{"guid": "d19dedf9-4eee-4923-9ed6-8ca4451a6467:79cce400-048e-459c-888c-5bdd7a765a4e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200252.2", "spisova_znacka": "PO-3S/29/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/29/2022 z 16. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. januára 2025, sp. zn. PO-3S/29/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200252.2", "identifikacne_cislo": "8022200252", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2025-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79cce400-048e-459c-888c-5bdd7a765a4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200252.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200252.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200252.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3S/29/2022\n8022200252\n16. 01. 2025\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2025:8022200252.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu A. A. A. a členiek senátu JUDr.\nTatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: ELDOS – EZ, s.r.o., so\nsídlom Zelená voda 2076/5, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 43 785 921, právne zastúpený: URBAN\nSTEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO:47 244 895,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100406701/2022 zo dňa 2. marca 2022, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 102041982/2021 zo dňa 28.10.2021 (ďalej aj ako \"správca\ndane\" a \"rozhodnutie správcu dane\") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj \"daňový poriadok\") vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 5880,00 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie september 2017 konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na\nustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení\n(ďalej aj „zákon o DPH“) .\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100406701/2022 zo dňa 02.03.2022 (ďalej aj\n\"napadnuté rozhodnutie\") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že\nsprávca dane začal dňa 21.11.2019 na základe oznámenia č. 102402976/2019 zo dňa 21.10.2019 u\nžalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017. V jej rámci\nbolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania\nslužieb od spoločnosti SIS 3scoo, s.r.o., so sídlom Krivá 25, Košice, IČO: 46 121 391 (ďalej aj „dodávateľ“\nalebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr\n- č. 1710175, s dátumom dodania 29.09.2017, so základom dane 18 400,- € a DPH 3 680,- €, s\npredmetom fakturácie „Skladové - manipulačné práce v skladových priestoroch a upratovacie služby v\nskladových priestoroch, práce s VZV“;\n- č. 1710176, s dátumom dodania 29.09.2017, so základom dane 10 400,- € a DPH 2 080,- €, „Skladové\n- manipulačné práce v skladových priestoroch a upratovacie služby v skladových priestoroch“ a\n- č. 1710177, s dátumom dodania 29.09.2017, so základom dane 600,- eur a DPH 120,- €, s predmetom\nfakturácie „Zabezpečenie zamestnancov pre skladové a manipulačné práce v počte 10 zamestnancov“.\n\n4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že dodávateľská spoločnosť bola zrušená dňa\n21.09.2017 a vymazaná ku dňu 01.10.2017, zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom\nspoločnosti je spoločnosť KORITEN SK, s.r.o., Čučmianska dlhá 1619/21, Rožňava, IČO: 45 625 239.\nZ uvedeného dôvodu správca dane zrušil registráciu pre DPH z úradnej moci ku dňu 01.10.2017.\nSprávca dane uviedol, že vyššie uvedené faktúry boli vyhotovené dňa 02.10.2017, teda už v čase, keď\ndodávateľská spoločnosť bola vymazaná a v spoločnosti k 30.09.2017 skončila aj funkcia konateľa.\nPredmetné faktúry boli vyhotovené neoprávnenou osobou, v čase neexistencie spoločnosti a konateľa.\nĎalej správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako\nplatiteľ poistného aj v období od 01.04.2017 do 30.09.2017 a jej právny nástupca v období od 01.01.2013\ndo 30.09.2017.\n5. Dňa 18.05.2020 správca dane zaslal žalobcovi výzvu na zaslanie dôkazov preukazujúcich tvrdenia\nuvedené vo faktúrach od dodávateľskej spoločnosti. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že preukázal\nsprávcovi dane všetky skutočnosti, ktoré požadoval a k faktúram od dodávateľskej spoločnosti uviedol,\nže išlo o zamestnancov pre skladové práce, a o práce vykonávané v priestoroch distribučných centier\nBILLA Senec, Coca-Cola, Pepsi cola a BILLA Prešov. Práce zabezpečovali zamestnanci dodávateľskej\nspoločnosti, pričom práce boli vykonávané ako subdodávka. Žalobca uviedol, že neeviduje mená\nexterných subdodávateľských zamestnancov v súlade s predpismi na ochranu osobných údajov a\nžalobcu a ani jeho konečného odberateľa nezaujíma, kto pracuje externe pre nich v subdodávke.\nZároveň navrhol vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu pána B. C. a vedúcich zamestnancov.Na\nústnom pojednávaní dňa 30.07.2020 pán B. C. najmä uviedol, že vo vzťahu k predmetným skladovým\na manipulačným prácam komunikoval s pánom D..\n6. Výzva na predloženie potrebných dokladov, adresovaná právnemu nástupcovi dodávateľskej\nspoločnosti sa správcovi dane vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“.\n7. Dňa 28.09.2020 zaslal správca dane žalobcovi oznámenie o skutočnostiach zistených v priebehu\ndaňovej kontroly. Žalobca vo svojej odpovedi zotrval na tvrdení, že predmetné služby boli žalobcovi\ndodané tak ako je uvedené na faktúrach a navrhol vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu, vedúcich\nzamestnancov žalobcu a tiež vypočutie svedka E. F. a G. E. D.. Ďalej žalobca predložil správcovi dane\ndoklady o platbách spoločnostiam MAFRI, s.r.o. a Profi Auto Progres, s.r.o.\n8. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101625250/2021 zo dňa 26.10.2020\n(ďalej aj ako „Protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole\nžalobcovi doručený dňa 29.10.2020. Žalobca vo svojom vyjadrení k Protokolu navrhol vypočuť okrem\niných osôb aj štatutárneho zástupcu žalobcu, jeho vedúcich pracovníkov H. I. a C. I. J. a bývalého\nkonateľa dodávateľskej spoločnosti pána G. K. L..\n9. H. C. I. J. na ústnom pojednávaní dňa 08.04.2021 najmä uviedol, že v prípade potreby si na výkon\nskladových prác žalobca najímal ďalších pracovníkov a vo všeobecnosti sa vyjadril k podstate jeho\nčinnosti. Externých pracovníkov mali napríklad od firmy KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o. a ďalej si\nnevedel spomenúť. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti sa bližšie vyjadriť nevedel, ani mu nebolo\nznáme meno konateľa tejto spoločnosti a tiež nevedel uviesť konkrétne mená zamestnancov.\n10. Na ústnom pojednávaní dňa 08.04.2021 svedok H. I. najmä vo všeobecnosti popísal jeho činnosť\npre žalobcu, potvrdil, že v skladoch pracovali aj zamestnanci od iných spoločností, ale nevedel uviesť\nich mená. Nebola mu známa dodávateľská spoločnosť, ani nevedel uviesť, ktorých zamestnancov mala\ndodávateľská spoločnosť zabezpečiť.\n11. Na ústnom pojednávaní dňa 23.08.2021 svedok G. E. D. popísal činnosť spoločnosti Profi Auto\nProgres, s.r.o., ktorej bol konateľom. Správca dane nevypočul štatutárneho zástupcu žalobcu, nakoľko\ntohto vypočul už v priebehu daňovej kontroly a rovnako nepredvolal na vypočutie G. K. L., keďže tento bol\nkonateľom dodávateľskej spoločnosti v období od 31.03.2011 do 08.08.2016, teda nie v kontrolovanom\nzdaňovacom období.\n12. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti správca dane uviedol, že predložené faktúry sú len formálnym\ndôkazom realizácii zdaniteľných obchodov, pričom absentujú dôkazy, ktoré by preukázali, že faktúry\nsú vystavené na základe reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov. V priebehu daňovej kontroly\na vyrubovacieho konania správca dane zistil, že fakturované práce neboli vykonané predmetným\ndodávateľom, ktorý je uvedený na faktúrach. Žalobca mal oprávnenie na vykonanie predmetných prác\na mal k tomu aj zamestnancov, na rozdiel od jeho dodávateľa, ktorý mal len jedného zamestnanca\na faktúry, kde ako dodávateľ bola uvedená dodávateľská spoločnosť boli vyhotovené neoprávnenou\nosobou, teda v čase neexistencie spoločnosti a konateľa, keďže spoločnosť bola zrušená dňa\n30.09.2017.\n\n13. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane\na s týmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že už v čase dodania vo faktúre\ndeklarovaných služieb, t.j. dňa 29.09.2017 bola dodávateľská spoločnosť zrušená a zároveň v čase\nvystavenia predmetných faktúr t.j. dňa 02.10.2017 bola aj vymazaná z obchodného registra. Predmetné\nfaktúry preto nespĺňajú základné podmienky podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pretože dodávateľovi\nuvedenému na faktúre nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a následne\ndaňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti\nna § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávateľská\nspoločnosť mala v preverovanom období iba jedného zamestnanca, pokus o preverenie deklarovaných\nobchodov u právneho nástupcu dodávateľskej spoločnosti bol neúspešný a zároveň preverované faktúry\nboli vyhotovené neoprávnenou osobou. Žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný preukázať materiálny\npredpoklad plnenia, ktorým je samotné zdaniteľné plnenie. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je\nzákladnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane, ani to však preukázané nebolo. Žalobca nevedel\npreukázať, ktorých konkrétnych pracovníkov zabezpečila dodávateľská spoločnosť, nepredložil žiaden\nzoznam zamestnancov, dochádzku, pracovné denníky a súpis vykonaných prác. Vo vyjadrení zo dňa\n09.06.2020 uviedol, že neeviduje mená externých subdodávateľských zamestnancov, pretože jeho\nkonečný odberateľ požadoval objem prác a tie on sám alebo prostredníctvom subdodávok od externých\nfiriem zabezpečoval. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal zabezpečovať a organizovať samotný\nvýkon jednotlivých objemov prác a teda musel evidovať takéto dokumenty. Zároveň taká evidencia\nvyplýva aj zo samotného predmetu fakturácie, keďže výkon prác bol uvádzaný v hodinách na počet osôb\na v prípade faktúry č. 1710177 priamo na počet osôb. Z toho dôvodu takéto zoznamy a dochádzky mali\ntvoriť podpornú súčasť (prílohu) predmetných faktúr, pretože podľa nich sa malo fakturovať. Daňový\nsubjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných\npartnerov tak, aby v akomkoľvek prípade mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal\nexistenciu, respektíve vznik daňových nárokov a povinností. Z vypočutí vedúcich zamestnancov žalobcu\nnebolo preukázané reálne uskutočnenie plnení uvedených na faktúrach od dodávateľskej spoločnosti,\nkeďže túto nepoznali, resp. nepamätali si mená zamestnancov uvedenej spoločnosti. Správca dane\nzároveň vyhovel návrhu žalobcu a vypočul konateľa žalobcu, pričom s návrhom na vypočutie bývalého\nkonateľa dodávateľskej spoločnosti sa správca dane náležite vysporiadal.\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n14. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100406701/2022 zo dňa 02.03.2022 správnu žalobu\npodľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“)\nnamietajúc vady podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) S.s.p.. Navrhol, aby správny súd rozhodnutia\ndaňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n15. V správnej žalobe najmä uviedol, že\n- žalovaný porušil ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko nepostupoval podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, keď úplne odignoroval početnú relevantnú judikatúru, na ktorú žalobca poukázal\nvo svojom odvolaní;\n- daňové orgány poukazujú na nedostatky vo vedení účtovníctva, zistené u dodávateľskej spoločnosti\na ďalej na rozporuplnosť a nepresnosť, či skreslenú výpovednú hodnotu výpovedí osôb vypočutých v\nrámci daňovej kontroly;\n- daňové orgány nedostatky vo vedení účtovníctva zohľadnili a pripočítali na ťarchu žalobcu, ktorý si vo\nvzťahu k správcovi dane riadne a včas splnil všetky povinnosti;\n- skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je právne, vecne a skutkovo\n„predčasný“ a ako taký právne neudržateľný a právne svojvoľný a bez opory a v rozpore s dôkazmi\nzaloženými v spise;\n- neprevzatie výzvy správcu dane dodávateľskou spoločnosťou nie je možné klásť na ťarchu žalobcovi,\npričom uvedené výzvy boli rozosielané takmer 3 roky po vykonaní sporných obchodov;\n- zo strany žalobcu bolo navrhované vykonať konfrontáciu svedkov E. F., ktorý konal za spoločnosť\nKARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o. aj MARFI, s.r.o. a Ing. Roberta Barana, konateľa spoločnosti Profi Auto\nProgres s.r.o. s konateľom daňového subjektu B. C., pričom k uvedenej konfrontácii nebolo pristúpené;\n- výsluchy C. I. J., H. I. a G. E. D. vo svojej podstate nevyvrátili tvrdenia žalobcu, a teda nie je zrejmé,\nna základe akých informácií dospeli daňové orgány k svojim záverom;\n\n- daňové orgány nezákonne preniesli dôkazné bremeno týkajúce sa tretieho subjektu na žalobcu;\n- daňové orgány sa nevysporiadali s námietkami žalobcu podporenými relevantnou judikatúrou súdov;\n- dodanie prebehlo dňa 29.09.2017, a teda v čase kedy dodávateľská spoločnosť z obchodného registra\nvymazaná nebola a mala zapísaného konateľa Ing. Róberta Barana;\n- skutočnosti ohľadom tretích subjektov musí preukazovať a znášať ohľadom nej dôkazné bremeno\nvýlučne správca dane a nikdy nie daňovník;\n- nekontaktnosť subdodávateľov, ich výmaz z obchodného registra a aktuálna neexistencia štatutárnych\norgánov týchto spoločností, sú tieto v súhrne vo vzťahu k žalobcovi irelevantné, nakoľko nastali ex post\naž po realizácii predmetných zdaniteľných plnení, na čo žalobca nemal a ani nemohol mať žiaden vplyv\nči dosah;\n- skutočnosť, že žalobca mohol či mal vedieť o skutočnostiach vytýkaných žalovaným týkajúcich sa\ntretích osôb odlišných od dodávateľa žalobcu, ktoré ex post zistil žalovaný a na základe ktorých žalovaný\nodmietol priznať žalobcovi nárok na odpočítanie DPH, dokazuje vždy správca dane (v tejto súvislosti\nžalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-285/11, Bonik EOOD, v zmysle\nktorého je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na\nzáklade ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že\nuvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany\ndodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca; ďalej tiež vo veciach\nC-354/03, Optigen Ltd; C-355/03, Fulcrum Electronics Ltd; C-484/03, Bond House Systems Ltd);\n- ustanovenia šiestej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o\nakú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej\nza tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska\nkritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť\ntotožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a\nbez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že\ntáto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH,\nčo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14,\nPPUH Stehcemp);\n- žalobca poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa\n03.02.2006, sp. zn. 4Sžf/75/2014 zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 5 Sž/ 198/00 zo dňa 30.05.2001, sp. zn.\n7 Sž/124/01, sp. zn. 7 Sž 131-137/01, sp. zn. 3 Sžf/ 1/2010 zo dňa 19.08.2010, rozhodnutia Ústavného\nsúdu Českej republiky, rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu a ostatných súdov Českej republiky a\nrozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C 80/11 a C 142/11, v spojených veciach\nC 459/17 a C 460/17, vo veci C-110/94 a tiež vo veci C-268/83;\n- žalobca má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť iba vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sám\ntvrdí;\n- žalovaný zohľadnil výlučne skutočnosti a tvrdenia svedčiace v neprospech žalobcu, pričom skutočnosti\na tvrdenia svedčiace v jeho prospech nezohľadnil a odmietol;\n- skutkový stav veci bol nebol dostatočne zistený, čím daňové orgány porušili § 24 ods. 2 Daňového\nporiadku;\n- skutočnosť, že si na niektoré skutočnosti nevedeli vypočutí svedkovia spomenúť, neznamená z\nhľadiska dokazovania a hodnotenia dôkazov, že sa nestali;\n- rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže sa dôkladne\nnevysporiadali s argumentáciou žalobcu;\n- ďalej žalobca poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 zo dňa 03.09.2020\nvo veci Vikingo s tým, že ani jedna z okolností, ktorá by umožňovala správcovi dane odmietnuť\nprávo na odpočítane DPH žalobcovi v konaní nebola preukázaná, pričom to, že sa v dodávateľskom\nreťazci vyskytli nezrovnalosti, či ex post počas daňových kontrol tretích daňových subjektov vyvstali\nisté pochybnosti, z ktorých žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nevyvodil konkrétne skutkové zistenie,\nneoprávňuje správcu dane k tomu, aby paušálne bez ďalšieho uzavrel, že žalobca z takéhoto\ndodávateľského reťazca nemá právo na odpočítanie DPH;\n- daňové orgány nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce\nnárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného\npredchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca;\n- podľa žalobcu v dôsledku existencie pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení zdaniteľných\nobchodov došlo k prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane, a nie naopak ako sa mylne\ndomnievali daňové orgány;\n\n- žalobca poukázal na rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie január – august 2017, október\n2017 a december 2017, ktorými došlo k zrušeniu rozhodnutí správcu dane, pričom tieto sa dotýkajú\nskutkovo a právne takmer identických konaní, preto postupom žalovaného v tu prejednávanej právnej\nveci došlo k porušeniu § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pokiaľ žalovaný v tomto konaní postupoval odlišne.\nB. Vyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2022 navrhol túto zamietnuť, zotrval na záveroch\nvyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí a po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení správcu dane\nnajmä uviedol, že\n- správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že faktúry vyhotovené dodávateľskou\nspoločnosťou nespĺňajú základné podmienky podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pretože dodávateľovi\nuvedenému na faktúre nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a následne\nžalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51\nod. 1 písm. a) zákona o DPH;\n- predmetné faktúry boli vystavené dňa 02.10.2017, t. j. v čase, kedy dodávateľská spoločnosť bola\ndobrovoľne vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky;\n- ani nástupnická spoločnosť nemala v preverovanom zdaňovacom období platnú registráciu pre daň z\npridanej hodnoty (registrovaná od dňa 01.01.2012 do dňa 31.03.2018);\n- vystavené faktúry teda neboli vystavené registrovaným platiteľom DPH;\n- medzi materiálne podmienky patrí postavenie skutočného dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby\n(rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra\n2021, bod. 25 a rozhodnutia vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26,27), čo\nv tomto prípade potvrdené nebolo;\n- dôkazné bremeno pri preukazovaní týchto hmotnoprávnych podmienok zaťažuje žalobcu, preto\ntvrdenie žalobcu o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena považuježalovaný za nepravdivé;\n- správca dane vytvoril priestor, aby žalobca mohol preukázať skutočné uskutočnenie zdaniteľného\nobchodu, avšak z vykonaného dokazovania takéto skutočnosti preukázané neboli, napr. žalobca nevedel\npreukázať, ktorých pracovníkov (v počet 10) zabezpečila uvedená dodávateľská spoločnosť, nepredložil\nžiaden zoznam zamestnancov, dochádzku, pracovné denníky, súpis vykonaných prác a pod., a to\nnapriek tomu, že žalobca mal zabezpečovať a organizovať samotný výkon jednotlivých objemov prác,\nktoré boli zadané jeho odberateľom, a teda musel (aj pre prípad kontroly jednotlivej fakturácie, či\nevidencie splnenia objemu zákaziek) evidovať takéto dokumenty;\n- v rozhodnutiach žalovaného, na ktoré žalobca poukazuje ide nie len o odlišných dodávateľov (ide\no spoločnosti MARFI, s.r.o. a Profi Auto Progres s.r.o.), ale aj o skutočnosť, že vystavené faktúry\nboli vystavené zdaniteľnou osobou (a teda aj s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci mohlo ísť o\nzdaniteľný obchod);\n- nepriznanie odpočítania dane na základe judikatúry Súdneho dvora je možné len v prípade, ak nie je\nspochybnené uskutočnenie zdaniteľného obchodu a právo na odpočítanie dane vzniklo, pričom prijaté\nplnenie bolo platiteľom dane použité na činnosti, ktoré v zásade podliehajú zdaneniu (rozsudok NS SR č.\n1Sžf/52/2016), avšak v danom prípade nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre uplatnenie práva\nna odpočítanie dane, t. j. nebol splnený predpoklad pre uplatnenie judikatúry Súdneho dvora;\nC. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom\n17. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 05.03.2023, v ktorom najmä opätovne\npoukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. októbra 2015 vo veci C-277/14, PPUH\nStehcemp, z ktorého najmä vyplýva, že daňový subjekt má právo na odpočet, aj ak je dodávateľ tovaru\nzdaniteľnou osobou, ktorá nie je zaregistrovaná na účely DPH, pokiaľ faktúry týkajúce sa dodaného\ntovaru obsahujú všetky údaje vyžadované článkom 22 ods. 3 písm. b) šiestej smernice, najmä tie, ktoré\nsú potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedené faktúry vystavila, a povahy uvedeného tovaru. Žalobca\nmá za to, že uvedené rozhodnutie je potrebné aplikovať na jeho situáciu. Ďalej uviedol, že na ťarchu\nžalobcu nemožno dávať zánik, resp. zlúčenie spoločnosti dodávateľa. Nie je možné predpokladať, pokiaľ\nmu táto skutočnosť nebola vopred oznámená, že bude dňa 02.10.2017 disponovať informáciou o zmene\npôsobnosti spoločnosti (dodania pritom prebehli ešte v mesiaci september 2017), a zároveň v danom\nprípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane, že žalobca toho dňa už mal mať vedomosť o\nvymazaní spoločnosti z obchodného registra. Dôkazné bremeno žalovaného v tomto rozsahu nebolo\nunesené. Žalobca tiež poukázal na body 14. a 15. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022, týkajúci sa neúmerného prenášania dôkazného bremena na\n\ndaňový subjekt. Následne opätovne vytýkal daňovým orgánom odklon od rozhodovacej praxe Súdneho\ndvora Európskej únie a najvyšších súdnch autorít Slovenskej (a tiež Českej) republiky.\n18. Posledné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 13.03.2024, ktorý sa k tomuto\nnevyjadril.\n19. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému\nsúdu v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 3S/29/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod\nsp. zn. PO-3S/29/2022.\n20. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 16.01.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§\n107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n21. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n22. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n26. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\npostup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n27. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si\nmohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý\njej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\n(t. j. materiálna existencia plnenia),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\n28. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna\nprávna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n29. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva\niné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,\nbod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,\nktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od\nfaktického a dôkazného stavu konania.\n30. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto vo výsledku svoje rozhodnutia založili\nna tom závere, že posudzované faktúry od dodávateľskej spoločnosti nespĺňajú základné podmienky\npodľa § 71 ods. 1 zákona o DPH a zároveň spochybnili materiálnu existenciu plnenia, a to vzhľadom\nna zistenia správcu dane o tom, že\n- v čase dodania vo faktúre deklarovaných služieb, t.j. dňa 29.09.2017 bola dodávateľská spoločnosť\nzrušená a zároveň v čase vystavenia predmetných faktúr t.j. dňa 02.10.2017 bola vymazaná z\nobchodného registra, faktúry teda boli vyhotovené neoprávnenou osobou;\n- dodávateľská spoločnosť mala v preverovanom období iba jedného zamestnanca;\n- právny nástupca dodávateľskej spoločnosti je nekontaktný;\n- žalobca nevedel preukázať, ktorých konkrétnych pracovníkov zabezpečila dodávateľská spoločnosť,\nnepredložil žiaden zoznam zamestnancov, dochádzku, pracovné denníky, súpis vykonaných prác;\n- vedúci zamestnanci žalobcu nepoznali dodávateľskú spoločnosť a nepamätali si mená zamestnancov\nuvedenej spoločnosti.\n31. Najmä okolnosť, že plnenia uvedené na sporných faktúrach, vystavených po výmaze dodávateľskej\nspoločnosti z obchodného registra, mali byť žalobcovi poskytnuté až po zrušení dodávateľskej\nspoločnosti vniesla dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke práva na odpočítanie dane- existencii\nmateriálneho plnenia.\n32. Okrem vyššie spomenutých materiálnych podmienok je potrebné rozlišovať aj formálne podmienky,\nmedzi ktoré patrí aj riadne vystavená faktúra (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nLucreţiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 40). Účelom tejto požiadavky a\nsamotnej faktúry (vrátane informácií na nej uvedených) je umožniť správcovi dane vykonať kontrolu\nzaplatenia splatnej dane a prípadne aj existencie práva na odpočet DPH (rozhodnutie Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Investimentos Imobiliários e Turísticos SA, C-516/14 zo dňa 15. septembra 2016,\nbod 30).\n\n33. S ohľadom na povahu a účel faktúry ako formálnej podmienky práva na odpočítanie dane platí,\nže ak je riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotných podmienok práva na odpočítanie dane,\nnedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29; vo veci Senatex\nGmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38 a iné). Keď má daňová správa dostatok potrebných\núdajov na to, aby vedela, že materiálne/hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane boli\nsplnené, nemôže klásť dodatočné požiadavky, ktoré by mohli mať za následok elimináciu predmetného\npráva (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Shortcut, C-690/22 zo dňa 24. mája 2023, bod\n48, vo veci Raiffeisen Leasing, C-235/21 zo dňa 29. septembra 2022, bod 38). Správca dane sa preto\nnemôže sústrediť len na skúmanie faktúr, ale musí zohľadniť aj všetky dodatočné informácie poskytnuté\nzdaniteľnou osobou (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Shortcut, C-690/22 zo dňa 24.\nmája 2023, bod 52, vo veci Raiffeisen Leasing, C-235/21 zo dňa 29. septembra 2022, bod 41).\n34. Právo na odpočítanie dane však na druhej strane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych\npožiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne\npodmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL,\nC-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra\n2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod\n31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,\nbody 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).\n35. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy\na na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť\n(keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý\nnárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.\nOdpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady,\nktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností uvedených na faktúrach.\n36. Na základe vykonaného dokazovania sa dodanie služieb žalobcovi nepreukázalo. Správca dane\na žalovaný v prvom kole nepochybne vzniesli dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke práva\nna odpočítanie dane – existencii plnenia. Za rozhodujúcu pochybnosť v tomto smere aj správny súd\npovažoval skutočnosť, že v čase dodania vo faktúre deklarovaných služieb, t.j. dňa 29.09.2017 bola\ndodávateľská spoločnosť zrušená a zároveň v čase vystavenia predmetných faktúr t.j. dňa 02.10.2017\nbola vymazaná z obchodného registra, faktúry teda boli celkom zjavne vyhotovené neoprávnenou\nosobou. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi iba potrvdil prijatie deklarovaných služieb a bližšie sa vyjadril\nk činnosti spoločnosti, pričom neuviedol nič, čo by mohlo vyvrátiť pochybnosti správcu dane, vyplývajúce\nz vyššie uvedených nezrovnalostí sporných faktúr. Pokiaľ ide o výpovede vedúcich zamestnancov\nžalobcu pána C. I. J. a pána H. I., uvedení svedkovia sa iba všeobecne vyjadrili k podnikateľskej činnosti\nžalobcu, potvrdili, že v prípade nedostatku vlastných zamestnancov žalobca využíval zamestnancov\nod iných dodávateľov, avšak na spoločnosť SIS 3scoo, s.r.o. ani konkrétne mená zamestnancov si\nnespomínali. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že výsluchy C. I. J., H. I. a G. E. D. vo svojej podstate\nnevyvrátili tvrdenia žalobcu, avšak rovnako ani nepotvrdili dodanie služieb na základe sporných faktúr\na tak vo výsledku neprispeli k odstráneniu pochybností správcu dane.\n37. Vedomosť o konkrétnych zamestnancoch nemal ani žalobca, pričom správcovi dane nepredložil\nžiadnu evidenciu, ktorá by obsahovala mená zamestnancov a zoznam odpracovaných hodín a uviedol,\nže takúto evidenciu ani neviedol. Právny nástupca dodávateľskej spoločnosti bol zároveň nekontaktný\na preto sa správcovi dane nepodarilo zaobstarať dôkazy, ktoré by nepochybne mohli zistené nejasnosti\nodstrániť.\n38. Keďže išlo o pochybnosti na strane priameho dodávateľa, s ohľadom na závery uvedené vyššie\ntieto pochybnosti i správny súd považuje za relevantné. Žalobca v tejto súvislosti opomína uviesť, ako\ntieto pochybnosti správcu dane vyvrátil (inak ako dôkazmi, ktoré boli správcom dane spochybnené) a\nako dodanie služieb od dodávateľskej spoločnosti relevantne preukázal. Keďže žalobca si túto svoju\ndôkaznú povinnosť následne nesplnil, svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych\npodmienok na odpočítanie dane neuniesol. Správny súd preto taktiež konštatuje, že žalobca pochybnosti\nsprávcu dane ohľadom dodania služieb od dodávateľskej spoločnosti nevyvrátil, a preto si nesplnil svoju\ndôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bol záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych\npodmienok na odpočítanie dane žalobcom.\n\n39. Pokiaľ žalobca namieta, že mu boli kladené na ťarchu nekontaktnosť či nedostatky vo vedení\núčtovníctva dodávateľskej spoločnosti, nie je tomu tak, keďže žalobcovi neboli vytknuté nedostatky vo\nvedení účtovníctva jeho dodávateľom a takáto informácia v rozhodnutiach daňových orgánov absentuje.\nSprávca dane zároveň rozšíril svoje zisťovanie na dodávateľskú spoločnosť v snahe produkovať\ndôkazy, ktoré by mohli verziu deklarovanú žalobcom predloženými faktúrami potvrdiť. Keďže sa však\nz tohto zisťovania nepodarilo zistiť žiadne relevantné skutočnosti, dôvodné pochybnosti správcu dane\nprameniace z vykonaného dokazovania zostali nevyvrátené.\n40. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že nekontaktnosť právneho nástupcu dodávateľa nemôže\nbyť sama o sebe dôvodnou pochybnosťou o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.\nAvšak z povahy veci táto skutočnosť sťažuje dôkaznú situáciu na strane daňového subjektu, pokiaľ\nsi sám nezaobstaral dostatok dôkazov o uskutočnení zdaniteľného obchodu a jeho obchodný partner\n(v dôsledku svojej nekontaktnosti) tento nedostatok nedokáže sanovať. Je tiež potrebné podotknúť,\nže nekontaktnosť právneho nástupcu dodávateľskej spoločnosti nebola jediným dôvodom pochybností\nsprávcu dane.\n41. Na vyššie uvedenom skutkovom stave a zisteniach správcu dane a žalovaného v zásade nič nemení\nani žalobcom opakovane vytýkané nevykonanie konfrontácie medzi konateľom žalobcu a jeho vedúcimi\nzamestnancami na jednej strane a E. F. (ako konateľom spoločností KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o.),\nB. E. a B. D. (ako konateľmi spoločnosti MAFRI, s.r.o.), G. G. K. L. (ako konateľom dodávateľskej\nspoločnosti) a H. M. a G. E. D. (ako konateľmi spoločnosti Profi Auto Progres, s.r.o.) na strane druhej.\n42. V tu prejednávanej právnej veci daňové orgány spochybnili dodanie služieb spoločnosťou SIS\n3scoo, s.r.o. Vzhľadom na skutočnosť, že G. G. K. L. v čase deklarovaného dodania služieb (ani\nv nasledujúcom období) nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, jeho vypočutie v pozícii svedka\na prípadná konfrontácia by neboli spôsobilé objasniť skutočnosti týkajúce sa sporných dodaní.\n43. Žalobca mal v daňovom konaní dostatok priestoru na to, aby všetkým zúčastneným svedkom kládol\notázky, čím mohol upresniť ich vyjadrenia. Výsluchu pána G. E. D. sa konateľ žalobcu nezúčastnil, čím\nsa sám obral o možnosť klásť predmetnému svedkovi otázky. Predmetného výsluchu sa zúčastnil právny\nzástupca žalobcu, avšak kládol mu jedine otázky, týkajúce sa dodaní od spoločnosti Profi Auto Progres,\ns.r.o.. Nevykonanie konfrontácie s konateľmi ostatných spoločností, vzhľadom na skutočnosti uvedené\nv predchádzajúcom bode nemohlo mať vplyv na závery rozhodnutí daňových orgánov, týkajúcich sa\nzdaňovacieho obdobia september 2017.\n44. Žalobca podľa názoru správneho súdu nebol v rámci vykonaného dokazovania neprimerane\nzaťažený dôkazným bremenom. Dôkazy, ktoré správca dane od žalobcu požadoval (dôkazy na\npreukázanie dodania služieb), sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným\ndodávateľom. Správca dane svoje pochybnosti nezakladal na skutočnostiach týkajúcich osôb,\nvystupujúcich na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, jeho pochybnosti vyplynuli zo\nzistení, vzťahujúcich sa na dodávateľa uvedeného na spochybnených faktúrach, pričom od samotného\nžalobcu požadoval ich vysvetlenie a doplnenie informácií a dôkazov o skutočnom dodaní služieb (napr.\nzoznam zamestnancov). Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.Od\nžalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo\noznačením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu.\n45. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o rozsahu dôkazného bremena žalobcu, nakoľko z vyššie\ncitovanej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyplýva, že ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že\nurčitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nerealizovala, potom je dôkazným bremenom daňového\nsubjektu preukázať, že v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval. Nemožno sa preto\nstotožniť s tvrdením žalobcu, že by v dôsledku existencie pochybností správcu dane o reálnom\nuskutočnení zdaniteľných obchodov došlo k prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane.\n46. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoju dobromyseľnosť v obchodnom vzťahu s dodávateľskou\nspoločnosťou, táto skutočnosť nie je vo vzťahu k preukazovaniu hmotnoprávnych podmienok pre\nodpočet DPH relevantnou. V tejto súvislosti správny súd ďalej odkazuje na rozsudok Súdneho dvora\nEÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na\nstrane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo\ndodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je\nzriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení,\nmá totiž pojem „dodanie tovaru“ podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí\nsa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány\npovinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať\númysel iného subjektu ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského\nreťazca.“\n\n47. Vo vzťahu k žalobcom citovanému množstvu rozličných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie\na ich útržkov, správny súd uvádza, že napriek značnej rozsiahlosti správnej žaloby je jej koncipovanie\nvšeobecné a na mnohých miestach týkajúce sa skutkových okolností vzťahujúcich sa k iným zdaniteľným\nobdobiam. Žalobca vo správnej žalobe poskytuje len výňatky z rozličných rozhodnutí Súdneho dvora\nEÚ bez toho (okrem nižšie uvedenej výnimky), aby poukázal, aký význam majú pre prejednávanú vec\na či sú na ňu vôbec aplikovateľné.\n48. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že jednotlivé citované rozhodnutia\nsa týkajú rozličných tém, napríklad odlišných dôvodov nepriznania odpočtu DPH (hmotnoprávne\npodmienky, podvodné konanie, zneužitie práva) či priamej aplikovateľnosti rozhodnutí Súdneho dvora\nEurópskej únie pri rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov vo všeobecnosti. Žalobca z jednotlivých\ncitácií nevyvodil nijaké právne závery, ktoré by konfrontoval so závermi správnych orgánov, prípadne\ntak v určitých prípadoch učinil tvrdiac nepreukázanie žalobcovej vedomosti o účasti na obchodoch\npoznačených daňovým podvodom (správca dane nebol povinný preukázať existenciu podvodu a\nvedomosť žalobcu o tom, že je jeho súčasťou, pretože v prejednávanej veci bolo správcom dane\nspochybnené samotné dodanie služby; viď tiež napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie\nv spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17, bod 38 a následne aj odpoveď na položenú\nprejudiciálnu otázku v bode 47). Aplikovateľnosť uvedených rozhodnutí na predmetný prípad je pritom\npriamo závislá od žalobcovej argumentácie, pretože cieľom žalobcu by malo byť ozrejmenie východísk\njudikatúry jednotlivých súdnych autorít s ohľadom na konkrétne aspekty prejedávanej veci. Žalobca\nvšeobecne uviedol, že podľa citovanej rozhodovacej činnosti jednoznačne vyplýva, že mu nárok na\nodpočet DPH mal byť priznaný. Takéto tvrdenie je však nedostatočné, pokiaľ žalobca poukáže na\nmnožstvo judikatúry, týkajúcej sa rozličných tém, bez uvedenia, čo z citovanej judikatúry podľa žalobcu\nvyplýva, aký dopad má na prejednávaný prípad a v čom preukazuje nesprávnosť právneho posúdenia\ndaňových orgánov či ich odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Je teda povinnosťou žalobcu riadne\nuviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\nžalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Nie je úlohou správneho\nsúdu pracne vyhľadávať argumentáciu žalobcu, či vyberať zo žalobcom uvedených rozhodnutí tie, ktoré\nsú k prejednávanej problematike relevantné (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súde Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sfk/113/2022 z 25.04.2024).\n49. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžfk/8/2019 z 25. augusta 2020, v zmysle ktorého: v súvislosti s často sa opakujúcou argumentáciou\núčastníkov, ktorá sa opiera o citáciu rozhodovacej činnosti (judikatúru) SD EÚ, kasačný súd zotrváva\nna záveroch už vyslovených NS SR, že povinnosťou sťažovateľa, pokiaľ sa v predchádzajúcom\ndaňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EÚ, bolo\njeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého\nz rozsudkov SD EÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú\njeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať (napr. rozsudky sp.\nzn. 2Sžf/19/2011, 3Sžf/24/2012).\n50. Vo vzťahu k tiež hojnej citácii rozsudkov súdnych orgánov Českej republiky správny súd poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho správneho súde Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/113/2022 z 25.04.2024, podľa\nktorého: „Ústavný súd Českej republiky [tiež Najvyšší správny súd Českej republiky- pozn. správneho\nsúdu] je súdnym orgánom samostatného a suverénneho štátu s vlastným právnym poriadkom, ktorý\nod rozdelenia Československej republiky prešiel (rovnako ako ten slovenský) mnohými zmenami.\nRozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky alebo iných súdnych orgánov štátov odlišných od\nSlovenskej republiky, nemôžu byť aplikovateľné na veci prejednávané pred slovenskými súdmi, nakoľko\nsú viazané odlišnými zákonmi. Pre možnú aplikovateľnosť rozhodnutia vydaného v inom štáte je nutné,\naby žalobca vysvetlil jeho súvis s prejednávanou vecou, a to prinajmenšom poukazom na totožnosť\nprávnej úpravy oboch štátov a skutkového stavu oboch prípadov. Sťažovateľ tak v kasačnej sťažnosti\nneurobil. Kasačný súd preto na uvedený nález Ústavného súdu Českej republiky neprihliadol a námietku\nvyhodnotil ako nedôvodnú.“\n51. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k námietke, v ktorej žalobca žalovanému vytýka absenciu úvah\nk predloženej judikatúre slovenských a českých súdnych orgánov a tiež Súdneho dvora Európskej únie.\nPokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, v tomto žalovaný posudzoval odvolanie žalobcu, ktoré prakticky\nneobsahuje žiadnu právnu argumentáciu a obmedzuje sa iba na všeobecný poukaz na tvrdenia žalobcu,\nktoré sú obsahom administratívneho spisu, čomu celkom prirodzene zodpovedá aj rozsah a kvalita,\nv akej sa žalovaný vysporiadal s odvolaním žalobcu.\n52. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, poukázal\nna dôvody, ktoré ho viedli k jeho záverom a uviedol právne predpisy, podľa ktorých vec posudzoval.\n\nSamotná skutočnosť, že sa odvolací orgán vo výsledku stotožnil so závermi prvostupňového správneho\norgánu nemá za následok porušenie zásady dvojinštančnosti konania ani nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Žalobný bod o tom, že žalovaný nereflektoval na odvolacie námietky žalobcu dostatočne,\nprípadne vôbec tak považuje správny súd za nedôvodnú.\n53. Žalobca sa osobitne dovolával aplikácie záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-277/14, PPUH Stehcemp („ustanovenia šiestej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia\nvnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet\nDPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt,\nktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt,\na že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na\nobjektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej\nneprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo\nsúčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“) a rovnako tak uznesenia vo veci\nC-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft. V aktuálne súdenej veci však nebola splnená základná podmienka\npráva na odpočet DPH – dodanie služby, ku ktorému záveru daňové orgány dospeli nielen s poukazom\nna zrušenie dodávateľskej spoločnosti pred deklarovaným dodaním služieb a nedostatok ľudských\nzdrojov na strane dodávateľa (viď napr. bod 30 tohto rozsudku).\n54. Pokiaľ ide o žalobcov poukaz na ostatné rozhodnutia daňových orgánov, ktoré sa týkajú iných\nzdaniteľných období roka 2017 správny súd s poukazom na tieto a tiež obsah Protokolu uvádza, že\npredmetom daňovej kontroly DPH v zdaňovacom období september 2017 bolo preverenie dodania\nslužieb na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti SIS 3scoo, s.r.o., pričom rozhodnutia, na ktoré\npoukazuje žalobca sa týkajú obchodov žalobcu s inými spoločnosťami, v iných zdaňovacích obdobiach.\nLen samotná skutočnosť, že v ostatných prípadoch žalovaný pristúpil k zrušeniu rozhodnutí správcu\ndane, s poukazom na vyššie zmienené odlišnosti, nemá za následok porušenie ust. § 3 ods. 9 Daňového\nporiadku.\nV.\nZáver\n55. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je\nnedôvodná a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.\n56. Podľa § 168 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n57. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal.\n59. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\n\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "81f44d92-4ea5-4356-b21a-42ac0940dfe5:0aa6c1c4-a948-46f5-8d5d-5a68c36804c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200002.1", "spisova_znacka": "5Sfk/113/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/113/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200002.1"}], "citovane_v": []}