Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Sas/6/2025 z 31. 8. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. augusta 2026, sp. zn. 12Sas/6/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100656.3
Správny súd v Košiciach | 12Sas/6/2025 | ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100656.3 | 2026-08-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 104 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 35 ods. 3 Ústavy, § 51 ods. 1 Ústavy
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2109129-d5d2-4798-9ea8-ccd4cca91612
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100656.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
12Sas/6/2025
0725100656
31. 08. 2026
Mgr. Michal Magur
ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100656.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar.
XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom B. XX, XXX XX E. F., doručovacia adresa G. H. I. XXX, XXX XX C.
A. C. J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 9947-2/2025-BA zo dňa 5. marca 2025, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 418/2025SL-DvN zo dňa 05.02.2025 rozhodla tak, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Poukazuje na § 104 ods. 1, 4 a 6 zákona ć. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj
„zákon o sociálnom poistení“). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR“) žalobkyňu
01.01.2025 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Tá si 08.01.2025 uplatnila nárok na
dávku v nezamestnanosti. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie žalobkyňa preukázala doby poistenia u zamestnávateľa Slovak Tourism, a.s. od
15.02.2024 do 31.08.2024 a u zamestnávateľa TIBERI, s.r.o., od 11.11.2024 do 31.12.2024, v celkovom
počte 250 dní. Do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia
v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku, t. j. k 01.07.2023.
Žalobkyňa tak nesplnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna
poisťovňa, ústredie (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím č. 9947-2/2025-BA zo dňa 05.03.2025 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaná
prevzala argumentáciu prvostupňového orgánu a nad rámec tohto uviedla, že žalobkyňa bola
v posudzovanom období poistená v nezamestnanosti aj u zamestnávateľov A. G. K. a NEUROPOWER,
s.r.o. Tieto doby poistenia jej však boli zohľadnené na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti
a nemôžu byť zhodnotené duplicitne.
II.
Správna žaloba, stanoviská

3. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa na Správnom súde v Bratislave správnu žalobu
v sociálnych veciach v zmysle § 199 a nasl. podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj „SSP“). Žalobkyňa poukazuje na ťažkosti, ktoré jej spôsobuje nezamestnanosť. Namieta, že
jej bolo odopreté právo odvolať sa, pričom vedie polemiku o hierarchii právnych predpisov, ich výklade
a záväznosti. Žalobkyňa poukazuje na základné práva upravené v Ústave Slovenskej republiky, Listine
základných práv a slobôd a Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Požaduje, aby súd preskúmal nesúlad
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia s právnymi predpismi, ktoré upravujú ľudské práva a aby
rozhodol o náhrade škody. Súčasne sa domáhala náhrady škody.
4. Správny súd v Bratislave uznesením sp. zn. 19Sas/11/2025 – 22 zo dňa 11.07.2025 žalobu v časti
konania o náhradu škody vylúčil na samostatné konanie. Správnu žalobu v sociálnych veciach následne
postúpil Správnemu súdu v Košiciach.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zopakovala tvrdenia, ktoré sú uvedené
v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí a navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že nepodala žalobu na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale žalobu na porušenie ľudských práv. Žalobkyňa následne
konštatovala, že rozdelenie Česko-slovenskej federatívnej republiky bolo neplatné, v dôsledku čoho
Slovenská republika nemohla vzniknúť a všetky zákony vydané po 01.01.1993 sú neplatné a nezáväzné.
Záverom dodala, že ak by aj zákony Slovenskej republiky boli platné, tak sa na ňu nevzťahujú,
nakoľko nie je občanom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa považuje za živú ľudskú bytosť, kreditora,
beneficienta, exekútora a riaditeľa. Nie je fyzickou osobou ani inou právnou fikciou a riadi sa prirodzeným
právom a medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach a slobodách. Navrhla, aby o žalobe bolo
rozhodnuté tak, ako je uvedené v žalobe.
7. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 31.08.2026.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
8. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený
v nezamestnanosti najmenej dva roky.
9. Podľa § 104 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v nezamestnanosti na
nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo
získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.
10. Podľa čl. 35 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) občania
majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny
nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
11. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44
až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
12. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu
a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas.

13. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná nepriznala žalobkyni
nárok na dávku v nezamestnanosti. Vzhľadom na špecifický charakter konania o správnych žalobách
v sociálnych veciach správny súd posudzuje správnu žalobu fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods.
2 SSP). V zmysle § 55 ods. 3 SSP správny súd posudzuje každé podanie podľa jeho skutočného
obsahu, a preto na podanie žalobkyne nazerá ako na správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že ho sama formálne označila ako „žalobu
na porušenie ľudských práv“. Keďže podľa § 2 ods. 1 SSP poskytuje správny súd v správnom súdnictve
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy, podrobil napadnuté rozhodnutie súdnemu prieskumu bez ohľadu na nesprávne právne
označenie podania zo strany žalobkyne.
14. Podmienkou priznania dávky v nezamestnanosti je podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
to, že poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní.
15. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola rozhodnutím č. 2396/2023-SL-DvN
zo dňa 16.08.2023 priznaná dávka v nezamestnanosti. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola
žalobkyňa zaradená dňa 01.07.2023 a v priebehu predchádzajúcich štyroch rokov preukázala dobu
poistenia v nezamestnanosti v rozsahu 1 205 dní.
16. Žalobkyňa bola neskôr, dňa 01.01.2025, opätovne zaradená do evidencie uchádzačov
o zamestnanie a následne žiadala o dávku v nezamestnanosti. V tomto prípade však žalobkyni
dávka priznaná nebola, nakoľko podľa žalovanej v období štyroch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie nedosiahla obdobie poistenia v nezamestnanosti v rozsahu dvoch rokov.
17. Z podkladov dostupných v administratívnom spise je možné zistiť, že žalobkyňa v období štyroch
rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1. januára 2021 do 31. decembra
2024 získala obdobie poistenia v nezamestnanosti v rozsahu, ktorý by za štandardných okolností bol
dostačujúci na priznanie dávky v nezamestnanosti.
18. V tejto súvislosti je však potrebné opätovne poukázať na bod 15. tohto rozsudku, teda že
žalobkyni bola priznaná dávka v nezamestnanosti od 01.07.2023, pričom na tieto účely boli zohľadnené
predchádzajúce štyri roky. Ustanovenie § 104 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení však explicitne
vylučuje hodnotenie doby, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na účely ďalšieho
nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyni tak bolo možné hodnotiť na účely ďalšieho nároku na
dávku v nezamestnanosti iba doposiaľ nehodnotené doby poistenia u zamestnávateľa Slovak Tourism,
a.s. od 15.02.2024 do 31.08.2024 a u zamestnávateľa TIBERI, s.r.o., od 11.11.2024 do 31.12.2024,
v celkovom počte 250 dní.
19. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že žalovaná postupovala v súlade
so zákonom, keď žalobkyni nezohľadnila obdobie poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté pred
01.07.2023, v dôsledku čoho žalobkyňa nesplnila podmienky potrebné pre priznanie dávky
v nezamestnanosti.
20. Správny súd k námietke žalobkyne týkajúcej sa hierarchie právnych predpisov a nesúladu zákonov
s Ústavou uvádza nasledovné. Ústava Slovenskej republiky je základný zákon štátu, ktorý má najvyššiu
právnu silu a okrem iného upravuje aj práva občanov. Právo na dávku v nezamestnanosti je možné
subsumovať pod Piaty oddiel – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, konkrétne pod čl. 35 ods. 3
Ústavy, podľa ktorého občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje
občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
21. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že Ústava síce deklaruje určitý záväzok štátu, avšak toto právo nie
je bezprostredne a priamo vymožiteľné len na základe samotného textu Ústavy. Podmienky, za ktorých
nárok na konkrétnu dávku vzniká a za ktorých sa vypláca zákonodarca výslovne deleguje na zákon,
ktorým je v tomto prípade zákon o sociálnom poistení. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy zároveň platí, že
domáhať sa práv uvedených okrem iného aj v čl. 35 sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú. Tvrdenie žalobkyne, že aplikáciou zákona o sociálnom poistení jej boli odopreté

širšie ústavné práva, je tak zjavne nedôvodné, keďže je to samotná Ústava, ktorá podmieňuje existenciu
a rozsah tohto nároku výlučne splnením zákonných podmienok.
22. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobkyne, ktorej bolo údajne odopreté právo na
odvolanie. Konanie o dávke v nezamestnanosti je dvojinštančné, teda v prvom stupni rozhoduje miestne
príslušný orgán verejnej správy, ktorým bola Sociálna poisťovňa – pobočka Stará Ľubovňa a o odvolaní
rozhoduje nadriadený orgán, Sociálna poisťovňa – ústredie. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v prvostupňovom rozhodnutí bola žalobkyňa poučená
o možnosti podať odvolanie a v napadnutom rozhodnutí bola poučená o možnosti podať správnu žalobu.
Obe tieto poučenia spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Prílohou správnej žaloby je navyše aj
odvolanie žalobkyne, ktoré sa nachádza aj v administratívnom spise.
23. Samotná skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vydala žalovaná ako odvolací orgán na základe
odvolania žalobkyne, celkom zjavne preukazuje, že žalobkyňa svoje právo na odvolanie reálne uplatnila,
a teda jej v žiadnom prípade nebolo odopreté.
24. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd považuje námietky žalobkyne za nedôvodné.
Prvostupňový orgán, ako aj žalovaná postupovali v konaní o dávke v nezamestnanosti v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, pričom závery uvedené v oboch rozhodnutiach sú náležite a logicky
odôvodnené.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu
trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné od žalobkyne
spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c)
je žalovaným Centrum právnej pomoci.