{"guid": "3cf494e7-5a87-457e-bf91-9e9d3b8d21ba:a85b1e0a-6920-4bf6-b8e4-b7914163aee2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200046.3", "spisova_znacka": "PO-8S/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-8S/3/2023 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. apríla 2025, sp. zn. PO-8S/3/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200046.3", "identifikacne_cislo": "8023200046", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. LL.M. Jana Fandáková", "sudca_id": 975, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-ll-m-jana-fandakova-975", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-4", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a85b1e0a-6920-4bf6-b8e4-b7914163aee2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200046.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200046.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200046.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-8S/3/2023\n8023200046\n29. 04. 2025\nMgr. LL.M. Jana Fandáková\nECLI:SK:SpSKE:2025:8023200046.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, A. C., občan Spolkovej republiky Nemecko, zastúpený\nspoločnosťou JANÍČEK LEGAL s.r.o, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Vladimír Janíček,\nLL.M., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných\nprostriedkov, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. OUPO-OOP6-2022/020773 zo dňa 14.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, č. OU-POOOP6-2022/020773 zo dňa 14.11.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný\nodbor, č.j.: OU KK PLO 2022/000418-113-BM z 10.01.2022 a vec vracia Okresnému úradu Kežmarok,\npozemkovému a lesnému odboru, na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Predchodkyňa žalobcu - C. C., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj „predchodkyňa\nžalobcu“ alebo „C. C.“) si podaním doručeným Pozemkovému úradu Poprad dňa 17.12.1992 uplatnila\nreštitučný nárok na poľnohospodársky majetok podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 229/1991 Zb.“) na poľnohospodárske pozemky a lesy v katastrálnom území E. C., F. G. H.. Zároveň\noznámila, že vyzvala právnické osoby, ktoré poľnohospodársky majetok držia k jeho vydaniu a tieto\nvýzvy predložila, ako prílohy žiadosti.\n2. Podaním doručeným Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému odboru, dňa\n01.07.2016, žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu H. I., požiadal o bezodkladné\ndoriešenie reštitučných nárokov, ktoré si uplatnila predchodkyňa žalobcu.\n3. Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový orgán“), rozhodnutím\nč.j.: OU KK PLO 2020/000443-088-BM zo 06.11.2020, podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku\nkonanie vo veci podania zo dňa 01.07.2016 H. I. zastavil a to z dôvodu, že účastník konania na výzvu\nv určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a to konkrétne nevyšpecifikoval, o ktorých\n\nkonkrétnych nehnuteľnostiach a v ktorých katastrálnych územiach mal prvostupňový orgán doriešiť\nuplatnený reštitučný nárok.\n4. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“), rozhodnutím č.j.: OU-POOOP6-2021/000142-POE zo 04.02.2021, zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č.j.: OU KK PLO\n2020/000443-088-BM zo 06.11.2020 a vec vrátil Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému\nodboru, na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný konštatoval neprípustnosť postupu podľa § 19\nods. 3 Správneho poriadku. Vyjadril záver, že v ďalšom konaní nebude prvostupňový orgán rozhodovať\no nehnuteľnostiach, ktoré boli konfiškované matke predchodkyne žalobcu, a to G. J., nakoľko na tieto\nnehnuteľnosti si predchodkyňa žalobcu reštitučný nárok neuplatnila. Zdôraznil, že ak po vykonanom\ndokazovaní dôjde prvostupňový orgán k záveru, že o celom reštitučnom nároku predchodkyne žalobcu\nuž bolo rozhodnuté, konanie zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, podľa ktorého\nsprávny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne\nnezmenil. V prípade, ak dospeje k záveru, že o niektorých nehnuteľnostiach, resp. ich častiach, na ktoré\nbol uplatnený reštitučný nárok nebolo doposiaľ rozhodnuté, rozhodne o nich meritórnym rozhodnutím\nvydaným v súlade s § 46 a nasl. Správneho poriadku.\n5. Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č.j.: OU KK PLO 2022/000418-113BM z 10.01.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) konanie vo veci uplatneného reštitučného nároku\nC. (H.) C., ktorý si uplatnila dňa 17.12.1992 na Pozemkovom úrade v Poprade, zaevidovaného pod\nč. 3070/92 zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. V podstatnom v odôvodnení\nkonštatoval, že z dokladov o konfiškácii a ich príloh matematicky vypočítal, že predchodkyni žalobcu\nboli v katastrálnom území E. C. konfiškované nehnuteľnosti vo výmere 102567 m2. Celková výmera\nvydaných parciel v katastrálnom území E. C. podľa právoplatných rozhodnutí predstavuje 153648 m2.\nVzhľadom na uvedené konštatoval, že o uplatnenom nároku predchodkyne žalobcu už bolo právoplatne\nrozhodnuté.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2022/020773 zo dňa 14.11.2022 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) zrušil rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. OUKK-PLO-2022/000418-113 z 10.01.2022. V odôvodnení v podstatnom konštatoval, že z reštitučného\nnároku žiadnym spôsobom nevyplýva, že predchodkyňa žalobcu si uplatnila nárok aj na nehnuteľnosti,\nktoré boli pred prechodom na štát vo vlastníctve jej matky. Predchodkyňa žalobcu v reštitučnom\nnároku zo dňa 17.12.1992 neuviedla svoju matku ako pôvodnú vlastníčku, po ktorej si uplatňuje svoje\nnároky. Z reštitučného nároku jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti, na ktoré si predchodkyňa žalobcu\nuplatnila svoje reštitučné nároky, nadobudla na základe dedičského rozhodnutia a tieto nehnuteľnosti\njej boli následne konfiškované štátom. To znamená, že nárok sa týka iba tých nehnuteľností, ktoré\nboli pôvodne v jej vlastníctve. Na základe PKV X, ktorá je súčasťou spisového materiálu, vydané\nnehnuteľnosti boli konfiškované matke predchodkyne žalobcu - G. J.. Predchodkyňa žalobcu - C. C.\nnebola podielová vlastníčka týchto nehnuteľností, a teda nemohla si na nich uplatniť reštitučný nárok.\nNakoľko nehnuteľnosti v predmetnom čase vlastnila jej matka, na ktoré nehnuteľnosti si neuplatnila\nreštitučný nárok, tieto nehnuteľnosti nemali byť vôbec vydané.\n7. V podstatnom tiež konštatoval, že reštitučný nárok predchodkyne žalobcu bol smerodajný pri\nurčení predmetu a rozsahu daného reštitučného nároku. Na základe podania splnomocneného\nzástupcu z 01.07.2016 sa reštitučné konanie predchodkyne žalobcu nezačalo a nejedná sa ani o\nčiastočné späťvzatie reštitučného nároku, ktoré by bolo spôsobilé zmeniť predmet, príp. rozsah daného\nreštitučného konania. Prvostupňový orgán nemal na základe podania splnomocneného zástupcu začať,\nresp. pokračovať v konaní, ani vydávať rozhodnutie, nakoľko vo veci predmetného reštitučného nároku\nuž boli vydané právoplatné rozhodnutia, posledné z roku 1996 a teda uplynula tiež trojročná lehota\nod vydania právoplatného rozhodnutia. Poukázal na to, že podľa vtedajšej praxe správny orgán do\nrozhodnutí neuvádzal informáciu, či o nároku, alebo o prípadnej zvyšnej časti nároku bude rozhodnuté\nďalšími rozhodnutiami. O uplatnenom nároku predchodkyne bolo rozhodnuté na základe predložených\ndohôd o vydaní nehnuteľností. Správny orgán rozhodoval tak, ako boli tieto dohody predložené.\nPosledné rozhodnutie bolo vydané v roku 1996 a po tomto dátume nebola správnemu orgánu predložená\nďalšia dohoda a ani samotná predchodkyňa žalobcu nevyzvala správny orgán až do svojej smrti v\nroku 2014 na konanie, resp. na vydanie rozhodnutia o prípadnej zvyšnej časti uplatneného nároku.\nZ uvedeného, tak podľa názoru žalovaného, možno predpokladať, že predchodkyňa žalobcu bola s\nvybavením nároku uzrozumená a spokojná, o čom svedčí aj to, že proti vydaným rozhodnutiam neboli\n\npodané opravné prostriedky a predchodkyňa žalobcu ani iným spôsobom nenamietala priebeh, ani záver\nvtedajšieho konania. Predchodkyňa žalobcu tak považovala konanie za ukončené. Nakoľko konanie bolo\nprávoplatne ukončené, správny orgán nemal po podanej žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcu z\n01.07.2016 pristúpiť k začatiu konania, ani k vydaniu rozhodnutia zo 06.11.2020, nakoľko v konaní mu\nbránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci.\nII.\nPriebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n8. Žalobca sa žalobou z 27.01.2023, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Okresnému úradu Kežmarok na nové konanie. Zároveň\nžalobca navrhol priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n9. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:\n- žalovaný sa v zmysle princípu res iudicata a tzv. precedenčnej zásady nemohol odchýliť od\npredchádzajúcich záverov prvostupňového orgánu ohľadom rozsahu reštitučného nároku,\n- otázka, či je predchodkyňa žalobcu - H. C. oprávnenou osobou po G. J. a či si uplatnila po nej\nreštitučný nárok už bola právoplatne vyriešená v tomto reštitučnom konaní a to niekoľkými právoplatnými\nrozhodnutiami prvostupňového orgánu, ktoré túto skutočnosť obsahujú vo výroku svojho rozhodnutia,\n- v jednotlivých výrokoch je jasne konštatované, že H. C. je oprávnenou osobou po G. J. - pôvodnej\nvlastníčke, pričom spĺňa predpoklady stanovené v zákone č. 229/1991 pre vydanie nehnuteľností, čím\nsprávny orgán právoplatne potvrdil rozsah reštitučného nároku,\n- správny orgán už nemôže vydať iné rozhodnutie, ktoré by uvedenú otázku posúdilo inak. V opačnom\nprípade by došlo k porušeniu princípu legitímnych očakávaní a právnej istoty aj s poukazom na\nprávne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžr/20/2016 z\n27.09.2017,\n- žalovaný vykladá vetu z reštitučnej žiadosti „na základe dedičského rozhodnutia som vlastníčkou\nnehnuteľností…” čisto formalisticky a vytrháva ju z kontextu, pričom ju účelovo vykladá tak, ako sa mu to\nhodí. Je úplne logické, že predchodkyňa žalobcu tým myslela, že po svojej matke zdedila nárok domáhať\nsa nehnuteľností, ktoré boli skonfiškované jej matke. V uplatnenom reštitučnom nároku sama uvádza,\nže nehnuteľnosti, ku ktorým si uplatnila reštitučný nárok, boli skonfiškované v roku 1945,\n- schválením dohody o vydaní nehnuteľností uzatvorenej s určitým subjektom k určitej PKV nedochádza\nautomaticky k vysporiadaniu PKV, resp. MPČ,\n- pri uzatváraní dohody o vydaní nehnuteľností vydáva povinná osoba nehnuteľnosti dobrovoľne a iba\ntie, ktoré sama uzná za vhodné a na ktorých sa s reštituentom dohodne,\n- rozhodnutie správneho orgánu o schválení dohody o vydaní nehnuteľností nepredstavuje konečné\nvyriešenie dotknutej PKV,\n- neobstojí argument žalovaného, že predchodkyňa žalobcu sa proti rozhodnutiam o schválení dohôd\nneodvolala. Správny orgán rozhodnutím iba schválil dohody medzi predchodkyňou žalobcu a povinnými\nosobami ohľadom tých nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa povinné osoby boli ochotné dohodnúť a\nbolo by nelogické, aby sa predchodkyňa žalobcu voči takýmto rozhodnutiam odvolávala, keď rozhodnutia\nschvaľovali dohody o dobrovoľnom vydaní nehnuteľností tak, ako boli dohodnuté,\n- zo žiadosti H. I. zo 07.08.2008, 21.10.2008 a 09.10.2009 a taktiež z potvrdenia Obvodného\npozemkového úradu Poprad z 08.06.2009 a 02.10.2009 jednoznačne vyplýva, že predchodkyňa žalobcu\nnepovažovala reštitučné konanie za ukončené a nebola s vybavením nároku spokojná, čo zakladá\nnesprávne právne posúdenie veci,\n- v administratívnom spise sa nenachádza žiadosť H. I. z 09.10.2009 ani jeho žiadosť z 25.08.2009, čím\nje administratívny spis nekompletný,\n- predchodkyni žalobcu nikdy nebol doručený list označený ako “Reštitúcie” z 26.09.1996 Okresného\núradu Poprad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 632/96 a teda sa k\nnemu nikdy nemohla vyjadriť, pričom v spise absentuje doručenka k tomuto listu,\n- prvostupňový orgán nevykonal komplexnú identifikáciu parciel z PKV č. XX pre katastrálne územie E.\nC. tak, aby spĺňala kritériá potrebné pre účely reštitučného konania v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.,\naby bola vykonaná takým spôsobom, aby bolo bez pochýb zrejmé, že bola zidentifikovaná celá PKV č.\nXX pre katastrálne územie E. C. a následne, aby správny orgán vyhodnotil, ktorá časť tejto PKV nebola\npredchodkyni žalobcu vydaná,\n\n- nedostatočne zistil spoluvlastnícky podiel C. C. a G. J., ktoré oba/každá samostatne mali nárok na\n1/152 z PKV č. XX, t.j. spolu išlo o 2/152 a navyše ako vyplýva z PKV č. XX (posledný riadok) podiel\n1/152 každej z nich mal byť vypočítaný aj zo 4/152 (spoločné lesy a pastviny), t.j. 1/152 zo 4/152, čo\ntaktiež nikdy nebolo ani C. C. ani G. J. vydané,\n- nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevysporiadal celý reštitučný nárok C. C., keď už v podanom\nodvolaní upozornil, ktoré konkrétne parcely z PKV č. XX neboli C. C. doteraz vydané a označené parcely\nsa neuvádzajú ani v žiadnom z predchádzajúcich rozhodnutí, pričom ide o parcely, na ktoré mala nárok\nako oprávnená osoba C. C.. Žalovaný sa touto konkrétnou zásadnou odvolacou námietkou žalobcu,\npodporenou aj tabuľkami obsahujúcimi prehľad konfiškovaného majetku, a vydaného a nevydaného\nmajetku, vôbec nezaoberal, preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnené, a\nteda nepreskúmateľné,\n- nevykonal znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie na účely vykonania riadnej a\nkomplexnej identifikácie parciel z PKV č. XX, pričom žalovaný ani neuviedol prečo tomuto návrhu žalobcu\nnevyhovel,\n- pre účely reštitučného konania musí identifikácia parciel obsahovať komplexnú informáciu ku každej\npozemkovoknižnej vložke a ku každej parcele z danej položky, t.j. musí ísť o jeden dokument obsahujúci\nkomplexné informácie a to tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, či uvedené informácie sú\nskutočne kompletné, z akých podkladov vychádzajú, kto a kedy ich vyhotovil, pričom musí obsahovať\naj kedy, ako a kým sa nadobúdalo a prevádzalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na\npríslušných pozemkovoknižných vložkách a musí byť zrejmé, kto bol vlastníkom prípadne aj správcom\nku dňu 24.06.1991, kedy začal platiť zákon č. 229/1991 Zb., aká bola výmera a druh pozemku a zároveň\nsa musia poskytnúť listiny týkajúce sa dotknutých prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nzapísaným na príslušných pozemkovoknižných vložkách,\n- identifikácie z rokov 1992 a 1993 sú čiastočné a nekomplexné, nedá sa z nich zistiť či bola identifikovaná\ncelá PKV č. XX a taktiež je na nich uvedené, že tieto identifikácie slúžia výlučne pre uzatvorenie\nnájomných zmlúv a nemožno ich použiť pre transformáciu družstiev a majetkové usporiadanie, t.j. je\nzrejmé, že tieto identifikácie slúžili len a výlučne na identifikáciu poľnohospodárskej pôdy na účely\nnájomných zmlúv,\n- prvostupňový orgán nerešpektoval záväzné pokyny zo zrušujúceho rozhodnutia žalovaného zo 4.\nfebruára 2021,\n- administratívny spis je nekompletný, nie je žurnalizovaný, listiny v ňom nachádzajúce sa nie\nsú chronicky usporiadané a očíslované, obsah elektronického spisu nekorešponduje s číselným\noznačením strán tlačenej verzii spisu, v administratívnom spise za roky 2016 až 2020 chýba tzv. obsah\nneelektronického spisu, administratívny spis obsahuje dokumenty bez identifikácie pôvodu a dátumu\nvyhotovenia. Administratívny spis nespĺňa náležitosti stanovené vo vyhláške Ministerstva vnútra SR\nč.410/2015 Z.z.,\n- žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereflektoval na odvolacie námietky žalobcu\nohľadom matematického výpočtu tzv. celkovej výmery parciel podľa konfiškácie a vydanej výmery\nkonfiškácie. Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí porušil úplný apelačný princíp, podľa ktorého\nmal konanie buď doplniť, alebo zistené nedostatky v súlade s princípom materiálnej pravdy, a to\nreflektovaním na odvolacie argumenty žalobcu k predmetným matematickým výpočtom.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 04.08.2023, nad rámec skutočností uvedených v napadnutom\nrozhodnutí, poukázal na to, že pri objasňovaní toho, či bolo rozhodnuté o nehnuteľnosti v celej jej\nvýmere, je potrebné vychádzať z identifikácie parciel, nie z výmery uvedenej v PKV. Nakoľko o\ntýchto parcelách už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami bývalého pozemkového úradu Poprad,\nje potrebné vychádzať z tých identifikácií parciel, ktoré tvorili podklad predmetných rozhodnutí, a\nvoči ktorým sa predchodkyňa žalobcu nikdy neodvolala. K námietke žalobcu, že nie je pravdou, že\npredchodkyňa žalobcu považovala reštitučné konanie za ukončené, o čom majú svedčiť žiadosti H. I.\nako jej splnomocneného zástupcu zo dňa 07.08.2008, 21.10.2008 a 09.10.2009 uviedol, že súčasťou\nspisového materiálu nie je splnomocnenie H. I. predchodkyňou žalobcu a nie je ani prílohou žaloby, a\nteda túto žiadosť nemôže žalovaný brať do úvahy. Navyše táto námietka nebola uplatnená v podanom\nodvolaní, takže nemôže byť predmetom prieskumu správnym súdom.\n11. V replike z 15.03.2024 žalobca nad rámec žalobnej argumentácie uviedol, že žalovaný sa žiadnym\nspôsobom nevyjadril, resp. žiadnym spôsobom nereflektoval na podstatné časti žaloby a to konkrétne\nna tvrdenia o tom, že vo veci došlo k nedostačujúcemu zisteniu skutkového stavu, administratívny spis\nje neúplný, konkrétne parcely PKV č. XX neboli predchodkyni žalobcu doteraz vydané a označené\n\nparcely sa neuvádzajú v žiadnom z rozhodnutí Pozemkového úradu Poprad, ani ich neuvádzajú správne\norgány v napadnutých rozhodnutiach. Vzhľadom na uvedené je potrebné tieto skutočnosti považovať za\nnesporné. Žalobca zdôraznil, že podanie z 1. júla 2016 nebolo návrhom na začatie konania, ani nebolo,\na ani z povahy veci nemohlo byť čiastočným späťvzatím reštitučného nároku predchodkyne žalobcu.\nToto podanie bolo žiadosťou o ukončenie/dokončenie reštitučného konania a možno ho charakterizovať\naj ako žiadosť o odstránenie nečinnosti, pretože k 1. júlu 2016 nebolo právoplatne rozhodnuté o\ncelom reštitučnom nároku žalobcu a jeho právnych predchodcov. Taktiež poukázal na to, že absencia\nopravných prostriedkov voči vyhovujúcim rozhodnutiam a to ich výrokom nie odôvodneniam, vôbec\nnedokazuje, že o celom reštitučnom nároku bolo rozhodnuté. Taktiež podľa názoru žalobcu pravdivé nie\nje ani tvrdenie žalovaného, že o uplatnenom nároku bolo rozhodované na základe predložených dohôd o\nvydaní nehnuteľností, keď viaceré z vydaných rozhodnutí neboli vydané na základe predložených dohôd\no vydaní nehnuteľnosti. Taktiež poukázal na to, že nebolo povinnosťou predchodkyne žalobcu urgovať\norgán verejnej moci konať a rozhodnúť, pretože bolo úradnou povinnosťou orgánu verejnej moci konať\na rozhodnúť o celom reštitučnom nároku tak, ako bol uplatnený.\n12. Na pojednávaní konanom 29.04.2025 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.\nIII.\nRelevantná právna úprava a posúdenie veci súdom\n13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných\nvlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv\nk pozemkom.\n16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k\npôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\n17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v §\n6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená\nza mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:\na) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,\nb) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;\nto neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom\nustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba\nk tejto časti nehnuteľnosti,\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím\nlehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,\njeho deti,\nd) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými\njeho deti.\n18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli\nna štát alebo na inú právnickú osobu.\n\n19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám\nvznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za\nosoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných\npredpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa\nskonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento\nmajetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši\nsa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12.\n20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a\nzároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou\ndo 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.\n21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní.\n22. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody\npreskúma na návrh účastníka súd. Ak ani súd dohodu neschváli, vráti vec pozemkovému úradu na\nrozhodnutie vo veci.\n23. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve\noprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.\n24. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb. proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 3,\n4 a 5 možno podať opravný prostriedok na súd.\n25. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti\nverejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej\nsamosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon\nzveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy.\n27. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n28. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n29. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n30. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán\npomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;\nsúčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.\n31. Podľa § 24 Správneho poriadku v znení účinnom k 26.09.1996, dôležité písomnosti, najmä\nrozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk.\n\n32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n33. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n34. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n35. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n37. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže\nsa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n39. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v\nzákonom stanovanej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná.\n40. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zrušil prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán konanie vo veci uplatneného reštitučného nároku zastavil podľa\n§ 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, a to z dôvodu, že prvostupňový orgán nemal na základe\npodania splnomocneného zástupcu žalobcu z 01.07.2016 začať, resp. pokračovať v konaní, ani vydávať\nrozhodnutie, nakoľko konanie o uplatnenom reštitučnom nároku bolo právoplatne ukončené.\n41. Žalobca v nosnej časti žalobnej argumentácie namietal, že žalovaný sa v zmysle princípu res iudicata\na tzv. precedenčnej zásady nemohol odchýliť od predchádzajúcich záverov prvostupňového orgánu\nohľadom rozsahu reštitučného nároku. Otázka, či je predchodkyňa žalobcu - H. C. oprávnenou osobou\npo G. J. a či si uplatnila po nej reštitučný nárok, už bola právoplatne vyriešená v tomto reštitučnom\nkonaní, a to niekoľkými právoplatnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu, ktoré túto skutočnosť\nobsahujú vo výroku svojho rozhodnutia a v jednotlivých výrokoch je jasne konštatované, že H. C. je\noprávnenou osobou po G. J. - pôvodnej vlastníčke, pričom spĺňa predpoklady stanovené v zákone č.\n229/1991 Zb. pre vydanie nehnuteľností, čím správny orgán právoplatne potvrdil rozsah reštitučného\nnároku.\n42. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že predchodkyňa žalobcu -C. C.\nsi podaním doručeným Pozemkovému úradu Poprad dňa 17.12.1992 uplatnila reštitučný nárok na\npoľnohospodársky majetok podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb., kde uviedla, že je na základe dedičského\nrozhodnutia vlastníčkou nehnuteľností a to poľnohospodárskych pozemkov a lesov v katastrálnom území\nE. C., F., H.. Vzhľadom na uvedené uviedla, že si uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1, eventuálne podľa § 11\nods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Zároveň oznámila, že vyzvala právnické osoby, ktoré poľnohospodársky\nmajetok držia k jeho vydaniu a tieto výzvy predložila ako prílohy jej žiadosti.\n43. Pre posúdenie tejto žalobnej námietky sa správny súd oboznámil s nasledujúcimi právoplatnými\nrozhodnutiami prvostupňového orgánu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a to:\n\n- rozhodnutím o schválení dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. č.\nj. 262/94 - dr. Chá z 28.01.1994, právoplatným 17.02.1994, ktorým správny orgán schválil dohodu o\nvydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 13.07.1993 oprávnená osoba C. C., dcéra pôvodnej vlastníčky\na povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Mlynica. V odôvodnení predmetného rozhodnutia\nprvostupňový orgán konštatoval, že preskúmal predloženú žiadosť a dohodu o vydaní nehnuteľností, aj\npriložené doklady a zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli matke oprávnenej osoby G. J., ako pôvodnej\nvlastníčke skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR. Oprávnená osoba tieto skutočnosti na\nnároky podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. osvedčila matričnými dokladmi a čestným prehlásením,\n- rozhodnutím o schválení dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.\nč. j. 693/94 - dr. Chá z 29.03.1994, právoplatným 02.05.1994, ktorým správny orgán schválil dohodu\no vydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 15.08.1993 oprávnená osoba C. C., pôvodná vlastníčka a\ndcéra pôvodnej vlastníčky a povinná osoba Tatraosivo š.p. Veľká Lomnica. V odôvodnení predmetného\nrozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že preskúmal predloženú žiadosť a dohodu o vydaní\nnehnuteľností, aj priložené doklady a zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodnej vlastníčke C. C. a\nmatke oprávnenej osoby G. J., ako pôvodným vlastníčkam skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945\nZb. SNR. Oprávnená osoba tieto skutočnosti na nároky podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. osvedčila\nmatričnými dokladmi a čestným prehlásením,\n- rozhodnutím o schválení dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.\nč. j. 1402/94 - dr. Chá z 13.07.1994, právoplatným 04.08.1994, ktorým správny orgán schválil dohodu\no vydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 14.03.1994, oprávnená osoba C. C., pôvodná vlastníčka a\ndcéra pôvodnej vlastníčky a povinná osoba Správa Tatranského národného parku Tatranská Lomnica.\nV odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že preskúmal predloženú\nžiadosť a dohodu o vydaní nehnuteľností, aj priložené doklady a zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli\npôvodnej vlastníčke C. C. a matke oprávnenej osoby G. J., ako pôvodnej vlastníčke skonfiškované podľa\nnariadenia č. 104/1945 Zb. SNR. Oprávnená osoba tieto skutočnosti na nároky podľa § 4 zákona č.\n229/1991 Zb. osvedčila matričnými dokladmi a čestným prehlásením,\n- rozhodnutím podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. č. j. 1824/94 - dr. Chá z 18.10.1994, právoplatným\n21.11.1994, ktorým správny orgán, okrem ďalších výrokov, prvým výrokom rozhodol, že oprávnená\nosoba podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., dcéra pôvodnej vlastníčky spĺňa podmienky na priznanie\nnárokov podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. tým, že došlo\nk odňatiu vlastníctva pôvodnej vlastníčke podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, a to pozemkov v\nkatastrálnom území H.. V odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že\npreskúmal predloženú žiadosť aj priložené doklady a zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli matke\noprávnenej osoby G. J., ako pôvodnej vlastníčke skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR.\nOprávnená osoba tieto skutočnosti na nároky podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. osvedčila matričnými\ndokladmi a čestným prehlásením. Keďže prvostupňový orgán zistil, že uvedené nehnuteľnosti nebolo\nmožné vydať podľa § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol o vlastníctve podľa § 9 ods. 4 uvedeného\nzákona.\n44. Správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán vychádzal počas konania v období od podania\nnávrhu až do posledného rozhodnutia v roku 1996 z toho, že predchodkyňa žalobcu - C. C. si podaním\ndoručeným prvostupňovému orgánu 17.12.1992 uplatnila reštitučný nárok nielen na majetok, ktorého\nbola pred jeho prechodom na štát vlastníčkou ona, ale aj na majetok, ktorý bol pred jeho prechodom na\nštát vo vlastníctve jej matky - G. J.. O uvedenom svedčí prvostupňovým orgánom zistený skutkový stav,\nkeď súčasťou administratívneho spisu sú dokumenty vzťahujúce sa nielen na majetok, ktorý bol pred\njeho prechodom na štát vo výlučnom vlastníctve C. C., ale aj všetky dokumenty vzťahujúce sa a potrebné\nna uplatnenie a rozhodnutie o reštitučnom nároku, ktorý si C. C. uplatnila na majetok, ktorý bol pred jeho\nprechodom na štát vo vlastníctve jej matky G. J., pričom už samotný návrh obsahoval skutočnosť, že C.\nC. si uplatňovala nárok v katastrálnom území E. C., H. G. F. a teda aj v tých katastrálnych územiach, kde\nnebola vlastníčkou žiadnych nehnuteľností pred ich prechodom na štát, ale vlastníčkou bola jej matka.\nTaktiež aj výzvy, ktoré priložila k návrhu sa týkali aj katastrálnych území, kde vlastníčkou bola len G. J..\n45. Zároveň je potrebné uviesť, že správny orgán, ktorý pôvodne viedol konanie a to Pozemkový úrad\nPoprad, už v konaní viacerými právoplatnými rozhodnutiami konštatoval, že predchodkyňa žalobcu C.\nC. ako dcéra pôvodnej vlastníčky spĺňa podmienky na priznanie nárokov podľa § 6 ods. 2 zákona\nč. 229/1991 Zb. Správny orgán tak v konaní ustálil, že predchodkyňa žalobcu splnila podmienky na\nuplatnenie reštitučného nároku aj k majetku, ktorý bol pred jeho prechodom na štát vo vlastníctve jej\nmatky a viacerými rozhodnutiami schválil dohody o vydaní nehnuteľností, resp. rozhodol podľa § 9 ods.\n\n4 zákona č. 229/1990 Zb., aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli pred prechodom na štát nielen v jej\nvlastníctve, ale aj vo vlastníctve jej matky, čím uplatnenému nároku predchodkyne žalobcu jej podaním\nzo 17.12.1992, priznal relevanciu splnenej zákonnej podmienky nielen v zmysle § 4 ods. 1, ale aj v\nzmysle § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.\n46. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že reštitučný nárok uplatnený C. C.\ndňa 17.12.1992, sa týka iba tých nehnuteľností, ktoré boli pred ich prechodom na štát v jej vlastníctve,\ntento jeho záver je v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Záver žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré boli pred\nich prechodom na štát vo vlastníctve G. J., nemali byť vôbec vydané, keďže si na nich predchodkyňa\nžalobcu neuplatnila nárok, považuje správny súd za arbitrárny. Žalovaný nemôže nanovo posudzovať\nzákonnosť už skôr vydaných rozhodnutí a na základe ním formulovaných úvah v tomto smere nanovo\nprehodnocovať už raz právoplatne posúdené reštitučné nároky, resp. ich časti.\n47. Správny súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že reštitučné konanie sa začalo dňa 17.12.1992\ndoručením podania, ktorým si predchodkyňa žalobcu uplatnila reštitučný nárok. Sporným ostala\nskutočnosť, či bolo reštitučné konanie ukončené v roku 1996, ako to tvrdí žalovaný alebo či ukončené\nnebolo tak, ako to tvrdí žalobca, keďže podľa jeho názoru do dnešného dňa neboli vysporiadané všetky\nuplatnené nároky.\n48. V úvode posúdenia tejto námietky správny súd poukazuje na to, že zákon č. 229/1991 Zb. určuje\nlehotu, do kedy má oprávnená osoba svoj nárok uplatniť a zároveň tento zákon určuje aj štátny orgán,\nktorý o uplatnenom nároku bude rozhodovať. Reštitučný zákon však neobsahuje žiadne ustanovenia,\nktoré by bližšie upravovali konanie pred týmto štátnym orgánom. Reštitučné konanie podľa zákona č.\n229/1991 Z.z. je osobitým druhom správneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na\nustanovenie § 1 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého „tento zákon sa vzťahuje na konanie,\nv ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Na reštitučné\nkonanie sa tak vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Pozemkový úrad bol teda pri rozhodovaní\no uplatnenom reštitučnom nároku tiež povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení Správneho\nporiadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku).\nJe teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je\npovinný v konaní a pri rozhodovaní rešpektovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne.\nMusí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich\npovinností v nadväznosti na ochranu ich záujmov.\n49. K tvrdeniu žalovaného, že podľa vtedajšej praxe správny orgán do rozhodnutí neuvádzal informáciu,\nči o nároku, alebo prípadnej zvyšnej časti nároku, bude rozhodnuté ďalšími rozhodnutiami správny\nsúd uvádza, že uvedené nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci\na za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Bolo tak základnou povinnosťou správneho\norgánu vysporiadať sa s celým uplatneným reštitučným nárokom, bez ohľadu na skutočnosť, či právna\npredchodkyňa žalobcu do svojej smrti urgovala, resp. žiadala správny orgán o pokračovanie v konaní.\nVzhľadom na uvedené tak z pohľadu správneho súdu neobstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej\npokiaľ žalobkyňa nevyzvala správny orgán až do svojej smrti v roku 2014 na konanie, resp. na vydanie\nrozhodnutia o prípadnej zvyšnej časti uplatneného nároku, bola s vybavením nároku uzrozumená a\nspokojná. Takéto hypotetické úvahy žalovaného nemôžu nahradiť zákonom predpokladaný postup v\nreštitučnom konaní. Taktiež bez akejkoľvek právnej relevancie je aj tvrdenie žalovaného, že o uvedenom\nsvedčí aj to, že žalobkyňa proti vydaným rozhodnutiam nepodala opravné prostriedky, keďže je celkom\nzjavné, že tieto boli vydané v jej prospech.\n50. Podstatné je z pohľadu správneho súdu aj to, že napadnuté rozhodnutie v žiadnom rozsahu\nnereflektuje na list prvostupňového orgánu na č. l. 108 pôvodného spisu nazvaného “Reštitúcie” z\n26.09.1996, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ani vtedy konajúci Okresný úrad v Poprade nepovažoval\nvšetky uplatnené nároky za vysporiadané, keď v bode 2 tohto listu výslovne uviedol, že: „Zostalo na\nriešenie podľa nami získanej novej identifikácie č. 1033/96 z 19.06.1996 vl. PK č. XX mpč. XXX, KN XXX/\nX, orná pôda o výmere 539 m2”. Po podaní žiadosti žalobcom, ktorá bola Okresnému úradu Kežmarok\n\ndoručená dňa 01.07.2016, si pritom správny orgán listom z 18.07.2016 (na č.l. 6 časti I. administratívneho\nspisu, pozn.) objednal na príslušnom katastrálnom úrade práve aktualizáciu identifikácie tejto parcely.\n51. Taktiež pokiaľ v bode 1 tohto listu vtedajší správny orgán konštatoval, že všetky nároky (okrem\nnároku uvedeného v bode 2, pozn.) považuje jeho rozhodnutiami za vysporiadané, nepochybne\nišlo o konštatovanie s významnými dôsledkami pre predchodkyňu žalobcu, ku ktorému sa mala\nprávo vyjadriť (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku) keďže dôsledkom tohto\nkonštatovania je v napadnutom rozhodnutí žalovaným vyslovená prekážka právoplatne rozhodnutej\nveci. V administratívnom spise sa pritom nenachádza doručenka, z ktorej by vyplynulo, že táto listina bola\npredchodkyni žalobcu riadne doručená. Tak, ako vyplýva z § 24 Správneho poriadku, dôležité písomnosti\nbol správny orgán povinný doručiť do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd aj\nnámietku žalobcu o tom, že tento list nebol nikdy doručený jeho predchodkyni, a tak sa nemala možnosť\nk nemu vyjadriť, za dôvodnú.\n52. Žalobca v ďalšej argumentačnej línii namietal, že zo žiadostí H. I. ako splnomocneného zástupcu\njeho predchodkyne zo 07.08.2008, 21.10.2008 a 09.10.2009, a taktiež z potvrdenia Obvodného\npozemkového úradu Poprad z 08.06.2009 a 02.10.2009, jednoznačne vyplýva, že jeho predchodkyňa\nnepovažovala reštitučné konanie za ukončené a nebola s vybavením nároku spokojná. Na preukázanie\ntvrdenej skutočnosti, kópie týchto dokumentov priložil, ako prílohu k žalobe.\n53. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že po oboznámení s administratívnym spisom mal za\npreukázané, že podstatné podanie pre posúdenie tejto veci, a to žiadosť H. I. zo 07.08.2008, ktoré ako\nvyplýva z prezenčnej pečiatky Obvodného pozemkového úradu Poprad, bolo tomuto orgánu doručené\n08.08.2008, nie je ako originál zažurnalizované v žiadnej časti administratívneho spisu. Z uvedeného\npodania pritom jednoznačne vyplýva, že H. I. žiada o doriešenie navrátení vlastníctva a vlastníckych\nvzťahov k pôde, pozemkom, stavbám, nehnuteľnostiam a poskytnutie náhrad, ktoré sú predmetom\nreštitúcií už uplatnených, a to za oprávnené osoby, okrem iných aj za C. H.. Ako prílohy k podaniu sú\nuvedené splnomocnenia oprávnených osôb.\n54. Predovšetkým sa k uvedenému žiada uviesť, že táto skutočnosť sama o sebe svedčí o\nnekompletnosti administratívneho spisu tak, ako to namietal žalobca. Na ťarchu účastníka konania\nnemôže byť, že táto žiadosť mala byť správnym orgánom celkom zjavne zažurnalizovaná do viacerých\nadministratívnych spisov (konania vo veci uplatnených nárokov po viacerých oprávnených osobách,\npozn.), čo sa nestalo.\n55. K tvrdeniu žalovaného, že táto námietka (uvedená v bode 53, pozn.) nemôže byť predmetom\npreskúmania správnym súdom, keďže nebola uplatnená v odvolaní, správny súd poukazuje na to,\nže v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie\nv celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\nZ administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že podaním doručeným Okresnému\núradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému odboru, dňa 01.07.2016, žalobca prostredníctvom svojho\nsplnomocneného zástupcu H. I., požiadal o bezodkladné doriešenie reštitučných nárokov, ktoré si\nuplatnila predchodkyňa žalobcu. Takéto podanie bolo Okresnému úradu Kežmarok postúpené aj\nOkresným úradom Poprad (na č.l. 9 časti I. administratívneho spisu, pozn.). Súčasťou tohto podania sú\nprílohy, okrem iných aj fotokópia žiadosti H. I. zo 07.08.2008, doručenej Pozemkovému úradu Poprad\n08.08.2008, ktorej originál, ako už bolo uvedené, sa v administratívnom spise nenachádza. Pokiaľ teda\nžalovaný založil napadnuté rozhodnutie na tvrdení, že predchodkyňa žalobcu nežiadala do svojej smrti\no pokračovanie v reštitučnom konaní, resp. o doriešenie uplatnených nárokov, bolo jeho povinnosťou\nsa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadať aj s fotokópiou tohto podania, ktorá svedčí o\npresnom opaku, a ktorá bola súčasťou administratívneho spisu v čase rozhodovania žalovaného a to\npráve vzhľadom na jeho plnú prieskumnú právomoc a teda bez ohľadu na to, či žalobca túto skutočnosť\nnamietal v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že táto skutočnosť\nnemôže byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom. Tvrdenie žalovaného obsiahnuté vo\nvyjadrení k žalobe, že túto žiadosť „nemôže brať do úvahy”, keďže súčasťou spisového materiálu nie je\nsplnomocnenie H. I. predchodkyňou žalobcu a toto nie je ani prílohou žaloby, je z pohľadu správneho\nsúdu bez právneho významu. Bolo predovšetkým povinnosťou správneho orgánu pomôcť predchodkyni\nžalobcu tento nedostatok odstrániť a vyzvať ju na predloženie takéhoto plnomocenstva (§ 19 ods. 3\nSprávneho poriadku), keďže takýto nedostatok je nepochybne odstrániteľnou vadou. Bez ohľadu na\n\nuvedené žalovaný navyše nemôže tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení k správnej žalobe dopĺňať\nodôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia.\n56. Ďalšia časť žalobných námietok smerovala k nevykonaniu komplexnej identifikácie parciel z PKV\nč. XX pre k. ú. E. C. a s tým súvisiacim nevykonaním znaleckého dokazovania, k nedostatočnému\nzisteniu skutkového stavu, keď žalobca namietal, ktoré konkrétne parcely z PKV č. XX (predložením\ntabuliek a matematických výpočtov) neboli jeho predchodkyni doteraz vydané, k nedostatočnému\nzisteniu spoluvlastníckych podielov predchodkyne žalobcu a jej matky, keď obe mali nárok na podiel vo\nveľkosti 1/152 z PKV č. XX a navyše ako vyplýva z PKV č. XX (posledný riadok) podiel 1/152 každej z nich\nmal byť vypočítaný aj zo 4/152 (spoločné lesy a pastviny), t.j. 1/152 zo 4/152. Žalobca taktiež namietal,\nže identifikácie parciel z rokov 1992 a 1993 sú čiastočné a nekomplexné, pričom je na nich výslovne\nuvedené, že slúžia výlučne pre uzatvorenie nájomných zmlúv a nemožno ich použiť pre transformáciu\ndružstiev a majetkové usporiadanie.\n57. K tomuto okruhu žalobných námietok správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa s týmto okruhom\nnámietok, ktoré boli obsiahnuté aj v podanom odvolaní, nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal. V\ntejto súvislosti správny súd uvádza, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také\nodôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je\njednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu.\nVzhľadom na rozsiahlu a konkrétnu argumentáciu žalobcu smerujúcu k preukázaniu, že do dnešného\ndňa nebol vysporiadaný celý reštitučný nárok, a to nielen v časti nároku po G. J., ale aj v časti\nnároku vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli pred ich prechodom na štát priamo vo vlastníctve C.\nC., sú formulácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí ako: „...vysvetlenie toho, ako správny orgán\ndospel k danej výmere sa jasne uvádza v napadnutom rozhodnutí...“ nedostatočné, nereflektujúce\nna odvolaciu argumentáciu, bez akýchkoľvek vlastných úvah. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal s\npodstatnou argumentáciou žalobcu, ktorou tento namietal nedostatočnú identifikáciu parciel, resp. ich\nnepoužiteľnosť aj s ohľadom na skutočnosť, že na samotných identifikáciách je uvedené, že tieto\nidentifikácie slúžia výlučne pre uzatvorenie nájomných zmlúv a nemožno ich použiť pre transformáciu\ndružstiev a majetkové usporiadanie. Práve vzhľadom na uvedené bolo z pohľadu správneho súdu\npotrebné sa vysporiadať aj s tým, prečo správne orgány nevyhoveli návrhu žalobcu na vykonanie\nznaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov.\n58. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že\nrozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.\nc) SSP), sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového\nstavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP),\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je\nv rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), z dôvodov,\nktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané\nrozhodnutia zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).\n59. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho\nsúdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v\nodôvodnení rozsudku a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.\n60. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n61. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu voči žalovanému priznal v\nplnom rozsahu právo na náhradu trov konania.\n62. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n63. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}