{"guid": "332a8851-6d80-4e98-b78a-4afc0210a849:73a3a93b-908f-40d5-88e8-d1291dcea8b7", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200008.2", "spisova_znacka": "PO-6S/1/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/1/2022 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. septembra 2025, sp. zn. PO-6S/1/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200008.2", "identifikacne_cislo": "8022200008", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. LL.M. Jana Fandáková", "sudca_id": 975, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-ll-m-jana-fandakova-975", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b", "nazov": "§ 35b zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "nazov": "§ 79a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85ke", "nazov": "§ 85ke zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85ke", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-85ke"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-1", "nazov": "§ 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-7", "nazov": "§ 165 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/112", "nazov": "predpis č. 112/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/112-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35b", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79a", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-85ke", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73a3a93b-908f-40d5-88e8-d1291dcea8b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200008.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200008.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200008.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6S/1/2022\n8022200008\n30. 09. 2025\nMgr. LL.M. Jana Fandáková\nECLI:SK:SpSKE:2025:8022200008.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:\nLUJAN plus, s.r.o., so sídlom Mengusovce 117, IČO: 36 681 172, právne zastúpeného JUDr. Eugenom\nKostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102538705/2021 z 10.12.2021, takto\nrozhodol:\nI. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102538705/2021 z 10.12.2021 a\nrozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101604722/2021 z 31.08.2021 a vec v r a c i a Daňovému\núradu Prešov na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl\n2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet na vrátenie v sume 95.845,68 eur.\n2. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 18.10.2011, označenom v oznámení o daňovej kontrole a\nskončila sa dňa 05.05.2015, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.\n3. Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 996177/2015 zo dňa 19.06.2015 podľa § 44 ods.\n6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v nadväznosti na §\n165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) znížil žalobcovi nadmerný odpočet\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 95.845,68 eur na sumu 52.462,04\neur, t.j. priznal žalobcovi nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 52.462,04 eur. Uvedená suma\nnadmerného odpočtu bola žalobcovi vrátená 22. júna 2015.\n4. Správca dane rozhodnutím č. 102115685/2018 zo dňa 24. októbra 2018 zastavil vyrubovacie konanie\nv danej veci s ohľadom na to, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, nebola vykonaná\nv súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.\n\nRozdiel medzi uplatneným a priznaným nadmerným odpočtom, resp. pôvodne nepriznaný nadmerný\nodpočet vo výške 43.383,64 eur bol daňovému subjektu vrátený 24. septembra 2018.\n5. Správca dane rozhodnutím č. 101977794/2020 zo dňa 14.12.2020 podľa § 79 a ods. 3 zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) priznal\nžalobcovi úrok vo výške 4.177,80 eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie\nobdobie júl 2011 vo výške 43.383,64 eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa\nnasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t.j. od 24.04.2012 až do dňa vrátenia\nnadmerného odpočtu, t.j. do 24.09.2018 (2345 dní).\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 100475864/2021 z 23. marca 2021 zrušil rozhodnutie správcu dane č.\n101977794/2020 zo dňa 14.12.2020 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení\nžalovaný uviedol, že správca dane výšku úroku vypočítal nesprávne, pretože nepoužil správnu úrokovú\nsadzbu platnú v roku 2012. Správca dane tak pri výpočte úroku postupoval v rozpore s ustanovením\n§ 79a ods. 2 zákona o DPH.\n7. Správca dane následne rozhodnutím č. 101604722/2021 zo dňa 31. augusta 2021 podľa § 79a ods.\n3 zákona o DPH priznal žalobcovi úrok z nadmerného odpočtu v sume 4.327,20 eur zo sumy vráteného\nnadmerného odpočtu vo výške 43.383,64 eur. Žalovaný rozhodnutím č. 102538705/2021 zo dňa 10.\ndecembra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n8. Dôvody priznania úroku zo sumy vráteného nadmerného odpočtu sú v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:\n- v danej veci bolo potrebné aplikovať princíp prednosti práva Európskej únie - Uznesenie Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má prednosť pred vnútroštátnou úpravou ustanovenia § 85ke\nzákona č. 297/2016 Z.z. a v dôsledku toho nemožno z jeho aplikácie vylúčiť daňové kontroly skončené\ndo 31. decembra 2016, tak, ako bolo publikované aj v stanovisku správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 30. októbra 2019, sp. zn. Snj 36/2019 k zjednoteniu\nrozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas\ndaňovej kontroly,\n- správca dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu vo\nvýške 4.327,20 eur podľa § 79 a ods. 3 zákona o DPH postupoval v súlade s uvedeným právnym\nnázorom,\n- k určeniu počiatočného dňa nároku na úrok správne orgány poukázali na to, že z viacerých rozsudkov\nSúdneho dvora EÚ zaoberajúcich sa výkladom 183 smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) vyplynul v súvislosti s\naplikáciou vnútroštátneho práva názor, že ak zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými\nprostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by\nmalo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality,\npričom vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží stanoviť podmienky, za\nakých sa majú zaplatiť úroky z omeškania a v súlade s uvedeným bola s účinnosťou od 1. januára\n2017 zavedená do vnútroštátneho predpisu úprava zakotvená v § 79a zákona č. 222/2004 o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a to náhrada za zadržiavanie\nnadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktorá upravuje podmienky priznávania. V danom prípade\npočiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí šiestich\nmesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t.j. od 24.04.2012\naž do dňa vrátenia nadmerného odpočtu vo výške 43.383,64 eur, a to do 24.09.2018.\nII.\nSúdne konanie\n9. Správnou žalobou elektronicky doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) dňa\n10.01.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového\nrozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.\n\n10. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/1/2022.\nS účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3\nods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z\nKrajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny\nsúd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod sp. zn. PO-6S/1/2022.\n11. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:\n- napadnuté rozhodnutie žalovaného nemá oporu v zákone, vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\n- použitie ustanovenia § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. na prípad žalobcu je v rozpore s nálezmi Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, pretože zásadne mení režim právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti a\nnepriznanie právnych nárokov z týchto vzťahov je v rozpore s pravidlom upraveným v ustanovení § 165\nods.1 Daňového poriadku a nepriznaním úroku vo výške podľa § 156 v nadväznosti na § 165 ods.7\nDaňového poriadku správne orgány založili systém pravej retroaktivity;\n- pokiaľ správca dane hovorí, že postupoval podľa § 79a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. žalobca\npoukazuje, že nadmerný odpočet bol zadržiavaný nielen počas daňovej kontroly ale aj dlho po jej\nskončení, čo vylučuje aplikáciu § 79a zákona 222/2004 resp. postup v zmysle stanoviska kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: Snj 36/2019;\n- aplikácia stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: Snj 36/2019 nie je možná, pretože\nskutkový stav v tejto veci nie je totožný so skutkovým stavom vo veci Kovozber, ktorá vec bola riešená\nSúdnym dvorom EÚ vo veci C-120/15 na ktorý sa v tomto prípade odvoláva stanovisko Najvyššieho súdu\nSR sp. zn.: Snj 36/2019, pretože v prípade daňového subjektu Kovozber sa kontrola skončila bez nálezu\na správca dane počas kontroly zákonným spôsobom zadržiaval nadmerný odpočet (neriešil otázku\núroku z dôvodu nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov po ukončení daňovej kontroly);\n- namieta, že žalovaný účelovo nerozlišuje medzi § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. a § 156 v nadväznosti\nna § 165 ods. 7 Daňového poriadku, ktoré podľa názoru žalobcu nemožno zamieňať;\n- podľa názoru žalobcu ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. ponecháva štátu čas na to, aby\nuplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nároku na nadmerný odpočet a teda ide o zákonné\nzadržiavanie nadmerného odpočtu po dobu nevyhnutnú na daňovú kontrolu, úrok v tomto prípade nie\nje sankcia, je to platba kompenzačná a oproti tomu § 156 Daňového poriadku v nadväznosti na § 165\nods.1 a ods.7 Daňového poriadku predpokladá neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov - tu\nide o sankcionovanie správcu a reparovanie škody,\n- súčasne poukazuje na to, že týmto rozdielnym inštitútom daňového práva zodpovedajú aj rozdielne\nsadzby, a to ustanoveniu § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. sadzba 2 % alebo 1,54 % a úrok predstavuje\nplatbu kompenzačného charakteru a ustanoveniu § 156 Daňového poriadku sadzba 15 % a tento úrok\npredstavuje sankcionovanie správcu dane a reparovanie škody z dôvodu neoprávneného zadržiavania\npeňažných prostriedkov daňového subjektu;\n- v tomto prípade ide nie o kompenzáciu ale o sankciu za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky\nžalobcu a poukazuje na ustanovenie § 35b ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. ktoré hovorí o tom, čo sa\npovažuje za obdobie neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov;\n- obdobím neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu je počet dní, ktoré\nuplynuli odo dňa, keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa zákona č. 222/2004\nZ.z. do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému\nsubjektu. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 bola do 25. augusta\n2011 a tento deň je potrebné považovať za počiatočný deň nároku na úrok;\n- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžfk/41/2018 z 30.07.2018 v ktorom tento\nzdôraznil potrebu ústavno-konformného výkladu právnej normy a zaujal stanovisko k aplikácii § 165\nods.1 Daňového poriadku;\n- má za to, že je vylúčené, aby v dôsledku zmeny právnej úpravy bolo zasiahnuté do subjektívnych\npráv daňového subjektu a keďže daňový poriadok neobsahuje ekvivalent sankčného úroku podľa §\n35b ods.6 zákona o správe daní (podľa tohto ustanovenia mal daňový subjekt v prípade nesprávneho\nvyrubenia dane voči správcovi dane zákonom garantovaný nárok vo forme sankčného úroku) no za\núčelom zachovania zásadných princípov právneho štátu a ochrany právnych vzťahov, ktoré vznikli v\nminulosti je potrebné prijať ústavno-konformný výklad § 165 ods.1 Daňového poriadku a je potrebné\naplikovať ustanovenie § 165 ods.7 Daňového poriadku s tým, že sankčný úrok podľa doterajších\npredpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona,\n\n- žalovaný sa v rozpore s ustanovením § 74 ods.2 prvá veta Daňového poriadku nevysporiadal s jeho\nodvolacími námietkami,\n- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/41/2018 z 30.07.2018, v ktorom Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zdôraznil potrebu ústavno-konformného výkladu právnej normy a zaujal\nstanovisko k aplikácii ustanovenia § 165 ods.1 daňového poriadku .\n12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 19.04.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a\ndôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na skutočnosť, že z § 79a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva,\nže platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu v prípade jeho vrátenia bez ohľadu na skutočnosť,\nže bol vrátený na základe rozhodnutia správcu dane, ktorým bolo zastavené vyrubovacie konanie z\ndôvodu, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Výsledkom\nza príslušné zdaňovacie obdobie je a zostáva platiteľom deklarovaný nadmerný odpočet. Dôležitá je\nskutočnosť, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho\nčasti bola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu a ak v lehote podľa § 79 ods. 1, 2 alebo\n5 zákona č. 222/2004 Z.z. nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov, platiteľ má\nnárok na úrok z nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n13. Žalobca v replike z 26.04.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii a vo vyjadrení z 02.09.2025\npoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/2025 z 11.06.2025 a právne\nzávery z neho vyplývajúce pre preskúmavanú vec.\n14. Na pojednávaní konanom 30. septembra 2025 žalobca zotrval na svojej argumentácii a návrhoch.\nŽalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (účinného k 31. decembru 2011)\nrozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a\nvykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane\nzníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového\nsubjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje\naj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným\núrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým\nprávoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú\nčasť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti za\nneoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu; ak bol právoplatným rozhodnutím\nalebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane,\npovažuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového\nsubjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov do 15 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. Ak správca dane eviduje\nvoči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na vrátenie sumy neoprávnene\nzadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu alebo jej časť podľa § 63, o čom vyrozumie\ndaňový subjekt.\n18. Podľa § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (účinného k 31. decembru 2011),\nsprávca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa\nodseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku\n\ndane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného zákona\nalebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Sankčný\núrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a\npočtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane,\nnajskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení tejto dane, alebo keď vznikol\nnárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona\nalebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, do dňa, keď správca dane\nneoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do\npočtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu\nsprávcu dane.\n19. Podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (účinného k 31. decembru\n2011), správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov\npodľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca\ndane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak správca dane\neviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na jeho zaplatenie sumu\nsankčného úroku alebo jeho časť použije podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.\n20. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (účinného k 25. novembru 2011),\nak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od\nvlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ\nnemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom\nobdobí, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní\nod podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom\nnadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ\nnebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom\nobdobí, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie\nprevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou\ndane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\n21. Podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH (účinného k 25. novembru 2011), ak daňový úrad v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný\nodpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.\nAk po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v\nprávoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento\nrozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou\nkontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2,\nnezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový\núrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo\ndňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.\n22. Podľa § 79a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (účinného od 1. januára 2017),\nak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2\nalebo ods. 5 (pozn. pôvodne ods. 4) a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov\nod posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 (pozn.\npôvodne ods. 4), platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z\nnadmerného odpočtu“) podľa odseku 2.\n23. Podľa § 79a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (účinného od 1. januára 2017),\nplatiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková\nsadzba nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo\nvýške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia\nšiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §\n79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 (pozn. pôvodne ods. 4) do dňa jeho vrátenia vrátane.\n\n24. Podľa § 85ke zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty - prechodných ustanovení zákona\no DPH k úpravám účinným od 1. januára 2017, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa\n§ 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo\nods. 5 (pozn. pôvodne ods. 4) začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená.\nUstanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §\n79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 (pozn. pôvodne ods. 4) bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane..\n25. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n26. Podľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku, sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za\núrok z omeškania podľa tohto zákona.\n27. Podľa § 156 ods.1 Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2,\nak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane: a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok\nna daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na\nzabezpečenie dane.\n28. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy\npodľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom\nmal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení\núroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nplatná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania\nsa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň\nomeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane\nalebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní\ndodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa\npodania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený\nprávoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do\nrozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do\nzačatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania\nsa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného\nkonania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej\nsumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky\nomeškania s platbou.\n29. Podľa čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské\nštáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami,\nktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného\nodpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v\nmedziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou\nosobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom\n30.09.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n\n31. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým tento priznal žalobcovi podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH priznal\nžalobcovi úrok z nadmerného odpočtu v sume 4.327,20 eur zo sumy vráteného nadmerného odpočtu\nvo výške 43.383,64 eur.\n32. Tak, ako na to poukázal Správny súd v Košiciach v obdobnej veci žalobcu v jeho rozsudku sp. zn.\nPO-2S/45/2022 z 09.09.2025, v prvom rade je potrebné poukázať na relevantnú právnu úpravu:\n- zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v ustanovení § 35b obsahoval právnu úpravu\nsankčného úroku - uvedená právna úprava bola účinná v období od 01.01.2004 do 31.12.2011;\n- zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok účinný od 01.01.2012 nemá právnu úpravu sankčného úroku\ntak ako to bolo v zákone č. 563/2009 Z.z.;\n- zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok účinný od 01.01.2012 obsahuje ustanovenie § 165 ods.7\n(ktoré je účinné od 01.01.2012), podľa ktorého sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje\nza úrok z omeškania podľa tohto zákona za súčasného znenia ustanovenia § 165 ods.1 Daňového\nporiadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované;\n- zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok účinný od 01.01.2012 obsahuje s účinnosťou od 01.01.2012\nustanovenie § 156, ktoré upravuje úrok z omeškania, ktorý správca dane je oprávnený uplatniť voči\ndaňovému subjektu;\n- s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca zákonom č. 297/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona\no dani z pridanej hodnoty a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z.z., ktorým sa mení dopĺňa daňový\nporiadok a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon v znení neskorších predpisov zakotvil do zákona\nč. 222/2004 Z.z. ustanovenie § 79a ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu.\n33. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava zákona č. 511/1992 Zb. v období od 01.01.2004\ndo 31.12.2011 obsahovala úpravu sankčného úroku z omeškania zo zadržaného nadmerného odpočtu\na úprava zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý nahradil zákon č. 511/1992 Zb, takúto úpravu neobsahuje a\nobsahuje len úpravu úroku z omeškania v prospech správcu dane v ustanovení § 156. Až následne\nv reakcii na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci KOVOZBER C-120/15 zákonodarca\nnovelizoval s účinnosťou od 01.01.2017 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty o právnu\núpravu § 79a, ktorá hovorí o úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu.\n34. Pri posudzovaní nastolenej otázky je teda podľa názoru správneho súdu potrebné brať zreteľ na to,\nže na jednej strane tu síce stojí právo štátu na zadržanie nadmerného odpočtu, ktoré právo samotný\nSúdny dvor Európskej únie uznal, že je legitímnym právom členského štátu zadržať uplatnený nadmerný\nodpočet DPH za účelom kontroly jeho oprávnenosti (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nMolenheide a i. z 18. decembra 1997, spojené veci C-289/94, C-340/95, C-401/95, C-47/96, bod 41) a\ntomu zodpovedajúca povinnosť daňového subjektu strpieť v nevyhnutnej a legitímnej dobe zadržanie\nnadmerného odpočtu avšak na strane druhej tu stojí právo daňového subjektu a tomu zodpovedajúca\npovinnosť štátu kompenzovať daňovému subjektu straty na hodnote sumy zadržaného nadmerného\nodpočtu, ktoré mu vznikli v dôsledku plynutia času po uplynutí primeranej, nevyhnutnej a legitímnej\ndoby konania štátu (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kovozber z 21.októbra 2015,\nC-120/15, bod 23, a tam citovaná judikatúra; tiež vo veci technoRent International a i. z 12. mája 2021,\nC-844/19, body 39 a 40, a vo veci HUMDA z 13. októbra 2022, C-397/21, bod 37).\n35. Ako je zrejmé z rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia žalovaného, ten o žalobcom\nako daňovým subjektom v žiadosti uplatnenom nároku rozhodol, ako o nároku na úrok podľa §\n79a zákona č. 222/2004 Z.z., teda ako o nároku na náhradu zo žalobcom ako daňovým subjektom\nuplatneného nadmerného odpočtu zadržiavaného správcom dane počas daňovej kontroly.\n36. Právna úprava náhrady (úroku) za zadržanie nadmerného odpočtu bola vložená s účinnosťou od\n1. januára 2017 do § 79a a nasl. zákona o DPH. Ako už bolo uvedené predmetné ustanovenie bolo\ndo zákona č. 222/2004 Z.z. zákonodarcom vložené ako reakcia na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo\nveci KOVOZBER C-12/15, v zmysle ktorého v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie\nprináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých\nsa majú zaplatiť úroky z omeškania. Súčasne s touto právnou úpravou do zákona č. 222/2004 Z.z.\nbolo zakotvené ustanovenie § 85ke (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2017) podľa\nktorého: „Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote\n\nna vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods.1,2 alebo ods.5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1.\njanuáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa §79 ods.1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“\nDruhou vetou ustanovenia § 85ke zákona o DPH bola spod aplikácie § 79a zákona o DPH vylúčená\nskupina prípadov, v ktorých bola daňová kontrola skončená do 31. decembra 2016.\n37. V tomto kontexte je relevantné uviesť, že predmetnou právnou úpravou - vylúčením nároku na\nnáhradu (úrok) zo zadržania nadmerného odpočtu a ich súladom s únijným právom sa zaoberal už\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v stanovisku správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky Snj 36/2019 zo dňa 30. októbra 2019 (publikované ako R 56/2019; ďalej len „stanovisko“)\nuviedol: „Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od\n1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere\nšpeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a\núrok).Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke\nvety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017\n(Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017) nie je v súlade s právom Európskej\núnie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má\naplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány\nverejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“ Orgány verejnej správy sú teda\npovinné zdržať sa aplikácie druhej vety ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré hovorí len o\ntom, že sa ustanovenie § 79a nevzťahuje na konania skončené do konca roka 2016, pričom prvá veta\nnedotknutá týmto stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR hovorí o okruhu tých právnych\nvzťahov na ktoré je možné túto právnu úpravu v ustanovení § 79a vztiahnuť do minulosti - ide o formu\nnepravej retroaktivity - neskončené daňové kontroly do 31.12.2016.\n38. Správny súd poukazuje na to, že až do nálezu Ústavného súdu sp. zn.: II. ÚS 152/2025 zo dňa\n12.06.2025 bola rozhodovacia prax správnych súdov vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 79a zákona\nč. 222/2004 Z.z. s poukazom na Zjednocujúce stanovisko Najvyššíeho súdu Slovenskej republiky Snj\n36/2019 zo dňa 30. októbra 2019 ustálená. Nálezom Ústavného súdu sp. zn.: II. ÚS 152/2025 zo dňa\n12.06.2025 došlo k významnému judikatórnemu posunu v právnom nazeraní na aplikáciu ustanovenia §\n79a zákona č. 222/2004 Z.z.. Ústavný súd v predmetnom náleze vyslovil právny názor na Zjednocujúce\nstanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn: Snj 36/2016, z ktorého vychádzal aj žalovaný vo svojom\nrozhodnutí v zmysle ktorého: „S prihliadnutím na účel zjednocujúceho stanoviska je preto potrebné\nnahliadať na jeho účinky a „čítať“ jeho obsah ako odporúčanie alebo návod na úvahy pre jednotlivé\nvnútroštátne orgány, ktoré sú vo svojej činnosti povinné zabezpečiť plný účinok smernice Rady č.\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov so zohľadnením aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, aj napriek absencii\nrelevantnej právnej úpravy v rozhodnom období.. Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v bode\n33 nálezu,: „Výkladové zjednocujúce stanovisko nemá normotvornú silu a nemôže účinne zabezpečiť\nči snáď priamo založiť retroaktívnu aplikáciu právnej normy daňového práva. Účelom výkladového\nstanoviska je zjednotiť rozdielnu rozhodovaciu prax formou zjednotenia výkladu sporných otázok,\nnie utvárať právne normy daňového práva, či ukladať povinnosti štátnym orgánom. Od výkladového\nstanoviska nemožno odvodiť retroaktívnu priamu aplikáciu právnej normy, nie je preň dostatočným\nprávnym základom a nemožno takto vyplniť právne vákuum na priznanie náhrady za zadržiavaný\nnadmerný odpočet v prípade daňových kontrol ukončených do 31. decembra 2016. Ak aj stanovisko\nmalo za cieľ dosiahnuť aplikabilitu §79a na tieto sporné prípady, výslovne to neuvádza, hovorí len\no zdržaní sa aplikície druhej vety§ 85ke.“ V bode 34 Nálezu Ústavný súd SR vyslovil, že priama\nretroaktívna aplikácia § 79a zákona o DPH bez zákonného zmocnenia len na základe Zjednocujúceho\nstanoviska najvyššieho súdu na tieto daňové kontroly je ústavne neakceptovateľná. Ústavný súd preto v\nbode 35 uzavrel, že: „Pri rozhodovaní o úrokoch v prípade daňových kontrol ukončených do 31.12.2016\nje potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a skúmať, či bola daňová kontrola\nvykonaná v primeranej lehote s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Kritéria uvedené v neskoršom\nprávnom predpise - v ustanovení § 79a - výška úroku, spôsob jeho určenia a lehota 6 mesiacov\nkontroly počas ktorej sa neúročí je možné vziať podľa názoru Ústavného súdu SR do úvahy ako pomocný\nukazovateľ pri zvažovaní konkrétnych okolností veci na základe priamej aplikácie čl. 183 smernice v\nrámci aktuálnej judikatúra Súdneho dvora EÚ. Nie je však možné §79a zákona o DPH priamo aplikovať,\nbrať za právny základ rozhodnutia s poukazom na stanovisko najvyššieho súdu“.\n\n39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru prezentovaného v predmetnom Náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky má správny súd za to, že tak správca dane ako aj v zhode s ním\nžalovaný vec žalobcu nesprávne právne posúdili, keď o žiadosti žalobcu rozhodli podľa §79a zákona\nč. 222/2004 Z.z. s poukazom na Zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn.: Snj 25/2019 z\n30.10.2019, čím porušili právo žalobcu na jeho súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby\nna vec žalobcu boli aplikované relevantné platné a účinné právne normy za použitia ústavno-súladného\nvýkladu. Aplikáciou ustanovenia § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. na prípad žalobcu u ktorého bola daňová\nkontrola zastavená z dôvodu nezákonnosti porušili zákaz retroaktivity, keď na jeho prípad aplikovali\nustanovenie §79a zákona č. 222/2004 Z.z. na základe zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn.: Snj 25/2019 z 30.10.2019, ktoré, ako to už vyslovil Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo vyššie uvedenom Náleze nemá normotvornú silu a nemôže účinne zabezpečiť či snáď\npriamo založiť retroaktívnu aplikáciu normy daňového práva.\n40. Správny súd uvádza, že tak, ako na to poukázal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II.\nÚS 152/2025 zo dňa 11. júna 2025 z obsahu stanoviska najvyššieho súdu, na ktorý poukazuje žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí vyplýva, že najvyšší súd uprednostnil prístup k riešeniu právneho vákua\naplikáciou § 79a zákona o DPH aj na tie prípady daňových kontrol, ktoré skončili do 31. decembra 2016\ns tým, že nejde o analogickú aplikáciu tohto ustanovenia, ale o odmietnutie aplikácie § 85ke zákona\no DPH z dôvodu jeho rozporu s právom únie, ktoré má prednosť. Ustanovenie § 79a zákona o DPH\npovažoval najvyšší súd za dostatočne určité pravidlo na priznávanie úrokov zo zadržaného nadmerného\nodpočtu počas daňových kontrol skončených do 31. decembra 2016. Ústavný súd konštatoval, že §\n79a nadobudol účinnosť 1. januára 2017 a nie je možné ho bez výslovného pozitívneho zákonného\nzmocnenia aplikovať aj na prípady, ktoré nastali pred jeho účinnosťou.\n41. S ohľadom na uvedené správny súd konštatuje, že právny názor obsiahnutý v napadnutom rozsudku\na teda, že na preskúmavanú vec bolo potrebné aplikovať súčasnú právnu úpravu je nesprávny. Názor\nžalovaného a správcu dane, ktorí priamo aplikovali retroaktívne § 79a zákona o DPH na prípad žalobcu\nbez zákonného zmocnenia len na základe zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu je nezákonný.\n42. Pokiaľ žalobca poukazoval na § 165 ods. 7 Daňového poriadku a ním tvrdené premietnutie celého\nrežimu sankčných úrokov podľa zákona o správne daní do právnej úpravy Daňového poriadku, správny\nsúd túto argumentáciu nevzhliadol dôvodnou.\n43. Účelom § 165 ods. 7 Daňového poriadku nebolo v celku „preklopiť“ právnu úpravu sankčného úroku\ndo Daňového poriadku. Ustanovenie § 165 ods. 7 Daňového poriadku podľa názoru správneho súdu\nreaguje na skutočnosť, že právna úprava úrokov a úrokov z omeškania sa v Daňovom poriadku, v\nporovnaní so zákonom o správe daní, podstatne zmenila (čo do výšky ako aj dôvodov vzniku). V súlade s\nprincípom právnej istoty a legitímnych očakávaní preto zákonodarca predmetným ustanovením poskytol\nochranu takým nárokom na sankčný úrok, ktoré síce vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, avšak\nešte neboli príslušnými orgánmi a ich rozhodnutiami vyčíslené a vyplatené. Takéto nároky podľa zákona\no správe daní sa považujú za úrok z omeškania podľa § 156 a nasl. Daňového poriadku, pričom Daňový\nporiadok v úprave úroku z omeškania upravuje aj ich výšku a procesný postup určenia - vyrubenie (§\n156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku).\n44. Z hľadiska uplatnenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku je tak rozhodujúce, či nárok na sankčný\núrok, resp. titul, z ktorého tento nárok vzniká, vznikol za účinnosti zákona o správe. Správny súd v\ntomto kontexte dáva do pozornosti, že žalobca svoj nárok na sankčný úrok vyvodzoval z toho, že\ndaňovou kontrolou a súvisiacim vyrubovacím konaním nebol preukázaný rozdiel dane, resp. rozdiel v\nuplatnenom nadmernom odpočte. Tento nárok však s odkazom na § 35b ods. 5 zákona o správe daní\nmohol vzniknúť až v nadväznosti na konečné právoplatné rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, teda až\nv nadväznosti na ukončenie vyrubovacieho konania dňa 24. októbra 2018. K ukončeniu vyrubovacieho\nkonania právoplatným rozhodnutím došlo až za účinnosti Daňového poriadku.\n45. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že na prípad žalobu nemožno aplikovať právnu úpravu sankčného\núroku podľa § 35b zákona o správe daní a zároveň Daňový poriadok ani iná vnútroštátna právna úprava\nv rozhodnom období neupravovala podmienky vzniku a uplatnenia takéhoto nároku.\n\n46. Správny súd k uvedenému uvádza, že správne orgány boli povinné vo svojej rozhodovacej činnosti\nzohľadniť úniové prvky žalobcovho právneho problému, s riešením ktorým sa na nich obrátil, a skrz svojej\nrozhodovacej činnosti zabezpečiť plný účinok smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) a s ňou súvisiacej rozhodovacej\nčinnosti Súdneho dvora (reflektujúc aj korelujúcu nálezovú judikatúru Ústavného súdu). Napriek absencii\nrelevantnej vnútroštátnej úpravy v rozhodujúcom období bolo ich povinnosťou reflektovať vo vertikálnych\nprávnych vzťahoch priamy účinok smernice, a prípadné dôvody jeho neaplikability aj náležite pomenovať\nv odôvodneniach svojich rozhodnutí. Vo veciach úrokov v prípade daňových kontrol ukončených do 31.\ndecembra 2016 je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora a skúmať, či bola daňová kontrola\nvykonaná v primeranej lehote s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.\n47. Na základe priamej aplikácie čl. 183 smernice v spojení s judikatúrou Súdneho dvora možno dospieť\nk záveru, že v prípade, ak zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami\nvo výške nadmerného odpočtu, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť\nkompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality (uznesenie vo\nveci Kovozber z 21. októbra 2015,C-120/15, bod 23, a tam citovaná judikatúra).\n48. Súdny dvor tiež uviedol, že hoci v prípade neexistencie úniovej právnej úpravy prináleží\nvnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu ustanoviť podmienky, za ktorých majú byť\ntakéto úroky zaplatené, najmä úrokovú sadzbu a spôsob výpočtu týchto úrokov, tieto podmienky musia\ndodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity, ako aj zásadu daňovej neutrality (rozsudok vo veci SoleMizo a Dalmandi Mezőgazdasági z 23. apríla 2020).\n49. Ústavný súd v už citovanom náleze poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej hoci\nčlenské štáty majú určitú slobodu pri ustanovení podmienok uvedených v čl. 183 smernice, tieto\npodmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná\nznášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo sčasti. Uvedené podmienky musia najmä umožniť, aby\nmohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného\nodpočtu DPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti\nalebo porovnateľným spôsobom a prijatý spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú\nosobu predstavovať finančné riziko. Ak by zdaniteľná osoba nemala nárok na úroky z omeškania v\nprípade, že k vráteniu nadmerného odpočtu DPH nedôjde v primeranej lehote, vznikla by jej tým ujma,\nčo je v rozpore so zásadou daňovej neutrality (rozsudok z 12. mája 2021, technorent International a i.\nC-844/19, EU:C:2021:378, body 36 až 39). Aj keď čl. 183 smernice neustanovuje povinnosť platiť úroky\nz nadmerného odpočtu DPH, ktorý sa má vrátiť, ani nespresňuje okamih, od ktorého by takéto úroky mali\nboli splatné, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby finančné straty s tým vzniknuté\nv dôsledku vrátenia nadmerného odpočtu DPH vykonaného po primeranej lehote boli kompenzované\nzaplatením úrokov z omeškania.\n50. Správny súd záverom konštatuje, že žalobcovi prináležia úroky z nadmerného odpočtu DPH, ktorý\nmu bol vrátený a správne orgány sú pri určovaní okamihu, od ktorého sú tieto úroky splatné a pri\nurčení ich výšky povinné zohľadniť judikatúru Súdneho dvora a tak, ako na to poukázal aj Ústavný\nsúd v citovanom náleze aj keď priama aplikácia § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. nie je možná, toto\nustanovenie, je možné vziať do úvahy ako pomocný ukazovateľ pri zvažovaní konkrétnych okolností\nveci na základe priamej aplikácie čl. 183 smernice v rámci aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ za\nzohľadnenia právnych záverov aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, pokiaľ ide o primeranosť lehoty a výšku úroku (k tomu pozri závery obsiahnuté v rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/42/2020 z 21.07.2025, pozn.).\n51. Vzhľadom na uvedené závery stratili opodstatnenie ďalšie žalobcove námietky (nevysporiadanie sa\ns jeho odvolacími námietkami, pozn.) význam a preto sa nimi správny súd nezaoberal.\n52. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že\nrozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.\nc) SSP) z dôvodu ktorého obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd\npreskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a)\nv spojení s ods. 4 SSP).\n\n53. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho\nsúdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v\nodôvodnení rozsudku.\n54. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n55. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný v tomto konaní, správny súd mu priznal proti\nžalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\n56. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}