{"guid": "f81d480c-4666-4b2a-89f2-92c90d0a2153:0d204d0d-d57c-4ff0-8301-1ad697997dff", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200520.2", "spisova_znacka": "PO-6S/65/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/65/2022 z 16. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. decembra 2025, sp. zn. PO-6S/65/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200520.2", "identifikacne_cislo": "8022200520", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Kuruc", "sudca_id": 1014, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tomas-kuruc-1014", "datum_vydania": "2025-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-65.odsek-3", "nazov": "§ 65 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-65.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "nazov": "§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-65", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d204d0d-d57c-4ff0-8301-1ad697997dff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200520.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200520.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200520.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6S/65/2022\n8022200520\n16. 12. 2025\nJUDr. Tomáš Kuruc\nECLI:SK:SpSKE:2025:8022200520.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu\nJUDr. Jany Raganovej a JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom\npodnikania: B. XX, XXX XX B., IČO: 30302013, právne zastúpeného: JUDr. Jozefom Bujdošom,\nadvokátom, so sídlom: Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa č. 102110816/2022 zo dňa 28.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102110816/2022 zo dňa 28.07.2022, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou č.\n100553037/2022 zo dňa 22.03.2022 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový\nsprávny orgán“) rozhodnutím č. 100553037/2022 zo dňa 22.03.2022 podľa § 68 ods. 6 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu\n4.373,31,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2017, tak že\nnepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 3.345,12,- eur a vyrubil daň 1.028,19,eur.\n2. Žalobca si v zdaňovacom období marec 2017 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20170702 od\ndodávateľa SLOVPOL – AGRO spol. s r. o. (ďalej aj „dodávateľ“), dátum dodania 31.07.2017, za\nvykonané služby v poľnohospodárskej výrobe - kosenie, obracanie, zhrabovanie, lisovanie a zvážanie\nsena na trvalo trávnatých porastov tráv, základ dane 15.350,- eur, daň 3.070,- eur, spolu 18.420,- eur s\nDPH. Žalobca predložil ku kontrole faktúry od dodávateľa bez zmlúv, objednávok či dodacích listov. K\nfaktúre sa žalobca na výzvu správcu dane vyjadril, že fakturované služby boli realizované v období od\njúna do júla 2017. V cene za 1 ha sú zahrnuté viaceré pracovné úkony (kosenie, obracanie, zhrabovanie,\nlisovanie a zvážanie sena) vo výmere 140,49 ha na šiestich parcelách. Približná cena 131,20,- eur na\n1 ha zahŕňala amortizáciu vozidiel, obstaranie palív a mazív dodávateľom, zabezpečenie pracovnej sily\ndodávateľom. Vypočutý svedok C. D. E., A. (konateľ dodávateľa) uviedol, že táto faktúra zahŕňala práce\nposkytnuté počas celého mesiaca júl 2017 s miernymi prestávkami, ktoré záviseli od poveternostných\n\npodmienok. Vo vlastníctve dodávateľa bolo všetko závesné náradie - kosy, prevracačka, zhrabovačka,\nlis a vlečka na zvážanie sena. Využité boli traktory F. E.. Na týchto prácach sa podieľali viaceré\nosoby, nevynímajúc otca, brata a osobne aj svedka (konateľa dodávateľa), pričom nevedel uviesť,\nkoľko hektárov pôdy bolo obrobených. Správca dane tvrdenie žalobcu o obstaraní palív dodávateľom\nvyhodnotil za nepreukázané, nakoľko v kontrolnom výkaze dodávateľa neboli v časti B3 uvedené žiadne\núdaje z prijatých zjednodušených faktúr. Rovnako za nepreukázané považoval správca dane aj tvrdenie\no použití traktorov F. E., nakoľko žiadna faktúra od tejto osoby v kontrolnom výkaze dodávateľa, ani v\nkontrolnom vykázaný E. sa nenachádzala.\n3. Na návrh žalobcu správca dane vypočul dňa 14.10.2021 svedka D. G., ktorý bol v roku 2017 jedným\nz členov kontrolnej skupiny Poľnohospodárskej platobnej agentúry SR, ktorá vykonávala kontrolu na\nmieste u žalobcu, ktorý potvrdil, že práce boli dodávateľom pre žalobcu vykonávané a podľa svedka\ndodávateľ mal aj stroje potrebné na výkon prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce vykonávali.\nSprávca dane uzavrel, že svedok pri týchto prácach nebol a tvrdenie, že dodávateľ mal stroje a\nzamestnancov nebolo pravdivé, keďže to vyplýva zo samotnej výpovede konateľa dodávateľa C. D.\nE., A.. Správca dane porovnaním svedeckej výpovede konateľa dodávateľa C. D. E. A. zistil zásadné\nrozdiely v porovnaní s tvrdeniami konateľa žalobcu, že práce mohol pre dodávateľa vykonávať aj niekto z\nrodinných príslušníkov konateľa, ako aj sám konateľ a taktiež živnostníci, ktorým spoločnosť mohla platiť\nv hotovosti. Neboli predložené relevantné dôkazy o vykonaní deklarovaných prác dodávateľom, nebolo\npreukázané ani zo strany dodávateľa, ani zo strany odberateľa, konkrétne kto, kedy a čo presne vykonal.\nNeboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie prác dodávateľom v zmysle\npredložených faktúr. Dodávateľ v podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch nedeklaroval\nžiadnych dodávateľov (za celý rok 2017 uviedol v časti B2 iba jednu došlú faktúru), ani nemal materiálne,\ntechnické a personálne zabezpečenie na to, aby mohol reálne uskutočniť preverované zdaniteľné\nobchody. Tvrdenie o prenajatých strojoch ani náklady na naftu sa nepreukázali ako pravdivé, a to, že\npráce mohli vykonať živnostníci, ktorí neboli platiteľmi dane považoval správca dane za špekuláciu zo\nstrany žalobcu.\n4. Správca dane zo systému VIES (systém výmeny informácií o DPH) zistil, že žalobca nadobudol v\njúli 2017 tovar od poľského dodávateľa PREZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE J.O.K.A.,\nKOMUNY PARYSKIEJ, WROCLAW (A. XXXXXXXXXX) vo výške 15,31 eur (325,33 PLN). Žalobca na\nvýzvu správcu dane predložil faktúru a uviedol, že nákupy boli určené na osobnú spotrebu a nie na\nďalší predaj a že uvedené faktúry nedopatrením neuviedol ako daňový doklad a nezaevidoval ich v\ndodávateľských faktúrach ani v systéme VIES. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o dani z pridanej hodnoty v sume 15,31,- eur, pretože\nžalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.\n5. Správca dane si počas daňovej kontroly vyžiadal od spoločnosti Plemenárske služby Slovenskej\nrepubliky (Výzvou zo dňa 23.09.2021) informácie o pohyboch a presunoch hovädzieho dobytka na\nfarme žalobcu v období od 01.01.2017 do 31.12.2017. Z odpovede doručenej dňa 01.10.2021, okrem\niného, vyplynulo, že žalobca dňa 22.07.2017 nahlásil 14 kusov (12 kráv a 2 býkov) odcudzeného\nhovädzieho dobytka. Žalobca na výzvu správcu dane predložil zoznamy hlásení a detaily hlásení zo dňa\n22.07.2017 vygenerované zo systému centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Správca dane mal za\nto, že tieto hlásenia nepreukazujú odcudzenie zvierat. Žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce\nodcudzenie zvierat (doklad o nahlásení udalosti na polícii, doklad o zaúčtovaní odcudzený zvierat,\ndoklad o výške škody spôsobenej odcudzením alebo náhradu škody od poisťovne), a tak nepreukázal, že\ndošlo k odcudzeniu zvierat správca dane uzavrel, že žalobca zvieratá použil na iný účel ako podnikanie, v\ndôsledku čoho mu vznikla daňová povinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca\ndane tak výpočtom určil cenu za 12 kráv vo výške 4.200,- eur a DPH vo výške 840,- eur a dvoch býkov\nvo výške 2.240,- eur a DPH vo výške 448,- eur a uzavrel, že žalobca bol povinný zaplatiť v zdaňovacom\nobdobí júl 2017 daň vo výške 1.288,- eur za 14 kusov hovädzieho dobytka, nakoľko počas daňovej\nkontroly nepreukázal odcudzenie zvierat, ani použitie zvierat na ďalšie dodávky tovarov a služieb.\nSprávca dane následne dňa 15.11.2021 vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 102265065/2021.\n6. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení\nustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani\nz pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“ alebo „ zákon o DPH“), nakoľko mal správca\ndane na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepostupoval s riadnou zodpovednosťou\n\npočas uskutočňovania predmetných zdaniteľných obchodov, pretože je zjavné, že ani na samotných\nfaktúra nie sú dostatočne popísané predmety dodávok, prípadne sú na nich zjavne nepravdivé a\nnesprávne údaje. Žalobca si vedomý týchto nezrovnalostí nepožiadal o opravu faktúr svojho dodávateľa\na k uvedenému nepristúpil ani keď si jeho dodávateľ neplnil zákonné povinnosti a štatutárny orgán\ndodávateľa sa neriadil právnymi predpismi, a tak žalobca mohol z objektívnych okolností vedieť, že sa\nprijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s nezákonnou činnosťou, prípadne daňovým\núnikom.\n7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n102110816/2022 zo dňa 28.07.2022 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako\nvecne správne potvrdil.\n8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane.\nRozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane neuznal daňovému subjektu uplatnené\nprávo na odpočítanie dane bolo, že zistenia správcu dane spochybnili reálne dodanie fakturovaných\nslužieb, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov daňového subjektu z titulu dodania služieb, z\nčoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr od\ndodávateľa SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o. z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona\no dani z pridanej hodnoty, nakoľko žalobcom nebolo preukázané, že fakturované plnenia, z ktorého si\nuplatnil odpočítanie dane, bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach. V súvislosti s\nfakturovanými službami nebolo preukázané, že prijaté plnenia použil žalobca na ďalšie dodávky tovarov\na služieb.\n9. Žalovaný uviedol, že žalobca uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov preukazoval\nlen predložením faktúr, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že predloženým dokladom\nabsentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných\nobchodov neboli daňovým subjektom odstránené. V okamihu, kedy správca dane spochybní\ndôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že\nk zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak, ako ho deklaruje predloženými daňovými dokladmi.\nPrávo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné obchody\nboli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach, pričom dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.\nSprávca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď D. G. tak, že svedok neposkytol správcovi dane také\ninformácie, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodujúce skutkové zistenia správcu dane. Svedok potvrdil\nskutočnosti, pri ktorých nebol (realizované práce), a taktiež potvrdil skutočnosti, ktoré sa ukázali ako\nnepravdivé v nadväznosti na ostatné zistené skutočnosti, a to že dodávateľ (SLOVPOL — AGRO, spol.\ns r. o.) mal všetky stroje potrebné na výkon takýchto prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce\nvykonávali. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok. Ak by postupoval s primeranou obozretnosťou v súvislosti s objektívnymi\nskutočnosťami, vedel by vierohodne preukázať všetky okolnosti zdaniteľného obchodu a samozrejme\ntým aj podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n10. K nepriznaniu odpočítania dane z nadobudnutia tovarov z iného členského štátu žalovaný poukázal\nna záver správcu dane, že žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na ďalšie dodávky tovarov\na služieb ako platiteľ, pričom žalobca uviedol, že tovar použil na osobnú spotrebu a nie na ďalší predaj.\n11. K určenej dani v prípade odcudzeného dobytka žalovaný uzavrel, že žalobca nepredložil žiaden\ndoklad preukazujúci odcudzenie zvierat. Z dôvodu, že daňový subjekt riadne nepreukázal odcudzenie\nzvierat, žalovaný predpokladal, že žalobca zvieratá použil na iný účel ako podnikanie, v dôsledku čoho\nmu vznikla daňová povinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty.\n\nII.\nSprávna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania\n12. Správnou žalobou zo dňa 07.10.2022, doručenou dňa 11.10.2022 pôvodne Krajskému súdu v\nPrešove (ďalej aj „krajský súd“) žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n\n102110816/2022 zo dňa 28.07.2022 a zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy\nkonania v celom rozsahu.\n13. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a žalovaný pri\nsvojom rozhodovaní zistil skutkový stav nedostačujúcim spôsobom na riadne posúdenie veci. Žalobca\nsa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).\n14. Žalobca poukázal na to, že správca dane vykonal len jednu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie január – máj 2017, júl – december 2017, a to na základe oznámenia o daňovej\nkontrole z 05.11.2020, pričom vydal deväť rozhodnutí o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu a o\nznížení nadmerného odpočtu a o povinnosti vrátiť sumu nadmerného odpočtu. Poukázal na zmätočnosť\na nepreskúmateľnosť jednotlivých rozhodnutí, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí z 28.07.2022\nniekoľkokrát uvádza všeobecné tvrdenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia, ale samotné\nrozhodnutie je v tomto prípade za mesiac marec 2017. Správca dane týmto svojím konaním spôsobil\nzmätočnosť všetkých rozhodnutí, pretože sú nejasné a nepresné, vo väčšom rozsahu sú opísané\nvšeobecné tvrdenia, ktoré platia pre všetky zdaňovacie obdobia a údaje, ktoré sú v nich uvedené potom\nnemusia súvisieť s jednotlivými konkrétnymi faktúrami a zdaňovacími obdobiami jednotlivých mesiacov\nroku 2017. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, nepostačujúce, a preto\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n15. Žalovaný v rozhodnutí na strane 10 tvrdí, že: „z došlých faktúr nebolo možné jednoznačne určiť\nrozsah a druh dodaných služieb a ani ich časové prevedenie, hoci sa jednalo o fakturáciu vo vyšších\nsumách“, pričom vo faktúre č. 20170702 zo dňa 31.07.2017 je presne určený druh a rozsah dodaných\nslužieb a taktiež je určené aj časové prevedenie. Rozhodnutie z 28.07.2022 pojednáva len o jednej\nfaktúre, a to faktúre č. 20170702 zo dňa 31.07.2017 a nie o viacerých faktúrach a keďže žalovaný svoje\nrozhodnutie odvodzuje z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 25.11.2021, v ktorom bolo rozhodované\no viacerých zdaňovacích obdobiach a viacerých faktúrach, tak toto rozhodnutie logicky a systematicky\nnenaväzuje na protokol z daňovej kontroly zo dňa 25.11.2021, a preto je toto rozhodnutie zmätočné\na nezrozumiteľné. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 9 tvrdí, že: „faktúry neboli vyhotovené v\nzmysle § 71 zákona o DPH“, ale žalovaný vôbec neuviedol v čom, v ktorom konkrétnom bode faktúry\nmalo dôjsť k pochybeniu žalobcu podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty.\n16. Dodanie služby dodávateľom na základe faktúry č. 20170702 zo dňa 31.07.2017 sa pre žalobcu\nuskutočnilo na základe písomnej objednávky zo dňa 01.06.2017 a uskutočnilo sa aj v jej rozsahu.\nPísomná objednávka bola súčasťou doručenej faktúry č. 20170702 zo dňa 31.07.2017, a preto žalobca\nnemal pochybnosti, prečo je táto faktúra vystavená, na ktoré konkrétne dodávky služieb a tovarov je\nvystavená a žalobca mal za to, že táto objednávka je súčasťou faktúry, ako jej dodací list, pretože\ndodávky tovarov a služieb sa uskutočnili presne v rozsahu písomnej objednávky a faktúra spolu s\npísomnou objednávkou presne a vecne odrážala stav skutočne zrealizovaného plnenia. Svedeckou\nvýpoveďou aj C. D. E., A. výslovne potvrdil zhodu údajov pre fakturáciu a zhodu údajov reálne\nvykonaných služieb a dodaných tovarov, ktoré boli vystavené na reálnom materiálnom podklade\npre žalobcu. K predmetnej faktúre svedok potvrdil, že kosenie, obracanie, zhrabovanie, lisovanie a\nzvážanie sena na trvalo trávnatých porastoch v k. ú. B. F. H., ktoré obhospodaroval žalobca vykonal\ndodávateľ. Konkrétne uviedol, že práce vykonával dodávateľ počas celého mesiaca júl 2017 s miernymi\nprestávkami, ktoré záviseli od poveternostných podmienok a tiež uviedol a potvrdil, že tieto práce,\nvykonávali najmä jeho otec, brat a aj sám konateľ dodávateľa.\n17. K rozporom, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom rozhodnutí a na vysvetlenie toho, prečo došlo k\nrozporom medzi údajmi uvedenými v objednávke a vo faktúre vystavenej dodávateľom, žalobca navrhol\nvypočuť konateľa C. D. E., A., ale správca dane ho nepredvolal na dovypočutie a ani nedal dostatočné\nvysvetlenie, z akého dôvodu vypočutie nevykoná alebo čo mu bráni toto vypočutie vykonať. Žalovaný tak\npri svojom rozhodovaní nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, pretože\nna návrh žalobcu nevypočul C. D. E. A. po jeho prepustení z väzby a toto konanie žalovaného nie je\nštandardným postupom, ktorý by mal objasniť činnosť dodávateľa a rozhodovanie správcu dane, pretože\nsprávca dane mal mať zreteľné a jasné podklady a musel vypočuť navrhovaného svedka, a to na jeho\ndovypočutie k jednotlivým skutočnostiam, ktoré vyplynuli v priebehu dokazovania, keď samotný správca\n\ndane spochybnil jeho svedeckú výpoveď len na základe ďalších správcom dane získaných podkladov,\nktoré svedok nemal v čase jeho výsluchu k dispozícií a tieto nemal k dispozícií počas výsluchu tohto\nsvedka ani žalobca, najmä písomné objednávky, ktoré sa nachádzali v spise z daňovej kontroly. Prvé\nvypočutie C. D. E. A. nenavrhoval žalobca a aj keď mu to bolo oznámené včas, že bude vykonávať\ntakýto výsluch, výsluch svedka sa uskutočnil vo väzbe, bez toho, aby mal svedok prístup k jednotlivým\npodkladom a nebolo mu ani umožnené do podkladov nahliadnuť s prihliadnutím na skutočnosť v akom\nprostredí sa výsluch svedka vykonával, keď bol svedok vo väzbe.\n18. K tvrdeniam žalovaného, v prípade odcudzeného dobytka, žalobca poukázal na to, že žalovanému\npredložil oskenované doklady preukazujúce žalobcom nahlásenie odcudzenia hovädzieho dobytka do\nCentrálnej evidencie hospodárskych zvierat (ďalej aj „CEHZ“), a to oskenované detaily hlásenia zo\ndňa 22.7.2017 a 11.9.2017, oskenované zoznamy hlásení zo dňa 22.7.2017 a 11.9.2017, oskenovaný\nprint scren monitora o podaných hláseniach na CEHZ, pričom poukázal aj na to, že kód udalosti\nuvedený v týchto hláseniach a to kód č. 40 predstavuje odcudzenie hovädzieho dobytka podľa číselníka\nstanoveného vyhláškou č. 20/2012 Z.z.. Taktiež správcovi dane žalobca uviedol, že podľa príslušných\nplatných všeobecne záväzných právnych predpisov nebolo potrebné odcudzenie zvierat hlásiť na polícií\na preukazovať potvrdením nahlásenia takýchto udalostí na polícií, ale takéto odcudzenie bolo potrebné\nvčas zaevidovať v CEHZ, čo žalobca aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonal a\ntaktiež o týchto skutočnostiach predložil správcovi dane aj doklady. Preto, podľa názoru žalobcu, správca\ndane nemohol platne a účinne na základe ním vybratých pomôcok vypočítať DPH, pretože žalobca splnil\nvšetky podmienky dané všeobecne záväzným právnym predpisom platné pre preukázanie odcudzenia\nhovädzieho dobytka dňa 22.7.2017 a dňa 11.9.2017.\n19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.01.2023 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov\nv napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby\nsprávny súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol.\n20. Žalovaný reagujúc na výhrady žalobcu ohľadom zmätočnosti a neurčitosti rozhodnutia poukázal na\nto, že správca dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január –\nmáj 2017, júl – december 2017 a vo vyrubovacom konaní postupoval v intenciách príslušných právnych\npredpisov. Správca dane vydal v zmysle § 68 daňového poriadku v rámci vyrubovacieho konania deväť\nrozhodnutí (jedno pre každé zdaňovacie obdobie), ktorými určil rozdiel dane. Keďže v zmysle § 68\ndaňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína len v prípade zistenia rozdielu dane, tak správca\ndane vydáva samostatné rozhodnutie za každé zdaňovacie obdobie zvlášť.\n21. Tvrdenie žalobcu, že faktúra č. 20170702 bola predložená spoločne s prislúchajúcou objednávkou\nnekorešpondovalo s výpoveďou svedka C. D. E., A., konateľa dodávateľa, ktorý výslovne potvrdil, že na\nposkytnutí služieb sa so žalobcom dohodol ústne. Žalobca prijal od dodávateľa faktúru za poskytnutie\nslužieb, konkrétne kosenie, obrábanie, zhrabovanie, lisovanie a zvážanie sena na trvalo trávnatých\nporastoch tráv v katastrálnom území B. F. H., na ktorej však nebol uvedený druh a rozsah poskytnutých\nprác. Prílohou faktúry neboli ani záznamy o prevádzke mechanizmov, ktoré mali byť pri týchto prácach\npoužité, neboli poskytnuté konkrétne mená osôb, ktoré mali práce vykonávať, a z ktorých by bolo zrejmé\nkto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal. V zmysle s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o dani z pridanej\nhodnoty faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. Podmienkou, aby správca dane mohol\noveriť existenciu služby ako zdaniteľného plnenia podľa vystavenej faktúry je, že vo faktúre je obsah a\nrozsah služby stanovený určito. Z predloženej faktúry však nebolo možné identifikovať rozsah a druh\ndodaných služieb ani ich časové prevedenie, hoci išlo o služby v hodnote viac ako 10.000,- eur. Žalobca\nmohol neúplnú faktúru od svojho dodávateľa odmietnuť alebo vrátiť, no žalobca ju zaúčtoval a uplatnil\nsi z nej nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n22. Žalovaný považoval požiadavku žalobcu na opätovné vypočutie svedka C. D. E., A. za\nneopodstatnenú. K námietke žalobcu, že správca dane nepodal uspokojujúce vysvetlenie, z akého\ndôvodu nevykonal opätovné vypočutie svedka žalovaný uviedol, že tieto dôvody oznámil správca dane\nžalobcovi už vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2021 počas daňovej kontroly. Žalovaný poukázal na\nto, že pri výsluchu svedok na otázku žalovaného, ako došlo k objednaniu služieb odpovedal, že na\nobjednaní služieb sa so žalobcom dohodol ústne. Na základe uvedenej skutočnosti, preto správca\ndane nepovažoval za potrebné predložiť svedkovi písomnú objednávku a tým mu dať priestor pre\npozmeňovanie svojej výpovede. Výsluchu svedka sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu,\n\nktorý mohol klásť svedkovi otázky, konfrontovať jeho odpovede, prípadne predložiť svedkovi písomné\npodklady, ku ktorým sa svedok mohol vyjadriť, čo neurobil.\n23. K určenej dani v prípade odcudzeného dobytka žalovaný uviedol, že žalobca riadne nepreukázal\nodcudzenie zvierat, pričom žalovaný vyslovil predpoklad, že žalobca zvieratá použil na iný účel ako\npodnikanie, v dôsledku čoho mu vznikla daňová povinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej\nhodnoty.\n24. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky v otázke dokazovania a presúvania dôkazného bremena medzi\nsprávcom dane a daňovým subjektom. Správca dane spochybnil, že spoločnosť SLOVPOL – AGRO\nspol. s r.o. bola skutočným dodávateľom, pričom žalobca neoznačil iného dodávateľa a skutočný\ndodávateľ nebol identifikovaný. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade správca dane spochybnil, kto\nfakturované plnenia reálne vykonal, a teda spochybnil hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane a\nto, že skutočným dodávateľom predmetu zdaniteľného obchodu bola zdaniteľná osoba, pričom žalobca\nnásledne v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal opak.\n25. Následne žalobca v replike zo dňa 29.03.2023 naďalej zotrval na svojej právnej argumentácii\nuvedenej v správnej žalobe a k vyjadreniu žalovaného nad rámec v žalobe uvádzaných tvrdení\nuviedol, že žalovaný nepripustil viackrát žalobcom navrhované vypočutie svedka C. D. E., A. (konateľa\ndodávateľa), a tvrdošijne odmietal jeho vypočutie. K neuneseniu dôkazného bremena žalobca uviedol,\nže v konaní žalobca nemohol využiť svoje zákonné oprávnenie na preukázanie svojich tvrdení a\nžalovaný mu nezákonným spôsobom neumožnil využiť žalobcovo zákonné oprávnenie a unesenie\ndôkazného bremena, nakoľko žalovaný nepovolil a neumožnil žalobcom navrhovaný výsluch C. D. E.\nA.. Žaloba preto navrhol vypočuť svedka správnym súdom. Žalovaný v zápisnici z výsluchu svedka zo\ndňa 24.03.2021 uviedol, že vypočul svedka I. J. resp. I. K. D. E., a preto v súvislosti s tým žalovaný u\nžalobcu vzbudil vážne pochybnosti, či v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody\nPrešov bol v skutočnosti vypočúvaný C. D. E. A.. Prvé vypočutie svedka nenavrhoval žalobca. Svedok\nnemal prístup k jednotlivým podkladom a nebolo mu ani umožnené do podkladov nahliadnuť a svedok\nbol zrejme prvýkrát vo väzbe a výsluch sa konal v dobe, keď sa svedok viac ako 16 mesiacov nachádzal\nvo väzbe. Pri vypočutí mu správcom dane boli dané k dispozícií len vystavené faktúry spoločnosťou\nSLOVPOL – AGRO, spol. s.r.o. bez objednávok od žalobcu, hoci sám viackrát pri svojej výpovedi uviedol,\nže k vypočutiu potrebuje podklady týkajúce sa spoločnosti SLOVPOL – AGRO, spol. s r.o., ktoré sa\nnachádzajú na farme v L., nakoľko bolo viac ako 3 roky po plnení prezentovaných dodávok a služieb,\na svedok bol konateľom v 17 spoločnostiach, ktoré vykonávali poľnohospodársku činnosť, a preto z\ntýchto dôvodov si konkrétnosti ohľadom faktúr už celkom presne nepamätal.\n26. Žalovaný na doručenú repliku žalobcu spolu s výzvou súdu na vyjadrenie už duplikou nereagoval.\nIII.\nKonanie na správnom súde\n27. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.\nÚčinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov.\n28. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.\nÚčinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov.\n29. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/65/2022.\nPo prechode výkonu súdnictva na Správny súd v Košiciach je vec vedená pod sp. zn. PO-6S/65/2022\n\na bola pridelená na rozhodovanie do senátu 2S. Oznámenie o zmene senátu bolo následne doručené\núčastníkom konania.\n30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho\nspisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,\nako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý\nexistoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákon SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP,\nkeďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil\ndňa 16.12.2025 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako\naj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).\nIV.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n33. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný\niba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo\nmôže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je\nzískané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových\nsubjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim\n34. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n35. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n36. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n37. Podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže\nvo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový\nsubjekt.\n38. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\n\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty\nurčenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti\nalebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred\njej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca\ndane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.\n39. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je poskytnutie služby\n(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná\nv postavení zdaniteľnej osoby.\n40. Podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu,\ndodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší\niný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti, alebo vytvorení tohto tovaru,\nalebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto\ndodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak\njeho hodnota nepresiahne 17,- eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek\nsa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.\n41. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je\ndodaním tovaru podľa § 8, vrátane:\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n42. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,\nak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri\ndodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania\nstavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru\nnájomcovi.\n43. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n45. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n46. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa\n§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa\nvyhotovenú podľa § 71.\n\n47. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n48. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n49. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 102110816/2022\nzo dňa 28.07.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.\n100553037/2022 zo dňa 22.03.2022 a určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.373,31,- eur na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017, tak že nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej\nhodnoty v sume 3.345,12,- eur a vyrubil daň 1.028,19,- eur.\n50. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n51. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán\ndruhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha,\nresp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,\nktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s\nprihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu\núvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým\nsamotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré\nokolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.\n52. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých\npreukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum\nje totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého\nsúdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).\nSprávny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia\nv správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\njeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem\niného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,\nprípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 daňového\nporiadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou\nnáležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.\nArgumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z\nodôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto\nnáležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo\n\nvydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie\nnejasné alebo protirečivé.\n53. Žalobca v žalobe namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, nepostačujúce,\na preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko správca dane vykonal len jednu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január – máj 2017, júl – december 2017, pričom\nvydal deväť rozhodnutí o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu a o znížení nadmerného odpočtu\na o povinnosti vrátiť sumu nadmerného odpočtu a žalovaný vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát uvádza\nvšeobecné tvrdenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia. Preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného pojednáva len o jednej faktúre, a to faktúre č. 20170702 zo dňa 31.7.2017 a nie o\nviacerých faktúrach a keďže žalovaný svoje rozhodnutie odvodzuje z protokolu z daňovej kontroly zo dňa\n25.11.2021, v ktorom bolo rozhodované o viacerých zdaňovacích obdobiach a viacerých faktúrach tak\ntoto rozhodnutie logicky a systematicky nenaväzuje na protokol z daňovej kontroly zo dňa 25.11.2021,\na preto má byť podľa názoru žalobcu rozhodnutie zmätočné a nezrozumiteľné.\n54. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že v procesnom postupe správnych\norgánov pri vyhotovovaní protokolu z daňovej kontroly a následne pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí\nnedošlo k porušeniu zákona a zároveň takýto postup nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nz dôvodu, že by logicky a systematicky rozhodnutie správcu dane č. 100553037/2022 zo dňa 22.03.2022\nnenaväzovalo na protokol z daňovej kontroly, tak ako to namietal žalobca. Ak z oznámenia o daňovej\nkontrole jednoznačne vyplýva, že sa bude vykonávať kontrola na dani z pridanej hodnoty za viac\nzdaňovacích období, správca dane môže v rámci jednej kontroly (jedného konania) preskúmať i viac\nobdobí, musí to však jasne vyplývať z oznámenia správcu dane. Daňový poriadok ani zákon o dani z\npridanej hodnoty nevylučuje, aby následne podľa § 68 a nasl. daňového poriadku pre každé zdaňovacie\nobdobie prebehlo samostatné vyrubovacie konanie a boli vydané samostatné rozhodnutia za jednotlivé\nzdaňovacie obdobia. Nahliadnutím do administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že\nsprávca dane v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 05.11.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej\nkontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj 2017 a júl až december\n2017. Správca dane následne dňa 15.11.2021 vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 102265065/2021.\nV zmysle § 68 daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína len v prípade zistenia rozdielu\ndane v jednotlivom zdaňovacom období, o ktorom správca dane vydáva samostatné rozhodnutie za\nkaždé zdaňovacie obdobie. V prejednávanom prípade následne vychádzajúc z protokolu z daňovej\nkontroly správca dane vydal vo vyrubovacom konaní samostatné rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane\nza zdaňovacie obdobia január až máj 2017 a júl až december 2017, nakoľko v týchto zdaňovacích\nobdobiach zistil rozdiel dane.\n55. Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky žalobcu týkajúcu sa (ne)unesenia\ndôkazného bremena (resp. prenosu dôkazného bremena), keď správca dane odmietol vykonať dôkaz\nopakovane navrhovaný žalobcom, a to výsluch konateľa dodávateľa žalobcu C. D. E., A..\n56. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je\nharmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty.\nSpoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým\nSmernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky\npridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných\nSúdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).\n57. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu\nobmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to,\nje odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu\nči zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane. V prejednávanom prípade bolo dôvodom\nvyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty u žalobu práve nesplnenie hmotnoprávnych podmienok.\n58. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH\nhmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho\n\ndodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho\nekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a\npovinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH\na povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu\ndane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však\nmusí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež\ndoložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\ndaňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).\n59. Splnenie hmotnoprávnych podmienok preukazuje daňový subjekt, ktorý ich musí preukázať\nspôsobom, aký predpokladá v prípade uplatnenia odpočtu na dani z pridanej hodnoty daňový poriadok.\nRozsah a spôsob dokazovania je upravený v § 24 daňového poriadku.\n60. Daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24\nods. 1 daňového poriadku jednak skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa\nosobitných predpisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňovej kontroly alebo daňového konania a v neposlednom rade aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť\nevidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo\nslužby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Toto ustanovenie jednoznačne určuje, že zákonné\nbremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene\na za zákonom stanovených podmienok. Následné dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie\ntovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto\ntvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n61. Je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný\nvzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter\nzdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného\nplatiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby\nboli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre.\n62. Správny súd taktiež považuje za dôležité poukázať na tú skutočnosť, že odpočítanie dane nenastáva\npriamo zo zákona, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania\nzákonných podmienok na jeho uplatnenie. Na vznik nároku na odpočítanie dane zákon o dani z pridanej\nhodnoty vyžaduje súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt\nmusí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne\nodrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v\nnej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Samotná skutočnosť, že daňový doklad má všetky atribúty\núčtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je ipso facto dôkazom\no tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.\n63. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vzhľadom na to,\nže ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je\npotom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím\na minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj\nodrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\n\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena\nspäť na daňový subjekt.\n64. Zároveň na druhej strane, je potrebné zdôrazniť, že výsledok verifikácie musí byť dostatočne\npodložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že\ndaňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené\ntvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte, správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v\nprípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby\nsprávca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje\ndôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane\ndaňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne\nspochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový\nsubjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda\nprerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.\n65. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára\n2015 vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane\nviesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko\ndaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie\na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\n66. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100481016/2021 zo dňa 24.03.2021 o výsluchu svedka C. D.\nE., A. (v tom čase konateľa deklarovaného dodávateľa SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o.), ktorého sa\nzúčastnil aj žalobca vyplýva, že dodávateľ žalobcu od svojho založenia, ako aj v roku 2017 vykonával\npoľnohospodársku prvovýrobu a poskytoval služby v poľnohospodárskej prvovýrobe iným subjektom.\nStroje si prenajímal iba od svojich vlastných spoločností, v ktorých mal asi 124 kusov techniky v\n17 spoločnostiach, kde bol konateľom on alebo jeho otec. Vo vzťahu k žalobcovi (jeho konateľovi)\nuviedol, že s ním bol v dlhodobom podnikateľskom vzťahu viac ako 10 rokov a keďže mal málo\npoľnohospodárskej techniky, hlavná podnikateľská aktivita spočívala v poskytovaní poľnohospodárskych\nslužieb a v predaji niektorých poľnohospodárskych strojov a náradí, ktoré už neboli potrebné. Uviedol,\nže išlo o spoluprácu viac ako 10 rokov, avšak v čase výsluchu je vo väzobnom stíhaní 16 mesiacov, a\ns odstupom času nevie konkretizovať dané poľnohospodárske služby, ktoré sa vykonali v jednotlivých\nrokoch alebo poľnohospodárskych sezónach. V prípade nahliadnutia do jednotlivých faktúr by vedel\npotvrdiť alebo bližšie uviesť predmet činnosti, ktorý bol obsahom fakturovanej služby alebo dodávky\nstroja. Po nahliadnutí do jednotlivých faktúr, k faktúre č. 20170702 zo dňa 31.07.2017 svedok uviedol,\nže táto faktúra zahŕňala práce poskytnuté počas celého mesiaca júl 2017 s miernymi prestávkami,\nktoré záviseli od poveternostných podmienok a zahrňovali kosenie, obracanie, zhrabovanie, lisovanie a\nzváženie sena. Vo vlastníctve SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o. bolo všetko závesné náradie, a to kosy,\nprevracačka, zhrabovačka, lis a vlečka na zvážanie sena, okrem traktorov ktoré boli vo vlastníctve F. E..\nNa týchto prácach sa podieľali viaceré osoby, vrátane jeho otca, brata, ako aj svedok samotný. Nevedel\nuviesť, koľko bolo obrobených hektárov. Uviedol, že celková cena je vyrátaná na základe zrátaných\ndenných výkazov, ktoré boli realizované počas mesiaca júl 2017.\n67. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101936197/2021 zo dňa 14.10.2021 o výsluchu svedka D.\nG. (osoba, ktorá bola v roku 2017 jedným z členov kontrolnej skupiny Poľnohospodárskej platobnej\nagentúry SR, ktorá vykonávala kontrolu na mieste u žalobcu), ktorého sa zúčastnil aj žalobca vyplýva, že\n\npredmetom kontroly bola obrobenosť a výmera pozemkov u žalobcu. Uviedol, že práce boli dodávateľom\n(SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o.) pre žalobcu vykonávané, nakoľko predtým vykonával kontrolu\nu dodávateľa žalobcu a spoznal stroje, ktoré obrábali pôdu u žalobcu, keďže dodávateľ mal všetky stroje\npotrebné na výkon takýchto prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce vykonávali. Uviedol, že v roku\n2017 boli vykonané viaceré predbežné kontroly, z ktorých je vypracovaná samostatná správa z každej\nkontroly.\n68. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu z daňovej kontroly zistil, že na faktúre\nč. 20170702 zo dňa 31.07.2017 dodávateľ žalobcovi fakturoval za vykonané služby v žalobcovej\npoľnohospodárskej prvovýrobe v mesiaci júl 2017 – kosenie, obracanie, zhrabovanie, lisovanie a\nzvážanie sena na trvalo trávnych porastov tráv v k.ú. B. F. H. s uvedením ceny 15.350,- eur/ha spolu\ns 20% DPH (3.070,- eur) celkom 18.420,- eur. Z písomnej objednávky zo dňa 01.06.2017 medzi\nžalobcom a dodávateľom vyplýva, že si žalobca u dodávateľa objednal v termíne od 01.06.2017\ndo 31.01.2027 služby kosenie, obracanie, zhrabovanie, lisovanie a zvážanie sena trvalo trávnatých\nporastov na výmere 140,49 ha s cenou 131,20,- eur za 1 ha s rozpisom jednotlivých výmer parciel.\n69. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.10.2021 reagujúc na vyjadrenie správcu dane navrhol k rozporom\nvypočuť (dovypočuť) C. D. E., A. k tvrdeniam ohľadom ceny vykonaných služieb, chybne uvedenej ceny\nza ha na faktúre a k existencii písomnej objednávky.\n70. Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2021 k zisteniam správcu dane uvedených\nv protokole č. 102265065/2021 zo dňa 15.11.2020 opätovne navrhol k rozporom a zisteniam správcu\ndane uvedených v protokole vypočuť (dovypočuť) C. D. E., A. a doplnil, že pri výsluchu nemal prístup\nk žiadnym materiálom a podkladom, pričom sa už nenachádzal v Ústave na výkon väzby mohol\nby doniesť relevantné podklady potvrdzujúce tvrdenia žalobcu. V zápisnici o ústnom pojednávaní\nč. 100262230/2022 zo dňa 08.02.2022 vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených\nžalobcom k protokolu správca dane uviedol, že považoval vypočutie svedka zo dňa 24.03.2021 za\ndostatočné. Správca dane vyhodnotil požiadavku kontrolovaného daňového subjektu tak, že opakované\nvypočutie svedka nebude realizovať.\n71. Správca dane následne v rozhodnutí zo dňa 22.03.2022 k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania\nvypočutím C. D. E., A. k zisteným rozporom uviedol, že výsluch svedka zo dňa 24.03.2021 bol vykonaní\nv súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku, pričom pri výsluchu bol prítomný žalobca a jeho právny\nzástupca a mohol klásť svedkovi otázky a konfrontovať jeho odpovede. Správca dane mal za to, že ak by\npísomné objednávky reálne existovali pred dodaním služieb, boli by súčasťou faktúr a dodávateľ by mal\no nich vedomosť a pravdepodobne by dodávateľ na faktúrach uviedol „v zmysle objednávky“. Aj preto\nsa písomné objednávky javia správcovi dane ako formálne vyhotovené žalobcom pre účely daňovej\nkontroly s cieľom preukázať druh a rozsah dodaných služieb, nakoľko to z obsahu faktúr od dodávateľa\nnijako nevyplývalo, a tak požiadavku na opakované vypočutie svedka považoval za neopodstatnenú\na uzavrel, že reálne dodanie služieb deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané.\n72. Následne žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu, ktorý v odvolaní\nnaďalej trval na výsluchu C. D. E., A. k zisteným rozporom nijakým spôsobom nereagoval, hodnotil len\nsvedeckú výpoveď žalobcom navrhnutého svedka D. G. v súvislosti s niektorými tvrdeniami C. D. E.,\nA. pri jeho výpovedi. Zároveň žalovaný uviedol, že uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov\npreukazoval žaloba len predložením faktúr, čo je v rozpore s administratívnym spisom, ako aj zisteniami\nsprávcu dane, nakoľko žalobca predložil aj písomné objednávky na základe výzvy správcu dane zo dňa\n25.01.2021.\n73. Žalobca opakovane navrhoval vypočuť ako svedka konateľa dodávateľa, pričom uviedol z akých\ndôvodu chce svedka opätovne vypočuť, a to najmä za účelom konfrontácie svedka ohľadom formy\nobjednávky za služby a cenám za 1 ha. Nahliadnutím do administratívneho spisu mal súd za preukázané,\nže ani žalovaný, ani správca dane sa s uvedeným návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania v tomto\nsmere riadne nevysporiadali a svoj postup neodôvodnili tak, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, z akých\ndôvodov návrhu žalobcu na výsluch tohto svedka nevyhoveli.\n74. Žalobca navrhoval vykonanie opakovaného výsluchu D. E. ihneď po tom, čo mu boli známe\npochybnosti správcu dane a nakoľko došlo k spochybneniu aj svedeckej výpovede D. G., pričom obaja\n\nsvedkovia zhodne potvrdili dodanie služieb. Návrh žalobcu bol tak reakciou na spochybnenia správcu\ndane ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane, kedy žalobca po výsluchoch\nsvedkov a doložení faktúr a objednávok mal za to, že preukázal dodanie služieb deklarovaným\ndodávateľom. Podľa názoru správneho súdu, v danom štádiu konania bolo viac ako žiadúce zo\nstrany správcu dane a následne žalovaného dostatočným spôsobom konkretizovať, prečo navrhnutý\ndôkaz nebolo potrebné vykonať a nie iba prijať záver, tak ako správca dane, že ak by písomné\nobjednávky reálne existovali pred dodaním služieb, boli by súčasťou faktúr a dodávateľ by mal o nich\nvedomosť a pravdepodobne by dodávateľ na faktúrach uviedol „v zmysle objednávky“ a domnievať\nsa, že písomné objednávky boli formálne vyhotovené žalobcom pre účely daňovej kontroly s cieľom\npreukázať druh a rozsah dodaných služieb. A žalovaný sa k predmetnej odvolacej námietke žalobcu\nani vôbec nevyjadril. Je tak nevyhnutné konštatovať, že odôvodnenie nevyhovenia návrhu na vykonanie\ndokazovania správcom dane nebolo dostatočné. A z vyššie uvedeného, je potrebné konštatovať, že\nžalovaný sa udržateľným spôsobom nevysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania. V\ndôsledku uvedeného mal správny súd za to, že správna žalobca je v rozsahu tohto žalobného bodu\ndôvodná.\n75. Podľa názoru správneho súdu, tak vo svetle vyššie uvedeného, v danom štádiu konania bol\npredčasný aj záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že žalobcom nebolo preukázané\nv zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, že fakturované plnenia, z ktorých si žalobca\nuplatnil odpočítanie dane bolo reálne dodané práve deklarovaným dodávateľom, a že v súvislosti\ns fakturovanými službami nebolo preukázané, že prijaté plnenia použil žalobca na ďalšie dodávky\ntovarov a služieb podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno na preukázanie svojich tvrdení. Podľa správnych orgánov bolo nespochybniteľné, že daňový\nsubjekt nekonal s primeranou obozretnosťou, pričom ak by postupoval s primeranou obozretnosťou v\nsúvislosti s objektívnymi skutočnosťami, vedel by vierohodne preukázať všetky okolnosti zdaniteľného\nobchodu a samozrejme tým aj podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n76. Námietku žalobcu, že správca dane nemohol platne a účinne na základe ním vybratých pomôcok\nvypočítať daň z pridanej hodnoty, pretože žalobca splnil všetky podmienky dané Vyhláškou č. 20/2012\nZ.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka (ďalej aj „Vyhláška\nč. 20/2012“) pre preukázanie odcudzenia hovädzieho dobytka dňa 22.07.2017 správny súd vyhodnotil\naj s poukazom na vyššie uvedené závery v bodoch 60. až 69. ako nedôvodnú.\n77. Správny súd vychádzajúc z administratívneho spisu mal za preukázané, že správca dane si\npočas daňovej kontroly Výzvou zo dňa 23.09.2021 vyžiadal od spoločnosti Plemenárske služby\nSlovenskej republiky informácie o pohyboch a presunoch hovädzieho dobytka na farme žalobcu v\nobdobí od 01.01.2017 do 31.12.2017. Z odpovede Plemenárskej služby Slovenskej republiky, štátny\npodnik doručenej dňa 01.10.2021, okrem iného, vyplynulo, že žalobca dňa 22.07.2017 nahlásil 14\nkusov (12 kráv a 2 býkov) odcudzeného hovädzieho dobytka. Žalobca následne na Výzvu správcu\ndane zo dňa 07.10.2021 predložil kópie detailu hlásenia zo dňa 22.07.2017 a zoznamu hlásení a\nprint screen monitora o podaných hláseniach na webovej stránke CEHZ, pričom žalobca v žalobe\npoukázal na to, že kód udalosti uvedený v týchto hláseniach, a to kód č. 40 predstavuje odcudzenie\nhovädzieho dobytka podľa číselníka stanoveného Vyhláškou č. 20/2012. Správca dane mal za to, že tieto\nhlásenia nepreukazujú odcudzenie zvierat a nakoľko žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce\nodcudzenie zvierat nepreukázal, že došlo k odcudzeniu zvierat správca dane uzavrel, že žalobca\nzvieratá použil na iný účel ako podnikanie, v dôsledku čoho mu vznikla daňová povinnosť podľa § 8 ods.\n3 zákona o dani z pridanej hodnoty.\n78. Argumentácia žalobcu ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v prípade\nodcudzenia hovädzieho dobytka z dôvodu splnenia podmienok podľa Vyhlášky 20/2012 je, podľa\nnázoru správneho súdu, právne irelevantná. Vyhláška 20/2012 je vykonávacím predpisom k zákonu o\nveterinárnej starostlivosti a jej účelom je zabezpečiť jednotnú identifikáciu každého kusa hovädzieho\ndobytka, viesť presnú evidenciu v centrálnom registri, umožniť sledovanie pohybu zvierat a podporiť\nkontrolu nákaz a bezpečnosť potravín. Nahlásenie odcudzenia dobytka chovateľom do centrálnej\nevidencie je založené výlučne na tvrdení chovateľa a slúži podľa vyhlášky na evidenčné úkony a takéto\nhlásenie samo bez ďalšieho nemôže byť považované za dostatočné preukázanie skutkového stavu.\nVychádzajúc zo samotnej Vyhlášky č. 20/2012 táto neslúži na preukazovanie odcudzenia hovädzieho\ndobytka pre účely daňového konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, daňový subjekt nesie dôkazné\n\nbremeno ohľadom skutočností, ktoré uvádza na podporu svojich tvrdení a nahlásenie odcudzenia\nhospodárskych zvierat podľa predmetnej vyhlášky nie je bez ďalšieho dôkazom preukazujúcim, že\nzvieratá boli skutočne odcudzené, a preto takéto hlásenie nemôže samo o sebe postačovať na\npreukázanie tvrdení daňového subjektu v daňovom konaní. Preto záver správcu dane o tom, že\ntieto hlásenia nepreukazujú odcudzenie zvierat bol správny. Ak správca dane odôvodnene nadobudol\npochybnosti o žalobcom deklarovanom odcudzení hospodárskych zvierat, bolo v tomto štádiu konania\nna žalobcovi, aby tieto pochybnosti vyvrátil (uniesol dôkazné bremeno), a mal možnosť svoje tvrdenia\nv konaní hodnoverným spôsobom preukázať a navrhnúť ďalšie dôkazy preukazujúce odcudzenie\nhospodárskych zvierat. Žalobca však v ďalšom štádiu konaniu nepredložil a ani nenavrhol vykonať za\núčelom preukázania odcudzenia 14 kusov hovädzieho dobytka ďalšie dôkazy.\n79. Na záver, správny súd poukazuje aj na to, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít\nzároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú\nsúdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na\nvykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\n80. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec\nvrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).\n81. Povinnosťou správcu dane bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom\nsprávneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného\nskutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania\nodpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými\nv odvolaní, ako aj v správnej žalobe a svoje rozhodnutie vo vyššie uvedenom odôvodniť tak, aby bola\nz neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa riadil pri rozhodovaní o námietkach, aby bolo odôvodnenie\nrozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym\nnázorom správneho súdu.\n82. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý\nvyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán\nverejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny\nsúd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých\nistých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy\npokutu.\n83. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2\nSSP).\n84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\n\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\n(§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo\nkonanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej\nsťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}