{"guid": "98e1b7ea-8f8a-40dc-a016-0dece436d3c2:9bcb6e18-1897-4199-9bd7-42813119c83d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200128.2", "spisova_znacka": "PO-2Sa/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2Sa/6/2023 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. marca 2025, sp. zn. PO-2Sa/6/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200128.2", "identifikacne_cislo": "8023200128", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "sudca_id": 972, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-lenka-figulova-972", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-5", "nazov": "§ 32 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-31", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-32", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33", "/SK/ZZ/1991/455#paragraf-10", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bcb6e18-1897-4199-9bd7-42813119c83d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200128.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200128.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200128.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-2Sa/6/2023\n8023200128\n27. 03. 2025\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2025:8023200128.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov\nsenátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.\nXX. XXXX XXXX, bytom B., B. C., Yet Kieu, Gia Loc, Hai Duong, Vietnamská socialistická republika,\nprávne zast. JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, proti\nžalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-147-001/2022 zo dňa 21. decembra\n2022 takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Prešov (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím\nč. PPZ-HCP-PO8-7218-012/2022-PC zo dňa 19. októbra 2022 rozhodlo tak, že podľa § 33 ods. 6\npísm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nplatnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) žiadosť žalobcu o udelenie prechodného\npobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietlo. Orgán prvého stupňa v odôvodnení\nuviedol, že žalobca podal dňa 20. júla 2022 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji žiadosť\no udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 22 ods.\n1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v\nHanoji vydalo neodporúčacie stanovisko k udeleniu prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej\nrepubliky na účel podnikania. Orgán prvého stupňa preto dňa 30. augusta 2022 rozhodnutím č. PPZHCP-PO8-7218-007/2022-PC prerušil konanie a vyžiadal si stanovisko od Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky podľa § 33 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, či podnikateľská\nčinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky\n(ďalej aj „žiadosť o stanovisko zo dňa 30. augusta 2022“). Toto stanovisko bolo orgánu prvého stupňa\ndoručené dňa 09. septembra 2022 a bolo konštatované, že podnikateľská činnosť príslušníka tretej\nkrajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Orgán prvého stupňa vyzval\nžalobcu dňa 22. septembra 2022 na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, avšak žalobca nereagoval.\nNásledne orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte\ncudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak\nudelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n\n2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie doručené dňa 10. novembra 2022,\nv ktorom namietal nasledovné:\n- orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, o aké neodporúčacie stanovisko sa jedná;\n- preklad záznamu z osobného pohovoru so žalovaným vedeného na zastupiteľskom úrade v Hanoji nie\nje opatrený osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu ako to vyžaduje § 32 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov, preto je takýto pohovor pre konanie nepoužiteľný;\n- zastupiteľský úrad nemal žiadne bližšie informácie o bankových účtoch žalobcu, preto nebol oprávnený\nuvádzať nepravdivé argumenty, že účty sú falošné, žalobca v tejto súvislosti predložil výpisy z bankových\núčtov v Slovenskej republike a zároveň budú predložené aj výpisy z účtov vo Vietname;\n- žalobca podnikateľský zámer nepredložil, ale bol k tomu donútený pod hrozbou odmietnutia žiadosti,\nhoci na predloženie podnikateľského zámeru nebol povinný;\n- podnikateľskú činnosť žalobcu posudzoval Okresný úrad Bardejov, odbor živnostenského podnikania\na vydal mu osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-BJ-OZP-2022/008075-2 zo dňa 08. júla 2022\n(ďalej aj „osvedčenie o živnostenskom oprávnaní“), pričom nepotreboval žiaden podnikateľský zámer\nani iné zmluvy, na predloženie ktorých bol žalobca dotlačený zo strany orgánu prvého stupňa;\n- v súvislosti s osvedčením žalobca poukázal na prezumpciu správnosti verejnej listiny pokiaľ sa\nnepreukáže opak a uvedené nezakladá dôvod na vyžiadanie stanoviska Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu;\n- v stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sú uvedené kódy, ktoré nie sú nijako\nvysvetlené;\n- rozhodnutie orgánu prvého stupňa považuje žalobca za diskriminačné.\n3. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-147-001/2022 zo dňa 21. decembra\n2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil a\nodvolanie zamietol. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že samotná existencia negatívneho stanoviska\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky nebola dôvodom zamietnutia žiadosti, ale len jednou\nzo skutočností, ktoré v tejto súvislosti boli hodnotené. Z vykonaného dokazovania s poukazom na\nobsah administratívneho spisu a rozhodnutie orgánu prvého stupňa boli preukázané skutočnosti\nnasvedčujúce tomu, že udelenie pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Orgán verejnej správy\nje v prípade žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania v zmysle § 33 ods. 1\nzákona o pobyte cudzincov povinný prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko,\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka\ntretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ochranu verejného zdravia, záujmy maloletého\ndieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho osobné a rodinné pomery, finančnú situáciu, dĺžku\ndoterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, ako aj stanovisko zastupiteľského úradu a za týmto\núčelom presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z neodporúčacieho\nstanoviska zastupiteľského úradu orgán prvého stupňa mal záujem zistiť, či žalobca bude prínosom\npre hospodárstvo Slovenskej republiky, preto požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky\no stanovisko.\n4. Orgán prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia okrem stanoviska Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky prihliadal aj na stanovisko zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Hanoji,\nna posúdenie osobných a rodinných pomerov účastníka konania a dĺžku doterajšieho pobytu. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca pracoval v domovskej krajine ako predavač/vodič v\nobchode s potravinami, ktorý vlastnia jeho rodičia, v Slovenskej republike by žalobca chcel pracovať\npre pána D. C. E., od ktorého sa dozvedel aj o možnosti podnikať na území Slovenskej republiky,\navšak s podnikaním nemá žiadne skúsenosti, nepozná zákony Slovenskej republiky a preto jeho záujem\no pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania prejavený v žiadosti vyvoláva pochybnosti\no skutočnom vykonávaní podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky a reálnom prínose pre\njej hospodárstvo. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že sa skúma prínos podnikania pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky a nie úspešnosť žalobcu v podnikaní v budúcnosti.\n5. K uvedeniu označení C; D; -0,1, 02, 03, 05, 06 žalovaný uviedol, že ide o „chýbajúce údaje v podpornej\ndokumentácii, osobnostné predpoklady žiadateľa k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, podnikateľský\nzámer a nesplnené minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti“ označené\nv zmysle prílohy č. 3 k smernici 1/2020 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 06. júna\n2020 pre posudzovanie prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nv ktorej je ku každému kódu uvedený jeho konkrétny význam.\n\n6. K námietke žalobcu o jeho donútení predložiť podnikateľský zámer žalovaný uviedol, že uvedené\ntvrdenie nebolo ničím preukázané.\n7. K námietke žalobcu, že orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s ustanovením § 120 ods. 1 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny\nporiadok“), keďže požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska v\nzmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku s poukázaním na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov\na nie v zmysle § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov žalovaný uviedol, že orgán verejnej\nsprávy je zo zákona povinný objektívne zistiť skutočný stav prejednávanej veci, najmä posúdiť všetky\npre rozhodnutie podstatné skutočnosti a zaobstarať si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Orgán\nprvého stupňa v tomto konaní vychádzal z pohovoru žalobcu vykonaného pracovníkmi zastupiteľského\núradu v Hanoji s neodporúčacím stanoviskom a bolo povinnosťou orgánu prvého stupňa z vlastnej\niniciatívy a vlastnými prostriedkami sporné a pochybné skutočnosti v konaní nielen zistiť, ale aj objasniť.\nZ uvedeného dôvodu žalovaný považoval túto námietku ako nedôvodnú.\n8. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa hodnotenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení\nžalovaný uviedol, že jeho predložením si žalobca splnil len formálne náležitosti žiadosti, nebolo však\npreukázané, či bude žalobca prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a práve k tejto\notázke je kompetentné vyjadriť sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.\n9. K námietke absencie osvedčovacej doložky na preklade záznamu z pohovoru so žalobcom na\nzastupiteľskom úrade v Hanoji žalovaný uviedol, že záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol\na musí byť podpísaný žiadateľom. Ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad\nvyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského\núradu. Zo sprievodného listu k podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu vyplýva, že zastupiteľský\núrad Slovenskej republiky v Hanoji viedol pohovor v slovenskom jazyku s prekladom do jazyka\nvietnamského, preto je žalovaný toho názoru, že zákonné podmienky pri vykonávaní pohovoru so\nžalobcom vrátane vyhotovenia záznamu boli dodržané. Žalovaný ďalej zdôraznil význam samotného\npohovoru na zastupiteľskom úrade, nakoľko tento je v priamom osobnom kontakte so žiadateľom a\nmá tak možnosť vytvoriť si predstavu nielen o osobe účastníka konania, ale aj o celkovom zámere\njeho žiadosti. Orgán verejnej správy tak nemôže ignorovať poznatky zastupiteľského úradu, ktorý s\núčastníkom konania vykonal osobný pohovor a na základe bezprostredných reakcií účastníka konania\nsi vytvoril úsudok o jeho úmysloch.\n10. Pokiaľ žalobca ďalej v odvolaní namietal formuláciu žiadosti o vydanie stanoviska zaslanej\nMinisterstvu hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko táto sa mala podľa jeho tvrdenia zamerať na\nštátnych príslušníkov Vietnamu, k uvedenému žalovaný uviedol, že sa nevedú štatistické evidencie\nani o štátnych príslušníkoch Vietnamu ani štátnych príslušníkoch iných krajín, ktorí si podali žiadosti\no prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Zároveň žalovanému nie je známe, aby sa orgán\nverejnej správy pri preverovaní predmetných skutočností zameriaval na štátnych príslušníkov Vietnamu\na účelovo zamietal ich žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Nie je tiež pravdou, aby bola zvýraznená\nštátna príslušnosť žalobcu v stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky tak, ako to\nnamietal žalobca.\n11. V závere žalovaný uviedol, že pokiaľ zákon o pobyte cudzincov v § 33 ods. 6 stanovuje obligatórnu\npovinnosť zamietnuť žiadosť v prípadoch uvedených pod písm. a) až o), je orgán verejnej správy povinný\nviesť dokazovanie takým spôsobom, aby ich existenciu vylúčil, pričom logicky môže dokazovanie viesť aj\nnad rámec dôkazov predložených účastníkom konania. V prípade, ak orgán verejnej správy zistí dôvody\nna zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov,\nnemá inú možnosť, iba vzhľadom na kogentnosť uvedeného ustanovenia žiadosť zamietnuť.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n12. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu zo dňa 28. februára 2023,\ndoručenú na Krajský súd v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, v ktorej\n\nnavrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň navrhoval, aby správy súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.\n13. Žalobca namietal, že k žiadosti priložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení, postupujúc podľa\n§ 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, čo je zákonnou možnosťou pri preukazovaní účelu\npobytu. V takom prípade orgán prvého stupňa nebol oprávnený od žalobcu žiadať podnikateľský zámer\na následne žiadať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o vydanie stanoviska, keďže sa má\nza to, že ak Slovenská republika vydala oprávnenie na podnikanie štátnemu občanovi tretej krajiny, je\nvykonávanie takejto podnikateľskej činnosti vo verejnom záujme a v záujme Slovenskej republiky.\n14. Žalobca v ďalšom vyjadril nesúhlas so záverom orgánu prvého stupňa aj žalovaného, ak títo rozhodli\npodľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov a žiadosť žalobcu o prechodný pobyt na účel\npodnikania zamietli z dôvodu, že nie je vo verejnom záujme. Podľa názoru žalobcu orgány verejnej\nsprávy spojili dve rozdielne skutočnosti a to verejný záujem na jednej strane a hospodársky záujem\nSlovenskej republiky na strane druhej, avšak aj ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov pritom rozlišuje medzi verejným záujmom a hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky.\n15. V ďalšom žalovaný namietal, že z rozhodnutia orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného nevyplýva,\nz akých dôkazov vychádzali, okrem stanoviska Zastupiteľského úradu v Hanoji a stanoviska Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky, pričom aj tieto podľa názoru žalobcu musia podliehať riadnemu\nprieskumu a nesmú byť nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a svojvoľné. Vo vzťahu k\nstanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky žalobca uviedol, že toto považuje sa\nnepreskúmateľné, nakoľko sú v ňom uvedené kódy, avšak bez konkretizácie dôvodov, prečo boli\naplikované. Túto nepreskúmateľnosť na základe odvolacej námietky žalobcu neodstránil ani žalovaný\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky malo vykonať aktivitu, aby zhodnotilo, či podnikateľská činnosť\núčastníka konania bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, avšak nie je zrejmé akú\naktivitu za týmto účelom vykonalo.\n16. Žalobca tiež nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že záujem na regulovaní počtu cudzincov z\ntretích krajín na území Slovenskej republiky je vo verejnom záujme. Podľa názoru žalobcu bol zároveň\nvykonaný dôkaz, ku ktorému sa nemal žalobca možnosť vyjadriť a to elektronická komunikácia v\ninformačnom systéme Fabasoft.\n17. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné, nakoľko sa vôbec nevysporiadali s nasledovným:\n- s predloženým osvedčením o živnostenskom oprávnení,\n- so žalobcom predloženými dôkazmi a to s potvrdením o zostatku na účtoch, čestným vyhlásením\nsplnomocneného zástupcu účastníka konania o poskytnutí pomoci účastníkovi konania v začiatkoch\njeho podnikania na území Slovenskej republiky, čestným vyhlásením o poskytnutí ubytovania, súhlasom\nvlastníka nehnuteľnosti s umiestnením miesta činnosti podniku zahraničnej osoby, a vôbec neuviedli,\nktoré dôkazy vykonali a ako ich hodnotili,\n- s návrhom žalobcu o preverenie, koľko žiadostí o stanovisko bolo zaslaných na Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky v súvislosti s prechodným pobytom na účel podnikania, o ktorý žiadali\njednak iní štátni príslušníci a jednak štátni príslušníci Vietnamu,\n- s osobnými a rodinnými pomermi, vekom žalobcu, dĺžkou jeho doterajšieho pobytu.\n18. V závere žalobca namietal procesný postup žalovaného pri odstránení chyby v odôvodnení\nrozhodnutia orgánu prvého stupňa ako aj znenie výroku, ktorý je podľa neho v rozpore s § 59 ods.\n2 správneho poriadku, ak sa ním najprv odvolanie zamieta a až následne rozhodnutie orgánu prvého\nstupňa potvrdzuje.\n19. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.\n20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27. marca 2023, v ktorom uviedol, že k pokiaľ ide\no námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného vysporiadania so všetkými námietkami uvedenými v\nodvolaní zo dňa 10. novembra 2023, žalovaný zvolil postup pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia\ntak, aby toto naznačovalo správny postup orgánu verejnej správy, ktorý korešpondoval so spisovým\n\nmateriálom a zaoberal sa všetkými námietkami žalobcu a skutočnosťami relevantnými pre konanie.\nK námietke žalobcu, že zastupiteľský úrad v Hanoji jeho žiadosť prijal bez toho, aby bol žalobca\ninformovaný o ďalších dokladoch, ktoré je k žiadosti potrebné priložiť, preto následná požiadavka na\npredloženie podnikateľského zámeru bola nedôvodná, žalovaný poukázal na znenie § 32 ods. 1 druhá\nveta zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého zastupiteľský úrad alebo policajný útvar poskytne\npísomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu doložiť iba v prípade, ak tento jeho žiadosť neprijme. Žiadosť žalobcu však bola\nprijatá.\n21. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k námietke týkajúcej sa osvedčenia o živnostenskom oprávnení a\nuviedol, že živnostenský úrad neposudzuje podnikateľskú činnosť fyzickej osoby, ktorá živnosť ohlási,\nale len zistí, či ohlásenie má náležitosti podania podľa § 45 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „živnostenský zákon“) a ak fyzická\nosoba spĺňa podmienky ustanovené živnostenským zákonom, vydá mu osvedčenie o živnostenskom\noprávnení. V zmysle § 10 ods. 1 živnostenského zákona však vznik oprávnenia prevádzkovať živnosť\nfyzickými osobami s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou\nDohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku\nspoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské\noprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobcovi tak\ndňom vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení nevzniklo oprávnenie vykonávať podnikateľskú\nčinnosť. Žalovaný opätovne poukázal na to, že predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení\núčastník konania len naplní formálnu podmienku dokladovania účelu pobytu v zmysle § 32 ods. 2\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov. Aj napriek tomu, že osvedčenie o živnostenskom oprávnení bolo\núčastníkovi konania vydané, uvedené nie je postačujúce a je potrebné prihliadať aj na skutočnosti\nuvedené v § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.\n22. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/20/2019\nzo dňa 08. decembra 2020, z ktorého vyplýva, že ak žiadateľ o udelenie prechodného pobytu na účel\npodnikania predloží k žiadosti podnikateľský zámer, s uvedeným je spojená povinnosť orgánu verejnej\nsprávy (§ 33 ods. 2, resp. § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov) vyžiadať si stanovisko Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je\nprínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Avšak aj v prípade absencie vyššie uvedených\nsituácií je v každom prípade povinnosťou orgánov verejnej správy prihliadať na skutočnosti uvedené\nv § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sža/18/2016 zo dňa 22. mája 2018, ktorým kasačný súd odobril postup,\nkedy orgán verejnej správy požiadal o stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky aj\nv prípade, ak podnikateľský zámer nebol predložený.\n23. Následne žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/12/2022 zo dňa 22.\nseptembra 2022, v ktorom je okrem iného uvedené, že v zmysle zásad správneho konania vyjadrených\nv § 3 ods. 4 v spojení s § 32 a § 34 správneho poriadku, pokiaľ zákon o pobyte cudzincov v § 33 ods.\n6 stanovuje obligatórnu povinnosť zamietnuť žiadosť v prípadoch tam uvedených pod písmenom a) až\no), je orgán verejnej správy povinný viesť dokazovanie takým spôsobom, aby existenciu týchto dôvodov\nvylúčil. Až na základe takto vykonaného dokazovania, ktorého rozsah logicky môže ísť aj nad rámec\ndôkazov predložených účastníkom konania, môže orgán verejnej správy spoľahlivo rozhodnúť o tom, že\nneboli zistené dôvody na zamietnutie žiadosti, a teda je potrebné žiadosti vyhovieť. Uvedeným postupom\nsa riadil aj žalovaný v tu súdenej veci.\n24. Pokiaľ žalobca namietal uvedenie kódov v odôvodnením stanoviska Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky, žalovaný poukázal na to, že žalobca bol výzvou zo dňa 22. septembra 2022\nvyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, prípadne aby navrhol ich\ndoplnenie, avšak žalobca na výzvu nereagoval a až následne po vydaní napadnutého rozhodnutia\nsa dňa 02. novembra 2022 dostavil k žalovanému za účelom nazretia do spisu. Žalobca sa teda pri\nnahliadnutí do spisu oboznámil s obsahom všetkých podkladov a dôkazov, ktorými orgán verejnej\nsprávy disponoval. Pokiaľ žalobca k odvolaniu priložil potvrdenia o zostatku na účtoch vedených na jeho\nmeno, uvedené nemalo vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože zo samotného výroku prvostupňového\nrozhodnutia je zrejmé, že dôvodom pre zamietnutie žiadosti nebolo finančné zabezpečenie plánovaného\npobytu žalobcu ale skutočnosť, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Navyše\n\nje na žiadateľovi, aby aktívne predložil materiály, ktorými potvrdil svoje tvrdenia a to, že bude skutočne\nprínosom pre slovenské hospodárstvo a udelenie prechodného pobytu tak bude vo verejnom záujme.\n25. Žalovaný tiež poukázal na sugestívnosť citácií častí napadnutého rozhodnutia, ako aj zmätočnosť\nžalobnej námietky týkajúcej sa nátlaku na predloženie podnikateľského zámeru, o čom však nie je v\nspisovom materiáli žiadna písomnosť, ktorá by uvedenú skutočnosť dokazovala.\n26. K námietke týkajúcej sa využitia informačného systému Fabasoft, teda že žalobca nemal\nmožnosť sa k takémuto vykonanému dôkazu vyjadriť žalovaný uviedol, že túto námietku považuje\nza neopodstatnenú, nakoľko ňou nedošlo k zabezpečeniu žiadneho nového dôkazného materiálu, ale\nžalovaný len overil, aké prílohy boli spolu so žiadosťou zaslané.\n27. Žalovaný tiež vyjadril nesúhlas s námietkou, podľa, ktorej by zastupiteľský úrad v Hanoji žiadosť\nžalobcu neprijal, ak by sa preukázali skutočnosti vyplývajúce z jeho neodporúčacieho stanoviska.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na znenie § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, z ktorého je\nzrejmé, že zastupiteľský úrad najprv žiadosť prijme a až následne vykonáva pohovor so žiadateľom,\nna základe ktorého vypracuje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie\nprechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov. Žalovaný zároveň\ndodal, že ak žiadosť o udelenie pobytu obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona pobyte\ncudzincov, zastupiteľský úrad nemá dôvod ju neprijať.\n28. V súvislosti s námietkou o nesprávnom právnom postupe žalovaného, ak tento v zmysle § 47\nods. 6 správneho poriadku opravil chybu v písaní v rozhodnutí orgánu prvého stupňa, pričom podľa\nnázoru žalobcu však išlo o právne posúdenie veci žalovaný uviedol, že z obsahu rozhodnutia orgánu\nprvého stupňa a administratívneho spisu je zrejmé, že orgán prvého stupňa zaslal žiadosť o stanovisko\nMinisterstvu hospodárstva Slovenskej republiky za použitia konkrétnych ustanovení zákona o pobyte\ncudzincov a správneho poriadku a teda došlo len k chybe v písaní pri písomnom vyhotovení rozhodnutia.\nUvedená chyba nemá vplyv na obsah rozhodnutia, nemení jeho podstatu a zmysel a je zjavné, že\nk nej nedošlo úmyselne. Žalobca za procesné pochybenie považoval aj nesprávnu formuláciu výroku\nnapadnutého rozhodnutia, k čomu žalovaný uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dodržal\npodmienku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku a zároveň v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2\nsprávneho poriadku tento obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo. Formulácia použitá žalovaným nemení účel a zmysel samotného ustanovenia\nsprávneho poriadku.\n29. V replike zo dňa 18. apríla 2023 žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nad rámec už skôr\nuvedeného sa žalobca vyjadril k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžak/20/2019\nzo dňa 08. decembra 2020 a uviedol, že sa na predmetnú vec nevzťahuje, nakoľko žalobca k žiadosti\npodnikateľský zámer nepredkladal. V súvislosti s potenciálnym prínosom žalobcu pre hospodárstvo\nSlovenskej republiky žalobca poukázal na článok uverejnený v denníku Pravda zo dňa 26. februára 2023\ns názvom „Dopláca Slovensko na Ukrajincov? Ani náhodou, pre ekonomiku sú prínos, firmy chcú ešte\nviac cudzincov.“ V súvislosti s vietnamskými štátnymi príslušníkmi poukázal tiež na uzatvorenie Dohody\no voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom zo dňa 30. júna 2019, platnej od 01. augusta\n2020.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n30. Podľa § 31 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny\npríslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu\nvydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak\ntento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného\nzreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na\nktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad,\nktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.\n31. Podľa § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so\nžiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti.\n\nPohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore\nvyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.\nZáznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor\nnebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a\nopatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si\nna vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle\npolicajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného\npobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením\nkonkrétnych dôvodov.\n32. Podľa § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva\nštátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu\nje štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti\no udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný\nútvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar\nžiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne písomnú\ninformáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho\nžiadosť prijala. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 však zastupiteľský úrad alebo\npolicajný útvar neprijme len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad.\nZastupiteľský úrad neprijme žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5, ak pri podaní\ntejto žiadosti zistí, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude počas vnútropodnikového presunu zdržiavať\ndlhšie obdobie na území členského štátu ako na území Slovenskej republiky.\n33. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o\nudelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu\na doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú\na) účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný\nv obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v inom obdobnom registri alebo zapísaný v\nobchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva,\nb) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,\nc) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29,\nd) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22;\nto neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného\nzahraničného investora,\ne) zabezpečenie ubytovania.\n34. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, účel pobytu podľa odseku 2 písm. a)\nštátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného\npredpisu,58) podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu alebo dokladu potvrdzujúceho\noprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.\n58) § 49 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.\n35. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na\na) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a na ochranu verejného zdravia,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\n36. Podľa § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského\nzámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko\nod Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny je\na) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo\nb) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude\nslúžiť na realizáciu inovatívneho projektu.\n\n37. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo\nosobitnom predpise13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis\no správnom konaní.37)\n13) Napríklad nariadenie (EÚ) 2016/399 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 810/2009.\n37) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\n38. Podľa § 10 ods. 1 živnostenského zákona, oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské\noprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám,\nktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení\nuvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má\nohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46, ak § 45, 45a a 46 neustanovujú inak. Fyzickým\nosobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o\nEurópskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu\na rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie\nnajskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa\nnáležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské\noprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.\n39. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n40. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení\n(ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n42. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n43. Podľa § 23 ods. 1 SSP v rozhodnom znení, na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú\na rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.\n44. Podľa § 23 ods. 2 SSP v rozhodnom znení, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o\na) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o\npriestupku,\nb) správnych žalobách v sociálnych veciach,\nc) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,\nd) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\ne) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n\n45. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v\nsprávnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a\nKrajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená\nna Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 2Sa/6/2023. Od 01. júna 2023 je na konanie\nv tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach a vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr.\nIng. Lenke Figulovej. Nakoľko bolo zistené, že sa nejedná o vec podľa § 23 ods. 2 SSP, je na prejedanie\na rozhodnutie vo veci príslušný senát (§ 23 ods. 1 SSP). Z uvedeného dôvodu vec prejednal a rozhodol\nsenát 3S, ktorého je sudkyňa JUDr. Ing. Lenka Figulová predsedníčkou, v zložení, ako je uvedené v\nzáhlaví tohto rozhodnutia.\n46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a\ndospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol.\n47. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok\nvyhlásil dňa 27. marca 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa\n17. marca 2025).\n48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-147-001/2022 zo\ndňa 21. decembra 2022, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého\nstupňa č. PPZ-HCP-PO8-7218-012/2022-PC zo dňa 19. októbra 2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu\no udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Žalobca v podanej\nžalobe najmä namietal, že bol donútený predložiť podnikateľský zámer, hoci na jeho predloženie nebol\npovinný, nakoľko na preukázanie účelu prechodného pobytu predložil osvedčenie o živnostenskom\nosvedčení, z toho vyplývajúcu nedôvodnosť žiadosti orgánu prvého stupňa adresovanej Ministerstvu\nhospodárstva Slovenskej republiky o stanovisko k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky, následnú nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky, stanoviska zastupiteľského úradu, ako aj napadnutého rozhodnutia\na porušenie ustanovení o správnom konaní.\n49. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou týkajúcou sa tvrdenia žalobcu, že\nbol donútený orgánom prvého stupňa predložiť podnikateľský zámer, hoci na jeho predloženie nebol\npovinný, pretože na preukázanie účelu prechodného pobytu predložil osvedčenie o živnostenskom\noprávnení, pričom sa jedná o jednu zo zákonných možností v zmysle § 32 ods. 5 písm. a)\nzákona o pobyte cudzincov. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom súdneho ako\naj administratívneho spisu nemal za preukázané, že k tvrdenému donúteniu prípadne i samotnému\nvyžiadaniu zo strany orgánu prvého stupňa došlo, ba dokonca nevzhliadol dôkaz o tom, že podnikateľský\nzámer bol žalobcom vôbec predložený (tento nebol priložený ani k žiadosti o stanovisko zo dňa\n30. augusta 2022). Vzhľadom na uvedené akékoľvek námietky súvisiace s podnikateľským zámerom\nsprávny súd posúdil ako nedôvodné.\n50. Správny súd následne posúdil postup orgánu prvého stupňa v administratívnom konaní v súvislosti\nso zabezpečením stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a vychádzajúc zo žiadosti\no stanovisko zo dňa 30. augusta 2022, odôvodenia rozhodnutia orgánu prvého stupňa ako aj\nnapadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že orgán prvého stupňa podaním žiadosti o stanovisko zo dňa\n30. augusta 2022 neplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov,\nale za účelom úplného zistenia skutočného stavu mal záujem na získaní ďalšieho dôkazu (bez ohľadu\nna jeho záver), ktorý by tvoril podklad jeho rozhodnutia. Nakoľko jednou zo skutočností, na ktoré je orgán\nverejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti o prechodný pobyt povinný prihliadať v zmysle § 33 ods. 1\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov sú hospodárske záujmy Slovenskej republiky, po vyhodnotení, že\norgánom príslušným na kvalifikované posúdenie tejto otázky je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej\nrepubliky (keďže toto oprávnenie mu vyplýva z § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov), orgán prvého\nstupňa poukazujúc na § 32 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 písm. a) zákona\no pobyte cudzincov (teda ani z tohto znenia žiadosti o stanovisko zo dňa 30. augusta 2022 nevyplýva,\nže by stanovisko bolo žiadané v súvislosti s posúdením podnikateľského zámeru žalobcu) zaslal na\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky predmetnú žiadosť o stanovisko zo dňa 30. augusta\n\n2022. Uvedený postup síce výslovne nevyplýva z ustanovení zákona o pobyte cudzincov, avšak nie\nje ani v rozpore s ním resp. ustanoveniami správneho poriadku, nakoľko orgán verejnej správy je\npovinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje samotný orgán verejnej správy a nie\nje pri tom viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Správny súd\nsa v tejto súvislosti nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že orgán prvého stupňa súbežne posudzoval\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky a verejný záujem, čo vzhľadom na odlišnosť pojmov nie je\nmožné. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že verejný záujem je pojem širšieho významu, ktorý\nnevylučuje súbežné posudzovanie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, naopak, vyhodnotenie\npodnikateľskej činnosti účastníka konania ako prínosnej resp. neprínosnej pre hospodárske záujmy\nSlovenskej republiky je jedným z faktorov, ktoré orgán verejnej správy následne vyhodnotí vo vzťahu\nk záveru, či udelenie prechodného pobytu je vo verejnom záujme. Uvedený postup preto správny súd\nposúdil ako súladný so zákonom.\n51. Pokiaľ ďalej žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že regulovanie počtu cudzincov na\núzemí Slovenskej republiky je vo verejnom záujme, správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nejde len\no subjektívny názor žalovaného, ale o právny záver judikovaný Najvyšším súdom Slovenskej v rozsudku\nsp. zn. 1Sža/8/2012 zo dňa 24. februára 2012, v zmysle ktorého: „Záujem na regulovaní počtu cudzincov\nz tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec ako účastník správneho konania svoju\nžiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladá na podnikateľskej činnosti,\no ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca možno hodnotiť negatívne aj podľa\nďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky.“\n52. Správny súd sa v ďalšom zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nSprávny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia\npreskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú\nnásledne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa orgán verejnej\nsprávy riadne nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie\ndostatočne neodôvodnil. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj\nvtedy, ak orgán verejnej správy svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia\nmožno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre\norgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov\nkonania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 19. októbra 2005, sp. zn. 4So226/04 zverejnený v Zbierke NS SR pod R 33/06).\n53. Z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy\nvedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nPodľa názoru správneho súdu zároveň argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť\npochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O\nnepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.\n54. Na strane druhej, úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno\nodvodzovať od subjektívnej predstavy účastníka konania o tom, akým spôsobom by malo byť vo veci\nrozhodnuté alebo ako podrobne by malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí\nsa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n55. Žalobca vytýkal žalovanému nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, nakoľko podľa názoru žalobcu\nz neho nie je zrejmé, ako boli posúdené osobné a rodinné pomery žalobcu, vek a dĺžka jeho pobytu\nv Slovenskej republike. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky z dôvodu v ňom použitých kódov, ako aj stanoviska zastupiteľského úradu.\n56. V súvislosti s posudzovaním skutočností uvedených v § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov orgán\nprvého stupňa vo svojom odôvodnení konštatoval, že pred vydaním rozhodnutia prihliadal na dopady\n\nzamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel\npodnikania na súkromný a rodinný život cudzinca, dĺžku jeho pobytu, vek cudzinca a dospel k záveru,\nže „súkromný život účastníka konania neutrpí žiadnu ujmu, keďže správny orgán z predložených\nlistinných podkladov nemá vedomosť o tom, že účastník konania má na území Slovenskej republiky\nsúkromný a rodinný život, ktorý by utrpel ujmu neudelením prechodného pobytu na území Slovenskej\nrepubliky na účel podnikania“. Z uvedeného je zrejmé, na ktoré skutočnosti orgán prvého stupňa pred\nrozhodnutím prihliadal a ako ich posúdil a hoc aj sa výslovne nevyjadril ku všetkým skutočnostiam\nvyplývajúcim z § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (napr. bezpečnostné hľadisko, ochrana\nverejného zdravia, záujmy maloletého dieťaťa, finančnú situáciu či dĺžku pobytu žalobcu na území\nSlovenskej republiky), nemožno v tom vidieť nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy\npre nedostatok dôvodov, ale vzhľadom na dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu v tomto konkrétnom\nprípade (§ 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov) skutočnosti orgánom prvého stupňa\nneuvedené v odôvodnení nemali vplyv na vydané rozhodnutie. Je zároveň pravdou, že žalovaný\nvo vzťahu k skutočnostiam, na ktoré je orgán verejnej správy povinný prihliadať pri posudzovaní\nžiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žiadnu\nďalšiu úvahu nezaujal a iba poukázal na to, že na tieto skutočnosti orgán prvého stupňa pri svojom\nrozhodovaní prihliadal, avšak ani žalobca v tejto súvislosti priamu odvolaciu námietku nevzniesol,\npreto uvedené nespôsobuje ani nedostatočosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd\nz uvedených dôvodov nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia orgánu prvého\nstupňa nevzhliadol.\n57. Správny súd tiež posúdil ako nedôvodnú námietku nepreskúmateľnosti stanoviska Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky z dôvodu, že toto obsahuje len kódové označenie dôvodov bez\nvysvetlenia ich významu. V tejto súvislosti je potrebné vziať predovšetkým na zreteľ, že žalobca mal\nmožnosť sa s dôkazmi riadne oboznámiť a prípadne ich namietať ešte pred vydaním rozhodnutia\norgánu prvého stupňa, nakoľko na vyjadrenie sa k získaným dôkazom, s výslovným poukázaním\nna stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol orgánom prvého stupňa vyzvaný\ndňa 22. septembra 2022, avšak nijako nereagoval. Navyše, orgány verejnej správy nemali zákonnú\npovinnosť požiadať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o vydanie stanoviska (k tomu\nbližšie bod 50 rozsudku) a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky predstavuje len\njeden z dôkazov a skutočností, z ktorých orgány verejnej správy pri rozhodovaní vychádzali, teda\nnebol jediným a rozhodujúcim dôkazom pre rozhodnutia v tu súdenej veci, ale dôkaz, ktorý orgány\nverejnej správy vyhodnotili vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami. Vzhľadom\nna uvedené správny súd nedospel k záveru o žalobcom namietanej nedostatočnosti odôvodnenia\nstanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, navyše spôsob a rozsah odôvodnenia\nstanovísk k prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky nevyplýva zo\nžiadneho právneho predpisu. Z uvedeného dôvodu správny súd neposúdil ani napadnuté rozhodnutie\nako nepreskúmteľné.\n58. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti stanoviska zastupiteľského úradu správny súd uvádza, že\nuvedená námietka bola vznesená len vo všeobecnej rovine, bez špecifikácie konkrétnych nedostatkov\nv jej obsahu. Úlohou žalobcu v konaní o všeobecnej správnej žalobe je pritom dostatočne jasne\na zrozumiteľne formulovať svoje námietky smerujúce proti orgánom verejnej správy a na druhej strane\nnie je úlohou správneho súdu vyhľadávať pochybenia v činnosti orgánov verejnej správy len na základe\nvšeobecne koncipovaných námietok, preto správny súd na uvedenú námietku neprihliadal.\n59. Správny súd sa v ďalšom nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že samotné vydanie osvedčenia\no živnostenskom podnikaní deklaruje verejný záujem, nakoľko osvedčenie o živnostenskom podnikaní\nbolo vydané orgánom verejnej správy a za predpokladu, keby vo verejnom záujme podnikanie žalobcu\nnebolo, nebolo by mu osvedčenie o živnostenskom podnikaní ani vydané. Ak si žalobca na preukázanie\núčelu prechodného pobytu v zmysle § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zvolil predloženie\nosvedčenia o živnostenskom podnikaní, uvedený doklad nie je spôsobilý preukázať iné, ako splnenie\nformálnej podmienky žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Tak, ako uviedol aj\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí, vydaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení ešte žalobcovi\nreálne nevzniklo oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky, ale toto vzniká najskôr dňom\nudelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky (§ 10 ods. 1 živnostenského zákona),\nčo prezumpciu verejného záujmu, tak, ako ju tvrdil žalobca vylučuje. Správny súd následne ani v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa osvedčenia o živnostenskom oprávnení\n\nnevzhliadol jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný jasne uviedol, ako\npredložené osvedčenie o živnostenskom osvedčení posúdil a vo vzťahu k predmetu rozhodnutia\nvyhodnotil.\n60. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný prostredníctvom informačného systému Fabasoft aplikoval\ndôkaz, ku ktorému sa žalobca nemal možnosť vyjadriť správny súd uvádza, že z napadnutého\nrozhodnutia (str. 10) jednoznačne vyplýva, že nahliadnutím do informačného systému Fabasoft žalovaný\noveroval, aké podklady malo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k dispozícii pri vydávaní\nstanoviska, žiadne nové skutočnosti však takýmto postupom neboli zistené a ani v súvislosti s vydaním\nnapadnutého rozhodnutia použité. Z uvedeného dôvodu posúdil správny súd uvedenú žalobnú námietku\nako nedôvodnú.\n61. Žalobca v ďalšom namietal, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je zrejmé, ako sa\nvysporiadali s ďalšími dôkazmi predloženými žalobcom a to s potvrdením o zostatku na účtoch, čestným\nvyhlásením splnomocneného zástupcu účastníka konania o poskytnutí pomoci účastníkovi konania v\nzačiatkoch jeho podnikania na území Slovenskej republiky, čestným vyhlásením o poskytnutí ubytovania,\nsúhlasom vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením miesta činnosti podniku zahraničnej osoby, a vôbec\nneuviedli, ktoré dôkazy vykonali a ako ich hodnotili. V prvom rade správny súd uvádza, že nie je úlohou\norgánov verejnej správy vo svojich rozhodnutiach explicitne uvádzať zoznam všetkých dokumentov\ntvoriacich administratívny spis. Z rozhodnutia však musí byť zrejmé to, ktoré dôkazy vzal orgán verejnej\nsprávy za podklad svojho rozhodnutia, pričom v tu súdenej veci z rozhodnutia orgánu prvého stupňa\nako aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že orgány verejnej správy vychádzali jednak zo žiadosti\nžalobcu o udelenie prechodného pobytu, stanoviska zastupiteľského úradu a stanoviska Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky. Za vadu rozhodnutia orgánu prvého stupňa a napadnutého\nrozhodnutia správny súd neposúdil ani tú skutočnosť, že v nich nie je výslovne uvedené, ako sa orgány\nverejnej správy vysporiadali s ďalšími dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko je zrejmé, že tieto\nvzhľadom na zamietnutie žiadosti z dôvodu, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme (§ 33 ods.\n6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov) nemali na tento dôvod rozhodnutí orgánov verejnej správy\nbezprostredný vplyv a slúžili len na preukázanie splnenia formálnych podmienok žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu v zmysle § 32 zákona o pobyte cudzincov. Aj tieto námietky preto posúdil správny\nsúd ako nedôvodné.\n62. Žalobca v ďalšom namietal procesné pochybenie žalovaného, ak tento postupujúc podľa § 47\nods. 6 správneho poriadku opravil chybu v písaní v odôvodnení rozhodnutia orgánu prvého stupňa.\nSprávny súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že charakter opravy nevybočuje z rámca možností\nuplatnenia postupu podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, nakoľko sa vykonaním opravy podstata\nrozhodnutia nezmenila a „chyba“, ktorú žalovaný odstránil súvisela s opisom skutkového stavu veci,\nktorý je zrejmý z administratívneho spisu, nakoľko zo žiadosti o stanovisko zo dňa 30. augusta 2022\njednoznačne vyplýva, že o stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bolo žiadané\nv zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov. V súvislosti s námietkou žalobcu o procesnom pochybení žalovaného čo do formulácie\nvýroku napadnutého rozhodnutia, ak tento formulačne najprv rozhodnutie prvého stupňa potvrdil a až\nnásledne vyslovil, že odvolanie žalobcu zamieta správny súd uvádza, že zo znenia námietky tak, ako je\nformulovaná v žalobe nie je zrejmé, ako uvedeným postupom malo dôjsť k porušeniu konkrétnych práv\nalebo právom chránených záujmov žalobcu alebo tieto mali byť uvedeným postupom priamo dotknuté\n(ako to pre poskytnutie právnej ochrany v správnom súdnictve predpokladá § 2 ods. 2 SSP). Vzhľadom\nna uvedené správny súd posúdil námietky žalobcu ako nedôvodné.\n63. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov namietaných\nžalobcom v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti\nrozhodnutia požadované v zmysle § 47 správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného vychádza\nz dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,\nna ktorých základe rozhodoval. Žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vysporiadal aj so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia a námietkami žalobcu, ktoré vzniesol vo svojom odvolaní. Pre úplnosť\nsprávny súd ešte považuje za potrebné dodať, že nebolo povinnosťou žalovaného sa vysporiadať s\nnávrhom žalobcu o preverenie, koľko žiadostí o stanovisko bolo zaslaných na Ministerstvo hospodárstva\n\nSlovenskej republiky v súvislosti s prechodným pobytom na účel podnikania, o ktorý žiadali jednak\niní štátni príslušníci a jednak štátni príslušníci Vietnamu, nakoľko uvedené nemalo nijaký vplyv na\nrozhodovanie orgánov verejnej správy v tu súdenej veci a požiadavka žalobcu podľa názoru správneho\nsúdu vychádzala len zo subjektívnej nespokojnosti s rozhodnutím orgánu prvého stupňa.\n64. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý\nby mali byť rozhodnutie orgánu prvého stupňa v spojení s napadnutým rozhodnutím posúdené ako\nnezákonné a následne zrušené, preto žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal.\n66. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "60c55d06-1750-4efd-8880-e539214d1630:aee062a9-c307-4665-9367-8cbe6a9706b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Sa/6/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/6/2023 z 1. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-01", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/60c55d06-1750-4efd-8880-e539214d1630:aee062a9-c307-4665-9367-8cbe6a9706b0"}], "citovane_v": []}