{"guid": "15abe463-0e08-4e75-9196-ca8df972dabc:0626c07e-f0fb-4074-acd9-e94d54822088", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200288.5", "spisova_znacka": "PO-7Sa/15/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/15/2020 z 22. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. januára 2025, sp. zn. PO-7Sa/15/2020, ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200288.5", "identifikacne_cislo": "8020200288", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2025-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 42 ods. 1 písm. m) zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-39.odsek-6", "nazov": "§ 39 ods. 6 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-39.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-42", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0626c07e-f0fb-4074-acd9-e94d54822088", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200288.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200288.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200288.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-7Sa/15/2020\n8020200288\n22. 01. 2025\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2025:8020200288.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát, Hlavná 11,\nPrešov, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na červený most 3946,\n811 08 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83,\nBratislava, IČO: 47 232 765, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nPUSR-2020/26558-2/17816/20/NEM zo dňa 17.03.2020, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Krajský pamiatkový úrad Prešov, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.\nKPUPO-2019/15783-14/89742/Zj zo dňa 31.10.2019 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na\núseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 42 ods. 1 písm. i), m) zákona\nč. 49/2002 Z.z.\no ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „Pamiatkový zákon“), začo mu uložil pokutu vo výške 1.000\n€ a náhradu trov konania.\n2. Priestupku sa mal žalobca dopustiť na skutkovom základe tak, že dňa 31.07.2018 v čase od 19.30\nhod. do 22.30 hod. v obci Janovce okr. A., vybavený vyhľadávacími prostriedkami (detektor kovov zn.\nMinelab EQX 11 a 1 ks ručný dohliadavač zn. Pro-Find 35) a dvomi motykami údajne pri vyhľadávaní\nmeteoritov, vykopal z miesta nálezu a prechovával archeologický nález – olovenú plombu z vreca na\nobilie z 2 pol. 19. storočia. Uvedeného skutku sa mal dopustiť spolu s ďalšou osobou M.D.\n3. Po odvolaní žalobcu druhostupňový správny orgán – žalovaný – Pamiatkový úrad Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím PUSR-2020/26558-2/17816/20/NEM zo dňa 17.03.2020, toto odvolanie zamietol\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu podal žalobca správnu\nžalobu.\nStručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí\n4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vo veci začal konať po postúpení\nveci Okresným riaditeľstvom PZ Poprad, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania\n\na znehodnocovania archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, avšak\nvýsledky vyšetrovania nepreukázali, že ide o trestný čin, ale mohlo by ísť o priestupok.\n5. V konaní bol vypočutý žalobca, ktorý sa bránil najmä tým, že hľadal meteority a nemal vedomosť\no tom, že sa jedná o archeologickú lokalitu. Ďalej bol osobne vypočutý svedok, ktorý páchateľov udal,\na ktorý opísal priebeh deja tak, že to nebolo po prvý krát čo videl podozrivé autá s obdobnými nápismi\nna danom mieste. Uviedol, že dve osoby vystúpili z auta, mali batohy, bolo evidentné, že tam mali\nprístroje na hľadanie. Bolo asi 18:00 hod, auto parkovalo pri kostole, bolo to v júni minulého roku. Išli\nsmerom k archeologickej lokalite, videl ich zo vzdialenosti cca 1 km. Nato vec oznámil archeológovi\nArcheologického ústavu SAV Nitra, pracovisko Spišská nová ves. Zároveň bola vykonaná obhliadka\nmiesta činu. Správny orgán vyhodnotil motív hľadania meteoritov ako nepravdepodobný, keď poukázal\nna čas hľadania, žiadne žalobcove vedomosti o tejto problematike, vyjadrenia odborníka na meteority,\n(bývalého vedeckého pracovníka SAV) či vysokú cenu za vyhľadávacie nástroje. Poukázal na verejne\ndostupný územný plán obce Jánovce, kde sú archeologické lokality vyznačené.\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagujúc na námietky žalobcu uviedol, že to že žalobca vykopal\nz miesta nálezu a vyzdvihol a prechovával archeologický nález bolo preukázané orgánom činným\nv trestnom konaní. K námietke stotožnenia miesta nálezu žalovaný uviedol, že vyhľadávanie pomocou\ndetekčných zariadení platí vo všeobecnosti a nielen v archeologickej lokalite. K námietke tvrdeného\nznemožnenia postupu obvinenému, ako osoby, ktorá nájde archeologický nález, oznámiť túto skutočnosť\nžalovaný uviedol, že žalobca popieral, že by sa jednalo o archeologický nálezu. Námietka neúčasti na\nvýsluchu svedka je nedôvodná, žalobca si neprevzal predvolanie. Nedôvodné je aj namietanie označenia\nžalobcu ako „recidivistu“ keďže na uvedenej okolnosti nebolo postavené rozhodnutie. Spochybnenie\nsvedka – pracovníka SAV vyhodnotil žalovaný rovnako ako nedôvodné ako aj námietku neoznačenia\narcheologickej lokality, keď takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho predpisu.\nPodstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia k žalobe, repliky a dupliky\n7. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 25.5.2020 domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, prvostupňového správneho rozhodnutia a náhrady trov konania.\n8. V žalobe žalobca namietal predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom konkrétne\nnamietal:\n- žalovaný nezisťoval vlastníka motorového vozidla zn. SEAT LEON ev. č. 867 EI, ktoré identifikoval\nsvedok, pričom obchodná spoločnosť, v ktorej je žalobca jediným konateľom nikdy nevlastnila takéto\nvozidlo;\n- nie je zrejmé, že priestupok tak ako je uvedený v skutkovej vete, bol priestupkom na úseku ochrany\npamiatkového fondu archeologických nálezov a archeologických nálezísk;\n- nie je zrejmé ani to, čo obvinený z priestupku „vykopal, z miesta nálezu vyzdvihol a prechovával“ bol\narcheologický nález, nebolo stotožnené ani miesto nájdenia;\n- žalobcovi bol znemožnený postup, ktorým by sám ohlásil archeologický nález;\n- problematická je existencia archeologickej lokality a s tým spojená otázka či o nej žalobca mal alebo\nmohol vedieť;\n- obrana žalobcu v tom, že bol hľadať meteority nebola žalovaným uspokojivo vyvrátená;\n- nálezisko nebolo riadne označené, preto žalobcu nemožno obviňovať z toho, že sa zdržiaval na danom\nmieste za iným účelom ako sám uviedol – hľadanie meteoritov;\n- nedošlo k preukázaniu toho, že sa v danom prípade jednalo o archeologický nález a aby činnosť, ktorá\nje popísaná v skutkovej vete bola žalobcom vykonávaná na archeologickom nálezisku;\n- výška pokuty je absolútne neprimeraná a nezodpovedá charakteru údajného protiprávneho konania,\nsprávny orgán k výške pokuty nevykonal žiadne dokazovanie;\n- z výroku rozhodnutia nie je zrejmé v súlade s akým ustanovením Pamiatkového zákona bola\nobvinenému ukladaná pokuta;\n- žalovaný vykonal vo veci strohé dokazovanie a vzhľadom na všetky uvádzané okolnosti mal postupovať\nv súlade so zásadou in dubio pro reo.\n9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 24.6.2020 reagujúc\nna jednotlivé žalobné body.\n\n- poukázal na § 5 pamiatkového zákona, ktorý definuje archeologický nález, pričom žalobcom nájdená\nvec tieto parametre spĺňa, či bol archeologický nález nájdený v archeologickej lokalite nie je relevantnou\notázkou vo vzťahu k § 42 ods. 1 písm. m) Pamiatkového zákona;\n- obhajoval odbornosť zamestnanca, ktorý vo veci vydal stanovisko;\n- povinnosť uviesť konkrétne ustanovenie na základe ktorého bola žalobcovi uložená sankcia striktne\nnevyplýva ani zo zákona o priestupkoch;\n- skutočnosť že žalobca vykopal, z miesta nálezu vyzdvihol a prechovával archeologický nález bola\npreukázaná už orgánom činným v trestnom konaní;\n- poukázal na §39 ods. 6 Pamiatkového zákona v zmysle ktorého nepovolený zber, premiestňovanie\nhnuteľného nálezu, jeho neoprávnená držba a vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa\nzakazujú, územie na ktorom operoval žalobca nie je dostatočne preskúmané, je dôvodný predpoklad,\nže rozsah archeologických lokalít je omnoho väčší;\n- nedošlo k znemožneniu práva žalobcu ohlásiť vec na Pamiatkový úrad nakoľko sám popieral, že sa\njedná o archeologický nález a už pred príchodom polície bol povinný urobiť opatrenia v zmysle §40\nPamiatkového zákona, čo neurobil;\n- otázkou vlastníctva žalobcom uvádzaného motorového vozidla sa nezaoberal, nakoľko to nemalo pre\nrozhodnutie žiadny význam;\n- označenie archeologického náleziska nepredpisuje žiadny právny predpis, aj laikovi musí byť zrejmé,\nže pokiaľ pracuje s detektorom kovov je predpoklad, že nájde archeologický nález;\n- preukázanie motívu sa pri priestupkoch nevyžaduje.\n10. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu repliku zo dňa\n19.08.2024. V replike zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, predovšetkým poukazoval na\nnedostatočne zistený skutkový stav, nepreverenie motorového vozidla, absentuje akýkoľvek dôkaz\no tom, že vec bola nájdená na archeologickom nálezisku, nedošlo k stotožneniu miesta nálezu, žalobca\nnemohol mať vedomosť o existencii archeologickej lokality a toto miesto ako tvrdí aj žalovaný nebolo\nevidované.\n11. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu duplikou zo dňa\n24.09.2024, v ktorej zopakoval niektoré časti zo svojho predchádzajúceho vyjadrenia.\nKonanie na správnom súde\n12. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 22.01.2025 rozsudok, ktorým žalobu zamietol.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\nVýber z relevantnej právnej úpravy\n13. Podľa § 2 ods. 5 prvej vety Pamiatkového zákona archeologický nález je hnuteľná vec, ktorá je\ndokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo\nnachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.\nPodľa § 42 ods. 1 písm. i) Pamiatkového zákona priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa\ndopustí ten, kto spôsobí svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky, pamiatkového\núzemia, alebo ich ochranného pásma, archeologického nálezu, alebo archeologického náleziska, alebo\nohrozuje ich ochranu.\nPodľa § 42 ods. 1 písm. m) Pamiatkového zákona priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu\nsa dopustí ten, kto vykonáva bez rozhodnutia krajského pamiatkového úradu pamiatkový výskum na\nkultúrnej pamiatke, pamiatkovom území alebo archeologickom nálezisku alebo neoprávnene vyhľadáva,\nvykope alebo z miesta nálezu vyzdvihne, premiestni alebo prechováva archeologický nález.\n\nPodľa § 42 ods. 2 písm. b), písm. c) Pamiatkového zákona Krajský pamiatkový úrad môže uložiť fyzickej\nosobe pokutu vo výške do 100 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v odseku 1 písm. h) až k),do\n200 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v odseku 1 písm. l) až q).\nPodľa § 40 ods. 3 Pamiatkového zákona nález sa musí ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským\npamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné\ndni odo dňa oznámenia nálezu. Do obhliadky krajským pamiatkovým úradom je nálezca povinný\nvykonať všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu,\nznehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného\nmiesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba podľa prvej vety metódami archeologického\nvýskumu. Ak archeologický nález vyzdvihne oprávnená osoba podľa prvej vety, je povinná krajskému\npamiatkovému úradu predložiť najneskôr do desiatich dní od vyzdvihnutia nálezu správu o náhodnom\narcheologickom náleze; správa o náhodnom archeologickom náleze obsahuje informácie o lokalizácii\nnálezu, metodike odkryvu, rámcovom datovaní a fotodokumentáciu nálezovej situácie.\nPodľa § 39 ods. 6 Pamiatkového zákona nepovolený pamiatkový výskum alebo výkop na kultúrnej\npamiatke, pamiatkovom území, archeologickom náleze alebo archeologickom nálezisku, ako aj\nnepovolený zber, premiestňovanie hnuteľného nálezu, jeho neoprávnená držba a vyhľadávanie\npomocou detekčných zariadení sa zakazujú. Povrchový zber a nedeštruktívna prospekcia oprávnenými\nprávnickými osobami podľa § 36 ods. 4 sa nepovažujú za nepovolený pamiatkový výskum.\nPodľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nalebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n14. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo\nveciach správneho trestania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná\na je potrebné ju zamietnuť.\n15. Súd po dôkladnom oboznámení sa s vecou dospel k silnej potrebe v prvom rade poukázať na zdravý\nrozum. Pytliak prichytený v noci s loveckou zbraňou vo vychýrenom poľovníckom revíri môže tvrdiť, že\nsi šiel športovo zastrieľať a strelená srnka prehodená cez jeho plece je domáceho odchovu, otázne však\nje, kto je takémuto tvrdeniu ochotný uveriť. Príbehu žalobcu o tom, že šiel hľadať meteority neuveril\nsprávny orgán na prvom ani druhom stupni a v žiadnom prípade mu neuveril ani správny súd.\n16. Správnemu orgánu na prvom stupni slúži ku cti, že dokonca vykonal dokazovanie vo vzťahu\nk bizarnému tvrdeniu žalobcu o hľadaní meteoritov, kde dokonca oslovil erudovaného odborníka na danú\nproblematiku. Tu správne poukázal nato, že žalobca disponoval drahým zariadením na vyhľadávanie\nkovov, hľadal v noci, v lokalite kde žiadny meteorit nespadol, pravdepodobnosť nájdenia je rovná de facto\nnule, žalobca nie je členom žiadneho združenia zaoberajúcim sa meteoritami, žalobca o meteoritoch\nnemal žiadne vedomosti, teda skutočnosti jasne nasvedčujúce tomu, že žalobca žiadne meteority\nnehľadal. Žalobca v konaní nevyprodukoval zhola nič a dokonca ani len netvrdil čokoľvek, čo by mohlo\nnasvedčovať jeho záujmu v hľadaní meteoritov.\n17. K nevydarenej žalobcovej obrane súd dodáva, že pokiaľ by skutočne hľadal meteority, dokonca keby\nsa mu to podarilo preukázať, dokonca keby aj vytiahol z vrecka nájdený meteorit, aj tak by bol v zmysle\nPamiatkového zákona za svoje konanie postihnuteľný, pretože vykopal zo zeme archeologický nález.\n18. Obdobného razenia je aj charakter obrany žalobcu, že mu bol znemožnený postup, ktorým by\nnájdený archeologický nález sám ohlásil. Ako uviedol žalovaný, žalobca si sám protirečí, keď na jednej\nstrane tvrdí, že sa v danom prípade sa nejedná o archeologický nález, a postup si v danom prípade\nznemožnil sám žalobca tým, že vykopal zo zeme archeologický predmet a tento odniesol, čím porušil\nustanovenie § 40 ods. 3 Pamiatkového zákona, ktoré vyžaduje ponechanie nálezu bez zmeny až do\nobhliadky krajským pamiatkovým úradom.\n\n19. K tvrdeniu žalobcu, že nie je zrejmé, že „vykopal, z miesta nálezu vyzdvihol a prechovával“\nsúd poukazuje na znenie § 42 ods. 1 písm. m) Pamiatkového zákona v zmysle ktorého nie je ani\npodstatné, či žalobca predmet zo zeme vykopal, pretože pre naplnenie obsahu tohto ustanovenia plne\npostačuje, ak predmet prechovával. Skutočnosť, že žalobca archeologický nález prechovával je bez\nakýchkoľvek pochybností preukázaná, keď žalobca bol takmer prichytený priamo pri páchaní priestupku,\nresp. bezprostredne po ňom, pričom vykopaný nález sám odovzdal, je teda nadovšetko zrejmé, že\narcheologický nález prechovával. Skutočnosť, že ho prechovával po nie dlhú dobu nemá žiadny význam.\n20. Súd sa nestotožnil so žalobcovou námietkou, že správny orgán nezisťoval vlastníka automobilu\nSEAT LEON. Predmetný automobil identifikoval svedok, avšak vo vzťahu ku skutku, za ktorý žalobca\nnebol uznaný vinným. Jednalo sa o automobil, ktorý mal byť na mieste činu dlhé obdobie pred spáchaním\nskutku, a teda s vecou nijako nesúvisí. Keďže sa žalobca vehementne domáha preskúmania tejto\nskutočnosti, je zrejmé, že on ani jeho spoločnosť tento automobil nevlastnila. Skutočnosť, že žalobca\nnikdy nebol vlastníkom vozidla, ktoré videl svedok na mieste činu dlhé obdobie pred spáchaním skutku\nnemá pre vec a pre skutok pre ktorý bol uznaný za vinného žiaden význam. Žalobca nebol postihnutý\nza recidívu.\n21. Skutočnosť, že vo veci podal odborné vyjadrenie zamestnanec správneho orgánu, ktorý rozhodoval\naj o vine nie je vo veci relevantné. Niet subjektu, ktorý by bol na podanie odborného vyjadrenia\npovolanejší ako orgán štátnej správy, na úseku ochrany pamiatkového fondu. V právnom štáte nie\npodľa názoru súdu bez ďalších konkrétnych dôkazov možné úspešne namietať zaujatosť odborného\nzamestnanca orgánu zároveň rozhodujúceho o subjektívnych právach a povinnostiach účastníka\nkonania. Podávanie odborných stanovísk a vyjadrení správnym orgánom, ktorý zároveň rozhoduje aj vo\n„veci samej“ je bežným postupom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých oblastiach verejnej správy. Preto ak\nmal žalobca pocit, že konkrétny zamestnanec by mohol byť voči nemu zaujatý, mal k tomu produkovať\ndôkazy, čo však neurobil. Pokiaľ tiež žalobca spochybňuje, či ním nájdený predmet je archeologický\nnález, odkazuje ho súd na Základné pojmy Pamiatkového zákona, ktorý jasne v § 2 ods. 5 definuje čo\nje archeologickým nálezom, pričom žalobcom nájdený predmet túto definíciu do písmena napĺňa.\n22. Súd sa v nijakom zmysle nestotožnil ani so žalobnými bodmi týkajúcimi nestotožnenia miesta\narcheologického nálezu, označenia tohto miesta, jeho charakteru či vedomosti o tom, či žalobca mal\nči mohol vedieť o takejto lokalite. Označenie archeologického náleziska správnym orgánom nevyplýva\nzo žiadneho predpisu, preto je argumentácia týmto smerom zbytočná. Pre naplnenie ustanovenia\n§ 42 ods. 1 písm. m) sa nevyžaduje, aby bol archeologický nález vyzdvihnutý v archeologickej\nlokalite. Pre naplnenie ustanovenia § 42 ods. 1 písm. i) zas postačuje spôsobenie nepriaznivej zmeny\narcheologického nálezu či dokonca len ohrozenie jeho ochrany. Je potrebné v tejto súvislosti vziať\nv úvahu fakt, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol už správny orgán prvého stupňa a síce, že nie je\nrelevantná finančná hodnota nájdeného nálezu, ale hodnota spoločenská, ktorá je mnohonásobne\nvyššia, a to z dôvodu, že na rozdiel od archeológa, detektorista nerozozná a ani nezdokumentuje\nsúvislosti nálezu a tieto sú často krát oveľa dôležitejšie ako samotný predmet a spätne ich už\nnemožno rekonštruovať. Nepriaznivá zmena archeologického nálezu a ohrozenie jeho ochrany bola\nžalobcovi preukázateľne dokázaná. K uvedenému je potrebné zdôrazniť aj to, že v zmysle § 39 ods.\n6 Pamiatkového zákona vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa zakazuje. Už len samotné\nvyhľadávanie je teda minimálne ohrozením arecheologických nálezov ako takých.\n23. K vyššie uvedeným otázkam žalobca vytvoril aj takú konštrukciu, že bola nesprávne založená vecná\npríslušnosť prvostupňového správneho orgánu. Žalobca uvádza, že pokiaľ prvostupňový správny orgán\nsvoju vecnú príslušnosť vyvodzuje len z citácie dikcie ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na\n§ 9 ods. 5 Pamiatkového zákona, nie je zrejmé, aby priestupok obvineného z priestupku tak, ako je tento\nvyvodený v skutkovej vete správneho rozhodnutia bol priestupkom na úseku ochrany pamiatkového\nfondu (...). Pochybenie prvostupňového orgánu uznal aj odvolací orgán (neboli uvedené písm. h) a i) pri §\n11 ods. 2), hoc mal toto pochybenie napraviť vo výroku, nielen v odôvodnení, nedošlo týmto k porušeniu\nvecnej pôsobnosti správneho orgánu, ktorá je daná zákonom. V ďalšom bola argumentácia žalobcu\nnezrozumiteľná, súdu nebolo zrejmé, kam ňou žalobca smeruje. Nepochybne, ak by sa nejednalo\no archeologický nález, žalobca by nemal detektor, nešlo by o priestupok a konajúce správne orgány by\nnaozaj neboli vecne príslušné. Čo však týmto chcel žalobca povedať, nevedno.\n\n24. Rovnako ako žalobcovi, aj správnemu súdu sa výška uloženej pokuty javí ako neprimeraná.\nAvšak z opačného uhla pohľadu. Súd žalobcovi pripomína, že horná hranica pokuty za predmetný\npriestupok je 200 násobok sumy, ktorá mu bola uložená. K uvedenému správny súd dodáva, že\nnedisponuje právomocou moderovať výškou pokuty smerom nahor. Moderácia pokuty smerom nadol\nnebola navrhovaná. Je potrebné, aby si žalobca uvedomil, aké hodnoty svojím konaním porušil a ohrozil.\nJedná sa o kultúrne dedičstvo, históriu, hodnoty ktoré dotvárajú a formujú národ, jeho svojbytnosť,\nštátnosť, sebavedomie.\n25. Na dennej báze môžeme vidieť, čo sa deje s mienkou spoločnosti, ktorá stráca zmysel veriť vedcovi\na radšej uverí laikovi na sociálnej sieti. Týmto konštatovaním chcel súd povedať to, že v dnešnom\nsvete je nanajvýš potrebné, aby štát chránil vedu pred názorom či konaním nepovolanej osoby. Je psou\npovinnosťou štátu chrániť vedu a vedcov – v našom prípade archeológov a ich výskum pred rukou laika,\na takáto ochrana je možná aj cez prizmu výšky uloženej pokuty, ktorú súd v žiadnom ohľade nepovažuje\nza vysokú. Aj z § 1 ods. 2 Pamiatkového zákona vyplýva, že pamiatkový fond je významnou súčasťou\nkultúrneho dedičstva, ktorého zachovanie je verejným záujmom.\n26. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu podľa ktorej žalovaný dostatočne neodôvodnil\nrozhodnutie o výške pokuty a nevykonal k nej žiadne dokazovanie. K dokazovaniu opäť žalobca\nneuviedol, aké má na mysli, správnemu súdu nie je jasné, aké vykonanie dokazovania by si žalobca\nvo vzťahu k výške uloženej pokuty predstavoval. Výška uloženej pokuty bola riadne odôvodnená, keď\nsprávny orgán určil výšku podľa výšky nákladov na realizáciu archeologického výskumu na ploche\nnovostavieb rodinných domov.\n27. Žalovaný nemohol postupovať podľa zásady in dubio pro reo tak ako to požaduje žalobca, nakoľko\nnemal vo veci žiadne pochybnosti a nemá ich ani správny súd. Žalovaný vykonal dôkladné dokazovanie,\na tak ako je vyššie uvedené dokonca nadprácu a v dostatočnej miere preukázal, že priestupok tak ako je\nuvedené v rozhodnutí sa stal a spáchal ho práve žalobca. Správny súd ohľadom dokazovania poukazuje\nna výpovede svedka a samotného obvineného, ktorý bol prichytený bezprostredne po dokonaní činu,\nna zabezpečené odborné vyjadrenia, na vykonanie obhliadky a teda bolo zabezpečené dostatočné\npenzum dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu. Zároveň súd poukazuje aj nato, že okrem návrhu\nna prešetrenie vlastníctva motorového vozidla sám žalobca v zásade nič iné dokazovať nenavrhol. Návrh\nna ďalšie preukazovanie skutočnosti, že žalobca hľadal meteority považuje súd s ohľadom na vyššie\nuvedené za absolútne neproduktívne.\n28. Vykonanie dokazovania vo vzťahu k nájdeniu motívu je v danom prípade nadbytočné. Hoc sa v danej\nmiere súd plne nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že motív je vo vzťahu k priestupkom\nirelevantný, pričom pri priestupkoch postačuje aj nedbanlivostné konanie. Treba dať na pravú mieru,\nže motív je obligatórnym znakom skutkovej podstaty len úzkeho okruhu trestných činov, a to tých, pri\nktorých to vyžaduje ich skutková podstata (napr. vražda v úmysle získať majetkový prospech). Motív\ntrestného činu (priestupku) len dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu, a to aj\nu trestných činov nedbanlivostných – tu sa však môže vždy jednať len o motív vôľového konania, ktoré\nje zložkou uvedeného trestného činu, a podľa svojho významu môže byť motív posudzovaný buď ako\nokolnosť priťažujúca alebo naopak poľahčujúca.\n29. S jediným žalobným bodom s ktorým sa súd stotožnil je neuvedenie konkrétneho ustanovenia\npri výroku o uloženej sankcii. Žalovaný síce správne uviedol, že zákon o priestupkoch uvedené\nnevyžaduje, avšak jedná sa o bežný štandard v prípade trestného konania, ku ktorému by sa malo\nsvojimi zásadami približovať aj konanie o priestupkoch. Malo by byť bežným štandardom, konkrétne\nustanovenie zákona uvádzať aj v priestupkových rozhodnutiach. Uvedené pochybenie však nebolo\nzásadného charakteru a zároveň nebolo spôsobilé privodiť vo veci iné rozhodnutie, preto súd nepristúpil\nna zrušenie rozhodnutia z tohto dôvodu.\n30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých\núčastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom\nani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné\nod žalobcu spravodlivo požadovať.\n\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\ndo 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d/ návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\n(§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nkrajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1\npísm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod\nkasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským\nsúdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}