{"guid": "5f8279d6-c3c2-4831-9e43-6a625d68fd19:91af4a6e-5ee0-4bd0-b724-b39e47c7218d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200093.2", "spisova_znacka": "KE-6Sa/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6Sa/5/2023 z 30. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. mája 2025, sp. zn. KE-6Sa/5/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200093.2", "identifikacne_cislo": "7023200093", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2025-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65a).odsek-4", "nazov": "§ 65a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65a).odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-118.odsek-4", "nazov": "§ 118 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-118.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1", "nazov": "§ 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "nazov": "§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/76/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/76/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/76-1959/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/114/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/114/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/114-1998/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65a", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-118", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-6", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-14", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-129", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-130", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-2", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-174", "/SK/ZZ/1959/76#paragraf-33", "/SK/ZZ/1998/114#paragraf-89", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-2", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-15", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91af4a6e-5ee0-4bd0-b724-b39e47c7218d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200093.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200093.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200093.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6Sa/5/2023\n7023200093\n30. 05. 2025\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2025:7023200093.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcov: 1/\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX; 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX a 3/\nD. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, všetci kvalifikovane právne zastúpení advokátom: JUDr.\nMarián Ďurina, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava 3, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej\npoisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. XXX XXX XXXX X z 20.04.2020, vo veci starobného dôchodku a jemu predchádzajúceho\nadministratívneho konania, v štádiu konania po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Ssk/30/2021 z 30.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Konanie o žalobe žalobcov 2/ a 3/ zastavuje.\nII. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 20.04.2020, ako\naj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 20.11.2019 a\nvec vracia na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie.\nIII. Žalobcovia 2/ a 3/ a žalovaný nemajú právo na náhradu trov prvostupňového správneho súdneho\nkonania a kasačného konania.\nIV. Žalobkyni 1/ priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nprvostupňového správneho súdneho konania a kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou 14.05.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa\nprávny predchodca žalobcov t. č. už neb. E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX (ďalej\nlen „pôvodný žalobca“), domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z\n20.04.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX\nXXX XXXX X z 20.11.2019 vo veci žiadosti pôvodného žalobcu o priznanie mu starobného dôchodku,\naby boli tieto rozhodnutia zrušené, vec aby bola vrátená SP-ni na ďalšie konanie a žalobcovi, aby bola\npriznaná náhrada trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva\nv správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach\n(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe pôvodného žalobcu,\nv zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023,\nnáhodnými technickými prostriedkami pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu.\n\n3. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu, správny súd uznesením č. k. KE-6 Sa/5/2023-18 z 18.01.2024\nrozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu, t.j. so žalobcami 1/ až 3/ (spolu ďalej\nlen „žalobcovia“).\nAdministratívne konanie\n4. Podľa žalovaným predloženého dávkového spisu, žalobca žiadosťou spísanou na tlačive Sociálnej\npoisťovne 30.09.2019, žiadal o priznanie mu starobného dôchodku počnúc od 20.09.2017.\n5. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej tiež aj len „SP“), ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.\nXXX XXX XXXX X z 20.11.2019 rozhodla o zamietnutí žiadosti pôvodného žalobcu o starobný dôchodok\na to podľa § 65 s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č.\n100/1988 Zb.“).\nSP svoje rozhodnutie odôvodnila poukazom na to, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia č. 6565404024295500/2017 zo 07.08.2017 bol žalobcovi podľa § 33 zákona č. 76/1959\nZb. o niektorých služobných pomeroch vojakov priznaný výsluhový príspevok počnúc od 01.07.1993,\nktorý príspevok sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov\na podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, považuje\nza výsluhový dôchodok. Na priznanie nároku na výsluhový príspevok a určenie jeho výšky bola žalobcovi\nzohľadnená doba služby v I. kategórii funkcií v rozsahu 12 rokov a 287 dní, ktorá pozostávala z doby\nzákladnej služby vo vojenskej škole od 20.09.1980 do 31.07.1981 v I. kategórii funkcií; z doby náhradnej\nslužby vo vojenskej škole od 01.08.1981 do 31.12.1981 v I. kategórii funkcií, z doby ďalšej služby vo\nvojenskej škole od 01.01.1982 do 13.07.1985 v I. kategórii funkcií a z doby služobného pomeru vojaka\nz povolania od 14.07.1985 do 30.06.1993 v I. kategórii funkcií.\nVzhľadom k tomu, že teda žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené\nna roveň zamestnania I. pracovnej kategórie v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.,\nnezískal najmenej 20 rokov zamestnania, ale získal iba 12 rokov a 287 dní, v tom dôsledku mu nárok\nna starobný dôchodok od 20.09.2017 nevznikol. A keďže zamestnanie I. pracovnej kategórie netrvalo\nu žalobcu k 31.12.1999, tak ako to vyžaduje § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., preto žalobcovi\nnevznikol nárok na starobný dôchodok ani titulom ďalšieho zamestnania podľa § 174 ods. 1 zákona č.\n100/1988 Zb..\nZáverom SP poznamenala, že podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z., sa dôchodkový\nvek od 01.01.2017 upravuje v závislosti od priemernej strednej dĺžky života (veku dožitia) v Slovenskej\nrepublike s tým, že dôchodkový vek stanovuje každoročne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny\nSR opatrením, avšak keďže do rozhodnutia SP nebolo vydané toto opatrenie, ktoré by určilo dôchodkový\nvek, tak u žalobcu výšku jeho dôchodkového veku nie je možné určiť.\n6. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia SP je osobný list dôchodkového poistenia, podľa ktorého, súčet\npočtu dní obdobia dôchodkového poistenia u žalobcu do vzniku nároku na dôchodok je 39 rokov a 114\ndní.\nRozhodnutie SP bolo žalobcovi doručené 03.12.2019.\n7. Pôvodný žalobca svoje odvolanie podané proti rozhodnutiu SP dňa 10.12.2019 odôvodnil tým, že aj\npo ukončení kariéry vojenského pilota bol zamestnaný v civilnom sektore a stále pracuje a aj ku dňu\npodania žiadosti pracuje a ďalej bude pracovať.\nVyjadril nesúhlas s rozhodnutím SP-ne nezapočítať mu zvýhodnený zápočet keď bol pilotom\nnadzvukového bojového lietadla s poukazom, že podľa štatistík armády sa osoby vykonávajúce túto\nslužbu dožívajú nízkeho priemerného veku z dôvodu nadmerného fyzického a psychického zaťaženia\nľudského organizmu pri výkone tejto činnosti.\nPoukázal na nepravdivosť informácií o výkone služby, ktorú vykonával aj počas štúdia na vojenskom\ngymnáziu Jána Žižku v Opave (ďalej len „štúdium v Opave“) od 28.08.1977 do 31.07.1981, ktorú\ndobu SP-ňa bezdôvodne označila ako málo významnú v III. pracovnej kategórie, pričom SP neoznačila\nprávny predpis, podľa ktorého postupovala s tým, že aj počas tohto štúdia pôvodný žalobca pravidelne\nnastupoval do dozorných služieb na rote v súlade s rozkazmi veriteľa, pričom už v druhom ročníku\ntohto štúdia sa stal vojakom, keďže 20.09.1978 dovŕšil 16 rokov veku, takže podľa branného zákona č.\n92/1949 Zb. sa mohol stať vojakom Československej ľudovej armády v súlade s textom jeho prihlášky\nna toto štúdium. Podľa pôvodného žalobcu sú nesprávne aj údaje o výkone jeho náhradnej vojenskej\nslužby a služby vojaka z povolania, pričom podotkol že služobný pomer vojaka bol ukončený na jeho\n\nžiadosť k 30.06.1993. Od nástupu na štvorročné štúdium v Opave 28.08.1977 bol pôvodný žalobca\nv nepretržitom služobnom pomere s tým, že vojakom sa stal od 20.09.1978, kedy dovŕšil 16 rokov\npočas štúdia v Opave, ktorú skutočnosť SP nezohľadnila a teda nesprávne posúdila, aj štúdium\nv Opave, ktoré obdobie malo byť posúdené ako obdobie služby, ktorú pôvodný žalobca nepochybne\nvykonával. V ďalšom pôvodný žalobca poukázal na režim panujúci na stredných vojenských školách\naž do roku 1991, kde sa bez akejkoľvek verejnej kontroly vychovávali maloletí (od 15 rokov veku) vojaci\nvojenských škôl, ktorým bola tvrdo nanucovaná služba popri štúdiu, ktorú museli strpieť a vykonávať\npod hrozbou disciplinárneho trestu, pričom službu vykonávali podľa tých istých právnych predpisov\nako vojaci základnej vojenskej služby alebo vojaci z povolania. Tento stav, ktorý je dnes tabu, trval\naž do prijatia Listiny základných práv a slobôd v roku 1991, kedy osobám mladším ako 18 rokov bol\nzakázaný vojenský výcvik a vojenská príprava s tým, že verejne sa nemohlo hovoriť o vojenskom\nvýcviku a vojenskej príprave týchto maloletých, v školách panovali nekompromisné vojenské normy\na vojenské pravidlá, ktoré sú dnes predmetom utajovania pred verejnosťou. Pôvodný žalobca uviedol,\nže do dozornej služby počas štúdia na strednej vojenskej škole sa nastupovalo každý deň o 16.00 hod.\nna rozkaz veriteľa a žiaci sa v nich striedali až po 24 hodinách s tým, že akýkoľvek priestupok v tejto\nslužbe bol verejne trestaný, za tieto služby žiaci nikdy nedostali peniaze a ak bol vyhlásený bojový\npoplach museli sa ho s plnou poľnou zúčastniť aj maloletí žiaci 1. až 4. ročníka školy, preto pôvodný\nžalobca mal za to, že štúdium na s na vojenskej škole v Opave nebolo iba štúdiom, ale bolo aj výkonom\nslužby. V uvedenej súvislosti pôvodný žalobca poukázal, že tieto praktiky vo vojenských školách boli\naj v rozpore s v tej dobe určitým Zákonníkom práce, ktorý zakazoval nočnú prácu a prácu nadčas\nosobám mladším ako 16 rokov, ktoré mohli pracovať najviac 36 hodín týždenne. Sumarizujúc uvedené\npôvodný žalobca uviedol cit. „Stojí naozaj za výkon starostlivejšieho dokazovania, aby sa odhalilo,\nči naozaj išlo o vynucovanú službu na Vojenských stredných odborných školách a VGJŽ, a zároveň\naj o výkon nútených prác. Za jedno, aj druhé patrí primeraná finančná náhrada. Medzitým vojenských\nstredoškolákov dobehol dôchodkový vek a dnes už nehodlajú mlčať ... študenti civilných škôl takéto\nzaobchádzanie nikdy nepoznali... Aj toto bol prosím ďalší výkon SLUŽBY v ČSĽA v súlade so zákonom\nČSSR! Prečo to pred súdmi Sociálna poisťovňa skrýva?“\nPôvodný žalobca ďalej poukázal, že nie je zrejmé ako sa SP vysporiadala s listinnými dôkazmi\nt.j. s úradnými záznamami Ministerstva obrany SR, s vojenskou knižkou, s výkazmi dôb a kategórii\nfunkcií, so školskými vysvedčeniami pôvodného žalobcu zo štúdia v Opave, s ďalšími listinnými dôkazmi,\nvypočutím očitých svedkov, ako aj napr. s listinou „Potvrzení o přijetí“ z 19.03.1968, ktorým bolo\npôvodnému žalobcovi oznámené jeho prijatie na štúdium v Opave ktoré malo charakter povolávacieho\nrozkazu, pričom v potvrdení nebolo nikde uvedené, že sa jedná o výkon služby a nútenej práce, takže\npodľa pôvodného žalobcu cit. „Je to ďalší dôkaz o tom, že sme ako žiaci ZDŠ boli oklamaní a podvedení,\nže nešlo len o štúdium, ale popritom aj o výkon služby a výkon nútených prác a to od nášho veku 15.\nrokov, odkedy sme tam nastúpili. (...) ... všetko jasne usvedčuje Sociálnu poisťovňu o tom, že s osobou\nodvolateľa už od počiatku (od 28.08.1977 do 31.07.1981) zaobchádzalo ako s vojakom ČSĽA.“ Pôvodný\nžalobca dodal, že vojaci z povolania slúžiaci v tých istých kasárňach, v ktorých bol aj pôvodný žalobca\npočas svojho štúdia v Opave, mali všetci priznanú I. a II. kategóriu funkcií, hoci sa tam zdržiavali počas\npracovných dní iba 8 a pol hodiny denne, avšak žiaci školy tam paradoxne boli nonstop 24 hodín\ndenne celé 4 roky, teda 3 x dlhšie ako vojaci z povolania, preto pôvodný žalobca žiadal odstrániť túto\ndiskrimináciu a nerovnosť a cit. „... priznať I. kategóriu funkcií aj za výkon odvolateľovej služby v 1. až\n4. ročníku VGJŽ. Sociálna poisťovňa dnes nedokáže právne odpovedať na otázku, prečo odvolateľ bol\nsústavne nútený študovať za ostnatým a stráženým plotom, z akých dôvodov a príčin?“ Preto podľa\npôvodného žalobcu, za toto obdobie nemôže mať priznanú iba III. pracovnú kategóriu ako ostatní žiaci\nna civilných stredných školách. Podľa pôvodného žalobcu „Sociálna poisťovňa, napriek všetkým týmto\nneodškriepiteľným faktom, mu I. kategóriu funkcií posudzuje až od dňa 20.09.1980, kedy dosiahol vek\ndospelosti t.j. 18 rokov. To je poriadne ohýbanie práva! To, že už bol dávno vo výkone služby ešte\npred týmto dátumom ju nezaujíma! Tu sa dostáva do zjavnej kolízie branný zákon NZ ČSR č. 92/1949 Zb.\n(ktorý umožnil odvolateľovi stať sa vojenskou osobou už oveľa skôr, než vo veku 18 rokov) a dôchodkové\nzákony, ktoré posudzujú dôchodkové nároky iba od fyzického veku odvolateľa 18 rokov ...“\nV ďalšom obsiahlom texte pôvodný žalobca poukázal, že žiaci vojenských stredných škôl, ako detskí\nvojaci mali rovnakú výbavu a výstroj ako vojaci; mali rovnaký režim v kasárňach ako vojaci; rovnako\nvykonávali dozornú službu na rote; ohľadne vojenských trestných činov sa na nich identicky vzťahoval\nTrestný zákon; podľa vyhlášky č. 20/1958 Zb. sa žiaci vojenských škôl zaraďovali do vojska ako vojenské\nosoby a služobná povinnosť im vznikla dňom ich odvedenia, pričom pôvodný žalobca bol podľa vojenskej\nknižky odvedený 16.03.1981, ktorým dňom sa pôvodný žalobca zaradil do vojska a stal sa vojenskou\nosobou (čl. 17 odvolania, pozn. súdu). Pôvodný žalobca poukázal, že podľa jeho vojenskej knižky je\n\nobdobie štúdia na strednej vojenskej škole v Opave zaznamenané ako cit. „vojenská činná služba“\na preto je túto službu potrebné považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených\nsilách už od jeho veku 15 rokov podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., a taktiež už\npočas štúdia mal pôvodný žalobca tzv. „Zdravotní knižku pro vojáky z povolaní“ za účelom vykonávania\nlekárskych prehliadok, pričom prvú zdravotnú prehliadku absolvoval 13.09.1977.\nNapokon pôvodný žalobca poukázal na potrebu aplikácie § 3 odseku 1 nariadenia vlády č. 117/1988\nZb. o zaraďovaní pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie, podľa ktorého doba štúdia žiaka stredného\nodborného učilišťa, ktorý sa pripravuje na zamestnanie I. a II. pracovnej kategórie sa započítava\nako doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje pravidelne\nna pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa tieto zamestnania I. a II. pracovnej kategórie vykonávajú.\nV tejto súvislosti, podľa pôvodného žalobcu SP-ňa nezohľadnila, že pre výkon služby v I. resp.\nv II. kategórii funkcií nebol podstatný výkon vojenskej základnej služby, ale to závisí od skutočného\nvojenského výcviku a reálnej vojenskej prípravy s dodatkom, že v prípade žiakov vojenských škôl musel\nbyť výcvik neporovnateľne intenzívnejší a rozsiahlejší ako u bežných vojakov základnej služby, kde trval\niba 30 dní, pretože vo vojenských školách sa vychovali budúce špičkové práporčícke a dôstojnícke\nelity velenia armády, ministri obrany a nie nepotrebné podradné či treťoradé kádre, pretože štát musel\nbudovať obranu a postarať sa o svoju bezpečnosť. O výkone služieb podľa pôvodného žalobcu svedčia\nlistinné dôkazy o výkone dozornej služby žiakov 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia v Opave\nod 28.08.1977 do 31.07.1981, ktoré dokumenty sú vo vojenských historických archívoch v Trnave,\nBratislave, Olomouci a Prahe. V tej súvislosti pôvodný žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 10 Sd/151/2013 z 25.06.2014 kde je konštatované, že pojem služba je oveľa širší\nnež ako ho vykladá SP, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sd/21/2016 zo\n14.09.2016 podľa ktorého, štúdium odvolateľa v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy treba\npovažovať za službu. Pôvodný žalobca poukázal, že zákon č. 100/1988 Zb. v § 132 ods. 1 univerzálne\npojednáva iba o službe a nie o službe vojakov v činnej službe, takže akékoľvek prívlastky, či prílepky\nk pojmu „služba“ sú nelegálne a cit. „... vykonštruované iba vojakmi. Tí si vniesli do svojich predpisov\niba chaos a nezrozumiteľnosť.“ Taktiež § 33 zákona č. 76/1959 Zb. pojednávajúci o nároku na výsluhový\npríspevok, nekonkretizuje o aký druh služby pre tento nárok by sa malo jednať, tj. neuvádza, že služba\nmá byť vykonávaná v služobnom pomere, takže by to mohla byť aj dozorná služba študentov vojenského\ngymnázia s tým, že § 145j ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. upravuje aj iné druhy služby v ozbrojených\nsilách na účely sociálneho zabezpečenia. Podľa žalobcu existovalo mnoho rôznych druhov služieb,\nktorý chaos si spôsobili sami vojaci a tento neprehľadný právny problém by mal ísť podľa žalobcu\nna ťarchu SP-ne, preto podľa žalobcu cit. „... služba žiakov popri štúdiu na vojenských stredných\nškolách má reálnu šancu na uznanie prvých ročníkov za I. kategóriu funkcii už od 15 rokov ich veku ...,\npretože ju reálne vykonávali.“ Podľa žalobcu v ozbrojených zložkách odslúžil viac ako 15 rokov vrátane\nštúdia na vojenskom gymnáziu, t.j. svoj záväzok voči štátu si plnil a preto očakával, že zo strany štátu\nmu bude umožnené odísť do starobného dôchodku v zníženom veku, pretože počas výkonu služby\nžalobca ani členovia jeho rodiny nesmeli vycestovať, nesmeli sa stretávať s cudzincami a celkový výkon\nslužby do roku 1991 bol diskriminačný. Preto má žalobca za to, že zámer zákonodarcu zabezpečiť\nžalobcovi vyššiu úroveň jeho zabezpečenia v starobe za dobu výkonu jeho služby, nebolo znevýhodniť\nho v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n8. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 20.04.2020 odvolanie žalobcu\nproti rozhodnutiu SP-ne v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie SP-ne potvrdil.\nŽalovaný poukázal, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 30.09.2019\na to počnúc od 20.09.2017 vo veku jeho 55 rokov. Túto žiadosť SP zamietla, keďže z potvrdenia\nVojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 6565404024295500/2017 zo 07.08.2017 vyplynulo,\nže žalobcovi bol podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. priznaný výsluhový príspevok počnúc dňom\n01.07.1993, keďže žalobca bol na vlastnú žiadosť prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania\nk 30.06.1993. Žalovaný dodal, že výsluhový príspevok sa s účinnosťou od 01.05.1998 považuje podľa\n§ 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. za výsluhový dôchodok. V ďalšom žalovaný identicky ako boli\nuvedené aj v rozhodnutí SP-ne, zopakoval doby, ktoré boli v I. kategórii funkcií žalobcovi zohľadnené\nv súvislosti s jeho službou v ozbrojených silách s tým, že po duplicitne zhodnotenej dobe od 01.03.1983\ndo 30.06.1993 z dôvodu výkony leteckej služby, bola tak žalobcovi pre účel výsluhového dôchodku a\njeho výšky zhodnotená celková doba 23 rokov a 47 dní, a pre nárok na starobný dôchodok a jeho\nvýšku bola žalobcovi v I. kategória funkcií zohľadnená doba v rozsahu 12 rokov a 287 dní. Žalovaný\nuviedol, že v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z nárokov zaradenia do I. a II. pracovnej\nkategórie možnosť zníženia dôchodkového veku, oproti veku ktorý je podľa § 65 ods. 2 zákona č.\n\n461/2003 Z.z. stanovený na 62 rokov veku poistenca a to za zákonom stanovených podmienok v §\n21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ustanovení ktorých\nbol posúdený dôchodkový vek žalobcu s poukazom, že pre zníženie dôchodkového veku pre nárok\nna starobný dôchodok žalobca nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podľa\nktorého je podmienkou na starobný dôchodok pri zníženom dôchodkovom veku podľa § 174 ods. 1\nzákona č. 100/1988 Zb. to, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie\nfunkcií trvala k 31.12.1999 avšak, keďže žalobcovi bol od 01.07.1993 priznaný výsluhový dôchodok je\nzrejmým, že jeho služba v I. alebo II. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999 čím nesplnil podmienky\npodľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. pre možnosť zníženia dôchodkového veku.\nŽalovaný uviedol že do doby zhodnocovanej pre vznik nároku na dávku v starobe a určenia jej\nsumy je potrebné hodnotiť obdobie zamestnania vykonávané v služobnom pomere, ktoré je obdobím\ndôchodkového poistenia s tým, že právne predpisy neumožňujú na nárok na starobný dôchodku\nzapočítať obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je aj zamestnanie vykonávané v služobnom pomere\na hodnotiť ho väčšom rozsahu ako bolo reálne získané. Žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie\nfunkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie nezískal najmenej 20 rokov\n(získal iba 12 rokov a 287 dní), preto mu nárok na starobný dôchodok k 20.09.2017 nevznikol.\nK zápočtu doby štúdia v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole (VSOŠ) a na\nvojenskom gymnáziu (VG) ako doby výkonu vojenskej činnej služby s ich zaradením do I. kategórie\nfunkcií na účely dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia, žalovaný uviedol, že systém pracovných\nkategórií bol do Československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou\nod 01.01.1957 zákonom č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení a jeho cieľom bolo poskytnúť vyššie\ndôchodkové nároky vybraným osobám, vo vzťahu ku ktorým štát uznal svoju zodpovednosť za výkon\npráce v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Dôchodkové zabezpečenie občanov\nvykonávajúcich službu v ozbrojených silách a sociálne zabezpečenie vojakov z povolania od 01.07.1964\nupravoval zákon č. 101/1964 Zb., následne zákon č. 121/1975 Zb. a od 01.10.1988 zákon č. 100/1988\nZb. a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom, podľa ktorých nárok na starobný dôchodok vznikal\nvojakom z povolania za iných podmienok ako u väčšiny ostatných občanov. S poukazom na uvedené\nzákony žalovaný uzavrel, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka\nz povolania a neboli vojakmi v činnej službe a základnú vojenskú službu vykonávali počas štúdia v 3.\na 4. ročníku, v prípade VG sa žiaci 1. až 4. ročníka pripravovali na štúdium na vojenských vysokých\nškolách a počas tohto štúdia neboli vojakmi v činnej službe a prijatím na štúdium na VG po skončení\npovinnej školskej dochádzky vznikla týmto žiakom podľa branného zákona branná povinnosť v roku,\nv ktorom dovŕšili 17 rokov veku, avšak neboli povolení na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby,\nale pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia\nžiakov VSOŠ, tj. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ a v prípade VG\nzákladnú vojenskú službu vykonávali študenti až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.\nPreto štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských\nškôl vykazuje ako doba štúdia v prvej a druhej časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej\nkategórie. Preto štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani na štúdium na VG nie je možné považovať\nza ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože činnosť, ktorú\ntíto žiaci počas tejto doby vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom\nvojenskej služby, keďže do vojenskej činnej služby mohlo byť zaradený iba ten kto dosiahol vek 18 rokov.\nZ uvedených dôvodov podľa žalovaného, nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku na VSOŠ a ani štúdium\nna VG započítať na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií a preto námietky\nžalobcu žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Nedôvodnou vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu\nvo veci dvojnásobného započítania mu zvýhodnenej doby leteckej od 01.03.1983 do 30.06.1993 v I.\nkategórii funkcií s odôvodnením, že žiadny právny predpis neumožňuje takýto spôsob zápočtu rokov\na toto obdobie pre účely nároku na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené správne. Žalovaný\nuzavrel, že žalobcovi ku dňu dovŕšenia 55 rokov nevznikol nárok na starobný dôchodok s dodatkom,\nže keďže v čase rozhodovania žalovaného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nevydalo\nopatrenie o určení dôchodkového veku, preto zatiaľ nebolo možné určiť dôchodkový vek ani u žalobcu.\nRozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 29.04.2020.\nKonanie pred správnym súdom\n9. Pôvodný žalobca svoju včas podanú všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX\nXXX XXXX X z 20.04.2020, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu SP-ne č. XXX XXX XXXX\n\nX z 20.11.2019 odôvodnil absolútne identickými argumentami, aké boli uvedené aj v jeho obsiahlom\nodvolaní proti rozhodnutiu SP-ne (viď vyššie, pozn. súdu).\nPôvodný žalobca žiadal o nariadenie pojednávania.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným\nbola spornou doba poistenia zhodnotená pôvodnému žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok, ktorú\ndobu podľa názoru pôvodného žalobcu, žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore\nso súdnou praxou Najvyššieho súdu SR. Žalovaný sa so žalobnými námietkami nestotožnil pričom\nuviedol, že pôvodný žalobca 20.09.2017, ku dňu ktorému požiadal o priznanie starobného dôchodku,\ndovŕšil vek 55 rokov; pôvodnému žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 01.07.1993, ktorý sa\npovažuje za výsluhový dôchodok na priznanie nároku ktorého a jeho výšky mu bola zhodnotená doba\nslužby v trvaní 23 rokov a 47 dní v I. kategórii funkcií (od 20.09.1980 do 30.06.1993) a to vrátane\nduplicitne zohľadnenej zvýhodnenej doby leteckej, t.j. kedy bol pôvodný žalobca vojenským pilotom\na to od 01.03.1983 do 30.06.1993; pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku tak pôvodný žalobca\nv I. kategórii funkcií získal spolu 12 rokov a 287 dní; pôvodný žalobca bol prepustený zo služobného\npomeru vojaka z povolania k 30.06.1993 na vlastnú žiadosť. V ďalšom žalovaný identicky ako vo\nsvojom rozhodnutí uviedol, že jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. pracovnej kategórie\nje možnosť zníženia dôchodkového veku za zákonných podmienok, ktoré podmienky sú uvedené v §\n21 ods. 1, § 132 ods. 1 a v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Tým, že pôvodnému žalobcovi\nbol k 01.07.1993 priznaný výsluhový príspevok pôvodný žalobca nespĺňa už zákonnú podmienku\nna zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože jeho služba\nv prvej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Žalovaný opätovne, ako vo svojom rozhodnutí zdôraznil,\nže zvýhodnenú dobu leteckú, ktorá bola duplicitne započítaná pre účely výsluhového dôchodku nie je\nmožné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok a teda pôvodný žalobca v zamestnaní zaradenom\ndo I. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov (iba 12 rokov a 287 dní) pre nárok na starobný\ndôchodok k 20.09.2017. Vo vzťahu k argumentu o nezapočítaní doby štúdia na vojenskom gymnáziu\npôvodnému žalobcovi, žalovaný zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. Žalovaný\npovažuje svoje rozhodnutie za vecne správne, preto navrhuje žalobu zamietnuť.\nŽalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.\n11. Pôvodný žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu v skrátenej forme zopakoval svoju žalobnú a odvolaciu argumentáciu, týkajúcu sa\ncharakteru služby, ktorú vykonával počas doby štúdia na vojenskom gymnáziu v Opave a ktorá doba by\nmu pre účely priznania nároku na starobný dôchodok, vzhľadom na jej charakter, mala byť započítaná\nv I. kategórii funkcií.\n12. K stanovisku pôvodného žalobcu (replika), ktoré bolo žalovanému doručené na vyjadrenie\n11.01.2021, už žalovaný svoje stanovisko (duplika) nezaujal.\n13. Na pojednávaní 26.05.2021 krajský súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 6 Sa/26/2020-84, ktorým\nžalobu žalobcu zamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k 31.12.1999 v zmysle § 174 ods. 1 a 2 zákona č.\n100/1988 Zb. netrvala u pôvodného žalobcu služba v I. ani II. kategórii funkcií, keďže zo služobného\npomeru profesionálneho vojaka bol prepustený k 01.07.1993, od kedy mu bol priznaný výsluhový\ndôchodok. Krajský súd uviedol, že právne predpisy pre priznanie nároku na starobný dôchodok\nneumožňujú započítať pôvodnému žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia z minulosti, kedy\nvykonával zamestnanie v služobnom pomere. Keďže pôvodný žalobca nezískal výkonom funkcie v I.\nkategórii najmenej 20 rokov, nesplnil tak zákonnú podmienku na priznanie mu starobného dôchodku\npri zníženom dôchodkovom veku k 20.09.2017. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného,\nže obdobie kedy bol pôvodný žalobca žiakom 1. a 2. ročníka vojenského gymnázia, kedy sa pripravoval\nna službu vojaka z povolania, nebol v skutočnosti vojakom v činnej službe a vojenskú základnú službu\nvykonával v 3. a 4. ročníku, preto toto obdobie nie je možné pôvodnému žalobcovi započítať a považovať\nho za ostatnú vojenskú službu pre účel nároku na starobný dôchodok. Vo vzťahu k žalobnej námietke\no dvojnásobnom započítaní zvýhodnenej doby leteckej, krajský súd dodal, že tato žalobná námietka je\nirelevantná, pretože žiadny právny predpis neumožňuje zápočet týchto rokov vo zvýhodnenej kategórii\naj pre účely starobného dôchodku s tým, že toto obdobie bolo už pôvodnému žalobcovi započítané\nduplicitne pre účely výsluhového dôchodku.\n\n14. O odvolaní dedičov pôvodného žalobcu (pôvodný žalobca zomrel XX.XX.XXXX, pozn.) rozhodol\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 6\nSsk/30/2021 z 30.11.2022, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 6 Sa/26/2020-84 z 26.05.2021\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší správny súd dôvodil, že krajský súd opomenul skúmať počas celého konania splnenie\nprocesnej podmienky spočívajúcej v existencii procesnej subjektivity účastníkov konania a to\naj bez návrhu, resp. bez námietok účastníkov. Krajský súd rozhodol v čase, keď pôvodný\nžalobca už nedisponoval, t.j. stratil procesnú subjektivitu z dôvodu svojho úmrtia XX.XX.XXXX, tj.\nešte pred rozhodnutím krajského súdu, ktorého konanie vykazuje neodstrániteľnú procesnú vadu\nčo spôsobilo zmätočnosť rozhodnutia krajského súdu.\n15. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;\nviď vyššie) následne už konala vo veci od 01.06.2023 identická zákonná sudkyňa správneho súdu, ktorá\nbola aj zákonnou sudkyňou vo veci pred krajským súdom.\n16. Správny súd uznesením č. k. KE-6 Sa/5/2023-18 z 18.01.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s\ndedičmi zomrelého pôvodného žalobcu, t.j. o pokračovaní so žalobcami 1/ až 3/ a to v zmysle záverov\nrozhodnutia o dedičstve po pôvodnom žalobcovi sp. zn. 12 D/349/2021 z 03.06.2021. Správny súd\nsvoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že právo na starobný dôchodok nie je osobnostným právom\npôvodného žalobcu, ktoré by neprechádzalo po jeho smrti na jeho dedičov, preto z uvedeného dôvodu\ndedičia pôvodného žalobcu vstupujú do právneho statusu pôvodného žalobcu, pretože by mali nárok\nna sumy starobného dôchodku splatné pre pôvodného žalobcu ku dňu jeho smrti za predpokladu,\nže by pôvodný žalobca splnil podmienky nároku na tento starobný dôchodok a na jeho výplatu\npred svojou smrťou. Z uvedených dôvodov správny súd ustálil svoju povinnosť pokračovať v konaní\ns dedičmi pôvodného žalobcu, ako aj v prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\na jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP v prípade, ak dedičia pôvodného žalobcu budú súhlasiť\ns pokračovaním v konaní.\nUznesenie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť 14.02.2024.\n17. Právni nástupcovia pôvodného žalobcu t.j. žalobcovia 1/ až 3/ (spolu ďalej len „žalobcovia“)\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu (čl. 24 spisu) oznámili 30.05.2024, že žiadajú nariadenie\npojednávania vo veci.\n18. Dňom 07.02.2025 v súlade s dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok\n2025, došlo v danej veci k zmene zákonnej sudkyne správneho súdu, ktorá zmena bola právnemu\nzástupcovi žalobcov oznámená 12.05.2025 a žalovanému 07.05.2025.\n19. Správny súd prejednal vec na pojednávaní 30.05.2025, na ktoré boli riadne a včas predvolaní\nvšetci účastníci konania, pričom právny zástupca žalobcov poukázal na čl. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v zmysle ktorého, orgány verejnej moci môžu konať iba na základe zákona a v jeho\nmedziach s dodatkom, že SP a žalovaný takto nekonali, pretože nevykonali dokazovanie v potrebnom\nrozsahu, ignorovali pôvodným žalobcom navrhované dôkazy ohľadne zistenia reálnych podmienok\nštúdia na vojenskej škole pôvodným žalobcom a v tomto smere nevypočuli ani pôvodného žalobcu,\nani jeho právneho zástupcu, ani iných navrhovaných svedkov. Poukázal, že SP a žalovaný sa odvolávajú\nna staré a neaktuálne rozsudky a nechcú vypočuť pôvodného žalobcu ako poistenca, podľa jeho\nnázoru SP mala vykonať dokazovanie ohľadne podmienok prijatia a podmienok štúdia, ktorá mal\npôvodný žalobca na vojenskej škole, ktoré obdobie štúdia, malo byť podľa právneho zástupcu žalobcov\npôvodnému žalobcovi zohľadnené pre účely nároku na starobný dôchodok. Poukázal, že SP-ňa podľa\njeho názoru nekomunikuje s Ministerstvom obrany SR, ktoré klame a podvádza, uvádza nepravdivé\núdaje; v súvislosti so SP-ňou a žalovaným konštatovaním, podľa ktorého pôvodný žalobca nevykonával\nčinnosť profesionálneho vojaka k 31.12.1999 a preto mu nemôže byť priznaný nárok na odchod\ndo starobného dôchodku v nižšom veku, odporuje rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 7Ssk/62/2021 v obdobnej veci. V ostatnom, právny zástupca žalobcu zopakoval svoje argumenty\nohľadne podmienok štúdia na vojenskej škole pôvodným žalobcom tak, ako sú uvedené v jeho odvolaní\nproti rozhodnutiu SP-ne a v žalobe. Žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné, preto ich\nnavrhol zrušiť a žalobcom priznať nárok na náhradu trov konania.\nPoverená zástupkyňa žalovaného považuje žalobou napadnuté rozhodnutia SP-ne a žalovaného\nza zákonné, založené na riadne ustálenom skutkovom základe; zdôraznila, že SP-ňa nemá oprávnenie\n\nvyhodnocovať podmienky štúdia na vojenských školách; podotkla, že doba štúdia na vojenskej škole\nnemôže byť pôvodnému žalobcovi zohľadnená z dôvodu, že do vojenskej činnej služby mohla\nv rozhodnom období nastúpiť iba osoba, ktorá dovŕšila 18. roku veku. Z dôvodu vecnej správnosti\nžalobou napadnutých rozhodnutí navrhla žalobu zamietnuť.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n21. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v\nkonaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“\n22. Podľa § 134 ods. 2 psím. d) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd nie je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, ak (d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.“\n23. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.“\n24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“\n25. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej\nosoby správny súd posudzuje neformálne.“\n26. Podľa prvej vety § 203 ods. 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej\nosoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“\n27. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) v znení účinnom ku dňu (20.09.2017), ku ktorému si pôvodný žalobca uplatnil nárok na\nstarobný dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Poistenec má nárok na starobný\ndôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\n(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274\nneustanovuje inak.“\n28. Podľa § 65a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(4) Dôchodkový\nvek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a §\n274, sa zachováva.“\n29. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Nároky\nvyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.“\n30. Podľa § 118 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak fyzická\nosoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na\njej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela\n(manželku), deti a rodičov.\n(4) Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva;\npredmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.“\n31. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon\nč. 100/1988 Zb.“) „(1) Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení (b) príslušníci Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Železničnej polície, colníci (ďalej len „policajt“), príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú\nprofesionálnu službu v ozbrojených silách) (ďalej len „profesionálny vojak“), a príslušníci ozbrojených\nsíl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali\nna výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“) a ktorým za\n\nvýkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (ďalej\nlen „výsluhový dôchodok“) alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (ďalej len\n„invalidný výsluhový dôchodok“).“\n32. Podľa § 14 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Zamestnania sú na účely dôchodkového\nzabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných\nkategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní\nzaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie\npatria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.\n(4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí\nslužba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok\npodľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí\nako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).“\n33. Podľa § 21 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol\nzamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň\na) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo\nnajmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,\nb) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak\nbol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),\nc) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),\nd) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až\nl), alebo\ne) 60 rokov.\n(3) Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej\nna nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu\nzakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi\nprípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.“\n34. Podľa § 129 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. „Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas\nčinnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti,\npríslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a\nsplnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné\nustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.“\n35. Podľa § 130 ods. 1 a 2 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Služba vojakov z povolania (ďalej len\n„služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa\ndruhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na\núčely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.\n(2) Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré\nfunkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu\nsa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného\nstupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.“\n36. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Vojak z povolania má nárok\nna starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň (a) 55 rokov, ak\nvykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.“\n37. Podľa § 174 ods. 1 a 2 druhej hlavy, desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Občan, ktorý vykonával\npred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií,\nmá po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a\ndosiahol vek aspoň:\na) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),\nprípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.\nb) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.\na), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,\n\nc) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.\na) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v\nslužbe II. kategórie funkcií, alebo\nd) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),\nprípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.\n(2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej\nkategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na\ntieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády\nČeskoslovenskej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.“\n38. Podľa písm. A, bodu 1 Smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v obore pôsobnosti\nfederálneho ministerstva národnej obrany, prijatej k vykonaniu zákona č. 100/1988 Zb. v súlade s jeho\nzmocňovacím ustanovením v § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorá je prílohou Rozkazu ministra\nnárodnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23.09.1988, sa zvýhodnený zápočet služobnej doby pre nárok a\nvýšku dôchodku započítava vojakom z povolania dvojnásobne doba služby strávená v mieri vo výkonnej\nleteckej službe.\n39. Podľa prvej vety § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch\nvojakov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“) v znení účinnom ku dňu (01.07.1993) kedy bol pôvodnému\nžalobcovi priznaný nárok na výsluhový príspevok „(1) Vojakom z povolania prepusteným zo služobného\npomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) a e) až g) a ods. 2 patrí výsluhový príspevok (...).“\n40. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov „(3) Výsluhové\npríspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších\npredpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa\ntohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však\nbol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods.1, nárok na ňu zaniká\ndňom účinnosti tohto zákona.“\n41. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení účinnom ku dňu (28.08.1977) nástupu\npôvodného žalobcu na štúdium na VG (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Vojsko je súhrn\nvojenských osôb. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boly odvedené (§ 15, ods. 1) a majú služobnú\npovinnosť (§ 20).“\n42. Podľa § 15 ods. 1 Branného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Zápis je úradné konanie,\nktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú\nčinnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej\nčinnej služby.“\n43. Podľa prvej vety § 5 ods. 2 Branného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Branná\npovinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne\n(§ 6, ods. 1), dňom prevzatia.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n44. Vzhľadom k zneniu cit. § 202 ods. 2 SSP a § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorých správny súd pri\nrozhodovaní o žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach (čo je aj daný prípad), túto môže posudzovať\nneformálne bez viazanosti jej žalobnými bodmi, správny súd preskúmal žalobou pôvodného žalobcu\nnapadnuté rozhodnutia správnych orgánov a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby, aj keď nie\nz v žalobe uvádzaných dôvodov (nezapočítanie do zhodnocovanej doby, pre účely priznania nároku\na výšky starobného dôchodku, aj doby, kedy pôvodný žalobca študoval na vojenskom gymnáziu\nv Opave), avšak z iných ďalej správnym súdom ustálených záverov.\n45. Skôr však, ako by sa správny súd zaoberal vecnou stránkou žalobou napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov, mal za potrebné pristaviť sa najsamprv pri procesnej otázke nástupníctva žalobcov\n1/ až 3/ do procesného statusu zomrelého pôvodného žalobcu, ktorý zomrel po uplatnení si nároku na\nstarobný dôchodok, avšak pred rozhodnutím o tomto ním uplatnenom nároku, pričom o pokračovaní\nv tomto konaní so žalobcami 1/ až 3/ ako s jeho dedičmi, rozhodla pôvodná zákonná sudkyňa správneho\n\nsúdu uznesením č. k. KE-6 Sa/5/2023-18 z 18.01.2024, proti uzneseniu ktorému nebola prípustná\nkasačná sťažnosť.\nAvšak, keďže aj prípadné procesné pochybenia správneho súdu v priebehu správneho súdneho konania\nby mohli byť predmetom kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu vo veci samej (t.j. proti rozsudku), správny\nsúd považoval za potrebné pri tomto rozhodovaní už vo veci samej, zjednať nápravu procesného stavu\nnesprávne nastoleného zmieneným uznesením č. k. KE-6 Sa/5/2023-18 z 18.01.2024, ktorým v rozpore\ns cit. § 118 ods. ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení boli do konania pribratí na procesný post\nžalobcu všetci traja dedičia pôvodného žalobcu (manželka a dve deti), aj keď nárok pôvodného žalobcu\nna starobný dôchodok podľa cit. § 118 ods. ods. 4 zákona o sociálnom poistení nie je a priori predmetom\ndedenia, ale stáva sa ním až vtedy, keď niet v prvom rade oprávnenej osoby na jeho vyplatenie, t.j.\nmanželky zomrelého alebo ak niet ani jej, tak v druhom rade ak niet ani jeho detí a rodičov, čo však nie\nje daný prípad, keďže po zomrelom pôvodnom žalobcovi ostala pozostalá manželka a aj deti.\nKeďže v zmysle cit. § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by prináležalo právo na vyplatenie\nstarobného dôchodku po zomrelom manželovi (t.j. po nebohom pôvodnom žalobcovi) prioritne ako\njedinej oprávnenej osobe iba jeho pozostalej manželke (t.j. žalobkyni 1/), samozrejme za predpokladu\nsplnenia zákonných podmienok na priznanie a vyplatenie tohto starobného dôchodku, a nie aj jeho\ndvom deťom, ktoré by prichádzali do úvahy ako oprávnené osoby na jeho vyplatenie až v prípade, keby\npozostalej manželky po pôvodnom žalobcovi nebolo [uvedenú postupnosť v cit. § 118 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení evokuje slovo „postupne“, pozn.], čo ale nie je tento prípad, správny súd zjednajúc\nnápravu nezákonne nastoleného procesného stavu v tomto súdnom konaní, konanie o žalobe žalobcov\n2/ a 3/ (deti žalobcu) z dôvodu nedostatku ich aktívnej legitimácie na podanie tejto žaloby, zastavil tak,\nako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.\nV súvislosti s vecnou legitimáciou Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Obo/11/2020 z\n26.11.2020 uviedol cit. „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe\nčoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),\nnie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti\n(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“\nV uvedenom smere správny súd analogicky podporne poukazuje na Stanovisko správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 z 22.05.2019, podľa ktorého cit. „Na účely\nsprávneho súdneho konania je potrebné ustanovenie § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykladať\nv súlade s osobitnou úpravou prechodu nárokov na dávky podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. podľa § 118 ods. 4 veta za bodkočiarkou tohto\nzákona. V prípade úmrtia poškodeného v priebehu konania o správnej žalobe v sociálnych veciach a\nv konaní o kasačnej sťažnosti preto súd v zmysle § 25 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 63\nods. 2 Civilného sporového poriadku a § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov tieto konania preruší a pokračuje v nich s fyzickou osobou (osobami), na\nktorú (by) prešiel nárok na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného. Ak takej osoby\nniet, pokračuje v konaní v súlade s § 118 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov s dedičmi, resp. ak niet ani dedičov, konanie zastaví.“\n46. Pokiaľ ide o meritum samé, t.j. o vecné posúdenie žiadosti pôvodného žalobcu o priznanie mu\nnároku na starobný dôchodok správnymi orgánmi, tie vychádzali z údajov, že pôvodný žalobca narodený\nXX.XX.XXXX o priznanie starobného dôchodku požiadal ku dňu 20.09.2017, t.j. ku dňu kedy dovŕšil\n55 rokov veku; že pôvodný žalobca bol profesionálnym vojakom a že podľa § 33 zákona č. 76/1959\nZb. počnúc dňom 01.07.1993 bol pôvodnému žalobcovi, týmto titulom priznaný výsluhový príspevok, na\npriznanie ktorého mu bola zohľadnená doba služby v I. kategórii funkcií v rozsahu 23 rokov a 47 dní [od\n20.09.1980 do 30.06.1993] a to vrátane duplicitného zohľadnenia mu doby výkonu služby vojenského\npilota v čase od 01.03.1983 do 30.06.1993, keďže pôvodný žalobca bol na vlastnú žiadosť prepustený\nzo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.06.1993.\nSP-ňa a stotožniac sa s ňou aj žalovaný, vyhodnotením uvedených vstupných údajov dospeli k záveru,\nže pôvodný žalobca nespĺňa podmienku skoršieho odchodu do starobného dôchodku už vo veku jeho\n55 rokov, pretože jednako podľa cit. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. jeho služobný pomer v\nI. kategórii funkcií netrval k 31.12.1999, keďže bol ukončený už 30.06.1993, a jednako z dôvodu,\nže nesplnil zákonnú podmienku potrebnej doby výkonu služby v I. kategórii funkcii, keďže pre účely\npriznaniu mu nároku na starobný dôchodok mohla byť pôvodnému žalobcovi zohľadnená iba doba 12\n\nrokov a 287 dní, pretože podľa správnych orgánov, právne predpisy (t. j. zákony č. 100/1988 Zb. a č.\n461/2003 Z.z.) neumožňujú obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je aj zamestnanie vykonávané v\nslužobnom pomere vojaka hodnotiť vo väčšom rozsahu, než ako bolo „reálne“ získané, takže odhliadnuc\nod pôvodnému žalobcovi duplicitne pre účel výsluhového príspevku zohľadnenej doby výkonu funkcie\nvojenského pilota, tak pôvodný žalobca „reálne“ dosiahol výkon služby v I. kategórii funkcií v rozsahu\niba 12 rokov a 287 dní, takže podľa správnych orgánov v zmysle cit. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č.\n100/1988 Zb., pôvodný žalobca nezískal najmenej 20 rokov zamestnania, v ktorom dôsledku mu nárok\nna starobný dôchodok od 20.09.2017 nevznikol.\nŽalobca v podanom odvolaní v administratívnom konaní a aj v podanej žalobe dôvodil predovšetkým\ntým, že do doby zohľadňovanej pre účel posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok mu mala byť\nzapočítaná aj celková doba jeho štúdia na vojenskom gymnáziu v Opave od 28.08.1977 do 31.07.1981\na nie iba SP-ňou a žalovaným z tohto obdobia zohľadnená doba od 20.09.1980 do 31.07.1981, tj. iba\ndoba, kedy počas štúdia dosiahol vek 18 rokov veku do skončenia štúdia. Pôvodný žalobca pritom\nsvoj názor odôvodnil tým, že aj počas štúdia na vojenskom gymnáziu bol v podstate vojakom, keďže\nbol vyzbrojený, zúčastňoval sa služieb a pohotovostí a pod., t.j. nebol iba študentom, ale na základe\nrozkazu nadriadeného vykonával všetky činnosti ako vojak. Okrem toho žalobca v porovnaní s uvedenou\nprvou nosnou námietkou, vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu SP skutočne iba okrajovo vyjadril aj svoj\nnesúhlas s rozhodnutím SP-ne nezapočítať mu zvýhodnený zápočet keď bol pilotom nadzvukového\nbojového lietadla.\nVzhľadom k uvedenému bolo v danej veci podstatným vyriešenie otázky, či pôvodný žalobca splnil alebo\nnesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok už dovŕšením veku 55 rokov.\n47. Disponujúc uvedenými vstupnými údajmi o pôvodnom žalobcovi bolo prvoradou úlohou správnych\norgánov správne indikovať zákonné ustanovenie, podľa ktorého bude nárok pôvodného žalobcu sťa\nby niekdajšieho profesionálneho vojaka, na priznanie mu starobného dôchodku už vo veku 55 rokov,\nposúdený.\nK rozhodnému dňu 20.09.2017, ku ktorému pôvodný žalobca žiadal o priznanie mu starobného\ndôchodku, bol účinný zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.), ktorý v jeho § 65 ods. 2 určoval\nzákonnú vekovú hranicu na priznanie starobného dôchodku 62 rokov veku, avšak súčasne s poukazom\nna jeho cit. § 274 a v spojení s cit. § 65a ods. 4 umožňoval priznať starobný dôchodok aj pri inom\nveku. Následne cit. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazoval správne orgány „pátrať“\npo, na daný prípad adekvátnom zákonnom ustanovení v predchádzajúcej právnej úprave (t.j. rozumej\npredchádzajúcej zákonu č. 461/2003 Z.z., pozn.), keďže zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.)\nnepoznal, resp. neobsahoval a neobsahuje právnu úpravu členenia zamestnaní na zamestnania I.\na II. pracovnej kategórie, avšak práve skrz toto delenie cit. § 65a ods. 4 v spojení s § 274 zákona o\nsociálnom poistení umožňoval priznať starobný dôchodok žiadateľovi aj vo veku nižšom ako 62 rokov.\nTou predchádzajúcou právnou úpravou bol zákon č. 100/1988 Zb., ktorý uvedené delenie zamestnaní\nspomínané v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obsahoval vo svojom § 14 ods. 1 a 4,\npodľa ktorých aj služba vojakov z povolania vykonávaná pred 01.01.2000 a zaradená podľa rezortných\nzoznamov (ministerstva obrany) do I. kategórie funkcií, za predpokladu, že nevznikol nárok na výsluhový\n„dôchodok“ podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., sa hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej\nkategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb..\nAplikujúc uvedené na prípad pôvodného žalobcu, keďže výkon jeho funkcie profesionálneho vojaka bol\npodľa vstupných údajov od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 6565404024295500/2017 zo\n07.08.2017 zaradený do I. kategórie funkcií, ktorá skutočnosť nebola spornou, ktorú službu pôvodný\nžalobca vykonával pred 01.01.2000, bolo potrebné túto jeho službu profesionálneho vojaka hodnotiť ako\nzamestnanie I. pracovnej kategórie podľa cit. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., keďže\nna jej základe pôvodnému žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový „dôchodok“ resp. na dôchodok za\nvýsluhu rokov podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., pretože pôvodný žalobca mal priznaný iba\nvýsluhový „príspevok“ (nie výsluhový „dôchodok“, pozn.).\nNa tomto mieste je podľa správneho súdu nevyhnutným pristaviť sa pri pojme „výsluhový príspevok“,\nktorý bol pôvodnému žalobcovi priznaný podľa cit. § 33 zákona č. 76/1959 Zb. počnúc od 01.07.1993\na ktorý v skutočnosti nie je „výsluhovým dôchodkom“ a podľa cit. § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z.\nsa za „výsluhový dôchodok“ iba považuje.\nTeda po ustálení, že dobu výkonu služby profesionálneho vojaka u pôvodného žalobcu možno považovať\nza zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa cit. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., mali\nsprávne orgány v tomto zákone č. 100/1988 Zb. ďalej zisťovať, či obsahuje ustanovenie, ktoré by toto\n\nzaradenie zohľadňovalo pre účel posúdenia, či u pôvodného žalobcu, ako niekdajšieho profesionálneho\nvojaka, môže byť založený nárok na priznanie mu starobného dôchodku už vo veku 55 rokov.\nProblematika sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, čo bol aj prípad pôvodného žalobcu, bola\nupravená v § 129 a nasl. piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., pričom podľa cit. § 129 sa na vojakov\nz povolania aplikovali aj ostatné (rozumej mimo piatej časti) ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., ak\nby v tejto piatej časti nebolo ustanovené inak. Otázku nároku na starobný dôchodok profesionálneho\nvojaka upravoval v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. cit. § 132 ods. 1 písm. a), podľa ktorého má\nvojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek\naspoň 55 rokov a ak vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií najmenej 20 rokov. Vzhľadom\nk tomu, že pôvodný žalobca síce dosiahol vek 55 rokov, ale od 01.07.1993, kedy ukončil služobný pomer\nprofesionálneho vojaka do 20.09.2017, ku dňu ktorému žiadal o priznanie mu starobného dôchodku,\nnemohol byť objektívne zamestnaný 25 rokov (iba 24 rokov a 6 mesiacov), nebolo síce možné na jeho\nprípad aplikovať toto ustanovenie cit. § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., avšak s ohľadom na\nzákonné zmocnenie v cit. § 129 zákona č. 100/1988 Zb. umožňujúce a nevylučujúce na profesionálnych\nvojakov aplikovať aj ostatné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., mali správne orgány prioritne zisťovať,\nči pôvodný žalobca nespĺňa niektorý zo zákonných predpokladov priznania mu nároku na starobný\ndôchodok podľa cit. § 21 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré ustanovenie upravuje práve znížené\nvekové hranice na priznanie starobného dôchodku.\nUstanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. totižto rozpoznáva tri prípady, kedy by žiadateľovi\nbolo možné priznať starobný dôchodok už vo veku 55 rokov, vo veku ktorom aj pôvodný žalobca o jeho\npriznanie taktiež požiadal. Na prvý pohľad by na prípad pôvodného žalobcu prichádzala do úvahy\naplikácia práve cit. § 21 ods. 1 psím. c) zákona č. 100/1988 Zb., pretože, ako už bolo uvedené, pôvodný\nžalobca dosiahol vek 55 rokov, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok a súčasne ním vykonávaná\nslužba vojaka bola hodnotená ako zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988\nZb. (viď vyššie).\nVzhľadom k uvedenému, tak podľa správneho súdu, mali správne orgány (t.j. SP-ňa a žalovaný) na\nprípad pôvodného žalobcu správne aplikovať cit. § 21 ods. 1 psím. c) zákona č. 100/1988 Zb. a nie nimi\naplikovaný cit. § 174 ods. 1 a 2 druhej hlavy, desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktoré ustanovenie je\nprechodným ustanovením, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií\npôvodne od 31.12.1992 a neskôr od 31.12.1999, takže je len výnimkou zo zákonodarcom v cit. § 21\nods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. upravených požiadaviek pre vznik nároku na starobný dôchodok od\nskoršieho dôchodkového veku, a navyše § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. ani neupravuje prípad\npriznania starobného dôchodku už vo veku 55 rokov, ako to žiadal pôvodný žalobca, ale upravuje iba\nďalšie znížené vekové kategórie napr. od 56 roku veku a iba nadstavbovo k prípadom upraveným v cit.\n§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. V súvislosti s uvedeným správny súd argumentačne podporne\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Ssk/8/2024 z 28.08.2024, podľa\nktorého cit. „Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zák. č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením\nprechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri\n1999, pôvodne po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených\nzákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21\nods. 1 (a tiež § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. do 01. júla 2002) len v určitom, prechodnom období.\nÚmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie\na I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v\nzamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na\nstarobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu\nzrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k\n31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn. 9So/285/2015).“\nInými slovami, sumarizujúc uvedený bod, SP-ňa a aj žalovaný mali na posúdenie žiadosti pôvodného\nžalobcu na priznanie mu starobného dôchodku aplikovať cit. § 21 ods. 1 psím. c) zákona č. 100/1988 Zb.,\nz hľadiska aplikácie ktorého je tak absolútne irelevantným jeden z nosných záverov správnych orgánov,\npodľa záveru ktorého pôvodný žalobca nesplnil zákonné podmienky na priznanie mu starobného\ndôchodku, pretože jeho služobný pomer v I. kategórii funkcií netrval k 31.12.1999, totižto táto podmienka\nnie je zákonom predvídanou podmienkou podľa cit. § 21 ods. 1 psím. c) zákona č. 100/1988 Zb., ale iba\npodľa, na daný prípad neaplikovateľného cit. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..\n48. V ďalšom bode, po ustálení na daný prípad aplikovateľnej normy a to cit. § 21 ods. 1 psím. c)\nzákona č. 100/1988 Zb., bolo úlohou SP-ne a aj žalovaného zaoberať sa skúmaním, či pôvodný žalobca\n\nsplnil alebo nesplnil všetky toto normou nastavené kritéria, t.j. okrem (i) podmienky veku 55 rokov, ktorú\npodmienku pôvodný žalobca splnil ku dňu 20.09.2017, ku ktorému žiadal o priznaniu mu starobného\ndôchodku a okrem (ii) podmienky či pôvodný žalobca vykonával zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2\npísm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., ktorú podmienku, ako už bolo vyššie uvedené, pôvodný žalobca\ntiež splnil, aj to, či splnil (iii) aj podmienku, že toto zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h)\nzákona č. 100/1988 Zb. (v I. kategórii funkcií) pôvodný žalobca vykonával minimálne 20 rokov.\nSprávne orgány v tomto prípade uzavreli, že pôvodný žalobca nesplnil podmienku výkonu zamestnania\nv I. kategórii funkcií minimálne 20 rokov, pretože podľa ich záveru ho vykonával iba po dobu 12 rokov\na 287 dní, čo bola doba pôvodným žalobcom reálne dosiahnutá v tomto zamestnaní a podľa správnych\norgánov pôvodnému žalobcovi nebolo možné do tejto doby duplicitne započítať aj dobu od 01.03.1983\ndo 30.06.1993, kedy bol vojenským pilotom, pretože táto doba mu bola zohľadnená pre účely priznania\nmu výsluhového príspevku, na ktorý mu bola zohľadnená celková doba s týmto duplicitným započítaním\nv rozsahu 23 rokov a 47 dní.\nV uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na, v zmysle zmocňovacieho ustanovenia cit. § 130 ods. 2\nzákona č. 100/1988 Zb., ministrom národnej obrany ČSSR prijatého Rozkazu č. 17/1988 z 23.09.1988\na na jeho prílohu v podobe Smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v obore pôsobnosti\nfederálneho ministerstva národnej obrany (ďalej len „Smernica“), podľa Smernice ktorej sa zvýhodnený\nzápočet služobnej doby pre nárok a výšku dôchodku započítava vojakom z povolania dvojnásobne doba\nslužby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe.\nVzhľadom k uvedenému je podľa správneho súdu nesprávny a nezákonný záver SP-ne a aj žalovaného\no nemožnosti započítať pôvodnému žalobcovi do celkovej doby zohľadňovanej pre účel starobného\ndôchodku duplicitne aj dobu, kedy bol v čase mieru vojenským pilotom, keďže znenie uvedenej Smernice\njasne pojednáva o tom, že túto dobu je možné profesionálnemu vojakovi duplicitne započítať pre\nposúdenie tak nároku, ako aj výšky „dôchodku“, t.j. keďže táto Smernica nešpecifikuje druh dôchodku,\nmôže sa tak jednať nie len o výsluhový dôchodok, ale aj o starobný dôchodok. Uvedené nie je v rozpore\nani s cit. § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa profesionálnemu vojakovi do doby\nzamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak mu\ntáto bola zohľadnená pre nárok na výsluhový „dôchodok“, pretože, ako už aj bolo vyššie uvedené,\npôvodnému žalobcovi priznaný výsluhový príspevok v skutočnosti nie je výsluhovým dôchodkom, len\nsa zaň považuje (m. m. bod. 30 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/8/2024\nz 28.08.2024, pozn.).\nV súvislosti s uvedeným správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1So/35/2014 z 24.03.2015 podľa ktorého cit. „Výsluhový príspevok ako dávka\nsociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z\nosobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného\npomeru. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky\nstarobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené\nna účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu\nstarobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“\nVzhľadom k uvedeným východiskám má správny súd za to, že žalobca pri dosiahnutom veku 55 rokov\na odpracovaní 23 rokov a 47 dní v I. kategórii funkcií, spĺňa podmienky na skorší vznik nároku na starobný\ndôchodok podľa cit. § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb..\n49. Napokon sa správny súd musel vysporiadať aj so žalobnou námietkou žalobcu ohľadne\nnezapočítaniu mu doby štúdia na vojenskom gymnáziu v Opave do celkovej doby výkonu vojenskej\nslužby v I. kategórii funkcií, v ktorej spojitosti správny súd v celom rozsahu poukazuje na, v tomto\nsmere už vyššou súdnou autoritou, tj. Najvyšším súdom SR už ustálený názor napr. v rozhodnutí sp. zn.\n7Sk/6/2020 z 25.11.2020, podľa ktorého cit. „Sporným bolo v danom prípade hodnotenie doby štúdia\nžalobcu na vojenskom gymnáziu ako III. kategória funkcií. Kasačný súd mal za to, že služobný pomer\nžalobcu trval od 30.08.1978, t.j. od začatia štúdia na Vysokej vojenskej škole, do 30.04.1995, teda 16\nrokov, 8 mesiacov a 8 dní.\nKoncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva Československej\nľudovej armády, v rámci ktorej patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl VSOŠ, ktorých\nabsolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého\nzamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné VG. Absolventi získavali\nstredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou\nna vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu\n\npráporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia. Účastníkmi právnych vzťahov,\nktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť\nvlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala\ndosiahnutím veku 15 rokov. Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli\nzúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom\npoistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie\nštát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie\na dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na\ndôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok\nžiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na\ndávky pozostalých. Na štúdium VSOŠ a VG boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky\nvo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane\nvzťahovala príslušná právna úprava. Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka\nz povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a\n4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách.\nPočas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú\nslužbu. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky\ntýmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona.\nNeboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej\n(náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v\nprílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo\ndňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku\nVSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na\nvojenskú vysokú školu.\nBranná povinnosť podľa § 5 zák. č. 92/1949 Zb. (Branný zákon) vznikla 01.01. roku, v ktorom občan\ndovŕšil 17. rokov veku, pravidelná odvodová povinnosť v zmysle § 11 ods. 1 branného zákona 01.\njanuárom roku, v ktorom občan dovŕšil 18 rokov. Vojenská činná služba podľa § 20 ods. 2 branného\nzákona zahrňuje: základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu\nvojakov vo výslužbe povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu.\nV prípade žalobcu teda až jeho nástupom na základnú službu mohla začať plynúť jeho vojenská činná\nslužba. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských\nškôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v prvej a druhej časti výkazu so zaradením tejto doby\ndo III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom\na štvrtom ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na\nvojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale\nani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b)\nzák. č. 100/1988 Zb. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu,\nnebola výkonom vojenskej služby. Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do\ndovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu\nna povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zák. č. 121/1975 Zb. o\nsociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii. Podľa § 24 ods.\n1 zák. č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci,\ndôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do\nktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva,\nže ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru\nmohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v prvom\na druhom ročníku na VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie\nfunkcií.\nV minulosti platné zákony o sociálnom zabezpečení, podľa ktorých sa do roku 1998 postupovalo aj\npri dôchodkovom zabezpečení vojakov z povolania, dôsledne od seba odlišovali pojmy „pracovné\nkategórie“ a „kategórie funkcií“ a tieto pojmy nezamieňali. Termín „pracovné kategórie“ sa vzťahoval\nvýlučne k civilným zamestnaniam a termín „kategórie funkcií“ výlučne k výkonu služby v ozbrojených\nsilách a v ozbrojených bezpečnostných zboroch. Zákon priamo ustanovil, ktoré zamestnania sa zaraďujú\ndo I. a II. pracovnej kategórie, pričom splnomocnil vládu ustanoviť, ktoré druhy vykonávaných prác\nodôvodňujú zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva, pričom\nštúdium na vojenských stredných školách pred výkonom základnej, prípadne náhradnej vojenskej služby\nzákon nikdy nezaradil ani do I., ani do II. pracovnej kategórie, ani vláda teda nemohla nič v tomto\nsmere ustanoviť a ministerstvo obrany už vôbec nemohlo zaradiť toto štúdium do rezortného zoznamu\n\nzamestnaní I. ani II. pracovnej kategórie. Ostatné zamestnania zákon zaradil do III. pracovnej kategórie.\nZákon súčasne ustanovil, že služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. a II. kategórie funkcií, pričom\nsplnomocnil ministra obrany ustanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie. U týchto profesií išlo\no kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia, predovšetkým chorôb z povolania. Zákon\nzaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie neumožňoval, napriek\ntomu, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali podobnú činnosť ako vojaci z povolania, na toto\npovolanie sa len pripravovali. Títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a vojenskej trestnej\nzodpovednosti. (...)\nUvedené podporuje aj interný predpis Ministerstva národnej obrany z roku 1970 (predložený\nsťažovateľom), upravujúci postavenie, práva a povinnosti žiakov vojenských stredných škôl. V jeho\nzákladných ustanoveniach, Hlava 1, bod 1. sa uvádza, že vojenské gymnázium poskytuje žiakom\núplné stredné vzdelanie zakončené maturitou. Je rovnoprávne s civilným gymnáziom prírodovedného\nsmeru. Žiaci vojenského gymnázia sú predurčení k štúdiu na vojenských vysokých školách. Vojenské\ngymnázium im poskytuje okrem vedomostí prírodovedného smeru aj základné vojenské znalosti. Právne\npostavenie žiakov vojenského gymnázia je upravené v časti označenej Hlava 2, bod 6., podľa ktorého,\nžiaci vojenského gymnázia a žiaci 1. a 2. ročníkov vojenskej strednej odbornej školy nie sú vojakmi\nv základnej službe. Žiaci štvrtých ročníkov vojenského gymnázia sa podrobia v 1. polroku odvodu.\nVojenskú základnú službu nastupujú dňom nástupu na vojenskú školu alebo do nadstavbového kurzu\npri vojenskej strednej odbornej škole alebo inej vojenskej škole.“\n50. Z uvedeného vyplýva, že v prípade študenta vojenského gymnázia (čo je aj prípad pôvodného\nžalobcu), dobu jeho štúdia nemožno zohľadniť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie\nfunkcií, pretože vojenská činná služba mu mohla začať plynúť až jeho nástupom na základnú službu,\nt.j. až nástupom na štúdium na vojenskej vysokej škole.\nV žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný v podstate síce zhodne uviedol vyššie uvedené východiská\no spôsobe ustálenia doby započítateľnej študentom vojenských stredných odborných škôl (VSOŠ)\na vojenských gymnázií (VG) do doby rozhodnej na účely dôchodkového zabezpečenia, tj. pri študentoch\nVSOŠ 3. a 4 ročník štúdia a pri študentoch VG až 1. a 2. ročník štúdia na vojenskej vysokej škole,\nktoré všeobecné východiská však už žalovaný nepersonalizoval na pomery pôvodného žalobcu, ktorý\nbol konkrétne študentom vojenského gymnázia (VG) v Opave, ktorý nedostatok bude nevyhnutným\nv ďalšom rozhodnutí napraviť.\n51. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že SP-ňa mala sama svojou činnosťou zjednať nápravu, tým,\nže by prihliadla na podmienky v akých pôvodný žalobca študoval na VG a ktoré podmienky mali\nbyť v skutočnosti identické aké boli nastavené aj pre profesionálnych vojakov, správny súd ohľadne\nodpovede opakovane v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sk/6/2020 z 25.11.2020, podľa ktorého cit. «Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná\nnie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórií, ale toto oprávnenie patrilo do\npôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb.\ndoba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania\nsa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Uvedené\nustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože žalobca v spornom období\nnevykonával vojenskú činnú službu. (...)\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo záväznej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa\nuvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva, že ... ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje\niba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona... Právnej istote ... podľa čl. 1\nústavy nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy\na z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a iným ako zákonným postupom (I. ÚS 3/98, III. ÚS\n341/07, II. ÚS 426/2012). Zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských\nstredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca\nna základe jej obsahu či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18 roku veku v I. alebo\nII. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo\nkonaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon.\nZároveň kasačný súd uvádza, že judikatúru v danej veci možno považovať za ustálenú (viď. napr.\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2017, 9So/214/2016, 9So/175/2016)\na poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 9So/44/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol,\nže „...nie je možné preklenúť ani rozhodovacou činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom\n\nzabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z povolania, a kreovať\npre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na\núseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností\nvojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania.“»\nInými slovami Najvyšší súd SR už uviedol, že zákonom nastavené kritéria nie je možné preklenúť ani\ninou výkladovou či aplikačnou praxou správneho orgánu (SP-ne), ale ani sudcovskou tvorbou práva,\nktorá je prípustná iba v prípade absentujúcej právnej úpravy, čo ale nie je daný prípad.\n52. Najvyšší súd SR sa v rozsudku sp. zn. 7Sk/6/2020 z 25.11.2020 vyjadril už aj k žalobnej námietke\nžalobcu, podľa ktorej v čase, keď študoval na vojenskej škole, príslušníci ČSĽA nepoznali pojem\nIII. kategória funkcií, resp. III. pracovná kategória s tým, že uviedol cit. „... kasačný súd má za to,\nže v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou, keď k\ndefinujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou\ndemokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však\nnezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a\nnepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na\nskutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nprávneho štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených\na dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom\npredpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne\nskutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu\nide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje\nvzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho\nprávneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite\nzákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo\nk vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca\nprípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých\npráv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni\nzákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr\nprijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc\npráva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim\na mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej\nprávnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku\nnepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej\núpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 5Szd/1/2010 zo dňa 29. septembra 2011). Okrem toho v právnom štáte\nplatí princíp prezumpcie ústavnosti - len Ústavnému súdu Slovenskej republiky prislúcha vysloviť, či\nurčitá norma alebo jej časť, či ustanovenie, je alebo nie je v dôsledku obsiahnutej pravej - neprípustnej\n- retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.“\nInými slovami, aj keď, ako to tvrdí pôvodný žalobca, v čase jeho štúdia na VG nebol známy pojem\ncit. „III. kategória funkcií, resp. III. pracovná kategória“, tak jeho neskorším zavedením do legislatívnej\na následne aj do aplikačnej praxe, pri súčasnom zachovaní princípov nepravej retroaktivity, nie je možné\nkonštatovať, žeby tento pojem nemohol byť používaný aj na právne vzťahy vzniknuté v minulosti, t.j.\npred jeho zavedením, avšak pri súčasnom zachovaní a uznaní ich právnych účinkov.\n53. Napokon v súvislosti s návrhom pôvodného žalobcu na doplnenie dokazovania, či už výsluchom\nnim označených osôb (svedkov) alebo listinami dokumentujúcimi jeho „vojenskú históriu“, správny súd\nuvádza, že správny súd nie je v zásade súdom skutkovým a jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nSprávny súd pritom vychádza zo skutkového stavu zisteného a ustáleného už orgánom verejnej\nsprávy, pričom správny súd síce môže vykonať dôkazy, ale len ak sú nevyhnutné na preskúmanie\n„zákonnosti“ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Ak teda správny\nsúd pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu zistí, že ten nemal pre rozhodnutie dostatočne\nzistený skutkový stav (nedostatočné dokazovanie), tak v tom prípade toto dokazovanie nevykonáva\n\nsám správny súd, ale konanie vráti do štádia pred správnym orgánom s pre neho záväzným pokynom\nsprávneho súdu, dokazovanie v potrebnom rozsahu doplniť a tak ustáliť pre rozhodnutie východiskový\nskutkový stav. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhovel návrhu pôvodného žalobcu a ním\nnavrhované dokazovanie nevykonal a k jeho vykonaniu nezaviazal ani žalovaného a SP-ňu, pretože\nmal za to, že správne orgány mali síce pre rozhodnutie dostatočne ustálený skutkový stav, avšak ten\nnesprávne právne posúdili, na zmenu posúdenia ktorého doplnenie dokazovania nie je potrebným.\n54. Vzhľadom k uvedeným záverom, postupom podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods.\n1 písm. c) SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023, keďže rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu\npredchádzajúce rozhodnutie SP-ne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd\nzrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne tak, ako to je uvedené\nvo výroku II. tohto rozhodnutia a vec vrátil SP na ďalšie konanie.\n55. V ďalšom postupe, bude úlohou SP-ne opätovne rozhodnúť o žiadosti neb. pôvodného žalobcu\nna priznanie mu starobného dôchodku súc viazaný vyššie uvedeným záverom správneho súdu, podľa\nktorého žalobca pri dosiahnutom veku 55 rokov a odpracovaní 23 rokov a 47 dní v I. kategórii funkcií,\nspĺňal podmienky na skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa cit. § 21 ods. 1 písm. c) zákona č.\n100/1988 Zb., a následne rozhodnúť o nároku na jeho vyplatenie žalobkyni 1/ (t.j. pozostalej manželke\nneb. pôvodného žalobcu).\n56. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,\nodôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva\nna správnom súde.“\n57. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči\nžalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal\nžalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“\n58, Podľa § 170 písm. b) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žiaden z účastníkov konania nemá\nprávo na náhradu trov konania, ak (b) konanie bolo zastavené.“\n59. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“\n60. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa\nprimerane použijú na kasačné konanie.\n(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd\nrozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“\n61. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovaným, správny súd rozhodol podľa\ncit. § 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu z nich náhradu trov tak správneho súdneho konania a ani\nkasačného konania nepriznal, pretože konanie o žalobe v tejto časti bolo pre nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcov 2/ a 3/ zastavené.\nO nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným, rozhodol správny súd podľa\ncit. § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov\nprvostupňového súdneho konania a kasačného konania sa posudzuje komplexne (spoločne) podľa\nkonečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7 Ssk/40/2023 zo 14.07.2023], a\nkeďže žalobkyňa 1/ mala v konaní plný úspech, správny súd jej priznal voči v konaní neúspešnému\nžalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov celého (vrátane kasačného) súdneho konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným\nCentrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktoré\nmu správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\npodanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}