie námietky nevzniesol, pristúpil správny súd k posúdeniu napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 195 SSP, ktoré predstavuje jednu z výnimiek z dispozičnej zásady správneho súdneho konania. V zmysle citovaného ustanovenia, v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených v písm. a) až e) daného ustanovenia SSP. Správny súd preto posúdil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie orgánu prvého stupňa aj z tam vymedzených aspektov a dospel k záveru, že nie je daný dôvod ich nezákonnosti. Skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich rozhodnutí posúdil správny súd ako dostatočný. Správny súd taktiež dospel k záveru, že nenastal dôvod spôsobujúci zánik zodpovednosti za iný správny delikt (uplynutie premlčacej alebo prekluzívnej lehoty), pokuta bola uložená v súlade s § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. Nebola tiež zistená žiadna skutočnosť, ktorá by doviedla správny súd k pochybnostiam, že administratívne konanie ako aj v ňom vydané rozhodnutia reflektujú zásady trestného konania a zásady ukladania trestov. Uložená sankcia za iný správny delikt a to pokuta vo výške 6 000,- eur bola uložená v medziach ustanovených § 19 ods. 2 písm. a) bodom 1 zákona o inšpekcii práce, pričom orgány verejnej správy jej výšku dostatočne odôvodnili uvedením správnej úvahy, ktorou sa riadili, vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bodom 1 zákona o inšpekcii práce spotrebiteľa a to aj s ohľadom na jej represívno-výchovnú funkciu. 35. Pokiaľ žalobca navrhoval, aby správny súd uložil orgánom verejnej správy povinnosť upustiť od sankcie – pokuty vo výške 6 000,- eur uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa, v zmysle § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže o návrhu na sankčnú moderáciu rozhodnúť len tak, ako by mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce ukladá orgánu verejnej správy povinnosť uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom mu zároveň nie je daná možnosť upustenia od uloženia pokuty. Z uvedeného dôvodu ani správny súd nemal zákonnú možnosť rozhodnúť o upustení pokuty. Správny súd o uvedenom nerozhodoval samostatným výrokom, nakoľko takýto návrh je subsumovaný vo výroku o zamietnutí správnej žaloby. 36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo a to v medziach podanej žaloby, ako aj s ohľadom na ustanovenie § 195 SSP a po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že orgány verejnej správy na základe zisteného skutkového stavu dospeli k správnemu záveru, že sa žalobca dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v spojení s § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, za čo mu v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bodom 1 zákona o inšpekcii práce bola uložená sankcia. V administratívnom konaní bol skutkový stav dostatočne zistený, z ktorého bol vyvodený aj správny právny záver o porušení povinností žalobcu, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené správny súd nevzhliadol dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok, a preto žalobu postupujúc v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 38. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).