{"guid": "1e978560-6961-45bb-b976-433df4310842:a2a8f87a-fdde-41db-bc97-4f5fdbac2b04", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4", "spisova_znacka": "KE-6S/16/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/16/2023 z 13. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 13. marca 2025, sp. zn. KE-6S/16/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4", "identifikacne_cislo": "7023200049", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2025-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2a8f87a-fdde-41db-bc97-4f5fdbac2b04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/16/2023\n7023200049\n13. 03. 2025\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu\nJUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so\nsídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík,\nadvokát, so sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448 a JUDr. Eduard Moravský,\nadvokát, so sídlom Hlavná č. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, , IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 103027276/2022 zo dňa 8. novembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103027276/2022\nzo dňa 8. novembra 2022, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu\nKošice č. 102103137/2022 zo dňa 28. júla 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 102103137/2022 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj ako \"správca\ndane\" a \"rozhodnutie správcu dane\") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj \"daňový poriadok\") vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 59 857,90 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie február 2018 konštatujúc neoprávnené uplatnenie odpočítania dane, keďže žalobca sa zúčastnil\nna obchodných transakciách, o ktorých mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním v oblasti\nDPH, ak by prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia,\nktoré prijal od svojich dodávateľov nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 103027276/2022 zo dňa 08.11.2022 (ďalej aj\n\"napadnuté rozhodnutie\") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že\nsprávca dane začal dňa 12.06.2018 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie február 2018. Správca dane z dôvodu, že bolo potrebné získať údaje prostredníctvom\nmedzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“) a z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej pre správne určenie dane, daňovú kontrolu prerušil odo dňa 15.03.2019 do dňa\n27.12.2021. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100418266/2022 zo dňa\n04.03.2022. V jej rámci bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil\nodpočítanie dane v celkovej sume 59 857,90 € z dodania tovaru od spoločnosti K-TOM TRADE a.s. so\n\nsídlom Moyzesova 50, Košice, IČO: 48 122 742 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“)\nna základe faktúr\n- č. 00362018 zo dňa 06.02.2018, vystavenej za dodanie kávy Dallmayr Prodomo 500 g, v množstve 43\n175 ks, so základom dane 149 385,50 € a DPH 29 877,10 €;\n- č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018, vystavenej ako „daňový doklad k prijatej platbe na základe\nzálohovej faktúry ZF20180002 do VÚB banky 27.02.2018 v sume 179 884,80 €“ (dátum dodania tovaru\n05.03.2018 - faktúra č. 00612018 zo dňa 05.03.2018, predmet dodania káva Dallmayr Prodomo 500 g,\n43 200 ks, celková fakturovaná suma 179 884,80 €), so základom dane 149 904,00 € a DPH 29 980,80 €.\n4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) českému odberateľovi Maltepo s.r.o.,\nktorého predmetom bola káva Dallmayr Prodomo 500 g v počte 43 175 ks, v celkovej sume bez\nDPH 153 271,35 € - jednotková cena 3,55 €. Uvedený odberateľ následne rovnaký tovar predal bez\nekonomického opodstatnenia bulharskej spoločnosti BGD-EXPORT LLC v množstve 43 200 ks za\njednotkovú cenu 3,45 €. Spoločnosť Maltepo s.r.o. podľa faktúry č. 280005 zo dňa 05.03.2018 nadobudla\n43 200 ks kávy Dallmayr Prodomo 500 g od žalobcu za jednotkovú cenu 3,55 €, ktorú následne dodala\npoľskej spoločnosti LIPRO Sp. z o.o v rovnakom množstve za jednotkovú cenu 3,61 €. Správca dane\nuviedol, že tieto dodávky tovaru majú nadväznosť na dodávateľskú faktúru č. 00612018 od dodávateľskej\nspoločnosti pre žalobcu.\n5. Dodávateľská spoločnosť v odpovedi na výzvu správcu dane na predloženie požadovaných dokladov\nuviedla k úhrade faktúry č. 00612018 zo dňa 05.03.2018, ktorá sa týka preverovanej faktúry č.\n00012018PP zo dňa 27.02.2018 údaje, z ktorých vyplýva, že išlo o tovar nakúpený dodávateľskou\nspoločnosťou od spoločnosti LIDLE, s.r.o.\n6. V súvislosti s faktúrou č. 00362018 zo dňa 06.02.2018 správca dane napokon identifikoval nasledovný\nreťazec platiteľov DPH z rôznych členských štátov Európskej únie, ktorí deklarovali nákup a predaj\ntovaru – kávy Dallmayr Prodomo 500 g v množstve 43 175 ks, pričom pôvod tovaru ostal neznámy: A&S\nCompany Sp. z o.o. (PL) › FESTI Sp. z o.o. (PL) › MISTERM PLUS Sp. z o.o. (PL) › K-TOM TRADE a.s.\n(SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › BGD-EXPORT LLC (BG).\n7. V súvislosti s faktúrou č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018 správca dane na základe zistených\nskutočností identifikoval ďalší reťazec: TK Company, s.r.o. (CZ) › LIDLE, s.r.o. (SK) › K-TOM TRADE\na.s. (SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › LIPRO Sp. z o.o. (PL).\n8. Zároveň správca dane zistil, že spoločnosť Maltepo s.r.o. bola v obchodnom vzťahu so spoločnosťami\nLIDLE, s.r.o. a K-TOM TRADE a.s. a so spoločnosťou LIDLE, s.r.o. bola v obchodnom vzťahu tiež\nspoločnosť BGD-EXPORT LLC.\n9. Prostredníctvom údajov zo systému VIES správca dane zistil, že spoločnosť LIDLE, s.r.o. v januári\naž marci 2018 nadobudla tovar od spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ) a Oakville, s.r.o. (CZ) v\nrámci trojstranného obchodu, v ktorom vystupovala ako druhý odberateľ pri nákupe tovaru od českej\nspoločnosti TK Company, s.r.o., pričom tovar nezdanila. Rovnako tiež postupovala spoločnosť LIDLE,\ns.r.o. aj v rámci trojstranného obchodu, v ktorom vystupovala ako druhý odberateľ pri nákupe tovaru od\nspoločnosti BGD-EXPORT LLC.\n10. Správca dane tak zistil, že tovar obstaraný žalobcom od dodávateľskej spoločnosti bol následne\ndodaný s oslobodením od dane spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), ktorá ho ďalej dodala spoločnosti BGDEXPORT LLC, ktorá bola jedným z dodávateľov spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorá nákup tovaru od tohto\ndodávateľa nezdanila podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH v rámci trojstranného obchodu a znižovala svoju\ndaňovú povinnosť odpočítaním dane z faktúr za nelegitímny tovar (LOGSTORE, s.r.o. a RONI, s.r.o.).\n11. K daňovému úniku vo vyššie uvedenom reťazci podľa správcu došlo tak, že priamy dodávateľ\nžalobcu spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením odpočítania dane\nkrížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LIDLE, s.r.o. Teda\nspoločnosť K-TOM TRADE a.s. bola súčasťou podvodu prostredníctvom krížovej fakturácie jeho\ndodávateľa LIDLE, s.r.o., ktorý neodviedol daň do štátneho rozpočtu a spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si\nuplatňovala odpočítanie dane od dodávateľa LIDLE, s.r.o. neoprávnene. Na tomto stupni fakturačného\nreťazca možno identifikovať daňový podvod. Správca dane zároveň konštatoval, že osoby zúčastnené\nv zistenom reťazci sa poznali na základe svojich vzájomných obchodných vzťahov a vedeli, s akým\ntovarom obchodujú, preto žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje obchodov, ktoré boli súčasťou\npodvodu vo vzťahu k DPH.\n12. V súvislosti s faktúrou č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018 správca dane zistil, že predmetný tovar\ndodávateľská spoločnosť nakúpila od spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorej konateľom bol A. A. B., ktorý bol\n\nsúčasne v období od 16.04.2015 do 02.11.2017 členom dozornej rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s.\nZ kontrolných výkazov zúčastnených subjektov správca dane zistil, že dodávateľom tovaru spoločnosti\nLIDLE, s.r.o. bola spoločnosť LOGSTORE, s.r.o. a spoločnosť RONI, s.r.o., ktoré naopak nevykázali\ndodanie tovaru a služieb odberateľovi LIDLE, s.r.o. a v predmetnom zdaňovacom období nevykonávali\nekonomickú činnosť. Spoločnosť LIDLE, s.r.o. dňa 09.10.2018 zanikla.\n13. Spoločnosť LIDLE, s.r.o. bola zapojená do reťazového obchodu ako „Zmiznutý obchodník“, s úlohou\nzneprehľadniť tok tovaru a umožniť nasledujúcim článkom reťazca odpočítať si na vstupe daň, ktorú\nako zmiznutý obchodník neodviedla do štátneho rozpočtu, čím v prvom štvrťroku 2018 nepriznala a\nnezaplatila daň najmenej v sume 1 414 609,83 €.\n14. Správca dane poukázal na personálne prepojenie medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a TK\nCompany, s.r.o. (CZ) v osobe C. D. - bývalého konateľa a súčasného spoločníka v spoločnosti TK\nCompany, s.r.o. (CZ), ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s. a jej akcionárom,\na tiež medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a Maltepo, s.r.o. (CZ) v osobe jej konateľa - pána E. E.,\nktorý bol od roku 2020 zamestnaný v spoločnosti K-TOM TRADE a.s.. Dodávateľská spoločnosť teda\nmala všetky informácie na zabezpečenie nákupu tovaru priamo od spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ),\nktorý by sa prejavil ako daňovo neutrálny, a tiež pre predaj tovaru priamo spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ).\n15. Ďalej správca dane poukazoval na zistenia plynúce z MVI, podľa ktorých spoločnosť TK Company,\ns.r.o. (CZ) dodávala tovar na Slovensko zásadne spoločnostiam, ktoré následne zanikli z dôvodu\nzlúčenia a ich nástupca už so správcom dane nekomunikoval. Vo všetkých týchto spoločnostiach pritom\nfiguruje meno A. A. B. na pozícii štatutárneho orgánu alebo spoločníka. Zároveň uviedol, že žalobca\npoznal F. E. D. (predsedu predstavenstva dodávateľskej spoločnosti) už z predošlej spolupráce so\nspoločnosťou KRANED, s.r.o., ktorej bol konateľom. Preto žalobca vedel o spôsobe obchodovania\nprostredníctvom týchto spoločností. Podľa správcu dane je nepravdepodobné, aby prebiehali spoločné\naktivity vyššie uvedených osôb bez toho, aby o sebe nemohli vedieť. Správca dane tiež uviedol, že\nza spoločnosť KRANED, s.r.o. okrem konateľa konali aj pán D. a pani G., ktorí boli zamestnancami\naj dodávateľskej spoločnosti. Skutočnosť, že tie isté osoby konajú za dve rôzne spoločnosti, s tou\nistou komoditou bola indíciou, na základe ktorej žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach\npoznačených podvodom. Pani G. bola súčasne obchodnou zástupkyňou spoločnosti TK Company, s.r.o.\n(CZ).\n16. Daňové orgány skutočnosť, že medzi odberateľom Maltepo, s.r.o. (CZ) a dodávateľom K-TOM\nTRADE a.s. existovali prepojenia a žalobca tovar od tohto konkrétneho dodávateľa predal práve\nspoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), považujú za fakt preukazujúci, že žalobca a jeho dodávateľ koordinovali\nďalší postup pri fakturácii tovaru obstaraného žalobcom tak, aby na ďalšom stupni reťazca bola ako\nodberateľ žalobcu práve spoločnosť Maltepo, s.r.o. (CZ).\n17. Záverom správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal svoj obozretný prístup pri vstupe do\nobchodného vzťahu s dodávateľskou spoločnosťou. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov\ndospel k záveru, že žalobca sa v preverovaní zdaňovacom období vedome zúčastnil zdaniteľných\nobchodov spriaznených a vzájomne koordinovaných spoločnosti v obchodných reťazcoch poznačených\npodvodom v oblasti DPH, ktorých účelom bolo nedovolené profitovania zo spoločného systému DPH.\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n18. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl.\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) namietajúc vady\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) S.s.p.. Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov\nzrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n19. V správnej žalobe najmä uviedol, že\n- keďže spoločnosť LIDLE, s.r.o.vystavovala faktúry na neexistujúci tovar, nemôže sa jednať o daňový\npodvod, pretože absentuje splnenie hmotnoprávnych podmienok;\n- k daňovému úniku došlo na vedľajšej vetve reťazca formou znižovania daňovej povinnosti\nuplatňovaním odpočítania dane z faktúr za neexistujúci tovar, v dôsledku čoho k daňovému úniku\nnedošlo formou podvodného konania, ale z dôvodu porušenia § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona o DPH;\n- podľa žalobcu medzi daňovým únikom, ktorý vznikol znižovaním dane spoločnosťami LIDLE, s.r.o. a\nK-TOM TRADE a.s. z faktúr za neexistujúci tovar a odpočítaním dane žalobcom od spoločnosti K-TOM\nTRADE a.s. nie je žiadny skutkový kontext a ani príčinná súvislosť;\n\n- daňová povinnosť spoločnosti LIDLE, s.r.o. pri nákupe tovaru by vznikla len, ak by išlo o nadobudnutie\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu a v rámci trojstranných obchodov, avšak z rozhodnutí\nsprávnych orgánov vyplýva, že spoločnosť LIDLE, s.r.o. si daň, ktorú mala zaplatiť pri nadobudnutí tovaru\nv tuzemsku z iného členského štátu a v rámci trojstranných obchodov ani neuplatňovala, čím došlo k\nporušeniu zákona o DPH, no bolo daňovo neutrálne a nedošlo k daňovému úniku;\n- v predmetnom prípade podľa žalobcu nedošlo k situácii, keď spoločnosť LIDLE, s.r.o. a dodávateľská\nspoločnosť, alebo iní dodávatelia v obchodnom reťazci vybranú daň neodviedli;\n- rozhodnutia daňových orgánov sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď na jednej\nstrane daňové orgány tvrdia že spoločnosť LIDLE, s.r.o. si znižovala daňovú povinnosť z dodaní pre\nspoločnosť K-TOM TRADE a.s. faktúrami od spoločností LOGSTORE, s.r.o. a RONI, s.r.o. za tovar, ktorý\nexistoval, ale tento nebol súčasťou reťazca, do ktorého bol zapojený žalobca a na strane druhej tvrdia,\nže spoločnosť LIDLE, s.r.o. si znižovala daňovú povinnosť o odpočítanie dane z neoveriteľných faktúr,\npričom nepreukázala materiálne plnenie pri nelegitímnom tovare;\n- správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, 2 a 8 daňového poriadku, pretože vylúčil\nsúčinnosť žalobcu, vystavil ho situácii, v ktorej mal značne obmedzené možnosti účinne uplatňovať svoje\nzákonné práva, keďže po doručení oboznámenia zo dňa 14.02.2022 určil žalobcovi 8 dňovú lehotu na\nvyjadrenie sa k zisteniam správcu dane, žiadosť žalobcu o predĺženie tejto lehoty zamietol a deň po jej\nuplynutí vyhotovil Protokol;\n- právo žalobcu nazerať do spisu podľa § 23 daňového poriadku nemožno stotožňovať s povinnosťou\nsprávcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku;\n- správca dane nikdy kvalifikovane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku neoznámil žalobcovi vzniknuté\npochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov;\n- daňové orgány svoje rozhodnutia odôvodňujú zisteniami u dodávateľskej spoločnosti žalobcu a tieto\nzistenia mechanicky premietajú aj vo vzťahu k žalobcovi;\n- prepojenia spoločnosti K-TOM TRADE a.s. na spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ) a Maltepo s.r.o.\n(CZ) sa týkajú spoločnosti K-TOM TRADE a.s., a nie žalobcu, tieto mu nie sú známe a daňové orgány\nvôbec neodôvodnili, ako dospeli k záveru, že žalobca o týchto prepojeniach vedel alebo vedieť mohol,\npričom obdobná námietka žalobcu ostala nezodpovedaná;\n- žalobca spoločnosť TK Company, s.r.o. (CZ) nepoznal a preto nemohol od nej nakupovať tovar priamo;\n- záver o tom, že žalobca z predošlej spolupráce s dodávateľom KRANED, s.r.o. a K-TOM TRADE\na.s. poznal pána D. a mohol vedieť o spôsobe obchodovania prostredníctvom spoločností K-TOM\nTRADE a.s., KRANED, s.r.o. a KRANED-K, s.r.o. je len domnienkou, ktorá nie je žiadnym spôsobom\nobjektivizovaná a podložená dôkazmi;\n- žalobca dlhodobo obchodoval so spoločnosťou K-TOM TRADE a.s., K-TOM, s.r.o. a KRANED, s.r.o.\na spolupráca s týmito spoločnosťami bola bezproblémová;\n- daňové orgány rovnako neodôvodnili ako dospeli k záveru, že medzi žalobcom a jeho dodávateľom\ndochádzalo ku koordinácii pri výbere odberateľa;\n- žalovaný sa riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie veci zásadný význam,\nčím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\nB. Vyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2023 navrhol túto zamietnuť, zotrval na záveroch\nvyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí, žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a\nzhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane, pričom zdôraznil, že\nzistenie a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na\ndaňovom podvode sú vecne správne. Za nedôvodné považoval aj žalobcom vznesené námietky týkajúce\nsa zákonnosti postupov správcu dane, nedôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a oboznámenia\nžalobcu s pochybnosťami správcu dane.\nC. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom\n21. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 09.05.2023, v ktorom najmä uviedol,\nže v predmetnej veci bola preukázaná existencia daňového úniku, avšak tento je spojený s uplatnením\ndane dodávateľskou spoločnosťou žalobcu na základe faktúr od spoločnosti LIDLE, s.r.o. za neexistujúci\ntovar. V danom prípade sa nejednalo o daňový podvod, ale išlo o porušenie ustanovenia § 49 ods. 1\nzákona o DPH. Za týchto okolností tak ani nie je možné tvrdiť, že sa žalobca vedome, či nevedome\nzúčastnil na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov. Opäť zopakoval, že daňové orgány presvedčivo\na kvalifikovane neuviedli na základe akej úvahy dospeli k záveru, že žalobca mohol vedieť, že jeho\n\nodberateľ bol personálne prepojený s jeho dodávateľom. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca zotrval\nna uplatnených žalobných námietkach, týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly a porušenia § 46 ods.\n5 daňového poriadku.\n22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.09.2023 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení ako aj\nzáveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí.\n23. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 06.03.2025 najmä uviedol, že z vykonaného\ndokazovania nevyplynulo, žeby sa v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch zúčastňovalo len\nfakturačne a zároveň daňové orgány neodôvodnili, v čom spočíva rizikovosť takéhoto plne legálneho\nspôsobu výkonu podnikateľskej činnosti. Daňové orgány opomenuli listinný dôkaz predložený žalobcom\n- systém zabezpečenia kontroly hygieny potravín, ktorým žalobca preukázal, že mu bol vydaný\ncertifikát kvality podľa IFS Logistics Standard. Z rozhodnutí tiež nevyplýva, či skutočnosť, že tovar bol\nv priebehu pár hodín po dodaní prepravený odberateľovi, bola podradená pod vedomostný test alebo\ndue diligence test. Uvedený spôsob obchodovania je pritom u žalobcu štandardný a na jeho webstránke\ndeklarovaný. Uviedol, že žalobca bol pánom D. v minulosti informovaný o tom, že v dôsledku nových\ninvestícií, získavania investorov a zlepšenia statusu v podnikateľskom prostredí spoločnosť KRANED,\ns.r.o. postupne ukončí svoju činnosť a všetky podnikateľské aktivity pána D. budú presmerované na\nspoločnosť K-TOM TRADE a.s. Uvedené dôvody pre zmenu subjektu dodávateľa považoval žalobca za\nrozumné a nevzbudzujúce žiadne podozrenie o tom, že by malo ísť o zmeny motivované akoukoľvek\nnelegálnou činnosťou. Preto žalobca nemal ani len žiadny dôvod ďalej pátrať po ďalšom osude\nspoločnosti KRANED, s.r.o. Následné zamestnávanie pána E. u priameho dodávateľa žalobcu je\nokolnosťou, ktorá nastala ex post, a preto nemôže byť aplikovaná v rámci vedomostného testu. Daňové\norgány tak vo výsledku nepreukázali vedomosť žalobcu o jeho účasti na reťazci poznačenom podvodom.\n24. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému\nsúdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/16/2023. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod\nsp. zn. KE-6S/16/2023.\n25. Správny súd vo veci vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.03.2025, na ktoré sa dostavili právni\nzastupcovia žalobcu a p. H. I. (spoločník a prokurista žalobcu). Právny zástupcovia žalobcu stručne\nzrekapitulovali námietky uvedené v žalobe ako aj obsah ich ďalších podaní. Poukázali na to, že v rámci\nvedomostného testu nie je možné kumulovať záver o tom, že žalobca vedel so záverom, že mohol\nvedieť o jeho účasti na daňovom podvode. Zároveň namietali, že rozhodnutia daňových orgánov sú\nnepreskúmateľné a súčasne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže predmetný\ndaňový únik je dôsledkom nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. G. H. I. stručne poukázal na\nnegatívne dôsledky rozhodnutí daňových orgánov na ekonomickú situáciu žalobcu.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n26. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n27. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\n\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n31. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\npostup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n32. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) a tento preberá aj slovenská\nvnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n33. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu\nobmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to\nje odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či\nzneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.\n34. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový\npodvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom\nzneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v\nzmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri\ndôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri\njednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených\ntroch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.\n35. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z\núčastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania\nzvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie\nnezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12.0 1.2006 v spojených veciach Optigen\nLtd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs\n& Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 06.07. 2006 v spojených veciach Axel\nKittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. .\nrozh. s. I-6161), a z 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a G. H., C-80/11 a C-142/11]. Za\ntakého stavu je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých\nobjektívnych okolností vykázanej transakcie.\n36. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť\nsubjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na\nodpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná\ntransakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému\nzodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do\nverejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11. 5. 2006 vo veci Federation of Technological Industries a i.,\nC-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.\n\n37. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti\ndaňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o\npripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch\npodmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky\nna odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu\nrozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.\npodmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu\nje rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata / únik (1.\npodmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky\nAxel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti\nmohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).\n38. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériam, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia\nodpočtu dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.\n39. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto vo výsledku svoje rozhodnutia založili\nna tom závere, že žalobca sa posudzovanými transakciami zapojil do obchodného reťazca (ktorý bol\nopísaný v konštatačnej časti tohto rozsudku) poznačeného daňovým podvodom.\n40. V tejto súvislosti správny súd osobitne zdôrazňuje, že jeho prieskumná právomoc bola limitovaná\nrozsahom a obsahom žalobcom formulovaných námietok.\n41. V nadväznosti na kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode podľa\nAxel Kittel testu, ktoré sú vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že žalobca nenamieta samotný\nvznik daňového úniku (prvej podmienky), ak sám uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že\ndošlo k daňovému úniku a to tým, že dodávatelia resp. subdodávatelia žalobcu si svoju vlastnú daňovú\npovinnosť, ktorú boli povinní zaplatiť znížili tým, že na vstupe si odpočítali daň z (krížovej) fakturácie\nneexistujúceho tovaru od daňového subjektu LIDLE, s.r.o., a aj podľa žalobcu existencia daňového\núniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol preukázaná bola. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom nebola\nnamietaná ani tretia podmienka Axel Kittel testu, a to, že jeho zdaniteľné obchody z ktorých si uplatňoval\nodpočet boli súčasťou správcom dane označeného reťazca zdaniteľných obchodov, ktoré podľa správcu\ncharakterizuje podvodné konanie. Správny súd za tohto stavu nemal zákonnú možnosť ani povinnosť\nposudzovať správnosť vymedzenia daňového úniku ani skutočnosti, že žalobca bol súčasťou reťazca\nzdaniteľných obchodov, ktoré sú podľa správcu dane poznačené daňovým podvodom.\n42. Z obsahu žalobných námietok je zrejmé, že žalobca namietal preukázanosť daňového podvodu\nnesplnením (nepreukázaním) druhej podmienky Axel Kittel testu, že daňový únik bol dôsledkom\npodvodného konania.\n43. Žalobca však žiadnym spôsobom nenamietal súhrn zistení správcu dane o okolnostiach transakcií\nvo vymedzenom reťazci zdaniteľných plnení, ktorými správca dôvodil, že k vzniku daňového úniku došlo\nz dôvodu podvodného konania v danom reťazci, súčasťou ktorého reťazca bol aj žalobca. Preto ani\ntúto časť záverov správcu dane a žalovaného pre absenciu žalobných námietok súd nemal zákonnú\nmožnosť ani povinnosť posudzovať.\n44. Žalobca svoju námietku vo vzťahu k splneniu druhej podmienky Axel Kittel testu vymedzil výlučne\ntým, že k vzniku daňového úniku krížovou fiktívnou fakturáciou (teda fakturáciou za neexistujúci tovar)\nnedošlo v dôsledku daňového podvodu, keďže pri fiktívnej fakturácii absentuje splnenie hmotnoprávnej\npodmienky odpočtu (materiálna existencia plnenia) a pri daňovom podvode na rozdiel od porušenie\nzákona, sú splnené hmotnoprávne aj formálne podmienky odpočtu, vrátane reálneho dodania tovaru\na služieb. Podľa žalobcu, ak ku daňovému úniku došlo na skoršom stupni obchodného reťazca\nkrížovou fiktívnou fakturáciou (fakturáciou za tovar reálne neexistujúci) a uplatnením odpočtu z tohto\nfiktívneho dodania, potom dôvod tohto úniku nie je možné spájať s podvodným konaním, keďže by to\nbolo rozporné s podstatou daňového podvodu, kde sú zákonné podmienky odpočtu splnené. A podľa\nžalobcu vyplývajúc z koncepcie jeho argumentácie zjavne majú byť splnené na každom stupni reťazca,\na aj pri krížovej fakturácii.\n45. Správny súd bol preto vo svojom prieskume obmedzený na posúdenie takto formulovanej námietky,\nktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.\n46. Ako bolo už vyššie zhrnuté k daňovému úniku v reťazci obchodov s kávou podľa správcu došlo tak,\nže priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením\nsi odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti\nLIDLE, s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou, kedy sa jedna\nfakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (kávy) a druhá krížová fakturácia od LIDLE, s.r.o. sa\ntýkala reálne neexistujúceho tovaru.\n\n47. Krížová fiktívna fakturácia za účelom uplatnenia odpočtu z týchto faktúr niektorým subjektom\núčastným na reťazci zdaniteľných obchodov s cieľom poníženia vlastnej daňovej povinnosti\ncharakterizuje jeden z všeobecne identifikovaných spôsobov podvodného konania. Skutočnosť fiktívnej\nkrížovej fakturácie na niektorom stupni zisteného reťazca obchodov, pri ktorej ide v podstate o nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu pre neexistenciu materiálneho plnenia, aj v spojení so vznikom\ndaňového úniku v súvislosti s takou krížovou fiktívnou fakturáciou, nie je podľa názoru súdu spôsobilá\nzvrátiť preukázanosť toho, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a daný obchodný reťazec\nje poznačený daňovým podvodom.\n48. Žalobcom zdôrazňovaná a judikatúrou ustálená odlišnosť medzi dôvodom odopretia odpočtu pre\nnesplnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu a pre daňový podvod, a neprípustnosť\nzamieňania týchto vzájomne sa vylučujúcich dôvodov, sú určujúce v konkrétnom obchodnom vzťahu zdaniteľnom obchode, oprávnenosť odpočtu, z ktorého je predmetom posudzovania. Tieto východiská\nvšak podľa názoru súdu nie je možné vykladať tak, ako to činí žalobca vo svojich námietkach a\nnaplnenie druhej podmienky Axel Kittel testu - existencie daňového úniku v dôsledku daňového podvodu\npodmieňovať splnením hmotnoprávnych podmienok odpočtu na každom článku reťazca zdaniteľných\nobchodov, či pri krížovej fakturácii na niektorom stupni reťazca. V tejto súvislosti žalobca opomína fakt,\nže správca dane ani v jednom prípade nespochybnil existenciu tovaru vo vzťahu medzi žalobcom a jeho\npriamym dodávateľom.\n49. Správny súd však prisvedčil námietke žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia a napokon aj súvisiaceho\nodôvodnenia – vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel\ntestu).\n50. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutia daňových orgánov\nobsahujú sumár ich skutkových zistení a právnych záverov, tomuto však chýba adresnosť a konkrétnosť,\na to minimálne vo vzťahu k vedomostnej zložke tzv. Axel Kittel testu.\n51. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach opisujú zistenia o personálnom prepojení jednotlivých\nspoločností, ktoré sa zúčastnili vyššie popísaných obchodných reťazcov. Z týchto najmä vyplynulo, že\nza spoločnosť KRANED, s.r.o. vystupovali tí istí zamestnanci ako za K-TOM TRADE a.s. (E. D. a J. G.),\nuvedené spoločnosti mali spoločné sídlo a pán F. E. D. bol predsedom predstavenstva spoločnosti KTOM TRADE a.s. a zároveň konateľom spoločnosti KRANED, s.r.o. Spoločníkom spoločnosti KRANED,\ns.r.o. bol tiež pán C. D., ktorý bol zároveň členom dozornej rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s.\ndo 02.11.2017 a konateľom a spoločníkom spoločnosti TK Company, s.r.o. Pán A. B. bol právnikom\nspoločnosti KRANED, s.r.o., bol konateľom spoločnosti KRANED-K, s.r.o. a zároveň členom dozornej\nrady spoločnosti K-TOM TRADE a.s. do 02.11.2017, pričom spoločníkom spoločnosti KRANED-K, s.r.o.\nspoločnosť TK Company, s.r.o. Pani J. G., K. G. a L. D. boli obchodnými zástupkyňami spoločnosti TK\nCompany, s.r.o. a tiež spoločnosti K-TOM TRADE a.s. F. E. E. - konateľ a spoločník spoločnosti Maltepo\ns.r.o. (odberateľa žalobcu) bol v roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s. Daňové\norgány tiež poukazovali na skutočnosť, že žalobca poznal F. E. D. z predošlej spolupráce s dodávateľom\nKRANED, s.r.o., a preto vedel o spôsobe obchodovania prostredníctvom spoločností K-TOM TRADE\na.s., KRANED, s.r.o. a KRANED-K, s.r.o. Poukázali zároveň na skutočnosť, že tovar bol nakupovaný\nlen na základe objednávok.\n52. Pokiaľ ide o personálne prepojenia medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi (LIDLE, s.r.o.\na najmä TK Company, s.r.o.), ide o skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a inými\nosobami, odlišnými od osoby žalobcu. V tejto súvislosti však správca dane opomína uviesť, na základe\nakých skutočností dospel k záveru, že o uvedených prepojeniach žalobca vedieť mal alebo mohol.\nNásledne správca dane poukazuje na personálne prepojenie medzi priamym dodávateľom žalobcu\na odberateľom žalobcu – spoločnosťou Maltepo s.r.o. v osobe jej konateľa F. E. E., ktorý mal byť\nv roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s., pričom posudzované obchodné transakcie\nnastali v mesiaci február 2018. Žalobcovu vedomosť alebo prijímanie preventívnych opatrení je potrebné\nskúmať a hodnotiť spätne - t. j. k času, kedy sa zdaniteľné obchody mali realizovať. Existencia daňového\npodvodu sama osebe neznamená, že žalobca bol do podvodného reťazca zapojený vedome. To sa\nposudzuje v rámci subjektívneho testu, kde možno vychádzať jedine zo skutočností, ktoré nastali do\nmomentu uzatvorenia obchodu (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 bod 31 a tiež Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa\n06.08.2020, čj. 1 Afs 304/2019-33, bod 27). Uvedené platí rovnako, pokiaľ ide o následný zánik a výmaz\ndodávateľskej spoločnosti z obchodného registra.\n53. Ďaňové orgány ako ďalší dôvod svedčiaci o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že\nparticipuje na daňovom podvode, resp. mal byť obozretnejší v rámci obchodovania uvádza, že jeho\npriame dodávateľské spoločnosti (v tu súdenej veci K-TOM TRADE a.s. a v minulosti KRANED, s.r.o.)\n\nspájala osoba F. E. D. – predsedu predstavenstva, resp. konateľa spoločnosti v druhom prípade.\nPersonálne prepojenie medzi dodávateľskými spoločnosťami nepochybne môže byť jednou z okolností\nnaznačujúcich riziko účasti na podvodnom konaní a potrebu ostražitejšieho prístupu zo strany odberateľa\n(žalobcu), ak chce s takýmito subjektmi daňový subjekt obchodovať, avšak bez ďalšieho sa z hľadiska\npreukázania podmienok pre nepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu javí ako\nnepostačujúce a málo presvedčivé, a to najmä za situácie, keď tak ako to uvádzal žalobca a napokon\naj daňové orgány, že spolupráca žalobcu s pánom D. bola dlhodobá a bezproblémová. Uvedené platí\nrovnako o absencii písmoných zmlúv v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom (v\ntejto súvislosti správca dane bez ďalšieho iba zmienil, že tovar bol žalobcovi dodaný iba na základe\nobjednávok, bez toho aby uvedené zistenie vyhodnotil vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam tohto\nprípadu).\n54. Daňové orgány tiež poukázali na skutočnosť, že žalobca nakupoval tovar iba na základe objednávok.\nSprávny súd v tejto súvislosti dodáva, že neuzatvorenie písomnej zmluvy obvykle vedie k záveru o\nneopatrnosti alebo neobozretnosti žalobcu. Napokon aj česká judikatúra za znaky svedčiace existencii\ndaňového podvodu vymenúva napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných\nzávierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny\na ďalšie (PROCHÁZKA, Vojtěch a KUPČÍK, Petr a BRYCHTA, Karel. Definiční znaky podvodu na DPH\nv judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, str. 160\na 161). Avšak v tu prejednávanej právnej veci sa daňové orgány s touto okolnosťou podrobnejšie\nnevysporiadali, a to najmä v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu, ako sú napríklad zaužívaná\nprax v danom odvetví ale aj prax v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktorý\nmal pretrvávať od roku 2016, resp. od roku 2012 a pokiaľ ide o spoluprácu s ďalšími obchodnými\nspoločnonsťami, v pozadí ktorých vystupoval p. D., pričom spolupráca s predmetnými spoločnosťami\nmala byť bezproblémová.\n55. Správny súd preto dospel k záveru, že právny záver orgánov verejnej správy o vedomosti žalobcu\no jeho účasti na daňovom podvode je predčasný. Dôvody identifikované orgánmi verejnej správy ako\ndôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu budú musieť byť v ďalšom konaní v rámci rozhodnutia\nvo veci, podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené,\naby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým\npodvodom (ak pôjde o právny dôvod, na základe ktorého daňovému subjektu nebude priznané právo\nna odpočítanie DPH).\n56. Správny súd zároveň poznamenáva, že nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov)\nmedzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom\ndaňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu\nz už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní nemôže byť\ndôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. 11.2023, bod 52). Opačný\nzáver nevyplýva ani zo žalobcom poukazovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/20/2016 zo\ndňa 29.06.2017, v ktorom bolo konštatované nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov.\nUvedené pochybenie daňových orgánov tak samo osebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutí\ndaňových orgánov, tým je primárne nepreukázanie vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom\npodvode.\n57. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej\nkontroly, správny súd poukazuje na časový sled úkonov správcu dane v priebehu daňovej kontroly, tak\nako sú tieto v krátkosti zhrnuté v úvodnej časti tohto rozsudku a uvádza, že písomným oznámením\nsprávcu dane zo dňa 14.02.2022, doručeným žalobcovi 23.02.2022, bol žalobca riadne, včas a v\nnáležitej kvalite oboznámený s dovtedajšími zisteniami a pochybnosťami správcu dane, ktoré v zmysle\npredmetného oznámenia mali spočívať v zapojení žalobcu do tam uvedených obchodných reťazcov\npoznačených daňovým podvodom. Žalobca na uvedené reagoval písomným vyjadrením, v ktorom\nnavrhol predĺženie lehoty na vyjadrenie k oboznámeniu. Uvedenej žiadosti správca dane rozhodnutím\nzo dňa 03.03.2022 nevyhovel (voči dôvodom nevyhovenia tejto žiadosti žalobca nebrojil). Lehota na\nvyjadrenie k oboznámeniu žalobcovi uplynula dňom 03.03.2022, pričom v tejto súvislosti žalobca ďalej\nnamieta, že protokol bol vyhotovený už 04.03.2022, teda jeden deň po uplynutí lehoty na vyjadrenie, čo\nmá zásadnú výpovednú hodnotu k tomu, ako reálne bola žalobcovi daná možnosť uplatniť svoje práva\npodľa § 45 ods. 1 daňového poriadku. Uvedenú námietku hodnotil správny súd ako špekulatívnu, keďže\nžalobca svoje vyjadrenie v stanovenej lehote nepredložil.\nV.\n\nZáver\n58. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení\ns § 191 ods. 3 písm. a) SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§\n191 ods. 4 veta prvá SSP).\n59. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite a preskúmateľným spôsobom vymedziť\nskutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne posúdiť pri\nviazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle\n§ 191 ods. 6 SSP.\n60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2\nSSP).\n61. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nSprávny súd KE-6S/16/2023\nv Košiciach\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV Košiciach dňa 13. marca 2025\n\nMgr. Michal Magur\npredseda senátu\n(sudca spravodajca)\nJUDr. Tatiana Sabadošová\nčlenka senátu\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nčlenka senátu", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}