{"guid": "000221f8-234d-4bf4-8dcc-162a20f82339:6154dae8-91f1-4909-9b16-43d1a45a1401", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2", "spisova_znacka": "KE-8S/15/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/15/2023 z 23. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. decembra 2025, sp. zn. KE-8S/15/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2", "identifikacne_cislo": "7023200065", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Radovan Turčík", "sudca_id": 965, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-radovan-turcik-965", "datum_vydania": "2025-12-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-f)", "nazov": "§ 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-f)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/371/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 371/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/371/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/371-2021/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/371/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 371/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/371/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/371-2021/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/282#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-9", "/SK/ZZ/2021/371#paragraf-7", "/SK/ZZ/2021/371#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6154dae8-91f1-4909-9b16-43d1a45a1401", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/15/2023\n7023200065\n23. 12. 2025\nJUDr. Radovan Turčík\nECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany\nFandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: DESTAL KOŠICE s.r.o., Bočná\n4, 040 01 Košice, IČO: 36 575 232, zastúpeného Advokátska Kancelária ŠARIŠSKÝ s. r. o., IČO:\n52 511 624, so sídlom 082 42 Ľubovec 38, s adresou na listinné doručovanie A. XX, XXX XX B., za\nktorú koná konateľ a advokát C. C. D., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky, E. XXXXX/XXX, XXX XX A., za účasti ďalšieho účastníka: Valaliky Industrial\nPark, s.r.o., Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 54 485 053, zastúpeného Chrenek, Toman,\nKotrba advokátní kancelář spol. s r.o., so sídlom Těsňov 1/1059, 110 00 Praha 1, Česká republika,\nkonajúci prostredníctvom organizačnej zložky so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441,\no preskúmanie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 43990/2022/\nSSSVP/127276 zo dňa 13.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 43990/2022/\nSSSVP/127276 zo dňa 13.12.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv rozsahu 100%.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré\nmu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n(vyvlastnenie „Strategické územie Valaliky“)\n1. Valaliky Industrial Park, s.r.o. ako vyvlastniteľ (ďalší účastník v tomto súdnom konaní) dňa 20.07.2022\n[pozn. súdu v ostatných listinách správnych orgánov je uvádzaný deň 21.07.2022] elektronicky\ndoručil Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len „okresný úrad“\nalebo „prvostupňový správny orgán“) spoločný návrh na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení voči trom\nvlastníkom, medzi nimi voči DESTAL KOŠICE s.r.o. (žalobca v toto súdnom konaní), vo veci vyvlastnenia\nvymedzených nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území F. (konkrétne voči žalobcovi išlo o KNC\nparcelu č. 1300/12, druhu orná pôda o výmere 14008 m2 a KNC parcelu č. 1310/4, o výmere 193\nm2, druhu zastavaná plocha a nádvorie, obe vo výlučnom vlastníctve žalobcu), pre účel vybudovania\ninvestičného projektu „Strategické územie Valaliky“. Vyvlastniteľ navrhol určiť náhradu podľa znaleckého\nposudku č. 20/2022 zo dňa 12.02.2022 vypracovanom spoločnosťou ZNALCI s.r.o. zapísanou v\nzozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ZP č. 20/2022“) a pri vymedzení príloh okrem\n\niných označil Osvedčenie o významnej investícii č. 10455/2022-4270-72470 zo dňa 22.06.2022 a ZP č.\n20/2022 s tým, že tieto už boli doložené v predošlom návrhu. [Pozn. súdu: predmetné osvedčenie ani\nznalecký posudok sa nenachádzajú v administratívnom spise predloženom správnemu súdu.]\n2. Okresný úrad oznámením z 21.07.2022 oznámil účastníkom začatie vyvlastňovacieho konania a\nnariadil ústne pojednávanie na 06.09.2022. V oznámení sa okrem iných uvádza, že vyvlastniteľ je\n100 % dcérskou spoločnosťou Ministerstva hospodárstva SR, ktorá majetkovoprávne vysporiadava\npozemky a stavby, na ktorých má byť pre budúce investície vybudovaný investičný projekt „Strategické\núzemie Valaliky“ ako projekt významnej investície v zmysle § 2 zákona o významných investíciách,\nna ktorý Ministerstvo hospodárstva SR, na základe uznesenia F. G. H. XXX/XXXX zo dňa 22.12.2021\n(ktorým sa schválil Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií pre označený investičný projekt)\nvydalo Osvedčenie o významnej investícii č. 105705/2021-4270-233878 zo dňa 28.12.2021, ktoré bolo\nrozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR o zmene osvedčenia č. 10455/2022-4270-38185 zo dňa\n02.03.2022 zmenené a Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie o významnej investícii č.\n10455/2022-4270-38187 zo dňa 02.03.2022. Ďalej sa uvádza, že v zmysle uznesenia Vlády SR č.\n403/2022 zo dňa 15.06.2022 (ktorým bol schválený návrh na zmenu osvedčenia o významnej investícii\nna označený projekt) Ministerstvo hospodárstva vydalo zmenené Osvedčenie o významnej investícii\nč. 10455/2022-4270-72470 zo dňa 22.06.2022, a to podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona\no významných investíciách, ktoré osvedčenie v plnom rozsahu nahrádza osvedčenia o významnej\ninvestícii zo dňa 28.12.2021 a zo dňa 02.03.2022. [Pozn. súdu: predmetné listiny označované v texte\noznámenia sa nenachádzajú v administratívnom spise predloženom správnemu súdu.]\n3. Žalobca dňa 06.09.2022 doručil okresnému úradu písomné námietky a podľa ich obsahu a obsahu\nadministratívneho spisu predložil okresnému úradu znalecký posudok č. 245/2022 z 13.06.2022\nvyhotovený znalcom I. C. C. na pozemky vo vlastníctve žalobcu tvoriace predmet vyvlastňovania, ako\naj znalecký posudok č. 88/2022 z 11.08.2022 vypracovaný spoločnosťou ZNALCI s.r.o. na pozemok\nsusediaci s pozemkami žalobcu tvoriacimi predmet vyvlastňovania.\n4. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2022 žalobca zotrval na svojich písomných námietkach.\n5. Okresný úrad listom z 07.09.2022 požiadal spoločnosť ZNALCI s.r.o. postupom podľa § 4 ods. 4\nzákona o vyvlastňovaní o predloženie odborného vyjadrenia k ZP č. 20/2022 zo dňa 12.02.2022, k\nžiadosti pripojil písomné námietky podané žalobcom.\n6. Spoločnosť ZNALCI s.r.o. dňa 19.09.2022 mailom doručila okresnému úradu vyjadrenie k námietkam\nžalobcu, podpísané I. E. J. ako konateľom spoločnosti.\n7. Okresný úrad listom z 26.09.2022 oboznámil žalobcu s podkladom pre rozhodnutie postupom podľa §\n33 ods. 2 správneho poriadku a zaslal mu vyjadrenie spoločnosti ZNALCI s.r.o. k jeho námietkam s tým,\nže určil žalobcovi lehotu 7 dní na vyjadrenie sa od doručenia oboznámenia, ktoré bolo podľa pripojenej\nelektronickej doručenky doručené priamo žalobcovi dňa 12.10.2022.\n8. Žalobca dňa 04.11.2022 doručil okresnému úradu vyjadrenie k stanovisku znalca a vo veci samej.\n9. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OÚ-KEOVBP2-2022/033236-015 zo dňa 09.11.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej\nčasti uviedol totožné skutočnosti ohľadom postupnosti vydávania osvedčení o významnej investícii a\nich zmien a schvaľovania návrhu na vydanie týchto osvedčení a ich zmien ako v oznámení o začatí\nvyvlastňovacieho konania a rozhodol takto:\n- vo výroku I. o vyvlastnení pozemku (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení) rozhodol, že vymedzené\npozemky žalobcu sa podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní vo verejnom záujme vyvlastňujú v prospech\nvyvlastniteľa pre účel vybudovania investičného projektu „Strategické územie Valaliky“, na ktorý\nMinisterstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie o významnej investícii č. 10455/2022-4270-72470 zo\ndňa 22.06.2022 podľa § 2 zákona o významných investíciách, ktorý slúži ako doklad vydaný držiteľovi\nosvedčenia, ktorý potvrdzuje, že významná investícia je vo verejnom záujme a podľa § 11 ods. 10 zákona\no významných investíciách nie je potrebné preukázať súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného\nplánovania (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní)\n\n- vo výroku II. o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení) rozhodol, že finančnú\nnáhradu za odňatie vlastníckeho práva, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku č. 20/2022 zo dňa\n12.02.2022 vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALCI s.r.o. poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému\nvo výške 265.553,91 € v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,\n- v ďalšom vo výrokovej časti rozhodnutia bol žalobca podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní s\npožiadavkou na vyššiu náhradu odkázaný bez prerušenia konania na súd, sú citované ustanovenia\nzákona o vyvlastnení o povinnosti a lehotách na začatie užívania vyvlastneného pozemku, o dôsledkoch\nnezaplatenia náhrady za vyvlastnenie, o zániku iných práv k vyvlastnenému pozemku a tiež je uvedené,\nže neboli uplatnené žiadne trovy, nakoniec výroková časť obsahuje rozhodnutie o zamietnutí žalobcom\npodaných námietok.\n10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení žalobca podal odvolanie. Okresný úrad listom\nz 01.12.2022 upovedomil vyvlastniteľa o podanom odvolaní a vyvlastniteľ pri nahliadnutí do spisu\ndňa 06.12.2022 podal rukou písané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom všeobecne uviedol, že\nnesúhlasí s odvolacími námietkami žalobcu a súhlasí s vydaným prvostupňovým rozhodnutím.\n11. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných\nprác rozhodnutím č. 43990/2022/SSSVP/127276 zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj len „ministerstvo“ a\n„druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) vo výrokovej časti svojho rozhodnutia\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Rozhodnutie ministerstva\nnadobudlo právoplatnosť 30.12.2022.\nII.\nSúdne konanie\n12. Žalobou doručenou dňa 29.01.2023 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia ministerstva (právneho predchodcu žalovaného) aj prvostupňového\nrozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca\nuviedol, že žalobu podáva z dôvodov podrobnejšie vymedzených v ostatnom texte, pretože má za to,\nže napadnuté rozhodnutie resp. rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia resp. rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a\nnemá v ňom oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktorý mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, právny\nzáklad je neplatný resp. nulitný, čím došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu.\nV ďalšom žalobca zhrnul odvolacie námietky uvedené v ním podanom odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu o vyvlastnení a podrobnejšie vymedzil dôvody žaloby (žalobné body):\n- a) Namieta nezrozumiteľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, keď z neho nie je možné zistiť, čo\nsa ním „zamieta“.\n- b) S poukazom na konštatáciu žalovaného o podaní vyjadrenia vyvlastniteľom k odvolaniu\nžalobcu, namieta, že nebol oboznámený s vyjadrením vyvlastniteľa k ním podanému odvolaniu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, čím boli porušené jeho práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku s\nnásledkom porušenia jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n- c)\nS poukazom na žalovaným zhrnuté dôvody prvostupňového rozhodnutia, v zmysle ktorých\nbolo podkladom prvostupňového rozhodnutia Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 22.06.2022,\nnamieta skutočnosti namietané už v jeho odvolaní t. j. neplatnosť, nulitu tohto osvedčenia o významnej\ninvestícii, v dôsledku čoho vyvlastniteľ nemá status držiteľa osvedčenia, nemožno aplikovať §\n11 ods. 10 zákona o významných investíciách, podľa ktorého nie je potrebné preukazovať súlad\nvyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania a taktiež nie je daný verejný záujem. Žalobca\nnamietal spôsob vyporiadania sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami v tejto časti, keď žalovaný\nzdôraznil, že okresný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal z predložených podkladov a platnosť\ncitovaného osvedčenia o významnej investícii vydaného Ministerstvom hospodárstva SR okresný úrad\n\nvo vyvlastňovacom konaní nie je oprávnený skúmať, na tento úkon je podľa žalovaného príslušný len\nsúd. Žalobca s takýmito závermi žalovaného nesúhlasí a zdôrazňuje, že žiadny právny predpis nebránil\nsprávnym orgánom, aby v rámci svojej správnej úvahy námietky o nulitnosti osvedčenia posúdili a\nvykonali k nim dokazovanie (vyžiadaním súhlasu vlády od Úradu vlády, od ministerstva či vyvlastniteľa)\na svoju úvahu vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnili, čo sa v danom prípade nestalo. Konajúce\nsprávne orgány odmietli uviesť vecné zdôvodnenie k týmto námietkam (vzneseným v konaní pred\nokresným úradom a následne v odvolaní), pričom v prípade osvedčenia o významnej investícii ide o\nlistinný dôkaz, aj keď vydaný Ministerstvom hospodárstva SR, správny orgán je viazaný zákonnosťou a\npovinnosťou hodnotiť všetky dôkazy a podklady rozhodnutia (s odkazom na § 34 Správneho priadku) a\nžalobca ako účastník správneho konania má právo všetky dôkazy, listiny a podklady rozhodnutia vo veci\nsamej kvalifikovane spochybniť, čo žalobca aj urobil. Podľa žalobcu postupom a rozhodnutím správnych\norgánov tým bolo porušené jeho základné právo na zákonný postup a spravodlivé konania podľa čl.\n46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj podľa Dohovoru o ochrane základných práv a\nslobôd, ktorých imanentnou súčasťou je požiadavka dodržania princípov právneho štátu, ústavnosti a\nzákonnosti, osobitne keď ide o zásah do základného práva vlastniť majetok.\n- V samostatnej časti správnej žaloby uvádza žalobca argumentáciu na podporu ním namietanej nulity.\nOsvedčenia o významnej investícií č. 10455/2022-4270-72470 zo dňa 22.06.2022 vydanom Ministerstvo\nhospodárstva SR pre vyvlastniteľa Valaliky Industrial Park, s.r.o. S poukazom na znenie § 6, 7 a 9\nzákona o významných investíciách uvádza, že predmetný zákon neupravuje zmenu v osobe držiteľa\nosvedčenia resp. prevod práv jedného držiteľa osvedčenie na iného a preto podľa žalobcu aj s ohľadom\nna čl. 2 ods. 2 Ústavy SR takáto zmena v osobe držiteľa nie je možná. Pričom uznesením F. G. H.\n792 z 22.12.2021 bolo schválené vydanie osvedčenia pre spoločnosť MH Invest II, s.r.o. a na základe\ntohto uznesenia vlády bolo Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie o významnej investícii\nz 28.12.2021 pre spoločnosť MH Invest II, s.r.o., kým zmena osvedčenia zo dňa 02.03.2022 spočívala v\nosobe držiteľa a vydaní osvedčenia z 02.03.2022 inému držiteľovi - Valaliky Industrial Park, s.r.o., naviac\nbez súhlasu udeleného Vládou SR. Podľa žalobcu preto už osvedčenie z 02.03.2022 pre neprípustnosť\nzmeny držiteľa ako aj pre chýbajúce schválenie Vládou SR je nezákonné a nulitné a v nadväznosti na\nto je nulitné a nezákonné aj osvedčenie z 22.06.2022, tvoriace podklad vyvlastňovacieho rozhodnutia,\nnakoľko bolo vydané ako zmena osvedčenia vo vzťahu k podľa žalobcu nulitnému osvedčeniu z\n02.03.2022. Zdôraznil, že právna úprava kompetencií ústredných orgánov štátnej správy neumožňuje,\naby vláda SR preniesla svoju kompetenciu na Ministerstvo hospodárstva rozhodovať o žiadosti podľa § 5\nalebo § 9 zákona o významných investíciách, preto ak o zmene v osobe držiteľa osvedčenia nerozhodla\nvláda tak nebol dodržaný zákonný postup. Opakovane namieta závery žalovaného o tom, že okresný\núrad nebol oprávnený skúmať platnosť osvedčenia o významnej investícii a z uvedeného dôvodu jeho\nodvolacie námietky v tomto smere hodnotil ako irelevantné. Naopak podľa žalobcu správnemu orgánu\nprináležalo vykonať dokazovanie a posúdiť platnosť vyvlastniteľom predloženého osvedčenia.\n- d) Žalobca s poukazom na žalovaným v jeho rozhodnutí vymedzené dôvody danosti verejného záujmu,\nnamieta, že žalovaný uvádza, že verejný záujem je predmetom dokazovania, pričom podľa žalobcu\ndôkazom bolo iba osvedčenie o významnej investícii, ktorého platnosť napadol. Pokiaľ žalovaný „hovorí“\no nejakej investícii, žalobca namieta, že žalovaný túto investíciu nepomenúva ani nijak nešpecifikuje o\nakú konkrétnu investíciu (ktorého subjektu, pri realizovaní akej činnosti, investovaní do akej výroby či\nexpertnej činnosti ) má byť vo verejnom záujme, ktorej význam sa má prejaviť v ekonomike SR, sociálnej\nsfére a zamestnanosti. Preto vo vzťahu k záverom žalovaného v tejto časti napadnutého rozhodnutia,\nžalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov resp. nekonkrétnosť a tak\nneoveriteľnosť. Tiež namieta, že v danom prípade absentovali aj dokazovanie o reálnosti resp. skutočnej\nexistencii takejto investície.\n- e) Namieta, že pokiaľ ide o možnosť dosiahnutia cieľa vyvlastnenia, žalovaný ani prvostupňový orgán\nneviedli dokazovanie k možnosti pridelenia náhradného pozemku len konštatovali, že takáto možnosť\nv zmysle zákonnej úpravy (§11 ods. 9 zákona o vyvlastňovaní) prichádza do úvahy len ak vyvlastniteľ\ndisponuje pozemkom v rovnakom katastrálnom území v rovnakej hodnote. Takýmto postupom správne\norgány podľa žalobcu porušili svoju povinnosť riadneho zistenia skutočného stavu veci.\n- f) Namieta, že závery žalovaného o tom, že nie je oprávnený rozhodovať o výške náhrady za\nvyvlastnenie ako aj o iných náležitostiach týkajúcich sa náhrady, pretože to patrí výlučne do kompetencie\nsúdu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení, sú v rozpore so znením § 13 ods. 3 v spojení s §\n\n14, § 7 ods. 2, § 4 ods. 3 a 4 zákona o vyvlastňovaní. K čomu zdôraznil, že o tom, že náhrada za\nvyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom (§\n4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní) rozhoduje v zmysle § 13 ods. 3, § 14, § 7 ods. 1 a2 v spojení s §\n18 citovaného zákona v prvom stupni prvostupňový orgán a v druhom stupni žalovaný ako odvolací\norgán, pričom vyššie namietané závery žalovaného podľa žalobcu sami osebe sú dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým.\n- V samostatnej časti správnej žaloby žalobca s poukazom na znalecký posudok č. 20/2022 zo dňa\n18.02.2022 (pozn. súdu v rozhodnutiach je uvádzaný dátum 12.02.2022) vyhotovený spoločnosťou\nZNALCI s.r.o. (predložený v správnom konaní vyvlastniteľnom, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota\nvyvlastňovaných nehnuteľností vo výške spolu 265.553,91 Eur a na základe ktorého bola určená\nvýška náhrady za vyvlastnenie) a s poukazom na znalecký posudok č. 245/2022 z 13.06.2022\nvyhotovený I. C. C. (predložený v správnom konaní žalobcom, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota\nvyvlastňovaných nehnuteľností vo výške spolu 762.000,00 Eur) namieta nezákonný postup žalovaného\naj prvostupňového orgánu pri hodnotení týchto znaleckých posudkov. Žalobca považuje výšku náhrady\nustálenú ZP predloženým vyvlastniteľnom za neprimerane nízku a tým predmetný ZP za vecne\nnesprávny majúc za to, že týmto posudkom nie je určená skutočná všeobecná hodnota vyvlastňovaných\nnehnuteľností, pričom poukazuje na diametrálnu odlišnosť výšky všeobecnej hodnoty pozemkov v ZP\npredloženom vyvlastniteľnom a v ZP predloženom žalobcom. Tiež poukázal na znalecký posudok č.\nXX/XXXX zo dňa 19.01.2023 vyhotovený Technickou univerzitou v Košiciach (s všeobecnou hodnotou\nnehnuteľností vo výške 949.000,00 Eur), ktorý bol vypracovaný na požiadavku žalobcu (pozn. po vydaní\nnapadnutého rozhodnutia) a ktorý navrhuje v súdnom konaní vykonať ako dôkaz.\n- Žalobca namieta, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu bol zjavne nesprávny a v rozpore so\nzákonnou požiadavkou na riadne a úplné zistenie skutkového stavu a zákonného limitu určenia náhrady\npodľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorého náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia\nako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.\n- Žalobca v ďalšom konkretizoval jednotlivé skutočnosti, v ktorých vidí nesprávnosť ZP č.20/2022, ktoré\nnamietal už v lehote na podanie námietok vo vyvlastňovacom konaní, a to nezohľadnenie územného\nplánu obce (podľa ktorého ide o pozemky určené na zástavbu) a tým nezohľadnenie určenia pozemkov\nna zástavbu a iné využitie (čo označuje žalobca za podstatnú skutočnosť), nezohľadnenie prístupnosti\npozemkov z dvoch strán z verejnej komunikácie, nezohľadnenie tvaru, polohy a výmery pozemkov,\nkeď ide o pozemky rovinaté s ideálnym obdĺžnikovým tvarom a polohou, teda nie o úzke nevyužiteľné\npozemky, ako väčšina ostatných v predmetnom ZP ohodnocovaných pozemkov. Ďalej žalobca uviedol,\nže predmetný ZP trpí vadou zovšeobecnenia, keď je v ňom ohodnocované celé územie bez zohľadnenia\nosobitných vlastností jeho pozemkov v jeho vlastníctve, ktoré majú zásadný vplyv na ich všeobecnú\nhodnotu (v prílohách posudku nie sú jeho pozemky vyznačené osobitnou polohou, tvarom a výmerou\noproti iným ohodnocovaným pozemkom). Uviedol, že ZP je nepreskúmateľný, keďže neobsahuje\npodklad k znalcom uvedeným záverom najmä pokiaľ ide o použitý koeficient redukujúcich faktorov\npre údajné ochranné pásmo letiska a zaťaženie oblasti znečistením ovzdušia, čo sú nepodložené a\nnepreukázané závery bez opory v texte či prílohách posudku. Nakoniec vo vzťahu k porovnávacej\nmetóde uvádza, že sú pri nej označené pozemky z ktorých sa nedá určiť či sú vhodné na porovnanie vo\nvzťahu k pozemkom žalobcu, keďže ani vyhotoviteľ posudku pri väčšine z nich nevedel uviesť ich presné\noznačenie a tým určiteľnosť polohy, tvaru, terénu a pod., navyše sú v iných katastrálnych územiach.\n- Žalobca zdôraznil, že namietal a namieta nesprávnosť a objektívnu nepoužiteľnosť vyvlastniteľom\npredloženého ZP, a to s poukazom na právnu úpravu, faktický stav a obsah administratívneho spisu,\nďalej s poukazom na to, že nedostatky posudku prvostupňovému správnemu orgánu uviedol v lehote\nna podanie námietok a uviedol ich aj žalovanému, tiež kvalifikované spochybnenie záverov posudku\nvykonal aj vlastným (ním predloženým) posudkom.\n- Namieta, že odborné vyjadrenie vyžiadané prvostupňovým správnym orgánom postupom podľa §\n4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní od znalca, ktorý vyhotovil vyvlastniteľom predložený ZP č. 20/2022\nnemá zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch (§ 16 ods. 1, § 17 ods. 4,5, § 18 ods. 1,2,\nktorých znenie žalobca uvádza) vyžadované náležitosti, preto podľa žalobcu ide len o listinu súkromnej\npovahy a o znalecký úkon. Namieta, že predmetné vyjadrenie nie je riadne podpísané vyhotoviteľom\n\noznačeného ZP a predovšetkým v ňom nie sú odstránené resp. riadne odborne vysvetlené žalobcom\nvytýkané nedostatky ZP.\n- Podľa žalobcu prvostupňový orgán mohol a mal za stavu kvalifikovaného spochybnenia ZP\npredloženého vyvlastniteľom iným ZP predloženým žalobcom, osloviť iného znalca či znalecký ústav\nna podanie odborného vyjadrenia, aby zistili skutočný stav veci v zmysle zásady materiálnej pravdy. V\nostatnej časti žaloby uviedol, že vyžiadaniu odborného vyjadrenia od iného znalca právna úprava v § 4\nods. 4 zákona o vyvlastňovaní nebráni, naopak jeho výklad to umožňuje a teleologický výklad v spojení\ns požiadavkou na zistenie skutočného stavu veci to aj vyžaduje.\n- Podľa žalobcu najzávažnejším pochybením správnych orgánov oboch stupňov bolo, že predložené\nlistinné dôkazy (ZP predložený vyvlastniteľom, ZP predložený žalobcom, vyjadrenie k námietkam z\n19.09.2022, hoci nejde o odborné vyjadrenie), vôbec nepodrobili správnej úvahe pri hodnotení dôkazov a\nnevykonali žiadne úkony na zistenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, namietal absenciu\nhodnotenia týchto dôkazov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil povinnosť správnych orgánov hodnotiť\nvšetky predložené dôkazy a nič im nebráni si osvojiť aj závery iného znaleckého posudku (ako posudku\npredloženého vyvlastniteľom) ak svoju úvahu pri hodnotení dôkazov riadne odôvodnia, čo sa v danom\nprípade nestalo, keď správne orgány vo vzťahu k stanoveniu náhrady za vyvlastnenie odmietli hodnotiť\ndôkazy ohľadom všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Zdôraznil tiež, že je povinnosťou správneho\norgánu kriticky hodnotiť každý jeden dôkaz a podklad rozhodnutia, a v prípade preukázaných zjavných\nnedostatkov alebo spochybnenia či vyvrátenia správnosti záverov jednej listiny na základe iných dôkazov\nje jeho povinnosťou dospieť k záveru o nepoužiteľnosti resp. neakceptovateľnosti danej listiny/dôkazu.\n- Žalobca zdôraznil, že hoci žalovaný poukázal na kritéria hodnotenia znaleckého posudku ako dôkazu\npredloženého v konaní vymedzeného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009 (v zmysle\nktorých znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako\nktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí iba to, či\núvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných\nsprávnym orgánom. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho\nvlastným posúdením skutočností z odbornej stránky), napriek tomu úvahy znalca nepodrobil hodnoteniu\npodľa takýchto kritérií, keď neprihliadol na to, že ZP č. 20/2022 podľa zásad logiky a svojho obsahu\nnezohľadňuje územnoplánovaciu informáciu o využití vyvlastňovaných pozemkov tvoriacu súčasť spisu\nako prílohu posudku č. 245/2022 predloženého žalobcom, jeho závery o ponižujúcich faktoroch nie sú\npodložené žiadnym dokladom, nezohľadnenie polohy, rozlohy a umiestnenia pozemkov preukazuje text\nposudku a diametrálne odlišné závery žalobcom predloženého posudku.\n- Žalobca vzhľadom na uvedené a s poukazom na znenie § 34 ods. 1, 5 a 6, § 3 ods. 5, § 32 ods.\n1 a § 46 Správneho poriadku namieta, že správne orgány oboch stupňov postupovali v rozpore so\nzákonom pri stanovení náhrady za vyvlastňované pozemky, navyše svoje rozhodnutie a úvahu pri\nhodnotení dôkazov nijak relevantne nezdôvodnili, len sa obmedzili na odkázanie žalobcu s požiadavkou\nna vyššiu náhradu na súd, avšak primárne o náhrade rozhoduje správny orgán (§ 4 ods. 3, 4 a § 13\nods. 3 zákona o vyvlastňovaní v spojení so Správnym poriadkom) a je povinný postupovať v súlade so\nzákonom. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2017 (v zmysle ktorých\nodkázať vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd možno iba v prípade, ak bol zo strany\nsprávneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie) a zdôraznil\nviazanosť správneho orgánu zásadou materiálnej pravdy a povinnosťou zistiť skutočný stav veci, pričom\nzáver správneho orgánu, že nemôže znalecký posudok nijak hodnotiť lebo ho napísal znalec je podľa\nžalobcu denegatio iustitiae - odmietnutie spravodlivosti ako aj odmietnutie výkonu právomocí zverených\nsprávnemu orgánu.\n- Žalobca zdôraznil, že ZP č. 20/2022 pre svoje nedostatky odporujúce zásadám logiky ako\naj obsahu dôkazov v administratívnom spise nemôže byť podkladom na stanovenie náhrady za\nvyvlastnenie, čo predstavuje vadu konania zakladajúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím.\n- g) S poukazom na vysporiadanie sa žalovaného s odvolacou námietkou o poskytnutí krátkej lehoty\nžalobcovi na vyjadrenie sa k odbornému vyjadreniu znalca namieta, že správne orgány oboch stupňov\nneprihliadali na skutočnosti a argumentáciu obsiahnutú v jeho podaní zo dňa 02.11.2022, pričom\n\nskutočnosť, že podanie podal po lehote určenej správnym orgánom nezakladá dôvod na neprihliadanie\nna obsah tohto podania.\n- h) Namieta nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia, keď sa nedá zistiť koniec jeho výrokovej\nčasti a začiatok časti odôvodnenia rozhodnutia.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.04.2024 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, zdôraznil závery v nich uvedené, vrátane vysporiadania\nsa s odvolacími námietkami žalobcu, žalobu hodnotil ako nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.\n14. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe z 13.03.2024 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a na\npodporu nedôvodnosti námietok žalobcu poukázal na to, že vládou bol schválený návrh na vydanie\nosvedčenia o významnej investícii, ktorého uskutočnenie je vo verejnom záujme a samotnej danosti\nverejného záujmu zdôraznil, že v investičnom projekte „Strategické územie Valaliky“ sa plánuje zriadiť\n5000 nových pracovných miest čo prinesie majetkový prospech mnohým občanom SR. V ďalšom\nuvádza konkrétne argumenty na podporu správnosti záverov ním predloženého znaleckého posudku a\nnedôvodnosti námietok žalobcu smerujúcich voči nemu. Vo vyjadrení z 22.07.2024 ďalší účastník zotrval\nna svojej doterajšej argumentácii.\n15. Žalobca repliku nepodal.\n16. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 prítomní účastníci resp. ich právni zástupcovia zotrvali\nna svojich doterajších stanoviskách, ktoré predniesli a zdôraznili v ich podstatných častiach. Právny\nzástupca žalobcu k námietke porušenia zákonného postupu podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní\nosobitne upresnil, že správny orgán síce požiadal spoločnosť ZNALCI s.r.o., (ktorá vyhotovila znalecký\nposudok predložený vyvlastniteľom) o odborné vyjadrenie, avšak toto vyjadrenie nebolo vyhotovené\nznalcom, keď ho vypracoval a podpísal konateľ spoločnosti I. E. J., ktorý v rozhodnom období nebol\nzapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, preto správnym orgánom v\nrozpore s citovaným ustanovením odborné vyjadrenie znalca nebolo zabezpečené.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“): (1) Každý sa\nmôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nv prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na\nsvojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom\nochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\n19. Podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“): (1) Každý má právo\nvlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie\nsa zaručuje. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom\nzáujme, a to na základe zákona a za náhradu.\n20. Podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“): Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne\nužívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok,\nktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n21. Vzťahujúca sa právna úprava vo IV. časti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) účinného v rozhodnom období (Pozn.: podľa zákona č. 46/2024 Z. z.\n\nnovelizujúceho stavebný zákon boli podľa čl. I, bod 57. zo stavebného zákona vypustené ustanovenia\n§ 108 až 116 t. j. celá IV. časť - Vyvlastnenie, a to s účinnosťou od 01.04.2024):\n- Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona: Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke\npráva k pozemkom a stavbám možno obmedziť10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len\n„vyvlastniť“).\n- Podľa § 108 ods. 2 písm. f) a o) stavebného zákona: Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre (f)\nvýstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre\nvybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov,10e), (o) uskutočnenie stavieb,\nktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov,10ja).\n- Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona: Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2\nsa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby\nurčené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj\na ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie.\n- Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona: Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne\nobmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne\nobmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.\n- Podľa § 110 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona: (1) Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia\nnemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a\nzámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ak osobitný predpis10jba) /\nodkaz na § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných\ninvestícií/ neustanovuje inak. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného\nrozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom\nkonaní. (3) Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia\ndosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza\nvlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a\nvlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo\nk pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa\nvyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.\n22. Vzťahujúca sa právna úprava v zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o\nnútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“):\n- Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n- Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi\núzemného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným\nstanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní.\n- Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho\npráva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu\nčasť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými\nťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak\nto vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj\nkeď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné\nna dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti\nstavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia,\nneprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti\nstavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu\n\nčasť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na\nzostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou\njeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo\nzostávajúcej časti stavby.\n- Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná\nhodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za\nvyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.\n- Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na\nvyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti,\nktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací\norgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú\ndôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného\nvyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.\n- Podľa § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ\nvyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.5)\n- Podľa § 6 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva poskytne\nvyvlastniteľ vyvlastnenému v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení.\n- Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh\nvyvlastniteľa.\n- Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej\nnáhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo\nvšeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.\n- Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok\no všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu nie starší ako dva roky.\n- Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto\nzákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku\nstavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.\n- Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku\nstavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode\nvlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku\nstavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku\nalebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; (…), c)\nrozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo\npodstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu\nvyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 , e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je\nvyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne\no námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g)\nrozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.\n- Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací\norgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí\nlehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a\nvyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na\n\nsúd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo\nk vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť\nuspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.\n- Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom\nkonaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa §\n7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.\n- Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá\nodkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník\nkonania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote\n30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\n- Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní,14) /odkaz na Správny poriadok/ ak tento zákon neustanovuje inak.\n23. Vzťahujúca sa právna úprava zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách (ďalej len „zákon\no významných investíciách“):\n- Podľa § 1 zákona o významných investíciách: Tento zákon upravuje podmienky na vydanie osvedčenia\no významnej investícii, práva a povinnosti držiteľa osvedčenia o významnej investícii, postup orgánov\nverejnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii, kontrole plnenia podmienok na vydanie\nosvedčenia o významnej investícii, správne delikty a pokuty.\n- Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona o významných investíciách: Na účely tohto zákona sa rozumie a)\nosvedčením o významnej investícii (ďalej len „osvedčenie“) doklad vydaný držiteľovi osvedčenia, ktorý\npotvrdzuje, že významná investícia je vo verejnom záujme, b) začatím realizácie významnej investície\nzačatie stavebných prác alebo zaslanie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy alebo na zriadenie vecného\npráva k pozemkom alebo stavbám alebo častiam pozemkov alebo stavieb, na ktorých sa má investičný\nprojekt podľa osvedčenia realizovať, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, (...) e) investičným\nprojektom príprava strategického územia alebo investícia v oblasti verejných služieb,\n- Podľa § 3 ods. 1 zákona o významných investíciách: Významná investícia je investičný projekt, ktorého\nrealizáciu bude zabezpečovať právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, vyšší územný celok alebo\nobec, ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o ňom rozhodla, že je vo verejnom záujme.\n- Podľa § 4 ods. 1 zákona o významných investíciách: Posúdenie žiadosti, podanie návrhu na vydanie\nosvedčenia (ďalej len „návrh“) na schválenie vláde, vydanie osvedčenia, ako aj kontrolu podľa § 13 a\nukladanie pokút podľa § 14 vykonáva príslušné ministerstvo.\n- Podľa § 5 ods. 1 zákona o významných investíciách: Žiadosť podáva právnická osoba podľa § 3\npríslušnému ministerstvu v listinnej podobe a v elektronickej podobe.\n- Podľa § 6 ods. 1 a 5 zákona o významných investíciách: (1) Príslušné ministerstvo žiadosť posúdi v\nlehote do 60 dní od jej doručenia. Lehota na posúdenie žiadosti začína plynúť od predloženia úplných\na správnych podkladov. (5) Ak žiadosť obsahuje náležitosti podľa § 5 a nedošlo k zamietnutiu žiadosti\npodľa odsekov 2 až 4, príslušné ministerstvo vypracuje návrh, ktorý predloží na schválenie vláde do 90\ndní od doručenia úplnej a správnej žiadosti, o čom žiadateľa písomne informuje.\n- Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o významných investíciách: (1) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie\ndo 14 dní od schválenia návrhu vládou. (2) Ak vláda návrh neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť\nzamietne, o čom žiadateľa písomne informuje do 14 dní. (3) Osvedčenie obsahuje a) identifikačné\núdaje o držiteľovi osvedčenia, b) popis významnej investície a jej účel, c) údaj o tom, že významná\ninvestícia je vo verejnom záujme, d) územie,10) na ktorom sa bude významná investícia realizovať,\ne) údaj o výške investičných nákladov, ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 2 alebo ods.\n3, f) údaj o počte nových pracovných miest, ktoré budú vytvorené v priamej súvislosti s realizáciou\ninvestičného projektu, ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 2, g) povinnosti držiteľa osvedčenia.\n\n(4) Ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 1, držiteľ osvedčenia prikladá osvedčenie k návrhu\nna začatie vyvlastňovacieho konania, integrovaného povoľovania,11) stavebného konania a konania o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie.\n- Podľa § 9 ods. 1 až 5 zákona o významných investíciách: (1) Osvedčenie možno zmeniť na základe\nžiadosti držiteľa osvedčenia o zmenu osvedčenia. (2) Na žiadosť o zmenu osvedčenia, posúdenie\nžiadosti o zmenu osvedčenia a na vydanie zmeneného osvedčenia sa primerane použijú § 5 až 7. (3)\nPríslušné ministerstvo žiadosť o zmenu osvedčenia zamietne, ak ide o zmenu, ktorou priamo alebo\nnepriamo dôjde k zmene účelu významnej investície, k zníženiu investičných nákladov, k zníženiu\nplánovaného počtu pracovných miest vytvorených v priamej súvislosti s realizáciou investičného projektu\nalebo inej zmene, ktorá by mala za následok zánik verejného záujmu na realizácii investičného\nprojektu. (4) Príslušné ministerstvo žiadosť o zmenu osvedčenia zamietne, ak predstavuje zmenu v\npozemkoch uvedených v osvedčení v rozsahu, ktorý by predstavoval navýšenie výmery o viac ako 5 %\noproti pôvodnej rozlohe. (5) O zamietnutí žiadosti o zmenu osvedčenia príslušné ministerstvo držiteľa\nosvedčenia písomne informuje.\n- Podľa § 11 ods. 3, 9 a 10 zákona o významných investíciách: (3)Ak ide o významnú investíciu podľa §\n3 ods. 1 a významná investícia má byť realizovaná na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve ostatných\nfyzických osôb alebo právnických osôb, pozemok a stavba sa prevedú za cenu dohodou, najmenej\nvšak vo výške podľa osobitného predpisu.14) (9) Na účel realizácie významnej investície podľa § 3\nods. 1 možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo\nstavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a vecné právo k pozemku alebo stavbe nie je možné\nnadobudnúť dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, na vyvlastňovanie sa vzťahuje všeobecný\npredpis o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.\nMajetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného\npozemku alebo náhradnej stavby je možné, len ak držiteľ osvedčenia v čase vyvlastňovacieho konania\ndisponuje pozemkom alebo stavbou v rovnakom katastrálnom území v rovnakej hodnote. Nadobúdanie\nvlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe na účel ich pridelenia ako náhradného pozemku alebo\nstavby sa nepripúšťa. (10) Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán\nobce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené\nna umiestnenie a realizáciu významnej investície podľa § 3 ods. 1, podkladom na vydanie rozhodnutia\no vyvlastnení je osvedčenie.\n24. Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok):\n- Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku: Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n- Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n- Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku: Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n- Podľa § 32 ods. 1 až 3 Správneho poriadku: (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a\nvýpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely.\nTieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi.\n\nDoklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za\nskutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená\nosoba správnemu orgánu dokladovať. (3)Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány\núzemnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam\npre konanie a rozhodnutie.\n- Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo\nnavrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej\nohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby\nsa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie.\n- Podľa § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku: (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi\nsú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť\nna podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu\norgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu\nz úradnej činnosti netreba dokazovať.\n- Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku: (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie\na poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania\nvyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;\nlehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3)V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako\nsa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd\nv Košiciach (ďalej aj „správny súd“).\n26. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183\nSSP), zistil, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej\nlehote (§ 181 ods. 1 SSP), vec bola prejednaná na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025, na ktorom\nbol účastníkom a ich zástupcom postupom podľa § 116 SSP oznámený termín vyhlásenia rozsudku,\nktorý bol vyhlásený dňa 23.12.2025, pričom správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n27. Predmetom prieskumu je rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorým bolo odmietnuté\nodvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení.\n28. Správny súd vzhľadom na prechod pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby SR na iný orgán\nštátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, podľa § 40al a § 34a zákona č. 575/2001\nZ. z. v znení zákona č. 172/2022 Z. z., počnúc od 01.01.2023, konal s týmto orgánom ako so žalovaným\nv súlade s § 180 ods. 3 Správneho súdneho poriadku /SSP/.\n29. V ďalšom texte sa pri formulácii rozhodnutie žalovaného alebo žalovaný má na mysli rozhodnutie\nministerstva a ministerstvo.\n\nK námietkam vo vzťahu k účelu vyvlastnenia a verejnému záujmu na vyvlastnení\n30. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že účel vyvlastnenia a verejný záujem na vyvlastnení\nna vymedzený účel sú dve samostatné a odlišné ústavné podmienky, za preukázania ktorých (spolu\ns ďalšími podmienkami ako nevyhnutná miera vyvlastnenia, primeranosť náhrady za vyvlastnenie,\nnemožnosť dosiahnutia cieľa vyvlastnenie dohodou alebo iným spôsobom) je prípustné, aby bolo\nrozhodnutím správneho orgánu odňaté vlastnícke právo požívajúceho ústavnú ochranu ako základné\nprávo vlastniť majetok. Pričom samotné skúmanie splnenia týchto podmienok správnym orgánom je\nvlastnou podstatou ním vedeného správneho konania a zákonnosť postupu správneho orgánu ako\naj zákonnosť jeho skutkových a právnych záverov a ich dostatočné odôvodnenie má tvoriť garanciu\nzachovania ústavných limitov vyvlastnenia.\n31. Jedným podľa zákona prípustných účelov vyvlastnenia je realizácia tzv. významnej investície podľa\nzákona o významných investíciách, pričom podľa predmetného zákona je to vláda, v kompetencii ktorej\nje posúdenie významnosti investície na základe návrhu konkrétneho subjektu podávaného Ministerstvu\nhospodárstva SR, ktoré následne v prípade pozitívneho posúdenia (schválenia vládou) je oprávnené\nvydať navrhovateľovi osvedčenie o významnej investícii. Zákon o významných investíciách rozlišuje\nrôzne významné investície a jednou z nich je tzv. investičný projekt, ktorý je definovaný ako „príprava\nstrategického územia alebo investícia v oblasti verejných služieb“, ktorého realizáciu bude zabezpečovať\nprávnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, vyšší územný celok alebo obec, ak vláda o ňom rozhodla,\nže je vo verejnom záujme.\n32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku vo vzťahu k záverom žalovaného, že\nsprávne orgány vo vyvlastňovacom konaní nie sú oprávnené posudzovať nulitu osvedčenie o významnej\ninvestícii, ktorú nulitu žalobca podrobne dôvodil v námietkach uplatnených v prvostupňovom konaní\naj v odvolaní. Takéto závery žalovaného sú v rozpore s požiadavkou vyhodnotenia každého listinného\ndôkazu predloženého účastníkom správneho konania z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj s požiadavkou\ndôsledného posúdenia preukázanosti základného predpokladu vyvlastnenia - danosti jeho zákonného\núčelu, keď práve osvedčenie o významnej investícii má tvoriť podklad pre preukázanie tejto ústavnej\npodmienky pre najzávažnejší zásah do vlastníckeho práva - jeho odňatie vyvlastnením. Nie je možné\nopomenúť, že listina ktorá má preukazovať účel vyvlastnenia je kreovaná v špecifickom procese, kde\nnavrhovateľom vydania osvedčenia o významnej investícii je právnická osoba, ktorej stopercentným\nvlastníkom (spoločníkom) je ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo hospodárstva SR) rozhodujúci\no samotnom vydaní osvedčenia a vydanie osvedčenia je podmienené schválením vlády, ktorá sama\nposudzuje významnosť investície. Pričom v zmysle zákona o významných investíciách nie je daná\nžiadna možnosť ingerencie akýchkoľvek iných subjektov do tohto procesu, ako vzájomne prepojených\nústredných orgánov štátnej správy a právnickej osoby v ich výlučnom vlastníctve.\n33. Absencia vlastných meritórnych záverov žalovaného k posúdeniu žalobcom namietanej\nnulite osvedčenia zakladá aj dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Správny súd pritom nie je oprávnený nahrádzať\nabsentujúce dôvody napadnutého druhostupňového rozhodnutia v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím vo vzťahu k žalobcom namietanej nulite osvedčenia o významnej investícii, svojimi\nvlastnými závermi, nakoľko jeho právomoc je limitovaná práve na posúdenie správnosti záverov\nsprávneho orgánu, ktoré však v danom prípade v preskumávanom rozhodnutí absentujú.\n34. Podstatnou okolnosťou je aj to, že samotné Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 22.06.2022\nnetvorí súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným konajúcemu súdu. Obdobne ako\nnetvoria súčasť administratívneho spisu ani tomuto osvedčeniu predchádzajúce osvedčenia, ktoré boli\nnáslednými osvedčeniami menené, ako ani uznesenia vlády o schválení významnej investície a jej\nzmien, ktoré menuje správny orgán v úvode výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení.\nZ tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že závery správnych orgánov o preukázaní účelu vyvlastnenia\ntakýmto osvedčením nemajú oporu v administratívnom spise. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,\nže ak navrhovateľ vyvlastňovacieho konania k podanému návrhu predmetné osvedčenie nepripojil,\nlen odkázal, že bolo doložené v predošlom návrhu, potom bolo namieste, aby správny orgán túto\nlistinu, ktorou zrejme disponoval v iných vyvlastňovacích konaniach zákonným spôsobom obstaral do\n\npredmetného konania alebo vyzval navrhovateľa na jeho predloženie, obsah administratívneho spisu\nvšak nesvedčí o takomto postupe správneho orgánu.\n35. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov v časti odôvodňovania danosti verejného záujmu na vyvlastnení.\n36. Pokiaľ ide o preukázanie danosti verejného záujmu na vyvlastnení správny súd zdôrazňuje, že\nverejný záujem ustálený vládou v rámci schvaľovania konkrétnej investície ako významnej, nie je možné\nzamieňať a stotožňovať s verejným záujmom na vyvlastnení. Ide o odlišný predmet verejného záujmu\naj odlišný proces jeho posudzovania. Verejný záujem na vyvlastnení je predmetom dokazovania a\nmá byť posúdený v korelácii charakteristík konkrétneho investičného projektu, ktorý je významnou\ninvestíciou s individuálnym záujmom konkrétneho vlastníka nehnuteľnosti. Posúdenie verejného záujmu\nna vyvlastnení je v právomoci správneho orgánu rozhodujúceho vo vyvlastňovacom konaní, pričom\nzávery správneho orgánu o danosti verejného záujmu na vyvlastnení musia byť dostatočne podložené\na odôvodnené. V predmetnej veci sa preto javia ako zmätočné závery žalovaného o preukázaní\nverejného záujmu na vyvlastnení osvedčením o významnej investícii. Podstatným pre vyhodnotenie\nnámietok žalobcu ako dôvodných bolo aj to, že vlastné úvahy žalovaného, ktorými dôvodí danosť\nverejného záujmu sú všeobecné a nie je z nich zrejmé, že by žalovaný posudzoval verejný záujem\nv korelácii charakteristík konkrétneho investičného projektu s individuálnym záujmom žalobcu ako\nvlastníka nehnuteľnosti. Pričom uvedené len umocňuje skutočnosť, že v administratívnom spise sa\nnenachádza žiaden dokument, ktorý by individualizoval konkrétny investičný projekt a mohol tak tvoriť\npodklad žalovaným prezentovaných úvah.\nK námietkam vo vzťahu k určeniu náhrady za vyvlastnenie\n37. K namietanému záveru žalovaného, že nie je oprávnený rozhodovať o výške náhrady za vyvlastnenie\nako aj o iných náležitostiach týkajúcich sa náhrady, pretože to patrí výlučne do kompetencie súdu v\nzmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení, správny súd uvádza, že táto námietka je dôvodná, nakoľko\ntakéto závery žalovaného nie sú v súlade s rozsahom prieskumnej právomoci odvolacieho orgánu a\nnásledne správneho súdu v správnom súdnom konaní vo vzťahu k výroku o náhrade za vyvlastnenie\nvyplývajúcej z ústavne konformného výkladu vzťahujúcej sa právnej úpravy a z judikatórnych záverov\nNajvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „NSS SR“).\n38. V tomto smere správny súd poukazuje na závery formulované v uznesení NSS SR sp. zn.\n1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022: „27. Súdny prieskum správneho rozhodnutia môže byť uskutočnený\nlen za splnenia procesných podmienok na vedenie súdneho konania (§ 97 SSP). Jednou z podmienok je,\nže sa preskúmava konečné právoplatné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a/ SSP a contrario). Preto bolo\npotrebné odpovedať na otázku, či voči výroku o náhrade za vyvlastnenie je možné podať riadny\nopravný prostriedok v rámci správneho konania. (...) Kasačný súd uvádza, že na vyvlastňovacie\nkonanie sa v zmysle § 18 cit. zákona [pozn. zákon č. 282/2015Z. z.] vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o vyvlastňovaní explicitne nevylučuje\npodanie odvolania voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, ktorá bola priznaná podľa § 13 ods. 3\ntohto zákona. Uvedené potvrdzuje prvá veta § 14 ods. 2 ktorá uvádza, že včas podané odvolanie\nproti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Zákon v tomto ustanovení stanovuje výnimku\nzo všeobecnej právnej úpravy § 55 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ osobitný zákon\nneustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. (…) 28. Tento opravný prostriedok,\nktorý nazval zákonodarca explicitne ako ,,odvolanie”, nemožno zamieňať za správnu žalobu, ktorú\nrovnako explicitne ako ,,žalobu” pomenoval v tretej vete § 14 ods. 2 a o ktorej rozhoduje súd. Zákon\numožňuje túto žalobu podať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Keďže včas\npodané odvolanie má na právoplatnosť vždy odkladný(suspenzívny) účinok, nie je možné uvažovať\no tom, že by zákonodarca mal na mysli situáciu, keď žaloba bola (v určitých prípadoch právnej\núpravy O.s.p. účinnej do 30.6.2016) vo svojej podstate opravným prostriedkom proti neprávoplatného\nsprávnemu rozhodnutiu. Pokiaľ podanie správnej žaloby je možné až po právoplatnosti rozhodnutia o\nvyvlastnení, potom, keďže odvolanie je prípustné, je žalobu možné podať až po vyčerpaní odvolania ako\nriadneho opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán a po nadobudnutí\nprávoplatnosti odvolacieho rozhodnutia. Z toho je zrejmé, že odvolanie a žaloba uvádzané v ustanovení\n§ 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní nie sú totožné inštitúty, pričom najskôr je potrebné vyčerpať\n\nodvolanie, aby mohla nastúpiť žaloba. (…) 30. Ako bolo vyššie uvedené, zákon o vyvlastňovaní\nnezakotvuje neprípustnosť podania odvolania voči výroku správneho orgánu o náhrade za vyvlastnenie\nstanovenej podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a preto je potrebné konštatovať, že v zmysle § 53\nSprávneho poriadku v spojení s § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní je aj proti tomuto výroku odvolanie\nprípustné. (…) 31. (...) Konečné (odvolacie) rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie nie je vylúčené z\nprieskumu správneho súdu ani na základe negatívnej enumerácie stanovenej v § 7 SSP, ani na základe\nosobitného predpisu.“\n39. Zároveň správny súd zohľadnil rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/5/2024 z 30.\napríla 2025 (vychádzajúc aj zo záverov formulovaných v uznesení NSS SR sp. zn. 7Svk/14/2023 z 24.\njúna 2025), ktorý bol aktivovaný kvôli nejednotnej praxi kasačného súdu v otázke prípustnosti súdneho\nprieskumu zákonnosti výroku podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní správnym súdom\npodľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní z určitých dôvodov, najmä procesného charakteru (bod 21\nuznesenia veľkého senátu). Pričom veľký senát vec vrátil predkladajúcemu senátu s odôvodnením,\nže mu neprislúcha potvrdzovať či korigovať právne názory uvedené v rozhodnutiach kompetenčných\nsenátov, ktoré však treba považovať za všeobecne záväzné. Pritom poukázal na to, že v uznesení sp.\nzn. 1KO/1/2020 z 25. novembra 2020, a potom v uznesení sp. zn. 18Skomp/9/2022 z 25. januára 2023\nkompetenčný senát potvrdil a bližšie objasnil kritériá pre posúdenie, kedy je daná právomoc správnych\nsúdov na takýto súdny prieskum.\n40. Vzhľadom na uvedené správny súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na závery\nkompetenčného senátu v uznesení NSS SR sp. zn. 18Skomp/9/2022 z 25. januára 2023: „10. Z\nuvedeného možno uzavrieť, že (v podstate súkromnoprávny) nárok na náhradu za vyvlastnenie sa\nmôže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na jednej strane ho možno uplatniť v\ncivilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. v takom rozsahu,\nv akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V tomto prípade ide o typický príklad\ntzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc súdu podľa Civilného sporového\nporiadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy. Na druhej strane však môže byť\ntento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím\nvyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. V\ntakomto prípade tak nie je možné rozhraničiť právomoc medzi správnym súdom a inými súdmi len na\nzáklade povahy nároku, pretože rozhodovať o ňom má (hoci aj za rôznych podmienok a v rôznom\nrozsahu) tak správny súd, ako aj súdy podľa § 3 CSP. 11. V takomto prípade je tak pre posúdenie\nprávomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia alebo kontroly\ntohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP, § 55 ods. 3\nSSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal vyvlastniteľa na\nzaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 3 zákona č.\n282/2015 Z. z. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na platenie alebo len\nna preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo vyvlastniteľ, ktorý\nje podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 cit. zák. povinným (dlžníkom) z vyvlastňovacej náhrady, alebo len\nvyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán. Naopak, len výnimočne možno právomoc odvodzovať\nod rozsahu a predmetu uplatnených námietok: otázka, či určitá námietka je v určitom konaní prípustná,\ntotiž nie je otázkou právomoci súdu, ale otázka meritórna, od ktorej závisí, či príslušná žaloba môže mať\núspech alebo nie. Koniec koncov, tak ako v správnej žalobe môže žalobca ako žalobný bod namietať,\nže určité procesné pochybenia orgánu verejnej správy sú relevantné práve preto, že vyústili do nízkej\nvyvlastňovacej náhrady, tak zasa v žalobe o zaplatenie vyššej náhrady podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 282/2015 Z. z. možno namietať, že príliš nízka vyvlastňovacia náhrada bol práve dôsledkom takýchto\nprocesných pochybení. Inak povedané, námietky, ktoré možno v jednom a v druhom konaní uplatňovať,\nsa čiastočne prekrývajú, a tak samy osebe nemôžu určovať, či vec patrí do právomoci správnych súdov\nalebo súdov v civilnom sporovom konaní.“\n41. Správny súd zdôrazňuje, že voči prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení aj čo do jeho výroku o\nnáhrade za vyvlastnenie je v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní prípustný odvolací prieskum\nna základe prípustného odvolania ako aj následný súdny prieskum. Pokiaľ ide o rozsah odvolacieho\nprieskumu ten je určený všeobecným právnym predpisom upravujúcim správne konanie (Správny\nporiadok) a následný rozsah súdneho prieskumu voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu\nurčuje vlastný rozsah prieskumnej právomoci tohto orgánu ako aj Správnym súdnym poriadkom\nstanovené limity súdneho prieskumu pri všeobecnej správnej žalobe. Pričom samotná úprava v § 13\n\nods. 3 písm. a) za bodkočiarkou zákona o vyvlastňovaní o odkázaní vyvlastňovaného s nárokom na\nvyššiu náhradu za vyvlastnenie na civilný súd nemôže byť spôsobilá limitovať rozsah prieskumnej\nprávomoci odvolacieho orgánu (ani správneho súdu) vo vzťahu k výroku o náhrade vo vyvlastňovacom\nrozhodnutí pokiaľ ide posúdenie samotnej zákonnosti postupu správneho orgánu pri určení náhrady za\nvyvlastnenie, vrátane ustálenia skutkového stavu, hodnotenia dôkazov, vyporiadania sa s námietkami\nvyvlastňovaného a dostatočnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.\n42. Na podporu týchto záverov správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyvlastnenie je\njednou z najzávažnejších foriem ústavou a zákonom dovoleného núteného odňatia vlastníckeho\npráva požívajúceho ústavnú ochranu na úrovni základného práva vlastniť majetok. Uvedené už\nsamo osebe zadáva dôvodnosť aplikovania reštriktívneho výkladu zákonných ustanovení akýmkoľvek\nspôsobom smerujúcich k limitovaniu rozsahu prieskumu zachovania ústavných predpokladov pre\nodňatie vlastníctva (vrátane predpokladu jeho odňatia len za primeranú náhradu), teda k limitovaniu\nrozsahu prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov o vyvlastnení, tak v ich\ninštančnom postupe, ako aj pri správnom súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov.\n43. K žalobcom namietanému opomenutiu náležitého vyhodnotenia zákonnosti znaleckého posudku na\nurčenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností predloženého vyvlastniteľom v odôvodnení\nrozhodnutí správnych orgánov, správny súd zdôrazňuje, že dôsledné posúdenie zákonnosti podkladov\nrozhodnutia v intenciách námietok vznesených voči ním žalobcom, ako aj v intenciách ním predložených\ndôkazov na podporu vznesených námietok, všetko pri zachovaní princípu koncentrácie, a aj s\nprihliadnutím na ostatné dôkazy získané správnym orgánom postupom podľa § 4 ods. 4 zákona\no vyvlastňovaní, aj s premietnutím tohto posúdenia do odôvodnenia rozhodnutia o vyvlastnení,\nje imanentným predpokladom nielen zachovania ústavnej požiadavky dostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia správneho orgánu, ale aj zachovania ústavných predpokladov odňatia vlastníckeho práva\nvyvlastnením.\n44. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva,\nže tak prvostupňový správny orgán (posudzujúc námietky vznesené žalobcom v prvostupňovom\nkonaní) ako aj žalovaný (posudzujúc odvolacieho námietky žalobcu) sa obmedzili na prezentovanie\nvšeobecných kritérií vo vzťahu k posudzovaniu znaleckého posudku ako listinnému dôkazu v správnom\nkonaní bez toho, aby v zmysle týchto všeobecných kritérií (akceptovaných aj žalobcom) namietanú\nnezákonnosť listinného dôkazu pri odôvodnení svojich záverov vyhodnotili. Tým žalovaný zhodne\ns prvostupňovým orgánom opomenul posúdenie namietanej zákonnosti vyvlastniteľom predloženého\nznaleckého posudku v odôvodnení svojho rozhodnutia a napriek prezentovaným kritériám hodnotenia\nznaleckých posudkov (spočívajúcich v možnosti ich vyhodnocovania len z hľadiska, či úvahy znalca\nzodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym\norgánom), takéto hodnotenie neučinil. Správny súd preto konštatuje, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a námietky žalobcu sú v tomto\nsmere dôvodné.\n45. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými dôvodí samotnú nezákonnosť znaleckého posudku\npredloženého vyvlastniteľom, ktorým ako zákonným podkladom správne orgány odôvodňovali svoje\nvlastné závery o určenej výške náhrady na úrovni všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov,\nsprávny súd uvádza, že nemá zákonnú možnosť tieto námietky posudzovať. Nakoľko právomoc\nsprávneho súdu je obmedzená na prieskum vlastných záverov správnych orgánov prezentovaných v ich\nrozhodnutiach, ktoré v danom prípade, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, v napadnutom rozhodnutí\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím absentujú vo vzťahu k hodnoteniu zákonnosti označeného\npodkladu rozhodnutia. Správnemu súdu neprináleží tieto absentujúce závery nahrádzať vlastnými\nmeritórnymi závermi vo vzťahu k zákonnosti znaleckého posudku. Preto žalobné námietky v tomto smere\nnemôžu byť objektívne preskúmateľné a z toho dôvodu ani dôvodné.\n46. Zároveň správny súd konštatuje, že znalecký posudok, ktorý správny orgán označuje za podklad\nsvojich skutkových zistení vo vzťahu k všeobecnej hodnote vyvlastňovaných pozemkov, netvorí súčasť\nadministratívneho spisu predloženého žalovaným konajúcemu súdu. Preto nezávisle od toho, že žalobca\nvzhľadom na obsah ním formulovaných námietok tak v prvostupňovo konaní, v odvolaní aj v samotnej\nžalobe, nepochybne disponoval resp. mal možnosť sa oboznámiť s týmto znaleckým posudkom,\nabsencia tohto listinného dôkazu v spise správneho orgánu už sama osebe zakladá dôvodnosť\n\nžalobcom všeobecne vznesenej námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia resp. rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.\nV tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ak navrhovateľ vyvlastňovacieho konania k podanému\nnávrhu predmetný posudok nepripojil len odkázal, že bol doložený v predošlom návrhu, potom bolo\nnamieste, aby správny orgán túto listinu, ktorou zrejme disponoval v iných vyvlastňovacích konaniach\nzákonným spôsobom obstaral do predmetného konania alebo vyzval navrhovateľa na jeho predloženie,\nobsah administratívneho spisu však nesvedčí o takomto postupe správneho orgánu.\n47. Pokiaľ žalobca namietal, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu bol zjavne nesprávny a v\nrozpore so zákonnou požiadavkou na riadne a úplné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu\nvšeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že s ohľadom\nna požiadavku zachovania ústavných limitov vyvlastnenia v samotnom konaní o vyvlastnení (vrátane\nprimeranosti náhrady za vyvlastnenie), pri ústavne konformnom výklade právnej úpravy v ustanoveniach\n§ 13 ods. 3 písm. a) a § 4 ods. 4 v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, táto právna úprava\nnepredstavuje v zmysle § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní [podľa ktorej sa na vyvlastňovacie konanie\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak] takú špeciálnu\núpravu, ktorá by mohla derogovať všeobecnú požiadavku na presné a úplné zistenie skutočného stavu\nveci vyplývajúcu z § 32 ods. 1 Správneho poriadku vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie.\n48. Námietka opomenutia riadneho a úplného zistenia skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu\nvšeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov má súvislosť s predchádzajúcou námietkou žalobcu\nk opomenutiu náležitého posúdenia zákonnosti vyvlastniteľom predloženého znaleckého posudku,\nako aj s jeho ďalšou námietkou nezachovania zákonného postupu správnym orgánom v súlade s\npožiadavkou na zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca podľa § 4 ods. 4 zákona\no vyvlastňovaní.\n49. Opomenutie náležitého posúdenia zákonnosti vyvlastniteľom predloženého znaleckého posudku v\nspojení s absenciou dôvodov v rozhodnutiach oboch stupňov v tomto smere má nevyhnutne dosah na\ndostatočnosť zistenia skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností.\nObdobný dosah má nevyhnutne aj žalobcom namietané opomenutie zachovania zákonného postupu v\nzmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď správny orgán nezabezpečil odborné vyjadrenie alebo\nvysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za\nvyvlastnenie, ktoré hodnotil súd ako dôvodné. Súd hodnotil namietané opomenutie postupu podľa § 4\nods. 4 zákona o vyvlastňovaní tak z dôvodu nezabezpečenia odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia od\nznalca, ktorý vypracoval vyvlastniteľom predložený znalecký posudok, keďže stanovisko vypracované a\npodpísané konateľom obchodnej spoločnosti, ktorý nie je sám znalcom, nespĺňa požiadavku vyplývajúcu\nz citovaného ustanovenia. Ako aj z dôvodu nezabezpečenia odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia\nod akéhokoľvek iného znalca, keďže znenie citovaného ustanovenia neobmedzuje správny orgán v\ntakomto postupe. Pritom takýto postup sa javí ako opodstatnený pre naplnenie požiadavky náležitého\nzistenia skutkového stavu pre určenie sumy náhrady v prípadoch, keď je správnemu orgánu pri\nzachovaní koncentračnej zásady spolu s námietkami a na podporu námietok proti znaleckému posudku\npredloženému vyvlastniteľom predložený vyvlastňovaným iný znalecký posudok rovnakej dôkaznej\nhodnoty. Z uvedených dôvodov správny súd hodnotil ako dôvodnú námietku nedostatočného zistenia\nskutkového stavu veci vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie.\nK návrhu na vykonanie dokazovania\n50. Návrhu žalobcu vykonať v správnom súdnom konaní dokazovanie ním predloženým znaleckým\nposudkom č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2023 vyhotovený Technickou univerzitou v Košiciach\nvypracovaným po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nevyhovel, nakoľko to\nnepovažoval za nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a pre rozhodnutie vo\nveci v zmysle § 119 a § 120 písm. a) SSP.\nK ostatným námietkam\n51. K námietke žalobcu, že správne orgány oboch stupňov neprihliadali na skutočnosti a argumentáciu\nobsiahnutú v jeho podaní zo dňa 02.11.2022, správny súd uvádza, že túto námietku subsumoval pod\nostatné námietky týkajúce sa náležitého zistenia skutkového stavu veci a dostatočnosti odôvodnenia\n\nnapadnutého rozhodnutia a vysporiadal sa s ňou už v rámci posúdenia ostatných žalobcom uplatnených\nnámietok.\n52. Námietku žalobcu, že správne orgány neviedli dokazovanie k možnosti pridelenia náhradného\npozemku len konštatovali, že takáto možnosť v zmysle zákonnej úpravy (§11 ods. 9 zákona o\nvýznamných investíciách) prichádza do úvahy len ak vyvlastniteľ disponuje pozemkom v rovnakom\nkatastrálnom území v rovnakej hodnote, čím podľa žalobcu porušili svoju povinnosť riadneho zistenia\nskutočného stavu veci, správny súd nehodnotil ako dôvodnú. Pri hodnotení tejto námietky nebolo\nmožné opomenúť, že vyvlastniteľ majetkovoprávne vysporiadava pozemky a stavby, na ktorých\nmá byť pre budúce investície vybudovaný investičný projekt „Strategické územie Valaliky“ a to\nnadobúdaním pozemkov v rovnakom katastrálnom území formou dohody alebo vyvlastnenia na\ntento účel, pričom ním takto nadobudnuté pozemky v zmysle § 11 ods. 9 zákona o významných\ninvestíciách nie je prípustné prideliť ako náhradné pozemky a absencia vlastníctva iných ako takto\nnadobudnutých pozemkov je skutočnosť všeobecne známa z údajov katastra nehnuteľností. Preto\nnevykonanie osobitného dokazovania takejto skutočnosti správnym orgánom nezakladá dôvodnosť\nnámietky porušenia povinnosti riadne zistiť skutkový stav veci.\n53. K žalobcom namietanému formálnemu nedostatku výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho orgánu,\nktorý podľa žalobcu spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, keď z neho nie je zrejmé čo sa ním „zamieta“, je\npotrebné uviesť, že uvedený nedostatok výroku napadnutého rozhodnutia je zjavne dôsledkom chyby v\npísaní a vzhľadom na predmet rozhodovania odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu a na ostatný obsah\nvýroku aj odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom z ostatnej časti výroku bolo výslovne potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie. Takéto pochybenie vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa\nnázoru správneho súdu nie je vadou, pre ktorú by bolo možné kvalifikovať rozhodnutie ako nezákonné\na preto túto námietku hodnotil ako nedôvodnú.\n54. Pokiaľ podľa žalobcu je nezrozumiteľné prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa z neho nedá zistiť\nkoniec jeho výrokovej časti a začiatok časti odôvodnenia, takýto namietaný nedostatok nezodpovedá\nobsahu rozhodnutia, nakoľko v ňom je oddelená časť výroková, časť odôvodnenia a aj časť poučenia.\nSkutočnosť, že súčasťou odôvodnenia je aj odôvodnenie zamietnutia námietok uplatnených žalobcom\nvo vyvlastňovacom konaní a v dôsledku uvedeného vlastné dôvody rozhodnutia sú obsiahnuté tak\npri odôvodnení zamietnutia námietok, ako aj ostatnej časti odôvodnenia ešte nečiní rozhodnutie\nnezrozumiteľným. Preto správny súd túto námietku nehodnotil ako dôvodnú.\n55. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s vyjadrením vyvlastniteľa k ním podanému odvolaniu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu, čím boli porušené jeho práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku s\nnásledkom porušenia jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, správny\nsúd uvádza, že nedoručenie vyjadrenia vyvlastniteľa k žalobcom podanému odvolaniu predstavuje\nprocesnú vadu v postupe prvostupňového orgánu, avšak v okolnostiach veci nejde o vadu takej\nzávažnosti, ktorá by mohla odôvodniť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najmä s ohľadom na to,\nže vyvlastniteľ v samotnom obsahu vyjadrenia k odvolaniu učinenom pri nahliadnutí do spisu neuviedol\nžiadne konkrétne skutočnosti len všeobecne vyjadril svoj nesúhlas s odvolacími námietkami žalobcu\na súhlas s vydaným prvostupňovým rozhodnutím. Preto správny súd ani túto námietku nehodnotil ako\ndôvodnú.\nZáver a rozhodnutie o trovách konania\n56. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\ncharakterizuje nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a v dôsledku toho dospel\nsprávny orgán aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP], a\npreto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I.)\n57. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o žalobcom podanom odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi\nnázormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.\n\n58. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 SSP\ntak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok\nII.)\n59. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalším účastníkom a žalovaným rozhodol správny súd podľa\n§ 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré\nmu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom. (výrok III.)\n60. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia,\nb/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}