Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2Sa/13/2022 z 31. 3. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. marca 2025, sp. zn. PO-2Sa/13/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200341.3
Správny súd v Košiciach | PO-2Sa/13/2022 | ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200341.3 | 2025-03-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 493e SSP, § 6 ods. 2 písm. c) SSP, § 135 ods. 1 SSP, § 199 ods. 1 písm. a) SSP, § 202 ods. 2 SSP, § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e53f553-b27d-458c-a9c6-ac381f7a6ef8
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200341.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
15Sas/5/2024
8022200341
31. 03. 2025
JUDr. Andrea Daráková
ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200341.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 6956-3/2022-BA zo 04.05.2022 vo veci predpísania penále z dlžnej sumy poistného na nemocenské
a starobné poistenie a poisteného do rezervného fondu solidarity, v štádiu konania po rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk/94/2023 z 29.05.2024, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového správneho súdneho
konania a kasačného konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 28.06.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej tiež iba „krajský súd“), sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6956-3/2022-BA zo 04.05.2022,
ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len „sociálna
poisťovňa“ alebo len „SP“) č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 03.01.2022 vo veci predpísania žalobcovi
penále z dlžnej sumy poistného na nemocenské a starobné poistenie, poisteného do rezervného fondu
solidarity, za obdobie od júna 2009 do januára 2011, aby tieto obe rozhodnutia, boli z dôvodu ich
nezákonnosti zrušené a žalobcovi aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „15Sas.“

Administratívne konanie
3. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 03.01.2022 sociálna poisťovňa, podľa § 240 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), predpísala žalobcovi ako
samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) za obdobie od júna 2009 do januára 2011 (20 mesiacov)
penále z dlžnej sumy poistného na nemocenské a starobné poistenie a poisteného do rezervného fondu
solidarity (ďalej len „dlžné poistné“) v celkovej sume 1 440,46 Eur, vypočítanej ako násobok 0,05 %

z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania odo dňa splatnosti dlžnej sumy poistného do dňa,
kedy bola táto dlžná suma poistného poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
Svoje rozhodnutie sociálna poisťovňa odôvodnila iba konštatovaním, že žalobca ako SZČO neodviedol,
za vyššie uvedené mesiace, včas poistné na nemocenské a starobné poistenie a poistené do rezervného
fondu solidarity a preto mu bolo predpísané zákonné penále. Súčasťou rozhodnutia je aj príloha
s tabuľkou obsahujúcou vyznačenie dlžných súm poistného za jednotlivé mesiace, ako aj s dátumom
08.07.2019 kedy boli tieto dlžné sumy žalobcom zaplatené a napokon aj s určením počtu dní omeškania
so zaplatením dlžného poistného za jednotlivé mesiace s výpočtom penále.
Rozhodnutie sociálnej poisťovne bolo žalobcovi doručené 07.01.2022.
4. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne odôvodnil s poukazom na § 146
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm poistného,
ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Podľa žalobcu sociálna poisťovňa nemala žiaden vecný
ani zákonný dôvod na predpísanie mu penále z dlžného poistného, pretože rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XXXX z 09.07.019, mu sociálna poisťovňa na jeho žiadosť z 19.06.2019, povolila
splácanie nedoplatku na dlžnom poistnom spolu s úrokmi o omeškania podľa splátkového kalendára v
období od 22.7.2019 do 21.6.2021.
5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 6956-3/2022-BA zo 04.05.2022 žalovaný zmenil výrokovú časť
rozhodnutia sociálnej poisťovne a to tak, že (i) penále z dlžného poistného predpísal nie ako SP do cit.
„január 2011“, ale do cit. „deň 01. január 2011“ a súčasne (ii) nie ako rozhodla SP o priznaní penále cit. „...
do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici“, ale žalovaný
rozhodol o jeho priznaní cit. „... do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného
(t.j. do dňa 08. júla 2019).“ Žalovaný súčasne upravil prílohu rozhodnutia SP a to tak, že stĺpec v tabuľke
označený ako cit. „Dátum začatia kontroly“ premenoval na cit. „Deň, ktorý predchádza dňu povolenia
splátok dlžných súm poistného“ a súčasne zo stĺpca označeného ako cit. „Dátum zaplatenia poistného
a povinných príspevkov“ za mesiace jún 2009 až január 2011 vypustil dátum cit. „08.07.2019“ a tento
dátum doplnil do stĺpca označeného ako cit. „Deň, ktorý predchádza dňu povolenia splátok dlžných súm
poistného.“ V ostatnej časti žalovaný rozhodnutie SP potvrdil.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním o potrebe zmeny rozhodnutia SP z dôvodu
iba formálnych nedostatkov, ktoré však nemali vplyv na správnosť výpočtu žalobcovi predpísaného
penále. V ďalšom žalovaný poukázal, že žalobca vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na základe
živnostenského listu z 01.10.2004 a podnikateľskú činnosť ukončil k 01.01.2011 s tým, že SP vykonala
na základe údajov v systéme SP porovnanie správnosti a včasnosti odvodov poistného žalobcom
a zistila, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, v lehote,
t.j. najneskôr do 8 dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci za ktorý bol povinný poistné odviesť, nezaplatil
poistné za obdobie od 01.06.2009 do 01.01.2011, preto SP musela žalobcovi predpísať zákonné penále
zo sumy dlžného poistného za dobu jeho omeškania od okamihu jeho omeškania do okamihu povolania
mu splátok dlžného poistného rozhodnutím SP z 08.07.2019, a to v sume 1440,46 Eur s dodatkom, že SP
dbala aj na dodržanie § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého predpísané penále nemôže
presiahnuť sumu dlžného poistného, ako aj s dodatkom, že z dôvodu, že žalobca je od 01.12.2005
poberateľom starobného dôchodku, tak s poukazom na § 128 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z. mu nebolo
predpísané penále z poistného na invalidné poistenie, ktoré ako poberateľ starobného dôchodku, v
období od 01.06.2009 do 01.01.2011 nebol povinný platiť.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 11.05.2022.
Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu odôvodnil svojím presvedčením o nezákonnosti tak
rozhodnutia SP, ako aj rozhodnutia žalovaného a to odôvodnením, že pri svojom rozhodovaní
nezohľadnili § 146 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z., podľa ktorého na povolené sumy splátok dlžných súm
poistného sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Podľa žalobcu sa SP-ňa pri predpísaní mu
penále neriadila týmto ustanovením aj napriek tomu, že mu svojím rozhodnutím z 09.07.2019 povolila
splátky dlžného poistného za obdobie 01.06.2009 do 01.01.2011, ktorý splátkový kalendár žalobca
dodržal a dlžné poistné v celku zaplatil 18.06.2021, kedy uhradil poslednú splátku dlžného poistného
podľa splátkového kalendára. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že penále mu bolo predpísané
žalovaným a sociálnu poisťovňu nezákonne.
Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na právnej a skutkovej argumentácii uvedenej vo
svojom žalobou napadnutom rozhodnutí a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžso/7/2016 z 26.10.2017 zdôraznil, že penále za nezaplatenie dlžného poistného bolo žalobcovi
vyčíslené iba za obdobie odo dňa splatnosti dlžného poistného do dňa, ktorý predchádzal dňu, od ktorého
SP povolila žalobcovi zaplatiť dlžné sumy poistného v splátkach.
Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania.
8. Krajský súd v Prešove (krajský súd) rozsudkom č.k. 2Sa/13/2022-40 zo 14.03.2023 zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie SP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd dôvodil nepreskúmateľnosťou a nezrozumiteľnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia,
pretože žalovaný sa podľa krajského súdu nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že sociálna
poisťovňa mu svojim rozhodnutím z 09.07.2019 povolila splácanie nedoplatku na dlžnom poistnom
vo výške 1 440,46 Eur za obdobie jún 2009 až január 2011. Krajský súd poukázal na § 146 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že na povolené sumy splátok dlžných súm
sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Uviedol, že suma v žalobou napadnutom rozhodnutí
predpísaného penále je totožná so sumou uvedenou v rozhodnutí o povolení žalobcovi splácať
nedoplatok na poistnom, t.j. 1440,46 Eur s tým, že ide o dve totožné sumy, ktoré SP vypočítala na základe
skutočností, ktoré neboli krajskému súdu dostatočne ozrejmené v žalobou napadnutom rozhodnutí SP
z 03.01.2022 ani z jeho prílohy. Záverom krajský súd konštatoval, že SP a ani žalovaný neuviedli vo
svojich rozhodnutiach dôvody, ktoré mali byť konkrétne, určujúce a presne definujúce na základe čoho
rozhodli o predpísaní penále vo výške 1 440,46 Eur.
9. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku krajského súdu č.k. 2Sa/13/2022-40 zo 14.03.2023
rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp.
zn. 6 Ssk/94/2023 z 29.05.2024 tak, že označený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Najvyšší správny súd úvodom sumarizoval tieto skutkové fakty - žalobca mal postavenie SZČO
a podnikateľskú činnosť skončil k 01.01.2011, do doby ktorej bol žalobca aj povinný odvádzať poistné; SP
žalobcovi 10.06.2019 spätne dopoistila obdobie 06/2009 až 01/2011 a na žiadosť žalobcu z 19.06.2019
mu SP rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX z 09.07.2019 povolila toto dlžné poistné vo
výške 1 440,46 Eur za obdobie od 06/2009 do 01/2011 splácať formou mesačných splátok podľa
splátkového kalendára rozvrhnutého na obdobie od 22.07.2019 do 21.06.2021. Žalobou napadnutým
rozhodnutím z 03.01.2022 SP-ňa predpísala žalobcovi za obdobie od 06/2009 do 01/2011 penále v sume
1 440,46 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa,
keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici a žalovaný rozhodnutím
zo 04.05.2022 formálne zmenil formuláciu výroku rozhodnutia SP a vecne toto prvostupňové správne
rozhodnutie potvrdil.
V ďalšom najvyšší správny súd rozpísal splatnosť poistného za ten, ktorý mesiac z obdobia od 06/2009
do 01/2011 a to tak, že mesačné poistné je splatné vždy k ôsmemu dňu mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, za ktorý sa poistné odvádza, takže poistné za jún 2009 bolo splatným 08.07.2009; za júl 2009
bolo splatným 10.08.2009 (lebo 08.08.2009 bola sobota, pozn. správneho súdu); za august 2009 bolo
splatným dňa 08.09.2009; za september 2009 bolo splatným 08.10.2009; za október 2009 bolo splatným
09.11.2009 (lebo 08.11.2009 bola nedeľa, pozn. správneho súdu); za november 2009 bolo splatným
08.12.2009; za december 2009 bolo splatným 08.01.2010; za január 2010 bolo splatným 08.02.2010;
za február 2010 bolo splatným 08.03.2010; za marec 2010 bolo splatným 08.04.2010; za apríl 2010 bolo
splatným 10.05.2010 (lebo 08.05.2010 bola sobota, pozn. správneho súdu); za máj 2010 bolo splatným
08.06.2010; za jún 2010 bolo splatným 08.07.2010; za júl 2010 bolo splatným 09.08.201009. augusta
(lebo 08.08.2010 bola nedeľa, pozn. správneho súdu); za august 2010 bolo splatným 08.09.2010; za
september 2010 bolo splatným 08.10.2010; za október 2010 bolo splatným 08.11.2010; za november
2010 bolo splatným 08.12.2010; za december 2010 bolo splatným 10.01.2011 (lebo 08.11.2009 bola
sobota, pozn. správneho súdu) a za mesiac január 2011 bolo splatným 08.02.2011.
V súvislosti s povolením žalobcovi splácania dlžného poistenia rozhodnutím SP-ne z 09.07.2019,
najvyšší správny súd konštatoval, že § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je aplikovateľným iba na
dobu plynúcu počas trvania povolených splátok dlžných súm poistného, ktorá v prípade žalobcu nastala
dňom 09.07.2019, preto najvyšší správny súd uzavrel, že cit. „... prvostupňový správny orgán postupoval

v súlade so zákonom, keď penále za obdobie jún 2009 až január 2011 predpísal, a to odo dňa už vyššie
uvedených splatností poistného do dňa, ktorý predchádzal dňu, od ktorého bolo žalobcovi povolené
zaplatiť dlžnú sumu poistného v mesačných splátkach, t.j. do 8. júla 2019. Vydané rozhodnutie o povolení
splátok dlžných súm poistného nič nemení na skutočnosti, že žalobca sa dostal nasledujúcimi dňami po
dňoch splatnosti poistného za jednotlivé obdobia jún 2009 až január 2011 už do omeškania.“ Najvyšší
správny súd podporne poukázal na právnu úpravu predchádzajúcu zákonu č. 461/2003 Z.z. t.j. a to
na zákon č. 274/1194 Z.z. podľa ktorého, v zmysle jeho § 32 ods. 4 v období trvania povolených splátok
dlžných súm poistného sa na toto obdobie nemohol aplikovať § 27 ods. 1 tohto zákona upravujúci
otázku penále z dlžného poistného, v ktorej súvislosti najvyšší správny súd uzavrel cit. „Jedná sa teda o
obdobie, ktorého začiatok je spojený s vydaním rozhodnutia o povolení splátok, a ktoré nemožno uplatniť
spätne, až ku dňu splatnosti jednotlivých dlžných súm poistného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. októbra 2017, sp. zn. 7Sžso/7/2016).“
Napokon najvyšší správny súd konštatoval logickosť zámeru zákonodarcu, že na obdobie povolených
splátok sa nemôže aplikovať ustanovenie o penále z dlžného poistného, pretože do splátok v rámci
splátkového kalendára je premietnutý aj úrok, ktorý v podstate toto penále nahrádza.
V súvislosti s právnym posúdením krajského súdu o nepreskúmateľnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia v časti výšky penále, ktorú krajský súd považoval za nedostatočne odôvodnenú, najvyšší
správny súd konštatoval, že vzhľadom na prílohu žalobou napadnutého rozhodnutia SP, v ktorej sú jasne
definované dátumy splatnosti jednotlivých dlžných súm poistného, ako aj percentuálne sadzby penále
(0,05 %) a konkrétna výška penále, je zrejmé cit. „... že (reálna) výška penále bola vypočítaná až na sumu
2.428,11 eur, a teda táto suma prevyšovala výšku poistného za obdobie jún 2009 až január 2011, ktoré
bolo vypočítané na sumu 1.440,46 eur. Z toho dôvodu v súlade s § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v
zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie, prvostupňový správny orgán nemal inú možnosť, len
predpísať penále najviac vo výške rovnajúcej sa výške poistného.“
Najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu podľa ktorej, tým, že 23.09.2022 SP
vydala rozhodnutie o zastavení konania vo veci vymáhania od žalobcu penále v sume 1440,44 Eur, sa
v podstate mala SP stotožniť s argumentáciu žalobcu, že mu nie je možné vyrubiť penále, keďže mu
bolo povolené splácať dlžné poistné v splátkach, pričom najvyšší správny súd konštatoval, že podľa ním
dodatočne vyžiadaného rozhodnutia SP č. 0494383002022 z 23.09.2022, bolo skutočným dôvodom,
pre ktorý SP zastavila konanie vo veci vymáhania pohľadávok penále (exekučný titul predstavovalo tu
preskúmavané prvostupňové správne rozhodnutie z 03.01.2022) bolo, že pohľadávka SP na uhradenie
penále bola 20.09.2022 uspokojená.
10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie), následne od 01.06.2023, po vrátení veci z najvyššieho správneho súdu, konal už vo veci
správny súd.
11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
12. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“
13. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“
14. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

15. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.03.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Právne východiská pre rozhodnutie
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach
o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“
17. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený
podľa odseku 1 (b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i).“
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely
tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“
20. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby
správny súd posudzuje neformálne.“
21. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. „Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.“
22. Podľa prvej vety § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. „Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne
v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.“
23. Podľa prvej vety § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. „Poistné je splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.“
24. Podľa § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. „(1) Sociálna poisťovňa môže na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných
súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná
neschopnosť, ak
a/ možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné
sumy poistného a
b/ je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné,
ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.
(2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo
výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia
splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne
10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.“
25. Podľa § 146 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. „V prípade nedodržania termínu splátky určeného
Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila
Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená
suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.“
26. Podľa § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. „Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie
o predpísaní penále nepoužije.“
27. Podľa § 240 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. „(1) Fyzickým osobám a právnickým osobám
povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v
nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná

suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená
exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak
penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.“
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
28. V danom prípade, nosný argument žalobcu, pre ktorý má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia
žalovaného a SP sú nezákonné, je založený na tvrdení, že keďže mu bolo rozhodnutím SP-ne povolené
splácať dlžné poistné za obdobie od júna 2009 do januára 2011 v splátkach, tak v tom dôsledku mu
SP z tohto dlžného poistného nemohla a nemala v zmysle cit. § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
predpísať penále.
Vzhľadom k uvedenému tak v konaní nie je sporným ani obdobie (od júna 2009 do januára 2011,
keďže žalobca ako SZČO ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania k
01.01.2011), za ktoré vznikol žalobcovi dlh na poistnom, ani fakt, že za označené obdobie žalobcovi
vznikla podlžnosť na poistnom v sume 1 440,46 Eur, a napokon nie je sporným ani fakt, že žalobcovi bolo
rozhodnutím SP z 09.07.2019 povolené splácať jemu vzniknutú túto podlžnosť na poistnom v splátkach,
ale spornou je otázka či žalobcovi vzhľadom na uvedené, mohlo alebo nemohlo byť z dlžného poistného
vyrubené penále a to s ohľadom na znenie cit. § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..
29. V súvislosti s uvedeným správny súd, súc viazaný záväzným právnym názorom najvyššieho
správneho súdu konštatuje, že imperatívny zákaz nemožnosti predpísania penále z dlžného poistného
v zmysle cit. § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje výhradne (výlučne) iba na časový úsek,
resp. na obdobie v ktorom bolo subjektu povinnému odvádzať poistné povolené splácať dlžné poistné
v splátkach. Pre daný konkrétny prípad to znamená, že citovaný § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
je možné v prípade žalobcu aplikovať iba od obdobie od 09.07.2019, kedy mu bolo rozhodnutím SPne povolené splácať dlžné poistné v splátkach, nie však spätne pred 09.07.2019, kedy bol žalobca s
odvádzaním poistného nepochybne v omeškaní. Inými slovami, rozhodnutie SP o povolení žalobcovi
splácať dlžné poistné v splátkach, nie je spôsobilým zmeniť nič na tom, že od dátumov splatnosti
jednotlivých splátok poistného za ten ktorý mesiac, pre toto konanie rozhodného obdobia (06/2009 –
01/2011), t.j. napr. za jún 2009 od 08.07.2009; za júl 2009 od 10.08.2009; za august 2009 od 08.09.2009;
za september 2009 od 08.10.2009 ... atď., za ktoré bol žalobca povinný odvádzať poistné, až do
momentu povolenia mu splácať toto dlžné poistné v splátkach t.j. do 09.07.2019 bol žalobca bezpochyby
s odvádzaním poistného v omeškaní a teda za toto obdobie mu SP, podľa správneho súdu, zákonne
a správne predpísala penále pretože v tomto období žalobca ešte nemal povolené splácať dlžné sumy
poistného v splátkach.
Napokon aj najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí vyjadril záväzný právny názor, v zmysle ktorého
SP-ňa a žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď rozhodli o predpísaní penále žalobcovi za
obdobie jún 2009 až január 2011 tak, že toto určili pri jednotlivých splátkach odo dňa splatnosti tej ktorej
splátky do 08.07.2019, teda do dňa, ktorý predchádzal dňu, kedy bolo rozhodnuté o povolení žalobcovi
zaplatiť dlžnú sumu poistného v mesačných splátkach.
30. Obdobne tak, pokiaľ ide o sumu SP-ňou žalobcovi predpísaného penále z dlžnej sumy poistného,
toto je, tak ako to ustálil aj najvyšší správny súd, transparentne rozpísané (resp. jeho výpočet) v prílohe
žalobou napadnutého rozhodnutia s dodatkom správneho súdu, že SP-ňa v tomto smere správne
postupovala aj podľa cit. § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď toto penále z dlžného poistného ktoré
bolo 1 440,46 Eur, žalobcovi predpísala iba v sume 1440,46 Eur aj napriek tomu, že penále bolo z tohto
dlžného poistného vyčíslené až na sumu 2 428,11 Eur, pretože predpísané penále nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného (§ 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).
31. V ostatnom správny súd odkazuje na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/94/2023
z 29.05.2024, ktorý obsahuje podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie všetkých námietok žalobcu
a správny súd už nemá za potrebné uvedené dôvody opakovať v tomto rozhodnutí.
32. Vzhľadom k uvedenému, správny súd, súd viazaný záväzným právnym názorom najvyššieho
správneho súdu, žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

33. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“
34. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“
35. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.
(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“
37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 2 SSP
a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje
komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7
Ssk/40/2023 zo 14.07.2023], a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní
úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).